1.opakuje svoje plné odhodlanie presadzovať trvalú hodnotu multilateralizmu a zdôrazňuje, že je nevyhnutný modernizovaný multilaterálny systém na riadenie obchodu; požaduje obchodnú agendu, ktorej základom bude otvorený a spravodlivý obchod založený na pravidlách v prospech všetkých a ktorá prispeje k udržateľnému hospodárskemu rozvoju, čo povedie k posilneniu mieru a bezpečnosti; zdôrazňuje, že WTO by mala podporovať plnenie sociálnych a environmentálnych práv vrátane cieľov udržateľného rozvoja a mala by zabezpečiť, aby multilaterálne dohodnuté a harmonizované pravidlá uplatňovali všetci;

2.naliehavo vyzýva všetkých členov WTO, aby sa zaviazali k úspešnému výsledku 14. Konferencie ministrov vzhľadom na existenčné ohrozenie multilaterálneho obchodného systému; domnieva sa, že 14. Konferencia ministrov by mala byť východiskovým bodom pre pokrok a modernizáciu WTO, aby mohla zohrávať úlohu pri riešení výziev 21. storočia; vyzýva WTO, aby namiesto súčasného dvojročného cyklu začala zvolávať výročné Konferencie ministrov, čím by sa posilnilo politické riadenie, zodpovednosť a schopnosť WTO včas reagovať na výzvy globálneho obchodu;

3.vyzýva členov WTO, aby prijali komplexný balík na preskúmanie monitorovacích, rokovacích a rozhodovacích funkcií WTO a funkcie urovnávania sporov; plne podporuje proces modernizácie WTO pod vedením sprostredkovateľa a jeho program na 14. Konferenciu ministrov týkajúci sa komplexnej modernizácie a súhlasí s tromi okruhmi navrhnutými sprostredkovateľom, konkrétne s riadením, so spravodlivosťou (rovnaké podmienky a vyvážený obchod) a s „problémami našej doby“; vyzýva na schválenie jasného plánu reforiem počas 14. Konferencie ministrov, aby sa zabezpečilo, že modernizácia bude môcť byť schválená na 15. Konferencii ministrov;

4.zdôrazňuje, že predvídateľnosť zostáva základným kameňom multilaterálneho obchodného systému a že základné pravidlá WTO vrátane pravidiel týkajúcich sa určovania colnej hodnoty, sanitárnych a rastlinolekárskych opatrení, technických prekážok obchodu, uľahčenia obchodu a duševného vlastníctva naďalej poskytujú vládam a podnikom na celom svete základnú právnu istotu;

5.domnieva sa, že prax stotožňovania konsenzu s jednomyseľnosťou v rozhodovaní 166 členov WTO prispela k paralýze; trvá na tom, že WTO sa musí poučiť od iných medzinárodných organizácií a zaviesť rôzne prístupy v rozhodovaní, ako aj viesť konštruktívnu diskusiu o praxi konsenzu a rozlišovať ho od jednomyseľnosti; zdôrazňuje, že WTO by mala preskúmať možnosť účinnejšieho a pružnejšieho rozhodovania vrátane uplatňovania koncepcie „zodpovedného konsenzu“, v rámci ktorej by sa členovia vyzývali, aby uplatňovali právo veta len v nevyhnutných prípadoch a poskytovali jasné odôvodnenie, čím by sa podporila zodpovednosť a konštruktívna účasť; ďalej zdôrazňuje, že WTO by mala preskúmať aj možnosť zriadenia riadiaceho alebo výkonného orgánu, ktorý by mal osobitnú úlohu pri tvorbe agendy alebo plnil kontrolné funkcie, podobne ako výkonné rady Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky;

6.podporuje napredovanie v rokovaniach o mnohostranných dohodách, pričom zároveň zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť jednoduchšiu cestu pre začlenenie viacstranných dohôd do multilaterálnej štruktúry s cieľom zabezpečiť pokrok v oblastiach, ktoré nie sú dostatočne rozvinuté pre všetkých členov; zdôrazňuje, že otvorené viacstranné iniciatívy by mali umožniť všetkým ochotným členom pokračovať; opakovane preto zdôrazňuje svoju výzvu členom WTO, aby zvážili spôsob vytvorenia nového systému, v rámci ktorého by jeden člen alebo skupina nezúčastnených členov nemohli blokovať užšiu spoluprácu z viacstrannej iniciatívy, najmä ak je založená na doložke najvyšších výhod, a jej výhody sa teda vzťahujú na celé členstvo, a na tomto základe vytvorili jednoduchý mechanizmus, ktorý by umožnil začlenenie výsledných dohôd do štruktúry WTO;

7.vyjadruje poľutovanie nad nárastom protekcionistických obchodných politík na celom svete, a nad rozhodnutím USA zaviesť dodatočné clá na dovoz od obchodných partnerov vrátane EÚ, čo je odklon od zásady doložky najvyšších výhod bez akéhokoľvek odôvodnenia; vyzýva USA, aby konštruktívne spolupracovali s členmi WTO na posilňovaní, namiesto oslabovania, multilaterálneho obchodného systému, čím preukážu celosvetové vedúce postavenie, a aby dosiahli konkrétne výsledky na 14. Konferencii ministrov; víta skutočnosť, že USA vymenovali veľvyslanca do WTO;

8.opätovne potvrdzuje, že zásada doložky najvyšších výhod predstavuje základný kameň multilaterálneho obchodného systému; zdôrazňuje jej ústrednú úlohu pri zabezpečovaní nediskriminácie, predvídateľnosti a spravodlivosti v medzinárodnom obchode; zdôrazňuje, že akákoľvek modernizácia WTO by sa mala uskutočniť skôr zmenou systému a nie jeho nerešpektovaním;

9.uznáva ambície Indie riešiť dlhodobú otázku verejných zásob na účely potravinovej bezpečnosti, ale vyjadruje poľutovanie nad nesúladom Indie s pozíciami EÚ k moratóriu na elektronický obchod, k rokovaniam o rybolovných dotáciách a všeobecnému pokroku v mnohostranných rokovaniach; vyzýva Indiu, aby umožnila ostatným členom WTO dosiahnuť pokrok vo všetkých týchto otázkach; okrem toho vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že India sa postavila proti rozšíreniu mandátu WTO o nové otázky týkajúce sa klímy, práce a rodovej rovnosti; vyzýva Komisiu, aby sa týmito otázkami zaoberala aj v nedávno uzavretej obchodnej dohode medzi EÚ a Indiou;

10.berie na vedomie rozhodnutie Číny vzdať sa výhod osobitného a diferencovaného zaobchádzania v rámci budúcich dohôd WTO, ako to už urobili iní veľkí rozvojoví členovia; vyzýva Čínu, aby zabezpečila, že tento záväzok sa spätne premietne aj do vykonávania platných dohôd WTO;

11.pripomína, že rozsiahle využívanie štátom vlastnených podnikov, netransparentných dotácií a štátom vedených priemyselných politík Čínou naďalej vytvára významné nadmerné kapacity a narušenia svetového obchodu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Čína využíva obchod a závislosti ako zbraň, a nad jej systémom kontrol vývozu, ktorý nemá odôvodnenie dvojakého použitia; vyzýva Čínu, aby svoje záväzky vo WTO zosúladila so svojou ekonomickou váhou a aby sa usilovala o vyrovnanie podmienok, riešenie týchto otázok a pomoc pri modernizácii WTO;

12.zdôrazňuje, že je potrebné, aby podobne zmýšľajúci partneri, ktorí sú odhodlaní udržiavať a posilňovať multilaterálny obchodný poriadok založený na pravidlách, ktorého jadrom je WTO, ešte užšie spolupracovali; trvá na tom, že v tomto náročnom kontexte musí EÚ zostať spoľahlivým partnerom a podporovať obchod založený na pravidlách;

13.vyzýva členov WTO, aby obnovili plne funkčný, nezávislý, záväzný a dvojstupňový systém riešenia sporov ako nevyhnutný pilier predvídateľnosti, čo zabezpečí, aby sa pravidlá presadzovali prostredníctvom právnych predpisov, a nie jednostrannými opatreniami, bez ohľadu na hospodársku veľkosť alebo moc členov;

14.víta skutočnosť, že 58 členov WTO (pokrývajúcich takmer 60 % svetového obchodu) sa pripojilo k dočasnej dohode o rozhodcovskom konaní o odvolaní (MPIA), ktorá je dočasným opatrením, kým sa opäť nespustí plne funkčný systém riešenia sporov WTO; vyzýva ostatných členov, aby sa pripojili k MPIA a preukázali tak svoj záväzok k spravodlivému a funkčnému systému urovnávania sporov; zdôrazňuje, že dočasná dohoda o rozhodcovskom konaní o odvolaní je dočasným a dobrovoľným riešením a nesmie sa stať trvalou náhradou mnohostranného odvolacieho mechanizmu uplatniteľného na všetkých členov WTO;

15.trvá na tom, že základom trvalého a dôveryhodného systému je spravodlivosť; konštatuje, že súčasné deformačné zásahy štátu vrátane rozsiahlych priemyselných dotácií a netrhových praktík, ktoré viedli k napätiam medzi členmi a k nákladným pretekom v poskytovaní dotácií, preukázali, že súčasné pravidlá poskytovania dotácií neboli prispôsobené meniacim sa podmienkam v globálnom obchode; trvá na tom, že reforma pravidiel WTO týkajúcich sa priemyselných dotácií a štátnych zásahov musí byť založená na troch vzájomne sa dopĺňajúcich pilieroch: zvýšené požiadavky na transparentnosť a oznamovanie, posilnené a objasnené pravidlá a účinnejšie prostriedky nápravy na riešenie negatívnych účinkov presahovania a nadmernej kapacity; žiada, aby sa tieto témy riešili ako ústredná súčasť modernizácie WTO, rovnako ako iné témy modernizácie; vyjadruje podporu procesu neformálnych diskusií ako prostriedku na zvýšenie spoločného porozumenia medzi členmi WTO a prípravu pôdy na tvorbu pravidiel;

16.zdôrazňuje, že pravidlá WTO a budúce pravidlá musia byť zlučiteľné s cieľmi Parížskej dohody a iných príslušných mnohostranných environmentálnych dohôd a podporovať prechod na klimaticky neutrálne hospodárstva a takisto účinne riešiť negatívne účinky presahovania, ako sú nadmerná kapacita a uhlíkovo náročné dodávateľské reťazce, a zároveň zabrániť neodôvodneným obchodným obmedzeniam;

17.víta nadobudnutie platnosti prvej dohody o rybolovných dotáciách v septembri 2025; zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité urýchlene dosiahnuť dohodu aj o pravidlách týkajúcich sa rybolovných dotácií, ktoré prispievajú k nadmernej kapacite a nadmernému rybolovu a ktoré predstavujú viac ako polovicu všetkých dotácií na rybolov, aby sa zabránilo vyčerpaniu morských biologických zdrojov a umožnilo sa ich udržateľné riadenie, pričom sa rešpektuje potreba osobitného a diferencovaného zaobchádzania v súlade s cieľom udržateľného rozvoja 14.6;

18.zdôrazňuje potrebu posilniť začleniť rozvojový rozmer WTO, a to aj prostredníctvom procesu modernizácie WTO, uznaním rozmanitosti hospodárskej situácie rozvojových krajín a zabránenia sa univerzálnemu uplatňovaniu osobitného a diferencovaného zaobchádzania a tým, že sa ustanovenia o osobitnom a diferencovanom zaobchádzaní stanú podrobnejšími a budú viac založené na dôkazoch a potrebách, podliehať pravidelnému preskúmaniu vrátane jasných mechanizmov odstupňovania, aby mohli lepšie spĺňať potreby rozvojových krajín vrátane najmenej rozvinutých krajín; okrem toho zdôrazňuje, že sebaurčenie štatútu rozvoja členov nemôže zostať jediným kritériom osobitného a diferencovaného zaobchádzania, a požaduje objektívne, transparentné a pravidelne revidované kritériá, pričom sa zabezpečí primeraná flexibilita pre najchudobnejšie a najzraniteľnejšie krajiny;

19.víta ukončenie rokovaní o dohode o uľahčení investovania pre rozvoj s cieľom vytvoriť spravodlivejšie, transparentnejšie, efektívnejšie a predvídateľnejšie prostredie na uľahčenie cezhraničných investícií a účasti rozvojových krajín na globálnych investičných tokoch; víta podporu 128 členov (zo 166) vrátane 91 rozvojových ekonomík (z toho 27 najmenej rozvinutých krajín) a naliehavo žiada zostávajúcich členov, aby zrušili svoj nesúhlas a začlenili túto dohodu do súboru pravidiel WTO do prílohy 4: mnohostranné obchodné dohody

20.zdôrazňuje potrebu dosiahnuť pokrok v rokovaniach o poľnohospodárstve s cieľom dosiahnuť dôveryhodné výsledky v otázkach, ako je verejné skladové hospodárstvo na účely potravinovej bezpečnosti, domáca podpora, prístup na trh, bavlna, vývozné obmedzenia a hospodárska súťaž v oblasti vývozu a posilnenie poľnohospodárskeho odvetvia s cieľom reagovať na súčasné výzvy vrátane živobytia na vidieku a environmentálnej udržateľnosti; zdôrazňuje, že diskusie by sa nemali zameriavať len na zníženie domácej podpory, ktorá narúša obchod, ale aj na začlenenie príslušných globálnych výziev vrátane potravinovej bezpečnosti a udržateľnosti do diskusií o poľnohospodárstve;

21.vyzýva členov WTO, aby na 14. Konferencii ministrov obnovili pracovný program o elektronickom obchode a moratórium na clá na elektronické prenosy; domnieva sa, že nájdenie trvalého riešenia, pokiaľ ide o nezavádzanie ciel na elektronické prenosy, je kľúčové pre podniky na celom svete vrátane podnikov v rozvojových krajinách;

22.vyzýva členov WTO, aby prioritne podporovali začlenenie Dohody o elektronickom obchode do rámca WTO; poukazuje na to, že v dohode sa stanovujú prvé globálne pravidlá pre digitálny obchod a vytvára sa spravodlivý, predvídateľný a transparentný rámec, ktorý prináša výhody spotrebiteľom a podnikom tým, že uľahčuje cezhraničné transakcie, znižuje prekážky a podporuje inovácie a dôveru; zdôrazňuje, že dohoda je navrhnutá tak, aby prinášala prospech rozvojovým a najmenej rozvinutým krajinám rovnako ako vyspelým ekonomikám; víta iniciatívy a programy dohody na budovanie kapacít, ktoré podporujú úsilie rozvojových a najmenej rozvinutých krajín využiť príležitosti, ktoré ponúka digitálny obchod; pripomína význam dohody v záujme podpory mikropodnikov a malých a stredných podnikov; podporuje úsilie ostatných zvolávateľov o dosiahnutie rýchleho vykonávania dohody;

23.zdôrazňuje rastúci význam systémov umelej inteligencie (AI) v medzinárodnom obchode; v tejto súvislosti vyzýva na intenzívnejšiu medzinárodnú spoluprácu v oblasti predpisov a politík v oblasti AI pri súčasnom rešpektovaní práva členov WTO na reguláciu; zdôrazňuje, že WTO by mala zmysluplne prispievať k rozvoju spoľahlivého, bezpečného, inkluzívneho a dôveryhodného rámca riadenia umelej inteligencie pre obchod, a to aj zriadením špecializovanej pracovnej skupiny WTO pre umelú inteligenciu s cieľom uľahčiť dialóg, výmenu poznatkov a spoluprácu medzi členmi na regulácii a politikách AI;

24.žiada Komisiu a Radu, aby zabezpečili, že Európsky parlament bude aj naďalej úzko zapojený do príprav 14. Konferencie ministrov a promptne informovaný o najnovšom vývoji a že sa s ním budú viesť konzultácie v priebehu 14. Konferencie ministrov;

25.vyzýva členov WTO, aby zabezpečili demokratickú legitimitu a transparentnosť posilnením parlamentného rozmeru WTO a parlamentnej konferencie o WTO; oceňuje významnú prácu spoločnej parlamentnej konferencie Európskeho parlamentu a Medziparlamentnej únie o WTO; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby mali poslanci lepší prístup ku všetkým obchodným rokovaniam a aby boli zapojení do navrhovania a vykonávania rozhodnutí WTO; nabáda vedúcich predstaviteľov, aby podporili nový naratív týkajúci sa obchodu, v ktorom sa obchod považuje za podporujúci faktor, a nie za prekážku pri dosahovaní udržateľnosti, bezpečnosti a inkluzívnosti;

26.vyzýva členov WTO, aby zintenzívnili diskusie so všetkými zainteresovanými stranami vrátane občianskej spoločnosti, podnikov a odborových zväzov a aby zintenzívnili spoluprácu s inými medzinárodnými organizáciami, ako je Medzinárodná obchodná komora, Medzinárodná organizácia práce a systém OSN v širšom zmysle; očakáva, že vedúci predstavitelia budú viac informovať na každej úrovni o výhodách obchodu založeného na pravidlách;

27.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnej riaditeľke Svetovej obchodnej organizácie a generálnemu sekretárovi Medziparlamentnej únie.