1.pripomína, že ceste k europeizácii vnútroštátnych volebných pravidiel týkajúcich sa volieb do Európskeho parlamentu by prospelo ďalšie posilnenie, najmä pokiaľ ide o prístupnosť pre znevýhodnené skupiny, spoločné lehoty na dokončenie volebných zoznamov, predchádzanie dvojitému hlasovaniu a posilnenie viditeľnosti a úlohy európskych politických strán vo volebných procesoch; pripomína však, že mnohé existujúce ustanovenia súčasného aktu európskych voľbách boli zavedené vo všetkých členských štátoch, konkrétne systém pomerného zastúpenia, maximálny volebný prah 5 % a zákaz dvojitého mandátu poslancov Európskeho parlamentu v národných parlamentoch a v Európskom parlamente; domnieva sa však, že dokončenie európskeho „démosu“ nie je vôbec v dohľade a že sa musí zintenzívniť politické úsilie, aby sa EÚ stala menej byrokratickou a demokratickejšou;

2.opakuje, že európske voľby sa naďalej uskutočňujú prevažne vo vnútroštátnych právnych a inštitucionálnych rámcoch, ktoré boli koncipované vo výrazne odlišnej fáze európskej integrácie; zdôrazňuje, že tieto pravidlá už nezodpovedajú posilnenej úlohe a legislatívnym právomociam Európskeho parlamentu, najmä od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy;

3.pripomína, že rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2018/994 obsahuje niekoľko ustanovení, ktoré sú členské štáty povinné vykonávať alebo sa im odporúča, aby ich vykonávali; poukazuje na to, že niektoré členské štáty nevykonali nepovinné opatrenia a že niektoré povinné opatrenia niektoré členské štáty vykonávajú odlišne, napríklad tie, ktoré sa týkajú predchádzania dvojitému hlasovaniu; konštatuje, že väčšina ustanovení stanovených v rozhodnutí Rady (EÚ, Euratom) 2018/994 zostáva nepovinná; domnieva sa, že obmedzená transpozícia týchto nezáväzných ustanovení odhaľuje nedostatok politickej vôle prekonať národný odpor a zaviazať sa k demokratickému procesu, ktorý by lepšie odrážal európsky rozmer;

4.pripomína, že termíny na dokončenie volebných zoznamov pred európskymi voľbami sa v jednotlivých členských štátoch značne líšia, v súčasnosti je to od 21 do 90 dní, čo stavia kandidátov aj voličov celej EÚ do nerovnakej pozície, pokiaľ ide o čas, ktorý majú k dispozícii na vedenie kampane alebo na zváženie výberu;

5.poukazuje na to, že vytvorenie európskej verejnej sféry a politickej diskusie, ktorá presahuje štátne hranice, najmä v súvislosti s európskymi voľbami, má zásadný význam pre posilnenie demokracie v rámci EÚ; zdôrazňuje, že európske politické strany sú kľúčovým nástrojom na podporu takejto diskusie; domnieva sa, že je nutné, aby všetky hlasovacie lístky obsahovali mená kandidátov a logo európskej politickej strany, ku ktorej je každá národná strana pridružená, a že kandidáti by sa mali riadne zviditeľniť v televíznom a rozhlasovom vysielaní, na plagátoch a iných materiáloch používaných v európskych volebných kampaniach; považuje tieto opatrenia za minimálnu požiadavku na informovanie voličov o európskom rozmere ich hlasovania a na to, aby európske politické strany mohli plniť svoju úlohu podľa článku 10 ods. 4 Zmluvy o EÚ; domnieva sa, že tieto opatrenia by zvýšili transparentnosť európskych volieb, zabránili akémukoľvek narušeniu práva voličov na informácie o existencii koaličných dohôd medzi politickými stranami v súvislosti s európskymi voľbami a umožnili by občanom vedome hlasovať za politickú stranu, ktorá patrí k ich preferovanej politickej skupine v Európskom parlamente; vyjadruje poľutovanie nad tým, že ide len o voliteľné opatrenie podľa rozhodnutia Rady (EÚ, Euratom) 2018/994 a doteraz nebolo transponované do žiadnych vnútroštátnych právnych predpisov;

6.pripomína, že je potrebné napredovať v zabezpečovaní väčšej inkluzívnosti volebného procesu s cieľom zaistiť, aby mal každý občan bez ohľadu na svoju situáciu rovnakú príležitosť zúčastniť sa na demokratickom procese; poukazuje na to, že vnútroštátne pravidlá niektorých členských štátov stále neumožňujú voličom so zdravotným postihnutím zmeniť pridelenú volebnú miestnosť na inú, ktorá lepšie vyhovuje ich potrebám, ani prístup k volebným informáciám v prístupných formátoch; zdôrazňuje, že akékoľvek prekážky práva voliť a byť volený pre osoby so zdravotným postihnutím sú nezlučiteľné so záväzkami vyplývajúcimi z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a mali by sa odstrániť, aby sa zaručila prístupnosť pre všetkých počas celého volebného procesu;

7.konštatuje, že hlasovanie poštou a jeho doplnkové prostriedky sú uvedené v rozhodnutí Rady (EÚ, Euratom) 2018/994 ako voliteľné opatrenie zamerané na uľahčenie prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje, že hoci je tento cieľ nevyhnutný, hlasovanie poštou zohráva aj širšiu úlohu pri zvyšovaní flexibility a inkluzívnosti volebnej účasti; zdôrazňuje, že zaručená možnosť hlasovania poštou vo všetkých členských štátoch by bola prínosom nielen pre osoby so zdravotným postihnutím, ale aj pre občanov, ktorí nemôžu voliť osobne z dôvodu mimoriadnych okolností; domnieva sa, že zabezpečením širšieho prístupu k hlasovaniu poštou by sa zvýšila účasť, najmä u migrujúcich občanov EÚ a mladších voličov, a prispelo by sa k zvýšeniu celkovej volebnej účasti;

8.pripomína, že situácia občanov EÚ s dvojitým občianstvom stále nie je vyriešená, pretože je naďalej možné, aby občan EÚ s dvojitým občianstvom bol automaticky zapísaný do zoznamu voličov vo viacerých členských štátoch, pričom nemá možnosť sa z neho odhlásiť; konštatuje, že občana EÚ s dvojitým občianstvom, ktorý je automaticky zaregistrovaný vo viac ako jednom zozname voličov, ale ktorý volí len v jednom členskom štáte, ako sa vyžaduje, možno považovať za občana, ktorý nevolil v druhom členskom štáte, a v dôsledku toho by mu mohla byť uložená sankcia;

9.víta iniciatívu Európskeho parlamentu zaviesť pravidlá hlasovania prostredníctvom splnomocnenca v prípadoch materskej dovolenky prostredníctvom zmeny európskeho aktu o voľbách ako vyvážené a praktické riešenie na podporu poslancov EP a zároveň na zabezpečenie kontinuity zastúpenia;

10.zdôrazňuje, že rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2018/994 ešte nenadobudlo účinnosť, keďže ratifikačný proces stále prebieha v jednom zostávajúcom členskom štáte; konštatuje, že hoci Nemecko ratifikovalo rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2018/994, nemecký volebný zákon pre európske voľby nebol zmenený, pretože kým volebný prah 2 % nie je povinný podľa práva EÚ, nemôže byť zavedený do nemeckého práva;

11.berie na vedomie úlohu Komisie ako sprostredkovateľa v inštitucionálnych rozhovoroch medzi Európskym parlamentom a Radou o novom návrhu na reformu európskeho aktu o voľbách; považuje za nevyhnutné zapojiť sa do konštruktívneho dialógu s Radou s cieľom vyhodnotiť návrh Európskeho parlamentu z roku 2022 a dosiahnuť pokrok; zdôrazňuje, že nedostatočný pokrok nie je spôsobený technickými alebo právnymi prekážkami, ale nedostatkom politickej vôle členských štátov zaoberať sa návrhmi Európskeho parlamentu; je presvedčený, že táto správa by mala poskytnúť nový impulz na bezodkladné začatie medziinštitucionálnych rokovaní o návrhu z roku 2022, a naliehavo vyzýva nadchádzajúce predsedníctva Rady, aby si plnili svoje povinnosti podľa zásady vzájomnej a lojálnej spolupráce;

12.považuje transparentnosť volebného postupu a prístup k spoľahlivým informáciám za kľúčové prvky z hľadiska zvyšovania európskeho politického povedomia a zabezpečenia volebnej účasti, ktorá je dostatočne vysoká na to, aby predstavovala mandát od voličov; zdôrazňuje, že kandidáti by mali mať rovnaké možnosti viesť kampaň a že občania by mali byť v dostatočnom predstihu informovaní o kandidátoch kandidujúcich v európskych voľbách; zdôrazňuje preto, že je dôležité harmonizovať lehoty na predkladanie volebných zoznamov vo všetkých členských štátoch, ako to Európsky parlament požadoval pri viacerých príležitostiach;

13.zdôrazňuje, že je nevyhnutné uľahčiť prístup k hlasovaniu v európskych voľbách a zaručiť, aby všetci, ktorí majú právo voliť, mohli toto právo uplatňovať prostredníctvom hlasovania poštou alebo inými doplnkovými prostriedkami; vyzýva členské štáty, aby všetkým občanom vrátane osôb so zdravotným postihnutím zabezpečili rovnaký prístup k informáciám a volebnému procesu, najmä ak verejné štruktúry nie sú plne prístupné; okrem toho vyzýva členské štáty, aby zaručili právo voliť a byť volený pre osoby so zdravotným postihnutím zavedením ustanovení, ktoré harmonizujú prístupnosť volebných zariadení, volebných miestností, volebných postupov a volebných materiálov pre osoby so zdravotným postihnutím a ktoré im umožnia voliť nezávisle a tajne; konštatuje, že zodpovednosť za reguláciu prístupnosti zostáva v plnej miere na členských štátoch, a vyzýva ich, aby spolupracovali s organizáciami osôb so zdravotným postihnutím s cieľom posúdiť a riešiť právne a praktické prekážky, ktoré bránia ich účasti na voľbách, a to ako voličov aj ako kandidátov;

14.vyzýva všetky členské štáty, aby vykonávali všetky nepovinné opatrenia uvedené v rozhodnutí Rady (EÚ, Euratom) 2018/994 a najmä aby zvýšili viditeľnosť volebných aliancií v súvislosti s európskymi voľbami, ako aj príslušnosť národných politických strán k európskym politickým stranám, ale aj viditeľnosť európskych združení voličov a iných európskych volebných subjektov prostredníctvom mediálnych kampaní, distribúcie jednotných hlasovacích lístkov, ktoré jasne uvádzajú európske aliancie v každom členskom štáte, a údajov o všetkých ostatných volebných materiáloch; domnieva sa, že vnútroštátne strany a združenia voličov by mali v prípade potreby počas volebnej kampane uviesť svoju príslušnosť k európskym politickým stranám alebo iným európskym volebným subjektom, a to aj na hlasovacích lístkoch;

15.vyzýva všetky členské štáty, aby prijali konkrétne kroky na harmonizáciu požiadaviek na kandidatúru s cieľom zabezpečiť spravodlivý a rovnaký prístup k volebnému procesu pre všetkých politických aktérov v súlade so zásadou spravodlivej hospodárskej súťaže a demokratického pluralismu;

16.zdôrazňuje, že ratifikácia rozhodnutia Rady (EÚ, Euratom) 2018/994 všetkými členskými štátmi je naďalej povinná, aby mohlo nadobudnúť účinnosť; vyzýva preto zostávajúci členský štát, aby začal ratifikačný postup;

17.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.