–so zreteľom na články 16 a 31 Charty základných práv Európskej únie,
–so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv,
–so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/1996/71/oj. zmenenú smernicou (EÚ) 2018/957,
–so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (ďalej len „nariadenie o IMI“) Ú. v. EÚ L 159, 28.5.2014, s. 11, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2014/67/oj.,
–so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV, zmenenú smernicou (EÚ) 2024/1712 Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2011/36/oj.,
–so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009, s. 24, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2009/52/oj. (smernica o sankciách voči zamestnávateľom),
–so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2014/24/oj.,
–so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1760 z 13. júna 2024 o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937 a nariadenia (EÚ) 2023/2859 Ú. v. EÚ L, 2024/1760, 5.7.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2024/1760/oj.,
–so zreteľom na správu Komisie z 30. apríla 2024 o uplatňovaní a vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/957 z 28. júna 2018, ktorou sa mení smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (COM(2024)0320),
–so zreteľom na správu Komisie z 26. mája 2025 s názvom Hodnotenie Európskeho orgánu práce (ďalej len „ELA“) (COM(2025)0256),
–so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. decembra 2020 s názvom Strategický rámec EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2021 – 2027 Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci v meniacom sa svete práce (COM(2021)0323) vrátane prístupu vízie nulovej úmrtnosti k úmrtiam súvisiacim s prácou v EÚ,
–so zreteľom na publikáciu Komisie z mája 2020 s názvom Making socially responsible public procurement work – 71 Good Practice Cases (Dobré fungovanie sociálne zodpovedného verejného obstarávania: 71 prípadov osvedčených postupov) https://data.europa.eu/doi/10.2826/844552.,
–so zreteľom na správu ELA z roku 2025 s názvom Posting of third‑country nationals: Contracting chains, recruitment patterns, and enforcement issues (Vysielanie štátnych príslušníkov tretích krajín: zmluvné reťazce, modely náboru a otázky presadzovania) https://www.ela.europa.eu/sites/default/files/2025-03/ELA-posting-third-country-nationals-report.pdf.,
–so zreteľom na správu ELA z februára 2023 s názvom Cooperation practices, possibilities and challenges between Member States – specifically in relation to the posting of third‑country nationals (Postupy, možnosti a výzvy spolupráce medzi členskými štátmi – najmä v súvislosti s vysielaním štátnych príslušníkov tretích krajín) https://www.ela.europa.eu/sites/default/files/2023-04/ela-report-posting-third-country-nationals.pdf.,
–so zreteľom na správu ELA z 20. septembra 2023 s názvom Construction sector: Issues in information provision, enforcement of labour mobility law, social security coordination regulations, and cooperation between Member States (Otázky týkajúce sa poskytovania informácií, presadzovania práva v oblasti mobility pracovnej sily, nariadenia o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a spolupráce medzi členskými štátmi) https://www.ela.europa.eu/en/publications/construction-sector-issues-information-provision-enforcement-labour-mobility-law.,
–so zreteľom na správu Europolu z decembra 2024 s názvom Leveraging legitimacy: How the EU’s most threatening criminal networks abuse legal business structures (Využívanie legitimity: ako najnebezpečnejšie zločinecké siete zneužívajú legálne podnikateľské štruktúry),
–so zreteľom na článok 10 Usmernení Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“) o všeobecných zásadách inšpekcie práce,
–so zreteľom na Dohovor MOP o súkromných pracovných agentúrach (dohovor č. 181, 1997),
–so zreteľom na Dohovor MOP o bezpečnosti a ochrane zdravia pri výstavbe (dohovor č. 167, 1988),
–so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2021 o zavedení európskeho preukazu sociálneho zabezpečenia na zlepšenie digitálneho presadzovania práv sociálneho zabezpečenia a spravodlivej mobility Ú. v. EÚ C 224, 8.6.2022, s. 81.,
–so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2025 o sociálnych aspektoch a aspektoch zamestnanosti v rámci procesov reštrukturalizácie: potreba ochrany pracovných miest a práv pracovníkov Ú. v. EÚ C, C/2025/3156, 20.6.2025, ELI http://data.europa.eu/eli/C/2025/3156/oj.,
–so zreteľom na svoje uznesenie z 18. januára 2024 o revízii mandátu Európskeho orgánu práce Ú. v. EÚ C, C/2024/5741, 17.10.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/5741/oj.,
–so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2025 o verejnom obstarávaní Prijaté texty, P10_TA(2025)0174.,
–so zreteľom na vyhlásenie z La Hulpe o budúcnosti Európskeho piliera sociálnych práv zo 16. apríla 2024,
–so zreteľom na Tripartitné vyhlásenie o prosperujúcom európskom sociálnom dialógu zo samitu sociálnych partnerov vo Val Duchesse 31. januára 2024,
–so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 31. januára 2013 o nekalých obchodných praktikách medzi podnikmi v Európe v rámci potravinového a nepotravinového dodávateľského reťazca (COM(2013)0037),
–so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. januára 2025 s názvom Kompas konkurencieschopnosti pre EÚ (COM(2025)0030),
–so zreteľom na šiesty európsky prieskum pracovných podmienok nadácie Eurofound,
–so zreteľom na správu Maria Draghiho z 9. septembra 2024 s názvom Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti (Draghiho správa),
–so zreteľom na správu Enrica Lettu zo 17. apríla 2024 s názvom Oveľa viac než len trh – rýchlosť, bezpečnosť, solidarita: Posilnenie jednotného trhu s cieľom zabezpečiť udržateľnú budúcnosť a prosperitu pre všetkých občanov EÚ) (Lettova správa),
–so zreteľom na pozičný dokument Holandska, Belgicka, Dánska, Nemecka, Talianska, Lotyšska a Luxemburska zo 14. februára 2025 o politických prioritách EÚ pre Komisiu na roky 2024 – 2029 a o spravodlivom vysielaní štátnych príslušníkov tretích krajín,
–so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora z 5. apríla 2017 vo veci C-298/15, „Borta“ UAB proti Klaipėdos valstybinio jūrų uosto direkcija VĮ Rozsudok Súdneho dvora z 5. apríla 2017, „Borta“ UAB/Klaipėdos valstybinio jūrų uosto direkcija VĮ, C-298/15, ECLI:EU:C:2017:266., týkajúci sa verejného obstarávania,
–so zreteľom na národné stratégie boja proti pracovnému vykorisťovaniu, nútenej práci a nedeklarovanej práci Pozri napríklad: Nationaler Aktionsplan gegen Arbeitsausbeutung und Zwangsarbeit, Nemecké spolkové ministerstvo práce a sociálnych vecí (2025); Piano nazionale per la lotta al lavoro sommerso, Talianske ministerstvo práce a sociálnych politík (2022); Plan de Acción contra el Trabajo Forzoso, Španielske ministerstvo pre začlenenie, sociálne zabezpečenie a migráciu (2021); Nationell strategi mot arbetslivskriminalitet, Švédska vláda (2022) a okrem toho: Strategi mot arbeidslivskriminalitet, nórska vláda (2021).,
–zo zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,
–so zreteľom na stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa,
–so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A10-0256/2025),
A.keďže v zásade 5 Európskeho piliera sociálnych práv sa pripomína, že bez ohľadu na druh a trvanie pracovnoprávneho vzťahu majú pracovníci právo na spravodlivé a rovnaké zaobchádzanie vzhľadom na pracovné podmienky, prístup k sociálnej ochrane a odbornej príprave; keďže sa v nej tiež pripomína, že by sa malo zabraňovať pracovnoprávnym vzťahom, ktoré vedú k neistým pracovným podmienkam;
B.keďže sloboda poskytovať cezhraničné služby je jednou zo štyroch základných zásad jednotného trhu a keďže zadávanie zákaziek subdodávateľom je súčasťou slobody poskytovať služby a slobody usadiť sa; keďže EÚ musí zachovať a zvýšiť svoju konkurencieschopnosť, aby sa podnikom darilo, s osobitným dôrazom na malé a stredné podniky (MSP); keďže musí tiež vytvoriť jasné a primerané pravidlá, ktoré nebudú predstavovať zbytočnú záťaž, a posilniť presadzovanie práva;
C.keďže pracovné vykorisťovanie a zneužívanie na trhu práce EÚ predstavuje vážny problém vo vysokorizikových odvetviach, čo sa prejavuje v rôznych formách, okrem iného vrátane trestnej činnosti súvisiacej s prácou, nedeklarovanej práce, nelegálnej práce, tieňovej ekonomiky, sociálneho dampingu, pracovného vykorisťovania a moderného otroctva;
D.keďže niektoré odvetvia, ako napríklad stavebníctvo, poľnohospodárstvo, odvetvie ubytovacích a pohostinských služieb, práca v domácnosti, doprava a logistika, spracovanie mäsa a potravín, upratovacie služby a opatrovateľské práce, čelia vyššiemu riziku pracovného vykorisťovania a zneužívania Európska komisia, štvrtá správa o pokroku dosiahnutom v boji proti obchodovaniu s ľuďmi (COM(2022)0736). Európska komisia, piata správa o pokroku dosiahnutom v boji proti obchodovaniu s ľuďmi (COM(2025)0008).; keďže ženy sú neprimerane zastúpené v subdodávateľských a sprostredkovateľských prácach v odvetviach ošetrovateľstva, upratovacích služieb a ubytovacích a pohostinských služieb;
E.keďže dôsledky pracovného vykorisťovania a zneužívania presahujú samotných pracovníkov, ktorí sú vystavení nespravodlivým a nebezpečným pracovným podmienkam, nedostatočným mzdám, žalostnému ubytovaniu a neistému zamestnaniu, lebo majú vplyv aj na podniky, najmä na MSP, ktoré sú vystavené nekalej súťaži a narušeniam jednotného trhu;
F.keďže Europol zdôrazňuje, že 86 % najškodlivejších zločineckých sietí využíva legálne podnikové štruktúry ako súčasť svojej trestnej činnosti, čo predstavuje vážnu hrozbu pre spravodlivú hospodársku súťaž na jednotnom trhu; keďže analýza Komisie, ako aj operatívne poznatky orgánu ELA poukazujú na zvýšené riziká pracovného vykorisťovania a zneužívania spojené s dlhými a zložitými subdodávateľskými reťazcami, ako aj s podvodnými formami sprostredkovania práce ELA, Posting of third-country nationals: contracting chains, recruitment patterns, and enforcement issues (Vysielanie štátnych príslušníkov tretích krajín: zmluvné reťazce, modely náboru a otázky presadzovania) (2025); ELA, Counteracting undeclared work and labour exploitation of third-country national workers (Boj proti nelegálnej práci a pracovnému vykorisťovaniu pracovníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín) (2021); ELA, Tackling undeclared work in supply chains - Learning Resource Paper (Boj proti nelegálnej práci v dodávateľských reťazcoch – vzdelávací materiál) (2022); Správa Komisie o uplatňovaní a vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/957 z 28. júna 2018, ktorou sa mení smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (COM(2024)0320).;
G.keďže spoločnou premennou vo väčšine odvetví s vysokým rizikom pracovného vykorisťovania je vysoká intenzita práce v kombinácii s vertikálne a horizontálne Oznámenie Komisie s názvom Usmernenia o uplatňovaní článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na dohody o horizontálnej spolupráci (Ú. v. EÚ C 259, 21.7.2023, s. 1). dlhými a zložitými subdodávateľskými reťazcami, čo ohrozuje transparentnosť, úlohu sociálnych partnerov, platné kolektívne zmluvy a demokraciu na pracovisku; keďže vysokorizikové odvetvia sú často spojené aj so silnou závislosťou od sprostredkovateľov práce, vyslaných pracovníkov, mobilných pracovníkov z EÚ a štátnych príslušníkov krajín mimo EÚ; keďže niektoré neštandardné formy zamestnávania a zložité cezhraničné dohody môžu zakrývať zodpovednosti, brániť zvyšovaniu informovanosti a komplikovať presadzovanie platného pracovného práva a kolektívnych zmlúv, ako aj kontroly pracovných povolení, príspevkov na sociálne zabezpečenie, platieb daní a totožnosti pracovníkov;
H.keďže nedodržiavanie právnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je základnou zložkou pracovného vykorisťovania, ktorá oslabuje prístup vízie nulovej úmrtnosti v súvislosti s úmrtiami súvisiacimi so zamestnaním, ako sa uvádza v strategickom rámci EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2021 – 2027, ktorý vypracovala Komisia; keďže Dohovor MOP č. 167 ukladá hlavným dodávateľom povinnosť koordinovať opatrenia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;
I.keďže prítomnosť podvodných a zločineckých subjektov v európskych pracoviskách predstavuje aj bezpečnostné riziká, najmä ak sa týka kritických odvetví, ako je doprava a logistika, stavebníctvo, energetika a zdravotná starostlivosť, alebo činností s prístupom na pracoviská citlivé z hľadiska bezpečnosti, ako je najmä upratovanie a údržba;
J.keďže podľa Komisie Európska komisia: Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie, EFTHEIA, HIVA-KU Leuven, IRIS, Milieu a WIIW, Posting of workers – Collection of data from the prior declaration tools – Reference year 2022 (Vysielanie pracovníkov – Zber údajov z nástrojov na predkladanie predbežných vyhlásení – Referenčný rok 2022), Úrad pre publikácie Európskej únie, 2024. a prípadovej štúdie ELA Správa ELA o zmluvných reťazcoch a spôsoboch náboru vysielaných štátnych príslušníkov tretích krajín, marec 2025, a správa ELA o postupoch, možnostiach a výzvach spolupráce medzi členskými štátmi – konkrétne v súvislosti s vysielaním štátnych príslušníkov tretích krajín, február 2023. je vysielanie pracovníkov z tretích krajín na vzostupe, pričom každý štvrtý vyslaný pracovník je štátnym príslušníkom tretej krajiny; keďže mobilní a migrujúci pracovníci vrátane pracovníkov z tretích krajín sú obzvlášť zraniteľní voči pracovnému vykorisťovaniu a trestnej činnosti súvisiacej s prácou a často sa ocitajú v špirále závislosti, pokiaľ ide o víza, nadmerné poplatky za nábor, cestovné služby a ubytovanie; keďže u štátnych príslušníkov tretích krajín je menej pravdepodobné, že sa budú organizovať a vstúpia do odborov, a majú väčšie problémy s prístupom k súdnemu systému a obhajobou svojich práv;
K.keďže čoraz častejšie dochádza k podvodnej praktike prijímania pracovníkov do zamestnania len na účel vyslania, keď sa štátni príslušníci krajín mimo EÚ neprijímajú do zamestnania na prácu v členskom štáte zamestnania, ale výlučne na účely vyslania do iného členského štátu; keďže orgán ELA to označil za rastúcu výzvu v oblasti presadzovania Správa ELA s názvom Posting of third‑country nationals: contracting chains, recruitment patterns, and enforcement issues (Vysielanie štátnych príslušníkov tretích krajín: zmluvné reťazce, modely náboru a otázky presadzovania), 2025.;
L.keďže horizontálne a vertikálne zadávanie zákaziek subdodávateľom predstavuje základnú prax v mnohých odvetviach, najmä pokiaľ ide o rozsiahle projekty, čím sa uľahčuje flexibilný prístup k špecializovaným odborným znalostiam a riešia sa špecifické potreby nákladovo efektívnym spôsobom; keďže zadávanie zákaziek subdodávateľom je dôležitým prvkom prostredia zamestnanosti, najmä v prípade MSP a mikropodnikov; keďže zadávanie zákaziek subdodávateľom môže vytvárať pridanú hodnotu pre verejných obstarávateľov a zvyšovať efektívnosť a inovácie, najmä v odvetviach vystavených celosvetovej hospodárskej súťaži; keďže zadávanie zákaziek subdodávateľom nie je vo svojej podstate problematické, najmä ak sú potrebné osobitné kompetencie; keďže dobre fungujúce zadávanie zákaziek subdodávateľom je dôležité pre spravodlivú hospodársku súťaž v EÚ, z ktorej majú prospech najmä MSP; keďže rozsah zadávania zákaziek subdodávateľom sa v jednotlivých odvetviach a spoločnostiach značne líši;
M.keďže však dlhé a zložité subdodávateľské reťazce môžu narušiť spravodlivú hospodársku súťaž, zakrývať zodpovednosť, ohroziť práva pracovníkov a zvýšiť riziká súvisiace s podvodmi, pracovným vykorisťovaním, infiltráciou trestnej činnosti a bezpečnosťou a ochranou zdravia pracovníkov pri práci, najmä vo vysokorizikových odvetviach a cezhraničných situáciách; keďže v niektorých prípadoch môže nedostatok transparentnosti a dohľadu v rozšírených subdodávateľských dohodách zvýšiť ťažkosti verejných obstarávateľov pri zabezpečovaní súladu s platným právom EÚ a vnútroštátnym právom;
N.keďže pravidlá obmedzujúce zadávanie zákaziek subdodávateľom by mohli mať vplyv na hodnotové reťazce spoločností, najmä v odvetviach vystavených celosvetovej hospodárskej súťaži; keďže takéto opatrenia musia byť v rovnováhe s potrebou chrániť MSP pôsobiace v odvetviach, v ktorých je riziko zneužívajúcich foriem zadávania zákaziek subdodávateľom nízke a v ktorých na rozdiel od vysokorizikových odvetví nie je potrebné obmedzovať subdodávateľské reťazce; keďže spoločná a nerozdielna zodpovednosť v subdodávateľských reťazcoch spĺňa dvojaký cieľ, a to poskytnúť náhradu pracovníkom, ktorí boli vykorisťovaní, a motivovať dodávateľov v celom reťazci, aby dobrovoľne obmedzili dĺžku a zložitosť subdodávateľských zmlúv;
O.keďže niektoré členské štáty prijali právne predpisy obmedzujúce dĺžku subdodávateľských reťazcov alebo úplne zakazujúce zadávanie zákaziek subdodávateľom v určitých odvetviach Európska komisia: Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, sociálne veci a začlenenie, ECORYS, HIVA-KU Leuven, Spark Legal and Policy Consulting a wmp consult, Study supporting the Monitoring of the Posting of Workers Directive 2018/957/EU and of the Enforcement Directive 2014/67/EU – The situation of temporary cross-border mobile workers and workers in subcontracting chains (Štúdia podporujúca monitorovanie smernice 2018/957/EÚ o vysielaní pracovníkov a smernice 2014/67/EÚ o presadzovaní práva – Situácia dočasných cezhraničných mobilných pracovníkov a pracovníkov v subdodávateľských reťazcoch), Úrad pre publikácie Európskej únie, 2024., čo zvýšilo počet priamo zamestnaných pracovníkov; keďže Komisia sa domnieva, že obmedzenie počtu úrovní v subdodávateľských reťazcoch a/alebo rozšírenie zodpovednosti za zadávanie zákaziek subdodávateľom na celý reťazec by mohlo pomôcť členským štátom ako hlavným aktérom zodpovedným za presadzovanie pravidiel o vysielaní pracovníkov a prípadne sociálnym partnerom zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť v subdodávateľských reťazcoch na primeranom a nediskriminačnom základe Správa Komisie o uplatňovaní a vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/957 z 28. júna 2018, ktorou sa mení smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (COM(2024)0320).; keďže niektoré podniky dobrovoľne obmedzili dĺžku svojich subdodávateľských reťazcov;
P.keďže prax sprostredkovania práce nie je v práve EÚ vymedzená, s výnimkou dočasnej agentúrnej práce Správa Komisie o uplatňovaní a vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/957 z 28. júna 2018, ktorou sa mení smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (COM(2024)0320).; keďže sprostredkovanie práce môže mať mnoho podôb, od etablovaných spoločností až po samostatne pôsobiacich náborových pracovníkov; keďže za sprostredkovateľov práce sa môžu vydávať dokonca neformálni sprostredkovatelia či vodcovia gangov;
Q.keďže nekalé obchodné praktiky, ktoré zahŕňajú nákup pod úrovňou nákladov na udržateľnú výrobu, stanovenie krátkych dodacích lehôt a oneskorené platby, sú označované za kľúčové faktory, ktoré sú hnacou silou zneužívajúcich foriem zadávania zákaziek subdodávateľom; keďže MSP, ktoré sa zúčastňujú na verejných zákazkách prostredníctvom zadávania zákaziek subdodávateľom, často doplácajú na oneskorené platby od hlavných dodávateľov;
R.keďže v odvetviach, v ktorých sa zadávanie zákaziek subdodávateľom využíva opakovane, je prax známa ako subrogácia, pri ktorej sa zaručuje, že z dôvodu zmeny dodávateľa si presunutí pracovníci zachovajú svoje práva a pracovné podmienky, základnou zárukou zabezpečenia stability zamestnania, dodržiavania zdravotných a bezpečnostných noriem a predchádzania sociálnemu dumpingu;
S.keďže niektoré prípady neregulovaných alebo skrytých sprostredkovateľov práce sa využívajú na zastieranie a obchádzanie pracovného práva a zodpovednosti zamestnávateľa, najmä vo vysokorizikových odvetviach; keďže zneužívajúce praktiky pri nábore a sprostredkovaní sa často spájajú s falšovaním alebo zatajovaním informácií, neposkytovaním písomných zmlúv, ukladaním podvodných poplatkov za sprostredkovanie, odpočítavaním nelegitímnych nákladov na ubytovanie zo mzdy, účtovaním poplatkov za dopravu, odbornú prípravu, vybavenie alebo pracovné povolenia, zabavovaním pasov alebo nútenou prácou alebo likvidáciou odborových zväzov; keďže lepšie a cielené inšpekcie práce môžu pomôcť v boji proti takýmto porušeniam;
T.keďže v reakcii na tieto výzvy prijalo niekoľko krajín EÚ národné akčné plány a politiky zamerané na boj proti pracovnému vykorisťovaniu vrátane prijatia opatrení na riešenie zneužívania v subdodávateľských reťazcoch a zo strany sprostredkovateľov práce Napríklad Švédsko (https://www.regeringen.se/contentassets/f6f461b310984b598ee4f7a2d83350d0/nationell-strategi-mot-arbetslivskriminalitet.pdf), Fínsko (https://julkaisut.valtioneuvosto.fi/bitstream/handle/10024/165395/TEM_2024_5.pdf), Taliansko, Nemecko(https://www.bmas.de/DE/Service/Presse/Meldungen/2025/nationaler-aktionsplan-gegen-arbeitsausbeutung-und-zwangsarbeit-beschlossen.html), Španielsko a Nórsko (https://www.regjeringen.no/no/dokumenter/strategi-mot-arbeidslivskriminalitet-2021/id2831867/).;
U.keďže v reakcii na tieto výzvy sociálni partneri na úrovni EÚ, na vnútroštátnej a miestnej úrovni, ako aj na odvetvovej a medziodvetvovej úrovni prijali opatrenia na riešenie problémov súvisiacich so zneužívajúcimi formami zadávania zákaziek subdodávateľom a sprostredkovania práce, a to aj prostredníctvom kolektívneho vyjednávania, ako aj spoločných iniciatív na ochranu serióznych podnikov a práv pracovníkov;
V.keďže existujú osobitné právne predpisy upravujúce zadávanie zákaziek subdodávateľom v civilnom letectve vrátane prenájmu lietadiel, posádky, údržby a poistenia, známeho aj ako „prenájom lietadla s posádkou“; keďže sa zvýšila miera využívania prenájmu lietadla s posádkou, a to aj mimo zamýšľaného využitia na naplnenie kapacity počas špičiek; keďže Komisia by sa v rámci nadchádzajúcej revízie nariadenia o leteckých službách mala zaoberať problémami súvisiacimi s prenájmom lietadiel s posádkou Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 293, 31.10.2008, s. 3, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2008/1008/oj?locale=sk).;
W.keďže Komisia vyzdvihuje nórsky skiensky model Európska komisia: Výkonná agentúra pre malé a stredné podniky, Making socially responsible public procurement work - 71 good practice cases (Zabezpečenie fungovania spoločensky zodpovedného verejného obstarávania – 71 príkladov osvedčených postupov), Úrad pre publikácie, 2020., ktorý spoločne vyvinuli obec Skien, odborové zväzy a zamestnávateľské organizácie a ktorý zahŕňa prísne obmedzenia dlhých subdodávateľských úrovní a predbežné schvaľovanie dočasnej pracovnej sily s cieľom zabezpečiť zodpovednosť a dôstojné pracovné podmienky vo vysokorizikových odvetviach;
X.keďže členské štáty, Komisia a sociálni partneri sa v deklarácii z La Hulpe zaviazali venovať osobitnú pozornosť opatreniam v oblasti zadávania zákaziek subdodávateľom a agentúrnej práce, pričom uznali spoločné výzvy, ktoré tieto dva javy predstavujú pre európske trhy práce; keďže v Lettovej správe sa zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné regulovať subdodávateľské postupy, aby sa zabránilo vykorisťovaniu a zneužívaniu; keďže v uvedenej správe sa varuje, že nekontrolované subdodávateľské reťazce môžu viesť k narušeniu pracovných noriem, k sociálnemu dampingu a narušeniu spravodlivej hospodárskej súťaže, ako aj k porušovaniu povinností v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti;
Y.keďže v článku 12 ods. 2 smernice 2014/67/EÚ sa od členských štátov vyžaduje, aby zaviedli subdodávateľskú zodpovednosť v súvislosti s vysielaním pracovníkov v odvetví stavebníctva, a článok 12 ods. 1 ponúka členským štátom možnosť jej rozšírenia na ďalšie odvetvia a zavedenia prísnejších pravidiel týkajúcich sa zodpovednosti;
Z.keďže väčšina členských štátov má zavedené určité pravidlá týkajúce sa subdodávateľských reťazcov a sprostredkovateľov práce, ktoré zohľadňujú národné špecifiká; keďže proces regulácie subdodávateľských reťazcov a sprostredkovateľov práce na vnútroštátnej úrovni sa v jednotlivých členských štátoch značne líši, čo spôsobuje fragmentáciu jednotného trhu; keďže problémy pretrvávajú v dôsledku rôznych výkladov, pokiaľ ide o uplatňovanie pravidiel vnútorného trhu v oblasti regulácie subdodávateľských reťazcov a sprostredkovateľov práce; keďže smernica 2014/24/EÚ neposkytuje verejným obstarávateľom dostatočné nástroje na účinné riešenie neplnenia verejných zákaziek a v niektorých prípadoch dokonca bráni orgánom prijímať proaktívne opatrenia;
AA.keďže boj proti nedeklarovanej práci, obchodovaniu s ľuďmi a pracovnému vykorisťovaniu si vyžaduje dôkladné inšpekcie práce, cezhraničné kontroly a prísne udeľovanie licencií/registrácií sprostredkovateľom s osobitným dôrazom na MSP (malé a stredné podniky) a účinné udeľovanie licencií alebo registráciu sprostredkovateľov práce; keďže presadzovanie súčasných pravidiel a lepšia spolupráca medzi členskými štátmi môžu pomôcť riešiť problémy spojené so zneužívaním zadávania zákaziek subdodávateľom a sprostredkovaním práce;