1.víta záväzok Komisie k financovaniu humanitárnej pomoci, pričom EÚ a jej členské štáty zostávajú najväčším svetovým hlavným darcom humanitárnej pomoci; trvá na tom, že je povinnosťou a zodpovednosťou všetkých štátov a strán konfliktu dodržiavať a zabezpečiť dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, že je potrebné uprednostniť ochranu civilného obyvateľstva a že to zostáva základným cieľom vonkajšej činnosti EÚ vrátane jej humanitárnej pomoci; vyzýva EÚ, aby naďalej posilňovala ústrednú úlohu nespochybniteľných humanitárnych zásad ľudskosti, nestrannosti, neutrality a nezávislosti, ktoré sú čoraz viac pod tlakom, a podporu medzinárodného humanitárneho práva uplatňovaním zásadového humanitárneho prístupu založeného na potrebách a zdržaním sa partnerstiev, ktoré by tieto zásady oslabovali; pripomína, že podľa článku 3 ods. 5 Zmluvy o EÚ podporuje EÚ ochranu ľudských práv, prispieva k prísnemu dodržiavaniu a rozvoju medzinárodného práva vrátane dodržiavania zásad Charty OSN a bude presadzovať rodovú rovnosť ako jednu zo svojich základných zásad v súlade s článkom 2 Zmluvy o EÚ so zreteľom na súčasné znižovanie priority humanitárnej pomoci, najmä pre ženy a dievčatá; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať všeobecný prístup k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia ako súčasť humanitárnej činnosti EÚ a záväzku EÚ zabezpečiť prístup k službám v oblasti reprodukčného zdravia a zdravotnej starostlivosti o matky;

2.vyjadruje znepokojenie nad nárastom porušení medzinárodného humanitárneho práva v posledných rokoch, pričom na niektoré z týchto porušení sa poukázalo ako na strategické metódy vojny; vyjadruje poľutovanie nad zužovaním humanitárneho priestoru a narúšaním dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva a humanitárnych zásad, čo predstavuje významné prekážky pri poskytovaní pomoci na záchranu života vo viacerých oblastiach zasiahnutých konfliktom; dôrazne odsudzuje alarmujúci nárast útokov na civilné obyvateľstvo a infraštruktúru potrebnú na jeho prežitie, krutostí páchaných na deťoch a útokov na humanitárnych pracovníkov; odsudzuje očividné porušovanie zásady nedotknuteľnosti zdravotníckych zariadení, keď takmer pri každom konflikte dochádza k útokom na nemocnice, čo je v rozpore s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2286 (2016) z 3. mája 2016 o ochrane zranených a chorých, zdravotníckeho a humanitárneho personálu v ozbrojených konfliktoch; žiada, aby páchatelia takýchto systematických útokov boli braní na zodpovednosť, a vyzýva EÚ, aby zvážila sankcie voči štátnym alebo neštátnym subjektom, ktoré zámerne bránia prístupu humanitárnej pomoci;

3.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili opatrenia na predchádzanie porušovaniu medzinárodného humanitárneho práva a riešila nedostatky v monitorovaní tohto porušovania prostredníctvom nestranného a nezávislého a zberu údajov a účinnejšej propagácie založenej na dôkazoch, aby boli páchatelia postavení pred spravodlivosť; vyzýva Komisiu, aby podporovala mechanizmy na monitorovanie výziev v oblasti prístupu humanitárnej pomoci v prostrediach postihnutých konfliktom a podávanie správ o nich;

4.víta prijatie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2730 (2024) o ochrane humanitárneho personálu a personálu OSN a pridruženého personálu v ozbrojených konfliktoch; zdôrazňuje povinnosť vyplývajúcu z medzinárodného humanitárneho práva rešpektovať a chrániť humanitárnych pracovníkov, ako aj význam podpory nezávislej, neutrálnej a nestrannej humanitárnej činnosti ochranou humanitárneho priestoru pred priamymi útokmi, nezamýšľanými vplyvmi protiteroristických politík a sankčných režimov, politizáciou, ako aj zavádzajúcimi naratívmi;

5.požaduje konkrétne opatrenia na zabezpečenie účinného vykonávania ochrany bezpečnosti a ochrany humanitárnych pracovníkov v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2730 (2024) vrátane zavedenia vyšetrovaní, transparentnosti a nestranných vyšetrovaní porušení medzinárodného humanitárneho práva; zdôrazňuje, že treba zohľadniť väčšiu zraniteľnosť miestnych pracovníkov, ktorí čelia zvýšeným bezpečnostným rizikám, a zabezpečiť ich osobitnú ochranu; vyzýva Komisiu, aby podporovala bezpečnostné a ochranné opatrenia na ochranu humanitárnych pracovníkov a aby požadovala vyvodenie zodpovednosti za útoky na nich; opätovne zdôrazňuje význam mechanizmov rýchlej reakcie, ktoré ponúkajú okamžitú finančnú, právnu a psychosociálnu pomoc humanitárnym pracovníkom, ktorí čelia zatknutiu, zastrašovaniu alebo iným bezpečnostným incidentom podľa vzoru iniciatívy Protect Aid Workers’ initiative;

6.vyjadruje znepokojenie nad rastúcimi hrozbami, obťažovaním a kriminalizáciou obhajcov ľudských práv a humanitárnych dobrovoľníkov v konfliktných a krízových situáciách; vyzýva EÚ, aby ich ochranu zaradila medzi svoje humanitárne priority; vyjadruje poľutovanie nad rastúcimi pokusmi o kriminalizáciu humanitárnej pomoci bez oprávnených dôvodov na obavy, najmä zásahov na záchranu životov ľudí na úteku pred konfliktom, násilím, prenasledovaním alebo chudobou; vyzýva na prijatie ochranného právneho rámca na riešenie kriminalizácie pomoci, boj proti beztrestnosti a zahrnutie humanitárnych výnimiek do sankčných režimov, ako aj opatrení na zabránenie kriminalizácii humanitárnych pracovníkov prostredníctvom protiteroristických zákonov;

7.potvrdzuje svoju podporu multilateralizmu, ktorého jadrom je OSN; zdôrazňuje, že operácie EÚ musia byť koordinované a konzistentné s medzinárodnými orgánmi, a vyzýva Komisiu, aby naďalej kriticky podporovala rôzne subjekty OSN v humanitárnej oblasti s cieľom dodržiavať humanitárne zásady a medzinárodné humanitárne právo; opätovne potvrdzuje povinnosť rešpektovať a uľahčovať mandáty subjektov OSN a dôrazne odsudzuje všetky pokusy o marenie, obmedzovanie alebo oslabovanie schopnosti agentúr OSN účinne vykonávať svoje humanitárne povinnosti;

8.zdôrazňuje, že treba urýchlene riešiť bezprecedentné humanitárne krízy v Sudáne a Konžskej demokratickej republike (ďalej len „KDR“), ktoré patria v súčasnosti medzi najzávažnejšie na svete, pričom v Sudáne potrebuje humanitárnu pomoc tretina obyvateľstva a v mnohých častiach krajiny sa potvrdila alarmujúca úroveň potravinovej neistoty a hladomoru, podobne ako v KDR, kde 21 miliónov ľudí potrebuje humanitárnu pomoc; vyzýva všetky strany konfliktu, aby zaistili bezpečný a neobmedzený prístup humanitárnej pomoci v súlade s humanitárnymi zásadami a rešpektovali a chránili humanitárnych pracovníkov; ďalej vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zvýšili humanitárnu pomoc Sudánu a KDR a ich susedným krajinám, a najmä aby financovali podporu pre osoby, ktoré prežili sexuálne násilie súvisiace s konfliktmi, miestne programy odolnosti a ochrany a programy na podporu práv žien a detí a rodovej rovnosti;

9.zdôrazňuje, že humanitárna pomoc, a teda hlad, sa nikdy nesmie spolitizovať ani využívať ako zbraň a mala by sa dostať k civilistom v núdzi bez prekážok či manipulácie, a to v plnom súlade s medzinárodným humanitárnym právom; opakuje, že distribučné miesta, civilisti a humanitárni a zdravotnícki pracovníci musia byť chránení a nesmú sa stať terčom vojenských akcií; vyjadruje pobúrenie nad zabitím 508 humanitárnych pracovníkov v Gaze, ako aj nad opakovanými útokmi na nemocnice a humanitárne konvoje; dôrazne odmieta akýkoľvek systém rozdeľovania pomoci v Gaze, ktorý je nezlučiteľný s humanitárnymi zásadami; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že tento systém rozdeľovania viedol k zabitiu viac ako tisíc Palestínčanov žiadajúcich o pomoc; vyzýva na medzinárodnú reakciu a vyšetrovanie s cieľom zabezpečiť vyvodenie zodpovednosti za možné porušenia medzinárodného práva, ku ktorým došlo v lokalitách spravovaných nadáciou Gaza Humanitarian Foundation;

10.požaduje neobmedzené a rozsiahle poskytovanie humanitárnej pomoci pod koordináciou OSN a v súlade s humanitárnymi zásadami; vyzýva na otvorenie všetkých príslušných hraničných priechodov, pričom pripomína, že odopretie prístupu k život zachraňujúcej humanitárnej pomoci je kolektívnym trestom, ktorý predstavuje vojnový zločin; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby všetky medzinárodné humanitárne orgány, a najmä tie, ktoré sú súčasťou siete OSN, mali v súlade s článkom 214 ZFEÚ úplný, rýchly, bezpečný a neobmedzený prístup do celého pásma Gazy a na celom jeho území; zdôrazňuje ústrednú úlohu Agentúry OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA) pri poskytovaní humanitárnej pomoci palestínskym utečencom a vyjadruje poľutovanie nad pokusmi zbaviť ju legitimity; žiada, aby sa v plnej miere obnovil mandát a financovanie UNRWA so silným dohľadom a zodpovednosťou, a to zabezpečením dlhodobého, udržateľného, viacročného a predvídateľného financovania reformovanej UNRWA s cieľom poskytovať životne dôležité služby palestínskym utečencom a predchádzať ďalším humanitárnym krízam;

11.žiada tiež, aby sa zachovala a zintenzívnila humanitárna pomoc EÚ civilnému obyvateľstvu postihnutému útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine s osobitným zameraním na potreby vnútorne vysídlených osôb, utečencov, starších ľudí a detí vrátane obetí nútenej deportácie do Ruskej federácie a na okupované územia;

12.poukazuje najmä na situáciu v Afganistane, ktorý čelí vážnej a komplexnej humanitárnej kríze, pričom viac ako 23,7 milióna ľudí potrebuje pomoc; konštatuje, že situácia sa pravdepodobne bude ďalej zhoršovať v dôsledku vyhostenia utečencov z Pakistanu a Iránu a pretrvávajúcej regionálnej nestability; víta prísľub EÚ poskytnúť podporu vo výške 266 miliónov EUR a požaduje cielené miestne opatrenia na pomoc ženám a dievčatám;

13.opakuje svoju výzvu Komisii, aby spolu s členskými štátmi, Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) a osobitnými zástupcami EÚ a po konzultácii s humanitárnymi aktérmi vypracovala stratégiu humanitárnej diplomacie EÚ s cieľom zvýšiť úsilie a zabezpečiť systematickejší a koordinovanejší prístup k humanitárnej diplomacii a zároveň sa prispôsobiť neustále sa meniacim okolnostiam s využitím všetkých dostupných nástrojov a politickej a hospodárskej váhy EÚ prostredníctvom politického dialógu a obchodných vzťahov a vzťahov v oblasti pomoci s cieľom zabezpečiť prístup humanitárnej pomoci, chrániť humanitárnych pracovníkov a chrániť humanitárny priestor v ozbrojených konfliktoch vrátane rokovaní o zastavení násilností, humanitárnych prestávkach a bezpečných prechodoch pre civilistov a humanitárnu pomoc v aktívnych konfliktoch; nabáda Komisiu, aby spolu s členskými štátmi, ESVČ a osobitnými zástupcami EÚ zabezpečila, aby humanitárna diplomacia na vysokej úrovni systematicky vychádzala z praktických skúseností humanitárnych aktérov, s ktorými by sa malo pravidelne konzultovať;

14.vyzýva Komisiu, aby posilnila opatrenia na predchádzanie porušovaniu medzinárodného humanitárneho práva a riešila nedostatky v monitorovaní tohto porušovania prostredníctvom zberu údajov a účinnejšej propagácie založenej na dôkazoch;

15.zdôrazňuje potrebu nezávislého humanitárneho prístupu do všetkých zariadení súvisiacich s migráciou vrátane zariadení určených na zaistenie, hotspotov a neformálnych pohraničných zón, kde ženy a LGBTIQ+ osoby čelia zvýšenému riziku násilia, vykorisťovania a odopierania základných služieb vrátane sexuálnej a reprodukčnej zdravotnej starostlivosti; požaduje transparentné mechanizmy monitorovania a zodpovednosti v takýchto prostrediach;

16.víta navrhované zvýšenie humanitárneho financovania na 25 miliárd EUR pre nástroj Globálna Európa a vyzýva na výrazné zvýšenie úrovne humanitárneho financovania v budúcom VFR a na zabezpečenie primeraného, predvídateľného a udržateľného financovania, pričom zdôrazňuje, že flexibilita humanitárnej pomoci by mala byť účelovo viazaná, najmä vzhľadom na rastúcu priepasť medzi humanitárnymi potrebami a financovaním, ale aj na podporu záujmu EÚ o presadzovanie globálneho mieru, stability a jej medzinárodnej dôveryhodnosti ako zásadového humanitárneho aktéra a spoľahlivého darcu; dôrazne odporúča, aby všetky inštitúcie EÚ a členské štáty pracovali na podpore medzinárodnej spolupráce s cieľom spoločne riešiť globálne humanitárne výzvy, najmä globálnu potravinovú neistotu;

17.vyzýva Komisiu, aby zachovala samostatné rozpočtové riadky a nástroje pre humanitárnu pomoc s cieľom dodržiavať zásady neutrality, nezávislosti a nestrannosti; nesúhlasí s navrhovaným zlúčením nástroja humanitárnej pomoci EÚ s Nástrojom susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa v budúcom VFR a zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby rezerva na núdzovú pomoc bola schopná v prípade potreby reagovať na vnútorné aj vonkajšie potreby EÚ;

18.žiada Komisiu, aby v rámci budúceho VFR zabezpečila, že zvýšená flexibilita bude fungovať v prospech humanitárnej činnosti EÚ so zvýšenou transparentnosťou a nebude na úkor jej neutrality, vplyvu, dôveryhodnosti a predvídateľnosti; pripomína, že transparentnosť je kľúčom k zabezpečeniu ochrany budúceho VFR pred zneužívaním, podvodmi a porušovaním zásad právneho štátu a hodnôt EÚ a k zabezpečeniu toho, aby sa humanitárna a rozvojová pomoc financovaná EÚ dostala k civilnému obyvateľstvu v núdzi; vyzýva Komisiu, aby posilnila svoje monitorovacie mechanizmy a zabezpečila prísny výber miestnych partnerov, prísne monitorovanie využívania finančných prostriedkov a posilnenú spoluprácu s členskými štátmi a medzinárodnými aktérmi s cieľom zabrániť riziku odklonenia alebo zneužitia; požaduje silnejšie mechanizmy demokratického dohľadu nad prideľovaním a využívaním humanitárneho financovania EÚ, pričom sa zohľadnia odporúčania organizácií občianskej spoločnosti pri monitorovaní a hodnotení humanitárnych operácií financovaných EÚ;

19.opätovne potvrdzuje, že dôveryhodnosť EÚ ako globálneho humanitárneho aktéra spočíva v zachovaní jej odhodlanej, zásadovej, trvalej a inkluzívnej angažovanosti v regiónoch postihnutých humanitárnymi krízami, a to aj v nestabilnom prostredí a zabudnutých krízach; opakuje, že humanitárna pomoc nesmie byť podriadená geopolitickým, migračným alebo bezpečnostným cieľom, a varuje pred inštrumentalizáciou humanitárnej činnosti na podporu cieľov vonkajšej politiky EÚ alebo jej členských štátov;

20.opakovane vyzýva Komisiu, aby vypracovala harmonizovanejší prístup k zabudnutým krízam a aby podala správu o svojom záväzku vyčleniť 15 % svojho pôvodného ročného humanitárneho rozpočtu na zabudnuté krízy a zabránila presunu zdrojov z kríz, ktoré už sú nedostatočne financované; vyzýva Radu, aby lepšie koordinovala pozornosť a podporu členských štátov venovanú týmto krízam;

21.zdôrazňuje osobitné výzvy, ktorým čelia deti a osoby so zdravotným postihnutím a ich rodiny, pokiaľ ide o prístup k humanitárnej pomoci; zdôrazňuje, že len zlomok oficiálnej rozvojovej pomoci (12 %) sa v súčasnosti zameriava na deti v porovnaní s ich významným zastúpením v rámci obyvateľstva krajín prijímajúcich oficiálnu rozvojovú pomoc, hoci investovanie do detí – a nielen do jednotlivých sektorových priorít – podporuje trvalé zlepšenie ich životnej úrovne, ako aj životnej úrovne celých komunít; zdôrazňuje, že je dôležité uprednostňovať osobitné potreby detí, najmä vzdelávanie a ochranu detí, vo všetkých fázach humanitárnej reakcie vrátane pripravenosti, núdzovej pomoci a obnovy; zdôrazňuje, že ochrana práv a blaha detí je nevyhnutná pre dlhodobú odolnosť a udržateľný rozvoj; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili osobitné mechanizmy financovania, programovania a koordinácie na riešenie osobitných potrieb detí v humanitárnej oblasti;

22.zdôrazňuje, že verejné financovanie musí zostať hlavným zdrojom humanitárnej pomoci vzhľadom na zodpovednosť štátov za zabezpečenie primeraného a trvalého financovania, pričom uznáva, že samotné verejné financovanie nebude stačiť na odstránenie medzery vo financovaní humanitárnej pomoci, a zdôrazňuje, že sa musia zohľadniť nové zdroje financovania, a to aj zo súkromného sektora; nabáda preto Komisiu a členské štáty, aby rozšírili základňu zdrojov podporou rozvoja inovačných prístupov a partnerstiev s cieľom vyplniť medzeru vo financovaní humanitárnej pomoci v spolupráci s medzinárodnými finančnými inštitúciami, multilaterálnymi rozvojovými bankami, súkromným sektorom – za predpokladu, že akákoľvek súkromná angažovanosť je v súlade s humanitárnymi zásadami a úplnou transparentnosťou – a vedeckou komunitou s cieľom doplniť medzinárodnú verejnú humanitárnu pomoc a odstrániť globálnu medzeru vo financovaní humanitárnej pomoci; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali progresívne a udržateľné mechanizmy financovania humanitárnej pomoci; zdôrazňuje potrebu spolupráce s rozvíjajúcimi sa darcovskými krajinami s cieľom zvýšiť ich príspevok k humanitárnej pomoci;

23.víta humanitárnu obnovu, ktorú začala OSN, a zdôrazňuje, že musí byť príležitosťou na posilnenie humanitárnych zásad a systému založeného na potrebách a zameraného na ľudí, a nielen na znižovanie nákladov; zdôrazňuje, že na dosiahnutie väčšej efektívnosti a účinnosti je rovnako dôležité zabezpečiť zodpovednosť za realizáciu a že kritické odvetvia, ako sú mandáty na ochranu a opatrenia v oblasti rodovo motivovaného násilia, zostávajú pri záchrane životov kľúčové;

24.víta značné úsilie Komisie o zvýšenie účinnosti a efektívnosti humanitárnych dodávateľských reťazcov vzhľadom na to, že predstavujú takmer 70 % humanitárnych nákladov, čo z nej robí kritickú oblasť záujmu pri riešení rastúcej medzery vo financovaní; nabáda Komisiu, aby naďalej rozvíjala a podporovala strategický prístup k dodávateľským reťazcom;

25.vyzýva členské štáty, aby splnili svoj kolektívny záväzok poskytnúť aspoň 0,7 % hrubého národného dôchodku (ďalej len „HND“) ako oficiálnu rozvojovú pomoc (ďalej len „ODA“), aby splnili cieľ ODA vo výške 0,2 % HND pre najmenej rozvinuté krajiny a aby venovali 10 % svojej ODA na humanitárnu činnosť; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že humanitárna pomoc bude primerane riešiť potreby žien a dievčat ako strategickú investíciu s dlhodobým pozitívnym vplyvom na všetkých, pričom vyjadruje poľutovanie nad tým, že organizácie pre práva žien sú naďalej systematicky nedostatočne financované a dostávajú menej ako 1 % celosvetovej oficiálnej rozvojovej pomoci23 Politický prehľad ODI, Where next for feminist foreign policy on funding feminist movements? - https://media.odi.org/documents/ODI-ET-FundingMovements-PB-EN-May24-Final.pdf, máj 2024.;

26.vyjadruje znepokojenie nad možným znížením počtu delegácií EÚ, a to aj v tretích krajinách, v ktorých sa poskytuje značná humanitárna pomoc; považuje naopak za nevyhnutné posilniť tieto štruktúry v kriticky najdôležitejších krajinách;

27.zdôrazňuje, že rozmanitosť nestabilných kontextov si vyžaduje prispôsobené prístupy a osobitné finančné nástroje, ktoré podporujú koordinovanú činnosť medzi aktérmi v humanitárnej, rozvojovej a mierovej oblasti a zároveň rešpektujú jasný mandát v oblasti zásadovej humanitárnej činnosti, s osobitným zameraním na spoluprácu s miestnymi aktérmi a posilnenie ich postavenia tak pri rozhodovaní, ako aj pri vykonávaní programov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zachovali a zintenzívnili angažovanosť v nestabilných a konfliktom postihnutých prostrediach;

28.vyzýva Komisiu, aby prijala oznámenie o humanitárnej pomoci, ako sa uvádza v jej pracovnom programe na rok 2026, so zameraním na ambiciózny, na ľudí zameraný a integrovaný prístup k nestabilite a mechanizmy na jeho vykonávanie a aby konzultovala s Európskym parlamentom o príprave a vykonávaní tejto stratégie; víta oznámený zámer Komisie pripraviť integrovanú stratégiu na riešenie nestability a konfliktov; zdôrazňuje, že je dôležité vypracovať takúto stratégiu s primerane prispôsobeným financovaním špecifickým pre daný kontext, ktoré bude riešiť vzájomne prepojené výzvy v oblasti mieru, rozvoja, opatrení v oblasti klímy a humanitárnych potrieb, a to aj prostredníctvom väčšej spolupráce s miestnym súkromným sektorom pri plnom dodržiavaní humanitárnych zásad; v súvislosti s touto stratégiou vyzýva Komisiu, aby zohľadnila rodový rozmer;

29.vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že krajiny sa nedostanú do nekonečných cyklov humanitárnej pomoci, ale môžu prejsť na udržateľný rozvoj, aby sa posilnili miestne komunity a zabránilo závislosti od vonkajších dodávok, a to financovaním základných služieb, ako je vzdelávanie, zdravotníctvo a kľúčová infraštruktúra, a to aj nad rámec stratégie Global Gateway, ktorá má potenciál dosiahnuť pokrok v celom rade vzájomne prepojených cieľov udržateľného rozvoja, využívaním viacerých zdrojov financovania vrátane investícií súkromného sektora a dodržiavaním sociálnych a environmentálnych noriem, ktoré by mohli viesť k zrýchlenému rastu, vytváraniu dôstojných pracovných miest, znižovaniu chudoby a príjmovej nerovnosti, a zabezpečením odolnejšieho a inkluzívnejšieho rozvoja, pri ktorom sa na nikoho nezabudne; vyzýva Komisiu, aby využívala nástroje spolupráce EÚ na plány miestneho rozvoja prostredníctvom konkrétnych cielených projektov, ktoré už členské štáty vyskúšali a otestovali;

30.pripomína, že zmena klímy je jednou z hlavných príčin konfliktov, sucha, hladomoru a migrácie; zdôrazňuje, že zvyšovanie hladiny morí môže predstavovať existenčnú hrozbu pre malé ostrovné rozvojové štáty, ktoré patria medzi krajiny na svete, ktoré sú najviac ohrozené zmenou klímy;

31.vyzýva EÚ, aby pokročila vo vykonávaní trojitého prepojenia s cieľom riešiť kľúčové príčiny kríz a podporovať budovanie odolnosti, najmä v nestabilných a konfliktom postihnutých prostrediach, a to podporou miestnych organizácií vrátane mládežníckych organizácií a organizácií vedených ženami, náboženských organizácií, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri reakcii na humanitárne krízy, a zabezpečením ich plnej, rovnocennej a zmysluplnej účasti na cykle humanitárnych programov a v rozhodovacích priestoroch na všetkých úrovniach;

32.vyzýva Komisiu, aby splnila svoj záväzok nasmerovať do roku 2027 aspoň 25 % svojho humanitárneho financovania miestnym aktérom, a to aj využitím združených finančných prostriedkov podľa jednotlivých krajín a iných mechanizmov financovania, ktoré uprednostňujú miestnych aktérov, a aby preskúmala, ako poskytovať granty priamo miestnym organizáciám a pomôcť posilniť ich kapacity na splnenie regulačných požiadaviek, požiadaviek na transparentnosť a zodpovednosť; vyzýva EÚ, aby uprednostnila financovanie miestnych organizácií poskytujúcich pomoc mladým ľuďom, ženám, osobám so zdravotným postihnutím, osobám LGBTQI+ a iným zraniteľným skupinám;

33.vyzýva Komisiu, aby v budúcom VFR uprednostnila viacročné financovanie zamerané na predchádzanie konfliktom a budovanie mieru s cieľom posilniť prepojenia medzi humanitárnymi mechanizmami a mechanizmami reakcie na krízu a dlhodobejším plánovaním budovania mieru a rozvoja; zdôrazňuje význam posilnenia koordinačných mechanizmov na miestnej úrovni v rámci humanitárnych, rozvojových a mierových opatrení EÚ s cieľom zabezpečiť spoločné a súdržné výsledky, a to aj prostredníctvom prístupu Tímu Európa; zdôrazňuje význam partnerstva medzi EÚ a OSN pri posilňovaní prepojenia medzi humanitárnou oblasťou, rozvojom a mierom, pričom osobitnú pozornosť treba venovať dievčatám a mladým ženám, osobám so zdravotným postihnutím, deťom a starším osobám v zraniteľných situáciách, a zdôrazňuje význam financovania systému OSN zo strany EÚ; domnieva sa, že štrukturálne nerovnosti naďalej ovplyvňujú dynamiku moci humanitárnych zásahov, prístup k financovaniu a účasť na rozhodovaní; požaduje inkluzívnejší a spravodlivejší prístup k humanitárnej politike EÚ založený na právach s väčším vedením miestnych a historicky marginalizovaných aktérov;

34.konštatuje, že anticipačné opatrenia prijaté v potenciálne krízových situáciách ešte pred humanitárnymi krízami sú účinným spôsobom, ako predchádzať budúcim humanitárnym potrebám alebo ich zmierňovať a zároveň ako podporiť schopnosť komunít absorbovať otrasy a prispôsobiť sa im a budovať svoju odolnosť; nabáda Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili zachovanie investícií do prevencie, anticipačných opatrení a pripravenosti na katastrofy s cieľom zmierniť vplyv kríz na obyvateľstvo a systémy;

35.trvá na tom, že je potrebný na dôkazoch založený prístup k anticipačným opatreniam s cieľom zvýšiť dostupnosť kvalitných údajov a analýzy rizík, vďaka čomu bude možné zlepšiť systémy včasného varovania a začleniť predpovedanie rizík do humanitárneho plánovania;

36.nabáda členské štáty, aby výrazne zvýšili svoje investície do integrovaných anticipačných opatrení vedených na miestnej úrovni, ako sú investície do systémov včasného varovania, analýzy rizík a odolnosti komunít, a zvýšenie podielu finančných prostriedkov v oblasti klímy určených na posilnenie odolnosti a adaptácie v krajinách a regiónoch, ktoré sú najviac ohrozené katastrofami, pričom zdôrazňuje význam zapojenia rôznorodej skupiny aktérov vrátane organizácií občianskej spoločnosti a sietí na miestnej úrovni do anticipačných opatrení vrátane financovania založeného na prognózach a pripravenosti na katastrofy a riadenia rizík, najmä v nestabilnom a klimaticky zraniteľnom prostredí;

37.víta pokrok dosiahnutý pri vykonávaní rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) a programu zameraného na ženy, mier a bezpečnosť ako základného nástroja na zabezpečenie neustáleho dodržiavania práv žien a dievčat; konštatuje, že 25 rokov po jeho prijatí pretrvávajú obrovské nedostatky vo vykonávaní, pričom ženy sú stále marginalizované v mierových procesoch a neprimerane ovplyvnené konfliktmi a krízami, a to aj prostredníctvom rozsiahleho rodovo motivovaného násilia, čo si vyžaduje zvýšenú politickú a finančnú podporu programu zo strany EÚ, ktorá je katalyzátorom, a investície do dlhodobého a udržateľného mieru a rozvoja; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby naďalej považovali podporu rodovej rovnosti a práv a posilnenia postavenia žien vrátane vykonávania cieľa udržateľného rozvoja č. 5 za prioritu v rámci celej vonkajšej činnosti EÚ; vyzýva EÚ a členské štáty, aby uprednostnili vykonávanie programu zameraného na ženy, mier a bezpečnosť;

38.vyzýva všetky strany ozbrojených konfliktov, aby prijali opatrenia na podporu sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv žien a dievčat a na ich ochranu pred všetkými formami sexuálneho a rodovo motivovaného násilia súvisiaceho s konfliktmi, najmä pred znásilnením, pričom uznáva, že takéto násilie sa počas konfliktov často zintenzívňuje a môže sa systematicky používať ako vojnová zbraň; zdôrazňuje silné prepojenie medzi ozbrojenými konfliktmi a humanitárnymi a klimatickými krízami a nárastom neoprávnenej migrácie, obchodovania s ľuďmi a rizika vykorisťovania, ktoré neúmerne postihujú ženy a dievčatá; zdôrazňuje význam aktívnej, plnej, rovnocennej a zmysluplnej účasti žien vo všetkých fázach mierového procesu vrátane rokovaní o prímerí, sprostredkovateľského úsilia, predchádzania ozbrojeným konfliktom a ich riešenia, budovania mieru a obnovy po skončení konfliktu; vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o zohľadnenie osobitných potrieb a príspevkov žien a dievčat v stratégiách predchádzania konfliktom, mediácie a budovania mieru;

39.zdôrazňuje, že ženy v humanitárnom kontexte by mali byť uznané nielen za obete, ale aj za nositeľky zmien, ktoré aktívne podnecujú pozitívnu transformáciu a formujú svoje vlastné osudy; zdôrazňuje kľúčovú úlohu žien ako špecialistov prvého kontaktu a vedúcich predstaviteliek komunít a organizácií vedených ženami v humanitárnom prostredí pri úsilí o pripravenosť, reakciu a obnovu, pri poskytovaní služieb na záchranu života, ako sú prístrešie, služby v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, služby v oblasti rodovo motivovaného násilia, peňažná pomoc, dôveryhodná komunitná ochrana, a ktoré presadzujú práva a potreby žien, dievčat a marginalizovaného obyvateľstva, ako aj podporujú budovanie mieru a rozvojovú prácu vo svojich komunitách, pričom v nestabilných štátoch dostávajú len 0,3 % dvojstrannej pomoci;

40.vyjadruje poľutovanie nad tým, že miestne organizácie vedené ženami patria medzi organizácie, ktoré najsilnejšie zasiahli nedávne škrty v oblasti zahraničnej pomoci, a polovici z nich hrozí, že ukončia svoju činnosť, a nabáda na lepšiu spoluprácu s nimi v oblasti humanitárneho plánovania24 OSN Ženy, Humanitarian funding cuts threaten women’s rights:What’s at stake and how to help (Škrty v humanitárnej pomoci ohrozujú práva žien: čo je v hre a ako pomôcť), 13. mája 2025.; vyzýva Komisiu, aby vyčlenila osobitné, udržateľné, flexibilné a viacročné financovanie na zachovanie existujúcich partnerstiev, zjednodušila prístup k finančným prostriedkom a rozšírila svoju podporu pre miestne organizácie vedené ženami v humanitárnom prostredí, zabezpečila účinnejší, inkluzívnejší a zodpovednejší systém na dosiahnutie tohto cieľa zvýšením svojho financovania miestnych organizácií vedených ženami, posilnením sledovania a zodpovednosti za humanitárne financovanie miestnych organizácií vedených ženami, prispôsobením existujúcich mechanizmov a procesov financovania tak, aby lepšie zodpovedali ich potrebám a kapacitám, ako aj zvýšením úrovní priameho viacročného financovania, ktoré majú k dispozícii; s poľutovaním konštatuje, že ak bude pretrvávať súčasná úroveň financovania, takmer polovica (47 %) opýtaných organizácií žien a pod vedením žien očakáva ukončenie činnosti do šiestich mesiacov, zatiaľ čo viac ako tretina (35 %) sa naďalej nachádza v neistote, nie je schopná plánovať alebo udržať si prácu a len 18 % uvádza, že predpokladá, že budú schopné pokračovať v činnosti dlhšie ako rok25 OSN Ženy, At a breaking point: The impact of foreign aid cuts on women’s organizations in humanitarian crises worldwide (Sme v kritickom bode: vplyv znižovania zahraničnej pomoci ženským organizáciám v časoch svetových humanitárnych kríz), apríl 2025.; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli 5 % svojej pomoci v nestabilných situáciách organizáciám vedeným ženami a organizáciám pre práva žien prostredníctvom flexibilného a dlhodobého financovania, a to aj vyčlenením aspoň 5 % svojich finančných prostriedkov na oficiálnu rozvojovú pomoc na podporu týchto organizácií v rámci budúceho VFR;

41.nabáda Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby pri humanitárnych intervenciách presadzovali rodovo responzívne prístupy, zvýšili svoju podporu účasti žien na humanitárnych rozhodovacích procesoch, pričom podporia vytváranie podmienok na to, aby sa ženy mohli prevziať vedenie v krízových situáciách, a zabezpečili, aby sa ich perspektívy a potreby uprednostňovali pri navrhovaní a poskytovaní pomoci v súlade s cieľmi rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000); vyzýva Komisiu, aby pri každom humanitárnom plánovaní uplatňovala inkluzívny, prierezový a rodovo responzívny prístup a zohľadnila osobitné potreby a práva žien, dievčat, osôb so zdravotným postihnutím, osôb LGBTQI+ a iných marginalizovaných skupín; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že tieto skupiny budú zmysluplne zapojené do navrhovania, vykonávania a hodnotenia programov humanitárnej pomoci; považuje za potrebné, aby sa v rámci humanitárnej pomoci financovanej EÚ uprednostňovali osoby so zdravotným postihnutím, pričom by sa riešili najmä potreby a priority žien a detí so zdravotným postihnutím, a to aj poskytovaním finančných prostriedkov miestnym organizáciám a sieťam žien a dievčat so zdravotným postihnutím, ktoré majú často najlepšie predpoklady reagovať na potreby, ale najviac ich ovplyvňujú škrty vo financovaní;

42.vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že rodová rovnosť zostane prioritou pri reforme a reštrukturalizácii humanitárneho systému v rámci humanitárnej obnovy pod vedením OSN, pričom sa zabezpečí financovanie a kritické mechanizmy, ako je zachovanie špecializovaného klastra v rámci humanitárneho systému, ktorý zahŕňa špecializované opatrenia v oblasti rodovo motivovaného násilia, rodovej rovnosti a ochrany pred sexuálnym vykorisťovaním a zneužívaním ako kritické služby na záchranu životov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila systematické vykonávanie dôslednej rodovej analýzy, zberu údajov rozčlenených podľa pohlavia, rodovo responzívneho rozpočtovania a posúdení vplyvu na rodovú rovnosť, ako aj rozvoj špecializovaných odborných znalostí v oblasti rodovej rovnosti v Komisii s cieľom podporiť takéto úlohy v partnerských organizáciách a naďalej posilňovať využívanie rodovo-vekového ukazovateľa EÚ; víta rastúci počet a formalizáciu kontaktných osôb pre rodové otázky, pričom 99 % delegácií EÚ a 87 % útvarov ústredia má v súčasnosti kontaktné osoby pre rodové otázky;

43.opakuje, že vo všetkých humanitárnych reakciách je potrebné uprednostniť vhodné a včasné služby v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, a to aj vykonávaním balíka minimálnych počiatočných služieb v oblasti reprodukčného zdravia v núdzových situáciách a prechodom na komplexné služby, ak to situácia umožňuje;

44.opakuje svoju výzvu, aby EÚ a jej členské štáty v plnej miere vykonávali rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) a jej následné rezolúcie; v tejto súvislosti víta pokrok dosiahnutý v súvislosti s akčným plánom EÚ pre ženy, mier a bezpečnosť a GAP III a zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia predložila GAP IV, a zdôrazňuje potrebu primeraných zdrojov na jeho vykonávanie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že od spustenia akčného plánu GAP III je rodová rovnosť hlavným cieľom len 3,8 % všetkých rodovo responzívnych/cielených opatrení; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby 85 % všetkých nových vonkajších činností zahŕňalo rodovú rovnosť ako významný alebo hlavný cieľ a aby sa 20 % oficiálnej rozvojovej pomoci v každej krajine vyčlenilo na programy s rodovou rovnosťou ako jedným z hlavných cieľov;

45.vyjadruje vážne znepokojenie nad rastúcim vplyvom ultrakonzervatívnych, protirodových a náboženských fundamentalistických hnutí v rámci EÚ aj mimo nej, ktorých cieľom je oslabiť základné práva žien a dievčat, a to aj v humanitárnom prostredí; zdôrazňuje, že takéto hnutia často šíria dezinformácie, stigmatizujú služby v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a oslabujú ochranu žien pred rodovo motivovaným násilím; vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby zabezpečili, že humanitárne programy financované EÚ zostanú pevne zakotvené v medzinárodných normách v oblasti ľudských práv a rodovej rovnosti, a aby aktívne podporovali organizácie občianskej spoločnosti, na ktoré sa zameriavajú aktéri vystupujúci proti právam;

46.varuje pred inštitucionálnym násilím a nedbanlivosťou zo strany humanitárnych aktérov vrátane rodovo slepého programovania, nebezpečného prostredia pre ženy a osoby LGBTQI+ a nedostatočnej zodpovednosti za zneužívanie; požaduje záväzné normy rodovej citlivosti, komplexné systémy podávania správ a politiky nulovej tolerancie vo všetkých humanitárnych operáciách financovaných EÚ;

47.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť.