1.vyjadruje znepokojenie nad tým, že v roku 2024 bolo v EÚ 93,3 milióna ľudí stále ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením, a to vrátane 20 miliónov detí, čo zodpovedá jednému zo štyroch detí v EÚ, a že 27 miliónov ľudí v EÚ bolo postihnutých závažnou materiálnou a sociálnou depriváciou;

2.zdôrazňuje, že chudoba je komplexný jav, ktorý ovplyvňuje všetky oblasti života, má korene v systémovej a štrukturálnej nespravodlivosti a prelína sa s historickými nerovnosťami založenými na pohlaví a rodovom vyjadrení, rase a etnickom pôvode, náboženstve, migračnom statuse, veku, sexuálnej orientácii a zdravotnom postihnutí;

3.zdôrazňuje, že najudržateľnejšia politika boja proti chudobe je taká, ktorá v prvom rade zabraňuje jej vzniku; požaduje komplexný prístup k prevencii, v rámci ktorého sa budú riešiť základné príčiny a viacrozmerné aspekty chudoby a sociálneho vylúčenia, ako aj body, v ktorých sa prelínajú, pokiaľ ide o prístup ku kvalitným pracovným miestam, sociálnu ochranu a minimálny príjem, verejné služby, vzdelávanie, intervencie v ranom detstve, zdravotnú starostlivosť, stravu, bývanie, energetiku a zdaňovanie; zdôrazňuje, že na boj proti chudobe je nevyhnutné presadzovať politiky, ktoré zabezpečia nedeliteľnosť a univerzálnosť politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv;

4.pripomína, že chudoba neúmerne postihuje marginalizované a zraniteľné skupiny spoločnosti, ako sú ženy, rodiny, ľudia z rôznych rasových a etnických skupín, Rómovia a Travelleri, ľudia bez domova, deti v ústavnej starostlivosti, LGBTQIA+ osoby, starší a mladší ľudia, osoby so zdravotným postihnutím, ľudia diskriminovaní na základe náboženstva alebo viery, ľudia trpiaci chronickými chorobami a závislosťami, neformálni opatrovatelia a osamelí rodičia; zdôrazňuje potrebu cielených opatrení na riešenie tohto problému, pričom osobitnú pozornosť treba venovať tým, ktorí sú najviac zraniteľní voči extrémnej chudobe;

5.pripomína, že EÚ sa v Akčnom pláne na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv zaviazala znížiť do roku 2030 počet osôb ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením aspoň o 15 miliónov vrátane aspoň piatich miliónov detí; zdôrazňuje, že bez zmeny paradigmy v prístupe k boju proti chudobe a bez primeraného financovania EÚ a jej členské štáty nedosiahnu tieto ciele v oblasti znižovania chudoby;

6.vyzýva Komisiu, aby predložila komplexnú, ambicióznu a primerane financovanú stratégiu v oblasti boja proti chudobe, ktorá bude obsahovať tieto všeobecné ciele a usmernenia:a)uznanie chudoby za porušenie ľudskej dôstojnosti, ktoré narúša plné uplatňovanie ľudských práv, a za základ na presadzovanie prístupu založeného na právach v súlade s medzinárodnými právnymi rámcami, najmä s článkom 25 Všeobecnej deklarácie ľudských práv;b)stanovenie cieľa urýchlene odstrániť chudobu najneskôr do roku 2035 na základe noriem cieľov udržateľného rozvoja OSN a Európskeho piliera sociálnych práv a zároveň vypracovanie priebežných ukazovateľov pokroku, jasných míľnikov a monitorovacieho rámca umožňujúceho primeranú koordináciu politík a potrieb financovania;c)náležitú koordináciu medzi Komisiou a členskými štátmi a v príslušných prípadoch s regionálnymi orgánmi v súlade so zásadou subsidiarity v záujme dosiahnutia tohto cieľa;d)komplexný a integrovaný prístup k dlhodobým politikám boja proti chudobe zameraný na ľudí a založený na životnom cykle, v rámci ktorého sa spájajú všeobecné a cielené opatrenia so začiatkom v detstve a vo všetkých fázach života s cieľom odstrániť chudobu a podporovať sociálne začlenenie ako prierezové kritérium v odvetvových politikách;e)účasť ľudí so skúsenosťami so životom v chudobe na vymedzovaní, vykonávaní a hodnotení politík, ktoré sa ich týkajú, a to inkluzívnym, účinným a transparentným spôsobom, ktorý ide ruka v ruke s metodikou a budovaním kapacít;f)základnú a horizontálnu zásadu nediskriminácie v celej stratégii v oblasti boja proti chudobe na riešenie štrukturálnych nerovností a spoločenských stigiem, ktoré majú korene v diskriminácii a ktoré prehlbujú chudobu a sociálne vylúčenie;g)vyčlenenie primeraných a trvalých rozpočtových zdrojov na opatrenia na boj proti chudobe prostredníctvom VFR a vnútroštátnych rozpočtových mechanizmov na podporu úplného vykonávania stratégie v oblasti boja proti chudobe a zabezpečenie jej dlhodobého vplyvu;

7.vyzýva Komisiu, aby uznala štrukturálne prepojenia medzi chudobou a rodovo motivovaným násilím a zaoberala sa rodovo motivovaným násilím, čo je kľúčovou stratégiou na odstránenie chudoby, najmä chudoby žien a detí, pričom uznáva, že odstránenie všetkých druhov násilia je nevyhnutné na to, aby sa ženy mohli plne zapojiť do svojich komunít a hospodárstva, aby mali prístup k vzdelaniu, zamestnaniu a sociálnym službám, a tým dosiahli finančnú nezávislosť; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili verejné investície do politík, ktoré sa zaoberajú rodovo motivovaným násilím; víta ratifikáciu Istanbulského dohovoru zo strany EÚ a vyzýva Bulharsko, Česko, Maďarsko, Litvu a Slovensko, aby bezodkladne ukončili svoje ratifikačné procesy; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinné vykonávanie smernice o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu a zaručila ženám zažívajúcim chudobu a iné druhy násilia primeraný a bezpodmienečný prístup k útulkom, službám na podporu obetí násilia, právnej pomoci a sociálnej starostlivosti bez ohľadu na ich pobyt alebo migračný status;

8.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby realizovali cieľ plnej a dôstojnej zamestnanosti, ako aj primeranej sociálnej ochrany, služieb pre všetkých a spravodlivého rozdelenia príjmov a bohatstva ako usmernenie pre hospodárske a sociálne politiky; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili svoje aktívne politiky trhu práce, najmä pokiaľ ide o osoby, ktoré sú najviac vzdialené od zamestnania; zdôrazňuje, že efektívne aktívne politiky trhu práce by mali ísť nad rámec prístupu k zamestnaniu a mali by zahŕňať aj podporné služby umožňujúce ľuďom zostať zamestnaní;

9.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali politiky na ochranu a podporu pracovných práv, kvalitných pracovných miest, stabilných pracovnoprávnych vzťahov a ochrany pred neodôvodneným prepustením, spravodlivých miezd vrátane rovnakej odmeny za rovnakú prácu a rovnakej odmeny pre ženy a mužov, celoživotného vzdelávania, zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie, zdravia a bezpečnosti na pracovisku, nediskriminácie a prístupu k primeranej sociálnej ochrane; v tejto súvislosti víta oznámenie Plánu pre kvalitné pracovné miesta, ktorý má zabezpečiť spravodlivý prechod pre všetkých pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby, najmä zvýšením rozsahu kolektívneho vyjednávania; zdôrazňuje, že tento plán predstavuje príležitosť na zavedenie individuálneho práva na odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie; zdôrazňuje, že chudoba pracujúcich pretrváva v prípade každého dvanásteho pracovníka v celej EÚ; v tejto súvislosti trvá na tom, že v EÚ by nemala existovať žiadna chudoba pracujúcich, a naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa seriózne zaoberali týmto problémom, a to riešením štrukturálnych prekážok nad rámec kvality pracovných miest vrátane prístupu k službám starostlivosti o deti a ich podpory, zlepšenia uznávania kvalifikácií a riešenia nedostatku prispôsobeného kariérneho poradenstva a podpory odbornej prípravy; zdôrazňuje, že transpozícia smernice (EÚ) 2022/2041 o primeraných minimálnych mzdách bude kľúčová pre prevenciu a boj proti rizikám chudoby medzi pracovníkmi a zároveň posilní motiváciu pracovať;

10.zdôrazňuje, že treba posilniť demokratickú účasť na pracovisku ako nástroj na boj proti chudobe pracujúcich prostredníctvom práva organizovať sa a práva na kolektívnu akciu a posilneného kolektívneho vyjednávania, prostredníctvom odborárskych práv, konkrétne slobody zakladať odborové zväzy a vstupovať do nich, zlepšením rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a zabezpečením spravodlivých pracovných podmienok vrátane pracovného času a prispôsobením pracovných podmienok ľudským potrebám;

11.zdôrazňuje potrebu posilniť verejné služby zamestnanosti, sústavy odbornej prípravy a systémy podpory pri hľadaní zamestnania pre ľudí žijúcich v chudobe a zraniteľné skupiny, najmä dlhodobo nezamestnaných a nízkokvalifikovaných jednotlivcov; zdôrazňuje význam individuálneho poradenstva, uznávania neformálnych zručností a prepojenia odbornej prípravy s kvalitnými pracovnými príležitosťami; vyzýva členské štáty, aby rozvíjali a rozširovali vnútroštátne rámce pre potvrdzovanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, ktoré umožnia uznávanie praktických skúseností v odvetviach, ako je stavebníctvo, poľnohospodárstvo, zdravotná a sociálna starostlivosť, ubytovacie a pohostinské služby, výroba, remeselná výroba, logistika a informačné a komunikačné technológie, a to na základe odporúčania Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1.;

12.zdôrazňuje význam podpory podnikania a možností samostatnej zárobkovej činnosti žien, najmä vo vidieckych, ostrovných a iných geograficky vzdialených oblastiach, ako prostriedku na dosiahnutie lepšieho hospodárskeho začlenenia a rodovej rovnosti, ako aj prostriedku na boj proti chudobe, vytváranie miestnych pracovných miest a podporu inkluzívneho hospodárskeho rozvoja; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili cielenú podporu podnikateliek prostredníctvom lepšieho prístupu k financovaniu, odbornej príprave podnikateľov, digitálnym nástrojom a trhom; vyzýva Komisiu, aby vypracovala politiky, ktoré ženám uľahčia prístup ku kvalitným pracovným miestam a podnikateľským príležitostiam, a to prostredníctvom stimulov pre spoločnosti, aby zamestnávali a podporovali ženy, najmä osamelé matky, a poskytovali pružné formy organizácie práce;

13.zdôrazňuje, že segregácia v prístupe detí so zdravotným postihnutím k bežnému vzdelávaniu vedie k sociálnemu vylúčeniu a zostáva problémom v celej EÚ; vyzýva, aby sa v rámci stratégie v oblasti boja proti chudobe zabezpečila prístupnosť vzdelávania pre deti so zdravotným postihnutím, a to tak z hľadiska fyzickej infraštruktúry, ako aj vzdelávacích zdrojov, s cieľom zaručiť rovnaké príležitosti pre všetkých žiakov; zdôrazňuje potenciál cenovo dostupných asistenčných technológií a umelej inteligencie na zlepšenie inkluzívneho vyučovania žiakov so zdravotným postihnutím, ktoré ponúka personalizovanú podporu, adaptívne nástroje a lepšiu komunikáciu; nabáda členské štáty, aby investovali do týchto technológií a zabezpečili, aby učitelia boli vyškolení na ich účinné využívanie; ďalej vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili spoľahlivé záruky proti nesprávnej diagnostike mentálneho postihnutia alebo špeciálnych vzdelávacích potrieb rómskych detí, ktorá vedie k segregácii vo vzdelávaní; zdôrazňuje význam nediskriminačných postupov hodnotenia, ako aj politík inkluzívneho vzdelávania, ktoré podporujú práva a dôstojnosť všetkých detí;

14.odporúča, aby Komisia a členské štáty vzali do úvahy prístup uvedený v správe osobitného spravodajcu OSN pre extrémnu chudobu a ľudské práva z roku 2023, ktorý spočíva v boji proti chudobe prostredníctvom účinného prístupu k práci a cieľa plnej zamestnanosti a kvalitných pracovných miest, konkrétne vytvorením alebo posilnením osobitných nástrojov zameraných primárne na boj proti nezamestnanosti a podzamestnanosti, poskytovaním personalizovanej podpory a zvýšením zamestnateľnosti ľudí, ktorí sú najvzdialenejší od trhu práce, najmä tých zo znevýhodnených a zraniteľných skupín, ako sú Rómovia a osoby so zdravotným postihnutím; domnieva sa, že tieto nástroje by mali zohľadňovať úlohu súkromného aj verejného sektora a sociálnu zodpovednosť členských štátov;

15.domnieva sa, že sociálne hospodárstvo je základnou zložkou sociálneho trhového hospodárstva EÚ a hnacou silou vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv a jeho cieľov, pričom často poskytuje zamestnanie zraniteľným a vylúčeným skupinám; vyzýva, aby sa v stratégii v oblasti boja proti chudobe posilnilo sociálne hospodárstvo v súlade s akčným plánom EÚ pre sociálne hospodárstvo a plánom z Liège pre sociálne hospodárstvo v Európskej únii; opakuje svoju výzvu, aby Komisia preskúmala inovatívne mechanizmy financovania, ako sú dlhopisy so sociálnym vplyvom, na financovanie projektov na podporu rozvoja sociálneho hospodárstva v EÚ Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2022 o akčnom pláne EÚ pre sociálne hospodárstvo (Ú. v. EÚ C 47, 7.2.2023, s. 171).;

16.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vzhľadom na krízu životných nákladov zabezpečili prístup k cenovo dostupným základným tovarom a službám, ako sú potraviny, energia, voda, bývanie, doprava a komunikácie;

17.naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti chudobe presadzovaním verejných politík, ktoré zabezpečia nedeliteľnosť a univerzálnosť politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv; trvá na význame multidisciplinárneho prístupu a boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, najmä podporou prístupu k bývaniu, verejným priestorom a službám, zdravotnej starostlivosti, blahu a kvalite života; vyzýva členské štáty, aby vypracovali metodiky na posúdenie štrukturálnych alebo systémových prekážok brániacich vymaneniu sa z chudoby a sociálneho vylúčenia a plnému zapojeniu do spoločnosti, či už ide o prekážky v ich právnych systémoch, verejných politikách alebo ich vykonávaní na územnej úrovni;

18.vyzýva na začlenenie kvalitatívnych ukazovateľov do stratégie EÚ v oblasti boja proti chudobe s cieľom lepšie zohľadniť viacrozmerné aspekty chudoby;

19.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby výrazne zvýšili verejné investície do politík, ktoré zaručujú sociálne práva, a to poskytnutím všeobecného prístupu ku kvalitným verejným službám a tovarom a službám všeobecného hospodárskeho a sociálneho záujmu, ako sú dôstojné bývanie, potraviny, voda, sanitácia, energia, doprava, komunikácie a kultúrne a voľnočasové aktivity; zdôrazňuje, že prístup k zdravej a cenovo dostupnej výžive je základnou potrebou, najmä pre jednotlivcov a rodiny žijúce v extrémnej chudobe, deti, starších ľudí žijúcich osamote a marginalizované komunity; zdôrazňuje prínos takýchto investícií k prerušeniu medzigeneračných cyklov chudoby a umožneniu sociálneho a pracovného začlenenia, a to najmä v oblastiach, ako je vzdelávanie vrátane vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, zdravotná starostlivosť vrátane starostlivosti o duševné zdravie a sociálna ochrana;

20.vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty pri presadzovaní politiky bývania, ktorou sa zabezpečí všeobecný prístup k dôstojnému a cenovo dostupnému bývaniu v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja OSN a Všeobecnou deklaráciou ľudských práv, konkrétne jej článkom 25, a ktorá zahŕňa osobitné opatrenia na riešenie bezdomovectva; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že európsky plán pre cenovo dostupné bývanie bude spĺňať potreby bývania všetkých krajín EÚ, pričom sa dodrží zásada subsidiarity, s osobitným dôrazom na ľudí žijúcich v chudobe, zraniteľné deti, mladých ľudí a marginalizované komunity; zdôrazňuje zásadnú úlohu cenovo dostupného a prístupného bývania pri podpore deinštitucionalizácie a predchádzaní inštitucionalizácii z dôvodu chudoby, nevhodného bývania alebo nedostatku podpory Eurofound, Paths towards independent living and social inclusion in Europe, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2024.; žiada, aby sa v tomto pláne vyčlenili rozsiahle finančné prostriedky EÚ na rozšírenie a obnovu fondu verejného a sociálneho bývania; vyzýva na revíziu pravidiel štátnej pomoci s cieľom umožniť väčšie investície členských štátov do verejného a sociálneho bývania, opatrenia na podporu systémov sociálneho a družstevného bývania neziskového sektora a sociálneho hospodárstva a opatrenia na ochranu nájomníkov, zabezpečenie stability bývania, predchádzanie nútenému vysťahovaniu a boj proti špekulatívnym praktikám;

21.naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty (a rešpektovala pritom zásadu subsidiarity) pri vykonávaní a rozširovaní programov a opatrení, ako je prístup Housing First, s cieľom riešiť bezdomovectvo a predchádzať mu, s osobitným dôrazom na bezdomovectvo detí, pričom uznáva bezdomovectvo za jednu z najvážnejších a najviditeľnejších foriem chudoby a sociálneho vylúčenia; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v záujme skoncovania s bezdomovectvom v celej EÚ do roku 2030 predložila spoľahlivý akčný plán s konkrétnymi cieľmi, ktorý musí zahŕňať osobitné opatrenia na predchádzanie bezdomovectvu vo všeobecnosti, bezdomovectvu detí a rodín, bezdomovectvu najmä v dôsledku straty pracovného miesta a neistých pracovných podmienok a na boj proti bezdomovectvu žien, často spôsobenému rodinným a domácim násilím, ako aj opatrenia na zlepšenie dostupnosti bývania pre osoby so zdravotným postihnutím a staršie osoby;

22.vyzýva členské štáty, aby zriadili a podporovali centrá určené pre bezdomovcov, ktoré by poskytovali základnú a špecializovanú zdravotnú starostlivosť prispôsobenú potrebám bezdomovcov vrátane služieb v oblasti fyzického a duševného zdravia a ktoré by boli doplnené vzdelávacími programami zameranými na prevenciu užívania drog vrátane poradenstva a iniciatívami na rozvoj zručností s cieľom podporiť opätovné začlenenie do spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby poskytla usmernenia a uľahčila výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi s cieľom zabezpečiť účinné a humánne fungovanie týchto centier;

23.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali účinné opatrenia a politiky zamerané na vykonávanie zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu, boj proti nerovnostiam a diskriminácii na pracovisku, a to najmä na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, zdravotného postihnutia, veku, sociálno-ekonomického pôvodu, sexuálnej orientácie, rodovej identity alebo migračného statusu; zdôrazňuje význam urýchleného vykonávania smernice (EÚ) 2023/970 o rovnakej odmene za rovnakú prácu a informačných kampaní a školení o vedomých a nevedomých predsudkoch s cieľom predchádzať takýmto nerovnostiam a diskriminácii;

24.požaduje nové, rýchlejšie úsilie o odstránenie rozdielov v zamestnanosti žien a mužov a rozdielov v dôchodkoch žien a mužov a o zvýšenie investícií do verejných služieb a sociálnej infraštruktúry; vyzýva Komisiu, aby povzbudila členské štáty k vypracovaniu cielených opatrení na zabezpečenie primeranej úrovne dôchodkov;

25.vyzýva členské štáty, aby vypracovali politiky na posilnenie materských, otcovských a rodičovských a iných opatrovateľských práv, podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom vrátane pružného pracovného času, uľahčenie prístupu žien k zaručenému príjmu počas materskej dovolenky a podporu ich opätovného začlenenia do práce po tehotenstve a materskej dovolenke a zabezpečenie primeraných podmienok na dojčenie na pracovisku; nabáda členské štáty, aby zaviedli a podporovali prístupné a primerane kompenzované politiky otcovskej dovolenky, ktoré otcom umožnia nadviazať silné väzby s deťmi, rovnocenne sa podieľať na starostlivosti o deti a vziať si potrebné voľno na podporu rozvoja v ranom detstve a rodinnej pohody;

26.poukazuje na neprimeraný vplyv neplatenej opatrovateľskej práce na ženy a ich ekonomickú bezpečnosť; vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje verejné národné a regionálne systémy starostlivosti a zabezpečili, aby všetci jednotlivci, starší aj mladší, bez ohľadu na ich pôvod, mali prístup k profesionálnym službám starostlivosti, ktoré zaručujú dobré pracovné podmienky pre pracovníkov v oblasti starostlivosti; zdôrazňuje, že domáca starostlivosť je nevyhnutná na poskytovanie kvalitnej starostlivosti zameranej na človeka ľuďom v núdzi vrátane starších ľudí, ako aj kvalitnej starostlivosti o deti; nabáda členské štáty, aby preskúmali možnosť prijatia postupov a opatrení, ktoré by poskytovali podporu neformálnym opatrovateľom, najmä tým, ktorí sa starajú o jednotlivcov z domácností s nízkymi príjmami, ktorí sa po odbornom posúdení považujú za neschopných žiť samostatne, ako prostriedok na podporu dôstojnej komunitnej starostlivosti;

27.vyzýva členské štáty, aby vypracovali politiky a zabezpečili prístup k podpore pri návrate do zamestnania pre pracovníkov, a najmä ženy, ktoré už niekoľko rokov nepracujú z dôvodu rodinných povinností;

28.naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili všeobecný prístup k cenovo dostupnej, kvalitnej verejnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých vrátane prenatálnej, materskej, novorodeneckej a pediatrickej zdravotnej starostlivosti (vrátane primárnej prevencie, očkovacích programov a primárnej starostlivosti), prístup k diagnostike, liečbe a rehabilitácii a prístup k rozmanitej škále špecializovanej lekárskej a terapeutickej liečby, čím sa všetkým ženám zaručí právo na sexuálnu a reprodukčnú zdravotnú starostlivosť, a to popri cielených opatreniach na zabezpečenie včasnej identifikácie a intervencie v prípade osôb ohrozených zdravotnými a vývojovými problémami a na zlepšenie cielených intervenčných služieb v ranom detstve zameraných na podporu rozvoja, blaha a sociálneho začlenenia detí;

29.uznáva menštruačnú chudobu ako štrukturálnu formu chudoby a rodovej nerovnosti v EÚ, ktorá postihuje približne 10 % menštruujúcej populácie; zdôrazňuje jej neprimeraný vplyv na ženy a dievčatá s nízkymi príjmami, utečenky, žiadateľky o azyl, mládež, osoby bez domova, osoby so zdravotným postihnutím a iné osoby v zraniteľných situáciách; zdôrazňuje, že menštruačná chudoba vážne obmedzuje účasť na spoločenskom, vzdelávacom a pracovnom živote; vyzýva Komisiu, aby v rámci stratégie EÚ v oblasti boja proti chudobe vypracovala komplexný akčný plán, ktorý zabezpečí bezplatný alebo cenovo dostupný prístup k menštruačným výrobkom, informáciám a primeraným hygienickým zariadeniam, najmä na verejných miestach, ako sú vzdelávacie inštitúcie, pracoviská, verejné budovy a záchytné centrá;

30.vyzýva členské štáty, aby posilnili verejné, univerzálne a solidárne systémy sociálneho zabezpečenia s cieľom zaručiť úplnú a účinnú sociálnu ochranu pre všetkých vrátane pracovníkov, samostatne zárobkovo činných osôb a dôchodcov a predchádzať základným príčinám chudoby a chudoby pracujúcich a riešiť ich v súlade s odporúčaním Rady z roku 2019 o prístupe k sociálnej ochrane pre pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby; trvá na tom, že je dôležité riešiť výzvy, ktorým čelia ľudia v neistom alebo neštandardnom zamestnaní, najmä mladí ľudia, ktorí čelia diskriminácii na základe veku a nemajú dostatočné záznamy o príspevkoch na prístup k sociálnym dávkam, a zahrnúť umelcov a pracovníkov v kultúrnych a kreatívnych odvetviach; vyzýva členské štáty, aby riešili chudobu medzi staršími ľuďmi prostredníctvom osobitných opatrení, pričom by mali venovať osobitnú pozornosť ženám, ktoré sú neúmerne postihnuté; vyzýva členské štáty, aby vo svojich dôchodkových systémoch primerane zohľadnili obdobia neprítomnosti v práci z dôvodu rodičovskej dovolenky;

31.zdôrazňuje, že v stratégii v oblasti boja proti chudobe by sa mala riešiť neformálna ekonomika vzhľadom na to, že je naďalej rozšírená v celej EÚ, čo vedie k pracovným miestam bez prístupu k právam, primeranej mzde, sociálnej ochrane či zdravotným a bezpečnostným normám pri práci; nabáda členské štáty, aby vytvorili integračné cesty medzi neformálnou a formálnou ekonomikou, napríklad zavedením zjednodušených postupov registrácie sezónnych a manuálnych pracovníkov a pracovníkov v domácnosti;

32.vyzýva členské štáty, aby sa zaoberali chudobou mladých ľudí a sociálno-ekonomickou nerovnosťou, pričom uznáva, že mladí ľudia sú neúmerne postihnutí nezamestnanosťou, neistým zamestnaním, vylúčením z bývania a sociálnou zraniteľnosťou; zdôrazňuje, že mladí ľudia sú nadmerne zastúpení v odvetviach, ktoré sa vyznačujú prácou na čiastočný úväzok, sezónnou, neistou a nedeklarovanou prácou, a že miera mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, je vo viacerých členských štátoch stále vysoká a viac ako dvakrát vyššia ako celková miera nezamestnanosti v EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť záruku pre mladých ľudí ako kľúčový nástroj na podporu začlenenia mladých ľudí do trhu práce, ako aj využiť stratégiu na rozvoj ďalšej súčinnosti medzi týmto nástrojom a Európskou zárukou pre deti a posilniť oba nástroje prijatím cielených opatrení, presadzovaním riešení cenovo dostupného bývania pre mladých ľudí v rámci nadchádzajúceho plánu pre cenovo dostupné bývanie a posilnením prispôsobenej podpory duševného zdravia a služieb sociálneho začlenenia určených špeciálne pre mladých ľudí; vyzýva na posilnenie podpory pre mladých ľudí, ktorí vychádzajú zo systému alternatívnej starostlivosti, s cieľom zabezpečiť stabilnú a dôstojnú cestu k dospelosti, konkrétne poskytnutím lepšieho prístupu k odbornej príprave a pracovným príležitostiam alebo podporou pri univerzitnom alebo odbornom vzdelávaní a príprave, s cieľom znížiť riziko chudoby, sociálneho vylúčenia a bezdomovectva počas tohto kritického obdobia;

33.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vzali do úvahy skryté javy chudoby, bojovali proti stigmatizácii ľudí žijúcich v chudobe a nevyužívaniu dostupných sociálnych dávok;

34.zdôrazňuje, že je dôležité prekonať administratívne prekážky, ktoré môžu brániť zraniteľným skupinám, ako sú Rómovia, v prístupe k základným službám a sociálnej ochrane, pretože tieto prekážky udržiavajú a prehlbujú chudobu a vylúčenie; zdôrazňuje, že národné identifikačné čísla by mohli uľahčiť rovnaký prístup k základným službám pri zachovaní administratívnej jasnosti a zodpovednosti;

35.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zrevidovali príslušné právne predpisy s cieľom výslovne zakázať diskrimináciu na základe sociálno-ekonomického postavenia a uznať jej vzájomné prepojenie s inými formami diskriminácie; zdôrazňuje, že na zabezpečenie vymáhateľných práv a ochrany ľudí postihnutých chudobou a sociálnym vylúčením je potrebný jasný právny základ; ďalej vyzýva Radu, aby prijala svoju pozíciu k horizontálnej antidiskriminačnej smernici s cieľom začať medziinštitucionálne rokovania;

36.vyzýva členské štáty, aby prehodnotili politiky a opatrenia, ktoré penalizujú ľudí žijúcich v extrémnej chudobe, a sankcie voči osobám poskytujúcim podporu; zdôrazňuje, že takéto opatrenia často podkopávajú dôstojnosť, prehlbujú vylúčenie a sú kontraproduktívne pre dlhodobé ciele sociálneho začlenenia;

37.naliehavo vyzýva členské štáty, aby preskúmali a zaviedli proaktívne mechanizmy s cieľom zabezpečiť, aby všetci jednotlivci, ktorí majú nárok na sociálne dávky, najmä osoby v skupinách, na ktoré sa zameriava sociálna pomoc, boli účinne informovaní o týchto dávkach a bol im poskytnutý prístup k nim, čím sa zníži ich nepoberanie, a to aj znížením administratívnej záťaže spojenej so žiadosťami o dávky, zaistením väčšej transparentnosti a zabezpečením, aby boli zamestnanci vyškolení na to, aby mohli nadviazať kontakt a pomôcť ľuďom zažívajúcim chudobu s cieľom vybudovať dôveru v príslušné inštitúcie;

38.vyjadruje poľutovanie nad tým, že cieľ strategického rámca EÚ pre Rómov na roky 2021 – 2030, ktorým je zníženie rozdielu v chudobe medzi rómskymi komunitami a bežným obyvateľstvom aspoň o polovicu, sa ešte zďaleka nedosiahol; zdôrazňuje, že stratégia EÚ v oblasti boja proti chudobe by mala mať spoločný cieľ, a to podporovať základné práva, znižovať nerovnosť a riešiť štrukturálnu diskrimináciu so strategickým rámcom EÚ pre Rómov a Európskou zárukou pre deti; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa tieto iniciatívy realizovali v súčinnosti, najmä pri riešení chudoby detí a prelomení cyklu medzigeneračného znevýhodnenia rómskych rodín a komunít Travellerov;

39.zdôrazňuje rastúcu digitálnu priepasť, ktorá môže prehĺbiť chudobu obmedzením prístupu k informáciám, a potrebu opatrení na riešenie digitálneho vylúčenia skupín s nízkymi príjmami a marginalizovaných skupín vrátane starších ľudí; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali digitálne začlenenie zraniteľných skupín prostredníctvom opatrení a podporných programov, ktoré im zabezpečia prístup k digitálnym technológiám, infraštruktúre a pripojeniu, ako aj odbornú prípravu v oblasti základných digitálnych zručností; odporúča zahrnúť jasné ukazovatele na monitorovanie digitálnej integrácie, najmä medzi deťmi, a zároveň naďalej chrániť ich činnosť online a činnosť online dospievajúcich;

40.domnieva sa, že cieľ úplnej digitalizácie kľúčových verejných služieb stanovený v politickom programe EÚ Digitálne desaťročie môže zvýrazniť nerovnosti, najmä medzi mestskými a vidieckymi oblasťami, vekovými skupinami a sociálno-ekonomickými skupinami, a to odklonom od individualizovanej podpory; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu nájsť rovnováhu medzi procesom digitalizácie verejných služieb a verejnej správy a potrebami zraniteľných skupín; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa touto otázkou zaoberali v kontexte stratégie v oblasti boja proti chudobe a národných akčných plánov a zabezpečili potrebné zdroje, osobnú podporu a náležitú odbornú prípravu zamestnancov v kľúčových službách verejnej správy s cieľom zabezpečiť rovnaký prístup k verejným službám a zabrániť prehlbovaniu digitálnej priepasti;

41.pripomína, že čoraz častejšie využívanie algoritmov a systémov umelej inteligencie v základných verejných službách môže predstavovať značné riziko posilnenia existujúcich foriem diskriminácie, najmä voči ľuďom žijúcim v chudobe; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala systémy umelej inteligencie, ktoré sú etické už v štádiu návrhu, a aby zabezpečila horizontálnu zásadu nediskriminácie vo všetkých nariadeniach EÚ týkajúcich sa umelej inteligencie;

42.zdôrazňuje, že chudoba a duševné zdravie sú úzko prepojené a že každé z nich môže negatívne ovplyvniť to druhé; odporúča členským štátom, aby posilnili podporu pre ľudí vrátane rodín a detí v zraniteľných situáciách prostredníctvom služieb v oblasti duševného zdravia a psychosociálnej podpory a zabezpečili dostatočné zdroje a primerane vyškolených odborníkov na účinné poskytovanie týchto služieb;

43.zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť pre všetkých ľudí právo na prístup ku kultúre, tvorbu kultúry a účasť na nej a odstrániť hospodársku, sociálnu a územnú diskrimináciu v prístupe ku kultúre;

44.zdôrazňuje, že ľudia ohrození chudobou a sociálnym vylúčením sú neúmerne postihnutí zmenou klímy; opakuje, že zelená a digitálna transformácia musí byť sociálne spravodlivá a inkluzívna; vyzýva, aby stratégia EÚ v oblasti boja proti chudobe zahŕňala primerané a cielené opatrenia, ktoré posilnia a doplnia úsilie o spravodlivú transformáciu a zabezpečia komplexný prístup k riešeniu sociálnych a hospodárskych nerovností; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vo VFR na roky 2028 – 2034 vyčlenila dostatočné finančné prostriedky na investície do podpory ľudí počas týchto transformácií s osobitným dôrazom na domácnosti s nízkymi príjmami;

45.zdôrazňuje, že ľudia žijúci vo vidieckych oblastiach, vzdialených komunitách a oblastiach s nízkou hustotou verejných služieb sú zraniteľnejší voči upadnutiu do chudoby a sociálnemu vylúčeniu z dôvodu nedostatku pracovných príležitostí, verejných služieb (vrátane vzdelávania a verejnej dopravy), digitálnej pripojiteľnosti a vysokých cien energie a dopravy; žiada, aby sa v stratégii v oblasti boja proti chudobe zohľadnili osobitné potreby ľudí žijúcich v týchto oblastiach;

46.vyjadruje poľutovanie nad tým, že počet detí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením sa zvýšil; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že stratégia v oblasti boja proti chudobe bude aktívne bojovať proti chudobe detí prostredníctvom prístupu založeného na životnom cykle, keďže prvé roky života detí majú zásadný význam pre ich telesný, duševný, kognitívny, sociálny a emocionálny rozvoj a pre ich celoživotné naplnenie, aby sa prelomil cyklus medzigeneračnej chudoby;

47.pripomína záväzok predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej z roku 2019, a to zabezpečiť, aby každé dieťa v Európe ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením malo prístup k najzákladnejším právam, ako je zdravotná starostlivosť a vzdelanie, po ktorom v roku 2021 nasledovalo prijatie odporúčania Rady, ktorým sa zriaďuje Európska záruka pre deti; zdôrazňuje, že ciele Európskej záruky pre deti nemožno dosiahnuť bez ambiciózneho osobitného rozpočtu na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni; v tejto súvislosti opakuje svoju výzvu na vyčlenenie značného osobitného rozpočtu vo výške najmenej 20 miliárd EUR na Európsku záruku pre deti; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby sa tento osobitný rozpočet vyčlenil v budúcom viacročnom finančnom rámci s cieľom reagovať na rastúci problém chudoby detí a sociálneho vylúčenia;

48.vyzýva Komisiu, aby podporila členské štáty pri bezodkladnom posilnení a plnom vykonaní Európskej záruky pre deti s cieľom zabezpečiť všetkým deťom v núdzi prístup k účinnej a bezplatnej zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu, vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve, ako aj účinný prístup k primeranému bývaniu a zdravej výžive; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam účinného a všeobecného prístupu k cenovo dostupnému školskému stravovaniu; zdôrazňuje ústrednú úlohu Európskej záruky pre deti v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu detí a odporúča náležitú koordináciu a prepojenie medzi týmto nástrojom a stratégiou v oblasti boja proti chudobe; zdôrazňuje význam jej úplného a včasného vykonávania členskými štátmi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sprístupnili a v plnej miere využívali všetky zdroje vrátane ESF+ a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na účinné vykonávanie Európskej záruky pre deti a aby zároveň zabezpečili zvýšenie finančných prostriedkov na podporu začlenenia do vzdelávania;

49.víta nedávnu aktualizáciu monitorovacieho rámca pre Európsku záruku pre deti Výbor pre sociálnu ochranu, Update of the monitoring framework for the European Child Guarantee (Aktualizácia monitorovacieho rámca pre Európsku záruku pre deti) (jeseň 2025), 4. februára 2026, https://webgate.ec.europa.eu/circabc-ewpp/ui/group/bab664d7-1188-47b2-9fa6-869902320ba2/library/d7064b47-8a07-47b6-8d9f-0dc08849f2b7/details. a zahrnutie nových ukazovateľov na zlepšenie účinnosti monitorovania pokroku pri vykonávaní tohto nástroja v členských štátoch do tohto rámca; zdôrazňuje dôležitú úlohu systémov zberu a monitorovania údajov pri pochopení prekážok, ktorým čelia zraniteľné deti, a pri umožnení prispôsobených intervencií a prideľovania zdrojov; vyzýva Výbor pre sociálnu ochranu, aby pokračoval v práci na zlepšení monitorovacieho rámca s cieľom zachovať jeho relevantnosť a odstrániť pretrvávajúce nedostatky v údajoch, a členské štáty, aby tento spoločný monitorovací rámec využívali a zároveň ho prispôsobili svojim špecifickým podmienkam, pokiaľ ide o chudobu detí;

50.zdôrazňuje význam mimoškolskej starostlivosti a boja proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky; domnieva sa, že stratégia v oblasti boja proti chudobe je príležitosťou na podporu zlepšenia kvality služieb vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve prostredníctvom primeraných finančných a ľudských zdrojov, odbornej prípravy zamestnancov, zlepšených systémov včasného varovania a opatrení na hodnotenie a neustále zlepšovanie pedagogickej kvality, ako je gramotnosť a matematická gramotnosť, s cieľom zabezpečiť celkový rozvoj detí; zdôrazňuje, že je dôležité odstrániť pretrvávajúce rozdiely vo funkčnej gramotnosti a matematickej gramotnosti prostredníctvom cielených intervencií vo formálnom a neformálnom vzdelávacom prostredí s cieľom znížiť významné prekážky v prekonávaní chudoby;

51.vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že na Európsku záruku pre deti sa pridelí značný osobitný rozpočet, ktorý sa bude vykonávať prostredníctvom ESF+, s cieľom reagovať na rastúce výzvy spojené s chudobou a sociálnym vylúčením detí, a aby členské štáty vyčlenili aspoň 5 % finančných prostriedkov z ESF+ na konkrétne projekty a štrukturálne investície na boj proti chudobe detí, pričom aspoň 10 % by sa malo vyčleniť pre členské štáty s mierou chudoby a sociálneho vylúčenia detí presahujúcou priemer EÚ; zdôrazňuje, že táto investícia do budúcej generácie je okrem zabezpečenia blaha detí aj rozumnou investíciou, ktorá by zabránila budúcim spoločenským nákladom Európska komisia, Update of the EU framework for monitoring the implementation of the European Child Guarantee, 2. júna 2025.; zdôrazňuje, že využívanie týchto prostriedkov by malo byť transparentné a malo by si vyžadovať zapojenie sociálnych organizácií do ich plánovania, realizácie a hodnotenia;

52.opätovne vyzýva Komisiu, aby v rámci európskeho semestra a odporúčaní pre jednotlivé krajiny pozorne monitorovala vykonávanie Európskej záruky pre deti vo všetkých členských štátoch; domnieva sa, že odporúčania pre jednotlivé krajiny by mali odrážať dodržiavanie rozpočtových požiadaviek členských štátov, pokiaľ ide o minimálnu výšku prostriedkov určených na boj proti chudobe detí, ktorá je stanovená v nariadení o ESF+;

53.naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili poskytovanie univerzálnej a kvalitnej starostlivosti o deti dostupnej pre všetkých s cieľom podporiť vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve ako kľúčovú hnaciu silu pri prekonávaní cyklu chudoby a zvyšovaní účasti rodičov na trhu práce, pričom uznáva, že zodpovednosť za starostlivosť o deti nesú v nepomerne väčšej miere ženy;

54.vyzýva členské štáty, aby zabezpečili orientáciu svojich systémov sociálnej ochrany na deti a posilnili ich poskytovaním osobitných výhod pre deti v núdzi na podporu ich rozvoja a blahobytu, ako sú prídavky na deti, školské stravovanie a programy na zníženie nákladov na kultúrne, športové, voľnočasové a mimoškolské aktivity;

55.zdôrazňuje, že deti postihnuté chudobou a sociálnym vylúčením čelia ťažkostiam v rôznych oblastiach svojho vývoja; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam multisektorového prístupu, v rámci ktorého všetky príslušné zainteresované strany spolupracujú na vytvorení integrovanej stratégie na identifikáciu ťažkostí a boj proti nerovnostiam v detstve, pričom poskytujú služby na ochranu detí a podporu rodiny; zdôrazňuje, že niektoré deti a ich rodiny postihnuté chudobou môžu potrebovať osobitnú podporu, napríklad od logopédov, oftalmológov, psychológov, ergoterapeutov a odborníkov na výživu; vyzýva, aby stratégia v oblasti boja proti chudobe aktívne podporovala partnerstvá medzi vzdelávacími, zdravotnými a sociálnymi službami s cieľom uľahčiť prístup k starostlivosti a prenos informácií medzi službami s cieľom zlepšiť integrované mechanizmy podpory a koordinácie pre deti v núdzi;

56.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili právo každého dieťaťa na rodinný život, čo znamená, že chudoba, nestabilná situácia v oblasti bývania alebo nedostatočný prístup k primeraným verejným službám sa nebudú používať ako jediný dôvod na umiestnenie detí do ústavnej starostlivosti; odporúča, aby členské štáty vypracovali vnútroštátne stratégie prevencie a proaktívne sociálne politiky s cieľom brániť oddeľovaniu detí od ich rodinného prostredia; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že k umiestneniu detí a mladých ľudí do ústavnej starostlivosti sa bude pristupovať len v krajnom prípade, a aby investovali do systémov bezpečnej náhradnej starostlivosti o deti a mladých ľudí s cieľom uľahčiť im prechod z ústavnej starostlivosti do rodinnej a komunitnej starostlivosti; odporúča, aby členské štáty navrhli a zaviedli monitorovacie mechanizmy na identifikáciu odlúčenia rodín v dôsledku chudoby;

57.pripomína cieľ EÚ, ktorým je prechod z ústavnej starostlivosti na komunitnú alebo rodinnú starostlivosť; uznáva príležitosť, ktorú poskytuje stratégia v oblasti boja proti chudobe na prepojenie s Európskou zárukou pre deti, najmä s opatreniami na podporu cieľovej skupiny detí v ústavnej starostlivosti; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využívali ESF+, ako aj ďalšie príslušné európske a vnútroštátne fondy na dokončenie procesu deinštitucionalizácie s cieľom zabezpečiť, aby deti mohli žiť v rodinnom alebo komunitnom prostredí;

58.odsudzuje všetky formy násilia, zneužívania, vykorisťovania a zanedbávania detí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili investície do systémov ochrany detí vrátane riešenia násilia na deťoch a medzi nimi, napríklad kybernetického násilia a šikanovania, najmä ak sú založené na sociálno-ekonomických dôvodoch a týkajú sa zraniteľných detí, s cieľom podporiť výmenu najlepších postupov v tejto oblasti v záujme odstránenia násilia a obťažovania;

59.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili primerané, účinné a transparentné mechanizmy na uľahčenie zmysluplnej a nepretržitej účasti ľudí so skúsenosťami so životom v chudobe vo všetkých fázach tvorby politiky, a to aj pri navrhovaní, vykonávaní a hodnotení politík týkajúcich sa ľudí žijúcich v chudobe, spolu s metodikou a budovaním kapacít, ktoré by takúto účasť umožnili, čo povedie k spoločnej tvorbe, a nielen konzultácii v súlade so zásadou „nič o nás bez nás“;

60.odporúča, aby sa konala výročná konferencia, ktorej cieľom bude posúdiť vykonávanie stratégie v oblasti boja proti chudobe, so širokým a rôznorodým zložením vrátane ľudí so skúsenosťami so životom v chudobe, a najmä žien; zdôrazňuje, že konferencia by mala prispieť k formálnemu monitorovaniu stratégie v oblasti boja proti chudobe zo strany EÚ tým, že poskytne priestor na preskúmanie pokroku na základe jasných kritérií a ukazovateľov; v tejto súvislosti žiada, aby sa aktívne podporovala priama účasť ľudí so skúsenosťami so životom v chudobe a aby sa uznala ako nevyhnutná na hodnotenie skutočného vplyvu stratégie;

61.uznáva význam rôznych sociálnych organizácií vrátane neziskových organizácií zapojených do boja proti chudobe a predchádzania chudobe a úlohu, ktorú tieto organizácie zohrávajú v boji proti chudobe, a zdôrazňuje potrebu zmysluplne ich zapojiť a posilniť zdroje vyčlenené na podporu ich práce;

62.zdôrazňuje, že úspech stratégie v oblasti boja proti chudobe bude závisieť aj od prierezového prístupu a primeraného financovania, ako aj riadnej horizontálnej a viacúrovňovej koordinácie medzi všetkými úrovňami riadenia a rozhodovania zapojenými do jej realizácie; opakuje, že stratégiu v oblasti boja proti chudobe treba komplexne začleniť do všetkých príslušných politík, aby sa zabezpečila konzistentnosť, vplyv a dlhodobá udržateľnosť;

63.zastáva názor, že by sa mal vhodným spôsobom vymedziť rozsah zodpovednosti na úrovni EÚ, členských štátov a regiónov za dosiahnutie cieľa odstránenia chudoby v súlade so zásadou subsidiarity;

64.vyzýva Komisiu, aby do stratégie v oblasti boja proti chudobe zaviedla horizontálnu zásadu, podľa ktorej by sa vo všetkých príslušných odvetvových politikách EÚ malo vykonať ex ante posúdenie vplyvu na chudobu a nerovnosť, a to aj prostredníctvom posúdení distribučného vplyvu Oznámenie Komisie z 28. septembra 2022 s názvom Zlepšenie posudzovania distribučného vplyvu politík členských štátov (COM(2022)0494). s osobitným dôrazom na vplyv na osoby, ktorým najviac hrozí sociálne vylúčenie a extrémna chudoba;

65.zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa EÚ naďalej zameriavala na boj proti bezdomovectvu, extrémnej chudobe a sociálnemu vylúčeniu prostredníctvom primeranej finančnej podpory, presadzovania vzájomného učenia sa o stratégiách a skúsenostiach členských štátov a zavedenia systematického prístupu k monitorovaniu pokroku a účinnosti prijatých opatrení;

66.pripomína, že ukazovateľ rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia (AROPE) nezahŕňa základné príčiny chudoby, najmä tým, že nezohľadňuje osoby žijúce mimo súkromných domácností, kvalitatívne aspekty chudoby a životné skúsenosti s marginalizáciou; zdôrazňuje, že chudoba presahuje rámec nedostatočného príjmu alebo hmotnej núdze; vyzýva Výbor pre sociálnu ochranu, aby v spolupráci s príslušnými zainteresovanými stranami obnovil meranie štatistík AROPE s cieľom rozšíriť ho o silnejší, členitejší a viacrozmernejší pohľad na chudobu a sociálne vylúčenie;

67.zdôrazňuje, že stratégia v oblasti boja proti chudobe prinesie výsledky len vtedy, ak ju bude sprevádzať primerané financovanie na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni; trvá na tom, že je potrebné zachovať a posilniť politiku súdržnosti, aby sa v rámci budúceho VFR naďalej podporovala hospodárska, sociálna a územná súdržnosť a ďalej sa bojovalo proti asymetriám medzi členskými štátmi a v členských štátoch EÚ; v tejto súvislosti požaduje primerané a účelovo viazané finančné prostriedky na posilnenie politík, ktoré prispievajú k odstráneniu chudoby, vrátane cielenej podpory pre marginalizované a zraniteľné skupiny; v tejto súvislosti zdôrazňuje zásadnú úlohu ESF+ pri podpore sociálneho začlenenia a boji proti chudobe, najmä poskytovaním pomoci najodkázanejším osobám a Európskej záruke pre deti, ako aj Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Fondu pre azyl, migráciu a integráciu; zdôrazňuje, že je dôležité optimalizovať využívanie finančných prostriedkov EÚ vrátane Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na financovanie konkrétnych opatrení na boj proti chudobe, ako je cenovo dostupné a energeticky efektívne bývanie, prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve, napríklad prostredníctvom školského programu EÚ, dostupná verejná doprava a cielená energetická podpora pre domácnosti s nízkymi príjmami; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť vyčlenenie finančných prostriedkov s dostatočnými zdrojmi pre potravinové banky, ktoré poskytujú materiálnu podporu vrátane potravinovej pomoci, aby mali primeranú operačnú kapacitu a schopnosť rýchlo reagovať na rastúcu úroveň potravinovej neistoty a materiálnej deprivácie; zdôrazňuje, že takúto podporu musia dopĺňať sprievodné opatrenia, ktoré podporujú sociálne začlenenie a cesty z chudoby v súlade s pravidlami ESF+;

68.pripomína tematické základné podmienky platné pre EFRR, ESF+ a Kohézny fond uvedené v prílohe IV k nariadeniu Európskeho parlamentu (EÚ) 2021/1060 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 159, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/1060/oj)., ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia pre tieto fondy, najmä základnú podmienku 4.4. s názvom Národný strategický politický rámec pre sociálne začlenenie a znižovanie chudoby; zdôrazňuje, že je dôležité prepojiť stratégiu v oblasti boja proti chudobe a jej financovanie s vopred stanovenými špecifickými cieľmi; vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili, že spoločné ustanovenia EFRR a ESF+ budú lepšie odrážať tieto špecifické ciele, a aby stratégiu v oblasti boja proti chudobe, ako aj uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti začlenili do budúceho VFR;

69.pripomína, že energetika a doprava sú okrem iných prvkov kľúčovými základnými službami, ku ktorým by mal mať prístup každý, a preto trvá na tom, aby sa osobitná pozornosť venovala sociálno-klimatickým plánom, ktoré sú členské štáty povinné vypracovať a vykonávať v rámci Sociálno-klimatického fondu, investovaniu do energetickej efektívnosti, obnovy bývania a prístupnosti a cenovej dostupnosti obnoviteľných zdrojov energie a dopravných systémov; vyzýva členské štáty, aby aktívne zapájali ľudí v zraniteľných situáciách, aby sa podpora mohla účinne dostať k tým, ktorí ju potrebujú najviac; vyzýva členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy v boji proti energetickej chudobe, ako sú napríklad energetické poukážky a regulácia cien energie;

70.zdôrazňuje, že finančné prostriedky EÚ sú z dôvodu svojej zložitosti ťažko dostupné na miestnej úrovni a pre organizácie, ktoré majú menej technických zdrojov; zdôrazňuje, že treba zjednodušiť vykonávanie mechanizmov financovania EÚ a opatrenia na poskytovanie týchto finančných prostriedkov konečným príjemcom a vyškoliť zamestnancov príslušných verejných orgánov a organizácií; zdôrazňuje, že podľa nariadenia o ESF+ sa miera spolufinancovania na podporu najodkázanejších osôb musí udržiavať na úrovni rovnajúcej sa alebo podobnej 90 %, čo by malo uľahčiť prístup k tomuto financovaniu pre programy a činnosti určené na pomoc s odstraňovaním chudoby;

71.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.