1.zdôrazňuje, že jeho uznesenia o vykonávaní SZBP sú kľúčovým prvkom jeho príspevku k tvorbe zahraničnej politiky EÚ; zdôrazňuje, že tieto uznesenia poukazujú na praktické dôsledky posilneného práva na kontrolu v oblasti zahraničnej politiky, ktoré Európskemu parlamentu udeľuje Lisabonská zmluva; pripomína, že jeho uznesenie z roku 2025 je druhým svojho druhu v tomto parlamentnom období a jeho cieľom je slúžiť ako usmernenie pre budúcu výkonnú moc EÚ pri stanovovaní priorít zahraničnej politiky na ďalšie volebné obdobie; zdôrazňuje, že v čoraz nestabilnejšom medzinárodnom prostredí musí EÚ súčasne riešiť mnohé výzvy v oblasti zahraničnej politiky, ktoré ju priamo a nepriamo ovplyvňujú, vrátane prebiehajúcej ruskej útočnej vojny proti Ukrajine, konfliktov na Blízkom východe, rastúcej konkurencie veľkých mocností, neustálych pokusov o oslabenie multilaterálneho medzinárodného poriadku založeného na pravidlách a rastúceho prepojenia zahraničných a vnútorných kríz; je pevne presvedčený, že na to, aby EÚ zostala významným aktérom na medzinárodnej scéne, musí vykonávať rozhodnú, disciplinovanú a asertívnu zahraničnú politiku, ktorá spĺňa vlastné strategické ciele EÚ a naďalej vymedzuje, presadzuje a obhajuje svoje záujmy na celom svete; pripomína, že vonkajšia činnosť EÚ by sa mala riadiť hodnotami a zásadami zakotvenými v článku 2, článku 3 ods. 5 a článku 21 Zmluvy o EÚ, ktoré inšpirovali vytvorenie, rozvoj a rozširovanie EÚ, a to aj v oblasti demokracie, právneho štátu, univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd, zachovávania ľudskej dôstojnosti a zásad rovnosti a solidarity; ďalej sa domnieva, že SZBP by mala zabezpečiť vykonávanie Agendy 2030 OSN pre udržateľný rozvoj a cieľov udržateľného rozvoja;

2.úplne sa stotožňuje s obavami uvedenými v správe PK/VP a je znepokojený rýchlym tempom geopolitickej nestability, ktoré sú vyvolané asertívnym vojenským, politickým a hospodárskym tlakom autoritárskych mocností a jednostranných aktérov; zdôrazňuje, že od Ukrajiny po Kaukaz, od Blízkeho východu po Sahel, Arktídu a mimo nej sa okolo Európy vytvoril oblúk nestability, ktorý je príkladom radikálnej neistoty, v ktorej EÚ pôsobí; zdôrazňuje, že súčasný geopolitický kontext sa vyznačuje zrýchľujúcim sa narúšaním demokratických noriem; so znepokojením konštatuje, že multilaterálne organizácie sú veľmi oslabené a medzinárodný poriadok založený na pravidlách vážne narušený, čo vedie k prostrediu, v ktorom hospodárska súťaž a protekcionizmus nahrádzajú spoluprácu a voľný obchod a investície, informácie a migračné toky sa čoraz viac využívajú ako zbraň; varuje, že takáto fragmentácia ohrozuje naše strategické záujmy, bezpečnosť, prosperitu a jednotu; pripomína, že EÚ si nemôže dovoliť obracať sa dovnútra a musí zostať otvorená a angažovaná vo svete, aby bránila svoje demokratické hodnoty a záujmy, čo si zase vyžaduje mobilizáciu našich regionálnych a globálnych partnerstiev a aliancií;

3.v tejto súvislosti vyzýva PK/VP, aby ďalej rozvíjala perspektívnu a súdržnejšiu SZBP, ktorá:a)chráni medzinárodný poriadok založený na pravidlách;b)podporuje spoluprácu v oblasti spoločných záujmov;c)rešpektuje neutralitu niektorých členských štátov a zabezpečuje, aby sa diplomatická činnosť vykonávala spôsobom, ktorý je v súlade s Chartou OSN;d)stanovuje jasné hranice a pozície, ktoré považujeme za nedotknuteľné, ae)zvyšuje viditeľnosť a vplyv opatrení EÚ v zahraničí;

a tým sleduje ambiciózne ciele a jasne rieši kľúčové geopolitické výzvy uvedené v nasledujúcich odsekoch;

4.pripomína, že medzinárodný poriadok založený na pravidlách chráni štátnu zvrchovanosť a územnú integritu, chráni univerzálne hodnoty ľudských práv, umožňuje mierové riešenie sporov a zabezpečuje, aby platila sila zákona a nie právo najsilnejšieho; je znepokojený tým, že medzinárodný poriadok založený na pravidlách je pod bezprecedentným tlakom, ktorý je spôsobený kombináciou vnútorného oslabenia a vonkajších útokov; varuje, že jeho úpadok povedie k nestabilite a konfliktom na celom svete, v dôsledku čoho sa oslabí naša vlastná bezpečnosť a prosperita;

5.zdôrazňuje, že nezákonná, nevyprovokovaná a neodôvodnená útočná vojna Ruska proti Ukrajine predstavuje zjavné porušenie medzinárodného práva a Charty OSN, ako aj bezprecedentný útok na európsky mierový poriadok, aký nemá obdobu od druhej svetovej vojny; pripomína, že agresie Ruska voči Ukrajine sa začali v roku 2014; opakuje svoje pevné presvedčenie, že jednostranná ruská agresia sa musí skončiť neúspechom a Ukrajina musí zvíťaziť a zabezpečiť mier prostredníctvom sily, čím sa vyšle signál, že sila nikdy nebude mať prednosť pred zákonom, s cieľom odradiť ostatné krajiny od spochybňovania hraníc vojenskými prostriedkami; zdôrazňuje naliehavú potrebu dlhodobého a strategického prístupu k Moskve a jej spojencom;

6.oceňuje odvahu a odolnosť ukrajinského ľudu, ktorý nielen bráni svoju zvrchovanosť a územnú celistvosť, ale ktorý presadzuje aj základné európske hodnoty; požaduje okamžité a bezpodmienečné prímerie, stiahnutie Ruska celého medzinárodne uznaného územia Ukrajiny a návrat všetkých ukrajinských vojnových zajatcov, všetkých unesených a zadržaných civilistov a všetkých detí, ktoré Rusko a Lukašenkov režim nezákonne uniesli; okrem toho vyzýva na vrátenie tiel všetkých padlých ukrajinských vojakov; vyzýva EÚ, aby zachovala a posilnila svoju podporu Ukrajine, a to aj prostredníctvom politickej, hospodárskej, finančnej a vojenskej pomoci, s cieľom posilniť postavenie Ukrajiny; víta rozhodnutie Európskej rady z decembra 2025 poskytnúť Ukrajine balík finančnej pomoci vo výške 90 miliárd EUR vo forme úverov garantovaných EÚ; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Rada nebola schopná dosiahnuť dohodu o ambicióznejšej štruktúre financovania na základe zmrazených ruských aktív, čím by sa znížilo rastúce dlhové zaťaženie Ukrajiny; pripomína však, že nariadením Rady (EÚ) 2025/2600 z 12. decembra 2025 sa stanovuje imobilizácia ruských štátnych aktív na neurčito; zdôrazňuje, že investície do územnej obrany Ukrajiny a jej obrannej priemyselnej základne sú potrebné a vzájomne prospešné pre Európu, nepredstavujú však bezpečnostné záruky ako také; v tejto súvislosti víta iniciatívu NATO týkajúcu sa zoznamu prioritných potrieb Ukrajiny (PURL) a naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby pokračovali v dodávkach zbraní a munície na Ukrajinu, najmä systémov protivzdušnej obrany a spôsobilostí na zásahy v tyle nepriateľa, a zároveň podporovali diplomatické riešenie vojny v súlade s medzinárodným právom s cieľom dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier;

7.opakuje svoju výzvu na vytvorenie právneho rámca EÚ na označenie štátov za sponzorov terorizmu; vyzýva Radu, aby zaradila Ruskú federáciu do takéhoto zoznamu EÚ obsahujúceho štáty, ktoré finančne podporujú terorizmus;

8.čo najdôraznejšie odsudzuje nelegitímny Lukašenkov režim za to, že umožňuje, aby sa bieloruské územie využívalo ako základňa pre ruské vojenské operácie, čím narúša suverenitu krajiny a predstavuje priamu hrozbu pre bezpečnosť a stabilitu EÚ a jej členských štátov, pričom naďalej utláča vlastné obyvateľstvo; opakuje požiadavku na okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých politických väzňov a naliehavo vyzýva na posilnenie reštriktívnych opatrení; odsudzuje riadené hybridné útoky Bieloruska proti členským štátom EÚ, napríklad Litve, prostredníctvom vniknutia bezpilotných vzdušných prostriedkov a balónov, hospodárskeho nátlaku, prevádzačských operácií, vojenských provokácií, kybernetických útokov a štátom podporovaných dezinformácií; so znepokojením zdôrazňuje, že režimy v Rusku a Bielorusku využívajú migráciu ako súčasť širšej stratégie na oslabenie EÚ, vlád členských štátov a NATO; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zvýšili politickú, finančnú a technickú podporu pre nezávislé médiá, obhajcov ľudských práv a iniciatívy občianskej spoločnosti pôsobiace v Bielorusku a mimo neho;

9.víta závery zo stretnutia koalície ochotných, ktoré sa konalo 6. januára 2026 v Paríži, vrátane politických a právnych záväzkov vymedzujúcich spoločný prístup k podpore Ukrajiny, udržaniu jej dlhodobých vojenských spôsobilostí a obnove mieru a bezpečnosti v prípade budúceho ozbrojeného útoku Ruska; vyjadruje podporu návrhu na vytvorenie mnohonárodných síl pre Ukrajinu a nabáda všetky členské štáty EÚ, aby dôkladne zvážili, ako môžu takéto sily čo najlepšie podporiť; ďalej víta diskusie o mechanizme monitorovania a overovania prímeria pod vedením USA; zdôrazňuje, že každá mierová dohoda musí obsahovať spoľahlivé a dôveryhodné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, musí o nej rokovať jej zvolené vedenie a musí mať podporu jej ľudu; varuje pred neúprimnými návrhmi Ruska, ktorých cieľom je predĺžiť vojnu, a varuje, že akékoľvek riešenie nanútené Ruskom, alebo odmeňovanie jeho agresie, by ohrozili európsku bezpečnosť; pripomína, že úzka spolupráca medzi EÚ a USA je naďalej dôležitá na dosiahnutie a zabezpečenie spravodlivého a trvalého mieru na Ukrajine a preto je kľúčová na zaistenie bezpečnosti európskeho kontinentu súbežne s úsilím EÚ prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju vlastnú bezpečnosť;

10.zdôrazňuje, že vzhľadom na vyvíjajúcu sa bezpečnostnú situáciu a rastúcu hrozbu, ktorú predstavuje Ruská federácia, vrátane opakovaného vniknutia dronov, ktoré narúšajú európsky vzdušný priestor, je nevyhnutné, aby členské štáty EÚ urýchlene posilnili svoje mechanizmy civilnej ochrany, čo si vyžaduje koordinovanú a odolnú reakciu v celej Únii, teda posilnenie civilnej pripravenosti a zmodernizovanie systémov včasného varovania; považuje tieto agresívne a neuvážené činy za nezodpovednú a vážnu eskaláciu zo strany Ruska, ktoré ohrozuje bezpečnosť občanov EÚ, regionálnu stabilitu a medzinárodný mier; vyzýva Komisiu na preskúmanie riešení v úzkej koordinácii s NATO, aby sa v budúcnosti odradilo od takýchto narušení; v tejto súvislosti víta oznámenie Komisie o pláne EÚ s názvom Zachovanie mieru –- plán obrannej pripravenosti do roku 2030, vrátane iniciatívy protidronovej obrany; ďalej nabáda na vytvorenie mechanizmov spolupráce medzi inštitúciami EÚ a príslušnými ukrajinskými partnermi s cieľom vymieňať si najlepšie postupy v boji proti hybridnej vojne a ruským informačným operáciám, čím sa posilní vzájomná odolnosť voči týmto rozvíjajúcim sa hrozbám;

11.odsudzuje ruskú agresiu z dôvodu vážnej destabilizácie východného susedstva EÚ, bránenia ceste k mieru a prosperite a vyvolávania účinkov presahovania na západnom Balkáne, takže hrozí spomalenie reforiem a posilňujú sa protieurópske naratívy; je znepokojený tým, že médiá prepojené s Kremľom, ktoré pôsobia na západnom Balkáne, po vypuknutí vojny na Ukrajine zintenzívnili svoju činnosť s cieľom podporovať útočnú vojnu Ruska vrátane agresívneho zasahovania do volebných procesov a informačného priestoru s cieľom podporovať proruské nálady a podnecovať protieurópsku rétoriku; vyzýva Komisiu, aby dôslednejšie reagovala na protieurópsku rétoriku na západnom Balkáne, najmä v Srbsku, a to aktívnou spoluprácou so štátmi v regióne a prijatím rozhodných opatrení na budovanie odolnosti spoločnosti voči hybridným hrozbám; zdôrazňuje, že boj proti destabilizačnému vplyvu Ruska je nevyhnutný na posilnenie úlohy Únie ako garanta stability, demokracie a prosperity;

12.naliehavo vyzýva Komisiu, aby aktívne podporovala medzinárodné justičné mechanizmy a zabezpečila vyvodenie zodpovednosti za vojnové zločiny a zločiny agresie; nabáda EÚ a jej členské štáty, aby podporili zriadenie osobitného tribunálu na stíhanie ruského trestného činu agresie voči Ukrajine; pripomína, že Medzinárodný trestný súd vydal zatykač na Vladimíra Putina a ruskú komisárku pre práva detí Máriu Ľvovovú-Belovovú za ich účasť na únosoch ukrajinských detí a ich presun do Ruska; vyjadruje podporu všetkým činnostiam Medzinárodného trestného súdu a Medzinárodného súdneho dvora pri stíhaní zločinov spáchaných na ukrajinskom území; podporuje inovatívne riešenia na financovanie obranného úsilia Ukrajiny, ako aj jej odmínovania a rekonštrukcie s využitím imobilizovaných ruských zahraničných aktív vrátane aktív ruského štátu, ruských miestnych orgánov, ruských štátnych spoločností a osôb uvedených na sankčnom zozname EÚ; vyzýva Komisiu, aby navrhla, a členské štáty schválili dodatočný právne a finančne zdravý mechanizmus vo forme reparačného úveru, ktorý umožní využívanie týchto imobilizovaných aktív, čím sa Ukrajine poskytne dlhodobejšia viditeľnosť a zabezpečí sa, aby v konečnom dôsledku dostala od Ruska vojnové reparácie alebo rovnocennú sumu, ako sa stanovuje v medzinárodnom práve; zdôrazňuje, že náklady na ruskú agresiu musí znášať Rusko, a nie daňovníci v EÚ; očakáva, že členské štáty posilnia svoje sankcie voči Rusku tak dlho, ako bude potrebné na zabezpečenie spravodlivého a trvalého mieru a vyvodenie zodpovednosti; v tejto súvislosti víta prebiehajúce diskusie medzi EÚ a G7 s cieľom preskúmať zákaz služieb námornej prepravy pre všetok vývoz ruskej ropy ako alternatívu k cenovému stropu pre ropu; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby medzitým posilnili účinnosť a dôsledky doteraz prijatých balíkov sankcií a dohodli sa na nových hneď ako bude treba; ďalej vyzýva Komisiu a členské štáty, aby odstránili finančné medzery, ktoré Rusko využíva na obchádzanie sankcií, a aby zaviedli ďalšie reštriktívne opatrenia voči krajinám mimo EÚ, ktoré umožňujú útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine, či už prostredníctvom uľahčenia obchádzania sankcií, alebo poskytnutím priamej vojenskej pomoci; domnieva sa, že sankcie by mali byť uvalené aj na európske spoločnosti, ktoré pokračujú v zakázaných obchodoch s Ruskou federáciou; vyzýva Radu, Komisiu a ESVČ, aby predložili celoúnijnú stratégiu týkajúcu sa Ruska, ktorá by spájala odstrašovanie, izolovanie, vyvodzovanie zodpovednosti a podporu demokratických alternatív;

13.opakuje, že EÚ a všetky jej členské štáty musia ísť príkladom pri presadzovaní nadradenosti medzinárodného práva; zdôrazňuje, že dôveryhodnosť Únie a jej schopnosť chrániť svojich občanov a životne dôležité záujmy závisia od jej záväzku obhajovať základné zásady, ako sú demokracia, právny štát a ľudské práva bez dvojakého metra alebo selektívneho dodržiavania predpisov; preto vyzýva na prísne uplatňovanie mechanizmu právneho štátu v prípadoch, keď sa tieto zásady nerešpektujú;

14.vyzýva Komisiu a Radu, aby vo svojich vonkajších vzťahoch a politikách dôsledne dodržiavali a podporovali medzinárodné právo a prijali všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie jeho úplného dodržiavania všetkými štátmi bez rozlišovania na základe hospodárskej alebo vojenskej moci;

15.zdôrazňuje, že je potrebné bojovať proti beztrestnosti a posilniť úsilie o vyvodenie zodpovednosti na celom svete, a to aj prostredníctvom Medzinárodného trestného súdu; vyjadruje hlboké znepokojenie nad sankciami USA voči MTS, jeho prokurátorom, sudcom a zamestnancom, ktoré sú vážnym útokom na medzinárodný justičný systém; vyzýva Komisiu, aby urýchlene aktivovala nariadenie o blokovaní s cieľom brániť a chrániť MTS ako nenahraditeľný základný kameň medzinárodného justičného systému;

16.víta nedávny záväzok ukončiť vojnu v Gaze a berie na vedomie 20-bodový mierový plán navrhnutý vládou USA a schválený v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č. 2803, ktorý sa teraz musí plne realizovať a izolovať od akýchkoľvek pokusov regionálnych aktérov o jeho oslabenie; víta prepustenie všetkých izraelských rukojemníkov zadržiavaných Hamasom a obnovenie distribúcie humanitárnej pomoci v Gaze; zdôrazňuje, že hoci plán predstavuje prvý zásadný krok k ukončeniu konfliktu, zostáva ešte niekoľko výziev, najmä pokiaľ ide o presadzovanie, riadenie, zodpovednosť a udržanie dôvery; zdôrazňuje, že hlavnými cieľmi všetkých ďalších krokov zostáva úplné odzbrojenie Hamasu, jeho vylúčenie z akejkoľvek formy riadenia v Gaze, reforma a posilnenie postavenia Palestínskej samosprávy a stiahnutie izraelských síl; vyzýva EÚ, aby zohrávala aktívnu úlohu pri formovaní mierového procesu a procesu obnovy v úzkej koordinácii s kľúčovými regionálnymi aktérmi; podporuje prebiehajúce stabilizačné úsilie v Pásme Gazy a víta posilnenie civilných misií EÚ v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP), misií EUBAM Rafah a EUPOL COPPS; opakuje, že cieľom by malo byť aj naďalej riešenie dvoch štátov na základe rokovaní v súlade s medzinárodným právom, ktoré je jedinou schodnou cestou k spravodlivému a trvalému mieru na Blízkom východe s izraelským a palestínskym ľudom žijúcim bok po boku v mieri a bezpečí;

17.s vážnym znepokojením berie na vedomie pretrvávajúcu vážnu humanitárnu situáciu v Pásme Gazy vrátane rozsiahlej potravinovej neistoty a hladomoru; s vážnym znepokojením berie na vedomie pretrvávajúce prekážky prístupu humanitárnej pomoci a obavy, ktoré vyjadrila PK/VP v súvislosti s nedávnymi rozhodnutiami o licenciách, ktoré obmedzujú humanitárne organizácie pôsobiace v Pásme Gazy; vyzýva všetky strany, aby umožnili rýchle poskytovanie humanitárnej pomoci; zdôrazňuje, že pre opatrenia, ktoré neprimerane obmedzujú humanitárnych aktérov, hrozí likvidácia nevyhnutnej humanitárnej pomoci v čase naliehavej potreby; vyjadruje znepokojenie nad dodržiavaním medzinárodného práva a príslušných rezolúcií OSN všetkými stranami a nad pretrvávajúcimi cyklami násilia a teroristických útokov na Blízkom východe; pripomína povinnosť všetkých strán dodržiavať medzinárodné právo a príslušné rezolúcie OSN vrátane tých, ktoré sa týkajú ochrany civilistov, humanitárneho personálu a novinárov;

18.zdôrazňuje, že konflikt v Gaze destabilizuje južné susedstvo EÚ a hrozí, že bude mať širšie účinky presahovania na Blízky východ a severnú Afriku vrátane radikalizácie, núteného vysídľovania a zvýšeného napätia v regióne; zdôrazňuje, že táto dynamika má priamy vplyv na európsku bezpečnosť a riadenie migrácie;

19.vyjadruje nesúhlas s tým, že izraelská vláda uznala Somaliland za nezávislý štát; opätovne potvrdzuje, že je dôležité rešpektovať jednotu, zvrchovanosť a územnú celistvosť Somálskej federatívnej republiky v súlade s jej ústavou, Chartou Organizácie africkej jednoty a Chartou Organizácie Spojených národov ako kľúč k mieru a stabilite celého regiónu Afrického rohu;

20.považuje rastúci antisemitizmus vo svete za neprijateľný dôsledok brutálnych a nerozlišujúcich teroristických útokov Hamasu na území Izraela a neprimeranej rozsiahlej vojenskej reakcie Izraela v Palestíne;

21.čo najdôraznejšie odsudzuje teroristický útok zo 7. októbra 2023, ktorý spáchala teroristická organizácia Hamas na Izrael;

22.opätovne potvrdzuje záväzok EÚ týkajúci sa existencie, bezpečnosti a legitímneho práva Izraelského štátu na sebaobranu, ako aj bezpečnosti a dôstojnosti Palestínčanov; pripomína, že právo Izraela na sebaobranu je zakotvené v medzinárodnom práve a je ním obmedzené a musí sa uplatňovať pri plnom rešpektovaní medzinárodných súdov; so znepokojením konštatuje, že vojna v Gaze mala ničivé humanitárne dôsledky a viedla k neprijateľnému utrpeniu civilného obyvateľstva, ktoré Hamas ešte zhoršil najmä úmyselným zneužívaním civilnej infraštruktúry a využívaním civilného obyvateľstva Gazy ako ľudských štítov, vrátane zostávajúcich izraelských rukojemníkov; vyjadruje úľavu nad oslobodením všetkých žijúcich rukojemníkov a vyzýva Hamas, aby vydal telo posledného zosnulého rukojemníka, ktoré je stále v rukách Hamasu, jeho rodine; opätovne potvrdzuje svoje stanovisko, v ktorom požaduje trvalé prímerie, naliehavý prístup humanitárnej pomoci, ako aj koridory pre humanitárnu pomoc; vyjadruje hlboké poľutovanie nad krehkosťou prímeria v Gaze, čo je okolnosť, ktorá ohrozila príliš veľa civilných životov;

23.pripomína, že dodržiavanie článku 2 dohody o pridružení medzi EÚ a Izraelom Euro-stredomorská dohoda o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Izraelským štátom na strane druhej (Ú. v. ES L 147, 21.6.2000, s. 3, ELI: http://data.europa.eu/eli/agree_internation/2000/384/oj). je kľúčovým prvkom partnerstva, a vyzýva, aby sa jeho vykonávanie izraelskou vládou naďalej monitorovalo a hodnotilo; pripomína, že v súvislosti s humanitárnou situáciou v Gaze predsedníčka Komisie 10. septembra 2025 oznámila návrhy na pozastavenie určitých obchodných ustanovení dohody o pridružení a podporu pre cielené opatrenia proti konkrétnym izraelským ministrom; berie na vedomie zatýkacie rozkazy, ktoré vydal Medzinárodný trestný súd 21. novembra 2024; zdôrazňuje, že všetky takéto opatrenia by sa mali starostlivo zvážiť a prijať tak, aby sa zachovala spôsobilosť EÚ konať ako dôveryhodný partner a presadzovať výhľady na riešenie dosiahnuté rokovaniami a založené na existencii dvoch štátov; domnieva sa, že Asociačná rada EÚ – Izrael zostáva základným fórom pre otvorený dialóg; opätovne potvrdzuje, že konštruktívna angažovanosť a trvalý dialóg sú naďalej najúčinnejšími nástrojmi na podporu mieru, bezpečnosti a trvalej stability v regióne; trvá na tom, že ústredným bodom stratégie Komisie pre Blízky východ, ktorá je naplánovaná na rok 2026, musí byť konkrétny plán realizácie dvojštátneho riešenia; vyjadruje poľutovanie nad dôsledkami absencie jednotnej reakcie na katastrofickú situáciu v Pásme Gazy pre globálny obraz EÚ;

24.zdôrazňuje, že udržateľný mier si vyžaduje dôveryhodný politický proces s cieľom dosiahnuť dvojštátne riešenie založené na hraniciach z roku 1967 s dvoma zvrchovanými demokratickými štátmi ako mierovými susedmi a so spoločným hlavným mestom Jeruzalem; vyzýva všetky strany, aby obnovili úsilie o odstránenie prekážok tohto riešenia, odsudzuje rozširovanie izraelských osád na Západnom brehu Jordánu a pripomína dlhodobú pozíciu EÚ, že tieto osady sú podľa medzinárodného práva naďalej nezákonné a predstavujú jednostranné opatrenie, ktoré oslabuje dôveru a vyhliadky na riešenie na základe rokovaní; víta sankcie prijaté proti extrémistickým izraelským osadníkom; zdôrazňuje úlohu Palestínskej samosprávy ako hlavného partnera EÚ v Palestíne a opätovne potvrdzuje, že akákoľvek budúca správa v Gaze musí vylúčiť účasť teroristických organizácií a musí zabezpečiť demilitarizáciu Gazy; opätovne vyjadruje svoj nesúhlas s akýmkoľvek plánom anexie Gazy alebo akéhokoľvek iného palestínskeho územia a s masovými násilnými presunmi;

25.trvá na tom, že Komisia musí zaručiť, že finančné prostriedky EÚ nebudú prideľované ani spájané so žiadnou formou terorizmu a/alebo náboženskej a politickej radikalizácie; opakuje svoje stanovisko, že všetky školské učebnice a školské materiály podporované z finančných prostriedkov EÚ musia byť v súlade s normami UNESCO v oblasti mieru, tolerancie, spolužitia a nenásilia; vyjadruje znepokojenie nad antisemitizmom, nenávistnými prejavmi, podporou džihádu a podnecovaním k násiliu v palestínskych učebniciach financovaných EÚ;

26.nabáda OSN, Ligu arabských štátov, regionálnych partnerov a EÚ, aby koordinovali podporu darcov, zabezpečili prísny dohľad nad financovaním a zabezpečili, aby sa z pomoci na obnovu podporovali občianske inštitúcie a účinná správa vecí verejných; v tejto súvislosti vyjadruje hlboké znepokojenie nad zneužívaním humanitárnej pomoci smerujúcej na palestínske územia teroristickými skupinami; žiada, aby sa posilnili kontrolné mechanizmy rozdeľovania finančných prostriedkov EÚ;

27.uznáva úsilie niektorých arabských štátov a Izraela o normalizáciu diplomatických vzťahov v rámci Abrahámskych dohôd; žiada EÚ, aby podporovala iniciatívy zamerané na budovanie širokej regionálnej a medzinárodnej podpory v záujme lepšej budúcnosti arabsko-izraelských vzťahov;

28.konštatuje, že výrazné oslabenie Iránu a jeho spojencov vrátane pádu Asadovho režimu a porážky zástupcov Teheránu, ako sú Hizballáh, Hamas, húthíovia a ďalšie milície, by predstavovalo nádej na mier a pokračovanie regionálnej normalizácie v duchu Abrahámskych dohôd; vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že Hizballáh poskytuje významnú podporu ruským vojenským operáciám na Ukrajine a koordinuje svoje postupy s ďalšími milíciami podporovanými Iránom;

29.víta pozitívne zmeny v Libanone od začiatku roka 2025, ktoré sa odrážajú v záveroch deviateho zasadnutia Asociačnej rady EÚ – Libanon, najmä ochotu ďalej podporovať libanonský bezpečnostný sektor úplným využívaním nástrojov EÚ vrátane Európskeho mierového nástroja a programov v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce a preskúmať možnú budúcu angažovanosť v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky; je naďalej znepokojený vplyvom ozbrojených milícií a teroristických organizácií a vyjadruje poľutovanie najmä nad nedostatočným pokrokom, pokiaľ ide o prisľúbené odzbrojenie Hizballáhu a iných ozbrojených skupín, ktoré je predpokladom regionálnej stability; opätovne zdôrazňuje význam ambiciózneho paktu pre Stredozemie a jeho účinného vykonávania s dostatočnou technickou a finančnou podporou určenou Libanonu so zameraním na budovanie kapacít, energetickú infraštruktúru a sociálnu podporu; naliehavo vyzýva PK/VP a Komisiu, aby podporili libanonskú vládu v jej programe reforiem a pláne na obnovenie monopolu na zbrane; opakuje svoju plnú podporu zvrchovanosti, štátnej moci, územnej celistvosti, politickej nezávislosti a stabilite Libanonu v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1701;

30.stojí pri nábožensky a etnicky rozmanitej sýrskej spoločnosti, ktorá viac ako desať rokov trpela v rukách Asadovho režimu podporovaného Iránom a Ruskom a teroristických skupín; podporuje inkluzívny politický proces pod vedením a v zodpovednosti Sýrie, ktorý zahŕňa územnú celistvosť, spravodlivosť v prechodnom období a zmierenie; naliehavo vyzýva sýrske orgány, aby zintenzívnili snahu začleniť do rozhodovania všetky zložky sýrskej spoločnosti, aby pokročili vo vykonávaní dohody so Sýrskymi demokratickými silami na severovýchode a aby pokračovali v uľahčovaní rýchleho, transparentného a nezávislého vyšetrovania činov zameraných na náboženské a etnické komunity, ako aj aby prijali všetky potrebné opatrenia na potlačenie sektárskeho násilia a boj proti beztrestnosti; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad pokračujúcim prenasledovaním a núteným vysídľovaním, diskrimináciou a útokmi voči náboženským komunitám, ako sú kresťania, a pripomína, že EÚ musí chrániť bohatú multikultúrnu identitu Sýrie; uznáva obrovské medzery vo finančných a ľudských zdrojoch na rekonštrukciu krajiny a podporuje rozhodnutie EÚ zrušiť odvetvové sankcie v súlade s USA a so Spojeným kráľovstvom a poskytnúť okrem humanitárnej pomoci aj významnú rozvojovú pomoc, ako bolo oznámené v prvej časti bruselskej konferencie o Sýrii v roku 2025; víta návštevu predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej a predsedu Európskej rady Antónia Costu v Sýrii 8. januára 2026 so zameraním na posilnenie politických väzieb a hospodárskej angažovanosti; s uspokojením berie na vedomie dohodu medzi Sýriou a Izraelom zo 6. januára 2026, ktorou sa zriaďuje špecializovaná komunikačná bunka na koordináciu zmiernenia vojenského napätia;

31.vyjadruje vážne znepokojenie nad prebiehajúcimi bojmi v oblastiach, ako je Aleppo a severovýchodná Sýria, ktoré vedú k ďalšiemu vysídľovaniu a vysokému počtu obetí civilného obyvateľstva a vytvárajú vážne bezpečnostné riziko, najmä v dôsledku úteku bojovníkov Dá’iš zadržiavaných v severovýchodnej Sýrii; vyzýva medzinárodnú koalíciu vrátane Spojených štátov, aby bezodkladne prijala všetky potrebné a okamžité opatrenia na zmiernenie tohto bezpečnostného rizika;

32.potvrdzuje kľúčovú úlohu multilaterálnych organizácií, najmä Organizácie Spojených národov (OSN), popri fungujúcej Svetovej obchodnej organizácii, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a regionálnych fórach ako nevyhnutných platformách na riešenie konfliktov a globálne riadenie; varuje, že pri „minilaterálnych“ formátoch hrozí čoraz väčšia fragmentácia globálnych noriem, a žiada EÚ, aby v úzkej spolupráci so svojimi podobne zmýšľajúcimi partnermi uprednostnila širokú a inkluzívnu koncepciu multilateralizmu; vyzýva Komisiu a PK/VP, aby sa stali priekopníkmi globálneho vedenia multilaterálnych iniciatív; potvrdzuje svoj záväzok pokročiť v komplexných reformách s cieľom posilniť úlohu, účinnosť a demokratické zastúpenie OSN;

33.vyzýva PK/VP, aby prehodnotila prístup EÚ ku skupine krajín BRICS a jej partnerom a aby vypracovala samostatnú politiku EÚ voči krajinám BRICS+; zdôrazňuje, že krajiny BRICS+ poskytujú Rusku prostriedky na obchádzanie opatrení, ktorých účelom je politicky izolovať Rusko, a umožňujú Číne ďalej rozširovať jej vplyv prostredníctvom jej spôsobu financovania projektov infraštruktúry;

34.vyzýva PK/VP, aby konala konzistentne a v úzkej spolupráci s členskými štátmi presadzovala účinnú a dôraznú demokratickú rétoriku s cieľom bojovať proti autokratickým tlakom, ktoré majú za cieľ narušiť kontroly zneužívania moci, zúžiť občiansky priestor a narušiť ľudské práva; vyzýva na vytvorenie európskeho hodnotenia demokracie, ktoré by umožnilo včas odhaliť príznaky autoritárskych tendencií, ako aj na vytvorenie súboru nástrojov pre opatrenia zamerané na podporu demokracie a boj proti autoritárskym naratívom, najmä v súvislosti s poľutovaniahodným ukončením činnosti americkej Agentúry pre medzinárodný rozvoj (USAID); v tejto súvislosti nabáda na zvýšenie investícií do strategickej komunikácie a na boj proti zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu; zastáva názor, že úsilie EÚ v boji proti tejto hrozbe by sa malo opierať o už existujúce odborné znalosti získané v rámci ESVČ, a žiada väčšiu súdržnosť medzi existujúcimi a pripravovanými nariadeniami a úsilím EÚ; vyzýva na ďalšie úsilie o úplné sfunkčnenie súboru nástrojov FIMI, ktorý vypracovala ESVČ; domnieva sa, že EÚ by mala jasne identifikovať digitálnu oblasť ako oblasť činnosti a uznať digitálnu diplomaciu za strategický záujem;

35.dôrazne odsudzuje cielené sankcie voči zákonodarcom zodpovedným za akt o digitálnych službách Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách), (Ú. v. EÚ L 277, 27.10.2022, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2022/2065/oj). a iné digitálne nariadenia, najmä voči bývalému komisárovi;

36.nabáda na každoročné strategické preskúmanie hrozieb pre medzinárodný poriadok založený na pravidlách, ktoré bude koordinovať ESVČ a po ktorom by sa prijali aktívne opatrenia na zabránenie ďalšiemu narúšaniu multilaterálnych noriem;

37.opätovne potvrdzuje, že vonkajšia činnosť EÚ si vyžaduje dôveryhodnú angažovanosť založenú na hodnotách; trvá však na tom, že nestačí spoliehať sa výlučne na normatívnu silu a zásady; nabáda k asertívnejšiemu sledovaniu strategických cieľov EÚ s využitím partnerstiev a aliancií založených na spoločných záujmoch; zdôrazňuje, že na to, aby využívanie partnerstiev a spojenectiev bolo úspešné, a to aj dlhodobo, musí byť založené na rovnakých podmienkach pre partnerov; zdôrazňuje, že podpora EÚ by mala byť podmienená dodržiavaním základných demokratických zásad a zásad právneho štátu; v tejto súvislosti opätovne potvrdzuje, že právne predpisy EÚ nie sú predmetom rokovaní s krajinami mimo EÚ;

38.v tomto kontexte nabáda PK/VP pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby vypracovala politiky na mieru, ktoré by zodpovedali očakávaniam členských štátov a partnerských krajín a ktoré by rýchlo plnili politické dohody, aby sa EÚ stala spoľahlivým strategickým pilierom, a to predovšetkým v čase, keď sa konflikty šíria a používanie sily sa čoraz viac normalizuje ako prostriedok na presadzovanie politických cieľov;

39.zdôrazňuje, že silné transatlantické partnerstvo so Spojenými štátmi a Kanadou v rámci NATO tvorí jadro európskej bezpečnostnej štruktúry; v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že niektoré prvky novej národnej bezpečnostnej stratégie USA zďaleka neriešia primeraným spôsobom hrozbu, ktorú predstavuje Rusko, najmä pre európsku bezpečnosť, a teda aj bezpečnosť USA; okrem toho vyjadruje poľutovanie nad nesprávnym hodnotením EÚ ako politického systému v rámci tejto národnej bezpečnostnej stratégie vrátane neprimeraného opisu domácej politickej situácie v členských štátoch EÚ; opätovne potvrdzuje dlhodobú podporu Parlamentu, pokiaľ ide o základné hodnoty EÚ, ktorými sú demokracia a ľudské práv; domnieva sa, že národná bezpečnostná stratégia ešte posilňuje nevyhnutnosť, aby Európa pokročila vo svojej strategickej autonómii, znížila svoju závislosť a diverzifikovala svoje partnerstvá;

40.vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím prezidenta USA zo 7. januára 2026 o vystúpení zo značného počtu medzinárodných organizácií vrátane mnohých orgánov OSN, pozastavení účasti v nich alebo ukončení spolupráce s nimi; vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že tento krok by mohol narušiť finančnú udržateľnosť systému OSN, oslabiť mnohostrannú spoluprácu v čase, keď je najviac potrebná, a povzbudiť autoritárskych a revizionistických aktérov, ktorí sa v minulosti snažili využiť akékoľvek vystúpenie západných mocností z medzinárodných organizácií alebo ukončenie spolupráce s nimi; nabáda vládu USA, aby zvážila svoje rozhodnutie a opätovne potvrdila svoj záväzok voči OSN a mnohostrannej spolupráci;

41.dôrazne odmieta akýkoľvek pokus o narušenie zvrchovanosti a územnej celistvosti Dánskeho kráľovstva vrátane Grónska; v tejto súvislosti pripomína, že Grónsko je samosprávnou časťou Dánskeho kráľovstva a má právomoc rozhodovať o svojom hospodárskom rozvoji, medzinárodných partnerstvách a politike v oblasti surovín; opakuje, že len obyvatelia Grónska môžu rozhodnúť o svojej budúcnosti; zároveň varuje, že takéto politické procesy nesmú byť zneužívané alebo ovplyvňované vonkajšími aktérmi; zdôrazňuje najmä strategický záujem Číny o Arktídu a jej využívanie ekonomickej páky na získanie politického vplyvu; berie na vedomie skutočnosť, že záujem USA je vyvolaný obavami o bezpečnosť spojenými s vyvíjajúcim sa strategickým prostredím v Arktíde, ale domnieva sa, že dohoda o obrane medzi Dánskym kráľovstvom a Spojenými štátmi z roku 1951 ponúka dostatok príležitostí na zvýšenie prítomnosti USA v Grónsku; pripomína, že Dánsko vrátane Grónska je členom NATO, a preto je plne kryté kolektívnymi bezpečnostnými zárukami aliancie; víta vyhlásenie siedmich európskych lídrov zo 6. januára 2026 a zdôrazňuje, že bezpečnosť v Arktíde možno dosiahnuť len spoločne v spojení s NATO; vyzýva Komisiu a Európsku radu, aby vymedzili konkrétnu podporu pre Grónsko a Dánsko v súlade so zásadami EÚ, medzinárodným právom a Severoatlantickou zmluvou;

42.uznáva, že Spojené štáty teraz uplatňujú k zahraničnej politike transakčnejší prístup, ktorý sa vyznačuje zníženým záväzkom k multilateralizmu a európskej bezpečnosti; zdôrazňuje, že pre EÚ je dôležité poučiť sa zo zraniteľnosti EÚ a prijať vhodné opatrenia na úrovni EÚ, aby sa v budúcnosti nedostala do situácie, v ktorej by mohla byť vystavená nátlaku; považuje za dôležitejšie než kedykoľvek predtým pokračovať v spolupráci s partnermi z USA na federálnej a štátnej úrovni, zabezpečiť udržateľnú koordináciu v oblastiach, ako sú bezpečnosť a technologická a hospodárska odolnosť, a zároveň preukázať jednotu a záväzok k spoločnej pozícii EÚ; plne podporuje prehĺbenie spolupráce v rámci Transatlantického dialógu zákonodarcov EÚ a USA a pravidelné organizovanie samitov EÚ a USA, ktoré by boli impulzom pre budúcu spoluprácu na najvyššej úrovni; vyzýva na prehĺbenie dialógu medzi EÚ a USA o bezpečnosti a obrane, ktorého potenciál zostáva nevyužitý; pripomína, že na to, aby sa Európa stala silným transatlantickým partnerom, musí zabezpečiť svoju vlastnú obranu a bezpečnosť; v tejto súvislosti pripomína, že je bezodkladne potrebné, aby EÚ a jej členské štáty plne realizovali koncepciu strategickej autonómie a obrannej pripravenosti a aby na tento účel spoločne a dobre koordinovane investovali do potrebných obranných spôsobilostí; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby sa EÚ a jej členské štáty stali spoľahlivejšími a sebestačnejšími v oblasti bezpečnosti, obrany a technológií s cieľom posilniť európsky pilier v rámci NATO;

43.potvrdzuje svoju plnú a neochvejnú solidaritu s Grónskom ako súčasťou Dánskeho kráľovstva; odsudzuje využívanie jednostranných obchodných hrozieb a hospodárskeho zastrašovania voči Dánsku a iným členským štátom EÚ ako formy nátlaku nezlučiteľného s medzinárodným právom a základnými zásadami spolupráce medzi spojencami NATO; varuje pred pokusmi zneužívať bezpečnostné otázky v Arktíde na vyvíjanie územného alebo politického tlaku, plne podporuje stanovisko Dánskeho kráľovstva vrátane Grónska, že Grónsko nie je na predaj; zdôrazňuje, že Grónsko sa nesmie používať ako nástroj na rozdelenie Európskej únie; vyzýva Úniu, aby rázne, kolektívne a rozhodne reagovala a odolala akýmkoľvek takýmto opatreniam;

44.víta partnerstvo v oblasti bezpečnosti a obrany medzi EÚ a Kanadou, ktoré bolo podpísané na samite EÚ – Kanada v roku 2025 ako prvá takáto dohoda s partnerom na americkom kontinente; vyzýva na jeho urýchlené zavedenie do praxe vrátane kanadskej účasti na misiách a operáciách spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (ďalej len „SBOP“); podporuje rokovanie o smernici, na základe ktorej by sa kanadským subjektom umožnilo zapojiť sa do spoločného obstarávania EÚ v rámci nástroja Bezpečnostná akcia pre Európu (SAFE);

45.oceňuje silné a konštruktívne partnerstvo so Spojeným kráľovstvom; víta spoločné vyhlásenie vedúcich predstaviteľov Spojeného kráľovstva a EÚ z 19. mája 2025 po samite Spojeného kráľovstva a EÚ v roku 2025, najmä vytvorenie komplexného partnerstva v oblasti bezpečnosti a obrany; vyzýva na jeho rýchle a úplné vykonávanie, a to aj prostredníctvom i) pravidelných polročných strategických zahraničných a bezpečnostných dialógov na ministerskej úrovni medzi ministrami zahraničných vecí a obrany Spojeného kráľovstva a PK/VP s cieľom koordinovať reakcie na krízy a zosúladiť strategické priority, ii) účasti Spojeného kráľovstva na civilných a vojenských misiách EÚ v rámci SBOP pre riešenie kríz, tam, kde je to právne možné, iii) posilnenej spolupráce v oblasti kybernetickej odolnosti, boja proti hybridným hrozbám, ochrany kritickej infraštruktúry a boja proti nezákonnému financovaniu, iv) posilnenej koordinácie v oblasti presadzovania sankcií a v) spoločných opatrení na boj proti ruskej tieňovej flotile a víta spoločný záväzok zlepšiť spoluprácu s partnermi zo západného Balkánu, najmä s cieľom zabezpečiť dodržiavanie zásady rozdelenia moci podľa Daytonskej mierovej dohody; berie na vedomie politickú zhodu na kľúčových aspektoch budúcej dohody medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, pokiaľ ide o Gibraltár, ktorú strany oznámili 11. júna 2025; očakáva uverejnenie celého právneho textu na preskúmanie;

46.oceňuje úzke vzťahy so západoeurópskymi krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, a ich intenzívnu spoluprácu s EÚ v oblasti vonkajšej činnosti; v tejto súvislosti víta uzavretie rokovaní o rozsiahlom balíku opatrení na podporu budúcich vzťahov medzi EÚ a Švajčiarskom, ktoré sú významným míľnikom v napredovaní a prehlbovaní už aj tak úzkeho vzťahu, a jeho predbežné odvetvové uplatňovanie; nabáda na jeho rýchlu ratifikáciu; zdôrazňuje význam partnerstva s Nórskom v oblasti obrany a bezpečnosti a zdôrazňuje, že je dôležité podporovať silnejšie vzťahy s Nórskom vzhľadom na kľúčovú úlohu tejto krajiny pre energetickú bezpečnosť EÚ; vyzýva na posilnenie spolupráce v oblasti energetickej odolnosti a diverzifikácie dodávok, ktoré sú kľúčovými nástrojmi na podporu strategickej autonómie Únie; víta rastúcu verejnú podporu vstupu do EÚ na Islande a zámer islandských orgánov usporiadať do roku 2027 referendum o obnovení prístupových rokovaní s EÚ; medzitým vyzýva na proaktívnu spoluprácu s islandskou vládou s cieľom prehĺbiť obrannú a bezpečnostnú spoluprácu a propagovať výhody členstva v EÚ; vyzýva na urýchlenú ratifikáciu dohôd o pridružení medzi EÚ a Andorrou a San Marínom;

47.zdôrazňuje strategický význam západného Balkánu a podporuje dôveryhodnú politickú a bezpečnostnú spoluprácu na jeho ceste k integrácii do EÚ založenej na zásluhách; domnieva sa, že budúcnosť západného Balkánu, Ukrajiny a Moldavska je v EÚ, v súlade s túžbami ich obyvateľov; odsudzuje ruské zasahovanie do demokratických procesov kandidátskych krajín EÚ, najmä Moldavska; berie na vedomie výsledok parlamentných volieb, ktoré sa konali v Kosove 28. decembra 2025; vyzýva na urýchlené sformovanie nového kosovského zhromaždenia a vlády s cieľom riešiť veľmi potrebné reformy súvisiace s EÚ, najmä pokiaľ ide o plán rastu pre západný Balkán, a riešiť záväzky týkajúce sa normalizácie vzťahov medzi Kosovom a Srbskom; víta čiastočné zrušenie opatrení EÚ voči Kosovu; opakuje, že prístupové rokovania EÚ so Srbskom by mali napredovať len na základe merateľného a udržateľného pokroku v základnej oblasti vrátane úplného zosúladenia so SZBP EÚ, najmä pokiaľ ide o sankcie voči Rusku; víta úspešné obnovenie dialógu o SZBP medzi EÚ a jej partnermi na západnom Balkáne a zdôrazňuje význam týchto partnerstiev pre mier a bezpečnosť; pripomína, že rozšírenie EÚ predstavuje geostrategickú investíciu do regionálnej bezpečnosti a stability, ktorá si vyžaduje záväzok zo strany Únie aj kandidátskych krajín, a v tejto súvislosti žiada, aby sa proces rozširovania v EÚ stal predvídateľnejším a politicky viditeľnejším pre občanov regiónu; v tejto súvislosti sa domnieva, že EÚ musí zachovať dynamiku rozširovania a poskytnúť kandidátskym krajinám dostatočnú technickú a finančnú pomoc a konzistentnú politickú podporu na ich ceste k plnému členstvu; zdôrazňuje však, že treba ešte viac zlepšiť podmienenosť právnym štátom a zabezpečiť, aby boli všetky finančné prostriedky EÚ pre pristupujúce krajiny plne v súlade s vlastnými strategickými cieľmi a záujmami EÚ; zároveň zdôrazňuje, že pokrok na ceste k pristúpeniu k EÚ je založený na zásluhách a podmienený plným dodržiavaním medzinárodného práva a acquis EÚ, ako aj ich zosúladením so SZBP vrátane dodržiavania sankcií a vízovej politiky EÚ; pripomína, že proces rozširovania by mal prebiehať súbežne s inštitucionálnymi a rozhodovacími reformami zameranými na zabezpečenie integračnej kapacity Únie; naliehavo vyzýva kandidátske krajiny EÚ, aby aktívne podporovali medzinárodné súdy a mechanizmy, spolupracovali s nimi a zabezpečili, aby mohli riadne vykonávať svoju prácu, a stíhali a zaistili vyvodenie zodpovednosti za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti, genocídu a zločiny agresie spáchané na celom svete;

48.zdôrazňuje, že jednou z kľúčových priorít SZBP a SBOP vo vzťahu ku krajinám Východného partnerstva musí byť stabilná podpora ich zvrchovanosti a územnej celistvosti v rámci medzinárodne uznaných hraníc; vyzýva Ruskú federáciu, aby v plnom súlade s medzinárodným právom a Chartou OSN stiahla všetky svoje jednotky z Podnesterskej oblasti Moldavskej republiky, z gruzínskych regiónov Abcházsko a Cchinvali/Južné Osetsko a z nezákonne okupovaných častí Ukrajiny;

49.opätovne vyjadruje podporu Európskemu politickému spoločenstvu ako platforme na diskusiu, dialóg a spoluprácu s európskymi partnermi v oblasti zahraničnej politiky a bezpečnostných výziev, ktorým čelíme, s cieľom posilniť bezpečnosť a stabilitu v Európe a pokračovať v politickej a bezpečnostnej spolupráci založenej na spoločných záujmoch; žiada, aby sa Európsky parlament úzko zapojil do vyjasňovania rozsahu pôsobnosti a budúcej činnosti tohto spoločenstva; zdôrazňuje, že základom budúceho úspechu a súdržnosti tohto formátu je určité zosúladenie, pokiaľ ide o demokratické hodnoty a zásady; opakuje, že Európske politické spoločenstvo sa v žiadnom prípade nesmie stať zámienkou pre oneskorenie vstupu krajín zapojených do procesu rozširovania EÚ;

50.zdôrazňuje, že strategická úloha Turecka ako člena NATO a jeho spolupráca s EÚ, najmä prispievaním k misiám a operáciám krízového riadenia EÚ, majú veľký význam pre európsku stabilitu a bezpečnosť; verí, že je dôležité rozvíjať kooperatívny a vzájomne prospešný vzťah s Tureckom, a to postupným, primeraným a reverzibilným spôsobom s prísnou podmienenosťou dodržiavaním zásady právneho štátu, základných práv, medzinárodného práva a dobrých susedských vzťahov; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že Turecko naďalej spochybňuje zvrchovanosť členského štátu EÚ, a zdôrazňuje, že Turecko nevyvíja dostatočné úsilie, aby sa prispôsobilo SZBP EÚ; opakuje svoje stanovisko, že memorandum o porozumení medzi Tureckom a Líbyou o vymedzení oblastí námornej jurisdikcie v Stredozemnom mori porušuje zvrchované práva tretích štátov, nie je v súlade s Dohovorom OSN o morskom práve a nemôže mať žiadne právne účinky pre tretie štáty; v tejto súvislosti pripomína podpísanie a uplatňovanie memoranda o porozumení medzi Tureckom a Líbyou o komplexnej bezpečnostnej a vojenskej spolupráci a o vymedzení námorných zón; okrem toho vyjadruje poľutovanie nad tým, že Turecko odmietlo označiť Hamas za teroristickú organizáciu; okrem toho zdôrazňuje nezlučiteľnosť kandidatúry Turecka na členstvo v skupine BRICS+ so SZBP EÚ; vyzýva Turecko, aby sa plne zosúladilo so sankciami EÚ voči Rusku; okrem toho vyjadruje znepokojenie nad stavom základných slobôd a ústupom od demokracie v Turecku; naliehavo žiada okamžité prepustenie opozičného lídra Ekrema İmamoğlua, Selahattina Demirtaşa, Osmana Kavalu a všetkých ostatných politických väzňov a vyzýva na ukončenie sústavných útokov a súdneho prenasledovania politickej opozície, zástupcov tlače a občianskej spoločnosti; podporuje normalizáciu vzťahov medzi Arménskom a Tureckom v záujme zmierenia a dobrých susedských vzťahov, regionálnej stability, bezpečnosti a sociálno-ekonomického rozvoja a víta doteraz dosiahnutý pokrok;

51.vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že Turecko naďalej hrozí casus belli proti Grécku, a odsudzuje nezákonnú okupáciu časti územia Cyperskej republiky tureckými vojenskými silami; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Turecko nesplnilo záväzky, ktoré prevzalo voči EÚ podľa rokovacieho rámca z októbra 2005; pripomína, že úplné dodržiavanie kodanských kritérií a normalizácia vzťahov so všetkými členskými štátmi EÚ vrátane Cyperskej republiky je nevyhnutnou súčasťou prístupového procesu; domnieva sa, že v dôsledku uvedených skutočností nie je možné za súčasných okolností obnoviť proces pristúpenia Turecka k EÚ;

52.vyzýva na urýchlené obnovenie rozhovorov o urovnaní sporu na Cypre v rámci dohodnutom v OSN a naliehavo vyzýva proti akýmkoľvek jednostranným krokom, ktoré sú v rozpore s mierovým urovnaním; žiada, aby sa dodržiaval štatút nárazníkovej zóny a mandát mierových síl OSN na Cypre; upozorňuje na to, že Komisia vymenovala Johannesa Hahna za osobitného vyslanca pre Cyprus, čo zdôrazňuje záväzok EÚ ku komplexnému urovnaniu na dohodnutom základe a jej pripravenosť prispieť k procesu urovnania v rámci OSN;

53.konštatuje, že Východné partnerstvo vstúpilo do novej geopolitickej fázy, pričom niektorí partneri sú na ceste k pristúpeniu a iní sa usilujú o cielenú spoluprácu, a ruská agresia narúša predchádzajúcu regionálnu rovnováhu; keďže EÚ musí v dôsledku toho nanovo vymedziť strategický účel Východného partnerstva a ukotviť ho v odolnosti, demokratickej transformácii a bezpečnosti; uznáva Parlamentné zhromaždenie Euronest ako parlamentný rozmer Východného partnerstva; vyzýva Radu, ESVČ a Komisiu, aby začlenili rokovania Parlamentného zhromaždenia Euronest do plánovania politiky;

54.víta dlhodobý strategický prístup EÚ k Čiernemu moru a jej program v oblasti prepojenosti ako základný kameň regionálnej prosperity, ktorý spája Európu so Zakaukazskom a Strednou Áziou; vyzýva na rýchle a účinné vykonávanie stratégie v úzkej spolupráci s partnerskými krajinami, pričom treba mať na pamäti, že podpora ľudských práv a právneho štátu musí zostať ústredným prvkom angažovanosti EÚ v regióne; zdôrazňuje strategický význam dokončenia kľúčových projektov v oblasti infraštruktúry v súlade s rozšírenými transeurópskymi sieťami; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu Parlamentného zhromaždenia Euronest;

55.zdôrazňuje strategický význam Zakaukazska a naliehavo vyzýva EÚ, aby vypracovala dlhodobú víziu svojej spolupráce s týmto regiónom;

56.odsudzuje autoritárske tendencie strany Gruzínsky sen a jej orientáciu na ruské záujmy napriek dlhotrvajúcej okupácii Abcházska a regiónu Cchinvali/Južného Osetska Ruskom; odmieta akékoľvek uznanie parlamentných volieb a Gruzínsko považuje za štát, ktorého sa zmocnil nelegitímny režim strany Gruzínsky sen; naliehavo vyzýva gruzínsky parlament, aby zrušil zákony o „zahraničnom vplyve“ a „rodinných hodnotách“; vyzýva na okamžité ukončenie politicky motivovaného prenasledovania politickej opozície, občianskej spoločnosti a nezávislých médií a na bezpodmienečné prepustenie všetkých politických väzňov; naliehavo žiada EÚ, aby konečne primerane a rozhodne reagovala na túto demokratickú krízu v kandidátskej krajine využitím všetkých dostupných prostriedkov, a opakovane vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby uvalili cielené sankcie na vedúcich predstaviteľov a členov strany Gruzínsky sen zodpovedných za ústup od demokracie a ohrozenie politického pluralizmu a na osobnosti podporujúce proruské naratívy a zastrašujúce politické proces; vyzýva Gruzínsko, aby sa vrátilo na európsku cestu v súlade s jasnou voľbou svojho ľudu; zároveň pripomína, že Gruzínsko by malo zabezpečiť súlad so SZBP vrátane dodržiavania sankcií proti Rusku;

57.podporuje mierovú dohodu z augusta 2025 medzi Arménskom a Azerbajdžanom a vyzýva na jej vykonávanie v dobrej viere a pri plnom rešpektovaní arménskej územnej celistvosti, ako aj na formalizáciu a ratifikáciu sprievodnej mierovej zmluvy, počnúc tým, že sa Azerbajdžan stiahne z územia, ktoré okupuje v Arménsku; vyzýva EÚ, aby sa naďalej konštruktívne zapájala do ďalšej normalizácie dvojstranných vzťahov medzi Arménskom a Azerbajdžanom; opätovne vyzýva azerbajdžanské orgány, aby okamžite a bezpodmienečne prepustili všetkých 23 arménskych rukojemníkov zadržaných po útoku na región Náhorný Karabach; opakuje svoju výzvu na nezávislé vyšetrenie zneužívania, ktorého sa dopustili azerbajdžanské sily v Náhornom Karabachu, a vyzýva azerbajdžanské orgány, aby umožnili bezpečný návrat arménskeho obyvateľstva do Náhorného Karabachu, skutočne s ním nadviazali komplexný a transparentný dialóg a poskytli pevné záruky ochrany jeho práv; požaduje rešpektovanie územnej celistvosti Arménska a podporuje spravodlivosť v prechodnom období, ako aj udržateľné procesy návratu; vyjadruje poľutovanie nad ďalším zhoršovaním situácie v oblasti ľudských práv a základných slobôd v Azerbajdžane;

58.víta pozitívny impulz v dvojstranných vzťahoch medzi EÚ a Arménskom, ktorý výrazne podporujú orgány v Jerevane; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne podporovali želanie Arménska zintenzívniť spoluprácu s EÚ; vyjadruje silnú podporu činnostiam misie Európskej únie v Arménsku (ďalej len „EUMA“) a zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú táto misia zohráva; vyzýva misiu EUMA, aby pozorne sledovala vývoj bezpečnostnej situácie na mieste, podávala Európskemu parlamentu transparentné správy a aktívne prispievala k úsiliu o vyriešenie konfliktu; oceňuje predĺženie mandátu misie EUMA a jej zväčšenie; vyzýva Radu, ESVČ a Komisiu, aby preskúmali ďalšie spôsoby podpory Arménska, najmä, ale nie výlučne, v oblasti odolnosti demokracie;

59.vyjadruje znepokojenie nad ruským a čínskym tlakom vyvíjaným v Strednej Ázii a zdôrazňuje naliehavú potrebu zvýšiť politickú a hospodársku prítomnosť EÚ v regióne; víta výsledky prvého samitu EÚ – Stredná Ázia, ktorý sa konal v apríli 2025, a to aj s cieľom zlepšiť situáciu v oblasti ľudských práv v regióne; upozorňuje na váhavosť stredoázijských štátov podporiť ruskú útočnú vojnu vzhľadom na vplyv vojny v regióne; vyzýva orgány stredoázijských štátov, najmä Kazachstanu, Kirgizska a Uzbekistanu, aby úzko spolupracovali s EÚ, najmä s jej vyslancom pre sankcie; zdôrazňuje záujem EÚ na posilnení hospodárskych vzťahov, zintenzívnení politických väzieb a posilnení spolupráce na energetickej infraštruktúre s krajinami Strednej Ázie, čiastočne s cieľom riešiť obchádzanie sankcií voči Rusku a Bielorusku; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej podporovali politické a hospodárske reformy a udržateľný rozvoj, ako aj posilnenie právneho štátu, demokracie, dobrej správy vecí verejných a dodržiavania ľudských práv;

60.zdôrazňuje potrebu účinného vykonávania stratégie EÚ pre Perzský záliv prostredníctvom prispôsobených viacstranných partnerstiev s Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) a každou krajinou v tomto regióne; zdôrazňuje, že v rámci posilnenej spolupráce by sa mala uprednostňovať oblasť migrácie, digitálnej transformácie, výskumu a inovácií, zelenej transformácie, energetiky, bezpečnosti a boja proti terorizmu; víta úspešné ukončenie prvého samitu EÚ – GCC ako kľúčový moment pri presadzovaní komplexného partnerstva pre globálnu a regionálnu bezpečnosť a prosperitu; víta čoraz väčšiu diplomatickú úlohu krajín Perzského zálivu v prispievaní k medzinárodnej stabilite a mediácii konfliktov;

61.vyjadruje poľutovanie nad tým, že ani po 30 rokoch od začiatku tzv. barcelonského procesu sa so stredomorskými krajinami nepodarilo vytvoriť spoločný priestor prosperity, stability a slobody; uznáva strategický význam posilneného dialógu s krajinami stredomorského regiónu s cieľom zlepšiť ľudské práva a demokratické normy, ale aj vzhľadom na ich úlohu pri diverzifikácii dodávok energie do Únie a pri riadení migračných tokov z krajín pôvodu alebo tranzitu; schvaľuje nový pakt pre Stredozemie ako komplexný rámec na dosiahnutie bezpečnejšej, stabilnejšej a prosperujúcejšej oblasti Stredozemia; podporuje trvalú angažovanosť, cielené investície a technickú pomoc pri riešení spoločných výziev, ako sú migrácia, zmena klímy a bezpečnostné hrozby; ďalej zdôrazňuje úlohu, ktorú môže Únia pre Stredozemie zohrávať ako fórum na zintenzívňovanie programov spolupráce medzi európskymi krajinami a krajinami na pobreží Stredozemia;

62.odsudzuje destabilizačnú úlohu Iránu na Blízkom východe, najmä jeho vojenskú podporu rôznych neštátnych subjektov, ako sú Hamas a Hizballáh, ako aj húthíov, čo oslabuje regionálnu bezpečnosť; opakuje svoju výzvu Rade, aby označila Zbor islamských revolučných gárd za teroristickú organizáciu a rozšírila sankcie EÚ na všetkých jeho príslušníkov, ako aj osoby zodpovedné za vážne porušovanie ľudských práv v Iráne; vyjadruje neochvejnú solidaritu s iránskym ľudom v jeho prebiehajúcom presadzovaní základných práv a slobôd; odsudzuje systematické a neprimerané používanie sily iránskymi bezpečnostnými silami proti pokojným demonštrantom, ktoré viedlo k stratám na životoch a vážnym zraneniam; odsudzuje pokusy iránskeho režimu o cenzúru protestov odpojením prístupu na internet a telefónnych sietí v celej krajine; vyzýva iránske orgány, aby okamžite prestali používať násilie voči pokojným zhromaždeniam a aby plne rešpektovali právo na slobodu prejavu a pokojné zhromažďovanie; dôrazne odmieta iránsku rukojemnícku diplomaciu a žiada, aby všetci európski štátni príslušníci zadržiavaní v Iráne boli prepustení a mohli opustiť krajinu; vyjadruje hlboké znepokojenie nad pokrokom iránskeho jadrového programu nad rámec akéhokoľvek dôveryhodného civilného odôvodnenia; poukazuje na to, že režim v Teheráne jasne odmietol obnovenie spoločného komplexného akčného plánu (ďalej len „JCPOA“) a odmieta spolupracovať v jeho pretrvávajúcom spore s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v súčasnosti neexistuje žiadna stratégia, pomocou ktorej by bolo možné presvedčiť Irán, aby prestal budovať vojenské jadrové kapacity, ani akčný plán v prípade, že Irán prekročí jadrovú hranicu; vyzýva PK/VP, aby predložila revidovanú stratégiu voči Iránu pripravenú na všetky udalosti; podporuje opätovné uloženie všetkých predtým zrušených sankcií a obmedzení OSN a EÚ v jadrovej oblasti voči Iránu z dôvodu nedodržiavania jeho záväzkov vyplývajúcich z plánu JCPOA a požaduje okamžité a rozhodné opatrenia vzhľadom na zakorenené, systematické a brutálne represie režimu voči iránskemu ľudu vrátane masového svojvoľného zadržiavania, mučenia a popráv politických disidentov; čo najdôraznejšie odsudzuje stupňujúce sa násilie, ktorého sa režim znovu dopúšťa proti demonštrantom a ktoré viedlo k zabitiu tisícov demonštrantov, a to aj úmyselným použitím ostrej munície a štátom povolených popráv a činov, ktoré podľa medzinárodného práva predstavujú zločiny proti ľudskosti, pričom režim naďalej odopiera základné slobody obyvateľstvu, ktoré neustále požaduje dôstojnosť, slobodu a právo žiť v slobodnej a demokratickej krajine;

63.dôrazne odsudzuje destabilizujúce útoky húthíov na komerčné, ako aj vojenské plavidlá prechádzajúce cez Červené more; zdôrazňuje, že tieto útoky spôsobujú výrazné narušenie svetového obchodu, pretože lodné spoločnosti sú nútené presmerúvať veľkú časť dopravy z Červeného mora okolo južného cípu Afriky; vyzýva na kolektívne opatrenia a nabáda na posilnenie angažovanosti EÚ a medzinárodnej spolupráce; dôrazne vyzýva, aby sa pokračovalo v opatreniach na zabezpečenie slobody plavby na jednej z najkritickejších vodných ciest na svete; vyzýva na okamžité ukončenie týchto nezákonných útokov;

64.zdôrazňuje význam poskytovania nepretržitej a zvýšenej podpory EÚ afganskému ľudu, najmä ženám a dievčatám, a všetkým, ktorých práva Taliban neustále porušuje; trvá na udržiavaní spolupráce s Talibanom za prísnych podmienok na základe piatich kritérií stanovených Radou a odporúčaní osobitného spravodajcu OSN;

65.opakuje, že mierový a stabilný indicko-tichomorský región založený na pravidlách je životne dôležitým európskym záujmom nielen pre regionálnu bezpečnosť, ale aj pre ochranu svetových obchodných trás, ochranu slobody plavby a zabezpečenie odolnosti proti hospodárskemu nátlaku; vyjadruje znepokojenie nad tým, že rastúce súperenie medzi mocnosťami v regióne, najmä medzi Spojenými štátmi a Čínou, čoraz viac obmedzuje schopnosť EÚ presadzovať svoj vlastný program podpory multilateralizmu a kooperatívnych riešení v regióne; v tejto súvislosti poukazuje na to, že stretnutie Ázia – Európa je stále v slepej uličke z dôvodu geopolitického napätia s Ruskom; na tento účel nabáda na užšiu koordináciu zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky s podobne zmýšľajúcimi partnermi, najmä s Austráliou, Novým Zélandom, Južnou Kóreou, Japonskom, Taiwanom a členskými štátmi Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ďalej len „ASEAN“); opätovne potvrdzuje, že Taiwanský prieliv predstavuje medzinárodné vody, a podporuje právo európskych demokracií a ich podobne zmýšľajúcich partnerov na slobodu plavby, čím sa podčiarkuje, že mier a stabilita v Taiwanskom prielive sú nevyhnutné pre globálnu bezpečnosť a prosperitu;

66.v tejto súvislosti pripomína strategické partnerstvo EÚ a Japonska, ktoré by malo slúžiť ako vzor plodného dvojstranného vzťahu, ktorý umožňuje efektívne formovanie politiky na multilaterálnych fórach; víta nadobudnutie platnosti dohody o strategickom partnerstve medzi EÚ a Japonskom 1. januára 2025 spolu s existujúcou dohodou o hospodárskom partnerstve a nabáda na vykonávanie ustanovení dohody o strategickom partnerstve týkajúcich sa posilnenej spolupráce v oblasti bezpečnosti a obrany vrátane začatia pravidelného dialógu o bezpečnosti a obrane medzi Japonskom a EÚ, spolupráce v otázkach obrany súvisiacich s priemyslom, preskúmania vzájomného zapojenia do obranných iniciatív a prebiehajúcej práce na dohode o bezpečnosti utajovaných skutočností; víta zintenzívnenie spolupráce v oblastiach, ako je námorná bezpečnosť, kybernetická bezpečnosť, vesmír a nešírenie zbraní, ako aj konkrétnu spoločnú činnosť v rámci digitálneho partnerstva a dialógu o energetike;

67.uznáva strategický význam Južnej Kórey ako kľúčového demokratického partnera vo východnej Ázii, s ktorým EÚ nadviazala komplexné partnerstvo zahŕňajúce politický dialóg, obchod a bezpečnostnú spoluprácu; pripomína, že dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Južnou Kóreou, prvá svojho druhu s ázijským partnerom, výrazne prehĺbila hospodársku integráciu, pričom prebiehajúca spolupráca zahŕňa nešírenie zbraní, kybernetickú bezpečnosť, boj proti terorizmu a krízové riadenie; zdôrazňuje kľúčovú úlohu Južnej Kórey v oblasti regionálnej stability, najmä pri riešení bezpečnostných výziev na Kórejskom polostrove, a vyzýva na posilnenie koordinácie na multilaterálnych fórach s cieľom presadzovať mier, odrádzať od provokácií a podporovať denuklearizáciu; v tejto súvislosti víta nadviazanie partnerstva v oblasti bezpečnosti a obrany; zdôrazňuje, že partnerstvo poskytuje štruktúrovaný rámec pre dialóg a spoluprácu v celom spektre otázok bezpečnosti a obrany vrátane každoročných strategických dialógov na ministerskej úrovni; podporuje ambíciu prehĺbiť praktickú spoluprácu v oblastiach, ako je námorná bezpečnosť, a to na základe spoločných operácií vrátane Atalanty, a preskúmať nové formy angažovanosti v rámci iniciatívy koordinovanej námornej prítomnosti EÚ; napokon zdôrazňuje, že inštitucionalizácia tohto partnerstva v oblasti bezpečnosti a obrany upevňuje pozíciu Južnej Kórey ako jedného z najvýznamnejších indicko-tichomorských partnerov EÚ a poskytuje pevný základ pre dlhodobé spoločné opatrenia na riešenie spoločných geopolitických výziev;

68.zdôrazňuje hodnotu prehlbovania väzieb s Novým Zélandom, dlhodobým partnerom, ktorý s EÚ zdieľa silné politické, kultúrne a normatívne afinity; poukazuje na to, že Nový Zéland preukazuje stabilné vedúce postavenie v oblasti mnohostrannej diplomacie, jadrového odzbrojenia a opatrení v oblasti klímy, čím sa stal nenahraditeľným spojencom pri dosahovaní spoločných globálnych cieľov; víta uzavretie dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Novým Zélandom, ktorá je míľnikom v posilňovaní hospodárskej spolupráce, a zároveň uznáva potenciál rozšírenia spoločnej práce v oblasti bezpečnosti a prepojenosti;

69.zdôrazňuje význam posilnenia strategickej spolupráce s Austráliou, ktorá je podobne zmýšľajúcim partnerom zdieľajúcim záväzok EÚ voči demokracii, ľudským právam, medzinárodnému právu a globálnemu poriadku založenému na pravidlách; zdôrazňuje, že vďaka svojej geografickej polohe a aktívnej úlohe v oblasti regionálnej bezpečnosti sa Austrália stáva ústredným aktérom pri zabezpečovaní stability v indicko-tichomorskom regióne; v tejto súvislosti víta oznámenie predsedu Európskej rady Antónia Costu, predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej a predsedu vlády Austrálie Anthonyho Albanesa na samite lídrov skupiny G7 v Alberte o začatí rokovaní o partnerstve v oblasti bezpečnosti a obrany; zdôrazňuje, že táto iniciatíva odráža čoraz väčšie uznanie prepojenosti európskej a indicko-tichomorskej bezpečnosti a poskytuje príležitosť na rozšírenie spoločných opatrení v oblasti globálnych bezpečnostných výziev; zdôrazňuje, že tieto rokovania spolu s obnoveným záväzkom uzavrieť dohodu o voľnom obchode medzi Austráliou a EÚ preukazujú silný impulz v dvojstranných vzťahoch a posilňujú nielen hospodárske a technologické väzby, ale aj kolektívnu odolnosť a strategickú dôveru;

70.poukazuje na zvýšený politický a geostrategický význam krajín Oceánie, ako aj organizácií, ako je Fórum tichomorských ostrovov; pripomína, že hoci tichomorské krajiny patria medzi krajiny najviac vystavené globálnym výzvam a geopolitickým tlakom, zohrávajú vedúcu úlohu pri podpore multilateralizmu a zostávajú kľúčovými partnermi v rámci medzinárodného poriadku založeného na pravidlách; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zvýšili svoju diplomatickú angažovanosť v regióne, podľa možnosti v úzkej spolupráci s Austráliou a Novým Zélandom;

71.zastáva názor, že vzťahy medzi EÚ a Čínou budú rozhodujúcim faktorom pre našu budúcu hospodársku prosperitu a medzinárodnú bezpečnosť; v tejto súvislosti sa domnieva, že zrýchľujúca sa militarizácia Číny, jej rastúca vojenská prítomnosť a agresívne správanie v Juhočínskom mori a neopodstatnené vojenské provokácie voči jej susedom, ako aj jej vojenské a politické partnerstvá s Ruskom, Severnou Kóreou a Iránom predstavujú kľúčovú geopolitickú výzvu 21. storočia; vyjadruje znepokojenie nad možným posunom čínskej zahraničnej politiky od silne asertívnej k otvorene agresívnej;

72.odsudzuje partnerstvo medzi Ruskom a Čínou bez hraníc, najmä obnovený záväzok posilniť ich vojenské väzby, a tým pokračovať v podpore ruskej vojnovej mašinérie, a to aj prostredníctvom vývozu materiálov dvojakého použitia;

73.pripomína záväzok EÚ presadzovať politiku „jednej Číny“ ako jednu zo zásad vzťahov medzi EÚ a Čínou; odsudzuje zastrašovanie a ohrozovanie mieru a stability v Taiwanskom prielive a okolitých medzinárodných vodách zo strany Číny vrátane rozsiahlych leteckých a námorných manévrov, ako napríklad cvičenie Misia spravodlivosť 2025 a Strait Thunder-2025A v apríli 2025, ktoré ohrozujú stabilitu v tomto regióne; vyzýva EÚ a členské štáty, aby prostredníctvom jasného a konzistentného signálu zabezpečili, že prebiehajúce pokusy o jednostrannú zmenu súčasného stavu v Taiwanskom prielive, najmä prostredníctvom sily alebo nátlaku, nemožno akceptovať a budú mať vysokú cenu; zdôrazňuje, že Taiwan je pre EÚ kľúčovým demokratickým partnerom v indicko-tichomorskom regióne, a naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa zapojili do užšej spolupráce s Taiwanom s cieľom ďalej posilniť hospodárske, obchodné a investičné väzby; okrem toho vyzýva na pravidelnú výmenu názorov medzi EÚ a jej taiwanskými partnermi o príslušných bezpečnostných otázkach; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali zmysluplnú účasť Taiwanu v multilaterálnych organizáciách, ako sú Svetová zdravotnícka organizácia, Medzinárodná organizácia civilného letectva a Rámcový dohovor OSN o zmene klímy; pripomína, že v bielej knihe o európskej obrannej pripravenosti 2030 sa vyjadruje znepokojenie nad nátlakom Číny na Taiwan prostredníctvom zintenzívňovania politických, hospodárskych, vojenských, kybernetických a kognitívnych opatrení; zdôrazňuje, že územné nároky Číny voči Taiwanu nemajú žiadny základ v medzinárodnom práve, že žiadna strana nie je podriadená tej druhej a že taiwanský ľud môže zastupovať len demokraticky zvolená vláda; nesúhlasí s neustálym skresľovaním rezolúcie OSN č. 2758 zo strany Čínskej ľudovej republiky a jej úsilím o blokovanie účasti Taiwanu v multilaterálnych organizáciách;

74.odsudzuje systém nútenej práce pod vedením vlády a pretrvávajúce porušovanie ľudských práv, najmä systematické represie voči Ujgurom v provincii Sin-ťiang; so znepokojením sleduje intenzívne zásahy proti etnickým menšinám v Tibete, Hongkongu a Macau a nadnárodné represie voči čínskym disidentom; vyzýva Čínu, aby dodržiavala všetky záväzné dohovory Medzinárodnej organizácie práce;

75.opätovne dôrazne odsudzuje porušovanie medzinárodných záväzkov zo strany Číny a porušovanie čínsko-britského a čínsko-portugalského spoločného vyhlásenia, zásady „jedna krajina, dva systémy“ a základného zákona Hongkongu; vyzýva Čínu, aby rešpektovala a zaručila autonómiu Hongkongu a ratifikovala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach; vyzýva Komisiu a Radu, aby preskúmali štatút Hospodárskeho a obchodného úradu Hongkongu v Bruseli, ako aj autonómny štatút Hongkongu a Macaa v súvislosti so zákonom o národnej bezpečnosti a porušovaním medzinárodných záväzkov Čínskou ľudovou republikou; je znepokojený úlohou Hongkongu, ktorý pomáha Rusku obchádzať platné sankcie a obstarávať kľúčové komponenty na výrobu zbraní; okrem toho odsudzuje zásahy proti autonómii osobitného administratívneho regiónu a opozičným predstaviteľom vrátane členov občianskej spoločnosti a ich rodinných príslušníkov; vyzýva ESVČ, aby pozorne monitorovala súdne procesy s politickými väzňami v Hongkongu a aby požadovala prepustenie všetkých politických väzňov;

76.je znepokojený rastúcim hospodárskym prenikaním čínskych spoločností do EÚ, a to aj do strategických odvetví, ako je výroba batérií; zdôrazňuje naliehavú potrebu pokračovať v politike znižovania rizika tým, že sa bude pokračovať v znižovaní hospodárskej závislosti v kritických odvetviach v súlade so stratégiou hospodárskej bezpečnosti EÚ; zdôrazňuje, že takáto závislosť obmedzuje schopnosť zahraničnej politiky EÚ a zvyšuje jej zraniteľnosť voči politickému a hospodárskemu nátlaku; vyžaduje si preto účinné opatrenia na zníženie rizika, diverzifikáciu dodávateľských reťazcov a vytváranie nových partnerstiev;

77.zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ podporovala principiálny dialóg a vzájomne prospešnú spoluprácu s Čínou pri riešení viacerých globálnych výziev, od multilateralizmu a zmeny klímy až po globálne zdravie a medzinárodný rozvoj; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že EÚ musí prijať viacrozmernú stratégiu, ktorá bude kombinovať principiálnu diplomaciu zameranú na dodržiavanie medzinárodného práva s hospodárskou angažovanosťou, ktorá zabezpečí rovnaké podmienky, a tým aj záujmy EÚ, a ktorá si bude vyžadovať zníženie rizika vo vzťahu k Číne; potvrdzuje, že vnímať Čínu súbežne ako partnera, hospodárskeho konkurenta a systémového rivala naďalej predstavuje užitočný analytický rámec, ale zdôrazňuje, že ako dlhodobé strategické smerovanie to nestačí; vyzýva na štruktúrovanú diskusiu medzi členskými štátmi o budúcnosti vzťahov EÚ s Čínou s cieľom vymedziť strategické ciele Únie; zdôrazňuje, že len stanovením dlhodobej vízie vzťahov medzi EÚ a Čínou môže Únia navrhnúť konzistentnú, dôveryhodnú a účinnú politiku, a vyzýva Komisiu a Radu, aby na tento účel predložili návrhy;

78.konštatuje, že geopolitické výzvy posilnili spoločné záujmy EÚ a Indie; podporuje uskutočnenie samitu EÚ – India s cieľom začať nový strategický program; víta strategický dialóg o zahraničnej a bezpečnostnej politike, ktorý sa začal v júni 2025, a nabáda na vytvorenie partnerstva medzi EÚ a Indiou v oblasti bezpečnosti a obrany vrátane pravidelných spoločných námorných cvičení v Indickom oceáne a operačnej spolupráce medzi indickým námorníctvom a námornými misiami EÚ; zdôrazňuje cieľ uzavrieť do roku 2026 dohodu o bezpečnosti utajovaných skutočností s Indiou; zdôrazňuje strategickú príležitosť znížiť závislosť Indie od dovozu ruských zbraní podporou spolupráce v oblasti obranného priemyslu a transferu technológií s európskymi partnermi a vyzýva Indiu, aby zaujala jasný postoj voči ruskej útočnej vojne proti Ukrajine a aby posilnila účinné opatrenia na zabránenie obchádzania sankcií EÚ; víta hospodársky koridor India – Blízky východ – Európa a zdôrazňuje, že tento projekt by mohol urýchliť obchod medzi Európou a Indiou; nabáda EÚ a Indiu, aby zvýšili investície v rámci stratégie Global Gateway na základe súčasného portfólia Tímu Európa vo výške 15 miliárd EUR s prioritnými projektmi v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, udržateľnej dopravy, digitálnej infraštruktúry a zdravotnej bezpečnosti; vyzýva na zriadenie podnikateľského fóra EÚ – India s cieľom posilniť spoluprácu súkromného sektora a zabezpečiť prijatie iniciatív na trhu; podporuje vytvorenie inovačných centier a partnerstiev pre startupy medzi EÚ a Indiou na podporu spolupráce v oblasti polovodičov, umelej inteligencie a čistého vodíka vrátane spoločného výskumu v rámci programu Horizont Európa; opätovne zdôrazňuje význam pravidelných ministerských dialógov a parlamentnej spolupráce s cieľom zabezpečiť dohľad a zaručiť plnenie spoločných záväzkov; vyzýva indickú vládu, aby zlepšila ochranu práv žien a menšín;

79.víta 10. politický dialóg medzi EÚ a Pakistanom, ktorý sa konal 17. júla 2025 v Bruseli, a zdôrazňuje význam úplného vykonávania strategického plánu angažovanosti ako rámca na posilnenie spolupráce v politických, hospodárskych, bezpečnostných a rozvojových otázkach; vyzýva Komisiu a PK/VP, aby nadviazali na pokrok dosiahnutý v rámci všeobecného systému preferencií plus (VSP+) a komplexného dialógu o migrácii a mobilite; nabáda na pokračovanie spolupráce v oblasti migrácie, boja proti terorizmu a boja proti drogám;

80.vyjadruje podporu a solidaritu prodemokratickým hnutiam v južnej Ázii, najmä v Bangladéši, na Srí Lanke a v Nepále, a zdôrazňuje, že politické vedenie musí splniť tieto demokratické ambície obyvateľstva prostredníctvom konkrétnych reforiem a pokroku; pripomína, že EÚ dlhodobo podporuje demokraciu a občiansku spoločnosť v južnej Ázii, a zdôrazňuje, že EÚ by sa mala usilovať o užšie partnerstvo so všetkými krajinami v regióne s cieľom poskytnúť alternatívny model spolupráce, než aký ponúka Čína, ktorá zvyšuje svoju prítomnosť v regióne;

81.dôrazne odsudzuje zinscenované všeobecné voľby, ktoré 28. decembra 2025 usporiadala vojenská junta v Mjanmarsku a ktoré nemajú demokratickú legitimitu a konali sa v prostredí systémového zastrašovania, násilia a nátlaku; zdôrazňuje, že z dôvodu núteného rozpustenia opozičných strán a pokračujúceho zadržiavania politických lídrov v Mjanmarsku je volebný proces neplatný; odmieta akýkoľvek pokus junty využiť tieto podvodné prieskumy na získanie medzinárodného uznania; vyzýva VP/PK a členské štáty, aby zvýšili tlak na tento vojenský režim cielenými sankciami a naďalej podporovali demokratické ambície mjanmarského ľudu a jeho úsilie o skutočný a inkluzívny prechod k civilnej vláde;

82.naliehavo vyzýva PK/VP a členské štáty, aby sa zamerali na rozvoj silnejších dvojstranných partnerstiev s podobne zmýšľajúcimi demokraciami v Afrike založených na rovnosti, rešpekte a vzájomnom prospechu, ako aj na zásade „viac za viac“ a presadzovali pritom univerzálne hodnoty ľudských práv a demokracie; zdôrazňuje, že EÚ aj Afrika čelia rovnakým globálnym výzvam; zdôrazňuje potrebu posilniť vzťahy medzi kontinentmi a víta spoločné vyhlásenie o 7. samite EÚ a Africkej únie (AÚ) Spoločné vyhlásenie – 7. samit Africkej únie (AÚ) a Európskej únie (EÚ), 25. novembra 2025.; zdôrazňuje význam inštitucionalizácie parlamentného rozmeru budúcich samitov EÚ – AÚ ako neoddeliteľnej súčasti ich rámca s cieľom zabezpečiť zastúpenie občanov, verejný dohľad a demokratický príspevok k rokovaniam a výsledkom partnerstva; opätovne zdôrazňuje pridanú hodnotu, ktorú môže priniesť Organizácia afrických, karibských a tichomorských štátov (ďalej len „OAKTŠ“), a víta intenzívnejšiu spoluprácu s krajinami OAKTŠ prostredníctvom Samojskej dohody Dohoda o partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a členmi Organizácie afrických, karibských a tichomorských štátov na strane druhej (Ú. v. EÚ L, 2023/2862, 28.12.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/agree_internation/2023/2862/oj).; vyzýva na vytvorenie osobitného paktu industrializácie medzi EÚ a Afrikou pod spoločnou záštitou AÚ, EÚ a regionálnych rozvojových bánk s cieľom mobilizovať verejný a súkromný kapitál, ktorý by zabezpečil, že Afrika nebude len zdrojom surovín, ale aj centrom spracovania, výroby a inovácií;

83.je naďalej hlboko znepokojený pretrvávajúcim násilím a humanitárnymi krízami vo viacerých častiach Afriky; je obzvlášť znepokojený pretrvávajúcim násilím a neistotou na východe Konžskej demokratickej republiky, najmä v provincii Severné Kivu a Ituri; vyzýva EÚ, aby zohrávala aktívnu a koordinovanú úlohu pri podpore vykonávania mierového procesu so zameraním na posilnenie inkluzívnosti a účasti žien, prístupu k humanitárnej pomoci a ochrany civilného obyvateľstva; vyzýva Komisiu a Radu, aby okamžite pozastavili platnosť memoranda o porozumení medzi EÚ a Rwandou o udržateľných hodnotových reťazcoch v oblasti surovín, kým Rwanda neprestane zasahovať;

84.vyjadruje vážne znepokojenie nad ničivým konfliktom v Sudáne, ktorý má za následok masové straty na životoch civilného obyvateľstva, vysídľovanie a rozsiahle porušovanie ľudských práv; dôrazne odsudzuje všetky vojnové zločiny a porušovanie ľudských práv a vyzýva na neobmedzený prístup humanitárnej pomoci, vyvodenie plnej zodpovednosti, presadenie všetkých zbrojných embárg a cielené sankcie voči všetkým osobám, ktoré sa dopúšťajú týchto zverstiev;

85.so znepokojením berie na vedomie nedávne volebné problémy v niektorých častiach afrického kontinentu vrátane Tanzánie, Kamerunu a Pobrežia Slonoviny a uznáva následnú angažovanosť verejnosti a demonštrácie; nabáda na transparentné a dôkladné preskúmanie všetkých nahlásených obáv týkajúcich sa volieb a vyzýva príslušné orgány, aby chránili vyjadrenú vôľu občanov a dodržiavali práva všetkých politických aktérov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa politická účasť a opozičné aktivity mohli uskutočňovať slobodne a bez zbytočných obmedzení;

86.vyjadruje poľutovanie nad úpadkom demokracie a nárastom vojenských prevratov, najmä v regióne Sahel, napríklad v Nigeri, Burkine Faso a Mali, keďže všetky ohrozujú regionálnu stabilitu; odsudzuje čoraz častejšie pokusy externých aktérov oslabiť štátnu zvrchovanosť a podnecovať protieurópske naratívy prostredníctvom využívania žoldnierskych skupín a cielených dezinformačných kampaní, čo ešte zhoršuje úloha Ruska a Číny v regióne; pripomína, že to má priamy vplyv na bezpečnosť a prosperitu Európy, a preto zdôrazňuje naliehavú potrebu posilniť pozitívny prínos EÚ k mieru, bezpečnosti a rozvoju; zdôrazňuje, že je potrebné využiť iniciatívu Global Gateway ako kľúčový nástroj na ponúkanie pozitívnych partnerstiev v oblastiach, ako je infraštruktúra, zdravotníctvo a digitálna transformácia, a tým pomôcť zlepšiť životy miestneho obyvateľstva a bojovať proti rastúcej prítomnosti autoritárskych mocností na kontinente; vyzýva na trvalé investície EÚ do dobrej správy vecí verejných, budovania kapacít a partnerstva zameraného na predchádzanie kolapsu štátu, presahom migrácie a nezákonnému obchodovaniu, a na boj proti terorizmu;

87.pripomína hrozbu, ktorú predstavuje islamský terorizmus v Afrike, najmä pre náboženské komunity vrátane kresťanov, a berie na vedomie posilnenú spoluprácu v oblasti boja proti terorizmu medzi Spojenými štátmi a Nigériou vrátane nedávnych opatrení proti skupinám pridruženým k Islamskému štátu; varuje pred neželanými dôsledkami vonkajších vojenských akcií vrátane rizika podnecovania extrémistických naratívov, vnímania zahraničných zásahov a miestnych sťažností, ktoré môžu oslabiť stabilitu a riešenie konfliktov; zdôrazňuje, že EÚ a Spojené štáty by mali zintenzívniť spoločné úsilie o podporu kapacít v oblasti správy vecí verejných a bezpečnosti, prevenciu radikalizácii, boj proti terorizmu a ochranu náboženských komunít;

88.zdôrazňuje, že krajiny EÚ, Latinskej Ameriky a Karibiku sú podobne zmýšľajúce a zdieľajú hodnoty, jazyky, históriu, kultúru a náboženstvo, čím by mali byť prirodzenými partnermi v dnešnom geopolitickom kontexte; konštatuje, že angažovanosť EÚ v tomto regióne v posledných desaťročiach zoslabla, v dôsledku čoho vzniklo vákuum pre rastúci vplyv Číny a Ruska; naliehavo vyzýva Komisiu a PK/VP, aby zabezpečili prechod partnerstva s Latinskou Amerikou a Karibikom od slov k činom tým, že predložia plán, ktorý posilní schopnosť oboch regiónov konať v spornom globálnom poriadku; víta spoločné vyhlásenie Spoločné vyhlásenie zo samitu CELAC – EÚ 2025, Santa Marta, Kolumbia, 9. novembra 2025. prijaté na samite v Santa Marte v novembri 2025; zdôrazňuje, že tento obnovený program musí reagovať na túžby občanov presadzovaním inkluzívneho rastu, odstraňovaním nerovností a podporovaním regionálnej integrácie, napríklad zabezpečením toho, aby stratégia Global Gateway prinášala miestnym komunitám hmatateľné výhody vďaka transparentným investíciám; pripomína, že dôveryhodnosť EÚ ako partnera závisí od ponuky modelu spolupráce, ktorý bude v jasnom protiklade s vykorisťujúcimi prístupmi iných globálnych aktérov a nadnárodných spoločností, ktoré sú poháňané neudržateľnými obchodnými praktikami; naliehavo žiada Komisiu a VP/PK, aby v duchu rozšírenia geopolitického vplyvu EÚ v regióne posilnili vzťahy a zintenzívnili medzinárodné diplomatické opatrenia v reakcii na vzostup autoritárskych režimov; v tejto súvislosti víta nedávny samit EÚ – CELAC; opakuje svoju výzvu na výrazné posilnenie spolupráce medzi obomi regiónmi v boji proti organizovanej trestnej činnosti, najmä obchodovaniu s drogami;

89.je hlboko znepokojený taktikou autoritárskych režimov na Kube a v Nikarague, najmä zásahmi proti predstaviteľom opozície, obmedzovaním nezávislých médií a zmenšovaním občianskeho priestoru; poukazuje najmä na zásahy proti katolíckej cirkvi v Nikarague; vyzýva všetky latinskoamerické krajiny a medzinárodné spoločenstvo, aby sa vyhýbali konfliktom a spolupracovali pri vyvíjaní diplomatického tlaku na tieto režimy; vyzýva PK/VP a Komisiu, aby využili všetky potrebné dostupné nástroje, bez toho, aby boli vylúčené akékoľvek z nich, na zabezpečenie dodržiavania demokratických a ľudskoprávnych ustanovení dohôd o spolupráci s týmito krajinami, ktoré by mohli zahŕňať ich revíziu, najmä pokiaľ ide o Kubu, ktorá je navyše blízkym partnerom režimov v Moskve a Minsku, poskytuje im politickú podporu a negatívne prispieva k európskej bezpečnosti, okrem iného tým, že uľahčuje zapojenie stoviek kubánskych žoldnierov do útočnej vojny Ruska proti Ukrajine; zdôrazňuje, že takéto režimy nemôžu naďalej využívať privilegovanú spoluprácu s EÚ, napríklad v rámci dohody o politickom dialógu a spolupráci; vyjadruje hlboké znepokojenie nad narúšaním demokratických zásad a zámerným obchádzaním ústavných záruk v Salvádore, najmä pokiaľ ide o nedostatočnú nezávislosť súdnictva a nedostatočnú transparentnosť vládnych opatrení, nadmerné používanie sily, neprimeranú militarizáciu a rastúce obmedzovanie slobody zhromažďovania a tlače;

90.upozorňuje na predchádzajúce pozície prijaté Parlamentom a Radou k politickej kríze vo Venezuele; pripomína, že EÚ opakovane uvádza, že Nicolásovi Madurovi chýba legitímnosť demokraticky zvoleného prezidenta, a preto nebol ako taký uznaný; očakáva, že nedávny vývoj vytvorí priestor pre demokratický pokrok venezuelského ľudu a občianskej spoločnosti; zdôrazňuje však, že to, ako dochádza k politickej zmene, má zásadný význam, a s vážnym znepokojením konštatuje, že jednostranná vojenská akcia USA mimo zákonných multilaterálnych rámcov vyvoláva významné otázky podľa medzinárodného práva a hrozí, že oslabí legitimitu a udržateľnosť skutočného, inkluzívneho a mierového prechodu k demokracii; zdôrazňuje, že za každých okolností sa musia dodržiavať zásady medzinárodného práva a Charty Organizácie Spojených národov – vrátane rešpektovania zvrchovanosti, územnej celistvosti a zákazu použitia sily –, pričom poznamenáva, že stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN majú v tejto súvislosti osobitnú zodpovednosť; podporuje rýchly a mierový prechod k demokracii pod vedením Venezuely s cieľom stabilizovať krajinu a umožniť návrat obyvateľstva z exilu; víta začiatok prepúšťania politických väzňov ako pozitívny signál; pripomína, že boli nespravodlivo zadržiavaní v neľudských a krutých podmienkach; žiada, aby boli bezpodmienečne prepustení všetci politickí väzni a iné svojvoľne zadržiavané osoby; zdôrazňuje, že EÚ sa stotožňuje s prioritou boja proti nadnárodnej organizovanej trestnej činnosti a obchodovaniu s drogami, ktoré predstavujú významné bezpečnostné výzvy, ale zdôrazňuje, že tieto výzvy sa musia riešiť trvalou spoluprácou v úplnom súlade s medzinárodným právom; zdôrazňuje, že ropu a prírodné zdroje Venezuely by mala dobre spravovať nová demokraticky zvolená venezuelská vláda tak, aby to bolo prospešné pre venezuelský ľud, aby sa vymanil z chudoby a aby sa podporil udržateľný rozvoj krajiny;

91.zdôrazňuje, že venezuelský ľud si musí sám určiť budúcnosť na základe slobodných a spravodlivých volieb;

92.víta pozitívne telefonické hovory medzi prezidentom Trumpom a prezidentom Petrom a medzi prezidentom Trumpom a prezidentom Sheinbaumom ako spôsob konštruktívnej a diplomatickej spolupráce;

93.zdôrazňuje zvýšený geostrategický význam Arktídy a opätovne zdôrazňuje potrebu súdržnej a modernizovanej politiky EÚ pre Arktídu; vyjadruje rastúce obavy z hromadenia vojenskej sily Ruska v Arktíde a z nezákonného obmedzovania slobody plavby na trase cez Severné more; s rastúcim znepokojením konštatuje zvýšený záujem Číny o Arktídu a zdôrazňuje, že EÚ sa musí usilovať o primeranú reakciu na túto skutočnosť; zdôrazňuje, že Arktída musí zostať zónou mieru, stability a konštruktívnej spolupráce; zdôrazňuje potrebu posilniť regionálny dialóg a koordináciu s našimi arktickými partnermi vrátane Nórska, Spojených štátov a Kanady s cieľom zabezpečiť bezpečnosť, udržateľný hospodársky rozvoj a odolnosť voči geopolitickým a klimatickým výzvam; zdôrazňuje význam začlenenia prognóz zmeny klímy v Arktíde do plánovania EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky a civilnej ochrany; žiada, aby sa posilnil mandát a zdroje osobitného vyslanca EÚ pre otázky Arktídy s cieľom lepšie koordinovať politiku, monitorovať vývoj a spolupracovať s arktickými partnermi; vyzýva, aby aktivity EÚ a členských štátov v Arktíde prispievali k blahobytu a právam domorodých komunít a nepoškodzovali ich, ako sa uvádza v Ottawskom vyhlásení z roku 1996; víta akúkoľvek potenciálnu iniciatívu grónskej vlády na posilnenie jej politických, inštitucionálnych a hospodárskych väzieb s EÚ; vyzýva na vykonávanie memoranda o porozumení medzi EÚ a Grónskom podpísaného v roku 2023 s cieľom ďalej posilňovať rovnocenné a vzájomne prospešné partnerstvo; zdôrazňuje, že táto spolupráca by sa mala opierať o značné investície EÚ do projektov udržateľnej infraštruktúry v celom hodnotovom reťazci surovín, ako aj v iných oblastiach, ako je vzdelávanie, ktoré vytvárajú dlhodobú hodnotu pre EÚ aj Grónsko a zároveň podporujú vlastné priority Grónska, hospodársky rozvoj a blahobyt jeho obyvateľov;

94.vyzýva Komisiu a ESVČ, aby zintenzívnili štruktúrovanú spoluprácu s regionálnymi organizáciami – vrátane združenia ASEAN, AÚ, CELAC a GCC – s cieľom vytvoriť inkluzívne regionálne bezpečnostné štruktúry a koordinovať multilaterálne politické reakcie, ako napríklad:a)prierezové partnerstvá v oblasti zdravotnej bezpečnosti;b)spoločnú diverzifikáciu a odolné hodnotové reťazce s dôveryhodnými partnermi;c)posilnenú spoluprácu v oblasti riadenia migrácie, rešpektovanie ľudských práv a dôstojnosti a ochranu práva na azyl;d)posilnenú spoluprácu pri riešení dôsledkov zmeny klímy na mier a bezpečnosť; zdôrazňuje, že zmena klímy predstavuje jednu z významných výziev pre SZBP EÚ; vyzýva EÚ, aby ochranu klímy a diplomaciu v oblasti klímy považovala za významnú súčasť svojej zahraničnej politiky;e)rýchle oživenie globálneho úsilia o dosiahnutie 17 cieľov udržateľného rozvoja do roku 2030;f)obranu práv žien na celom svete, keďže sme svedkami globálneho odporu proti rodovej rovnosti;g)poskytovanie kolektívnej podpory OSN, najmä Medzinárodnému súdnemu dvoru a všetkým ostatným medzinárodným organizáciám, ktoré majú zásadný význam pre udržanie medzinárodného poriadku založeného na pravidlách;

95.pripomína, že EÚ sa vo svojej vonkajšej činnosti riadi hodnotami a zásadami zakotvenými v článku 2, článku 3 ods. 5 a článku 21 Zmluvy o EÚ, ktoré inšpirovali vytvorenie, rozvoj a rozširovanie EÚ;

96.pripomína, že dôveryhodnosť EÚ závisí od jej schopnosti vystupovať jednotne, najmä pokiaľ ide o jej vonkajšie zastúpenie, ako aj od jej schopnosti konať rozhodne pri ochrane svojich občanov a obhajovaní svojich záujmov; zdôrazňuje, že prahová hodnota pre rozhodné konanie by sa mala dôsledne oznamovať a musí zahŕňať jednoznačné reakcie na závažné porušovanie ľudských práv, systematické represie, a to aj voči poslancom parlamentu a politickej opozícii, a závažnú korupciu, ako aj kleptokraciu; podporuje rozšírenie globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv (sankčný režim v oblasti ľudských práv podľa vzoru Magnitského zákona) tak, aby zahŕňal systémové represie a korupciu; zdôrazňuje, že korupcia umožňuje a zhoršuje porušovanie ľudských práv, zneužívanie a narúšanie demokratických zásad a zásad právneho štátu; vyzýva EÚ, aby vypracovala právne predpisy rovnocenné s americkým zákonom o zahraničných korupčných praktikách;

97.nabáda na hlbšiu koordináciu so skupinou G7 a ďalšími demokratickými partnermi, a to aj v rámci skupiny G20, s cieľom zosúladiť reakcie na porušovanie globálnych noriem;

98.zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa SZBP EÚ riadila zásadami, ktoré podporujú rodovú rovnosť a program zameraný na ženy, mier a bezpečnosť; naliehavo žiada, aby sa tieto zásady zachovali ako hlavné zásady SZBP EÚ; naliehavo vyzýva ESVČ a Komisiu, aby udržali vedúcu úlohu EÚ pri presadzovaní práv žien na celom svete dôkladným a ambicióznym vykonávaním akčného plánu pre rodovú rovnosť III; vyjadruje vážne znepokojenie nad rastúcim odmietavým postojom k právam LGBTIQ+ osôb v rôznych častiach sveta;

99.požaduje prístup zameraný na dieťa v zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ a zdôrazňuje potrebu posilnenej koordinácie AÚ, EÚ a OSN s cieľom chrániť deti a dospievajúcich postihnutých vojnou, vysídľovaním a humanitárnymi krízami;

100.naliehavo žiada, aby sa väčšia pozornosť venovala prenasledovaniu všetkých menšín vrátane náboženských menšín, ako sú kresťania; dôrazne odsudzuje akékoľvek násilie voči náboženským menšinám a vyjadruje solidaritu s obeťami a ich rodinami; opakuje, že sloboda náboženského vyznania alebo viery je neoddeliteľná od ostatných základných práv a mala by byť podporovaná vzájomne sa posilňujúcim spôsobom; žiada, aby sa ochrana slobody myslenia, svedomia, náboženského vyznania a diverzity začlenila do vonkajšej činnosti EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby opätovne vymenovala osobitného vyslanca pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ;

101.zdôrazňuje, že treba podporovať obranu slobody prejavu na celom svete, a to aj online, a tiež pluralitu médií a žurnalistiku založenú na hodnotách, najmä investigatívnu žurnalistiku;

102.vyzýva ESVČ a Komisiu, aby vypracovali jasné a transparentné kritériá na posúdenie účinnosti a celkového vplyvu sankcií EÚ a aby v tejto súvislosti pravidelne informovali Európsky parlament; upozorňuje, že treba posilniť presadzovanie sankcií, a opätovne zdôrazňuje, že je dôležité informovať občanov EÚ aj partnerské krajiny o účele a účinkoch sankcií s cieľom zachovať dôveru verejnosti a medzinárodnú dôveryhodnosť; pripomína, že dôsledné a jednotné uplatňovanie reštriktívnych opatrení vo všetkých členských štátoch je nevyhnutné na zaistenie účinnosti a dôveryhodnosti vonkajšej činnosti EÚ;

103.zdôrazňuje význam včasnej a koordinovanej reakcie na krízy, pričom upozorňuje, že účinné krízové riadenie závisí skôr od rýchleho rozhodovania, rýchleho nasadzovania zdrojov a schopnosti prispôsobiť sa vyvíjajúcim sa situáciám než od samotného plánovania alebo naratívov;

104.uznáva, že požiadavka jednomyseľnosti núti členské štáty, aby neúnavne pracovali na dosiahnutí kompromisu a jednoty, čo predstavuje kľúčový zdroj politického vplyvu EÚ na globálnej scéne; poukazuje však na to, že kompromis medzi ideálom jednoty a značnými nákladmi na jednomyseľnosť by sa mal starostlivo posúdiť;

105.vyjadruje poľutovanie nad tým, že v praxi občas jednotlivé členské štáty využili svoje právo veta na oslabenie dohôd, oddialenie rozhodovania alebo marenie spoločných politík; ľutuje, že potenciál rýchlych, účinných a efektívnych opatrení v oblasti zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky, ako sa stanovuje okrem iného v premosťovacích doložkách Zmluvy o EÚ, zostal nevyužitý;

106.opakuje svoju výzvu Rade, aby postupne prešla na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, pokiaľ ide o rozhodnutia v oblastiach SZBP, ktoré nemajú vojenské ani obranné dôsledky, najmä v kontexte nášho sankčného režimu; uznáva obavy niektorých členských štátov týkajúce sa vnímaného zníženia ich vplyvu na zahraničnú a bezpečnostnú politiku na úrovni EÚ; pripomína, že VP/PK má podľa poverovacieho listu za úlohu aktivovať používanie ustanovení zmluvy umožňujúcich hlasovanie kvalifikovanou väčšinou pre SZBP, a preto očakáva, že VP/PK sa na tento účel zapojí do konštruktívneho dialógu s členskými štátmi; nabáda na plné využitie všetkých možností, ktoré v súčasnosti existujú na posilnenie rozhodnosti v tomto smere a vyzýva členské štáty, aby vo väčšej miere a transparentnejšie využívali konštruktívne zdržanie sa hlasovania v súlade s článkom 31 ods. 1 Zmluvy o EÚ v prípadoch, keď nemôžu schváliť rozhodnutie, ale nechcú blokovať kolektívne konanie Únie; zdôrazňuje, že tento prístup posilňuje schopnosť EÚ rýchlo a súdržne reagovať na medzinárodné krízy pri súčasnom rešpektovaní národnej zvrchovanosti a preukazuje, že väčšia účinnosť SZBP je už možná bez zmeny zmluvy; uznáva, že pokrok smerom k uplatňovaniu hlasovania kvalifikovanou väčšinou môže byť len postupný a musí vychádzať zo sformovania európskej strategickej kultúry;

107.vyjadruje poľutovanie nad tým, že globálna viditeľnosť a politický vplyv EÚ často zaostávajú za jej hospodárskou, finančnou a diplomatickou stopou; ľutuje, že tento nedostatok viditeľnosti je niekedy dôsledkom nedostatočnej jasnosti v zastupovaní EÚ navonok; zdôrazňuje, že treba jasne vymedziť právomoci VP/PK, predsedu Komisie a predsedu Európskej rady týkajúce sa vonkajšej činnosti a zastúpenia EÚ, aby bol hlas EÚ jednotný a naši partneri ho tak vnímali; vyzýva Komisiu, aby posilnila svoju koordináciu s ESVČ vo vonkajšej činnosti, a to aj zabezpečením úplného súladu s článkom 3 ods. 2 a článkom 9 rozhodnutia o ESVČ Rozhodnutie Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2010/427/oj)., ktoré možno bude potrebné aktualizovať;

108.vyzýva Radu a Komisiu, aby vystupovali jednotne; konštatuje, že určitý pokrok v oblasti SZBP možno dosiahnuť využitím ustanovení existujúcich zmlúv, ako je napríklad premosťovacia doložka; zdôrazňuje, že v zmluvách by sa mala osobitne stanoviť možnosť vytvorenia európskej obrannej únie a že PK/VP by mala byť podporovaná v úsilí stať sa hlavným zástupcom EÚ pre vonkajšie veci na medzinárodných fórach;

109.oceňuje úsilie Európskej diplomatickej akadémie prispieť k diplomatickému zboru a kultúre EÚ; žiada, aby akadémia zahŕňala európskych občanov, ktorí nie sú len diplomatmi členských štátov; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby boli akadémii pridelené dostatočné zdroje vrátane ľudských zdrojov;

110.vyzýva VP/PK, aby urýchlene predložila návrhy budúcej operačnej štruktúry vonkajšej činnosti EÚ a aby na tento účel v plnej miere zohľadnila odporúčanie Európsky parlamentu z 15. marca 2023 o zhodnotení fungovania ESVČ a o posilnení postavenia EÚ vo svete Odporúčanie Európskeho parlamentu z 15. marca 2023 Rade a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o zhodnotení fungovania ESVČ a o posilnení postavenia EÚ vo svete (Ú. v. EÚ C, C/2023/410, 23.11.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2023/410/oj).;

111.vyzýva PK/VP, aby navrhla ucelenú a strategickú komunikačnú stratégiu, v ktorej sa zdôraznia prínosy vonkajšej činnosti EÚ a vyzdvihnú ciele EÚ a zároveň sa bude bojovať proti dezinformačným kampaniam organizovaným krajinami mimo EÚ; nabáda ESVČ, aby posilnila politickú prítomnosť EÚ v našich partnerských krajinách a zlepšila prístupnosť našej vonkajšej činnosti pre publikum v týchto krajinách, a to aj prostredníctvom viacjazyčných kampaní, kultúrnej diplomacie a spolupráce s miestnymi zainteresovanými stranami a médiami; podporuje začlenenie komunikácie ako kritéria výkonnosti do programovania ESVČ; zdôrazňuje, že táto stratégia by mala posilniť aj viditeľnosť projektov financovaných Úniou s jasným označením vrátane slov „Európska únia“ a vlajky EÚ, najmä v kandidátskych krajinách, s cieľom bojovať proti akýmkoľvek pokusom oslabiť iniciatívy EÚ;

112.zasadzuje sa za výraznejšiu účasť EÚ na globálnych samitoch, regionálnych fórach a platformách na mediáciu konfliktov, a to nielen prostredníctvom členských štátov, ale aj pod viditeľnou vlajkou EÚ;

113.vyzýva na väčšiu konvergenciu medzi diplomatickými službami EÚ a členských štátov s cieľom zlepšiť synergie medzi vnútroštátnym úsilím a posolstvom EÚ v súlade s prístupom Tímu Európa;

114.zdôrazňuje, že rozpočtové obmedzenia sú hlavnou prekážkou zvyšovania viditeľnosti a vplyvu vonkajšej činnosti EÚ; zdôrazňuje, že bez jasného stanovenia geografických a tematických priorít hrozí, že obmedzené zdroje budú rozdelené v príliš malých objemoch na to, aby mali strategický vplyv; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby skutočne stanovili priority s cieľom určiť, v ktorých oblastiach môže vonkajšia činnosť EÚ dosiahnuť najväčší politický a strategický prínos; v tejto súvislosti pripomína, že Komisia musí byť schopná zabezpečiť, aby finančné prostriedky skutočne priniesli prospech určenému príjemcovi a neboli zneužité;

115.požaduje posilnenie ESVČ – jej ústredia aj delegácií EÚ – poskytnutím primeraných finančných a ľudských zdrojov, aby EÚ mohla byť lepšie pripravená na súčasné a vznikajúce globálne výzvy; žiada, aby ESVČ mohla vyberať a prijímať svoj stály diplomatický personál EÚ vrátane absolventov Európskej diplomatickej akadémie a aby zabezpečila spravodlivejšiu rodovú a geografickú rovnováhu medzi členskými štátmi na všetkých úrovniach v rámci ESVČ;

116.zdôrazňuje strategický potenciál iniciatívy Global Gateway slúžiť nielen ako investičná platforma, ale aj ako nástroj na posilnenie prítomnosti a viditeľnosti EÚ na celom svete; víta skutočnosť, že Komisia uprednostnila realizáciu projektov Global Gateway; je znepokojený správami, že čínske spoločnosti realizujú niekoľko projektov Global Gateway v priamom rozpore s cieľmi iniciatívy predstaviť alternatívu k čínskej iniciatíve Jedno pásmo, jedna cesta, a vytvoriť skutočnú národnú hodnotu v partnerských krajinách; požaduje preto okamžité prešetrenie všetkých čínskych spoločností zapojených do Global Gateway; opakuje, že iniciatíva Global Gateway by mala prispieť ku globálnej stabilite a bezpečnosti a zároveň posilniť odolnosť Európy; okrem toho zdôrazňuje, že na zosúladenie politického záväzku a geopolitických ambícií je potrebný obnovený záväzok k včasnej realizácii, väčšej miestnej zodpovednosti pri identifikácii projektov a dobre vymedzenému zapojeniu súkromného sektora; vyzýva Komisiu, aby urýchlila realizáciou projektov a zefektívnila počet hlavných projektov s cieľom maximalizovať vplyv iniciatívy; okrem toho sa domnieva, že projekty Global Gateway si vyžadujú lepšiu komunikáciu s verejnosťou, najmä v prípade nepriameho riadenia s implementujúcimi partnermi, ako sú operácie kombinovaného financovania v rámci Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj plus so zapojením viacerých zainteresovaných strán; vyzýva preto Komisiu a ESVČ, aby systematicky posilňovali komunikáciu, čo sa týka opatrení financovaných EÚ, a zabezpečili jednotné informovanie, jasné priradenie a účinné zviditeľnenie vedúceho postavenia a pridanej hodnoty Únie; poukazuje na skutočnosť, že rozpočet vo výške 300 miliárd EUR vyčlenený na túto iniciatívu predstavuje menej ako tretinu objemu projektov, ktoré už prebiehajú v rámci čínskej iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta, ktorá je tiež zameraná na prepojenosť a infraštruktúru; odporúča posilniť úlohu Európskeho parlamentu v oblasti dohľadu s cieľom zabezpečiť väčšiu zodpovednosť a transparentnosť v procese financovania projektov Global Gateway vrátane pravidelného podávania správ Komisiou a ESVČ, posilnenej parlamentnej kontroly výberu a realizácie projektov a systematického hodnotenia výsledkov a vplyvu;

117.opätovne potvrdzuje úlohu osobitných zástupcov EÚ (ďalej len „OZEÚ“), ktorí presadzujú politiky a záujmy EÚ v konkrétnych regiónoch a krajinách a zohrávajú dôležitú úlohu pri rozvoji silnejšej a účinnejšej SZBP tým, že zabezpečujú aktívnu politickú prítomnosť EÚ v kľúčových krajinách a regiónoch a pôsobia ako „hlas“ a „tvár“ EÚ; zdôrazňuje, že je dôležité, aby OZEÚ mali široký a flexibilný mandát, ktorý by sa dokázal prispôsobiť vyvíjajúcim sa geopolitickým okolnostiam s cieľom podporovať politiky a záujmy EÚ v konkrétnych regiónoch a krajinách; trvá na tom, aby sa vymenovanie nových OZEÚ uskutočnilo až po vypočutí v Európskom parlamente;

118.vyzýva na obnovenie prístupu k preventívnej diplomacii ako proaktívnemu nástroju vonkajšej politiky na predchádzanie konfliktom, sprostredkovanie a mierové riešenie konfliktov medzi stranami; vyzýva ESVČ na začlenenie nástrojov preventívnej diplomacie EÚ do štrukturálnych preventívnych mechanizmov a opatrení, ako sú politické dohody medzi rôznymi aktérmi zapojenými do konfliktov, národné dialógy na zmierenie, budovanie mieru a spravodlivosť v prechodnom období, ako aj komisie pre pravdu a zmierenie;

119.pripomína, že výkon rozpočtovej funkcie Európskeho parlamentu je neoddeliteľne spätý s jeho funkciou demokratickej kontroly a konzultácie; zdôrazňuje, že v rámci SZBP, ktorá zahŕňa SBOP, vykonáva Európsky parlament svoju rozpočtovú funkciu spoločne s Radou; pripomína, že Európsky parlament v súvislosti s týmito politikami vykonáva aj funkciu politickej kontroly a konzultácie, ako sa uvádza v článku 36 Zmluvy o EÚ;

120.zdôrazňuje potrebu podrobnejšej rozpočtovej nomenklatúry v rozpočte SZBP, ako aj pre Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce a nástroj predvstupovej pomoci, ktorá rozpočtovému orgánu umožní stanoviť politické a geografické priority v rámci ročného rozpočtového postupu;

121.pripomína svoju výzvu, aby sa presadzovalo vytvorenie systému automatického a nepretržitého toku spravodajských informácií z členských štátov do ESVČ o zahraničných a bezpečnostných záležitostiach, ku ktorým dochádza mimo Únie; v tejto súvislosti požaduje posilnenie Spravodajského a situačného centra EÚ, centra ESVČ pre reakcie na krízy a Satelitného strediska EÚ zvýšením ich personálnych a finančných zdrojov, ako aj spôsobilostí; naliehavo žiada zlepšenie bezpečnostných protokolov útvarov, ktoré pracujú so spravodajskými informáciami a/alebo s citlivými informáciami;

122.pripomína, že Európsky parlament zohráva osobitnú úlohu pri ďalšom zvyšovaní viditeľnosti a vplyvu vonkajšej činnosti EÚ, čím dopĺňa úsilie diplomatických služieb EÚ a členských štátov;

123.domnieva sa, že je potrebný silnejší parlamentný dohľad nad vonkajšou činnosťou EÚ vrátane zabezpečenia pravidelného a včasného, ale bezpečného prístupu k dôverným informáciám a štruktúrovaným dialógom v súlade s článkom 36 Zmluvy o EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné, aby VP/PK a ESVČ poskytovali väčšiu spätnú väzbu o opatreniach, ktoré prijali, ako aj o ich dosiahnutých účinkoch, s cieľom realizovať odporúčania Európskeho parlamentu uvedené v uzneseniach o otázkach zahraničných vecí; zdôrazňuje, že demokratický dohľad nemôže byť účinný bez skutočného prístupu k utajovaným skutočnostiam a hodnoteniam, a naliehavo vyzýva na zlepšenie medziinštitucionálnej dohody z roku 2002 tak, aby bola prispôsobená súčasnej bezpečnostnej realite;

124.zdôrazňuje, že každá z uvedených žiadostí si vyžaduje primeranú písomnú reakciu zo strany VP/PK; vyzýva VP/PK, aby na výzvy, žiadosti a obavy Európskeho parlamentu reagovala rýchlo a písomne; domnieva sa, že ústne vyhlásenia vo výbore alebo v pléne môžu predstavovať dostatočnú reakciu len vo výnimočných alebo naliehavých prípadoch; zdôrazňuje, že v súčasnom náročnom geopolitickom kontexte má úzka spolupráca a partnerstvo medzi Európskym parlamentom a VP/PK strategický význam; zdôrazňuje, že rozhodnutia týkajúce sa SZBP alebo SBOP, ktoré zahŕňajú výdavky, predstavujú v prípade týchto politík vždy základné rozhodnutia a musia podliehať parlamentnému dohľadu; očakáva systematickejšie výmeny pred prijatím mandátov a stratégií SZBP a lepší tok informácií o rokovaniach a vykonávaní medzinárodných dohôd, ako aj memoránd o porozumení;

125.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a vládam a parlamentom členských štátov.