1.opätovne potvrdzuje svoje pozície vyjadrené vo výročnej správe za rok 2024 z 2. apríla 2025, pokiaľ ide o univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a ochranu vrodenej dôstojnosti všetkých ľudských bytostí na základe hodnôt a zásad EÚ, ktorými sa riadi činnosť Únie na medzinárodnej scéne podľa článku 21 Zmluvy o EÚ; opakuje najmä svoje závery týkajúce sa práv žien, detí, migrantov a utečencov, náboženských a etnických menšín a všetkých osôb, ktoré sú naďalej postihnuté mimoriadne zákerným porušovaním ľudských práv, najmä z dôvodu rasy, etnického pôvodu, náboženstva, kasty, rodu, sexuality, zdravotného postihnutia alebo sociálno-ekonomického postavenia, ako aj obavy z porušovania slobody myslenia, svedomia, náboženského vyznania, viery, prejavu, slobody médií, práva na informácie a verejnú účasť; opätovne pripomína svoj neochvejný nesúhlas s trestom smrti;

2.trvá na tom, že účinné dodržiavanie a ochrana ľudských práv a slobôd musia byť základom vonkajšej politiky EÚ; vyzýva EÚ, aby pokračovala v rozvoji komplexného súboru nástrojov na posilnenie ľudských práv a demokracie na celom svete; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v súlade so svojimi hodnotami naďalej išli príkladom pri presadzovaní a prísnom dodržiavaní ľudských práv a medzinárodnej spravodlivosti;

3.odsudzuje zhoršovanie globálnej situácie v oblasti ľudských práv a zjavne stúpajúce trendy porušovania a zneužívania ľudských práv a úpadok demokracie na celom svete, ako sú napríklad porušovanie práv žien, popravy, mimosúdne popravy, svojvoľné zatýkanie a väznenie, mučenie a zlé zaobchádzanie, rodovo motivované násilie a potláčanie prejavov občianskej spoločnosti, politických oponentov, marginalizovaných a zraniteľných skupín vrátane detí a starších ľudí, migrantov, utečencov a žiadateľov o azyl a etnických a náboženských menšín;

4.zdôrazňuje, že EÚ musí byť plne pripravená bojovať proti vzostupu autoritárstva, totalitarizmu a populizmu, ako aj proti čoraz častejšiemu porušovaniu zásad univerzálnosti ľudských práv, demokracie a medzinárodného humanitárneho práva; konštatuje, že autoritárske, totalitné a neliberálne režimy útočia na právo na účasť na slobodných a spravodlivých voľbách; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v mnohých vyspelých demokraciách sa čoraz častejšie vyskytujú prekážky brániace plnému využívaniu týchto práv; zdôrazňuje, že režimy uvedené vyššie organizujú falošné voľby s cieľom legitimizovať svoju moc, keďže v nich neexistujú skutočné podmienky na politickú opozíciu, legitimitu a pluralizmus;

5.zdôrazňuje význam poskytovania kvalitného vzdelávania dievčatám a zabezpečenia rovnakých príležitostí, ktoré sú nevyhnutné pre posilnenie postavenia žien a plné uplatňovanie ich práv; zdôrazňuje, že investície do vzdelávania dievčat po celom svete prinášajú spoločnostiam pozitívne výsledky pre nasledujúce generácie; opakovane zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť veku primeranú a na dôkazoch založenú komplexnú výchovu v oblasti sexuality a vzťahov a v rámci EÚ aj mimo nej odstraňovať rodové stereotypy a škodlivé spoločenské normy, ktoré sú príčinou nerovností;

6.zdôrazňuje zásadnú potrebu chrániť práva tehotných žien a zabezpečiť komplexnú podporu ich zdravia, bezpečnosti a dôstojnosti;

7.zdôrazňuje, že je dôležité bojovať proti všetkým formám sexuálneho vykorisťovania žien vrátane obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania; zdôrazňuje, že je potrebné predchádzať legalizácii a normalizácii prostitúcie, ktoré predstavujú riziko posilnenia vykorisťovania, zneužívania a organizovanej trestnej činnosti, a bojovať proti nim; požaduje účinné politiky zamerané na prevenciu, ochranu a podporu obetí a stíhanie tých, ktorým plynie zisk zo sexuálneho vykorisťovania;

8.opakuje, že znásilnenie je naďalej jedným z najrozšírenejších porušení ľudských práv, a pripomína, že znásilnenie vymedzené na základe chýbajúceho súhlasu musí byť podľa práva EÚ v rámci existujúceho právneho základu kriminalizované; čo najdôraznejšie odsudzuje používanie znásilnenia a iných foriem sexuálneho násilia ako vojnovej zbrane, ktorá sa používa na terorizovanie civilného obyvateľstva, potláčanie odporu a ničenie komunít; pripomína, že takéto činy môžu podľa medzinárodného práva predstavovať vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti alebo činy prispievajúce ku genocíde;

9.vyzýva EÚ a globálnych aktérov, aby odsúdili praktiky, ako je mrzačenie ženských pohlavných orgánov, nútené manželstvá a manželstvá maloletých a tzv. násilie založené na cti a vraždenie; vyzýva na rázne kroky v celej EÚ a na celom svete s cieľom predchádzať obchodovaniu so ženami a dievčatami a podporovať obete sexuálneho a rodovo motivovaného násilia;

10.zdôrazňuje, že k tomuto trendu úpadku demokracie prispievajú kybernetické útoky, dezinformácie a mylné informácie, ktoré sa často používajú ako nástroje zahraničného zasahovania, a to aj v období volieb; zdôrazňuje, že dôveryhodné, nezávislé a rôzne zdroje informácií a kvalitnej žurnalistiky majú zásadný význam nielen pre transparentnosť a zodpovednosť, ale aj pre odolnosť demokratických inštitúcií a informovanú účasť občanov na verejnom živote; je preto hlboko znepokojený narastajúcimi a mnohostrannými výzvami, ktorým čelia nezávislé médiá, vrátane stále väčších útokov na novinárov a znižovania dostupných finančných prostriedkov; opakuje, že sloboda prejavu je ľudské právo, ktoré je nevyhnutné pre rozvoj pluralitnej a demokratickej spoločnosti; odsudzuje narastajúcu cenzúru, umlčiavanie a obťažovanie novinárov, obhajcov ľudských práv a organizácií občianskej spoločnosti v ich činnosti prostredníctvom uplatňovania tzv. zákonov o zahraničných agentoch, ako aj iných legislatívnych a nelegislatívnych opatrení prijatých autoritárskymi a neliberálnymi režimami; konštatuje, že súčasťou tohto konania sú aj opatrenia, ktoré zahŕňajú strategické žaloby proti verejnej účasti, reštriktívne vládne politiky, cezhraničné represie, ohováračské kampane, diskrimináciu, zastrašovanie, svojvoľné zadržanie a násilie, ktoré majú dlhodobý vplyv na kariéru a bezpečnosť dotknutých osôb; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu, ktorú zohrávajú overovatelia faktov v mediálnom prostredí pri zabezpečovaní toho, aby verejnosť mohla dôverovať informáciám, ktoré dostáva;

11.zdôrazňuje zásadnú úlohu, ktorú občianska spoločnosť zohráva v dobre fungujúcej demokracii; vyjadruje mimoriadne znepokojenie nad pretrvávajúcim obmedzovaním priestoru občianskej spoločnosti a rastúcimi hrozbami, ktorým čelí práca obhajcov ľudských práv a OOS, ako aj ich rodiny, komunity a právnici, a považuje čoraz sofistikovanejšie prostriedky používané na ich prenasledovanie za osobitne znepokojujúce; dôrazne odsudzuje ich svojvoľné zadržiavanie a zabíjanie; vyjadruje poľutovanie nad opatreniami, ktoré prijímajú vlády na celom svete s cieľom zmenšiť občiansky priestor, napríklad prijímaním na mieru šitých právnych predpisov s cieľom znížiť financovanie mimovládnych organizácií, a to aj financovanie zo zahraničných zdrojov, prijatím zákonov o tzv. zahraničných agentoch a zneužívaním zákonov na boj proti terorizmu alebo korupcii s cieľom obmedziť slobodu zhromažďovania a potláčať obhajcov ľudských práv; odsudzuje zásahy proti pokojným demonštrantom a mládežníckym a študentským protestom a organizáciám vo svete, pri ktorých dochádza k mučeniu a zlému zaobchádzaniu vedúcemu k úmrtiam a iným závažným porušeniam;

12.odsudzuje bránenie nezávislej občianskej spoločnosti v účasti na multilaterálnych fórach, napríklad prostredníctvom využívania mimovládnych organizácií blízkych vláde a zastrašovania a represií;

13.vyzdvihuje mimoriadne dôležitú činnosť obhajcov ľudských práv pri presadzovaní ľudských práv; vyjadruje však poľutovanie nad rastúcimi útokmi na obhajcov ľudských práv; odsudzuje beztrestnosť, s ktorou páchatelia porušujú práva obhajcov ľudských práv vo verejnej aj súkromnej sfére; zdôrazňuje osobitné hrozby, ktorým čelia obhajcovia ľudských práv, a nedostatok zodpovednosti za takéto činy; berie na vedomie zvýšenú sofistikovanosť metód používaných na ich prenasledovanie v ich krajinách aj mimo nich vrátane rôznych foriem nadnárodných represií a hrozieb, a to aj prostredníctvom finančných prostriedkov, sledovania, zastrašovania, digitálneho obťažovania a politicky motivovaného zadržiavania disidentov a aktivistov v zahraničí;

14.zdôrazňuje skutočnosť, že autokratické a neliberálne režimy čoraz viac nezákonne využívajú medzinárodné právne predpisy v oblasti finančnej a kybernetickej bezpečnosti, ako sú zákony v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu alebo normy Finančnej akčnej skupiny, aby sa zamerali na nesúhlasné hlasy a získali údaje o ich správaní, a to aj na území EÚ;

15.pripomína, že LGBTIQ+ osoby sú počas vojny a núteného vysídľovania obzvlášť zraniteľné a čelia prenasledovaniu a násiliu; vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby zabezpečili, že vonkajšia pomoc EÚ bude v týchto situáciách zahŕňať ochranné a bezpečnostné opatrenia;

16.zdôrazňuje, že počas konfliktov a núteného vysídľovania znášajú ženy a dievčatá neúmerne väčšie bremeno spojené s poskytovaním starostlivosti, čo obmedzuje ich prístup k vzdelaniu, zamestnaniu a politickej účasti; žiada, aby humanitárna pomoc EÚ zahŕňala opatrenia na podporu poskytovateľov starostlivosti;

17.domnieva sa, že aj keď sa používaním nových a vznikajúcich technológií, ako je umelá inteligencia, môže výrazne zvýšiť blahobyt ľudí, ich neobmedzené alebo nekritické využívanie je tiež vážnou hrozbou pre demokraciu a ľudské práva, pričom treba mať na pamäti, že túto transformáciu môžu formovať skreslené údaje a riadiť algoritmy, ktoré často posilňujú diskrimináciu; odsudzuje čoraz častejšie využívanie a zneužívanie technológie rozpoznávania tváre, masového digitálneho sledovania, deepfakes a dezinformačných kampaní, cenzúry online obsahu, potláčania informácií, kybernetických útokov, únikov dát, štátom sponzorovaných operácií online ovplyvňovania a narastajúceho počtu prípadov zablokovania internetu ako účinných nástrojov donucovania zo strany autoritárskych režimov; zdôrazňuje, že zablokovanie internetu často používajú autoritárske režimy na umlčanie politického nesúhlasu a obmedzovanie politickej slobody; konštatuje, že vzhľadom na neexistujúce spoľahlivé minimálne záruky v oblasti ľudských práv hrozí, že príslušné technológie sa budú vyvážať do autokratických systémov, čím sa uľahčí aj porušovanie ľudských práv v iných krajinách;

18.odsudzuje vlnu odporu v rôznych častiach sveta proti rodovej rovnosti a právam žien a LGBTIQ+ osôb; zdôrazňuje, že tieto trendy ohrozujú základné zásady zakotvené v Zmluve o Európskej únii;

19.čo najdôraznejšie odsudzuje čoraz častejšie útoky na sexuálne a reprodukčné zdravie a práva na celom svete; opätovne potvrdzuje, že odopieranie kvalitných a komplexných služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia vrátane bezpečného a legálneho umelého prerušenia tehotenstva je formou rodovo motivovaného násilia;

20.opakuje svoje znepokojenie nad porušovaním práva na slobodu myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery a nad celosvetovým nárastom neznášanlivosti voči miestnym náboženským aktérom a komunitám; odsudzuje politickú inštrumentalizáciu náboženských identít a vylúčenie náboženských menšín vrátane ich politickej účasti, ako aj útoky na kultúrne a historické pamiatky; zdôrazňuje, že sloboda zvoliť si náboženstvo alebo vieru je ľudským právom, ktoré nemožno trestať; odsudzuje preto existenciu a vykonávanie tzv. zákonov o odpadlíctve a zákonov o rúhaní, ktoré vedú k tvrdým trestom, ponižujúcemu zaobchádzaniu a v niektorých prípadoch dokonca k trestom smrti;

21.odsudzuje prax komerčného náhradného materstva, ktorá môže zahŕňať reprodukčné vykorisťovanie a využívanie ženských tiel na finančný alebo iný zisk, najmä v prípade obzvlášť zraniteľných žien v krajinách mimo EÚ; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia, ktoré prispejú k riešeniu komerčného náhradného materstva;

22.vyjadruje hlboké znepokojenie nad pretrvávajúcou globálnou krízou zodpovednosti a zdôrazňuje pokračujúci boj za ukončenie beztrestnosti za porušovanie základných medzinárodných ľudských práv a humanitárneho práva v konfliktoch na celom svete; opätovne potvrdzuje zásadnú neutralitu a kľúčovú úlohu humanitárnej pomoci vo všetkých konfliktných a krízových situáciách; zdôrazňuje vážne dôsledky oslabovania multilaterálnych organizácií vrátane OSN a útokov na ne, čo predstavuje riziko podporovania kultúry beztrestnosti a oslabenia dôvery v systém OSN a jeho účinnosť; vyzýva EÚ, aby bránila medzinárodný právny rámec a zaviedla prísne opatrenia na zabezpečenie dodržiavania týchto právnych predpisov; vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že práca multilaterálnych inštitúcií v oblasti ľudských práv a multilaterálny poriadok založený na pravidlách čelia bezprecedentným hrozbám a útokom; vyjadruje hlboké poľutovanie nad rozhodnutím niektorých krajín vystúpiť z Rady OSN pre ľudské práva a nad ich oznámením, že sa nezapoja do všeobecného pravidelného preskúmania; odsudzuje neustále pokusy o oslabenie a diskreditáciu OSN, jej generálneho tajomníka, jej osobitných spravodajcov a jej agentúr vrátane tých, ktoré zabezpečujú humanitárnu pomoc, ako aj útoky na mierové misie;

23.opakuje, že je potrebné, aby EÚ a jej členské štáty vystupovali na pôde OSN a na iných multilaterálnych fórach jednotne v záujme efektívneho riešenia globálnych výziev, ktorým čelia ľudské práva a demokracia, a aby sa vyjadrovali čo najdôraznejšie v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje, že súčasný multilaterálny poriadok musí do svojej štruktúry v plnej miere začleniť globálnych aktérov, ktorí sa zameriavajú na demokraciu a ľudské práva, napríklad EÚ; vyzýva preto EÚ a jej členské štáty, aby sa zasadzovali za to, aby EÚ mala popri existujúcich miestach členských štátov na multilaterálnych fórach, najmä v Bezpečnostnej rade OSN, stále miesto;

24.vyjadruje hlboké znepokojenie nad stupňujúcimi sa útokmi na medzinárodný poriadok založený na pravidlách zo strany autoritárskych, totalitných a neliberálnych režimov, najmä prostredníctvom nevyprovokovanej a neodôvodnenej agresie voči mierumilovným susedným krajinám, ako aj prostredníctvom krokov zameraných na podkopávanie účinného fungovania orgánov Organizácie Spojených národov vrátane zneužívania práva veta v Bezpečnostnej rade OSN;

25.vyzýva členské štáty, aby spolu s podobne zmýšľajúcimi partnermi vypracovali spoľahlivú stratégiu, zintenzívnili snahy o boj proti tejto alarmujúcej eskalácii a vyslali jednotné a dôrazné posolstvo o podpore týchto organizácií v prípade, že sa na ne útočí alebo sú ohrozované; domnieva sa, že OSN, jej orgány a iné multilaterálne organizácie potrebujú reformu, aby mohli účinne reagovať na tieto rastúce výzvy a hrozby;

26.konštatuje, že tento odklon od multilaterálneho prístupu ku globálnemu poriadku nielenže ohrozuje účinné riešenie súčasných kríz, ale aj zvyšuje pravdepodobnosť vypuknutia nových kríz; zdôrazňuje, že multilaterálny systém, ktorého jadrom je OSN a ďalšie multilaterálne fóra, je aj naďalej najúčinnejším spôsobom presadzovania úsilia o mier a bezpečnosť, dodržiavania ľudských práv a riešenia globálnych výziev spravodlivým, udržateľným a zásadovým spôsobom; oceňuje úlohu OSN v oblasti podpory ľudských práv, riešenia konfliktov a globálneho riadenia, najmä v konfliktných oblastiach;

27.zdôrazňuje, že čoraz väčšie nerešpektovanie medzinárodného práva a politizácia diskusií týkajúcich sa medzinárodných súdnych inštitúcií, ako sú Medzinárodný súdny dvor a Medzinárodný trestný súd, predstavujú existenčnú hrozbu pre globálny poriadok založený na pravidlách; vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcim nerešpektovaním medzinárodného humanitárneho práva a práva v oblasti ľudských práv a nad polarizáciou v tejto oblasti; vyjadruje poľutovanie nad bezprecedentnými hrozbami, ktorým čelí MTS, najmä v dôsledku uvalenia sankcií na jeho sudcov a zamestnancov; pripomína, že medzinárodné právo a príslušné nezávislé právne orgány majú zásadný význam pre presadzovanie medzinárodnej spravodlivosti, zabezpečenie zodpovednosti a boj proti beztrestnosti, čo sú nevyhnutné predpoklady každého procesu zmierenia a trvalého mieru;

28.zdôrazňuje, že všetky členské štáty EÚ únie sú ako zmluvné strany Rímskeho štatútu právne povinné vykonať zatykače ICC; keďže akékoľvek rozhodnutie ignorovať tieto záväzky alebo odstúpiť od MTS porušuje acquis EÚ a oslabuje medzinárodný poriadok založený na pravidlách;

29.opakuje, že EÚ rozhodne podporuje Európsky súd pre ľudské práva; naliehavo vyzýva všetky signatárske štáty Európskeho dohovoru o ľudských právach, aby sa v plnej miere riadili rozhodnutiami tohto súdu;

30.so znepokojením konštatuje, že niektoré štáty sa opakovane pokúšajú zakotviť v Rade pre ľudské práva terminológiu a koncepcie, ktoré v konečnom dôsledku relativizujú zodpovednosť; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby takéto formulácie systematicky odmietali;

31.vyjadruje vážne obavy v súvislosti so situáciou v oblasti ľudských práv na nezákonne okupovaných územiach, a to aj na území EÚ, a v prípadoch dlhotrvajúcich konfliktov a viacnásobných zmrazených a neviditeľných konfliktov a vyzýva, aby sa prijali účinné opatrenia s cieľom zabrániť závažnému porušovaniu ľudských práv na mieste;

32.uznáva, že časový rámec akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu je teraz zosúladený s rozpočtovým cyklom EÚ, čo by malo pomôcť zabezpečiť financovanie priorít akčného plánu; pripomína však, že preskúmaniu v polovici trvania chýbali jasné hodnotiace kritériá, a preto neposkytlo jednoznačné usmernenia na odstránenie nedostatkov; domnieva sa, že úplné preskúmanie akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu by sa nemalo ďalej odkladať a že by sa malo bezodkladne začať pracovať na stanovení parametrov vylepšeného plánu;

33.trvá na tom, že Európsky parlament sa musí aktívne zapojiť do prípravy nového akčného plánu;

34.zdôrazňuje úlohu verejnej, parlamentnej a kultúrnej diplomacie EÚ, ako aj medzinárodných kultúrnych vzťahov pri presadzovaní ľudských práv a vyzýva odbor strategickej komunikácie a prognózovania ESVČ, aby v tomto smere zvýšil svoje úsilie, na ktoré by mal dostať primerané zdroje;

35.víta ciele súvisiace s ľudskými právami a demokraciou vo všetkých pilieroch navrhovaného nástroja Globálna Európa a navrhované zvýšenie finančných prostriedkov EÚ na vonkajšiu činnosť, najmä vzhľadom na dramatické škrty, ktoré vykonali iní významní globálni prispievatelia a ktoré majú priamy dosah na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva; zdôrazňuje, že EÚ nemôže tento nedostatok odstrániť sama;

36.vyjadruje však hlboké poľutovanie nad vypustením tematického programu pre ľudské práva a demokraciu ako hlavného nástroja EÚ na podporu a ochranu ľudských práv a demokracie na celom svete a zdôrazňuje, že je potrebné konzistentne začleňovať prístup založený na ľudských právach do všetkých nástrojov vonkajšej činnosti EÚ, aby sa zabezpečila súdržnosť, a vyjadruje tiež poľutovanie nad absenciou osobitného rozpočtu a vyčlenenia prostriedkov; zdôrazňuje úlohu Európskeho parlamentu v procese programovania nástroja a vyzýva Komisiu a ESVČ, aby včas sprostredkovali všetky relevantné informácie a umožnili tak Európskemu parlamentu plniť si úlohu zodpovedajúcim spôsobom;

37.zdôrazňuje potrebu jasných percentuálnych cieľov, vyčlenených rozpočtových položiek a transparentného sledovania, aby sa zabezpečilo účinné riešenie globálnych výziev a podpora zraniteľných skupín obyvateľstva; opakuje zákaz prideľovania finančných prostriedkov EÚ na činnosti, ktoré sú v rozpore so základnými hodnotami EÚ, ako sú terorizmus alebo extrémizmus;

38.vyjadruje poľutovanie nad absenciou transparentnej a vymáhateľnej podmienenosti spolupráce s krajinami mimo EÚ dodržiavaním ľudských práv a demokracie, keďže táto podmienenosť by predstavovala účinný nástroj na reálne plnenie záväzku EÚ podporovať ľudské práva na celom svete;

39.naďalej považuje OZEÚ pre ľudské práva za mimoriadne dôležitý hlas vonkajšej politiky EÚ v oblasti ľudských práv, ktorý v úzkej spolupráci a koordinácii so všetkými orgánmi EÚ prispieva k jej viditeľnosti a súdržnosti;

40.berie na vedomie skutočnosť, že funkcia osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ je už viac ako rok neobsadená; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť úzku spoluprácu s OZEÚ pre ľudské práva a pracovnou skupinou Rady pre ľudské práva;

41.zdôrazňuje kľúčový význam medzinárodných dohôd, a to aj dohôd o pridružení a obchodných dohôd, a nástrojov, ako je všeobecný systém preferencií (VSP) a VSP+, aby sa ľudské práva a demokratické normy stali jadrom vzťahov EÚ s krajinami mimo EÚ, aby sa podporovalo a monitorovalo dodržiavanie týchto noriem a aby sa vo vonkajšej politike EÚ uplatňovala podmienenosť dodržiavaním ľudských práv; opakuje svoju výzvu, aby sa do príslušných dohôd medzi EÚ a tretími krajinami zahrnuli hodnotenia dodržiavania ľudských práv a prísne ustanovenia o ľudských právach; zdôrazňuje význam riešenia rodovej nerovnosti a podpory práv žien prostredníctvom týchto dohôd, a to aj podporou účasti žien na hospodárstve a ich ochranou pred diskrimináciou a vykorisťovaním;

42.trvá na tom, že práva pôvodného obyvateľstva, ako sú uvedené v Deklarácii OSN o právach pôvodného obyvateľstva, sa musia dôsledne dodržiavať v dohodách EÚ, rozvojových projektoch a podnikových činnostiach, ktoré majú vplyv na jeho pôdu alebo zdroje; zdôrazňuje, že pre udržateľný rozvoj, opatrenia v oblasti klímy a zachovanie biodiverzity je dôležité, aby sa dodržiavali práva pôvodných obyvateľov;

43.pripomína, že podniky nesú zodpovednosť za zaistenie toho, aby ich činnosti a dodávateľské reťazce neboli zapojené do porušovania ľudských práv; zdôrazňuje potrebu odstrániť právne a regulačné medzery, ktoré by podniky mohli využívať na úkor ľudských práv a životného prostredia; opakuje svoju silnú podporu otvorenej medzivládnej pracovnej skupine OSN pre nadnárodné korporácie a iné podniky so zreteľom na ľudské práva v súvislosti s právne záväzným nástrojom v oblasti podnikania a ľudských práv;

44.konštatuje, že v roku 2024 sa uskutočnilo 35 dialógov a konzultácií o ľudských právach; domnieva sa, že tieto dialógy sú naďalej dôležitým nástrojom pri presadzovaní ľudských práv a demokracie, avšak ľutuje, že sa často považujú skôr za samostatný nástroj než za kľúčový prvok trvalej angažovanosti EÚ v oblasti ľudských práv vo vzťahoch s krajinami a regiónmi mimo EÚ; vyzýva na väčšie a zmysluplnejšie zapojenie občianskej spoločnosti do dialógov; zdôrazňuje, že skutočným OOS sa nesmie brániť v účasti na dialógoch o ľudských právach a že musia byť súčasťou každého dialógu bez akýchkoľvek obmedzení; domnieva sa, že existuje priestor na systematickejšie posilnenie úlohy Európskeho parlamentu v procese dialógu; opakuje, že treba upozorňovať na jednotlivé prípady, najmä tie, na ktoré poukazuje Európsky parlament vo svojich uzneseniach, a zabezpečiť primerané následné opatrenia; berie na vedomie, že viaceré dialógy o ľudských právach sa naďalej konajú mimo sídiel EÚ;

45.opätovne vyjadruje podporu väčšiemu využívaniu GHRSR spolu s ďalšími rámcami ad hoc sankcií ako kľúčového politického nástroja EÚ na podporu právneho štátu, demokracie a ľudských práv dopĺňajúceho iné súdne nástroje; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby rozšírili rozsah pôsobnosti globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv (Magnitského akt EÚ), zahrnuli do neho činy korupcie, ako už niekoľkokrát požadoval Európsky parlament, a systematické zaraďovanie páchateľov nadnárodnej represie vrátane tých, ktorí sa zameriavajú na komunity diaspór; pripomína však obmedzenia a pomalosť súčasného rozhodovacieho systému, pokiaľ ide o aktiváciu týchto nástrojov, ako aj medzery v mechanizmoch presadzovania, ktoré umožňujú obchádzanie; opakuje svoju výzvu zaviesť pri rozhodnutiach o globálnom režime GHRSR hlasovanie kvalifikovanou väčšinou; vyzýva, aby sa sankcie presadzovali rovnocenným a zásadovým spôsobom a v plnom rozsahu a aby sa riešilo ich obchádzanie;

46.víta skutočnosť, že v roku 2024 podporil mechanizmus pre obhajcov ľudských práv, financovaný v rámci tematického programu pre ľudské práva a demokraciu Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa, 10 050 obhajcov ľudských práv považovaných za vysoko ohrozených, z toho 51 % žien, a v rovnakom období poskytol podporu viac ako 700 ohrozeným novinárom v 60 krajinách;

47.vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré mechanizmy na ochranu obhajcov ľudských práv, napríklad ProtectDefenders, nemajú dostatočné zdroje na pokrytie potrieb, a naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby posilnili rozpočtovú podporu a zabezpečili flexibilné, dostupné a dlhodobé financovanie, ktoré by umožnilo obhajcom ľudských práv pokračovať v ich životne dôležitej práci v podmienkach rastúcej represie;

48.zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu delegácií EÚ a zastúpení členských štátov pri pozorovaní súdnych procesov, návštevách vo väzbe a podpore rodín a právnikov prenasledovaných obhajcov ľudských práv;

49.víta aktualizáciu príručky k vízovému kódexu Únie z roku 2024, ktorej cieľom je spriehľadniť možnosti členských štátov flexibilne riešiť prípady obhajcov ľudských práv, aby sa urýchlilo podávanie žiadostí ohrozených osôb o krátkodobé víza;

50.vyzdvihuje cennú úlohu Spoločenstva Sacharovovej ceny, ktoré prispieva, a to aj prostredníctvom programu Sacharovovho štipendia, k lepšiemu pochopeniu fenoménu represií voči ochrancom ľudských práv, jeho rôznych dôsledkov a možných spôsobov riešenia, a to aj na nadnárodnej úrovni; vyzýva, aby sa ďalej posilňovalo Spoločenstvo Sacharovovej ceny ako platforma umožňujúca priame skúsenosti s monitorovaním porušovania, zvyšovaním povedomia a mobilizáciou medzinárodných sietí;

51.víta úsilie EÚ navrhovať alebo podporovať rezolúcie Rady OSN pre ľudské práva a Valného zhromaždenia OSN; vyjadruje znepokojenie nad tým, že nedávne rozhodnutia krajín mimo EÚ obmedziť financovanie Rady pre ľudské práva a systému OSN ako celku už majú citeľný vplyv na ich schopnosť plniť svoje poslanie;

52.víta, že Rada Európy je na poprednom mieste, pokiaľ ide o riešenie problémov a stanovovanie globálnych noriem a štandardov vo viacerých oblastiach súvisiacich s ľudskými právami, ako sú rodovo motivované násilie, akademická sloboda, ochrana právnikov a novinárov, umelá inteligencia a ľudské práva;

53.vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že Medzinárodný trestný súd, jeho úradníci a spolupracujúci partneri čelia hrozbám alebo útokom; opätovne potvrdzuje svoju pevnú podporu Medzinárodnému súdnemu dvoru a Medzinárodnému trestnému súdu ako kľúčovým, nezávislým a nestranným súdnym orgánom; víta, že EÚ v mimoriadne náročnom období pre medzinárodnú spravodlivosť pokračuje vo finančnej podpore Medzinárodného trestného súdu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že doposiaľ nebolo aktivované nariadenie EÚ o blokovaní s cieľom ochrániť Medzinárodný trestný súd pred extrateritoriálnymi účinkami sankcií;

54.uznáva význam zosúladenia prístupov k ochrane a podpore ľudských práv vo všetkých inštitúciách a orgánoch EÚ a zastúpeniach členských štátov EÚ zapojených do vonkajšej činnosti, a predovšetkým veľvyslanectvách členských štátov a delegáciách EÚ v krajinách mimo EÚ, ale aj plného využívania potenciálu Európskeho parlamentu; zdôrazňuje, že flexibilné a koordinované prístupy by mali zostať inkluzívne, aby sa umožnilo plné fungovanie systému bŕzd a protiváh inštitúcií EÚ; zdôrazňuje, že Európsky parlament zohráva významnú úlohu pri presadzovaní hodnôt EÚ a ľudských práv, napríklad prostredníctvom parlamentnej diplomacie, medziparlamentných dialógov a uznesení, podpory mediácie a podnecovania kultúry dialógu a kompromisu, najmä medzi mladými politickými lídrami, a posilnenia postavenia poslankýň, obhajcov ľudských práv a zástupcov občianskej spoločnosti a nezávislých médií; opakuje svoju výzvu Komisii, aby pokračovala vo svojich činnostiach v týchto oblastiach a rozširovala ich, tak že zvýši podporu orgánov EÚ; berie na vedomie prebiehajúcu činnosť v rámci iniciatívy Tímu Európa za demokraciu vo viacerých krajinách; domnieva sa, že posilnená spolupráca medzi skupinou Európskeho parlamentu na podporu demokracie a koordináciu volieb, príslušnými generálnymi riaditeľstvami Komisie a ESVČ by výrazne prispela k činnostiam na podporu demokracie v krajinách mimo EÚ;

55.vyzýva EÚ, aby využila nástroje, ktoré má k dispozícii, na boj proti rastúcim výzvam, ktorým čelí multilateralizmus, a tým zabezpečila, aby sa naďalej rešpektovala práca medzinárodných inštitúcií; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zintenzívnili politickú i finančnú podporu činnosti OSN a všetkých jej agentúr, a to aj v rámci jej reformy, s cieľom zabezpečiť, že OSN bude plniť svoj účel, aby sa vymedzili proti vplyvu autoritárskych a totalitných režimov a aby zabezpečili pokračovanie multilateralizmu ako základu globálneho riadenia; vyzýva EÚ, aby rozšírila svoju vlastnú podporu a financovanie s cieľom vyvážiť politicky motivované tlaky a chrániť nezávislé procesy; pripomína, že je potrebné, aby EÚ a jej členské štáty vystupovali na multilaterálnych fórach jednotne; vyzýva delegácie EÚ, aby na multilaterálnych fórach vystupovali razantnejšie, pričom by na to mali mať primerané zdroje;

56.vyzýva, aby sa OZEÚ pri svojej práci opieral o viac zdrojov a lepšiu koordináciu s delegáciami EÚ na celom svete, pričom zdôrazňuje, že obmedzená transparentnosť a viditeľnosť – ako napríklad absencia verejných správ o návštevách krajín, pracovného programu a priorít alebo chýbajúce špecializované webové sídlo – môžu brániť verejnej kontrole a zodpovednosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európsky parlament je napriek neustálym výzvam vylúčený z výberového konania na funkciu OZEÚ, a vyzýva na prehodnotenie tohto postupu;

57.vyzýva Komisiu, aby zabezpečila včasné vymenovanie osobitného vyslanca EÚ pre slobodu náboženstva alebo viery; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť osobitnému vyslancovi primeranú kontinuitu, zdroje a viditeľnosť, aby mohol účinne presadzovať slobodu náboženského vyznania alebo viery na celom svete; zdôrazňuje, že pravidelné podávanie správ Európskemu parlamentu by ešte viac posilnilo transparentnosť a spoluprácu v tejto oblasti;

58.vyzýva na zrušenie zákonov o odpadlíctve od viery a zákonov o rúhaní; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o ochranu slobody myslenia, svedomia, náboženského vyznania alebo viery, upozorňovali na túto otázku na fórach OSN a zjednotili správy delegácií EÚ o tejto problematike; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ESVČ a Komisiu, aby systematicky upozorňovali na prípady prenasledovania náboženských menšín v rámci politických dialógov a dialógov o ľudských právach a aby zabezpečili plné rešpektovanie slobody myslenia, svedomia, náboženského vyznania alebo viery; vyzýva Radu, aby využila globálny režim sankcií EÚ v oblasti ľudských práv voči jednotlivcom a subjektom zodpovedným za závažné porušovanie slobody náboženského vyznania alebo viery; žiada, aby ESVČ určila prioritné krajiny, na ktoré budú zamerané opatrenia EÚ v oblasti slobody náboženského vyznania alebo viery, a aby každoročne podávala Európskemu parlamentu správu o pokroku;

59.naliehavo vyzýva všetky členské štáty EÚ, ako zmluvné strany Charty OSN, Rímskeho štatútu a Európskeho dohovoru o ľudských právach, aby sa v plnej miere riadili rozhodnutiami príslušných medzinárodných súdov vrátane ESĽP; vyzýva EÚ, aby naliehala na nečlenské štáty, vrátane svojich hlavných partnerov a kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín, aby sa stali zmluvnými stranami Rímskeho štatútu; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby naďalej a intenzívnejšie podporovali Medzinárodný trestný súd potrebnými prostriedkami vrátane zdrojov a politickej podpory; naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby rešpektovali a presadzovali opatrenia a rozhodnutia všetkých orgánov Medzinárodného trestného súdu, a to aj prostredníctvom vykonávania zatykačov Medzinárodného trestného súdu; požaduje ochranu Medzinárodného trestného súdu, jeho úradníkov a osôb, ktoré s ním spolupracujú, pred hrozbami a útokmi a v tomto zmysle opakuje svoju výzvu Komisii, aby urýchlene aktivovala nariadenie o blokovaní s cieľom ochrániť MTS pred dôsledkami sankcií a umožniť jeho nepretržité a plne nezávislé fungovanie; vyzýva členské štáty, aby v boji proti beztrestnosti uplatňovali univerzálnu jurisdikciu;

60.vyzýva Komisiu a ESVČ, aby prijali nový akčný plán pre rodovú rovnosť na obdobie po roku -2027, ktorý sa bude zaoberať potrebou dodatočnej podpory rodovej rovnosti a práv žien a ktorý bude osobitne riešiť rodovo podmienené násilie a potrebu rodovo citlivého prístupu k humanitárnej pomoci;

61.naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby navrhli zaradenie „rodového apartheidu“ medzi zločiny proti ľudskosti s cieľom vyvodiť zodpovednosť voči osobám zodpovedným za tento trestný čin; vyzýva na dôraznú podporu vymedzenia rodového apartheidu podľa návrhu pracovnej skupiny OSN pre diskrimináciu žien a dievčat;

62.požaduje neprestajnú ochranu civilistov počas ozbrojených konfliktov a vytvorenie humanitárnych koridorov, keď je to potrebné, aby sa civilistom umožnil únik z konfliktných oblastí, a dôrazne odsudzuje akékoľvek útoky na civilistov; vyzýva na účinnejšiu ochranu novinárov a obhajcov ľudských práv počas ozbrojených konfliktov, keďže sú terčom útokov najmä pre svoju prácu na dokumentovaní porušovania ľudských práv; zdôrazňuje, že matky a deti sú vystavené zvýšenému riziku hladovania a podvýživy;

63.vyzýva na zapojenie žien a mužov so zdravotným postihnutím do navrhovania bezpečnej a prístupnej infraštruktúry v procesoch obnovy po ozbrojených konfliktoch alebo prírodných katastrofách;

64.vyzýva Komisiu a ESVČ, aby v akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu na obdobie po roku 2027 stanovili jasné ukazovatele a harmonogramy na meranie úspechu, posilnili súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími činnosťami EÚ a špecifikovali lepšie prepojenia medzi prioritami, ako sa uvádza v akčnom pláne a konkrétnejších referenčných hodnotách;

65.vyzýva Komisiu a ESVČ, aby pri vypracúvaní a vykonávaní svojej vonkajšej politiky v oblasti ľudských práv viac zapájali občiansku spoločnosť a brali väčší ohľad na výsledky konzultácií vrátane konzultácií s osobami a subjektmi na mieste, ktoré sú najbližšie k úrovni vykonávania;

66.vyzýva, aby sa v budúcom VFR jasne vyčlenil rozpočet na ľudské práva, demokraciu a právny štát, ktorý by mal jasné ciele v oblasti rodovej rovnosti s primeranou finančnou podporou rozvoja demokratických štruktúr a rozvoja slobodných médií, a to aj v susedných krajinách; zdôrazňuje, že rozpočet EÚ treba chrániť aj v súvislosti s jeho vonkajším rozmerom, pretože je dôležitou pákou na dosiahnutie väčšieho dodržiavania ľudských práv a demokratických noriem partnerskými krajinami; žiada preto, aby sa do nového nástroja Globálna Európa na financovanie partnerských krajín mimo EÚ zaviedli vynútiteľné doložky o ľudských právach a silnej demokracii; vyzýva na vytvorenie operačného rámca podmienenosti, ktorý by sa okrem iného vzťahoval na makrofinančnú pomoc, obchodné preferencie a zjednodušenie vízového režimu, s jasnými kritériami a vynútiteľnými právnymi mechanizmami na zabezpečenie súladu vrátane doložiek o pozastavení v prípade pretrvávajúceho porušovania;

67.trvá na tom, že krajiny mimo EÚ, ktoré dostávajú podporu EÚ v oblasti ľudských práv, právneho štátu alebo rozvoja občianskej spoločnosti, musia v súlade s parížskymi zásadami zriadiť nezávislé vnútroštátne inštitúcie pre ľudské práva, ako sú úrady ombudsmana; zdôrazňuje, že prítomnosť takýchto inštitúcií by mala byť podmienkou oprávnenosti na financovanie;

68.vyzýva svojich inštitucionálnych partnerov EÚ, aby preskúmali nové spôsoby, ako zlepšiť rozhodovanie, vrátane hlasovania kvalifikovanou väčšinou a aby v prípade uplatnenia pružnejších prístupov, ako je Tím Európa, zabezpečili dostatočnú garanciu ľudských práv;

69.žiada, aby sa dialógy o ľudských právach posilnili prostredníctvom jasných kritérií a výsledkov, a tak sa pokrok mohol jasne vymedziť a posúdiť počas každého príslušného kola dialógov; vyzýva na systematické a zmysluplné zapojenie aktérov občianskej spoločnosti do dialógov o ľudských právach a následných opatrení;

70.vyzýva na zvýšenie viditeľnosti týchto dialógov a ich výsledkov, a to aj uverejňovaním spoločných tlačových vyhlásení, a vyzýva, aby tieto dialógy boli zamerané na výsledky alebo založené na jasných kritériách umožňujúcich účinné monitorovanie, a to aj prostredníctvom ex ante a ex post konzultácií so skutočnými organizáciami občianskej spoločnosti;

71.vyzýva na posilnenie spolupráce s Európskym parlamentom v procese rokovaní, ktorý vedie k dialógom; okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ naďalej vyvíjala tlak, aby sa dialógy konali v sídle EÚ; domnieva sa, že občianska spoločnosť a vnútroštátne inštitúcie pre ľudské práva by mali zohrávať osobitnú úlohu pri monitorovaní pokroku pri plnení týchto cieľov;

72.vyzýva EÚ, aby sa usilovala o vytvorenie európskych a medzinárodných nástrojov, ktoré by ľuďom postihnutým porušovaním ľudských práv podnikmi zaručili prístup k spravodlivosti a účinnej náprave; vyzýva na účinné a dôkladné vykonávanie súčasných pravidiel EÚ o zodpovednom správaní podnikov, pokiaľ ide o ľudské, pracovné a environmentálne práva, ako sú právne predpisy EÚ o náležitej starostlivosti; zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť politiky a mechanizmy EÚ, ktoré by dokázali účinne zosúladiť požiadavky udržateľnej transformácie s rešpektovaním živobytia miestnych komunít; vyzýva EÚ, aby vo svojej zahraničnej politike podporovala a chránila miestne komunity a práva pôvodných obyvateľov;

73.naliehavo vyzýva EÚ, aby sa pevne zaviazala k vykonávaniu Parížskej dohody a posilnila medzinárodnú spoluprácu v oblasti klímy; zdôrazňuje, že je dôležité riešiť vplyv zmeny klímy na mier a bezpečnosť na najvyššej úrovni;

74.vyzýva EÚ, aby posúdila účinnosť súboru nástrojov na riešenie dezinformačných kampaní proti EÚ, najmä v krajinách, ktoré dostávajú významnú humanitárnu a rozvojovú pomoc EÚ, a v kandidátskych krajinách na členstvo v EÚ; naliehavo vyzýva EÚ, aby podporovala dôveryhodné médiá a informačné kanály, ktoré presadzujú zodpovednosť orgánov a podporujú prechod k demokracii, a zároveň kládla dôraz na potrebu zachovávať zásady plurality, transparentnosti a nezávislosti;

75.víta smernicu, ktorá má chrániť novinárov a obhajcov ľudských práv pred zneužívajúcimi právnymi krokmi a strategickými žalobami proti verejnej účasti; nabáda zákonodarcov v tretích krajinách, aby v rámci širšieho úsilia o podporu a ochranu slobody a plurality médií vypracovali právne predpisy s rovnakým cieľom; žiada, aby si EÚ pri monitorovaní dodržiavania medzinárodných dohôd všímala útoky na slobodu médií, ako aj pretrvávajúce a systematické potieranie práva na informácie;

76.zdôrazňuje význam boja proti rodovo motivovaným dezinformáciám a obťažovaniu na internete zameraným na ženy pôsobiace v politike, žurnalistike a občianskej spoločnosti, ktorých cieľom je umlčať nesúhlas, oslabiť demokratickú účasť a šíriť naratívy namierené proti EÚ; zdôrazňuje, že nástroj by mal zahŕňať záväzné povinnosti predchádzať rodovo špecifickým vplyvom na ľudské práva a zmierňovať a naprávať tieto vplyvy; vyzýva na primerané a účinné protiopatrenia a na zlepšenie monitorovacích nástrojov na predchádzanie takýmto javom, ich odhaľovanie a reakciu na ne pri súčasnom zabezpečení základných práv a slobody prejavu; vyzýva na osobitnú podporu a ochranné opatrenia na zaistenie bezpečnosti novinárok, aktivistiek a političiek online aj offline;

77.vyzýva na podporu akademickej slobody ako kľúčového prvku otvorených a demokratických spoločností;

78.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali nadnárodnú represiu ako osobitnú hrozbu pre ľudské práva, vytvorili systémy na jej sledovanie, dokumentovanie a riešenie, poskytovali orgánom presadzovania práva odbornú prípravu a zdroje a zabezpečili zodpovednosť páchateľov vrátane úradníkov a zástupcov z krajín mimo EÚ a miestnych podporovateľov; zdôrazňuje, že reakcie EÚ by mali tieto trendy začleniť do usmernení v oblasti ľudských práv a medzinárodnej spolupráce;

79.vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pokračovali v podpore obhajcov ľudských práv a posilňovali ju a aby prispôsobili primerané regulačné záruky v EÚ s cieľom bojovať proti nadnárodnej represii;

80.pripomína, že vedúce postavenie EÚ v oblasti umelej inteligencie a digitálnej diplomacie je kľúčové pre podporu modelov, ktoré zabezpečujú prísne normy v oblasti ľudských práv, ako aj pre jej význam a odolnosť; vyzýva v tejto súvislosti EÚ, aby posilnila svoju digitálnu diplomaciu a diplomaciu v oblasti umelej inteligencie, presadzovala akt o digitálnych službách Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) (Ú. v. EÚ L 277, 27.10.2022, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2022/2065/oj). a zabezpečila, aby technologické spoločnosti a platformy sociálnych médií dodržiavali záväzky v oblasti ľudských práv a riešili nadnárodnú represiu, a to aj voči ochrancom ľudských práv; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili, že subjekty, ktoré umožňujú digitálnu nadnárodnú represiu, najmä v technologickom odvetví, budú brané na zodpovednosť;

81.opätovne zdôrazňuje význam volebných pozorovateľských misií EÚ pre nezávislé a nestranné hodnotenie volebných procesov, ktoré monitorujú, vzhľadom na rastúce zasahovanie niektorých štátov do volieb v iných krajinách prostredníctvom hybridných taktík vrátane využívania umelej inteligencie; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby analyzovali svoje iniciatívy zamerané na riešenie výziev, ktoré pre volebné procesy predstavuje umelá inteligencia, a podali o nich správu Európskemu parlamentu; vyzýva na ochranu medzinárodných volebných pozorovateľov; vyzýva, aby sa prijali opatrenia nadväzujúce na prijatie a vykonávanie odporúčaní týchto volebných pozorovateľských misií v krajinách mimo EÚ a aby boli začlenené ako kľúčový prvok do rámca vzťahov medzi EÚ a príslušnou krajinou mimo EÚ; zdôrazňuje príspevok Európskeho parlamentu k týmto misiám ako základný rozmer jeho vonkajšej činnosti, ako aj k rozvoju a zlepšeniu ich metodiky; konštatuje, že čoraz častejšie sa stáva, že krajiny odmietajú pozvať EÚ na pozorovanie volieb, a vyzýva ESVČ, aby sa touto situáciou zaoberala; víta prácu Európskej nadácie na podporu demokracie a pripomína, že je potrebné posilňovať jej aktivity a zdroje; požaduje ďalšiu finančnú podporu EÚ na organizovanie volebných misií;

82.vyzýva na posilnenie úsilia o zaručenie verejnej účasti menšín, ako aj na zvýšenie zastúpenia žien a mladých ľudí vo volebných procesoch;

83.opätovne odsudzuje všetky formy rasizmu, neznášanlivosti, antisemitizmu, islamofóbie, prenasledovania kresťanov, xenofóbie a diskriminácie na základe rasy, etnickej príslušnosti, národnosti, sociálnej triedy, zdravotného postihnutia, kasty, náboženstva, viery, veku, sexuálnej orientácie alebo rodovej identity; požaduje prijatie alebo posilnenie mechanizmov na oznamovanie diskriminačného správania, ako aj prístup k účinným právnym prostriedkom nápravy s cieľom prispieť k ukončeniu beztrestnosti tých, ktorí sa dopúšťajú uvedených činov;

84.vyjadruje poľutovanie nad tým, že hoci kresťanstvo zostáva v súčasnosti najviac prenasledovaným náboženstvom na svete, pričom postihnutých ľudí je viac ako 380 miliónov, neexistuje žiadny európsky koordinátor zodpovedný za boj proti kresťanofóbii, hoci koordinátor na boj proti islamofóbii bol vymenovaný;

85.opakuje svoju výzvu Rade, aby prijala ambiciózny mandát pre EÚ, aby sa mohla čo najskôr zapojiť do prebiehajúcich rokovaní o právne záväznom nástroji OSN na vyvodenie zodpovednosti voči spoločnostiam za ich porušovanie ľudských práv; vyzýva EÚ, aby zabezpečila zosúladenie právnych predpisov EÚ a vnútroštátnych právnych predpisov s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv a posilnila spoluprácu s ostatnými regiónmi a svetovými organizáciami;

86.vyzýva na systematické zavádzanie ex ante a ex post posúdení dodržiavania ľudských práv a na zahrnutie prísnych vynútiteľných doložiek o ľudských právach do dohôd medzi krajinami EÚ a krajinami mimo EÚ, podporených jasným súborom kritérií a postupov, ktoré treba dodržať v prípade ich porušenia; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby zabezpečili aktívne monitorovanie a účinné presadzovanie ustanovení o ľudských právach v súčasných medzinárodných dohodách, a to aj pozastavením, a zlepšili komunikáciu s Európskym parlamentom, pokiaľ ide o úvahy a rozhodnutia týkajúce sa tohto presadzovania; opakuje, že v prípade pretrvávajúceho porušovania doložiek o ľudských právach partnerskými krajinami vrátane tých v schéme VSP+ by EÚ mala rýchlo a rozhodne reagovať, a to aj pozastavením príslušných dohôd, ak sa iné možnosti ukážu ako neúčinné;

87.vyzýva na zriadenie portálu na vybavovanie sťažností v rámci obchodných a finančných nástrojov EÚ, prípadne prispôsobením jednotného kontaktného miesta Komisie tak, aby umožňovalo podávanie sťažností na nedodržiavanie doložiek o ľudských právach; zdôrazňuje, že tento portál by mal byť prístupný, zrozumiteľný pre občanov, transparentný a otvorený pre občanov z krajín mimo EÚ;

88.nabáda na dôkladné monitorovanie a posudzovanie kapacity delegácií EÚ s cieľom zabezpečiť, aby každá delegácia EÚ mala určené kontaktné miesto pre prípady porušovania ľudských práv s dostatočnými zdrojmi na účinnú a včasnú reakciu; odporúča tiež, aby personál delegácií EÚ pravidelne absolvoval odbornú prípravu o aktuálnych usmerneniach EÚ týkajúcich sa konkrétnych otázok ľudských práv; žiada, aby sa veľvyslanectvá členských štátov výraznejšie angažovali v obrane a podpore ľudských práv v krajinách mimo EÚ a pritom aktívne podporovali úlohu delegácií EÚ;

89.zdôrazňuje, že v mnohých regiónoch sveta sú mikropodniky a malé a stredné podniky (MMSP) často hnacou silou miestnych hospodárstiev, pričom čoraz viac z nich vedú ženy; zdôrazňuje, že MMSP tvoria 90 % podnikov, 60 % až 70 % zamestnanosti a 50 % hrubého domáceho produktu na celom svete; zdôrazňuje význam príspevku MMSP k realizácii Agendy 2030 a dosahovaniu cieľov udržateľného rozvoja, najmä cieľov týkajúcich sa odstránenia chudoby a zabezpečenia dôstojných pracovných podmienok pre všetkých;

90.opakuje výzvu, aby sa pozornosť prioritne zamerala na boj proti korupcii ako faktor umožňujúci útoky na ľudské práva a demokraciu; naliehavo vyzýva Radu, aby konečne prijala protikorupčný sankčný režim, ktorý je dlhodobou prioritou Európskeho parlamentu;

91.vyzýva EÚ, aby zintenzívnila diplomatickú spoluprácu s krajinami, ktoré aj naďalej uplatňujú trest smrti, čo je nezlučiteľné s právom na život a so zákazom mučenia, aby podnecovala k dialógu a spolupráci v ľudskoprávnych otázkach a poskytovala podporu pri príprave reforiem súdnictva, ktoré by nakoniec mohli viesť k jeho zrušeniu;

92.vyzýva EÚ, aby aktualizovala rozsah pôsobnosti nariadenia o boji proti mučeniu Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/125 zo 16. januára 2019 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie (Ú. v. EÚ L 30, 31.1.2019, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2019/125/oj). tak, aby odrážal zmeny na medzinárodnom bezpečnostnom trhu, zmeny v používaní a zneužívaní zariadenia na presadzovanie práva, ako aj nové výzvy, najmä mučenie mimo väzby a zlé zaobchádzanie počas potláčania pokojných protestov; vyzýva EÚ, aby podporovala dodržiavanie Ženevského dohovoru o vojnových zajatcoch;

93.vyzýva na posilnenie iniciatív EÚ na boj proti obchodovaniu s ľuďmi so zameraním na včasnú identifikáciu, ochranu obetí (vrátane detí) a finančné narušenie sietí;

94.zdôrazňuje, že na využitie plného potenciálu usmernení EÚ o obhajcoch ľudských práv je potrebné dôkladné vykonávanie, ako aj komplexná revízia zameraná na rastúcu úroveň sofistikovanosti pri prenasledovaní a zastrašovaní obhajcov ľudských práv vrátane digitálnych hrozieb a nadnárodnej represie;

95.vyzýva na široké uplatňovanie globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv (Magnitského aktu EÚ) na sankcionovanie jednotlivcov, ktorí prenasledujú alebo zastrašujú obhajcov ľudských práv vrátane obhajcov environmentálnych práv a práv k pozemkom;

96.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnej zástupkyni Európskej únie pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, predsedníčke 80. zasadnutia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, predsedovi Rady Organizácie Spojených národov pre ľudské práva, vysokému komisárovi Organizácie Spojených národov pre ľudské práva a vedúcim delegácií Európskej únie.