1.opakuje svoju podporu globálnemu sankčnému režimu EÚ v oblasti ľudských práv – Magnitského zákonu EÚ ako nenahraditeľnému nástroju zahraničnej politiky na posilnenie ľudských práv na celom svete a na posilnenie súboru nástrojov EÚ v oblasti ľudských práv, najmä vzhľadom na jeho schopnosť prispievať k zmene správania osôb a subjektov, na ktoré sa zameriava, a k úsiliu o vyvodenie zodpovednosti voči priamym páchateľom, sprostredkovateľom, podnecovateľom a nepriamym podporovateľom závažného porušovania ľudských práv; ako aj tým, ktorí majú priamy či nepriamy prospech z takéhoto porušovania vrátane ich najbližších rodinných príslušníkov; zdôrazňuje, že tento nástroj je navrhnutý tak, aby nemal vplyv na uplatňovanie ľudských práv dotknutého obyvateľstva;

2.opätovne potvrdzuje svoj neochvejný záväzok bojovať proti beztrestnosti za závažné porušovanie a zneužívanie ľudských práv na celom svete prostredníctvom účinného využívania existujúcich sankčných nástrojov a nástrojov EÚ vrátane globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv – Magnitského zákona EÚ; opätovne potvrdzuje svoj neochvejný záväzok dodržiavať medzinárodný súdny systém, ktorý čelí nevídaným výzvam vrátane neodôvodnených sankcií voči sudcom a zamestnancom Medzinárodného trestného súdu, z ktorých niektorí sú štátnymi príslušníkmi EÚ; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva EÚ, aby aktivovala svoje nariadenie o blokovaní Nariadenie Rady (ES) č. 2271/96 a jednotná akcia 96/668/SZBP z 22. novembra 1996 o ochrane pred účinkami uplatňovania právnych predpisov prijatých treťou krajinou mimo jej územia a pred účinkami opatrení na nich založených alebo z nich vyplývajúcich (Ú. v. ES L 309, 29.11.1996, s. 1 a 7). http://data.europa.eu/eli/reg/1996/2271/oj). s cieľom obmedziť vplyv týchto sankcií;

3.požaduje komplexné posúdenie vplyvu globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv – Magnitského zákona EÚ a jeho interakcie so sankciami EÚ voči jednotlivým krajinám a inými horizontálnymi reštriktívnymi opatreniami EÚ s cieľom vyhodnotiť jeho súdržnosť, proporcionalitu a účinnosť, a to pokiaľ ide o zmenu správania osôb a subjektov uvedených na zozname, identifikovať operačné nedostatky a zabezpečiť konzistentné a strategické uplatňovanie na celom svete, a žiada, aby sa globálny sankčný režim EÚ v oblasti ľudských práv – Magnitského zákon EÚ preskúmal v súlade so zisteniami tohto posúdenia vplyvu;

4.vyzýva, aby sa zoznamy vypracované na základe globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv – Magnitského zákona EÚ priebežne a systematicky, aspoň raz za 12 mesiacov, preskúmavali s cieľom zabezpečiť ich konzistentnosť, proporcionalitu a súlad s najnovšími informáciami a rozhodnutiami súdov;

5.domnieva sa, že by sa malo sprístupniť viac informácií o kritériách vypustenia zo zoznamu s cieľom posilniť právnu zrozumiteľnosť, riadny proces, transparentnosť a zodpovednosť;

6.opakuje, že je dôležité, aby bol globálny sankčný režim EÚ v oblasti ľudských práv – Magnitského zákon EÚ v súlade s reštriktívnymi opatreniami EÚ voči jednotlivým krajinám a horizontálnymi reštriktívnymi opatreniami EÚ, odvetvovými opatreniami a zbrojnými embargami, ako aj s existujúcimi medzinárodnými sankčnými rámcami, a aby ich dopĺňal;

7.nabáda Radu, aby sa usilovala o zosúladenie zaraďovania na zoznam globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv – Magnitského zákona EÚ so sankčnými zoznamami podobne zmýšľajúcich partnerov, najmä skupiny G7, a Bezpečnostnej rady OSN, ak je to politicky a právne uskutočniteľné, s cieľom posilniť globálnu legitimitu a účinnosť;

8.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili synergie medzi globálnym sankčným režimom EÚ v oblasti ľudských práv – Magnitského zákonom EÚ a medzinárodnými mechanizmami zodpovednosti, ako sú OSN, Medzinárodný trestný súd a regionálne ľudskoprávne súdy, aby zlepšili účinnosť opatrení EÚ proti závažnému porušovaniu ľudských práv;

9.zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa kandidátske krajiny EÚ a potenciálne kandidátske krajiny pripojili ku globálnemu sankčnému režimu EÚ v oblasti ľudských práv – Magnitského zákonu EÚ v súlade s ich širším zosúladením so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ;

10.plne podporuje uloženie cielených protikorupčných sankcií v úniovom rámci, čo je dlhodobou prioritou Európskeho parlamentu, či už prostredníctvom začlenenia do globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv – Magnitského zákona EÚ alebo do iného režimu; odporúča rozšírenie pôsobnosti režimu tak, aby pokrýval rozsiahle prípady korupcie a zneužívania zmlúv štátneho verejného obstarávania, ktoré priamo udržiavajú autoritárske režimy, čím prepájajú porušovanie ľudských práv s kleptokratickými postupmi; ďalej zdôrazňuje, že protikorupčné sankcie by mali zohľadňovať širší systémový kontext a byť úzko prepojené s komplexnými stratégiami smerujúcimi k príslušným aktérom; víta skutočnosť, že Komisia predložila návrh protikorupčného sankčného režimu; považuje za poľutovaniahodné, že tento spis zablokovali v Rade niektoré členské štáty;

11.zdôrazňuje, že globálny sankčný režim EÚ v oblasti ľudských práv – Magnitského zákon EÚ by sa mal zaoberať aj porušovaním ľudských práv, ktoré umožňuje digitálne sledovanie, vývoz špionážneho softvéru a iné technológie, ktoré sa používajú na represie, ako aj úmyselným ničením životného prostredia s jasným úmyslom poškodiť civilné obyvateľstvo; žiada o výslovné zaradenie jednotlivcov zapojených do takýchto porušení ľudských práv na zoznamy;

12.víta nedávne uplatnenie globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv – Magnitského zákona EÚ voči aktérom zodpovedným za nadnárodné represie voči disidentom a obhajcom ľudských práv a vyzýva na zaradenie väčšieho počtu osôb do zoznamov s cieľom zohľadniť tento rastúci globálny trend a systematicky posudzovať akty nadnárodných represií vrátane digitálneho sledovania, obťažovania ľudí v exile a cezhraničného zastrašovania, dezinformácií a zneužívania práva; vyzýva Radu, aby prijala pracovnú definíciu nadnárodných represií s cieľom zabezpečiť dôsledné sankcionovanie, vrátane neštátnych zástupcov, ako sú súkromné bezpečnostné spoločnosti a organizácie diaspór; vyzýva EÚ, aby zintenzívnila uplatňovanie sankcií voči jednotlivcom a subjektom, o ktorých je vierohodne preukázané, že sú zodpovedné za nadnárodné represie voči obhajcom ľudských práv vrátane obťažovania rodinných príslušníkov, digitálnych útokov a zastrašovania v zahraničí;

13.naliehavo vyzýva členské štáty, aby sa zdržali dvojstranných politických alebo diplomatických krokov, ktoré oslabujú ich záväzok dodržiavať medzinárodné mechanizmy trestnej justície vrátane Rímskeho štatútu, ako aj chrániť ľudské práva, alebo ktoré sú v rozpore s jednotným postojom EÚ k sankciám; poveruje podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby vyzvala členské štáty, ktoré toto odporúčanie nezohľadnia, aby zosúladili svoje opatrenia a zachovali jednotu EÚ; vyzýva členské štáty, aby zlepšili koordináciu a využívali vlastné nástroje, napríklad univerzálnu jurisdikciu a vnútroštátne sankcie, za predpokladu, že sa uplatňujú koordinovaným spôsobom na podporu spoločných cieľov EÚ, s cieľom dosiahnuť významné zmeny a prispieť k dosiahnutiu cieľov sankcií EÚ;

14.odsudzuje skutočnosť, že niektoré členské štáty EÚ nedodržali sankcie EÚ a umožnili osobám, na ktoré boli uvalené sankcie, vstúpiť na územie EÚ, čím poškodili dôveryhodnosť a účinnosť sankcií; naliehavo vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby v plnej miere a bezpodmienečne dodržiavali sankcie EÚ; vyzýva Komisiu ako strážkyňu zmlúv, aby zabezpečila, že členské štáty EÚ budú dodržiavať sankcie, a aby dôsledne a bez diskriminácie riešila všetky prípady nedodržiavania zo strany členských štátov;

15.zdôrazňuje, že reštriktívne opatrenia EÚ môžu byť plne účinné len vtedy, ak ich všetky členské štáty interpretujú, presadzujú a vykonávajú konzistentne, rýchlo a jednotne; berie na vedomie rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o právne rámce, administratívne štruktúry a operačné zdroje na vykonávanie sankcií; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia na zabezpečenie harmonizovanejšieho a koordinovanejšieho uplatňovania, a to aj posilnením kapacity na zmrazenie aktív, lepšou výmenou informácií a vyvinutím spoločných mechanizmov monitorovania a presadzovania na úrovni EÚ;

16.vyzýva ESVČ, aby vymedzila zákonné možnosti na mobilizovanie úrokov kumulovaných zo zmrazených aktív osôb sankcionovaných podľa globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv — Magnitského zákona EÚ, aby sa mohli použiť v prospech obetí závažného porušovania ľudských práv, za ktoré sú zodpovední sankcionovaní jednotlivci; okrem toho nabáda EÚ, aby preskúmala možnosť zavedenia osobitného postupu týkajúceho sa neoprávnených ziskov;

17.veľmi víta prijatie tematických balíkov sankcií Radou v rámci globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv – Magnitského zákona EÚ; nalieha na Radu, aby systematicky a proaktívne prijímala podobné cielené opatrenia na riešenie iného konkrétneho a závažného porušovania ľudských práv vrátane mučenia, násilných zmiznutí, svojvoľného zadržiavania a represie občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv;

18.opakuje svoju výzvu Rade, aby postupne prešla na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, pokiaľ ide o rozhodnutia v oblastiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktoré nemajú vojenské alebo obranné dôsledky, ako sú sankcie;

19.žiada, aby sankčný režim EÚ bol v súlade s medzinárodným trestným právom, medzinárodným humanitárnym právom a politikami EÚ týkajúcimi sa právneho štátu a základných slobôd a dopĺňal ich s cieľom posilniť boj proti beztrestnosti na celom svete;

20.naliehavo vyzýva EÚ, aby strategicky zosúladila zaraďovanie na zoznam globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv – Magnitského zákona EÚ s vnútroštátnym a medzinárodným úsilím v oblasti trestného súdnictva, a to aj zaradením osôb obvinených medzinárodnými súdmi, napríklad Medzinárodným trestným súdom, a páchateľov najzávažnejších medzinárodných trestných činov a iných aktérov, ktorí maria takéto procesy zodpovednosti, na zoznam;

21.zdôrazňuje, že sankcie by mali slúžiť aj na zaistenie toho, aby páchatelia závažného porušovania ľudských práv a korupcie neostali anonymní, čím sa odhalia osoby zodpovedné za tieto činy;

22.naliehavo vyzýva Radu, aby zaistila, že všetky regióny sveta sa budú kontrolovať rovnakým spôsobom a bude sa k nim pristupovať s rovnakým odhodlaním, a aby napravila súčasnú geografickú a tematickú nerovnováhu v zoznamoch globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv – Magnitského zákona EÚ, a to rozšírením zoznamov nad rámec súčasnej geografickej koncentrácie na všetky osoby a subjekty zodpovedné za závažné porušovanie ľudských práv, bez ohľadu na ich krajinu pôvodu;

23.nabáda Radu, aby venovala pritom osobitnú pozornosť porušovaniu, akým je sexuálne a rodovo podmienené násilie, diskriminačné politiky a stíhanie líderiek, novinárok a aktivistiek tak, aby sa tieto kategórie primerane odzrkadlili v budúcich zoznamoch;

24.konštatuje, že dosiaľ významný podiel osôb sankcionovaných v rámci globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv – Magnitského zákona EÚ pôsobil v represívnom aparáte štátu, ale neprijímal rozhodnutia, zatiaľ čo len menšina osôb uvedených v zozname zastáva politické alebo vojenské vedúce pozície; naliehavo vyzýva Radu, aby okrem osôb na nižších pozíciách zaradila do zoznamov aj politických a vojenských vodcov, aby sankcionovala osoby zodpovedné za prijímanie rozhodnutí, ktoré viedli k závažnému porušovaniu ľudských práv;

25.vyzýva na intenzívnejšiu a účinnejšiu komunikáciu o uložených sankciách, aby sa znovu potvrdil globálny postoj EÚ k ľudským právam a boju proti beztrestnosti, keďže v niektorých prípadoch štátna propaganda vykresľuje sankcionované osoby ako hrdinov a represívne režimy ich dokonca oceňujú; konštatuje, že odrádzajúci prvok globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv – Magnitského zákona EÚ je najúčinnejší voči osobám a subjektom, ktoré majú majetok v EÚ alebo prostriedky na to, aby do EÚ cestovali;

26.odsudzuje akékoľvek protiopatrenia uvalené na EÚ alebo jej inštitúcie, členské štáty, orgány alebo občanov výlučne za podporu a dodržiavanie ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu prostredníctvom globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv – Magnitského zákona EÚ;

27.odporúča, aby v procese sankcií bola väčšia transparentnosť a jasné usmernenia a aby sa zároveň dodržiavali práva jednotlivcov, ktorí sú zaradení na zoznam, na účinné súdne preskúmanie;

28.odporúča, aby sa preukázateľná, skutočná a trvalá zmena správania jednotlivcov a subjektov zaradených na zoznam, ako je prebiehajúca spolupráca s medzinárodnými justičnými mechanizmami, formálne uznala za kritérium vypustenia zo zoznamu s cieľom stimulovať zodpovednosť a dodržiavanie predpisov;

29.navrhuje vytvorenie štruktúrovaného a transparentného konzultačného mechanizmu pre podávanie správ a zapájanie sa občianskej spoločnosti do procesu sankcií, vrátane ochranných opatrení pre oznamovateľov, ako je zriadenie osobitného kontaktného miesta ESVČ; odporúča vytvoriť rozpočtové okno s cieľom posilniť kapacitu ESVČ systematicky posudzovať informácie a návrhy občianskej spoločnosti, vyšetrovať, reagovať na ne a spracúvať ich;

30.vyzýva Radu a podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby zvážili doplnkovú úlohu Európskeho parlamentu pri zhromažďovaní a navrhovaní prípadov závažného porušovania ľudských práv, ktoré by sa mali posudzovať v rámci sankčného režimu, a aby poskytli Európskemu parlamentu výročné správy o rozhodnutiach o sankciách v rámci globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv – Magnitského zákona EÚ, vrátane obchádzania sankcií; žiada, aby Rada dôsledne zvážila odporúčania na zaradenie do zoznamu, ktoré sa nachádzajú v uzneseniach Európskeho parlamentu;

31.vyzýva na preskúmanie globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv – Magnitského zákona EÚ s cieľom zabrániť obchádzaniu sankcií, a to vydaním výslovných a aktualizovaných usmernení k zákazu poskytovania hospodárskych zdrojov a technickej a materiálnej podpory osobám a subjektom uvedeným na zozname, v ktorých sa objasní, že zákaz poskytovania technickej a materiálnej podpory zahŕňa nefinančnú pomoc, ako je infraštruktúra IKT, softvér, právna podpora a kybernetické nástroje používané na represie; zdôrazňuje potrebu posilniť režim sankcií EÚ rozšírením a diverzifikáciou používania sekundárnych sankcií s cieľom zamerať sa na vládnych úradníkov, subjekty, podniky a osoby zapojené do uľahčovania porušovania alebo obchádzania sankcií, čo by autoritárskym režimom umožnilo pokračovať v závažnom porušovaní ľudských práv;

32.vyzýva Komisiu na posilnenie spolupráce s Európskym orgánom pre bankovníctvo, Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy, orgánom proti praniu špinavých peňazí a vnútroštátnymi finančnými spravodajskými jednotkami štátov s cieľom systematicky identifikovať, či sa neprehľadné finančné produkty, kryptoaktíva a offshore štruktúry používajú na vyhýbanie sa sankciám;

33.nabáda na vzájomné porovnávanie zoznamov subjektov podľa globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv – Magnitského zákona EÚ a vo vhodných prípadoch podľa geografických sankčných režimov;

34.vyzýva Radu, aby preskúmala doložky o výnimkách s cieľom zabezpečiť, aby zmluvy uzavreté pred zaradením osoby na zoznam neboli v prospech jej rodinných príslušníkov alebo spoločníkov alebo akýchkoľvek subjektov kontrolovaných osobou, na ktorú boli uvalené sankcie;

35.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.