1.pripomína, že podľa Draghiho správy by posilnená spolupráca mohla vďaka zvýšenej efektívnosti viesť k obrovským úsporám dosahujúcim až 30 % ročných výdavkov na obranu v celej EÚ a výrazne zvýšiť účinnosť súčasných výdavkov na obranu; zdôrazňuje širšie výhody uvedeného pre konkurencieschopnosť, odolnosť a strategickú suverenitu EÚ, keďže to sľubuje významné pracovné príležitosti, hospodársky rozvoj a vedúce postavenie technológií v celej EÚ; zdôrazňuje, že skutočný jednotný trh v oblasti obrany je nevyhnutný na podporu konkurencieschopnosti európskych spoločností nielen v rámci EÚ, ale aj na svetovom trhu, kde musia konkurovať okrem iného aj hlavným americkým dodávateľom;

2.je presvedčený, že dramatické výzvy a hrozby, ktorým čelí EÚ a jej členské štáty, si vyžadujú úplné prehodnotenie spôsobu, akým spolupracujú a koordinujú sa v otázkach obrany; zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty musia zásadne zmeniť svoje chápanie výroby v obrannom priemysle vytvorením skutočného jednotného trhu v oblasti obrany, ako sa požaduje v správach Lettu, Draghiho a Niinistöho a v spoločnej bielej knihe o európskej obrannej pripravenosti 2030; naliehavo vyzýva členské štáty, aby prekonali nacionalistické reflexy vo vzťahu k svojej národnej priemyselnej základni, aby vo svojom vnútroštátnom obrannom plánovaní viac zohľadňovali výhody obrannej spolupráce na úrovni EÚ a uznali zásadnú úlohu aktívnej podpory zo strany inštitúcií a agentúr EÚ pri uľahčovaní a koordinácii takejto spolupráce a aby zároveň posilňovali vzájomnú dôveru medzi všetkými zainteresovanými stranami;

3.zdôrazňuje, že len skutočný jednotný trh v oblasti obrany môže poskytnúť prostriedky potrebné na skutočné vytvorenie a udržanie konkurencieschopnej, inovatívnej a odolnej EDTIB, ktorá je schopná dodať potrebné vybavenie v požadovanom čase a rozsahu a uvoľniť plný hospodársky, priemyselný a finančný potenciál EDTIB; zdôrazňuje, že skutočný jednotný trh v oblasti obrany má zásadný význam pre odstránenie nedostatkov v oblasti spôsobilostí a obnovenie odstrašujúceho účinku, a preto je nevyhnutným základným kameňom silnej, zvrchovanej a konkurencieschopnej Únie;

4.naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby urýchlene konali s cieľom vytvoriť skutočný jednotný trh v oblasti obrany a prijali kroky tak na strane ponuky, ako aj na strane dopytu; pripomína, že agregácia dopytu prostredníctvom spoločného obstarávania a riadenia životného cyklu, zjednodušenie právnych predpisov a cezhraničná priemyselná integrácia na úrovni EÚ sú naliehavo potrebné na riešenie takýchto prekážok a zníženie závislosti od krajín mimo EÚ, ako sa uvádza v správach Lettu a Draghiho;

5.pripomína, že je dôležité zabezpečiť demokratickú legitimitu, dôveru verejnosti v inštitúcie, zodpovednosť a transparentnosť s cieľom zabezpečiť potrebnú verejnú podporu zvýšených výdavkov v oblasti obrany; zdôrazňuje, že je dôležité zaručiť spravodlivé a vyvážené rozdelenie nákladov a prínosov prudkého nárastu európskych výdavkov na obranu na celú EÚ;

6.zdôrazňuje, že súčasná štruktúra prostredia obranného priemyslu vedie k zbytočnej duplicite, vonkajším závislostiam a neefektívnosti a bráni posilňovaniu EDTIB a obrannej pripravenosti EÚ; zdôrazňuje, že táto fragmentácia spolu s nedostatočnými investíciami a chýbajúcim programovaním dlhodobých výdavkov na obranu bráni dosiahnutiu úspor z rozsahu, ktoré by mohlo priniesť spoločné obstarávanie a výroba obranného vybavenia v rámci európskych spoločností; zdôrazňuje zásadnú potrebu prekonať fragmentáciu prostredia obranného priemyslu v EÚ, využívať potenciálne úspory z rozsahu a lepšie pochopiť prekážky jednotného trhu v oblasti obrany; zdôrazňuje, že jednotný trh v oblasti obrany musí zaručiť spravodlivé príležitosti na účasť pre priemyselné odvetvia a výskumné organizácie vrátane startupov zo všetkých členských štátov vrátane menších hospodárstiev a nemal by viesť k príliš centralizovanému modelu obranného priemyslu; zdôrazňuje, že takáto koncepcia trhu prispieva k hospodárskej súdržnosti vytváraním kvalitných pracovných miest vo výrobe a výskume a vývoji v rôznych regiónoch EÚ vrátane hospodársky menej rozvinutých regiónov; ďalej konštatuje, že takáto geografická diverzifikácia prispieva k odolnosti a bezpečnosti dodávok a takisto pomáha zabrániť vytváraniu monopolov a nevýhod pre MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou;

7.vyjadruje poľutovanie nad absenciou výsledkov súčasného koordinovaného plánovania spôsobilostí a výdavkov na výrobky obranného priemyslu v celej EÚ, čo viedlo k rozdielnym pravidlám a kritériám oprávnenosti a neefektívnemu vynakladaniu finančných prostriedkov, vytvára právnu neistotu a často vedie členské štáty k tomu, aby uprednostnili dvojstrannú spoluprácu s krajinami mimo EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že vnútroštátne stanovené priority často bránia plodnej spolupráci v rámci EÚ;

8.vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcim nedostatkom vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi, ktorý sa okrem iného prejavuje neochotou vytvoriť regionálne centrá priemyselných kompetencií, obmedzenou mierou cezhraničnej spolupráce a spoločného plánovania spôsobilostí, nedostatočnou úrovňou obstarávania tovaru a služieb súvisiacich s obranou v rámci EÚ a duplicitnými alebo preventívnymi obmedzeniami transferov obranného vybavenia v rámci EÚ, čo bráni rozvoju plne integrovaných európskych dodávateľských reťazcov a predstavuje významnú prekážku rozvoja skutočného jednotného trhu v oblasti obrany;

9.je presvedčený, že súčasné legislatívne rámce EÚ neposkytujú podmienky pre obstarávanie tovaru s rýchlymi inovačnými cyklami, napríklad v oblasti vývoja dronov; vyjadruje znepokojenie nad tým, že jednotný trh v oblasti obrany je stále oslabovaný nedostatočne harmonizovaným uplatňovaním jeho pravidiel členskými štátmi a neprimeraným využívaním výnimky stanovenej v článku 346 ZFEÚ, čo bráni úsiliu o spoločné obstarávanie EÚ v oblasti obrany; zdôrazňuje potrebu osobitnej podpory pre MSP a malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou na uľahčenie ich zapojenia do dodávateľského reťazca obranného priemyslu s cieľom posilniť inovácie a zároveň vybudovať nadmerné priemyselné kapacity, ktoré zvýšia odolnosť EÚ a bezpečnosť dodávok;

10.vyjadruje znepokojenie nad tým, že jednotný trh v oblasti obrany stále oslabuje nedostatočne harmonizované uplatňovanie jeho pravidiel členskými štátmi; je znepokojený najmä častým využívaním článku 346 ZFEÚ, o ktorom Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) vo viacerých prípadoch rozhodol, že bol použitý neoprávnene, a teda zneužitý; zdôrazňuje, že vzhľadom na súčasnú geopolitickú situáciu a hrozby pre jednotu EÚ je potrebné prejsť na prístup zameraný na ochranu základných bezpečnostných záujmov EÚ;

11.domnieva sa, že úplné dodržiavanie spoločnej pozície EÚ k vývozu zbraní13 Spoločná pozícia Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu (Ú. v. EÚ L 335, 13.12.2008, s. 99, ELI: http://data.europa.eu/eli/compos/2008/944/oj). členskými štátmi predstavuje dôležitý pilier funkčného jednotného trhu v oblasti obrany; domnieva sa, že absencia harmonizovaného systému EÚ na kontrolu vývozu a nedostatočné vzájomné uznávanie rôznych povolení, licencií, certifikácie a bezpečnostných previerok naďalej vytvárajú prekážky pre fungovanie jednotného trhu v oblasti obrany prostredníctvom ich vplyvu na transfery v rámci EÚ; pripomína, že obranná výroba v súčasnosti vo veľkej miere závisí od integrovaných cezhraničných dodávateľských reťazcov v EÚ, pričom komponenty pochádzajú z viacerých členských štátov, čo v prípade zablokovania vývozu vytvára neistotu pre priemysel a dodávateľské reťazce; zdôrazňuje potrebu praktického riešenia, ktoré zohľadní realitu súčasnej závislosti od krajín mimo EÚ, a to aj vzhľadom na rastúci význam kritických surovín pre EDTIB a potenciálne vystavenie sa nátlakovým opatreniam krajín mimo EÚ; zdôrazňuje, že bez zaručeného a plánovaného prístupu k vstupom, ako sú vzácne zeminy, polovodiče a vysokokvalitné kovy, nie je možné splniť ambiciózne ciele Európy v oblasti posilnenia obrany a strategickej autonómie;

12.domnieva sa, že koordinácia procesov rozvoja obranných spôsobilostí EÚ a jej členských štátov s procesom obranného plánovania a hodnotenia NATO je nevyhnutná na zabezpečenie súdržnosti a interoperability medzi členskými štátmi a spojencami z NATO, ktorí nie sú členmi EÚ; vyjadruje poľutovanie nad neexistenciou dohody o spolupráci medzi NATO a EÚ venovanej výmene informácií o normách NATO (STANAG), ktoré by EÚ potom mohla presadzovať prostredníctvom záväzných nástrojov; zdôrazňuje, že nedostatočné presadzovanie noriem viedlo v uplynulých desaťročiach k neefektívnosti, duplicite a nedostatočnej interoperabilite a naďalej predstavuje problém;

13.naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby v budúcom viacročnom finančnom rámci poskytli na obranné programy EÚ dostatočné finančné prostriedky s cieľom účinne motivovať členské štáty, aby sa zapájali do spoločného rozvoja spôsobilostí a obstarávania, a motivovať ich obranný priemysel, aby sa zapájal do užšej cezhraničnej spolupráce; zdôrazňuje potenciál nových rámcov, ako sú európske projekty spoločného záujmu v oblasti obrany vrátane štyroch hlavných projektov navrhnutých v Pláne obrannej pripravenosti do roku 2030 a štruktúry pre európske zbrojné programy, na dosiahnutie týchto cieľov s pomocou dostatočného dlhodobého financovania; zdôrazňuje, že financovanie by malo uprednostňovať projekty s jasnou európskou pridanou hodnotou, interoperabilitou, dlhodobou priemyselnou udržateľnosťou a operačným vplyvom;

14.berie na vedomie súčasné obmedzenia výrobnej kapacity európskeho obranného priemyslu, ktorá však rastie, a vyzýva členské štáty, aby uplatňovali prístup „nakupovať v Európe“, v rámci ktorého sa uprednostňuje spoločné obstarávanie a zvýšená produkcia výrobkov obranného priemyslu z EDTIB, Ukrajiny, krajín Európskeho hospodárskeho priestoru/Európskeho združenia voľného obchodu (EHP/EZVO) a ako ďalšej doplnkovej úrovne z ďalších krajín mimo EÚ, s ktorými Únia podpísala partnerstvo v oblasti bezpečnosti a obrany, keďže by to zabezpečilo predvídateľný objem objednávok pre EDTIB, podnietilo súkromné investície do výskumu a vývoja výrobkov obranného priemyslu a pomohlo EDTIB dodávať inovatívne výrobky obranného priemyslu v dostatočných objemoch; vyzýva členské štáty, aby podpísali zmluvy, ktoré poskytnú stabilné stredno- až dlhodobé signály o agregátnom dopyte po európskych výrobkoch, čím sa vytvorí investičná istota potrebná na rozšírenie EDTIB;

15.naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby k Ukrajine pristupovali v čo najväčšej miere ako k integrálnej súčasti jednotného trhu v oblasti obrany, a to uľahčovaním priemyselných partnerstiev, prístupu k mechanizmom spoločného obstarávania a účasti na programoch EÚ, ako je Európsky obranný fond (EDF) a špecializovaný Nástroj na podporu Ukrajiny v rámci EDIP, s cieľom umožniť postupnú integráciu Ukrajiny do dodávateľských reťazcov EDTIB, a zohľadňovali pritom skutočnosť, že budúcnosť Ukrajiny je v EÚ a že jej integrácia by bola prínosom pre EDTIB, a to vďaka ukrajinským pokročilým a v boji overeným obranným technológiám a inovatívnym priemyselným kapacitám, ako aj pre ukrajinskú obrannú technologickú a priemyselnú základňu;

16.je presvedčený, že je potrebné výrazne zlepšiť vykonávanie smernice 2009/81/ES o obstarávaní v oblastiach obrany a bezpečnosti, a vyzýva Komisiu, aby navrhla ambicióznu revíziu; zdôrazňuje, že je užitočné umožniť členským štátom vzájomne využívať svoje rámcové zmluvy na zvýšenie obrannej pripravenosti EÚ v krátkodobom horizonte, pretože im umožňuje obstarávať rýchlejšie a efektívnejšie, pričom očakáva, že z dlhodobého hľadiska sa obstarávanie bude od začiatku vykonávať prostredníctvom všeobecných alebo spoločných rámcových zmlúv navrhnutých v súlade s európskymi kritériami obstarávania; vyzýva členské štáty, aby využívali rôzne formy zmlúv, v ktorých sa upravia inovácie, hospodárska súťaž a súkromné kapitálové investície, a zároveň zabezpečili úplné dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaž, požiadaviek na integritu a protikorupčných noriem, a pripomína, že európske kapitálové trhy zohrávajú kľúčovú úlohu pri financovaní inovácií v oblasti obrany; ďalej sa domnieva, že pri každej revízii smernice 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní14 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2014/24/oj). by sa mali zohľadniť aspekty spojené s bezpečnosťou a obranou, napríklad prítomnosť civilných komponentov vo vojenskom tovare; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby v rámci nadchádzajúcej celkovej revízie smernice 2009/81/ES predložila aktualizovanú verziu inovačných partnerstiev v oblasti obrany s cieľom lepšie prispôsobiť tento nástroj špecifikám trhu v oblasti obrany a súčasnému zložitému bezpečnostnému kontextu;

17.zdôrazňuje, že pri uplatňovaní pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a štátnej pomoci musí Komisia uprednostniť jednotu a integritu jednotného trhu, aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže a aby sa zabezpečili rovnaké podmienky a súdržnosť medzi členskými štátmi, a venovať osobitnú pozornosť menším členským štátom, ktorých fiškálne kapacity na podporu ich vnútroštátneho obranného priemyslu sú relatívne obmedzenejšie; zdôrazňuje, že rozsiahle využívanie vnútroštátnych dotácií na podporu investícií do obrany predstavuje riziko fragmentácie jednotného trhu a narušenia rovnakých podmienok pre spoločnosti, najmä MSP, v rámci EÚ;

18.vyzýva Komisiu, aby vydala odporúčanie k výkladu článku 346 ZFEÚ s cieľom uľahčiť harmonizovaný a jednotný prístup v celej EÚ, ktorý bude riešiť potrebu ochrany striktne základných bezpečnostných záujmov členských štátov, a požaduje, aby sa článok 346 používal výnimočne, v súlade so súčasnou realitou vzájomne závislej bezpečnostnej architektúry v EÚ; domnieva sa, že Komisii by sa malo umožniť, aby posúdila celkové vykonávanie článku 346 ZFEÚ na základe jednotlivých prípadov s cieľom napraviť akékoľvek potenciálne štrukturálne zneužívanie v súlade s judikatúrou SDEÚ a so súčasnou realitou vzájomne závislej bezpečnostnej architektúry v EÚ;

19.zdôrazňuje potrebu poskytovať cielenú podporu, najmä na testovanie prototypov nových výrobkov, a uprednostňovať investície do vznikajúcich a prelomových technológií; zdôrazňuje pridanú hodnotu úzkej spolupráce s ukrajinskými zainteresovanými stranami z oblasti obrany a technológií v týchto vysoko inovatívnych oblastiach; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť finančnú životaschopnosť podnikov vrátane MSP, ktoré investujú do takýchto inovácií; zdôrazňuje, že osobitné opatrenia by mali uľahčiť cezhraničnú spoluprácu MSP, najmä v oblasti kybernetiky, umelej inteligencie a bezpilotných technológií a technológií s dvojakým použitím, a to na základe existujúcich centier excelentnosti v členských štátoch;

20.vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vytvorili európsku iniciatívu „akcelerátor pre obranné inovácie“, ktorá by bola obdobou koncepčných modelov, ako je americká Agentúra pre pokročilé výskumné projekty v oblasti obrany (DARPA) alebo severoatlantický akcelerátor pre obranné inovácie (DIANA) v rámci NATO, a ktorá by financovala vysoko rizikové a vysoko výnosné projekty obranného výskumu a poskytovala zrýchlené spôsoby testovania a integrácie prelomových technológií do európskych programov obranných spôsobilostí; konštatuje, že existujúce nástroje EÚ v oblasti výskumu a vývoja vrátane Európskeho obranného fondu, programu EÚ pre inovácie v oblasti obrany (EUDIS) a centra pre inovácie v oblasti obrany (HEDI) ponechávajú vlastníctvo výsledkov prijímateľom a Komisii a spolufinancujúcim členským štátom udeľujú len obmedzené práva, ktoré nesúvisia s výrobou; vyzýva Komisiu, aby navrhla vhodný režim duševného vlastníctva, ktorý bude prispôsobený citlivým aspektom oblasti obrany a zároveň bude dostatočne atraktívny pre ministerstvá obrany aj priemysel členských štátov, a to s cieľom zabezpečiť, aby program mohol riešiť potreby a priority v oblasti spôsobilostí;

21.zdôrazňuje potrebu zjednodušiť pravidlá a odstrániť prekážky súvisiace s transfermi výrobkov obranného priemyslu v rámci EÚ, čo zahŕňa vzájomné uznávanie kritérií a certifikácie a zjednodušenie žiadostí o predchádzajúce povolenie; vyjadruje poľutovanie nad obmedzeným využívaním všeobecných transferových licencií podľa smernice 2009/81/ES a nad širokým využívaním individuálnych licencií a vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využívali možnosti zjednodušenia pravidiel a zníženia administratívnej záťaže v rámci súčasného právneho rámca; vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila návrhy na ďalšiu harmonizáciu transferov výrobkov obranného priemyslu v rámci EÚ, aby sa zabezpečil ešte jednoduchší obeh takýchto výrobkov v rámci EÚ, a to najmä odstránením požiadaviek na povoľovanie komponentov, ktoré už sú integrované alebo sa majú začleniť do výrobku obranného priemyslu a samé osebe nemôžu byť predmetom transferu ani vývozu; okrem toho vyzýva členské štáty, aby sa usilovali o dosiahnutie toho istého cieľa a urýchlene transponovali a uplatňovali opatrenia navrhnuté v súhrnnom balíku opatrení v oblasti obrannej pripravenosti, pokiaľ ide o transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci EÚ; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere dodržiavali spoločnú pozíciu EÚ o vývoze zbraní a aby vždy, keď je to možné, preskúmali ďalšiu harmonizáciu pravidiel vývozu tovaru obranného priemyslu; ako možné východiská pre harmonizáciu systémov kontroly vývozu navrhuje rozšírenie všeobecných transferových licencií alebo využívanie Aachenskej zmluvy a posilnenie smernice o IKT15 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/66/EÚ z 15. mája 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci vnútropodnikového presunu (Ú. v. EÚ L 157, 27.5.2014, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2014/66/oj). s cieľom uľahčiť transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci EÚ;

22.vyzýva Komisiu, EDA a členské štáty, aby pracovali na programe vzájomného uznávania bezpečnostných previerok a certifikácií, aby boli previerky vydané v jednom členskom štáte akceptované aj v iných členských štátoch; navrhuje vytvorenie dobrovoľného dohovoru o dohodách o vzájomnom uznávaní bezpečnostných previerok medzi členskými štátmi EÚ, na základe ktorého by spoločnosť alebo jednotlivec, ktorý je držiteľom národnej bezpečnostnej previerky v jednom členskom štáte, mal túto previerku uznanú ostatnými členskými štátmi, ktoré sa k dohode pripoja, a to na základe primeranej výmeny informácií a dohľadu; vyzýva EDA, aby uľahčila vypracovanie tohto rámca, a vyzýva členské štáty, aby ho urýchlene uzavreli;

23.zdôrazňuje, že je nevyhnutné posilniť odolnosť európskych dodávateľských reťazcov v oblasti obrany a znížiť počet jednotlivých bodov zlyhania a vystavenie potenciálnym nátlakovým opatreniam zo strany krajín mimo EÚ, ktorých príkladom sú hrozby Číny, že obmedzí vývoz surovín; požaduje, aby sa vykonávanie Aktu EÚ o kritických surovinách16 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1252 z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje rámec na zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, (EÚ) 2018/1724 a (EÚ) 2019/1020 (Ú. v. EÚ L, 2024/1252, 3.5.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1252/oj). osobitne zameriavalo na potreby obrany;

24.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili stimuly na diverzifikáciu dodávateľského reťazca zahŕňajúce podporu nových účastníkov trhu a MSP; zdôrazňuje, že snaha o nákladovú efektívnosť nesmie narušiť bezpečnosť dodávok na vnútroštátnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby monitorovala riziká dodávateľského reťazca a identifikovala oblasti nebezpečnej koncentrácie a pravidelne podávala správy o pokroku v diverzifikácii dodávok; ďalej vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala situáciami, keď subdodávatelia z krajín mimo EÚ odmietajú dodávať materiály, ak sú určené na vojenské použitie; zdôrazňuje potrebu právneho rámca, ktorý by zabezpečil zmluvnú spoľahlivosť v rámci dodávateľských reťazcov v sektore obrany; vyzýva Komisiu, aby vytvorila strategické zásoby v súlade s Európskou stratégiou únie pripravenosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam režimu bezpečnosti dodávok zriadeného v rámci EDIP;

25.zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby priemyselná výroba, investície a tvorba hodnôt v sektore obrany boli geograficky vyvážené a prispievali k hospodárskej a sociálnej konvergencii v rámci EÚ a zároveň zvyšovali odolnosť prostredníctvom geografickej diverzifikácie a odrážali realitu bezpečnostných hrozieb, ktorým čelia členské štáty vo svojich susedstvách; žiada, aby sa plánovanie investícií do obrany uskutočňovalo spôsobom, ktorý posilní sociálnu súdržnosť v rámci regiónov a členských štátov a medzi nimi a zároveň zvýši odolnosť v čase obranných kríz za predpokladu, že to neohrozí cieľ nákladovej efektívnosti, rýchlosti a hospodárskej súťaže;

26.vyzýva Komisiu, aby vydala jasné usmernenie, ako sa majú v rozhodnutiach v oblasti kontroly koncentrácií, ktoré sa týkajú EDTIB, zvažovať aspekty obrany a bezpečnosti v súlade s politikou EÚ v oblasti hospodárskej súťaže; ďalej vyzýva Komisiu, aby preskúmala cielené prispôsobenie pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže tak, aby lepšie podporovali jedinečné potreby obranného priemyslu, napríklad zavedenie cielenej skupinovej výnimky pre projekty obranného výskumu a vývoja financované z programov EÚ; zdôrazňuje, že bezpečnosť dodávok a zníženie strategických závislostí by sa mali považovať za pozitívne kritériá pri posudzovaní koncentrácií alebo za opatrenia pomoci v sektore obrany;

27.zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ zohrávala aktívnejšiu úlohu pri udržiavaní investícií do technológií a výrobkov s dvojakým použitím, najmä ak sú súčasťou dodávateľských reťazcov výrobkov obranného priemyslu, a to ako prostriedku na posilnenie bezpečnosti dodávok a odolnosti EÚ voči hybridným a vznikajúcim hrozbám; zasadzuje sa za podporu civilnej komercializácie týchto technológií ako spôsobu rozšírenia trhových príležitostí, vytvorenia pozitívnych externalít a posilnenia EDTIB, čím sa podporí súčinnosť medzi vojenským a civilným rozvojom; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili stimuly na obmedzenie dodávateľských reťazcov najkritickejších vstupov pre výrobky obranného priemyslu na EÚ, a to aj prostredníctvom posilneného kapitálového nástroja v oblasti obrany, ktorý by sa zameriaval na neskorú fázu komercializácie, financovanie rozširovania a prístup MSP k testovacím koridorom a kybernetickým polygónom; zdôrazňuje, že vznikajúci sektor New Space a jeho inovačný potenciál v oblasti technológií s dvojakým použitím by sa mal plne využiť v súvislosti s obranným a civilným vývojom;

28.vyzýva Komisiu, aby posúdila právne, procedurálne a regulačné úpravy, ktoré by boli potrebné na zabezpečenie toho, aby EÚ a jej členské štáty mohli rýchlo prispôsobiť pravidlá obstarávania a výroby v oblasti obrany v prípade vojny alebo vážnej bezpečnostnej krízy, a na zabezpečenie toho, aby sa nenarušil jednotný trh; ďalej vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že takýto postup bude v súlade s režimom bezpečnosti dodávok zahrnutým do EDIP; zdôrazňuje význam pripravenosti v podobe pohotovostného rámca pre núdzové obstarávanie a zvýšenie priemyselných kapacít, ktorý by sa mohol v prípade potreby rýchlo aktivovať;

29.je presvedčený, že inštitúcie a agentúry EÚ by mali posilniť svoju úlohu uľahčovania koordinácie medzi členskými štátmi, a víta príspevok EDA, najmä vo forme plánu rozvoja spôsobilostí a koordinovaného ročného hodnotenia obrany, pričom zdôrazňuje, že jej odborné znalosti by sa mali využívať v plnej miere; zdôrazňuje kľúčovú úlohu EDA pri podpore jednotného trhu v oblasti obrany a vyzýva členské štáty na posilnenie mandátu a zdrojov EDA v tomto ohľade; podporuje väčšie zapojenie EDA do obranných iniciatív EÚ a do identifikácie pretrvávajúcich prekážok jednotného trhu v oblasti obrany; vyzýva na rozvoj a regionálne rozmiestnenie centier pre inovácie v oblasti obrany (HEDI) v rámci EDA s cieľom rozšíriť jej úlohu ako centrálnej platformy spájajúcej MSP, startupy, výskumné centrá a hlavných dodávateľov; je pevne presvedčený, že posilnenie EDA pomôže posilniť vzájomnú dôveru a spoluprácu potrebnú na rozvoj jednotného trhu v oblasti obrany, keďže EDA má jedinečné postavenie na prepojenie národných a európskych záujmov; víta aj prínos mnohostranných agentúr verejného obstarávania, ako je Organizácia pre spoluprácu v oblasti vyzbrojovania, ktoré podporujú harmonizáciu vybavenia medzi členskými štátmi a partnerskými štátmi mimo EÚ;

30.zdôrazňuje potrebu ďalšieho európskeho financovania určeného na riešenie komercializačnej medzery v súvislosti s inováciami výrobkov obranného priemyslu; vyzýva na posilnenie nástrojov s cieľom zabezpečiť, aby MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou mali skutočný a škálovateľný prístup k súkromnému kapitálu a obranným programom, a to aj prostredníctvom zjednodušeného obstarávania, pravidiel priaznivých pre inovácie a podpory cezhraničného nadväzovania kontaktov, čím sa zabezpečí ich zvýšená účasť a spravodlivejšie prideľovanie finančných prostriedkov; zdôrazňuje význam zriadenia regionálnych obranných technologických inkubátorov pod záštitou centier pre inovácie v oblasti obrany, ktoré by podporovali cezhraničné konzorciá MSP, poskytovali poradenstvo pri obstarávaní v oblasti obrany a uľahčovali testovanie a overovanie inovatívnych technológií v spolupráci s vojenskými koncovými používateľmi;

31.zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ a NATO podpísali komplexnú dohodu o spolupráci v oblasti plánovania a rozvoja spôsobilostí s cieľom zabezpečiť súdržné a komplementárne plánovanie a interoperabilné obranné spôsobilosti, ako aj v oblasti normalizácie; zdôrazňuje, že takáto spolupráca musí rešpektovať autonómiu oboch organizácií a zároveň zabraňovať duplicite a podporovať spravodlivé rozdelenie zaťaženia; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s EDA pripravila legislatívny návrh, ktorým by sa vytvoril harmonizovaný rámec EÚ pre právne záväzné technické normy a certifikáciu výrobkov obranného priemyslu, ktorý by sa opieral o referenčný systém európskych obranných noriem (EDSTAR) a vo vhodných prípadoch by kodifikoval vybrané normalizačné dohody NATO (STANAG) do právnych predpisov EÚ; ďalej vyzýva Komisiu, aby navrhla rámec pre spoločné európske testovanie a certifikáciu obranného vybavenia namiesto samostatnej vnútroštátnej validácie pre každý výrobok obranného priemyslu, a to vrátane spoločných skúšobných a certifikačných zariadení; vyzýva členské štáty, aby zosúladili svoje úsilie v oblasti obstarávania a rozvoja spôsobilostí s prioritami obranného plánovania NATO, zabezpečili plnú interoperabilitu systémov a vyhli sa paralelným štruktúram; zdôrazňuje, že silnejší a integrovanejší európsky obranný priemysel by mal posilniť príspevok Európy v rámci NATO a transatlantického rozdelenia bremena a zároveň zachovať otvorenú spoluprácu s dôveryhodnými partnermi, ako je Ukrajina, krajiny EHP/EZVO a štáty partnerstva v oblasti bezpečnosti a obrany; nabáda na vykonávanie akčného plánu NATO pre rýchle prijímanie a implementáciu, ktorého cieľom je urýchliť vnútroštátne procesy obstarávania a úsilie o reformu akvizičných cyklov, testovacích protokolov a certifikačných rámcov, čím sa zabezpečí, aby vojenské inovácie držali krok s prostredím hrozieb;

32.berie na vedomie odporúčania týkajúce sa obrany, ktoré predložil bývalý taliansky premiér Enrico Letta v roku 2024 vo svojej správe s názvom Oveľa viac než len trh; konštatuje, že daňové prekážky a rôzne postupy týkajúce sa dane z pridanej hodnoty v programoch kolaboratívneho obstarávania bránia dosiahnutiu cieľov obrannej pripravenosti do roku 2030, zvýšeniu kapacity obranného priemyslu a rozšíreniu spoločných programov; vyzýva Komisiu, aby nadviazala na Lettovu správu a zvýšila úsilie o zníženie daňových prekážok;

33.vyzýva členské štáty, aby propagovali kariéry v oblasti obranných technológií medzi mladými odborníkmi, a to aj prostredníctvom kampaní na zvyšovanie povedomia o prínose tohto sektora pre bezpečnosť Európy a technologické inovácie; podporuje vytváranie verejno-súkromných partnerstiev medzi spoločnosťami v sektore obrany, vzdelávacími inštitúciami a vládami s cieľom vytvoriť fondy talentov; naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby na základe dialógu so sociálnymi partnermi vrátane odborových zväzov navrhli sektorové stratégie v oblasti zručností, ako sú programy odbornej prípravy a možnosti celoživotného vzdelávania, s cieľom odstrániť súčasné a budúce medzery v zručnostiach v obrannom priemysle; na tento účel navrhuje, aby program Únie zručností výslovne zahŕňal sektor obrany a uľahčoval mobilitu kvalifikovaných pracovníkov medzi členskými štátmi tam, kde sú najviac potrební;

34.vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom nezávislého posúdenia vplyvu ďalej kvantifikovala potenciálne finančné a operačné prínosy jednotného trhu v oblasti obrany vrátane zvýšenia efektívnosti a zvýšenia kolektívnej vojenskej spôsobilosti; vyzýva na vytvorenie jednotného kontaktného miesta, kde by zainteresované strany mohli nahlasovať prekážky, zhromažďovať dôkazy a monitorovať dodržiavanie predpisov členskými štátmi;

35.víta závery Európskej rady z októbra 2025, v ktorých sa vyzýva na vypracovanie výročnej správy o pripravenosti obranného priemyslu EÚ, a žiada, aby ju doplnila „hodnotiaca tabuľka jednotného trhu v oblasti obrany“, ktorú by zverejňovala Komisia v spolupráci s EDA; zdôrazňuje, že táto hodnotiaca tabuľka by mala sledovať ukazovatele, ako je podiel obstarávania v oblasti obrany realizovaného spoločne alebo prostredníctvom otvorenej súťaže pre celú EÚ, úrovne cezhraničnej priemyselnej spolupráce, miery účasti MSP a obmedzenia duplicity systémov; zdôrazňuje, že by mala zachytiť aj sociálno-ekonomické prínosy obranných programov EÚ v členských štátoch a regiónoch, a to vrátane tvorby pracovných miest a priemyselného rozvoja, aby bolo možné usmerniť zdokonaľovanie politiky a posilniť dôveru verejnosti;

36.je pevne presvedčený, že v záujme zaručenia demokratickej legitimity a transparentnosti obranných politík EÚ v čase hybridnej vojny a dezinformačných kampaní musí Európsky parlament zohrávať ústrednú úlohu pri plánovaní týchto politík, dohľade nad nimi a ich kontrole; zdôrazňuje, že sa musí zabezpečiť transparentnosť a zodpovednosť; vyzýva Komisiu, Radu, členské štáty a EDA, aby zaistili zabezpečené kanály na výmenu utajovaných a dôverných informácií s Európskym parlamentom, obranným priemyslom a vnútroštátnymi orgánmi;

37.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.