1.zdôrazňuje, že partnerstvá v oblasti bezpečnosti a obrany sú pre Európu kľúčové, aby mohla účinne reagovať na vznikajúce hrozby a podporiť ambíciu EÚ posilniť svoju úlohu globálneho strategického aktéra; zdôrazňuje, že takéto partnerstvá, ktoré sú vzájomne prospešné a majú jasné strategické zameranie a ciele, sú nevyhnutné na to, aby sa EÚ stala suverénnejšou, zodpovednejšou za vlastnú obranu a lepšie vybavenou s cieľom samostatne a koordinovane konať a riešiť bezprostredné a budúce výzvy a hrozby uplatnením 360-stupňového prístupu; konštatuje, že tieto partnerstvá sú pre EÚ nevyhnutnosťou, nie možnosťou; zdôrazňuje, že by mali posilniť strategickú autonómiu EÚ pri zachovaní pevného záväzku k mnohostrannej spolupráci, ako aj plnej komplementárnosti s NATO a posilniť schopnosť EÚ konať spoločne s podobne zmýšľajúcimi partnermi v záujme mieru, stability a kolektívnej bezpečnosti;

2. konštatuje, že EÚ v súčasnosti zažíva najkritickejšiu bezpečnostnú situáciu od druhej svetovej vojny a čelí veľkým výzvam, ako je posilnenie vojenských spôsobilostí a infraštruktúry kybernetickej bezpečnosti, boj proti hybridným hrozbám, boj proti terorizmu a ochrana kritickej infraštruktúry; zdôrazňuje, že neoimperiálne ambície a revizionistický postoj Ruska predstavujú najvýznamnejšiu hrozbu pre bezpečnosť EÚ, a upozorňuje na naliehavosť posilnenia obranných a odstrašujúcich spôsobilostí EÚ; v tejto súvislosti pripomína rastúce bezpečnostné dôsledky zmeny klímy a zhoršovania životného prostredia pre kritickú infraštruktúru, energetické systémy a pripravenosť na krízy;

3.zdôrazňuje, že útočná vojna Ruska proti Ukrajine je varovným signálom pre Európu, aby si stanovila bezpečnosť a obranu za priority a viac do nich investovala; zdôrazňuje, že Rusko pokračuje vo svojej agresii na európskom kontinente aj s podporou svojich zástupných aktérov, ako sú režimy v Iráne, Severnej Kórei a Bielorusku; berie na vedomie škodlivé činnosti našich strategických konkurentov a prebiehajúcu hybridnú vojnu, ktorú vedú rôzni štátni a neštátni aktéri, čo predstavuje hrozbu pre európsku bezpečnosť a medzinárodný poriadok založený na pravidlách; zdôrazňuje osobitné bezpečnostné obavy členských štátov EÚ na jej východnom krídle, ktoré čelia priamym hrozbám ruskej agresie a hybridnej vojny; zdôrazňuje, že pokračujúcu hospodársku spoluprácu medzi EÚ a Čínou treba vzhľadom na podporu vojnového hospodárstva Ruska zo strany Číny prehodnotiť, okrem iného s cieľom posilniť hospodársku odolnosť EÚ znižovaním rizika; zdôrazňuje, že EÚ musí zvládať strategickú konkurenciu z Číny, ktorá je kľúčovým aktérom umožňujúcim a podporujúcim ruskú útočnú vojnu, a účinky presahovania konfliktov na Blízkom východe a v Afrike a zároveň riešiť spoločné globálne hrozby a výzvy;

4.zdôrazňuje, že prostredníctvom Strategického kompasu EÚ sa EÚ zaväzuje spolupracovať so svojimi partnermi súdržnejšie, konzistentnejšie a komplexnejšie, a tak budovať vzájomne prospešné individuálne prispôsobené partnerstvá založené na spoločných hodnotách a záujmoch; zdôrazňuje význam interoperability, spoločnej odbornej prípravy a inovácií v obrannom priemysle v rámci týchto partnerstiev, najmä prostredníctvom iniciatív, ako je Program pre európsky obranný priemysel a SAFE;

5.zdôrazňuje skutočnosť, že EÚ a jej členské štáty sú naďalej pevne odhodlané dodržiavať medzinárodný poriadok založený na pravidlách, ktorý je postavený na rešpektovaní medzinárodného práva, zásad Charty OSN a hodnôt demokracie, ľudských práv a právneho štátu, ako je zakotvené v Zmluve o EÚ; zdôrazňuje, že tento záväzok tvorí základ vonkajšej činnosti EÚ a jej úsilia o podporu mieru, stability, multilateralizmu a prosperity na celom svete; zdôrazňuje, že partnerstvá v oblasti bezpečnosti a obrany by mali zahŕňať predchádzanie konfliktom, klimatickú bezpečnosť a udržateľnosť ako prierezové priority;

6.očakáva pravidelnú aktualizáciu Strategického kompasu s cieľom zabezpečiť, aby strategická vízia a spoločné ciele EÚ boli vždy v súlade s aktuálnym geopolitickým, sociálnym a technologickým vývojom; vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby začlenili plánovanie odolnosti do bezpečnostných iniciatív, ktoré sa týkajú kritickej infraštruktúry, dodávateľských reťazcov a energetickej nezávislosti;

7.vyzdvihuje posilnené strategické partnerstvo s NATO, ktoré zahŕňa štruktúrované dialógy a posilnenú operačnú a odvetvovú spoluprácu, najmä v oblastiach, ako je vojenská mobilita, námorná bezpečnosť, obranný priemysel a rozvoj spôsobilostí, ktorá sa uskutočňuje najmä prostredníctvom spoločných cvičení a spolupráce medzi štábmi, čím sa posilňuje európsky pilier NATO; zdôrazňuje, že táto spolupráca musí byť naďalej vzájomne posilňujúca a musí byť založená na dôvere, transparentnosti a rešpektovaní autonómie rozhodovania oboch organizácií; zdôrazňuje, že demokratická zodpovednosť a parlamentný dohľad sú nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby takáto spolupráca posilnila európsku a transatlantickú bezpečnosť; poukazuje na to, že 23 z 27 členských štátov EÚ je členom NATO, a domnieva sa, že spolupráca s európskymi členmi NATO, ktorí nie sú členmi EÚ, by sa mala opätovne potvrdiť prostredníctvom preskúmania možností posilnenia týchto partnerstiev;

8. zdôrazňuje, že NATO je najúspešnejším vojenským a politickým spojenectvom v moderných dejinách a zabezpečuje kolektívnu obranu, stabilitu a bezpečnosť svojich členov už viac ako sedem desaťročí; kladie dôraz na to, že EÚ a NATO spolu zastupujú viac ako miliardu občanov a zahŕňajú niektoré z najväčších svetových hospodárstiev, čím vytvárajú spoločenstvo, ktoré spájajú spoločné demokratické hodnoty a bezpečnostné záujmy; zdôrazňuje význam inštitucionalizácie tohto dialógu prostredníctvom pravidelných ministerských konzultácií medzi EÚ a NATO, spoločného strategického predvídania a koordinovaného plánovania reakcie na krízy, čím sa zabezpečí, aby politická koordinácia držala krok s operačnou spoluprácou;

9.podčiarkuje, že vzťahy EÚ s NATO sú prioritou a musia sa ďalej rozvíjať, najmä prostredníctvom intenzívnejšej výmeny informácií a spravodajských informácií; zdôrazňuje, že spolupráca medzi EÚ a NATO je kľúčová pre odstrašovanie, ochranu kritickej infraštruktúry, vojenskú mobilitu, energetické siete, digitálnu komunikáciu, kybernetické, vesmírne a obranné ekosystémy a odolnosť spoločnosti a demokracie; požaduje úplné vykonávanie spoločných vyhlásení EÚ a NATO; okrem toho vyzýva členské štáty, ktoré sú zároveň členmi NATO, aby posilnili svoj záväzok voči NATO;

10.zdôrazňuje, že NATO zostáva kľúčovou kolektívnou transatlantickou obrannou alianciou, pričom EÚ a NATO sa dopĺňajú, konajú súdržne a vzájomne sa posilňujú pri zaisťovaní bezpečnosti v Európe a posilňovaní medzinárodnej bezpečnosti, a nabáda na úzku spoluprácu a vzájomne prospešné partnerstvo so Spojenými štátmi americkými v tejto oblasti; kladie dôraz na to, že silnejšia a schopnejšia EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany pozitívne prispeje ku globálnej aj transatlantickej bezpečnosti; zdôrazňuje potrebu silného obranného piliera EÚ v rámci NATO, ktorý by bol schopný konať autonómne a zároveň dopĺňať NATO, čím by sa posilnilo transatlantické partnerstvo a poskytli potrebné bezpečnostné záruky pre EÚ, jej členské štáty a medzinárodný poriadok založený na pravidlách; zároveň poukazuje na to, že európska obrana musí stáť na vlastných nohách a mať dostatočne silnú odstrašujúcu schopnosť; varuje pred rizikami, ktoré predstavuje zmena zamerania zahraničnej politiky USA, čo by sa mohlo premietnuť do zníženia bezpečnostných záväzkov USA voči Európe; zdôrazňuje preto, že je potrebné, aby EÚ rozvíjala svoje vlastné plánovacie a operačné kapacity;

11.zdôrazňuje, že posilnenie bezpečnosti závisí od schopnosti členských štátov vybaviť sa interoperabilnými vojenskými nástrojmi vyvinutými spoločne prostredníctvom európskeho obranného priemyslu, aby sa zabezpečila rýchla a účinná reakcia na akékoľvek ohrozenie územnej celistvosti a suverenity členských štátov EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vojenské spôsobilosti sa musia identifikovať v súčinnosti s procesom obranného plánovania NATO (NDPP) a v súlade so zásadou jednotného súboru síl; konštatuje, že EÚ zohráva významnú úlohu v regulačnej oblasti a pri investíciách zameraných na podporu priemyselnej konkurencieschopnosti, technologického rozvoja a európskej obrannej logistiky; zdôrazňuje, že normalizácia zostáva kľúčovým pilierom spolupráce medzi EÚ a NATO, aby sa zaručila interoperabilita, komplementárnosť úsilia a efektívne využívanie zdrojov a zároveň sa zabránilo zbytočnej duplicite; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zjednodušili a harmonizovali pravidlá týkajúce sa výroby, certifikácie, transferu, vojenskej mobility a údržby obranného vybavenia a systémov s cieľom vybudovať konkurencieschopný, odolný a integrovaný európsky priemyselný dodávateľský reťazec, ktorý bude schopný zabezpečiť vyššiu operačnú pripravenosť a plnú a účinnú interoperabilitu medzi EÚ a NATO;

12.vyzdvihuje úlohu NATO ako globálneho aktéra a spoľahlivého partnera v úsilí o nešírenie zbraní hromadného ničenia, ako sú jadrové, chemické, biologické a rádiologické zbrane, a v boji proti globálnemu terorizmu;

13.víta skutočnosť, že EÚ sa stáva spoľahlivým globálnym bezpečnostným partnerom posilnením svojej SBOP, a to aj prostredníctvom vzájomne prospešných partnerstiev v oblasti bezpečnosti a obrany a hlbších dvojstranných a viacstranných dialógov; konštatuje, že partnerstvá v oblasti bezpečnosti a obrany sú zatiaľ uzavreté s ôsmimi krajinami a ďalšie sa pripravujú, a to aj s Islandom; požaduje, aby tieto partnerstvá zahŕňali štruktúrovanú priemyselnú spoluprácu zameranú na zvyšovanie výrobných kapacít v EÚ pre hlavné obranné výrobné prostriedky v rámci posilňovania európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne (EDTIB);

14.domnieva sa, že rámec partnerstiev v oblasti bezpečnosti a obrany poskytuje nový impulz pre prebiehajúce dialógy a praktickú spoluprácu v oblasti bezpečnosti a obrany; zdôrazňuje, že je dôležité mať hmatateľné výsledky a míľniky s dohodnutými termínmi; kladie dôraz na potrebu monitorovania výsledkov, dvojstranných preskúmaní a dialógu o vnímaní multidoménových hrozieb a spoločných záujmoch, ktoré sú kľúčové pre vykonávanie týchto partnerstiev; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť prostredníctvom partnerstiev v oblasti bezpečnosti a obrany spoľahlivé dodávky kritických surovín, ktoré majú zásadný význam pre európsku obranu; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP), aby Európskemu parlamentu predkladala pravidelné hodnotenie stavu vykonávania partnerstiev v oblasti bezpečnosti a obrany;

15.zdôrazňuje, že partnerstvá v oblasti bezpečnosti a obrany zahŕňajú spoluprácu s misiami SBOP, pretože ich cieľom je vytvoriť synergie, zvýšiť interoperabilitu a koordináciu a posilniť celkové bezpečnostné a obranné spôsobilosti EÚ;

16.poukazuje na strategický význam a potrebu priorizácie partnerstiev v oblasti bezpečnosti a obrany podpísaných s Nórskom, so Spojeným kráľovstvom a s Kanadou, ktoré sú spojencami NATO a kľúčovými partnermi EÚ v oblasti obrany; nabáda na prehĺbenie týchto partnerstiev, a to aj v oblasti obranného priemyslu, kybernetických a hybridných hrozieb a námornej bezpečnosti a pri budovaní spoločných vojenských spôsobilostí a podpore užšej spolupráce; zdôrazňuje, že priemyselná spolupráca by mala uprednostňovať projekty prispievajúce k strategickej autonómii a odolnosti, pričom by sa malo zabezpečiť vyvážené geografické rozloženie investícií medzi členskými štátmi s osobitným dôrazom na východné krídlo; nabáda EÚ, aby podpísala podobné dohody aj s podobne zmýšľajúcimi partnermi vrátane tých, ktorí nie sú členmi NATO;

17.zdôrazňuje, že vzťahy medzi EÚ a USA zostávajú aj naďalej základným kameňom európskej bezpečnosti a obrany; zdôrazňuje, že je dôležité preskúmať možnosť formalizovaného partnerstva v oblasti bezpečnosti a obrany so Spojenými štátmi, ktoré by bolo v súlade so záujmami a hodnotami EÚ a podporovalo by medzinárodný poriadok založený na pravidlách; poukazuje na potrebu neustáleho dialógu a spolupráce, čo sa týka vnímania hrozieb; opakuje, že naše partnerstvo so Spojenými štátmi má strategický význam, a vyzýva na prehĺbenie našej spolupráce vzájomne prospešným spôsobom a preskúmanie možností optimálnej spolupráce medzi obrannými odvetviami;

18.zdôrazňuje, že bez ukrajinskej bezpečnosti nemôže existovať žiadna európska bezpečnosť; zdôrazňuje, že je dôležité preskúmať možnosť formalizovaného partnerstva v oblasti bezpečnosti a obrany s Ukrajinou; potvrdzuje, že Ukrajina je strategickým prioritným partnerom EÚ, pretože sa pripravuje zaujať svoje miesto člena Únie; opakuje, že EÚ bude poskytovať nepretržitú a udržateľnú podporu vo všetkom, čo je potrebné na zabezpečenie čo najskoršieho víťazstva Ukrajiny; trvá na tom, že EÚ musí prispieť k vybudovaniu silných, právne podložených bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, ktoré by odrádzali od budúcej ruskej agresie; zdôrazňuje, že prioritou je užšia spolupráca medzi EÚ a ukrajinským obranným priemyslom vrátane zosúladenia s európskymi normami a transparentnosti; kladie dôraz na význam partnerstiev EÚ a deväťbodových spoločných bezpečnostných záväzkov medzi EÚ a Ukrajinou pri koordinácii pomoci Ukrajine; opakuje svoju výzvu na urýchlené použitie zmrazených ruských aktív na podporu Ukrajiny v súlade s medzinárodným právom; zdôrazňuje, že je dôležité systematicky čerpať z operačných skúseností Ukrajiny, najmä v oblasti dronov/bezpilotných lietajúcich systémov a elektronického boja;

19.vyzýva členské štáty, aby aktívne spolupracovali s Ukrajinou a vytvorili s ňou synergie, najmä v oblasti protivzdušnej a protiraketovej obrany a boja s použitím dronov, ako aj proti nim, a uznali jej prelomové operačné odborné znalosti a pokročilé spôsobilosti, čím posilnia obranné spôsobilosti EÚ aj Ukrajiny;

20.oceňuje skutočnosť, že 21. mája 2024 bolo uzavreté partnerstvo v oblasti bezpečnosti a obrany medzi EÚ a Moldavskom so zameraním na boj proti hybridným hrozbám;

21.zdôrazňuje strategický význam partnerstiev EÚ s krajinami v indicko-tichomorskom regióne, ako sú Japonsko, Kórejská republika a India, ktoré už podpísali partnerstvá v oblasti bezpečnosti a obrany, a nabáda na rýchle ukončenie rokovaní s Austráliou a na preskúmanie ďalších partnerstiev s inými krajinami v tomto regióne, najmä s Novým Zélandom; zdôrazňuje, že euroatlantické a indicko-tichomorské bezpečnostné výzvy sú úzko prepojené; zdôrazňuje potrebu prehĺbiť spoluprácu v oblasti bezpečnosti a obrany s Taiwanom;

22.kladie dôraz na potrebu preskúmať posilnenú spoluprácu na rôznych úrovniach a v rôznych formátoch v oblasti energetickej bezpečnosti, prepojenosti a ochrany kritickej infraštruktúry s krajinami Kaukazu a Strednej Ázie; poukazuje na strategický význam týchto regiónov pre diverzifikáciu dodávok energie, rozvoj bezpečných dopravných koridorov a posilnenie celkovej odolnosti Európy;

23.zdôrazňuje strategický význam čiernomorského regiónu pre európsku bezpečnosť; vyzýva na posilnenie bezpečnostnej a obrannej spolupráce s podobne zmýšľajúcimi partnermi v čiernomorskom regióne a na vypracovanie komplexnej bezpečnostnej stratégie EÚ pre čiernomorský región; podporuje zvýšené investície EÚ do námorných spôsobilostí v Čiernom mori, pobrežnej obrany a informovanosti o námornej oblasti;

24.vyzýva členské štáty a ESVČ, aby preskúmali možnosť vytvorenia ďalších partnerstiev v oblasti bezpečnosti a obrany na základe jasných, vzájomne prospešných záväzkov s inými podobne zmýšľajúcimi partnermi, ktorí zdieľajú naše hodnoty a sú odhodlaní podporovať medzinárodný poriadok založený na pravidlách;

25.zdôrazňuje význam nadviazania štruktúrovaných partnerstiev v oblasti bezpečnosti a obrany s krajinami západného Balkánu, najmä s Bosnou a Hercegovinou, s cieľom podporiť regionálnu stabilitu, čeliť hybridným hrozbám a posilniť európsku bezpečnostnú štruktúru v bezprostrednom susedstve EÚ; zdôrazňuje, že takéto partnerstvá by mali vychádzať z existujúcej angažovanosti SBOP v regióne vrátane operácie EUFOR Althea, politických a bezpečnostných dialógov a spoločnej účasti na misiách EÚ, pričom by mali poskytovať strategickejší a dlhodobejší rámec pre spoluprácu v oblastiach, ako je kybernetická odolnosť, boj proti dezinformáciám a budovanie obranných kapacít;

26.zdôrazňuje význam strategického partnerstva EÚ a OSN v oblasti mierových operácií a krízového riadenia; víta nové priority strategického partnerstva EÚ a OSN na roky 2025 – 2028 a zdôrazňuje potrebu väčšej súdržnosti a účinnosti misií a operácií EÚ a OSN, a to aj prostredníctvom spoločného plánovania a procesov získavania skúseností; požaduje úplné vykonávanie a systematické začleňovanie agendy žien, mieru a bezpečnosti v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1325, najmä pokiaľ ide o ochranu civilistov, plnú, rovnocennú a zmysluplnú účasť žien na mierových procesoch a predchádzanie sexuálnemu násiliu súvisiacemu s konfliktmi; vyzýva na reformu fungovania OSN, aby sa zabezpečila účinnosť misií a operácií a ich želaný účinok;

27.konštatuje, že EÚ a Africká únia udržiavajú strategické partnerstvo, najmä v oblasti mieru a bezpečnosti; zdôrazňuje potrebu prehĺbiť strategické partnerstvá s inými regionálnymi organizáciami vrátane Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Združenia národov juhovýchodnej Ázie, Ligy arabských štátov, Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive a Organizácie amerických štátov v oblastiach spoločného záujmu prostredníctvom spoločných iniciatív, dialógu a zvýšenej diplomatickej činnosti; zdôrazňuje význam spolupráce s latinskoamerickými partnermi pri riešení medzinárodnej organizovanej trestnej činnosti, nadnárodného nezákonného obchodovania, hybridných hrozieb a námornej bezpečnosti a pri podpore demokratickej odolnosti a regionálnej stability;

28.vyzýva na posilnenie operačného rozmeru bezpečnostnej a obrannej spolupráce EÚ s podobne zmýšľajúcimi a ďalšími partnermi v južnom susedstve, najmä v Stredozemí, so zameraním na námornú bezpečnosť, boj proti terorizmu, riadenie hraníc a ochranu kritickej infraštruktúry, a to na základe záväzkov stanovených v Pakte pre Stredozemie s cieľom prehĺbiť bezpečnostnú spoluprácu so stredomorskými partnermi; zdôrazňuje, že nestabilita v regióne má priamy vplyv na vnútornú bezpečnosť EÚ, a preto si vyžaduje strategickejšiu a koordinovanejšiu reakciu;

29.zdôrazňuje, že integrovaný prístup EÚ k SBOP zahŕňa právne rámce pre účasť tretích krajín a regionálnych organizácií na misiách a operáciách SBOP; zdôrazňuje, že títo partneri musia presadzovať naše hodnoty a zdieľať naše záujmy; nabáda Komisiu a ESVČ, aby ďalej zefektívnili administratívne postupy s cieľom zabezpečiť rýchlejšiu a flexibilnejšiu účasť podobne zmýšľajúcich partnerov, najmä na misiách zameraných na výcvik, budovanie kapacít a krízovú reakciu;

30.zdôrazňuje strategickú úlohu Európskeho mierového nástroja (EPF) ako kľúčového nástroja pri posilňovaní vojenských a obranných kapacít, podpore vojenských aspektov mierových operácií a poskytovaní vybavenia ozbrojeným silám partnerov EÚ; žiada úplnú transparentnosť a demokratickú kontrolu tohto nástroja;

31.vyjadruje poľutovanie nad tým, že maďarská vláda naďalej bráni využívaniu tohto nástroja na pomoc Ukrajine, a to aj prostredníctvom právnych krokov na Všeobecnom súde, a neustále blokuje podporu z EPF pre Arménsko; naliehavo žiada členské štáty, aby aktívne vyvíjali tlak na maďarskú vládu, aby ukončila nezodpovednú blokádu EPF; vyzýva PK/VP, aby našla alternatívne riešenie na prekonanie tejto blokády;

32.víta posilnenie siete vojenských poradcov ESVČ v delegáciách EÚ, ktoré posilňuje vzťahy s vojenskými a civilnými inštitúciami partnerov; vyzýva na zavedenie pravidelných koordinačných stretnutí medzi týmito poradcami s cieľom vymieňať si najlepšie postupy, zlepšiť informovanosť o situácii a podporiť súdržnosť vonkajšej činnosti EÚ;

33.trvá na tom, že obranná pripravenosť EÚ do roku 2030 si vyžaduje partnerstvá a spoluprácu EÚ s podobne zmýšľajúcimi partnermi; zdôrazňuje, že dosiahnutie deklarovaných cieľov EÚ si vyžaduje zabezpečenie dodávateľských reťazcov vrátane surovín a kritických komponentov, posilnenie a upevnenie EDTIB a zníženie strategických závislostí EÚ bez vytvárania nových; poukazuje napríklad na závislosť EÚ od Číny, pokiaľ ide o kritické suroviny, čo predstavuje značnú geopolitickú a hospodársku zraniteľnosť; požaduje demokratický dohľad a transparentnosť v partnerstvách obranného priemyslu, okrem iného s cieľom zabezpečiť dodržiavanie pracovných a environmentálnych noriem; uznáva, že realizácia skutočného jednotného trhu v oblasti obrany má rozhodujúci význam a posilní vojenské spôsobilosti EÚ aj jej strategickú autonómiu;

34.víta skutočnosť, že privilegovaný prístup k nástroju SAFE by sa mohol na základe osobitných dvojstranných dohôd udeliť tým krajinám, s ktorými existuje partnerstvo v oblasti bezpečnosti a obrany; konštatuje, že rokovania o dohode s Kanadou, ktorá je v súlade s nástrojom SAFE, boli ukončené; vyjadruje poľutovanie nad tým, že dohoda so Spojeným kráľovstvom ešte sfinalizovaná nebola; zdôrazňuje, že zapojenie týchto dvoch krajín do obranných iniciatív EÚ by bolo vzájomne prospešné a zvýšilo by pridanú hodnotu každého odvetvia; zdôrazňuje význam účasti Ukrajiny na nástroji SAFE;

35.konštatuje, že Európska obranná agentúra spolupracuje aj s tretími krajinami, organizáciami a subjektmi v rámci individuálne prispôsobených administratívnych dojednaní; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby tieto dojednania prispeli ku konsolidácii EDTIB a k ochrane prevratných technológií; požaduje prehodnotenie administratívnych dojednaní a ich účinnosti;

36.žiada, aby ESVČ mala k dispozícii potrebné ľudské a finančné zdroje na vykonávanie existujúcich partnerstiev v oblasti bezpečnosti a obrany s cieľom zabezpečiť, aby prinášali konkrétne výsledky;

37.zdôrazňuje úlohu partnerstiev v oblasti bezpečnosti a obrany pri integrovanom riadení hraníc s viacerými partnermi, čo je obzvlášť dôležité vzhľadom na nedávne provokácie a narušenia vzdušného priestoru NATO zo strany ruského a bieloruského režimu, ktoré postihujú najmä štáty na východnom krídle, a vonkajšie aspekty neoprávnenej migrácie; pripomína, že vonkajšie aspekty neoprávnenej migrácie majú vplyv aj na členské štáty na južnom krídle; požaduje zvýšenú finančnú a operačnú podporu EÚ, pokiaľ ide o spôsobilosti v oblasti riadenia hraníc štátov v prvej línii;

38.nabáda Európsku radu, aby zvážila účasť krajín, ktoré podpísali partnerstvá v oblasti bezpečnosti a obrany, najmä Nórska, Spojeného kráľovstva a Kanady, na hlavných projektoch EÚ, ako je napríklad Stráž východného krídla, Európska iniciatíva protidronovej obrany, Európsky štít protivzdušnej obrany a Európsky vesmírny štít;

39.zdôrazňuje, že priority financovania EÚ by mali odrážať potrebu vyváženého geografického rozloženia priemyselných kapacít, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať posilneniu obrannej výroby na východnom krídle EÚ s cieľom riešiť blízkosť rizikových oblastí;

40.požaduje viac spoločných cvičení v oblasti námornej bezpečnosti s príslušnými spojeneckými partnermi s cieľom podporiť interoperabilitu a operačnú pripravenosť na strategicky dôležitých vodných cestách a kritických miestach na celom svete, najmä v oblastiach, kde sú ohrozené životne dôležité záujmy EÚ; trvá na dôležitosti dohľadu nad kritickou námornou infraštruktúrou a jej ochrany vrátane podmorských káblov a potrubí s cieľom zabrániť čoraz častejším hybridným útokom;

41.zdôrazňuje význam partnerstiev v oblasti bezpečnosti a obrany pre misie a operácie SBOP, pretože zostávajú základným kameňom angažovanosti EÚ v oblasti vonkajšej bezpečnosti a sú kľúčovým pilierom činnosti EÚ v oblasti predchádzania konfliktom, krízového riadenia a stabilizácie po skončení konfliktu;

42.zdôrazňuje, že kybernetické útoky, dezinformácie a zahraničná manipulácia s informáciami a zahraničné zasahovanie, činnosti nadnárodných zločineckých organizácií zapojených do pašovania drog a obchodovania s ľuďmi a inštrumentalizácia migrácie agresívnymi tretími krajinami predstavujú pre EÚ rastúcu bezpečnostnú hrozbu; vyzýva na ďalšiu spoluprácu s partnermi EÚ s cieľom posilniť jej odolnosť, chrániť jej kritickú infraštruktúru a vymieňať si najlepšie postupy v oblasti boja proti zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu; zdôrazňuje význam partnerstiev v oblasti bezpečnosti a obrany pre budovanie odolnosti spoločnosti a demokracie; nabáda na zavedenie spoločných cvičení v oblasti kybernetickej reakcie a vytvorenie bezpečných kanálov na výmenu informácií medzi EÚ a jej partnermi s cieľom čeliť hybridným hrozbám;

43.poukazuje na to, že prístup EÚ k ochrane kritickej podmorskej infraštruktúry odráža aj rastúce povedomie o netradičných bezpečnostných výzvach;

44.zdôrazňuje význam boja proti terorizmu a predchádzania násilnému extrémizmu a zároveň riešenia štátnych aj neštátnych hrozieb prostredníctvom integrovaných bezpečnostných rámcov; zdôrazňuje, že na účinný boj proti terorizmu a násilnému extrémizmu a na ich predchádzanie je potrebná rozsiahla medzivládna spolupráca a výmena informácií v rámci EÚ, ako aj s tretími krajinami;

45.zdôrazňuje, že partnerstvá sú nevyhnutné na podporu mierového a zodpovedného správania vo vesmíre, reagovanie na vesmírne hrozby a podporu využívania kozmických služieb na účely bezpečnosti a obrany; zdôrazňuje najmä, že vznikajúci sektor New Space a jeho inovačný potenciál v oblasti technológií s dvojakým použitím by sa mal plne využívať aj na obranný a civilný rozvoj;

46.trvá na tom, aby partnerstvá v oblasti bezpečnosti a obrany obsahovali účinnú doložku o preskúmaní, ktorá umožní úpravy týkajúce sa vykonávania a reakciu na nový vývoj v oblasti bezpečnosti; zdôrazňuje, že tieto partnerstvá v prípade správneho vykonávania prinesú konkrétne výsledky, ktoré prispejú k európskemu bezpečnostnému poriadku;

47.pripomína, že Európsky parlament opakovane zdôraznil význam partnerstiev v oblasti bezpečnosti a obrany; domnieva sa, že parlamentná diplomacia tieto partnerstvá dopĺňa a podporuje; zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú zohráva Výbor pre bezpečnosť a obranu a Delegácia pre vzťahy s Parlamentným zhromaždením NATO; žiada ESVČ, aby Európskemu parlamentu pravidelne predkladala správy o vykonávaní partnerstiev v oblasti bezpečnosti a obrany a o stave prebiehajúcich alebo plánovaných rokovaní;

48.zaväzuje sa pokračovať v pravidelných spoločných schôdzach výborov s Výborom pre národnú bezpečnosť, obranu a spravodajstvo Najvyššej rady Ukrajiny s cieľom podporiť dialóg na parlamentnej úrovni;

49.víta zorganizovanie prvého medziparlamentného stretnutia výborov pre obranu členských štátov EÚ v Európskom parlamente a ďalšie prehĺbenie partnerstva so zamestnancami národných parlamentov, a to aj prostredníctvom Európskej akadémie bezpečnosti a obrany;

50.víta usporiadanie 107. seminára Rose-Roth Parlamentného zhromaždenia NATO s názvom Spolupráca medzi EÚ a NATO: kľúčové partnerstvo a demokratická odolnosť (EU-NATO Cooperation: Essential Partnership and Democratic Resilience) v priestoroch Európskeho parlamentu; zdôrazňuje, že to poukázalo na novú a aktívnu úlohu Európskeho parlamentu vzhľadom na jeho posilnený štatút partnerstva v Parlamentnom zhromaždení NATO;

51.vyzdvihuje úspech vôbec prvého pilotného projektu Európskeho parlamentu a Parlamentného zhromaždenia NATO zameraného na budovanie parlamentných kapacít v oblasti bezpečnosti a obrany pre zamestnancov Najvyššej rady Ukrajiny; požaduje, aby sa tento pilotný projekt rozšíril na Najvyššiu radu Ukrajiny, parlamenty krajín v oblasti rozširovania a všetky partnerstvá v oblasti bezpečnosti a obrany;

52.domnieva sa, že Schumanovo fórum pre bezpečnosť a obranu, ktoré organizuje ESVČ a spoluorganizuje Európsky parlament, je príležitosťou na poskytnutie pravidelnej platformy na vysokej úrovni pre dialóg s partnermi; vyzýva Európsky parlament, aby sa aktívne podieľal na tvorbe jeho programu a následných opatreniach a zabezpečil, že jeho výsledky sa premietnu do legislatívnej práce v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ;

53.nabáda na budovanie užších väzieb so spoločnosťami v partnerských krajinách a posilnenie strategickej komunikácie EÚ; vyzýva na začatie kampaní, do ktorých sa zapojí Európsky parlament, ďalšie inštitúcie, orgány a agentúry EÚ, členské štáty a partnerské krajiny, ako aj mimovládne organizácie, akademická obec a médiá, s cieľom propagovať existujúce partnerstvá v oblasti bezpečnosti a obrany a podnecovať nové partnerstvá, čím sa posilní obraz a postavenie EÚ medzi krajinami zapojenými do partnerstiev v oblasti bezpečnosti a obrany; zdôrazňuje, že je potrebné bojovať proti dezinformáciám a zahraničným manipulačným naratívom prostredníctvom koordinovaných komunikačných stratégií a iniciatív verejnej diplomacie, na ktorých sa budú podieľať delegácie EÚ a členské štáty;

54.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.