1.víta obnovenú diskusiu o potrebe zvýšiť produktivitu a konkurencieschopnosť EÚ okrem iného lepšou integráciou kapitálových trhov a hospodárstva efektívne využívajúceho zdroje, ako sa uvádza v Draghiho aj Lettovej správe;

2.vyzýva Komisiu, aby uprednostnila program únie kapitálových trhov, ktorý podporuje konkurencieschopnosť EÚ a zároveň nenarúša finančnú stabilitu;

3.zdôrazňuje cieľ únie kapitálových trhov účinnejšie mobilizovať súkromný kapitál s cieľom prekonať nedostatok investícií v EÚ a úlohu, ktorú môže zohrávať ako tlmič otrasov; zdôrazňuje, že program únie kapitálových trhov by mal prispieť aj k náprave štrukturálnych nerovnováh vo finančnom systéme EÚ; vyjadruje poľutovanie nad pretrvávaním daňovo motivovaného zvýhodňovania dlhu voči vlastnému kapitálu;

4.uznáva, že dokončenie bankovej únie musí byť strategickou prioritou pri prehlbovaní hospodárskej a menovej únie;

5.berie na vedomie výzvy vyplývajúce z integrovanejších finančných trhov pri absencii jednotnejšieho dohľadu, ako aj kompromis medzi účinným rozdelením rizika a diverzifikáciou na jednej strane a rizikami nákazy, presahovania a zosilnenia na strane druhej;

6.berie na vedomie kompromis, pokiaľ ide o cezhraničnú konsolidáciu bankovníctva, medzi geografickou diverzifikáciou, cezhraničnými finančnými službami, úsporami z rozsahu a potenciálnym oslabením prepojenia medzi bankami a štátmi na jednej strane a problémom subjektov „príliš veľkých na vyhlásenie úpadku“, potenciálnym oslabením menších finančných centier a prepojením s malými a strednými podnikmi (MSP) a miestnymi hospodárstvami na strane druhej;

7.konštatuje, že systémové riziko môže vyplynúť aj z menších inštitúcií, keďže môžu vykazovať vysoko korelované súvahy;

8.zdôrazňuje význam prístupu ku kapitálu, ako je rizikový kapitál určený pre rastové spoločnosti, a to najmä pre MSP, pričom treba súčasne zachovať finančnú stabilitu a zabezpečiť, aby rast a odolnosť išli ruka v ruke;

9.vyzdvihuje hlavný cieľ ECB zachovať cenovú stabilitu a kľúčovú úlohu ESRB, európskych orgánov dohľadu a centrálnych bánk pri prispievaní k finančnej stabilite v Únii;

10.pripomína, že Eurosystém je postavený na zásade menovej dominantnosti; vyzýva na zachovanie nezávislosti ECB ako faktora podporujúceho finančnú stabilitu;

11.zdôrazňuje, že určité intervencie centrálnych bánk na trhu sú spojené s rizikom narušenia trhu, čo by mohlo ovplyvniť finančnú stabilitu;

12.berie na vedomie expozíciu Únie voči vonkajším otrasom cez silné prepojenia so zahraničnými finančnými trhmi a subjektmi, voči závislosti finančného sektora EÚ od služieb poskytovateľov z krajín mimo EÚ a tlakom z rastúceho obchodného napätia v kontexte geopolitickej neistoty;

13.upozorňuje na riziko vysokého štátneho dlhu a deficitov; pripomína, že v roku 2008 obavy trhu týkajúce sa udržateľnosti štátneho dlhu, neprimeraný bankový regulačný rámec v tom čase a nákaza prostredníctvom prepojených finančných systémov spôsobili finančnú krízu a následnú krízu v eurozóne;

14.varuje pred účinkami presahovania na finančný sektor; v tejto súvislosti berie na vedomie výzvy na zmiernenie systémových zraniteľností; zdôrazňuje však, že žiaden budúci vývoj by nemal oslabiť fiškálnu zodpovednosť štátov;

15.vyzýva Komisiu, aby presadzovala dodržiavanie rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ a konvergenciu s fiškálnymi pravidlami Paktu stability a rastu s cieľom zabezpečiť zdravé a udržateľné verejné financie;

16.uznáva, že štrukturálne reformy na posilnenie finančnej a inštitucionálnej architektúry eurozóny a zníženie fragmentácie trhu by mohli posilniť medzinárodnú úlohu eura a potenciálne zvýšiť finančnú a menovú stabilitu; berie na vedomie prebiehajúce diskusie o digitálnom eure;

17.upozorňuje na potenciálnu nestabilitu, ktorú môžu spôsobiť vysoko zadlžené finančné inštitúcie, pričom však uznáva, že môžu plniť ekonomické funkcie, ako je hedžing, zlepšenie likvidity trhu, určovanie cien alebo rozdelenie rizika;

18.zdôrazňuje význam koordinácie medzi orgánmi makroprudenciálneho dohľadu prostredníctvom analýzy systémových rizík a dohľadu a zosúladenia s mikroprudenciálnym dohľadom s cieľom zabezpečiť kompatibilitu;

19.berie na vedomie potenciálne riziká pre finančnú stabilitu vyplývajúce z častejších prejavov fyzických rizík klimatických a prírodných katastrof a rizík transformácie súvisiacich s klímou;

20.zdôrazňuje potrebu zabezpečiť úplné vykonávanie rámca Bazilej III s cieľom zvýšiť odolnosť a globálnu konkurencieschopnosť bánk EÚ; poukazuje na pretrvávajúcu nejasnosť, pokiaľ ide o vykonávanie noriem Bazilej III v niektorých hlavných jurisdikciách krajín mimo EÚ, a potrebu, aby bankový systém Únie zostal konkurencieschopný v medzinárodnom kontexte; zdôrazňuje, že je dôležité zachovať integritu bazilejského rámca, pričom zdôrazňuje, že samotnú finančnú stabilitu možno považovať za konkurenčnú výhodu;

21.zdôrazňuje, že je dôležité zachovať zdravý makroprudenciálny rámec a zároveň zabezpečiť zjednodušenie, právne objasnenie a zníženie zaťaženia, najmä pre menšie subjekty; zdôrazňuje, že existuje priestor na zjednodušenie a harmonizáciu pri navrhovaní a uplatňovaní makroprudenciálnych rezerv; vyzýva Komisiu a orgány dohľadu, aby podľa možnosti a bez ohrozenia finančnej stability systematicky uplatňovali zásady proporcionality, nákladovej efektívnosti a digitálneho zjednodušenia;

22.zdôrazňuje, že by sa malo zvážiť zjednodušenie reforiem súvisiacich s finančnou krízou po roku 2008, ak to bude mať jasný a opodstatnený prínos pre reálnu ekonomiku a ak to neohrozí finančnú stabilitu; berie na vedomie diskusiu o sekuritizačnom balíku;

23.berie na vedomie analýzu ECB o pretrvávajúcich zraniteľných miestach na trhoch s nehnuteľnosťami určenými na podnikanie, čo znásobujú rastúce úrokové sadzby a expozície nebankových finančných sprostredkovateľov, ktoré si zasluhujú dôkladné monitorovanie; v tejto súvislosti vyzýva ESRB, aby pozorne monitoroval úlohu nebankových finančných sprostredkovateľov pôsobiacich na trhoch s nehnuteľnosťami a vydal príslušné odporúčania; okrem toho poukazuje na vysokú úroveň zadlženosti domácností;

24.naliehavo vyzýva ECB, aby v rámci pravidelného postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu v kontexte strategickej autonómie posudzovala expozíciu finančných inštitúcií voči geopolitickým rizikám vrátane nepriamych účinkov sankcií, ciel a hospodárskej fragmentácie;

25.berie na vedomie rastúci systémový význam nebankových finančných sprostredkovateľov, ktorí tvoria viac ako 40 % aktív finančného sektora EÚ; domnieva sa, že takéto subjekty, ak sú nedostatočne regulované, môžu prispieť k rizikám pre finančnú stabilitu;

26.berie na vedomie rozmanitosť obchodných modelov nebankových finančných sprostredkovateľov a ich dôležitú úlohu pri financovaní; zdôrazňuje, že v mnohých odvetviach už existuje európska odvetvová regulácia, napríklad pre hedžové fondy (smernica o správcoch alternatívnych investičných fondov2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2011/61/oj).), fondy peňažného trhu (nariadenie o fondoch peňažného trhu3 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1131 zo 14. júna 2017 o fondoch peňažného trhu, (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017, s. 8, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2017/1131/oj).), poisťovne (Solventnosť II), investičné spoločnosti (smernica4 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 z 27. novembra 2019 o prudenciálnom dohľade nad investičnými spoločnosťami a o zmene smerníc 2002/87/ES, 2009/65/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ, 2014/59/EÚ a 2014/65/EÚ (Ú. v. EÚ L 314, 5.12.2019, s. 64, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2019/2034/oj). a nariadenie5 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033 z 27. novembra 2019 o prudenciálnych požiadavkách na investičné spoločnosti a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 575/2013, (EÚ) č. 600/2014 a (EÚ) č. 806/2014 (Ú. v. EÚ L 314, 5.12.2019, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2019/2033/oj). o investičných spoločnostiach) alebo dôchodkové fondy (smernica o inštitúciách zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia6 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2341 zo 14. decembra 2016 o činnostiach inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (IZDZ) a o dohľade nad nimi (Ú. v. EÚ L 354, 23.12.2016, s. 37, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2016/2341/oj).); konštatuje však, že súčasný rámec sa zameriava predovšetkým na ochranu investorov a integritu trhu, a nie na znižovanie systémových rizík7 Správa ECB o finančnej stabilite, máj 2025, s. 78.; vyzýva na dôkladné preskúmanie regulačných medzier, pokiaľ ide o nebankových finančných sprostredkovateľov, a to aj v menej regulovaných oblastiach, ako sú rodinné kancelárie a spoločnosti v oblasti financovania dodávateľského reťazca;

27.berie na vedomie správu Komisie z roku 2023 o fungovaní fondov peňažného trhu a nedávne zmeny rámca fondov peňažného trhu; vyzýva Komisiu, aby navrhla reformu nariadenia o fondoch peňažného trhu8 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1131 zo 14. júna 2017 o fondoch peňažného trhu, (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017, s. 8, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2017/1131/oj). v súlade s medzinárodnými normami, regulačným pokrokom dosiahnutým v iných jurisdikciách a odporúčaniami ESRB a ESMA;

28.zdôrazňuje, že cyklické výzvy na dozabezpečenie počas kríz, ako bola pandémia ochorenia COVID-19 a energetické otrasy v roku 2022, spôsobili značný nedostatok likvidity; poukazuje na význam pripravenosti z hľadiska likvidity a vo všeobecnosti pákového efektu a kapitálových rezerv v tejto súvislosti;

29.požaduje nástroje na lepšie zachytenie rozsahu a rýchlosti odlevov likvidity vyplývajúcich z výziev na dozabezpečenie počas systémových udalostí, najmä v prípade energetických podnikov a nebankových finančných sprostredkovateľov;

30.zdôrazňuje potrebu odolnej zúčtovacej infraštruktúry, spoľahlivých rámcov pre kolaterál a koordinovaného dohľadu nad centrálnymi protistranami (CCP); berie na vedomie rozhodnutie Komisie predĺžiť režim rovnocennosti pre centrálne protistrany so sídlom v Spojenom kráľovstve a konštatuje, že pretrvávajú obavy týkajúce sa európskej závislosti od centrálnych protistrán z krajín mimo EÚ;

31.podporuje väčšiu transparentnosť a makroprudenciálny dohľad nad postupmi stanovovania marží vrátane stresového testovania a analýzy scenárov, pričom vychádza z nedávnej práce FSB o pripravenosti z hľadiska likvidity na výzvy na dozabezpečenie a úhradu zábezpeky;

32.vyjadruje znepokojenie nad rastúcimi prepojeniami medzi kryptoaktívami a decentralizovanými finančnými trhmi a tradičným finančným systémom; podporuje FSB, normalizačné orgány a ESRB v ich úsilí o zavedenie regulačného rámca a harmonizáciu jeho klasifikácie;

33.berie na vedomie analýzu FSB, že riziká pre finančnú stabilitu vyplývajúce z trhov s kryptoaktívami sa zatiaľ javia ako obmedzené9 Správa skupiny G20 o stave vykonávania politiky v oblasti kryptoaktív. 22. októbra 2024.; upozorňuje však na možný systémový význam vývoja na trhoch s kryptoaktívami; poukazuje na veľmi špekulatívny charakter kryptoaktív a ich významnú úlohu v nezákonných transakciách; naliehavo vyzýva Komisiu a ESRB, aby pozorne sledovali vývoj v tejto oblasti;

34.víta skutočnosť, že Európska únia zaviedla prudenciálny rámec pre kryptoaktíva (MiCAR); zdôrazňuje význam jeho včasného a konzistentného vykonávania a vyzýva Komisiu, aby monitorovala zostávajúce regulačné medzery;

35.upozorňuje na rýchly rast trhu so stablecoinmi, ktorý je zatiaľ do veľkej miery obmedzený na ekosystém kryptoaktív; konštatuje, že regulačné prostredie, pokiaľ ide o stablecoiny v hlavných jurisdikciách krajín mimo EÚ, sa rýchlo mení; naliehavo vyzýva Komisiu, aby posúdila, či existujú potenciálne kanály nákazy, ako napríklad v prípade viacnásobných emisií;

36.vyzdvihuje, že Únia prijala opatrenia na posilnenie digitálnej odolnosti finančných subjektov, najmä prostredníctvom aktu o digitálnej prevádzkovej odolnosti10 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2554 zo 14. decembra 2022 o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora a o zmene nariadení (ES) č. 1060/2009, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014, (EÚ) č. 909/2014 a (EÚ) 2016/1011(Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2022/2554/oj).; podporuje inovácie v oblasti digitálnych financií a rozsiahle investície do kybernetickej odolnosti s cieľom chrániť finančnú infraštruktúru pred vonkajšími hrozbami; vyzýva Komisiu a ECB, aby zmapovali a riešili závislosť európskeho finančného systému od poskytovateľov digitálnych služieb z krajín mimo EÚ, jediných bodov zlyhania a rizika hybridných útokov;

37.zdôrazňuje, že zlepšenie finančnej gramotnosti môže prispieť k odolnosti jednotlivcov, stabilnejším finančným trhom a zvýšenej účasti v únii kapitálových trhov;

38.konštatuje, že zachovanie primeranej a spoľahlivej logistiky a infraštruktúry pre dostupnosť hotovosti zostáva základným prvkom finančnej stability a dôvery verejnosti;

39.podporuje holistický, súdržnejší systémový a na činnostiach založený prístup dohľadu, ktorý identifikuje a rieši riziká a slabé miesta spojené s rôznymi druhmi činností v celom finančnom sektore, ako sú poskytovanie úverov, transakcie a správa aktív;

40.zdôrazňuje význam spoľahlivého a dôveryhodného rámca krízového riadenia; upozorňuje na úlohu jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií (SRM) pri zabezpečovaní spoľahlivého riešenia problému zlyhávajúcich inštitúcií a podporuje funkciu ECB ako veriteľa poslednej inštancie na zabezpečenie likvidity a dôvery počas kríz; konštatuje, že stále chýba zabezpečovací mechanizmus pre jednotný fond na riešenie krízových situácií;

41.podporuje ECB, ESRB, európske a vnútroštátne orgány dohľadu a Úrad pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu pri ochrane finančnej stability EÚ a riešení vznikajúcich globálnych finančných rizík vrátane jednotného dohľadu orgánu ESMA nad systémovými cezhraničnými nebankovými finančnými sprostredkovateľmi;

42.varuje pred regulačnou arbitrážou a zdôrazňuje potrebu riešiť skryté slabé miesta pákového efektu, ktoré boli odhalené v minulých prípadoch narušenia;

43.vyzýva Komisiu, aby zachovala vysokú úroveň ambícií pri vykonávaní odporúčaní FSB týkajúcich sa zadlženia v EÚ;

44.zdôrazňuje, že orgány na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ by mali mať kvalitné, ľahko dostupné údaje a primerané zdroje na ich analýzu;

45.vyzýva na zvýšenie transparentnosti, kapacít na analýzu údajov a zefektívnenie mechanizmov výmeny údajov medzi vnútroštátnymi orgánmi a orgánmi EÚ, pokiaľ ide o záruky ochrany údajov, s cieľom podporiť komplexnejší rámec monitorovania rizík a spôsobilosti celosystémového záťažového testovania vrátane kybernetickej odolnosti, výpadkov energie a rámca zábezpek; konštatuje, že niektoré vnútroštátne orgány už oznámili svoj zámer vykonať záťažové testy prepojení medzi bankovým sektorom a sektorom nebankových finančných sprostredkovateľov;

46.vyzýva na posilnenie spolupráce s medzinárodnými finančnými inštitúciami vrátane MMF, Bazilejského výboru pre bankový dohľad, BIS a FSB s cieľom riešiť cezhraničné riziká pre stabilitu;

47.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.