1.konštatuje, že za posledných päť rokov EÚ čelila veľkým výzvam vrátane vypuknutia pandémie ochorenia COVID-19 a nezákonnej a neodôvodnenej vojny Ruska proti Ukrajine, ktoré mali významné hospodárske dôsledky; berie na vedomie rýchlosť a vplyv celoúnijných iniciatív a nástrojov, pokiaľ ide o riešenie hospodárskych a sociálnych dôsledkov vonkajších otrasov, najmä Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a európskeho nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE);

2.konštatuje, že podľa hospodárskej prognózy Komisie z jesene 2025, ktorá bola zverejnená 17. novembra 2025, sa očakáva, že HDP EÚ sa v roku 2025 zvýši o 1,4 % v porovnaní s rokom 2024 a o 1,4 % v roku 2026; konštatuje, že na základe tejto prognózy EÚ stále zaostáva za Spojenými štátmi a Čínou, pokiaľ ide o očakávania rastu; zdôrazňuje, že napriek značným výzvam eurozóna a EÚ preukázali odolnosť;

3.konštatuje, že potenciálny rast, ktorý predstavuje mieru rastu, ktorú hospodárstvo dokáže udržať bez nadmernej inflácie, má klesnúť z 1,5 % v roku 2024 na 1,3 % v roku 2027 v EÚ a z 1,4 % na 1,2 % v eurozóne vzhľadom na spomalenie rastu obyvateľstva v produktívnom veku; domnieva sa, že tieto úrovne potenciálneho rastu sú príliš nízke na zvládnutie výziev, ktorým bude európske hospodárstvo čeliť v nadchádzajúcich rokoch;

4.konštatuje, že podľa hospodárskej prognózy Komisie z jesene 2025 sa predpokladá zvýšenie celkového deficitu eurozóny z 3,1 % HDP v roku 2024 na 3,2 % HDP v roku 2025; konštatuje, že na základe súčasných politík sa v roku 2026 očakáva zvýšenie deficitu na 3,3 % HDP;

5.konštatuje, že v 12 členských štátoch sa v roku 2027 očakáva deficit vyšší ako 3 % HDP a že na 10 členských štátov sa vzťahuje postup pri nadmernom deficite;

6.konštatuje, že pomer hrubého verejného dlhu k HDP v EÚ podľa očakávaní dosiahne v roku 2025 úroveň 82,8 % a predpokladá sa, že v roku 2026 sa zvýši na 83,8 % a v roku 2027 na 84,5 %, čo je nad referenčnou hodnotou 60 % pre jednotlivé členské štáty zakotvenou v zmluvách; konštatuje, že verejný dlh v eurozóne sa podľa prognóz zvýši na 89,8 % v roku 2026 a na 90,4 % v roku 2027; konštatuje, že úrovne dlhu sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líšia;

7.vyzýva členské štáty, aby uskutočňovali obozretné fiškálne politiky s cieľom zabezpečiť udržateľnosť verejného dlhu;

8.pripomína, že extrémne poveternostné javy majú významný vplyv na verejné financie; uvedomuje si, že vplyv a frekvencia extrémnych poveternostných javov sa v nadchádzajúcich rokoch bude len zvyšovať;

9.víta skutočnosť, že inflácia v eurozóne sa znížila na cieľovú úroveň Európskej centrálnej banky po tom, ako v októbri 2022 dosiahla svoj vrchol na úrovni 10,6 %; konštatuje však, že inflácia zostáva v jednotlivých členských štátoch na rôznych úrovniach, pričom niektoré z nich majú vyššie úrovne vrátane tých s energeticky náročnými priemyselnými odvetviami; konštatuje, že jadrová inflácia aj inflačné očakávania zostávajú nad cieľovou úrovňou; zdôrazňuje pretrvávajúci vplyv inflácie cien potravín a energií na európske domácnosti; konštatuje, že inflácia ovplyvňuje príjmové skupiny nerovnomerne, pričom najviac postihuje domácnosti s nízkymi príjmami;

10.vyjadruje znepokojenie nad tým, že nedostatočné súkromné a verejné investície pravdepodobne brzdia udržateľný rast a konkurencieschopnosť v Európe a bránia EÚ v plnení spoločných priorít stanovených v strategickom programe EÚ na roky 2024 – 2029; zdôrazňuje, že členské štáty musia zintenzívniť úsilie o odstránenie prekážok a mobilizáciu väčších súkromných investícií v súlade so stratégiou Komisie týkajúcou sa únie úspor a investícií; uznáva politický cieľ Komisie zjednodušiť regulačný rámec a výrazne znížiť administratívnu záťaž s cieľom podporiť súkromné investície; zdôrazňuje, že na zvýšenie potenciálneho rastu EÚ sú naliehavo potrebné investície do oblastí, ako je výskum a vývoj, infraštruktúra a inovácie; trvá na kľúčovej úlohe budúceho viacročného finančného rámca nielen pri poskytovaní verejných investícií, ale aj pri pomoci s mobilizáciou súkromných investícií, a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že finančné nástroje a rozpočtové záruky sú silné a účinné nástroje na dosiahnutie kritických politických cieľov EÚ, ako aj finančné nástroje pripravené na použitie v celej EÚ;

11.konštatuje, že v európskej makroekonomickej správe Komisie sa cenová dostupnosť bývania uznáva ako makroekonomická a sociálna otázka, najmä vzhľadom na to, že vedie k potenciálnemu obmedzeniu mobility pracovnej sily a dlhodobému oslabeniu rastu produktivity;

12.zdôrazňuje, že konzistentná a cielená priemyselná politika je nevyhnutná na podporu technologickej transformácie EÚ a bezpečných, odolných dodávateľských reťazcov pri súčasnom zachovaní konkurencieschopných a nenarušených trhov;

13.konštatuje, že miera zamestnanosti v EÚ dosiahla v priemere rekordne vysokú úroveň, čo odráža dynamický trh práce vo väčšine členských štátov; vyzdvihuje začlenenie rámca sociálnej konvergencie do európskeho semestra; zdôrazňuje, že model odborného vzdelávania a prípravy sa ukázal ako úspešný v členských štátoch, ktoré sa preň rozhodli; vyjadruje poľutovanie nad tým, že medzi členskými štátmi existujú veľké rozdiely v miere nezamestnanosti, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí;

14.opakuje, že je dôležité zabezpečiť rovnaké podmienky na jednotnom trhu, a vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na prehĺbenie jednotného trhu odstránením vnútorných prekážok;

15.pripomína, že účelom reformy rámca správy hospodárskych záležitostí je jeho zjednodušenie, zvýšenie transparentnosti a zefektívnenie s väčšou národnou zodpovednosťou a lepším presadzovaním, zlepšenie jeho schopnosti prispôsobiť sa rôznorodosti fiškálnych pozícií, verejného dlhu a hospodárskych výziev a pomoc pri riešení strednodobých a dlhodobých výziev, ktorým čelí EÚ a jej členské štáty, a to aj podporou proticyklických fiškálnych politík;

16.zdôrazňuje, že v reformovanom rámci správy hospodárskych záležitostí je rast čistých výdavkov jediným operačným ukazovateľom na monitorovanie dodržiavania príslušných odporúčaní Rady členskými štátmi; poukazuje na to, že mnohé členské štáty budú stále čeliť nedostatočnej fiškálnej kapacite na uspokojenie značných investičných potrieb; konštatuje, že národná úniková doložka už bola aktivovaná pre výdavky na obranu len rok po nadobudnutí účinnosti revidovaných pravidiel ako krátkodobá reakcia na mimoriadne udalosti mimo kontroly príslušnej krajiny; zdôrazňuje, že táto doložka je určená pre dočasné núdzové situácie v jednotlivých krajinách a nie je vhodná na riešenie dlhodobých štrukturálnych potrieb;

17.zdôrazňuje, že Komisia rozšírila svoje diskrečné právomoci v reformovanom rámci správy hospodárskych záležitostí, najmä prostredníctvom procesu, ktorý je základom strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov; berie na vedomie zistenie Európskej fiškálnej rady, že Komisia využila určitú voľnosť pri odďaľovaní alebo rozhodovaní o nezačatí postupov pri nadmernom deficite; zdôrazňuje, že rovnomerné uplatňovanie fiškálnych pravidiel EÚ má zásadný význam pre zachovanie dôveryhodnosti rámca správy hospodárskych záležitostí, zabezpečenie rovnakého zaobchádzania s členskými štátmi a presadzovanie súdržného a skutočne európskeho prístupu;

18.berie na vedomie cielené zmeny rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ, ktoré Komisia uverejnila 2. októbra 2025 a ktorých cieľom je zabezpečiť konzistentnosť po najnovšej aktualizácii rámca správy hospodárskych záležitostí;

19.so znepokojením berie na vedomie zistenia Európskej fiškálnej rady, že približne polovica nezávislých fiškálnych inštitúcií sa formálne nepodieľala na príprave strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov; zastáva názor, že väčšia účasť nezávislých fiškálnych inštitúcií by zvýšila transparentnosť a vonkajší dohľad v kľúčovom momente transformácie;

20.zdôrazňuje, že verejné investície sa v posledných rokoch výrazne zvýšili, pričom približne polovicu zvýšenia v rokoch 2019 až 2025 financovala EÚ, najmä prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; konštatuje, že podľa očakávaní budú tieto prínosy pokračovať aj po roku 2026 s významnými účinkami presahovania medzi členskými štátmi a že dlhodobý vplyv štrukturálnych reforiem by mohol zvýšiť potenciálnu produkciu eurozóny v období 2020 – 2033 až o 1,3 % HDP v porovnaní so scenárom bez Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; vyjadruje znepokojenie nad tým, že Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti sa končí v roku 2026, a nad vplyvom, ktorý by to mohlo mať na celkové zámery fiškálnej politiky EÚ; naliehavo vyzýva členské štáty, aby dokončili vykonávanie svojich plánov obnovy a odolnosti do augusta 2026; pripomína, že dlh vydaný na financovanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa má splatiť do roku 2058, a to spôsobom, ktorý zabezpečí stabilné a predvídateľné znižovanie záväzkov;

21.berie na vedomie odporúčanie Komisie, aby celkové zámery fiškálnej politiky členských štátov zostali v roku 2026 vo všeobecnosti neutrálne, a to aj napriek značným rozdielom medzi členskými štátmi;

22.zdôrazňuje, že verejné príjmy a verejné výdavky sú nevyhnutné na zabezpečenie udržateľnosti vnútroštátnych rozpočtov; pripomína odporúčanie Rady zo 17. februára 2026 týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, v ktorom vyzýva na znižovanie daňových medzier prostredníctvom zlepšovania daňovej disciplíny, a to aj riešením problému vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom a bojom proti agresívnemu daňovému plánovaniu; zdôrazňuje, že nedostatočné presadzovanie v daňovej správe a v boji proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam oslabuje fiškálnu udržateľnosť a prispieva k makroekonomickým nerovnováham;

23.berie na vedomie programovú zmenu politiky Komisie v súčasnom cykle európskeho semestra, v rámci ktorej namiesto ročného prieskumu udržateľného rastu poskytuje Kompas konkurencieschopnosti usmernenia pre balík semestra; zdôrazňuje, že táto zmena posilňuje zameranie rámca semestra; poukazuje na význam kontinuity, pokiaľ ide o odporúčania pre jednotlivé krajiny navrhnuté ako viacročné a dlhodobé reformné záväzky a o úsilie členských štátov o dosiahnutie dlhodobých cieľov; vyzýva Komisiu, aby zaistila holistickú víziu európskej konkurencieschopnosti a zabezpečila, že dlhodobé priority transformácie sa budú naďalej dôsledne a súdržne odzrkadľovať v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny v rámci po sebe nasledujúcich cyklov semestra;

24.konštatuje, že odporúčania pre jednotlivé členské štáty obsahujú odporúčanie týkajúce sa fiškálnej politiky vrátane prípadných fiškálno-štrukturálnych reforiem; berie na vedomie záväzok Komisie využívať európsky semester na podporu konkurencieschopnosti, stability, hospodárskeho rastu, udržateľnosti a sociálnej spravodlivosti a začleniť do európskeho semestra ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja a Európsky pilier sociálnych práv; zdôrazňuje, že semester je kľúčovým nástrojom koordinácie zdravých makroekonomických a rozpočtových politík v členských štátoch, čím sa zabezpečuje makroekonomická stabilita hospodárskej a menovej únie; poukazuje na význam odporúčaní pre jednotlivé krajiny ako základného kameňa koordinácie európskej hospodárskej politiky; pripomína, že odporúčania pre jednotlivé krajiny sú politické opatrenia, ktoré tiež tvoria neoddeliteľnú súčasť strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov, národných plánov obnovy a odolnosti a avizovaného návrhu plánov národných a regionálnych partnerstiev;

25.pripomína úlohu odporúčaní pre jednotlivé krajiny pri koordinácii priorít EÚ; konštatuje nedostatočný pokrok pri účinnom vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny; konštatuje, že v rokoch 2019 až 2023 sa v súvislosti s 25,1 % odporúčaní pre jednotlivé krajiny nedosiahol žiadny alebo sa dosiahol len obmedzený pokrok; vyzýva Komisiu, aby prehodnotila spôsob, akým sa odporúčania pre jednotlivé krajiny vypracúvajú a sledujú, najmä pokiaľ ide o ich budúcu úlohu v prístupe k finančným prostriedkom EÚ; pripomína svoju požiadavku, aby sa počet odporúčaní pre jednotlivé krajiny zredukoval a aby boli cielenejšie;

26.berie na vedomie ambíciu Komisie ďalej premietať do odporúčaní pre jednotlivé krajiny opatrenia, ktoré majú zásadný význam pre úniu úspor a investícií, ako sa uvádza v oznámení Komisie z 19. marca 202510 Oznámenie Komisie z 19. marca 2025 s názvom Únia úspor a investícií – Stratégia na podporu bohatstva občanov a hospodárskej konkurencieschopnosti v EÚ (COM(2025)0124).;

27.konštatuje, že odporúčania pre jednotlivé krajiny majú v budúcom viacročnom finančnom rámci zohrávať významnejšiu úlohu pri usmerňovaní investícií a reforiem na vnútroštátnej a regionálnej úrovni; zastáva názor, že výber reforiem a investícií by sa mal riadiť ich účinnosťou pri plnení príslušných odporúčaní pre jednotlivé krajiny na dosiahnutie spravodlivého prechodu na ekologické a konkurencieschopné európske hospodárstvo; zdôrazňuje, že tento proces musí sprevádzať prísnejšia demokratická kontrola a väčšia zodpovednosť členských štátov;

28.kladie dôraz na rastúci význam odporúčaní pre jednotlivé krajiny v súvislosti s plánmi národných a regionálnych partnerstiev; poukazuje na skutočnosť, že v súčasnosti neexistuje transparentná alebo sledovateľná metodika vypracovania a výberu odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ani nie je jasné, prečo sú niektoré navrhnuté a iné nie, čo vyvoláva obavy týkajúce sa zodpovednosti a rovnakého zaobchádzania s členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby objasnila príslušné postupy a výberové kritériá; zdôrazňuje, že akékoľvek celkové rozšírenie diskrečnej právomoci Komisie musí byť sprevádzané zodpovedajúcimi mechanizmami zodpovednosti ex post a výrazným zlepšením toku informácií smerom k Európskemu parlamentu;

29.konštatuje, že odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2025 sa viac zameriavali na konkurencieschopnosť a zjednodušenie v súlade s prioritami stanovenými v Kompase konkurencieschopnosti, pričom sa v nich zároveň zdôraznila potreba posilniť vedeckú excelentnosť, výskum, inovácie a technologický rozvoj ako kľúčové faktory dlhodobej produktivity a odolnosti; poukazuje na to, že len málo odporúčaní pre jednotlivé krajiny sa venuje sociálnej politike a politike v oblasti klímy; konštatuje, že odporúčania pre jednotlivé krajiny zahŕňajú v prípade niektorých členských štátov odporúčanie postupne zrušiť dotácie na fosílne palivá;

30.konštatuje, že Komisia považuje odporúčanie pre eurozónu v prvom rade za riadiaci nástroj pre diskusie Euroskupiny; vyzýva však Komisiu, aby nadviazala na odporúčania pre eurozónu, a to aj ich zohľadnením pri vypracúvaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v roku 2025 Komisia nezverejnila prehľad o vykonávaní odporúčaní pre eurozónu, ako to robila v rámci svojich správ o eurozóne; konštatuje, že v roku 2025 odporúčania pre jednotlivé krajiny priamo neobsahovali žiadne odporúčania týkajúce sa zmeny klímy;

31.pripomína, že Draghiho správa dôrazne poukázala na potrebu zvýšiť verejné a súkromné investície a uskutočniť ambiciózne reformy na posilnenie konkurencieschopnosti EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predložili stratégiu na uspokojenie investičných potrieb po roku 2026;

32.domnieva sa, že rámec správy hospodárskych záležitostí EÚ by sa mal v prípade potreby doplniť o nástroje a prostriedky na úrovni EÚ s cieľom minimalizovať náklady pre daňovníkov EÚ, maximalizovať efektívnosť pri poskytovaní európskych verejných statkov a reagovať na krízy v celej Únii, ako je prebiehajúca kríza v oblasti bezpečnosti a obrany; konštatuje, že dlhové cenné papiere EÚ by mohli slúžiť ako referenčná hodnota, čím by sa posilnila integrácia finančných trhov EÚ; požaduje zavedenie nových vlastných zdrojov na financovanie politík Únie; podporuje vytvorenie Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť a Európskeho fondu pre scaleupy;

33.poukazuje na dohodu Európskej rady o poskytnutí úveru Ukrajine vo výške 90 miliárd EUR na roky 2026 a 2027 na základe pôžičiek EÚ na kapitálových trhoch zabezpečených manévrovacím priestorom v rámci rozpočtu EÚ;

34.konštatuje, že vyvíjajúce sa geopolitické prostredie si vyžaduje ešte väčšiu jednotu a solidaritu medzi členskými štátmi, najmä vzhľadom na bezpečnostné obavy EÚ a jej členských štátov; domnieva sa, že posilnenie bezpečnosti Európy znížením strategických závislostí je naďalej nevyhnutné na zabezpečenie dlhodobej odolnosti Únie; podporuje úsilie Komisie o posun smerom ku koordinovanejšiemu prístupu k obrane; konštatuje, že Nástroj bezpečnostnej akcie pre Európu (SAFE) zriaďuje úverový nástroj vo výške 150 miliárd EUR na podporu investícií členských štátov do obrany; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že nástroj SAFE bol založený na článku 122 ZFEÚ, čo obmedzuje parlamentný dohľad; víta skutočnosť, že ukazovateľ čistých výdavkov vylučuje všetko vnútroštátne spolufinancovanie programov financovaných EÚ, čím poskytuje členským štátom väčší fiškálny priestor na investovanie do spoločných priorít EÚ, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2024/126311 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1263 z 29. apríla 2024 o účinnej koordinácii hospodárskych politík a mnohostrannom rozpočtovom dohľade a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 (Ú. v. EÚ L, 2024/1263, 30.4.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1263/oj)., a tým pomáha posilniť synergie medzi rozpočtom EÚ a vnútroštátnymi rozpočtami, čo znižuje fragmentáciu a zvyšuje celkovú efektívnosť verejných výdavkov v niektorých oblastiach, ako je obrana; zdôrazňuje, že záväzok členských štátov zvýšiť výdavky na obranu by nemal byť na úkor iných spoločných priorít EÚ;

35.konštatuje, že 16 členských štátov aktivovalo národnú únikovú doložku pre výdavky na obranu; zdôrazňuje, že to poskytuje členským štátom flexibilitu na zvýšenie výdavkov na obranu bez okamžitej potreby financovať takéto zvýšenia prostredníctvom škrtov vo výdavkoch alebo opatrení na zvýšenie príjmov; konštatuje, že vďaka tejto flexibilite majú členské štáty čas potrebný na zohľadnenie vyšších výdavkov na obranu v rámci vnútroštátnych rozpočtov; zdôrazňuje, že čiastočná účasť výrazne znižuje predpokladané dodatočné výdavky na obranu zo 650 miliárd EUR na približne 297 – 337 miliárd EUR;

36.upozorňuje, že výdavky na obranu sú svojou povahou spotrebné investície a samy osebe nezvyšujú potenciálny produkt hospodárstva; domnieva sa, že výdavky na obranu by sa preto v dlhodobom horizonte nemali financovať prostredníctvom zvýšenej emisie dlhopisov;

37.zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť súdržnosť a spoluprácu v oblasti investícií do obrany vo všetkých členských štátoch, najmä pokiaľ ide o strategických poskytovateľov alebo strategické zbraňové systémy, ktoré sú pre jednotlivé členské štáty príliš nákladné, a to vzhľadom na naliehavú potrebu rozšíriť európsky obranný sektor a zabezpečiť dlhodobú bezpečnosť a strategickú autonómiu;

38.pripomína, že Komisia nikdy nezačala postup pri nadmernej nerovnováhe napriek tomu, že niektoré členské štáty opakovane vykazujú nerovnováhy vo svojich bežných účtoch; konštatuje, že Komisia vo svojej správe o mechanizme varovania na rok 2026 posúdi existenciu makroekonomických nerovnováh v siedmich členských štátoch vybraných na hĺbkové preskúmanie;

39.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.