<?xml version="1.0" encoding="UTF-8" standalone="no"?><SDOCTA xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" STATUS="DEF1" xsi:noNamespaceSchemaLocation="TA.xsd"><IDENT><STRING BOLD="on">P10_TA(2026)0104</STRING></IDENT><TI><STRING BOLD="on">Global Gateway – minulé vplyvy a budúca orientácia</STRING></TI><HIDDEN><STRING HIDDEN="on" ITALIC="on">(A10-0045/2026 - Spravodajkyne: Chloé Ridel, Hildegard Bentele)</STRING></HIDDEN><TXTLST><RESOL><TI><STRING BOLD="on">Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2026 o Global Gateway – minulé vplyvy a budúca orientácia (2025/2073(INI))</STRING></TI><TEXT><PREAMBLE><PRINIT><STRING ITALIC="on">Európsky parlament,</STRING></PRINIT><GRVISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na článok 21 Zmluvy o Európskej únii,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), najmä na jej články 208 a 322 ods. 1,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade, Európskeho parlamentu a Komisie z 30. júna 2017 s názvom Nový Európsky konsenzus o rozvoji – Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť<FOOTNOTE><FIELD> Ú. v. EÚ C 210, 30.6.2017, s. 1.</FIELD></FOOTNOTE>,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci a na prepojenie medzi humanitárnou oblasťou, rozvojom a mierom, ako ho schválila Rada a Komisia,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/947 z 9. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa, mení a zrušuje rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 466/2014/EÚ a zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1601 a nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 480/2009<FOOTNOTE><FIELD> Ú. v. EÚ L 209, 14.6.2021, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/947/oj.</FIELD></FOOTNOTE> (nariadenie o NDICI – Globálna Európa),</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1529 z 15. septembra 2021, ktorým sa zriaďuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA III)<FOOTNOTE><FIELD> Ú. v. EÚ L 330, 20.9.2021, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/1529/oj.</FIELD></FOOTNOTE>,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 25. novembra 2020 s názvom Akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť (GAP) III – Ambiciózny program pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien vo vonkajšej činnosti EÚ (JOIN(2020)0017),</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 16. septembra 2021 o stratégii EÚ pre spoluprácu v indicko-tichomorskom regióne (JOIN(2021)0024),</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 1. decembra 2021 s názvom Global Gateway (JOIN(2021)0030),</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 2. októbra 2024 s názvom Budovanie udržateľných medzinárodných partnerstiev v duchu Tímu Európa (JOIN(2024)0025),</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv a jeho význam pre inkluzívny, udržateľný a spravodlivý hospodársky rozvoj,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na stratégiu EÚ v oblasti globálneho zdravia,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na rozhodnutie Rady z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť<FOOTNOTE><FIELD> Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2010/427/oj.</FIELD></FOOTNOTE>,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na poznámku Rady z 28. októbra 2022 o pracovných podmienkach týkajúcich sa riadenia stratégie Global Gateway,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na závery Rady z 21. júna 2024 o hodnotení nástroja NDICI – Globálna Európa v polovici trvania a z 21. novembra 2023 o prístupe Tím Európa,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na závery Rady z 20. októbra 2025 o vykonávaní stratégie EÚ pre spoluprácu v indicko-tichomorskom regióne,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na návrh Komisie zo 16. júla 2025 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Globálna Európa (COM(2025)0551),</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na stanovisko Európskeho dvora audítorov 03/2024 – sprievodný dokument k hodnoteniu Komisie týkajúcemu sa záruky pre vonkajšiu činnosť, ktoré bolo uverejnené 12. decembra 2024,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 17/2025 zo 16. septembra 2025 s názvom Pomoc obchodu, ktorú poskytuje EÚ, pre najmenej rozvinuté krajiny – Potreby sa riešia, ale financovanie EÚ nesmeruje k splneniu cieľa do roku 2030,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD), ktorý v EÚ nadobudol platnosť 22. januára 2011 v súlade s rozhodnutím Rady 2010/48/ES z 26. novembra 2009,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na rezolúciu Organizácie Spojených národov 70/1 z 25. septembra 2015 s názvom Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj (Agenda 2030) prijatú na samite Organizácie Spojených národov o udržateľnom rozvoji v New Yorku, v ktorej sa stanovujú ciele v oblasti udržateľného rozvoja;</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na Parížsku dohodu prijatú 12. decembra 2015 v rámci Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy, najmä na jej ustanovenia týkajúce sa adaptácie, odolnosti a podpory najzraniteľnejších krajín,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na závery druhého svetového samitu o sociálnom rozvoji, ktorý sa konal od 4. do 6. novembra 2025 v Dauhe a na ktorom sa potvrdilo, že sociálny rozvoj, univerzálna sociálna ochrana a boj proti chudobe a nerovnosti sú základnými piliermi udržateľného rozvoja,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na rámec OSN pre spoluprácu v oblasti udržateľného rozvoja ako hlavný nástroj plánovania a vykonávania rozvojových činností OSN na úrovni jednotlivých krajín,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na akčný program z Addis Abeby o financovaní rozvoja prijatý na tretej medzinárodnej konferencii o financovaní rozvoja, ktorá sa konala od 13. do 16. júla 2015 v Addis Abebe v Etiópii, a na záverečný dokument zo Sevilly prijatý na štvrtej medzinárodnej konferencii o financovaní rozvoja, ktorá sa konala od 30. júna do 3. júla 2025 v Seville v Španielsku,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na návrh memoranda o porozumení medzi EÚ a Juhoafrickou republikou o partnerstve pre čistý obchod a investície podpísaný 20. novembra 2025,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na memorandum o porozumení medzi EÚ a Juhoafrickou republikou o vytvorení strategického partnerstva v oblasti udržateľných hodnotových reťazcov minerálov a kovov, podpísané 20. novembra 2025,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o prepojenosti a vzťahoch medzi EÚ a Áziou<FOOTNOTE><FIELD> Ú. v. EÚ C 456, 10.11.2021, s. 117.</FIELD></FOOTNOTE>,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2022 o budúcej európskej finančnej štruktúre pre rozvoj<FOOTNOTE><FIELD> Ú. v. EÚ C 167, 11.5.2023, s. 57.</FIELD></FOOTNOTE>,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2023 o vykonávaní Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa<FOOTNOTE><FIELD> Ú. v. EÚ C, C/2024/4163, 2.8.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/4163/oj.</FIELD></FOOTNOTE>,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2024 o bezpečnostných a obranných dôsledkoch vplyvu Číny na kritickú infraštruktúru v Európskej únii<FOOTNOTE><FIELD> Ú. v. EÚ C, C/2024/5719, 17.10.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/5719/oj.</FIELD></FOOTNOTE>,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2024 o vypracovaní komplexnej európskej stratégie pre prístavy<FOOTNOTE><FIELD> Ú. v. EÚ C, C/2024/5716, 17.10.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/5716/oj.</FIELD></FOOTNOTE>,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na svoje uznesenie z 2. apríla 2025 o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky – výročná správa za rok 2024<FOOTNOTE><FIELD> Ú. v. EÚ C, C/2025/4388, 9.9.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/4388/oj.</FIELD></FOOTNOTE>,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na svoje uznesenie z 2. apríla 2025 o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti – výročná správa za rok 2024<FOOTNOTE><FIELD> Ú. v. EÚ C, C/2025/4390, 9.9.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/4390/oj.</FIELD></FOOTNOTE>,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2025 o kontrole finančnej činnosti Európskej investičnej banky – výročná správa za rok 2023<FOOTNOTE><FIELD> Ú. v. EÚ C, C/2026/574, 24.2.2026, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/574/oj.</FIELD></FOOTNOTE>,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na svoje rozhodnutie zo 7. mája 2025 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2023, oddiel III – Komisia, výkonné agentúry a deviaty, desiaty a jedenásty Európsky rozvojový fond<FOOTNOTE><FIELD> Prijaté texty, P10_TA(2025)0077.</FIELD></FOOTNOTE>,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2025 o vykonávaní a plnení cieľov udržateľného rozvoja so zreteľom na politické fórum na vysokej úrovni v roku 2025<FOOTNOTE><FIELD> Prijaté texty, P10_TA(2025)0159.</FIELD></FOOTNOTE>,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozvoj podľa článku 59 rokovacieho poriadku,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozvoj (A10-0045/2026),</P></VISA></GRVISA><GRCONS><CONS><P><NO.P>A.</NO.P>keďže stratégia Global Gateway bola vytvorená 1. decembra 2021 s cieľom stať sa hlavným rámcom EÚ pre udržateľnú prepojenosť a globálne investície, ako aj alternatívou k čínskej iniciatíve Jedno pásmo, jedna cesta, a zosúladiť sa so širším cieľom medzinárodného spoločenstva, ktorým je zapojenie súkromného sektora s cieľom prejsť pri financovaní rozvoja z „miliárd na bilióny“ na riešenie najnákladnejších aspektov cieľov udržateľného rozvoja; keďže ide o stratégiu a politickú iniciatívu, ktorá sama osebe nie je nástrojom ani nariadením; keďže stratégia Global Gateway vychádza z finančnej štruktúry vonkajšej činnosti EÚ, najmä z politiky EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce a rozpočtu EÚ, a najmä z nástroja NDICI – Globálna Európa, pokiaľ ide o jej právny rámec a financovanie;</P></CONS><CONS><P><NO.P>B.</NO.P>keďže v prostredí zvýšenej geopolitickej rivality a neistoty stratégia Global Gateway, ak sa bude správne uplatňovať a komunikovať, zvýši geopolitickú váhu a viditeľnosť EÚ na globálnej scéne posilnením inteligentných, čistých a bezpečných prepojení medzi EÚ a jej partnermi v oblasti digitálnych technológií, energetiky a dopravy a posilnením systémov zdravotníctva, vzdelávania a výskumu na celom svete v rámci Agendy 2030 a príslušných cieľov udržateľného rozvoja, ako aj obnovením priemyselnej konkurencieschopnosti Európy, znížením jej závislosti v kritických odvetviach a vyvážením rastúceho vplyvu Číny;</P></CONS><CONS><P><NO.P>C.</NO.P>keďže najvzdialenejšie regióny EÚ a zámorské krajiny a územia (ZKÚ) sa nachádzajú v blízkosti strategických oblastí pre rozvoj projektov Global Gateway; keďže rozvoj týchto oblastí pozitívne ovplyvňuje bezpečnosť a prosperitu najvzdialenejších regiónov a ZKÚ;</P></CONS><CONS><P><NO.P>D.</NO.P>keďže financovanie EÚ v rámci stratégie Global Gateway nesmú využívať subjekty, ktoré poškodzujú európske bezpečnostné a hospodárske záujmy, vrátane spoločností, na ktoré sa vzťahujú sankcie EÚ, štátnych alebo štátom kontrolovaných podnikov systémových konkurentov alebo subjektov zapojených do obchádzania sankcií, transferu položiek s dvojakým použitím do Ruska alebo iných nepriateľských činností; keďže účasť na projektoch Global Gateway by mala byť podmienená úplným dodržiavaním reštriktívnych opatrení EÚ a dôveryhodným úsilím o zabránenie ich obchádzaniu;</P></CONS><CONS><P><NO.P>E.</NO.P>keďže geopolitický vplyv a schopnosť uzatvárať dlhodobé partnerstvá prinášajúce vzájomný prospech vo veľkej miere závisia od hospodárskej sily, prístupu na trhy a inštitucionálnej kapacity, ako aj od vzájomne dohodnutých plánov; keďže partnerstvo a investície v rámci stratégie Global Gateway by mali byť založené na reciprocite a preukázateľnom, konkrétnom vzájomnom prospechu a záujme; keďže prechod od partnerstva darca-príjemca k vzájomne prospešným investičným partnerstvám si bude vyžadovať nové riešenia prispôsobené konkrétnym okolnostiam;</P></CONS><CONS><P><NO.P>F.</NO.P>keďže vzájomná závislosť v oblasti digitálnych technológií, energetiky a dodávateľských reťazcov vytvára pre EÚ príležitosti aj zraniteľné miesta; keďže účinné zapojenie súkromného sektora a realizácia projektov, primerané financovanie a silná koordinácia s partnermi vrátane občianskej spoločnosti prispievajú k dôveryhodnosti EÚ ako globálneho aktéra;</P></CONS><CONS><P><NO.P>G.</NO.P>keďže je v záujme EÚ podporovať sociálny, hospodársky, ľudský a environmentálny rozvoj, a to aj prostredníctvom partnerstiev s občianskou spoločnosťou, posilnenej diplomacie a obchodnej spolupráce;</P></CONS><CONS><P><NO.P>H.</NO.P>keďže hlavným cieľom rozvojovej spolupráce EÚ, ako sa stanovuje v článku 208 ZFEÚ, je obmedzovanie chudoby a v dlhodobom horizonte jej odstránenie, čo si vyžaduje investície a spoluprácu okrem iného v oblasti vzdelávania, vytvárania pracovných miest, zdravotníctva a sociálnej ochrany, s cieľom zabezpečiť dosiahnutie Agendy 2030 a cieľov udržateľného rozvoja a zároveň chrániť a presadzovať geopolitické záujmy EÚ;</P></CONS><CONS><P><NO.P>I.</NO.P>keďže NDICI – Globálna Európa má jasne definované kvantitatívne ciele v oblasti ľudského rozvoja, rodovej rovnosti a opatrení v oblasti klímy; keďže stratégia Global Gateway sa zaväzuje dodržiavať vysoké štandardy ľudských, sociálnych a zamestnaneckých práv, transparentnosť, vytvárať rovnocenné partnerstvá namiesto závislosti a ponúkať demokratický investičný program;</P></CONS><CONS><P><NO.P>J.</NO.P>keďže udržateľné investície v partnerských krajinách, ktoré sú založené na hodnotách, prispievajú ku globálnej stabilite a bezpečnosti; keďže 23 % svetovej populácie žije v nestabilných podmienkach; keďže naďalej zostáva v strategickom záujme EÚ využívať špecifické nástroje na angažovanosť v nestabilných štátoch a štátoch zasiahnutých konfliktom, a to aj prostredníctvom stratégie Global Gateway; keďže verejno-súkromné partnerstvá a projekty v oblasti infraštruktúry v takýchto krajinách môžu byť úspešné a mať významný pozitívny vplyv, ak sú správne navrhnuté;</P></CONS><CONS><P><NO.P>K.</NO.P>keďže investičná medzera v oblasti cieľov udržateľného rozvoja (SDG) v rozvojových krajinách v súčasnosti predstavuje 4 bilióny USD ročne; keďže záväzok súkromného sektora plniť ciele udržateľného rozvoja ponúka možnosť zvýšiť rozsah rozvojových opatrení a ich udržateľnosť vytváraním dôstojných pracovných miest, stimulovaním hospodárskeho rastu a odstraňovaním chudoby;</P></CONS><CONS><P><NO.P>L.</NO.P>keďže EÚ a jej členské štáty sa zaviazali vynakladať 0,7 % svojho hrubého národného dôchodku na oficiálnu rozvojovú pomoc, ktorá je určená na podporu hospodárskeho rozvoja a blahobytu rozvojových krajín; keďže geopolitické hľadiská nesmú prevažovať nad zásadami účinnosti rozvoja ani narúšať priority partnerských krajín;</P></CONS><CONS><P><NO.P>M.</NO.P>keďže trvalé výsledky nemožno dosiahnuť bez záväzku partnerských krajín posilniť demokratický rozvoj v dlhodobom horizonte;</P></CONS><CONS><P><NO.P>N.</NO.P>keďže úspech stratégie Global Gateway závisí od prístupu „Tím Európa“, ktorý sa v posledných troch rokoch usiloval preukázať zodpovednosť, angažovanosť a jednotnejší hlas EÚ vo svete; keďže koncept Tím Európa by sa mohol ďalej zlepšiť, pokiaľ ide o spoločné plánovanie, navrhovanie projektov, riadenie, rozhodovanie a zapojenie zainteresovaných strán;</P></CONS><CONS><P><NO.P>O.</NO.P>keďže niektoré hlavné projekty Global Gateway už boli označené za priority v rámci partnerstva G7 pre globálnu infraštruktúru a investície;</P></CONS><CONS><P><NO.P>P.</NO.P>keďže niektoré členské štáty vypracovali plány národného partnerstva; keďže členské štáty sa vyzývajú, aby si vymieňali najlepšie postupy;</P></CONS><CONS><P><NO.P>Q.</NO.P>keďže Európsky parlament uvítal stratégiu Global Gateway ako koordinovanú reakciu EÚ na globálne výzvy, pričom poukázal na nedostatky v jej riadení vrátane zosúladenia s prioritami partnerských krajín, vplyvu, zapojenia zainteresovaných strán a transparentnosti, ako aj na nedostatok pravidelných správ o vplyve hlavných iniciatív; keďže rozhodovací proces v rámci stratégie Global Gateway nie je stanovený v právnych predpisoch, ale riadi sa vnútornými postupmi Komisie a rozhodnutiami Rady;</P></CONS><CONS><P><NO.P>R.</NO.P>keďže Európsky parlament by mal v plnej miere uplatňovať svoj vplyv v rámci svojej úlohy demokratickej kontroly v politike a riadení stratégie Global Gateway, ako aj pri zabezpečovaní zodpovednosti pri hodnotení projektov;</P></CONS><CONS><P><NO.P>S.</NO.P>keďže v rámci súčasnej stratégie Global Gateway nemajú volené orgány v prijímajúcich krajinách, vrátane parlamentov, občianskej spoločnosti a nezávislých expertov žiadnu aktívnu úlohu pri rozhodovaní ani pri monitorovaní a zabezpečovaní zodpovednosti;</P></CONS><CONS><P><NO.P>T.</NO.P>keďže verejnosť má obmedzený prístup k informáciám o projektoch Global Gateway;</P></CONS><CONS><P><NO.P>U.</NO.P>keďže ciele a lepšie nástroje monitorovania a hodnotenia by mohli pomôcť pri posudzovaní prínosu projektov k rozvojovým cieľom a predchádzať nepriaznivým vplyvom v prijímajúcich krajinách;</P></CONS></GRCONS></PREAMBLE><DISPOSITIF><ACTLST><ACTINIT><STRING BOLD="on"><STRING ITALIC="on">Hodnotenie, strategické ciele a vízia</STRING></STRING></ACTINIT><ACTION><P><NO.P>1.</NO.P>pripomína, že iniciatíva Global Gateway je strategickou geopolitickou koncepciou integrujúcou zahraničné, hospodárske a rozvojové politiky vrátane angažovanosti EÚ v oblasti ochrany klímy a adaptácie na jej zmenu, digitálnej transformácie a sektorov zdravotníctva, výskumu, vzdelávania a dopravy, s cieľom vytvoriť dlhodobé, strategické a vzájomne prospešné partnerstvá s osobitným zreteľom na budovanie a zabezpečenie udržateľných dodávateľských reťazcov a odolnosti v EÚ aj partnerských krajinách, najmä intenzívnejším zapojením súkromného sektora; zdôrazňuje, že iniciatíva Global Gateway by sa mala stať dlhodobou stratégiou založenou na nadrezortnom prístupe; v tejto súvislosti víta prechod od modelu darca – príjemca k rovnocenným partnerstvám; zdôrazňuje, že dôraz by sa mal klásť na inteligentné investície do kvalitnej infraštruktúry, ktoré rešpektujú vysoké sociálne a environmentálne normy a sú v súlade so záujmami a hodnotami EÚ vrátane právneho štátu, ľudských práv a príslušných medzinárodných noriem a štandardov; zdôrazňuje, že na to, aby nástroj dosiahol želaný rozsah, je nevyhnutná koordinácia s medzinárodnými inštitúciami, zapojenie súkromného sektora a prispôsobená strategická komunikácia, a to aj v prijímajúcich krajinách;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>2.</NO.P>zdôrazňuje, že nové geostrategické výzvy, ako je prebiehajúca ruská útočná vojna proti Ukrajine, ako aj rastúci vplyv a asertivita Číny a Ruska, zrušenie Agentúry Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID) a prehĺbenie škrtov v oficiálnej rozvojovej pomoci, a to aj vo viacerých členských štátoch EÚ, vytvorili značné medzery vo financovaní pri poskytovaní základných verejných služieb; zdôrazňuje, že aktéri EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky a rozvoja musia lepšie využívať obmedzené zdroje a lepšie koordinovať svoje činnosti s cieľom zvýšiť pákový efekt, prítomnosť, vplyv a viditeľnosť EÚ na celom svete prostredníctvom vzájomne prospešných investícií, podporovať udržateľný a inkluzívny rast v partnerských krajinách, posilňovať rovnosť a živobytie miestnych komunít a pokrok pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>3.</NO.P>poznamenáva, že stratégia Global Gateway má potenciál sprevádzať, uľahčovať a posilňovať udržateľné európske investície na celom svete, ktoré partnerským krajinám poskytujú príležitosť rozvíjať ich priemyselné odvetvia a vytvárať pridanú hodnotu a dôstojné pracovné miesta na miestnej úrovni a poskytujú týmto krajinám prístup na popredné trhy v EÚ; zdôrazňuje, že dlhodobé partnerstvá, ktoré EÚ ponúka v rámci stratégie Global Gateway, môžu vytvoriť skutočnú alternatívnu ponuku pre partnerské krajiny, pokiaľ ide o ich rozvojové a hospodárske ciele, a zároveň prispieť k všeobecným cieľom EÚ v oblasti konkurencieschopnosti, odolnosti, diverzifikácie a strategickej autonómie, ako aj k dosiahnutiu spoločne dohodnutých medzinárodných cieľov;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>4.</NO.P>berie na vedomie politickú vôľu predsedníčky Komisie rozšíriť stratégiu Global Gateway počas volebného obdobia 2024 – 2029; konštatuje, že Rada od roku 2022 schválila viac ako 250 hlavných projektov; ďalej konštatuje, že podľa Komisie sa do konca roka 2024 zmobilizovalo 306 miliárd EUR; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou jasnosťou a transparentnosťou, pokiaľ ide o výsledky v oblasti financovania a spôsob, akým sa dosiahla suma 306 miliárd EUR;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>5.</NO.P>konštatuje, že výber projektov sa riadil príliš centralizovaným prístupom zhora nadol bez dostatočného zapojenia zainteresovaných strán; konštatuje, že koncepcia a kritériá projektov Global Gateway zostali nejasné tak pre členské štáty, ako aj pre partnerské krajiny; zdôrazňuje, že je dôležité uprednostňovať model, v ktorom dopyt v partnerských krajinách zodpovedá ponukám európskych podnikov v súlade so zahraničnými, hospodárskymi a rozvojovými cieľmi EÚ a medzinárodnými záväzkami, najmä Agendou 2030 a Parížskou dohodou;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>6.</NO.P>berie na vedomie skutočnosť, že stratégia Global Gateway je založená na nariadení o nástroji NDICI – Globálna Európa; ďalej berie na vedomie návrh Komisie týkajúci sa nového nástroja Globálna Európa a konštatuje, že Komisia nevyužila príležitosť zahrnúť do neho žiadne zásadné kodifikujúce ustanovenia o stratégii Global Gateway; konštatuje, že Európsky parlament je ako spoluzákonodarca ochotný predložiť objasňujúce návrhy;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>7.</NO.P>zdôrazňuje, že stratégia Global Gateway musí zostať zakotvená v hlavnom cieli rozvojovej spolupráce EÚ, ktorým je znižovanie a dlhodobé odstránenie chudoby;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>8.</NO.P>zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabezpečiť rovnováhu medzi oficiálnou rozvojovou pomocou a financovaním mimo oficiálnej rozvojovej pomoci, a zároveň vyzýva Komisiu, aby posilnila koordináciu s nástrojmi a politikami, ktoré nesúvisia s rozvojom; žiada Komisiu, aby uviedla, či projekty stratégie Global Gateway spĺňajú kritériá ODA;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>9.</NO.P>vyzýva Komisiu, aby stanovila jasné a transparentné metodiky posudzovania vplyvu intervencií stratégie Global Gateway financovaných z oficiálnej rozvojovej pomoci EÚ a so zapojením aktérov súkromného sektora EÚ na rozvoj a ich oprávnenosti, pokiaľ ide o kritériá Výboru pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj; zdôrazňuje, že takéto metodiky by mali byť doplnené o posúdenia strategického významu, pričom by sa mala zohľadniť dôveryhodná konektivita a podobné zmýšľanie, odolnosť a dlhodobá udržateľnosť projektov, a vyzýva na pravidelné podávanie správ Európskemu parlamentu spôsobom, ktorý odráža dvojaké rozvojové a geopolitické ciele stratégie Global Gateway;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>10.</NO.P>zdôrazňuje význam systematickejšieho monitorovania a hodnotenia vplyvov projektov stratégie Global Gateway s cieľom zvýšiť zodpovednosť, transparentnosť a účinnosť iniciatívy;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>11.</NO.P>zdôrazňuje, že investície do posilnenia postavenia žien a sociálneho kapitálu sú nielen v súlade s hodnotami EÚ, ale aj ekonomicky výhodné; zdôrazňuje význam uplatňovania rodovo responzívneho prístupu v programovaní Global Gateway s cieľom zabezpečiť, aby investície prispievali k rodovej rovnosti;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>12.</NO.P>vyjadruje poľutovanie nad tým, že priorita stanovená v článku 12 ods. 2 nariadenia o NDICI – Globálna Európa pre spoločné programovanie a vykonávanie Komisiou a členskými štátmi nebola úspešne uplatnená a bola nahradená voľnejšou spoluprácou „Tím Európa“; žiada, aby sa povinné spoločné programovanie začlenilo do budúceho nástroja Globálna Európa a primerane vykonávalo, ako to dôsledne požadujú zainteresované strany stratégie Global Gateway;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>13.</NO.P>vyzýva členské štáty, aby vykonali komplexné hodnotenie rámca Tím Európa vrátane iniciatív Tím Európa a poskytli informácie o súčasnom stave ich pokroku, zapojených aktéroch, ich financovaní a hlavných výsledkoch rozvoja;</P></ACTION></ACTLST><ACTLST><ACTINIT><STRING BOLD="on"><STRING ITALIC="on">Geopolitický význam stratégie Global Gateway </STRING></STRING></ACTINIT><ACTION><P><NO.P>14.</NO.P>vyzýva EÚ, aby posilnila svoju strategickú pozíciu, partnerstvá a globálnu dôveryhodnosť tým, že stratégiou Global Gateway ponúkne udržateľnú, transparentnú a demokratickú vzorovú alternatívu ku konkurenčným modelom a iniciatívam v oblasti infraštruktúry, ktorá bude v súlade so základnými hodnotami EÚ; ďalej vyzýva Komisiu, aby účinne a rýchlo podporovala stratégiu Global Gateway ako udržateľnú alternatívu k agresívnym iniciatívam konkurentov, ako sú Čína a Rusko, ktorých podpora sa z dlhodobého hľadiska často ukázala ako spojená s vážnymi negatívnymi dôsledkami, vrátane obrovskej závislosti od dlhu;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>15.</NO.P>zdôrazňuje význam jedinečného 360-stupňového prístupu stratégie Global Gateway, ktorý dopĺňa investície o podporu na posilnenie právneho štátu v partnerských krajinách vrátane nezávislosti súdnictva a protikorupčných opatrení, ako aj pre zodpovedné a demokratické inštitúcie, čím sa zabezpečí, aby projekty financované EÚ mali skutočný vplyv a boli v súlade so základnými hodnotami EÚ a cieľmi udržateľného rozvoja a s budovaním priaznivého regulačného prostredia v súlade s medzinárodnými normami a environmentálnymi, sociálnymi rámcami a rámcami riadenia;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>16.</NO.P>zdôrazňuje, že účinnosť stratégie Global Gateway závisí od jej schopnosti reagovať na skutočné priority partnerských krajín; vyzýva Komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a členské štáty, aby zabezpečili, že iniciatívy Global Gateway budú čo najinkluzívnejšie a najzodpovednejšie, navrhnuté spoločne s miestnymi zainteresovanými stranami a zosúladené s národnými a regionálnymi rozvojovými stratégiami partnerských krajín v súlade so zásadou zodpovednosti jednotlivých krajín; zdôrazňuje potrebu prepojenia politického dialógu, investícií, rozvojovej spolupráce a diplomatických opatrení s cieľom zabezpečiť strategickú súdržnosť a trvalý vplyv;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>17.</NO.P>vyzýva Komisiu, aby navrhla projekty v rámci stratégie Global Gateway s cieľom zabezpečiť silnú komplementárnosť a súlad s iniciatívami podporujúcimi medzinárodný poriadok založený na pravidlách a multilateralizmus vzhľadom na vytváranie blokov a zvýšené napätie;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>18.</NO.P>vyzýva na hlbšiu koordináciu s podobne zmýšľajúcimi partnermi, ktorí sú ochotní dodržiavať uvedené zásady a snažia sa diverzifikovať svoje vzťahy a riešiť rozvojové potreby, a to nad rámec transakčných dohôd, a zároveň sú v súlade so strategickými záujmami EÚ vrátane tých, ktoré obhajuje v skupinách G7, G20 a OSN, s cieľom maximalizovať kolektívny vplyv a zabezpečiť jednotné normy, financovanie a realizáciu projektov v konkurenčnom geopolitickom prostredí;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>19.</NO.P>je znepokojený správami, že viaceré projekty Global Gateway realizujú čínske spoločnosti, čo je v priamom rozpore s cieľom iniciatívy predstaviť alternatívu k iniciatíve Jedno pásmo, jedna cesta a vytvoriť skutočnú národnú hodnotu v partnerských krajinách; vyzýva preto na okamžité prešetrenie účasti všetkých čínskych spoločností na stratégii Global Gateway;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>20.</NO.P>pripomína, že základná zásada súdržnosti politík v záujme rozvoja zakotvená v článku 208 ods. 1 ZFEÚ zaväzuje EÚ a jej členské štáty zohľadňovať ciele rozvojovej spolupráce vo všetkých politikách, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>21.</NO.P>vyzýva na účinnejšie zosúladenie stratégie Global Gateway so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ a cieľmi udržateľného rozvoja; vyzýva EÚ, aby vo väčšej miere využívala svoju normatívnu silu, zakotvila demokraciu, zásady právneho štátu, ľudské práva a udržateľný rozvoj ako základ pre všetky projekty v rámci stratégie Global Gateway, pričom zabezpečí doplnkovosť;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>22.</NO.P>zdôrazňuje, že posilňovanie stability a bezpečnosti v partnerských krajinách prispieva k podpore hospodárskych príležitostí, odolnosti a dlhodobého udržateľného rozvoja, čím sa riešia základné príčiny nelegálnej migrácie;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>23.</NO.P>zdôrazňuje, že začlenenie programu súdržnosti politík v záujme udržateľného rozvoja do stratégie EÚ Global Gateway je nevyhnutné pre spoločný prístup k udržateľnému a geoekonomickému rozvoju;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>24.</NO.P>žiada, aby sa uprednostňovali investície do energetiky, kritických surovín a zelenej transformácie s cieľom znížiť závislosť EÚ od zahraničných konkurentov, a to aj do sietí obnoviteľných zdrojov energie, koridorov čistého vodíka a udržateľnej dopravy, čím sa posilní globálny udržateľný rozvoj aj energetická autonómia EÚ; ďalej vyzýva na posilnenie digitálnej suverenity a dôveryhodnej konektivity pri súčasnom presadzovaní demokratických digitálnych noriem na globálnej úrovni;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>25.</NO.P>zdôrazňuje, že je potrebné, aby investície v rámci stratégie Global Gateway boli v súlade s existujúcimi procesmi náležitej starostlivosti EÚ, aby boli otvorené a prospešné pre miestnych a regionálnych účastníkov trhu a občiansku spoločnosť a aby pomohli odstrániť nedostatky v infraštruktúre a nerovnosti vrátane tých, ktoré súvisia s digitálnou a energetickou chudobou, najmä vo vidieckych a okrajových oblastiach, čím sa zabezpečí, aby miestne komunity a producentské krajiny pocítili prínosy spojené s výrobou energie z obnoviteľných zdrojov a nerastných surovín, ako sú príjmy a pracovné miesta; vyzýva, aby tieto rozdiely identifikovali partnerské krajiny po konzultácii s miestnymi podnikmi, komunitami a aktérmi občianskej spoločnosti; zdôrazňuje, že tieto projekty musia vytvárať miestnu hodnotu a rešpektovať zásady univerzálnej dostupnosti a dizajnu pre všetkých, čím sa zabezpečí, aby infraštruktúra nevytvárala nové prekážky a podporovala plné začlenenie osôb so zdravotným postihnutím v najzraniteľnejších prostrediach;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>26.</NO.P>zdôrazňuje, že energetické projekty Global Gateway by mali byť navrhnuté dostatočne flexibilne, aby mohli reagovať na meniace sa technologické a trhové potreby v partnerských krajinách; vyzýva Komisiu, aby zahrnula mechanizmy pravidelného preskúmania a v prípade potreby prerozdelenia alebo úpravy investícií s cieľom zabezpečiť, aby projekty zostali relevantné, nákladovo efektívne a zosúladené s vyvíjajúcimi sa energetickými potrebami partnerských krajín;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>27.</NO.P>zdôrazňuje, že investície do zelenej energie v rámci stratégie Global Gateway musia zohľadňovať konflikty a musia byť založené na zásadách spravodlivej a transparentnej správy zdrojov, najmä ak ide o ťažbu kritických surovín; vyzýva na monitorovanie potenciálnych škodlivých vplyvov na životné prostredie a ľudské práva, ako aj rizika prehlbovania nerovností a konfliktov, a to aj v nestabilných kontextoch; zdôrazňuje najmä, že sa to týka veľkých projektov v oblasti infraštruktúry, ako sú hybridné elektrárne, projekty v oblasti vodíka, ťažba lítia, dátové centrá, rozširovanie prístavov, letiská a dopravné koridory;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>28.</NO.P>zdôrazňuje, že narastajúci nedostatok vody začína predstavovať veľkú hrozbu pre perspektívy hospodárskeho rastu v partnerských krajinách, a navrhuje, aby stratégia Global Gateway zahŕňala projekty a politiky v oblasti vody; uznáva, že udržateľný hospodársky rozvoj závisí aj od zdravých vodných útvarov, a vyzýva na systematické začleňovanie modrého rozmeru do investícií v rámci stratégie Global Gateway, ktoré podporujú zabezpečenie dostupnosti vody, odolnosť voči zmene klímy a dlhodobý sociálno-ekonomický rozvoj;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>29.</NO.P>zdôrazňuje potenciál, ktorý stratégia Global Gateway ponúka pre úsilie o zmiernenie zmeny klímy, pričom investície môžu prispieť k tvorbe vysokokvalitných uhlíkových kreditov v partnerských krajinách a priniesť vzájomne prospešné výsledky;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>30.</NO.P>žiada o objasnenie, do akej miery je stratégia Global Gateway naďalej plne súčasťou partnerstva pre globálnu infraštruktúru a investície, spoločného záväzku skupiny G7 podporovať verejné a súkromné investície do udržateľnej, inkluzívnej, odolnej a vysokokvalitnej infraštruktúry;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>31.</NO.P>vyzýva na užšiu spoluprácu s podobne zmýšľajúcimi partnermi s cieľom vybudovať odolnú sieť dôveryhodnej konektivity, najmä, ale nie výlučne, s partnermi, ako sú Spojené kráľovstvo, Kanada, Japonsko, Austrália, Nový Zéland, Kórejská republika, India a Taiwan;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>32.</NO.P>zdôrazňuje potrebu pokračujúcej spolupráce a koordinácie s OSN a jej agentúrami, ktorá má potenciál zlepšiť globálnu prítomnosť EÚ a jej vnímanie v zahraničí; preto vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi prostredníctvom Tímu Európa a všetkými ostatnými relevantnými, podobne zmýšľajúcimi partnermi v rámci stratégie Global Gateway, stavali na miestnych vedomostiach, technických znalostiach a na úlohe OSN pri vytváraní priaznivého prostredia, zabezpečovaní miestnej zodpovednosti, podpore inkluzívneho a udržateľného rozvoja a podpore partnerských krajín pri budovaní odolných systémov v oblasti zdravia, vzdelávania a sociálnej ochrany;</P></ACTION></ACTLST><ACTLST><ACTINIT><STRING BOLD="on"><STRING ITALIC="on">Rozvojová spolupráca</STRING></STRING></ACTINIT><ACTION><P><NO.P>33.</NO.P>zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty sú naďalej najväčšími poskytovateľmi oficiálnej rozvojovej pomoci na svete; zdôrazňuje, že EÚ má veľkú ekonomickú výhodu, pokiaľ ide o jej schopnosť poskytovať prístup na atraktívny vnútorný trh a pritom chápať a rešpektovať miestnu realitu, ako aj reagovať na potreby ľudského rozvoja, ochrany životného prostredia a vytvárania dôstojných pracovných miest na miestnej úrovni;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>34.</NO.P>zdôrazňuje potenciál stratégie Global Gateway ako účinného nástroja na mobilizáciu finančných prostriedkov potrebných na dosiahnutie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a na reakciu na záujem mnohých partnerských krajín o súkromné investície a globálnu integráciu miestnych hodnotových reťazcov;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>35.</NO.P>zdôrazňuje, že rozvojová spolupráca EÚ musí naďalej poskytovať podporu partnerským krajinám v kontexte, v ktorom stratégia Global Gateway nie je primeranou odpoveďou na ich potreby; zdôrazňuje, že nestabilné a konfliktom zasiahnuté oblasti si vyžadujú osobitnú pozornosť a prispôsobené formy investícií, ako sú granty a koordinované opatrenia medzi humanitárnymi, rozvojovými a mierovými aktérmi, a to aj v najmenej rozvinutých krajinách, ktoré dopĺňajú stratégiu Global Gateway alebo idú nad jej rámec, s osobitným zameraním na spoluprácu s miestnymi aktérmi a posilnenie ich postavenia; požaduje ambicióznu stratégiu s prístupom zameraným na ľudí v nestabilných podmienkach s cieľom realizovať budovanie mieru prostredníctvom prepojenia medzi humanitárnou oblasťou, rozvojom a mierom; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že tradičná oficiálna rozvojová pomoc by nemala byť presmerovaná z oblastí, kde je najviac potrebná, a že musí zostať základným nástrojom na podporu odvetví, ako je zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, miestne drobné poľnohospodárstvo, potravinová bezpečnosť, výživa, voda, primerané bývanie a sociálna ochrana, ktoré sú predpokladom stabilných, inkluzívnych a prosperujúcich spoločností, pričom EÚ by mala zlepšiť monitorovanie s cieľom zabezpečiť, aby sa oficiálna rozvojová pomoc nepresmerovala na kriminálne alebo korupčné účely; zdôrazňuje, že verejno-súkromné partnerstvá môžu dopĺňať oficiálnu rozvojovú pomoc na ľudský rozvoj, ale nesmú ju nahrádzať;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>36.</NO.P>vyzýva na pokračovanie podpory prostredníctvom projektov Global Gateway na posilnenie globálnej pripravenosti na ohrozenie zdravia investovaním do rozvoja kapacít v oblasti prevencie, pripravenosti a reakcie, ako aj do udržateľných miestnych iniciatív v oblasti výroby a budovania kapacít v partnerských krajinách;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>37.</NO.P>uznáva, že značný počet partnerských krajín v rámci stratégie Global Gateway sa do veľkej miery spolieha na poľnohospodárstvo ako na hlavný zdroj príjmov, zamestnanosti a potravinovej bezpečnosti; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že v budúcich strategických preskúmaniach a hodnoteniach vykonávania stratégie Global Gateway sa zohľadnia špecifické potreby a rozvojový potenciál poľnohospodárskeho sektora v partnerských krajinách; uznáva, že na dosiahnutie komplexných a udržateľných výsledkov v oblasti ľudského rozvoja je nevyhnutné silné financovanie z verejného sektora, ktoré je podporované trvalými záväzkami darcov; potvrdzuje, že súkromné investície a inovatívne financovanie môžu zohrávať dôležitú doplnkovú úlohu popri silnom verejnom financovaní, ale nie namiesto neho;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>38.</NO.P>zdôrazňuje, že 360-stupňový prístup zahŕňa aj podporu rozvoja vzdelávania a odbornej prípravy, rovnosti a začlenenia, najmä pokiaľ ide o mládež a rodovú rovnosť; konštatuje, že si to vyžaduje komplexné politické zásahy a budovanie kapacít; zdôrazňuje, že týmto prístupom môže EÚ vytvoriť rovnaké podmienky pre európske podniky, najmä vo vzťahu k iným zahraničným investorom, pričom bude rešpektovať požiadavky na miestny obsah, podporovať rozvojové potreby partnerských krajín a zvýšiť viditeľnosť Tímu Európa;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>39.</NO.P>zdôrazňuje, že je potrebné, aby projekty Global Gateway začleňovali práva detí ako súčasť základných zásad Únie, a to zabezpečením ochrany pred vykorisťovaním a detskou prácou, ako aj prostredníctvom programov na zlepšenie prístupu k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a sociálnej ochrane; vyzýva na konsolidované úsilie o zlepšenie investičného prostredia na miestnej a vnútroštátnej úrovni v partnerských krajinách vrátane budovania kapacít, ktoré by sprevádzalo reformy v oblastiach, ako je uľahčenie investícií, verejné obstarávanie, politika hospodárskej súťaže a celkové podnikateľské prostredie a podpora silných účtovných systémov; zdôrazňuje, že budovanie stabilnej hospodárskej infraštruktúry a spoľahlivého fungujúceho štátu a zvyšovanie miestnej výrobnej kapacity sú dôležitými faktormi pre dlhodobé odstránenie chudoby; pripomína, že miestne spoločnosti často čelia menovým a likvidným problémom v dôsledku nestability výmenných kurzov a obmedzenej konvertibility svojich mien, čo môže obmedzovať ich účasť na medzinárodných projektoch a oslabovať ich finančnú stabilitu;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>40.</NO.P>zdôrazňuje význam akademickej a vedeckej spolupráce ako piliera digitálneho a inovačného programu Global Gateway; vyzýva Komisiu, aby využila programy Horizont Európa, Erasmus+ a globálne výmenné programy v synergii s projektmi Global Gateway s cieľom umožniť talentovaným študentom študovať v Európe a posilniť miestne odborné znalosti v partnerských krajinách a podporiť spoločný výskum, výmenu poznatkov a rozvoj digitálnych zručností; zdôrazňuje, že takýto prístup by celosvetovo posilnil kapacity v oblasti vzdelávania a výskumu a zabezpečil, aby investície do konektivity sprevádzal rozvoj ľudského kapitálu a transfer technológií;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>41.</NO.P>vyzýva EÚ, aby využila svoje politické a hospodárske postavenie na presadzovanie globálneho programu v oblasti spravodlivosti a dlhodobej udržateľnosti; zdôrazňuje, že investície v rámci stratégie Global Gateway musia prispievať k znižovaniu nerovností, podporovať ľudský rozvoj a presadzovať inkluzívne a spravodlivé systémy, ktoré zapájajú a oslovujú najchudobnejších 40 % obyvateľstva, ako aj osoby najviac ohrozené vylúčením, vrátane osôb so zdravotným postihnutím, žien, dievčat a vysídleného obyvateľstva; zdôrazňuje, že rozvojová spolupráca by mala posilniť finančné systémy partnerských krajín; zdôrazňuje, že takéto úsilie by malo byť založené na 360-stupňovom prístupe stratégie Global Gateway a malo by sa monitorovať;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>42.</NO.P>domnieva sa, že investície by mali podporovať dôstojné, dostupné a udržateľné pracovné miesta s osobitným zameraním na začlenenie zraniteľných skupín do trhu práce; navyše zdôrazňuje, že investície by mali byť podporované odbornou prípravou a zručnosťami, prenosom vedomostí a technológií v spolupráci s príslušnými miestnymi vzdelávacími inštitúciami a strediskami odbornej prípravy, ako aj odbornou prípravou učiteľov, základným vzdelávaním, dostupnou infraštruktúrou a prispôsobenými vzdelávacími materiálmi, pričom by sa malo zabezpečiť, aby programy boli v súlade so sociálno-ekonomickým kontextom každej partnerskej krajiny a aby posilňovali výrobnú štruktúru krajiny;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>43.</NO.P>konštatuje, že mnohí partneri nemajú dostatok finančných prostriedkov na rozsiahle projekty v oblasti infraštruktúry; zdôrazňuje, že stratégia Global Gateway kladie veľký dôraz na rozvoj infraštruktúry a budovanie kapacít, ktoré majú slúžiť ako katalyzátor udržateľného rastu a regionálnej integrácie, ako aj prepojenia s EÚ; konštatuje, že hlavné projekty stratégie Global Gateway na roky 2023, 2024 a 2025 sa osobitne zameriavali na infraštruktúru, pričom menej ako 10 % sa týkalo vzdelávania a výskum a o niečo viac ako 10 % sa zameriavalo na sektor zdravotníctva; zdôrazňuje, že vyššie úrovne investícií do zdravotníctva, vzdelávania a výskumu by mohli priniesť vyššiu hospodársku a sociálnu návratnosť ako investície do infraštruktúry;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>44.</NO.P>poukazuje na to, že mnohé rozvojové krajiny, najmä v subsaharskej Afrike, čelia vysokej úrovni verejného dlhu, čo obmedzuje ich schopnosť investovať a poskytovať sociálne a základné služby; konštatuje, že Čína je najväčším bilaterálnym veriteľom mnohých rozvojových krajín a že jej úverové praktiky prispeli k rastúcej úrovni dlhu; konštatuje, že projekty Global Gateway sa realizujú vo viacerých veľmi zadlžených chudobných krajinách; zdôrazňuje, že projekty Global Gateway by nemali viesť k zhoršeniu zadlženosti ani k vytváraniu nových „dlhových pascí“; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby znížili a zmiernili dlhové zaťaženie rozvojových krajín, najmä tých na globálnom Juhu, podporou globálnych dlhových úľav a reštrukturalizácie dlhu, pričom by mali zohľadniť zásady Konferencie OSN pre obchod a rozvoj týkajúce sa podpory zodpovedného poskytovania a získavania štátnych úverov, ako aj zásady OECD týkajúce sa udržateľnosti dlhu; konštatuje, že súčasný systém úverových ratingov neúmerne zvýhodňuje krajiny globálneho Severu v porovnaní s krajinami globálneho Juhu; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila tieto vyššie vnímané riziká a náklady na prijaté úvery a pôžičky; navrhuje, aby stratégia Global Gateway ponúkala swapy v oblasti spravodlivej transformácie a investícií, odpustenie dlhu za realizáciu ekologických opatrení (debt-for-nature swaps) alebo opatrení v oblasti klímy (debt-for-climate swaps); konštatuje, že projekty zelenej transformácie v rámci stratégie Global Gateway by sa mali zohľadňovať podľa článku 6 ods. 4 Parížskej dohody vzhľadom na ich príspevok k vysokokvalitným medzinárodným kreditom;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>45.</NO.P>zdôrazňuje, že prístup k financovaniu zostáva pre mnohé rozvojové krajiny kľúčovou výzvou; víta iniciatívy zamerané na podporu rozvojových krajín pri prekonávaní prekážok v prístupe k financovaniu; uznáva význam grantov pri uvoľňovaní iných foriem financovania;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>46.</NO.P>naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaviedla potrebné mechanizmy na zabezpečenie toho, aby všetci partneri zapojení do projektov stratégie Global Gateway v plnej miere dodržiavali právne predpisy EÚ a príslušné medzinárodné normy v oblasti boja proti úplatkárstvu, boja proti korupcii a v oblasti finančnej integrity vrátane kontrol integrity, nástrojov na posudzovanie a riadenie rizík a monitorovacích systémov na predchádzanie korupcii, nezákonným finančným tokom a iným formám neetického správania, ich odhaľovanie a riešenie;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>47.</NO.P>zdôrazňuje potrebu včasných, inkluzívnych a primeraných konzultácií s partnerskými krajinami v rámci riadenia stratégie Global Gateway pred tvorbou projektov s cieľom zabezpečiť dodržiavanie zásad účinnosti rozvoja vrátane miestnej zodpovednosti;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>48.</NO.P>vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia na uľahčenie účasti malých a stredných podnikov (MSP), vrátane družstiev a podnikov sociálneho hospodárstva, v rámci stratégie Global Gateway, a to aj zavedením zjednodušených procesov a osobitných finančných okien, cieleného oslovovania, zjednodušeného prístupu k verejným obstarávaniam a podporných mechanizmov na posilnenie ich medzinárodnej konkurencieschopnosti; zdôrazňuje význam MSP pri vytváraní pracovných miest na miestnej úrovni, pre miestnu zodpovednosť a pridanú hodnotu a žiada, aby sa náležite zohľadnili ich osobitné charakteristiky, napríklad pokiaľ ide o veľkosť a finančný objem projektov, ktoré sú schopné realizovať, a kapacity na plnenie oznamovacích povinností; zdôrazňuje, že popri MSP z partnerských krajín sú európske MSP dôležitými partnermi pri realizácii stratégie Global Gateway; zdôrazňuje, že stratégia Global Gateway by mala prinášať vzájomné výhody vytváraním udržateľných hodnotových reťazcov, inovácií a kvalitných pracovných miest v EÚ;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>49.</NO.P>žiada Komisiu, aby účinnejšie a v skoršej fáze zapojila miestne a regionálne orgány do navrhovania projektov, rozhodovania a financovania; zdôrazňuje ich dvojitú úlohu ako implementujúcich partnerov a príjemcov; pripomína, že mnohé rozhodnutia týkajúce sa realizácie projektov sa prijímajú na nižšej ako celoštátnej úrovni, kde by sa mali dôkladne zohľadňovať záujmy a potreby občanov;</P></ACTION></ACTLST><ACTLST><ACTINIT><STRING BOLD="on"><STRING ITALIC="on">Riadenie </STRING></STRING></ACTINIT><ACTION><P><NO.P>50.</NO.P>odporúča revíziu riadiacej štruktúry stratégie Global Gateway a požaduje významnejšie zapojenie Európskeho parlamentu na rovnakom základe ako členské štáty;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>51.</NO.P>vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek plánovaným každoročným zasadnutiam sa rada pre stratégiu Global Gateway doteraz stretla len dvakrát, a to v decembri 2022 a októbri 2025, a to s obmedzeným priestorom na hlbšiu analýzu a diskusiu alebo riadenie budúcich činností a projektov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účasť na vysokej úrovni;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>52.</NO.P>konštatuje, že táto rada by mala fungovať ako doplnok k budúcej investičnej rade stratégie Globálna Európa a žiada Komisiu, aby objasnila a vymedzila ich príslušné mandáty;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>53.</NO.P>žiada, aby metóda výberu hlavných projektov vychádzala z objektívnych a kvalitatívnych kritérií a aby sa predišlo škodlivému rozširovaniu projektov, maximalizoval celkový vplyv a zabezpečil merateľný úspech; vyzýva Komisiu, aby objasnila pridanú hodnotu hlavných projektov Global Gateway v porovnaní s inými projektmi;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>54.</NO.P>odporúča, aby boli hlavné projekty koncipované ako ekosystémy, v ktorých môžu podniky v partnerských krajinách a v EÚ efektívne fungovať a prosperovať; trvá na podpore tzv. európskeho obsahu v hlavných projektoch a na včasnom zapojení partnerských krajín a na tom, aby sa jasne uvádzali prínosy týchto projektov v partnerských krajinách; nabáda všetky zainteresované strany, aby uvítali dlhodobú spoluprácu, pretože investície, najmä do infraštruktúry, energetiky a ťažby, sa vo veľkej miere opierajú o dlhodobú angažovanosť a bezpečnosť plánovania;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>55.</NO.P>vyzýva radu pre stratégiu Global Gateway, aby zohľadňovala správy zainteresovaných strán a systematicky čerpala zo štatistických údajov, ktoré by mali byť včas a užívateľsky prívetivým spôsobom zdieľané s členskými štátmi a Európskym parlamentom, s cieľom usmerňovať politické riadenie, zlepšovať koordináciu a v prípade potreby upraviť budúce programovanie;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>56.</NO.P>navrhuje, aby sa rada pre stratégiu Global Gateway stala ústredným operačným orgánom pre vykonávanie stratégie Global Gateway, najmä pokiaľ ide o vymedzenie kritérií pre hlavné projekty, výber hlavných projektov a poskytovanie primeraných rámcových podmienok a ich financovanie; žiada, aby sa projekty a partnerstvá, ktoré sa v iných kontextoch považujú za strategické, zosúladili a zjednotili s hlavnými projektmi v rámci stratégie Global Gateway; zdôrazňuje, že zloženie rady je potrebné zmeniť tak, aby zahŕňala účastníkov s kompetenciami na operatívnej úrovni, a že je potrebné zvýšiť frekvenciu jej zasadnutí a aby sa jej programy orientovali na rozhodovanie; navrhuje, aby poradné orgány prešli rovnakým procesom „operacionalizácie“;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>57.</NO.P>zastáva názor, že prístup k stratégii Global Gateway by sa mal zmeniť z prístupu zhora nadol na prístup založený na dopyte; pripomína, že intenzívnejšie zapojenie európskeho súkromného sektora je jadrom stratégie Global Gateway; navrhuje preto zabezpečiť pravidelnú a transparentnú účasť zástupcov európskeho súkromného sektora na formovaní a ďalšom rozvoji stratégie Global Gateway; pripomína tiež, že iniciatíva Global Gateway by mala byť riadená partnermi a mala by rešpektovať a zosúlaďovať národné a miestne rozvojové plány; naliehavo žiada, aby boli delegácie EÚ a zástupcovia partnerských krajín pozývaní na zasadnutia rady ad hoc vrátane zástupcov miestnych orgánov, občianskej spoločnosti a podnikov;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>58.</NO.P>zdôrazňuje kľúčovú úlohu delegácií EÚ pri koordinácii s miestnymi zainteresovanými stranami, identifikácii potenciálnych investičných príležitostí, získavaní dôkladných poznatkov o konkurentoch EÚ a existujúcich nedostatkoch a pri podpore miestnych partnerov pri zosúlaďovaní ich projektových žiadostí s miestnymi prioritami, ako aj s prioritami EÚ, a preto vyzýva, aby boli delegáciám EÚ poskytnuté dostatočné ľudské, finančné a technické zdroje, a to aj prostredníctvom cielených vzdelávacích programov, aby mohli tieto úlohy plniť; dôrazne nesúhlasí s akýmikoľvek plánmi na zníženie počtu zamestnancov delegácií EÚ v partnerských krajinách;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>59.</NO.P>vyzýva Komisiu a všetky zainteresované strany, aby zabezpečili zmysluplné konzultácie a účasť poradnej platformy pre dialóg s občianskou spoločnosťou a miestnymi samosprávami o stratégii Global Gateway, ako aj miestnych organizácií občianskej spoločnosti, marginalizovaných skupín a odborov, ženských organizácií a organizácií osôb so zdravotným postihnutím, ako aj miestnych malých a stredných podnikov a pôvodného obyvateľstva, a aby vytvorili podmienky pre to, aby tieto subjekty mohli plniť svoju demokratickú a partnerskú úlohu presahujúcu schvaľovanie, a to aj zabezpečením primeraných časových rámcov, frekvencie a nadväzujúcich opatrení na základe výsledkov týchto stretnutí; konštatuje, že platforma by mala zohrávať doplnkovú úlohu pri riadení stratégie Global Gateway a zmysluplne prispievať k výberu, navrhovaniu a realizácii projektov, čím by sa zlepšila legitimita a akceptácia projektov stratégie Global Gateway na miestnej úrovni;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>60.</NO.P>zdôrazňuje potrebu častejších a operatívnejších konzultácií s poradnou skupinou podnikov vrátane zástupcov podnikov z globálneho Juhu, zameraných na rozhodovanie a konkrétne výsledky; trvá na tom, že potenciálne konflikty záujmov sa musia riešiť, a to aj požiadavkami na finančnú transparentnosť; navrhuje, aby členovia poradnej skupiny podnikov deklarovali svoju účasť na projektoch stratégie Global Gateway; trvá na dôležitosti začlenenia európskych a miestnych MSP do poradnej skupiny podnikov;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>61.</NO.P>pripomína, že Európsky parlament zohráva významnú úlohu pri formovaní politík EÚ v oblasti hospodárstva, klímy, digitalizácie, obchodu a konkurencieschopnosti; zdôrazňuje, že súčasné riadenie stratégie Global Gateway zatiaľ neumožnilo Európskemu parlamentu vykonávať kontrolné povinnosti ani prispievať k parlamentnej diplomacii;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>62.</NO.P>domnieva sa, že väčšie zapojenie Európskeho parlamentu ako jedinej priamo demokraticky volenej inštitúcie EÚ je nevyhnutné na zabezpečenie demokratickej legitimity, transparentnosti a súdržnosti politík stratégie Global Gateway, ako aj na zvýšenie jej viditeľnosti; zdôrazňuje kľúčovú kontrolnú a strategickú riadiacu úlohu Európskeho parlamentu vrátane posilneného parlamentného dohľadu nad identifikáciou, výberom a realizáciou projektov, ako aj systematického hodnotenia výsledkov a vplyvu; zdôrazňuje, že Európsky parlament musí zohrávať ústrednú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby investície v rámci stratégie Global Gateway efektívne využívali zdroje a boli plne v súlade s hodnotami EÚ, rozvojovými cieľmi a normami udržateľnosti;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>63.</NO.P>vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu pravidelne predkladala správy o pokroku pri realizácii projektov stratégie Global Gateway a aby príslušné výbory Európskeho parlamentu vykonávali pravidelné a štruktúrované strategické preskúmanie realizácie stratégie Global Gateway s cieľom zabezpečiť, aby jej ciele, priority a geografické zameranie zostali relevantné, koherentné a v súlade s cieľmi vonkajšej činnosti Únie a rozvojovými prioritami, ako aj s meniacim sa geopolitickým kontextom;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>64.</NO.P>ďalej zdôrazňuje význam zefektívnenia spolupráce v oblasti kontroly a dohľadu medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi s cieľom reagovať na prístup „Tím Európa“, keďže stratégia Global Gateway je čoraz viac vo vlastníctve členských štátov; zaväzuje sa zabezpečiť primerané konzultácie, účasť a zastúpenie, a to aj v budúcej funkčnejšej rade; vyzýva na zapojenie parlamentov partnerských krajín, a to aj prostredníctvom pravidelnej výmeny informácií a existujúcich mnohostranných zhromaždení;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>65.</NO.P>berie na vedomie novovytvorené investičné centrum stratégie Global Gateway a víta plánované zefektívnenie projektových žiadostí; zdôrazňuje, že proces podávania žiadostí a koordinácia s Tímom Európa na vnútroštátnej úrovni musia byť transparentné; so znepokojením však berie na vedomie nedostatočné zastúpenie partnerských krajín, najmä občianskej spoločnosti; zdôrazňuje, že lepšie informácie o príležitostiach v rámci stratégie Global Gateway sú potrebné aj pre európske spoločnosti, najmä MSP, a naliehavo vyzýva, aby sa centrum realizovalo spôsobom, ktorý uľahčí prístup MSP; ďalej požaduje jasné, verejné, aktuálne a ľahko dostupné informácie o všetkých plánovaných, prebiehajúcich a dokončených verejných súťažiach a projektoch, ako aj o možnostiach financovania, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať MSP a spoločnostiam z menších členských štátov, ktoré často nemajú stále zastúpenia v partnerských krajinách a je menej pravdepodobné, že budú mať k dispozícii zdroje verejnej správy na vytváranie ciest pre investície súkromného sektora; navrhuje vytvoriť platformu na vyhľadávanie potenciálnych obchodných partnerov a odberateľov;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>66.</NO.P>poukazuje na to, že projekty musia byť ekonomicky životaschopné alebo musia podporovať poskytovanie verejných statkov a že životaschopnosť projektov Global Gateway závisí od súdržných právnych rámcov a politík, ako sú obchodné dohody, daňové politiky, dohody o odbere, systémy obchodovania s emisnými kvótami a mechanizmy uhlíkovej kompenzácie na hraniciach; vyzýva Komisiu, aby lepšie zosúladila iniciatívu Global Gateway so svojím programom vnútornej politiky a iniciatívami, ako je program v oblasti konkurencieschopnosti, Európska zelená dohoda alebo digitálne desaťročie;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>67.</NO.P>odporúča, aby Komisia pri výbere projektov uprednostňovala tie, ktoré majú značný strategický význam;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>68.</NO.P>vyzdvihuje význam cezhraničných projektov Global Gateway pri posilňovaní obchodu a rozvoja s kľúčovými partnermi pri podpore hlbšej regionálnej hospodárskej integrácie v partnerských krajinách; zdôrazňuje, že rozvoj infraštruktúry by mal, pokiaľ je to možné, prispievať k integrácii obchodu v rámci regiónu, najmä medzi hospodárstvami južného susedstva, Afriky, Latinskej Ameriky a juhovýchodnej Ázie; zdôrazňuje strategický význam Africkej kontinentálnej zóny voľného obchodu pri riešení regionálnej fragmentácie a vyzýva, aby stratégia Global Gateway cielene prispievala k odstraňovaniu vybraných prekážok a úzkych miest, ktoré spomalili jej vykonávanie; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať postupný rozvoj vnútroregionálnych hodnotových reťazcov a regionálnej prepojenosti, a to aj prostredníctvom dialógu a technickej pomoci zameranej na zníženie regulačných výziev a necolných prekážok;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>69.</NO.P>zdôrazňuje strategickú hodnotu partnerstiev pre čistý obchod a investície, ktoré sa riadia logikou orientovanou na obchod a programy a dopĺňajú projektový prístup stratégie Global Gateway a zároveň umožňujú lepšiu regionálnu integráciu a prispievajú k globálnemu cieľu dosiahnutia cieľov udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že je nevyhnutné kombinovať prístup na trh s finančnými nástrojmi a nástrojmi financovania EÚ, ako sú Globálna Európa a stratégia Global Gateway; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, ako môžu partnerstvá pre čistý obchod a investície posilnené prostredníctvom stratégie Global Gateway pomôcť znížiť necolné prekážky pre partnerské krajiny, a to aj prostredníctvom cielených výnimiek z vybraných právnych predpisov EÚ alebo prostredníctvom uznávania rovnocennosti; vyzýva Komisiu, aby podporovala široké zapojenie zainteresovaných strán z radov podnikov, najmä MSP, odborov, občianskej spoločnosti a miestnych spoločenstiev; zdôrazňuje svoju ochotu posilniť spoluprácu medzi parlamentmi, riadne kontrolovať prebiehajúce vykonávanie a prispieť k budovaniu partnerstva medzi ľuďmi ako základu ďalšieho spoločného úspechu;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>70.</NO.P>vyzýva na výrazné zlepšenie transparentnosti, demokratickej zodpovednosti a informovanosti, zavedenie spoľahlivých mechanizmov monitorovania a hodnotenia a pravidelného podávania správ;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>71.</NO.P>vyzýva na účinné meranie vplyvu projektov Global Gateway na miestnej úrovni vrátane ich sociálnych, environmentálnych a ekonomických výsledkov, ako je ich príspevok k odstraňovaniu chudoby, ako aj ich finančnej a ekonomickej udržateľnosti, s využitím ukazovateľov týkajúcich sa tvorby pracovných miest, prenosu vedomostí, sociálneho začlenenia a rodovej rovnosti, v súlade s globálnymi cieľmi v oblasti sociálneho a ľudského kapitálu, ako sú ciele udržateľného rozvoja a Akčný plán pre rodovú rovnosť III;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>72.</NO.P>okrem toho žiada Komisiu, aby poskytla dôkazy o prínosoch projektov Global Gateway pre miestne podniky, najmä MSP, udržateľné a inkluzívne podniky, ako sú družstvá a sociálne podniky, miestne komunity a pracovnú silu v partnerských krajinách; vyzýva Komisiu, aby monitorovala a hodnotila vplyv projektov a zverejňovala takéto dôkazy s cieľom zabezpečiť ex ante a ex post, že projekty Global Gateway rešpektujú záväzky v oblasti ľudských práv a majú pozitívny vplyv na miestne hospodárstvo a pozitívny dominový efekt na širšie segmenty spoločnosti; berie na vedomie obavy vyplývajúce zo štúdií a vyšetrovaní týkajúcich sa vonkajších investícií, ktoré niekedy našli len obmedzené dôkazy o miestnych prínosoch, a to aj pre MSP a komunity v partnerských krajinách;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>73.</NO.P>vyzýva Komisiu, aby na základe rámca založeného na dôkazoch vytvorila nové nástroje na monitorovanie a posudzovanie distribúcie a vplyvu intervencií v partnerských krajinách, najmä v oblastiach, ako sú kvalita a kvantita pracovných miest, inkluzívne vzdelávanie, zdravie, životná úroveň, vplyv na najzraniteľnejšie skupiny, nerovnosť a sociálna súdržnosť, prispôsobenie sa zmene klímy a ochrana životného prostredia, ako aj rozvoj miestnych podnikov vrátane MSP, keďže by to pomohlo optimalizovať a rozšíriť miestny vplyv súčasných intervencií a partnerstiev EÚ a podporiť navrhovanie budúcich projektov s trvalými účinkami v partnerských krajinách; víta ukazovateľ nerovnosti a posúdenie distribučného vplyvu ako užitočné nástroje na monitorovanie vplyvu projektov Global Gateway; žiada, aby sa údaje rozčlenili podľa pohlavia a veku s cieľom sledovať začlenenie žien a dievčat a prínosy pre ne; zdôrazňuje, že takýto empirický prístup zvyšuje transparentnosť výdavkov a posilňuje dohľad Európskeho parlamentu ako zložky rozpočtového orgánu;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>74.</NO.P>odporúča monitorovať mieru a úspešnosť zapojenia európskych a miestnych spoločností; ďalej odporúča monitorovať vytváranie dodávateľských a hodnotových reťazcov, inovačných prínosov, odolnosti a hospodárskej pridanej hodnoty v partnerských krajinách aj v EÚ;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>75.</NO.P>vyzýva Komisiu, aby pravidelne zverejňovala štandardizované, podrobné a porovnateľné štatistiky o vykonávaní stratégie Global Gateway, ktoré budú okrem iného zobrazovať podiel verejného obstarávania a zákaziek zadaných spoločnostiam z EÚ a mimo EÚ, objem a sektorové rozdelenie súkromných investícií mobilizovaných z každého členského štátu a hlavné vytvorené hospodárske a sociálne prínosy, a aby poskytovala dôkazy o pákovom efekte záruk EÚ, finančných nástrojov a kombinovaného financovania; zdôrazňuje, že takéto údaje sú nevyhnutné na posúdenie skutočnej úrovne „európskeho obsahu“ v projektoch Global Gateway a na zabezpečenie efektívneho vynakladania finančných prostriedkov daňových poplatníkov EÚ; ďalej zdôrazňuje, že takéto opatrenia na zabezpečenie transparentnosti by umožnili posúdiť, či projekt spĺňa svoj deklarovaný cieľ, ktorým je mobilizácia významného súkromného kapitálu pre udržateľné a strategické projekty;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>76.</NO.P>opätovne zdôrazňuje potrebu jednotnej, verejne prístupnej metodiky na výpočet mobilizovaných investícií v rámci stratégie Global Gateway vrátane jasného rozlíšenia medzi financovaním z rozpočtu EÚ, príspevkami členských štátov, pákovým efektom súkromného sektora a opätovne označenými už existujúcimi projektmi; vyzýva Komisiu, aby každoročne zverejňovala auditované údaje;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>77.</NO.P>víta nedávne zlepšenie poskytovania informácií o stratégii Global Gateway na webových sídlach Komisie, ale zdôrazňuje potrebu podrobnejších informácií o projektoch stratégie Global Gateway, výberových kritériách, zdrojoch financovania, posúdeniach vplyvu ex ante, účasti zainteresovaných strán, implementujúcich partneroch, miestnej pridanej hodnote a očakávaných, ako aj meraných výsledkoch, a to aj z hľadiska vplyvov na obchod a pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja; je presvedčený, že transparentnosť a efektívna komunikácia sú nevyhnutné na zabezpečenie predvídateľnosti, posilnenie dôvery partnerských krajín, získanie ich podpory, budovanie dynamiky a preukázanie pridanej hodnoty stratégie Global Gateway; berie na vedomie návrh Komisie na nový rámec sledovania a výkonnosti, ktorý by mal prispieť k zefektívneniu monitorovania a podávania správ na základe kľúčových ukazovateľov výkonnosti; poukazuje na to, že hlavnou prekážkou úspechu iniciatívy Global Gateway v mnohých partnerských krajinách je stále obmedzené povedomie o nej; preto požaduje väčšiu viditeľnosť, silnejší naratív a súdržnú komunikačnú stratégiu;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>78.</NO.P>vyjadruje poľutovanie nad tým, že značka Global Gateway stále nemá dostatočné uznanie a viditeľnosť, najmä medzi partnerskými krajinami; požaduje preto jasnú a koordinovanú komunikačnú stratégiu s dostatočnými zdrojmi, ktorá bude zahŕňať viacjazyčnú komunikáciu zameranú na záujmy EÚ a partnerských krajín a výsledky pre miestne zainteresované strany ako pozitívnu ponuku Európy;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>79.</NO.P>naliehavo vyzýva Komisiu, aby zlepšila transparentnosť vykonávania Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj plus zverejňovaním podrobných a pravidelne aktualizovaných informácií o dohodách o záruke, podpísaných a vyplatených investíciách, implementujúcich partneroch a príjemcoch, ako to odporúča Európsky dvor audítorov;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>80.</NO.P>žiada, aby sa stratégia Global Gateway kodifikovala a začlenila do nariadenia o NDICI – Globálna Európa, ktoré sa má prijať pred budúcim viacročným finančným rámcom na roky 2028 – 2034; zastáva názor, že takéto zlepšenie je naliehavo potrebné na zabezpečenie právnej istoty a transparentnosti mandátu; zdôrazňuje hlavné zásady Európskeho parlamentu v tejto súvislosti, konkrétne ústrednú operačnú úlohu rady pre stratégiu Global Gateway pri vymedzovaní a výbere projektov, prechod od prístupu riadeného Komisiou k prístupu zdola nahor so zameraním na transformačný udržateľný program v spoločnom záujme a väčšie zapojenie podnikateľských sektorov, partnerov a Európskeho parlamentu, ako aj zvýšenú zodpovednosť;</P></ACTION></ACTLST><ACTLST><ACTINIT><STRING BOLD="on"><STRING ITALIC="on">Budúce financovanie a verejné obstarávanie</STRING></STRING></ACTINIT><ACTION><P><NO.P>81.</NO.P>zdôrazňuje, že finančné nástroje dostupné na vnútroštátnej a európskej úrovni pre projekty Global Gateway sa musia upraviť tak, aby zohľadňovali strategický kontext, nevyhnutnosť dodávateľského reťazca, špecifiká odvetvia a konkurenčné prostredie a musia sa transformovať na súbor nástrojov umožňujúci vytváranie vzájomne prospešných partnerstiev a rovnakých podmienok pre európske podniky v partnerských krajinách; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabezpečiť rovnováhu medzi oficiálnou rozvojovou pomocou a financovaním mimo oficiálnej rozvojovej pomoci; pripomína Komisii súčasnú požiadavku, aby aspoň 93 % výdavkov v rámci nástroja NDICI – Globálna Európa spĺňalo kritériá oficiálnej rozvojovej pomoci;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>82.</NO.P>zastáva názor, že určitý počet hlavných projektov by sa mal byť určený na hospodársku odolnosť EÚ;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>83.</NO.P>zdôrazňuje, že projekty realizované v rámci stratégie Global Gateway sú založené na zapojení súkromného sektora EÚ, partnerských krajín a dôveryhodných partnerov; zdôrazňuje, že subjekty z EÚ alebo podobne zmýšľajúci partneri musia tvoriť významný podiel akýchkoľvek konzorcií zúčastňujúcich sa na projektoch Global Gateway;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>84.</NO.P>zdôrazňuje, že politiky verejného obstarávania, postupy náležitej starostlivosti a koncepcia verejných súťaží majú veľký vplyv na úspech alebo neúspech projektov Global Gateway; vyzýva na využívanie environmentálnych, sociálnych a riadiacich kritérií, ako aj kritérií týkajúcich sa kvality, inovácií, odolnosti a európskej účasti, bezpečnosti, spoľahlivosti, udržateľnosti a konkurencieschopnosti; žiada Komisiu, aby definovala pojem „strategické verejné obstarávanie“ a zabezpečila, aby postupy verejného obstarávania a kritériá výberu projektov odrážali vyššie uvedené požiadavky, pričom uprednostňovala kvalitatívne kritériá pred cenou, zachovávala transparentnosť, podporovala spravodlivú hospodársku súťaž a efektívnosť vynaložených prostriedkov a chránila strategické záujmy a autonómiu EÚ, ako aj súlad s jej hodnotami; vyzýva Komisiu, aby zvážila úpravu svojho prístupu a pravidiel verejného obstarávania s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre európske spoločnosti;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>85.</NO.P>vyzýva Komisiu, aby zaviedla takéto kritériá oprávnenosti pre spoločnosti zúčastňujúce sa na projektoch Global Gateway s cieľom zabezpečiť, aby spoločnosti z EÚ, podobne zmýšľajúcich krajín a partnerských krajín vždy zachovali prevádzkovú kontrolu nad príslušnými projektmi;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>86.</NO.P>vyjadruje uznanie Európskej investičnej banke (EIB) za to, že zaviedla svoj plán strategického verejného obstarávania a že podstatnú časť projektov financovaných EIB už realizujú spoločnosti EÚ; žiada EIB, aby kriticky zhodnotila a zmenila svoj prístup založený na odmietaní rizika;</P></ACTION></ACTLST><ACTLST><ACTINIT><STRING BOLD="on"><STRING ITALIC="on">Podpora obchodu a investícií </STRING></STRING></ACTINIT><ACTION><P><NO.P>87.</NO.P>zdôrazňuje, že v prípade projektov s obchodným a investičným rozmerom by stratégia Global Gateway mala posilňovať a uľahčovať vzájomne prospešné obchodné a investičné vzťahy, a to najmä rozvíjaním a otváraním nových obchodných ciest a podnikateľských príležitostí aj pre malé a stredné podniky, a podporou rozvoja a modernizácie infraštruktúry priaznivej pre obchod, ktorá je kľúčová pre riešenie vysokých obchodných nákladov; uznáva, že v čoraz konkurenčnejšom globálnom prostredí, kde sa obchodné závislosti vo veľkej miere využívajú ako zbrane a nástroje hospodárskeho nátlaku, zohráva stratégia Global Gateway kľúčovú úlohu pri podpore diverzifikácie dodávateľských reťazcov, znižovaní kritických závislostí v kľúčových odvetviach, posilňovaní geopolitického postavenia EÚ a zvyšovaní jej strategickej odolnosti, hospodárskej bezpečnosti a dlhodobej konkurencieschopnosti, ako sa zdôrazňuje v správe Maria Draghiho z 9. septembra 2024 o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti, a zároveň v súlade so zásadou súdržnosti politík v oblasti rozvoja podporuje rozvojové priority partnerských krajín a rešpektuje ich demokratické rozhodovacie procesy;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>88.</NO.P>zdôrazňuje, že úspech investícií do stratégie Global Gateway závisí od stabilného a predvídateľného obchodného rámca; vyzýva, aby investície do stratégie Global Gateway v prípade potreby zahŕňali prvky uľahčujúce obchod, čím sa zabezpečí skutočný, udržateľný rozvoj a prístup na trh a vývozný potenciál pre partnerské krajiny; vyzýva na zabezpečenie synergií medzi iniciatívami Global Gateway a obchodnou politikou EÚ vrátane obchodných dohôd, ako aj priorít vykonávania v rámci ich kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji, všeobecného systému preferencií a iných existujúcich obchodných rámcov a mechanizmov; zdôrazňuje, že zabezpečenie takýchto synergií si vyžaduje aj preverovanie hlavných projektov Global Gateway z hľadiska bezpečnostných a strategických rizík, najmä v prípadoch, keď štátom kontrolované spoločnosti z autoritárskych krajín môžu získať kontrolu nad kritickou digitálnou, námornou, dopravnou, energetickou alebo komunikačnou infraštruktúrou; žiada, aby bola stratégia Global Gateway v súlade s pravidlami WTO a aby v čo najväčšej miere podporovala začlenenie partnerských krajín do regionálneho a globálneho obchodného systému založeného na pravidlách; vyzýva Komisiu, aby posúdila obchodné a investičné toky vytvorené v rámci Global Gateway;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>89.</NO.P>žiada, aby stratégia Global Gateway prostredníctvom podpory obchodu a investícií priamejšie zapájala súkromný sektor a aby zabezpečila záväzok európskych podnikov zapájať sa v partnerských krajinách do hlavných projektov;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>90.</NO.P>vyzýva na zvýšenie technickej pomoci na podporu inštitucionálnych kapacít a reformy právnych predpisov, najmä s cieľom zefektívniť obchodné procesy a posilniť schopnosť partnerských krajín dodržiavať medzinárodné normy, vrátane sanitárnych a fytosanitárnych noriem, technických noriem, noriem udržateľnosti, digitalizácie colných postupov a vysledovateľnosti hodnotového reťazca; zdôrazňuje, že stratégia Global Gateway však musí rešpektovať domáci regulačný priestor a nesmie byť podmienená regulačnými reformami, ktoré oslabujú regulačné orgány;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>91.</NO.P>vyzýva na zabezpečenie toho, aby stratégia Global Gateway presadzovala projekty priaznivé pre obchod, ktoré môžu zaistiť sociálne inkluzívny a environmentálne udržateľný hospodársky rast, integráciu a tvorbu pracovných miest a ktoré rešpektujú ľudské práva; zdôrazňuje, že tieto projekty, najmä dopravné koridory, nesmú byť realizované na úkor pracovných podmienok alebo ochrany práce a životného prostredia; požaduje uistenie, že projekty posilnia vzájomnú konkurencieschopnosť, a to aj zaistením súladu s klimatickými cieľmi a presadzovaním dodržiavania autonómnych opatrení EÚ v oblasti udržateľnosti súvisiacich s obchodom, ktoré sa zameriavajú na emisie uhlíka a nepriaznivé vplyvy na životné prostredie, ako aj na podporu ľudských práv; domnieva sa, že stratégia Global Gateway by mala pri snahe zabezpečiť odolné dodávky kritických surovín potrebných na zelenú transformáciu a na hospodársku bezpečnosť EÚ zohľadňovať inkluzívny rozvoj a zabezpečiť, aby obchodní partneri mali prospech z ťažby zdrojov prostredníctvom miestneho spracovania a prenosu zručností a know-how a vytvárali pridanú hodnotu pre miestne komunity; pripomína, že v súlade s úsilím EÚ v oblasti zelenej diplomacie by stratégia Global Gateway mala prispievať k energetickej transformácii; vyzýva, aby sa pri financovaní stratégie Global Gateway zabezpečila interoperabilita s normami EÚ, transparentné postupy a dodržiavanie environmentálnych, sociálnych noriem a noriem v oblasti riadenia, a to aj prostredníctvom systémov nepretržitého monitorovania;</P></ACTION></ACTLST><ACTLST><ACTINIT><STRING BOLD="on"><STRING ITALIC="on">Finančné nástroje</STRING></STRING></ACTINIT><ACTION><P><NO.P>92.</NO.P>zdôrazňuje, že EÚ realizovala rozvojové financovanie a investičné operácie založené na zárukách už dávno pred spustením Global Gateway v roku 2021, a to aj prostredníctvom Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj Plus;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>93.</NO.P>vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie vplyvu Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj a Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj plus, ktoré by mali tvoriť základ budúceho fondu Globálna Európa na podporu stratégie Global Gateway v budúcom viacročnom finančnom rámci, pričom musí tiež merať pokrok v oblasti znižovania nerovností a posilňovania ľudského rozvoja, začlenenia a prístupnosti, ako aj v oblasti presadzovania sociálnych a environmentálnych noriem; trvá na tom, že všetky budúce finančné nástroje musia byť založené na riadnom posúdení existujúceho financovania; zastáva názor, že je potrebná väčšia transparentnosť a podávanie správ, ako aj zlepšenie riadenia rizík a štruktúry riadenia, a to aj pokiaľ ide o podrobnosti rozpočtovej nomenklatúry; domnieva sa, že by sa mali odstrániť prekážky, ktoré v súčasnosti bránia európskym MSP v širšej účasti na projektoch Global Gateway, a zároveň uznáva výzvy vyplývajúce z kontextu rozsiahleho financovania a z toho, že nadnárodné spoločnosti sú kľúčovými partnermi v súkromnom sektore;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>94.</NO.P>zdôrazňuje dôležitosť inkluzívneho prístupu „Tím Európa“; nabáda Komisiu, EIB, Európsku banku pre obnovu a rozvoj a vnútroštátne rozvojové finančné inštitúcie, aby navrhli a zaviedli nástroje na znižovanie rizika v rámci stratégie Global Gateway, aby boli jednoduchšie a predvídateľnejšie, a aby pracovali spôsobom, ktorý aktívne otvorí prístup podnikom zo všetkých členských štátov vrátane tých, ktoré nemajú vnútroštátne rozvojové finančné inštitúcie, pričom poskytnú primerané požiadavky na vstup a prispôsobené príležitosti pre MSP, a aby navrhli špecializované systémy poistenia politických rizík pre projekty stratégie Global Gateway;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>95.</NO.P>zdôrazňuje význam nástrojov na podporu obchodu a vývozu vrátane agentúr pre vývozné úvery, záruk, poistných produktov a obchodných partnerstiev ako neoddeliteľných súčastí súboru nástrojov Global Gateway; nabáda Komisiu a členské štáty, aby posilnili koordináciu využívania agentúr pre vývozné úvery, činností hospodárskej diplomacie a politických návštev na vysokej úrovni v rámci prístupu „Tím Európa“ s cieľom uľahčiť udržateľný vývoz a vstup na trh pre európske spoločnosti v partnerských krajinách, najmä pre MSP; vyzýva na zavedenie spoľahlivých záruk s cieľom zabezpečiť plné dodržiavanie medzinárodných pravidiel, rozvojových cieľov EÚ a noriem EÚ v oblasti ľudských práv, životného prostredia, transparentnosti v oblasti klímy a udržateľnosti dlhu;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>96.</NO.P>vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili úplnú transparentnosť všetkých operácií, ktoré zahŕňajú spoločné alebo koordinované akcie medzi európskymi agentúrami pre exportné úvery a rozvojovými finančnými inštitúciami, a to aj prostredníctvom zverejňovania kritérií výberu projektov, príjemcov a posúdení vplyvu;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>97.</NO.P>pripomína, že rozvojová zložka Európskej investičnej banky – EIB Global je jedným z kľúčových realizátorov stratégie Global Gateway, a preto sa očakáva, že vo svojich projektoch bude uplatňovať najvyššie normy transparentnosti a zodpovednosti; naliehavo žiada Komisiu a implementujúcich partnerov, aby zverejňovali súvisiace informácie včas a prístupným spôsobom; nabáda Komisiu, aby v maximálnej miere spolupracovala s EIB ako bankou EÚ, čo by sa malo zohľadniť v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci; vyzýva rozvojové finančné inštitúcie, ktoré realizujú projekty Global Gateway, ako napríklad EIB, aby zverejnili každé hodnotenie dlhu súvisiace s projektom; opakuje svoju výzvu, aby sa EIB Global sústredila na program spravodlivého a udržateľného rozvoja v prijímajúcich krajinách;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>98.</NO.P>zdôrazňuje potrebu väčšieho využívania kombinovaného financovania a zvýhodnených nástrojov, kde je to vhodné, s cieľom zabezpečiť komerčnú životaschopnosť projektov; víta úsilie EIB o ďalšiu maximalizáciu efektívnosti a zefektívnenie procesov, a to aj uplatňovaním vzájomnej dôvery so špecializovanými partnermi Tímu Európa vždy, keď je to možné;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>99.</NO.P>ďalej žiada, aby sa posúdilo, do akej miery by sa v rámci stratégie Global Gateway mohli s pomocou EIB mobilizovať zdroje oficiálnej rozvojovej pomoci, aby sa dosiahlo jasnejšie rozlíšenie medzi programom EÚ v oblasti konkurencieschopnosti, ktorý pochádza zo zdrojov mimo oficiálnej rozvojovej pomoci, a rozvojovým programom, ktorý je súčasťou oficiálnej rozvojovej pomoci; poukazuje na to, že nové a inovatívne technológie a MSP potrebujú špecifické nástroje financovania a že by mali byť k dispozícii granty, ako aj úvery, nástroje na zníženie rizika a prípadne aj vlastný kapitál;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>100.</NO.P>pripomína, že okrem EIB Global musia aj ostatné multilaterálne rozvojové banky zapojené do realizácie stratégie Global Gateway dodržiavať vysoké štandardy transparentnosti a zodpovednosti; zdôrazňuje, že všetky multilaterálne rozvojové banky, ktoré sa zúčastňujú na operáciách Global Gateway, by mali preukázať doplnkovosť v oblasti rozvoja, vyhýbať sa postupom, ktoré zvyšujú zraniteľnosť partnerských krajín v oblasti dlhu, a zosúladiť svoje financovanie so spravodlivými, udržateľnými a miestne prospešnými výsledkami rozvoja; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila úplné dodržiavanie týchto zásad;</P></ACTION><SEPARATION><P>°</P><P>°     °</P></SEPARATION><ACTION><P><NO.P>101.</NO.P>poveruje svoju predsedníčku, aby predložila toto uznesenie predsedovi Európskej rady, Rade a Komisii.</P></ACTION></ACTLST></DISPOSITIF></TEXT></RESOL></TXTLST></SDOCTA>