1.zdôrazňuje, že budúci VFR musí poskytnúť Únii potrebné finančné prostriedky, aby mohla reagovať na rýchlo sa vyvíjajúce geopolitické, hospodárske a sociálne prostredie a súčasne zabezpečiť realizáciu dlhodobých politík, ako aj novovznikajúcich priorít; trvá na tom, že rozpočet EÚ musí zostať investičným rozpočtom schopným podporovať občanov, regióny a podniky, najmä MSP, a zároveň posilňovať odolnosť, konkurencieschopnosť a sociálnu súdržnosť Únie;

2.žiada, aby sa VFR na roky 2028 – 2034 stanovil na úrovni 1,27 % hrubého národného dôchodku (HND) EÚ, zatiaľ čo dlhová služba NGEU – čo zodpovedá ďalším 0,11 % HND EÚ – by mala byť z uvedených 1,27 % vyňatá a zohľadnená nad rámec stropov; opakuje, že budúci VFR musí byť ambicióznejší, pokiaľ ide o veľkosť, keďže súčasná úroveň financovania nezodpovedá politickým ambíciám Únie, a musí byť chránený pred inflačnými otrasmi; zdôrazňuje, že táto úroveň predstavuje minimum potrebné na to, aby Únia mohla plniť svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy, reagovať na očakávania občanov a riešiť hlavné výzvy vrátane návratu rozsiahlych vojen do susedstva EÚ, vyvíjajúcich sa bezpečnostných hrozieb, veľmi náročnej hospodárskej a sociálnej situácie, rozdielov v konkurencieschopnosti a zhoršujúcej sa krízy v oblasti klímy a biodiverzity;

3.dôrazne nesúhlasí s akýmkoľvek prístupom vedúcim k fragmentácii jednotného trhu alebo opätovnému znárodneniu rozpočtu EÚ a dôrazne odmieta akýkoľvek posun smerom k Únii „à la carte“; domnieva sa, že prístup Komisie „jeden plán pre každý členský štát“ oslabuje politiky EÚ zakotvené v zmluvách, vytvára zbytočnú hospodársku súťaž medzi príjemcami, ohrozuje európsky rozmer výdavkov, oslabuje viacúrovňové riadenie, spochybňuje zásady subsidiarity a proporcionality a znižuje transparentnosť;

4.požaduje zvýšenie finančného krytia pre okruh 1 s cieľom zachovať financovanie aspoň na úrovni súčasného VFR; požaduje preto silné, osobitné a primerané financovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), spoločnej rybárskej politiky, politiky súdržnosti, Európskeho sociálneho fondu a vnútorných vecí; v tejto súvislosti trvá na tom, aby sa sumy, ktoré nie sú účelovo vyčlenené v rámci plánov národného a regionálneho partnerstva, v plnej miere pridelili na tieto politiky, čím sa zabezpečí väčšia predvídateľnosť pre konečných príjemcov; opakuje, že je potrebné zachovať horizontálny vykonávací rámec a pravidlá pre tieto politiky vrátane podmienenosti právnym štátom s cieľom zabezpečiť súdržnosť a zabrániť fragmentácii; vyzýva na vytvorenie regionálnych kapitol v súlade s inštitucionálnymi rámcami členských štátov a na plné zapojenie regionálnych a miestnych orgánov do navrhovania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia programov v rámci okruhu 1 na základe zásad zdieľaného riadenia, viacúrovňového riadenia a partnerstva;

5.víta výrazné posilnenie politík zahrnutých do okruhu 2 v súlade s dlhodobými výzvami Európskeho parlamentu, ktoré predstavuje zdvojnásobenie v porovnaní so súčasným obdobím a ktoré lepšie vybaví Úniu tak, aby mohla reagovať na budúce výzvy v čoraz nepredvídateľnejšom globálnom prostredí; uznáva potrebu posilniť schopnosť Únie konať v kľúčových strategických oblastiach vrátane konkurencieschopnosti, obrany a bezpečnosti, výskumu a inovácií, dvojakej transformácie, infraštruktúry, zdravia a pripravenosti na krízy, vzdelávania a kultúry;

6.vyzýva preto na primerané posilnenie prioritných programov v rámci okruhu 2 vrátane Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť (ECF), programu Horizont Európa, Nástroja na prepájanie Európy (NPE), programov Erasmus+, AgoraEU, mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany (UCPM+) s vyčlenením prostriedkov na opatrenia súvisiace s programami EU4Health a LIFE v rámci ECF;

7.víta zvýšenie zdrojov pre okruh 3 ako signál záväzku Únie posilniť svoju úlohu globálneho aktéra; domnieva sa však, že úroveň financovania je vzhľadom na rozsah globálnych výziev naďalej nedostatočná;

8.vyzýva preto na primerané posilnenie okruhu 3, ktoré EÚ umožní podporovať budúce rozširovanie, riešiť rastúce potreby súvisiace s rozvojom, humanitárnymi krízami a budovaním mieru, poskytovať podporu Ukrajine a iným partnerom a presadzovať hodnoty Únie, ľudské práva a demokraciu na celom svete a zároveň posilňovať multilateralizmus; trvá na tom, že humanitárna pomoc musí byť naďalej účelovo viazaná a musí sa poskytovať prostredníctvom koherentného rámca s primerane financovaným ročným základom; vyzýva na posilnenie finančného krytia pre zámorské krajiny a územia, pričom je potrebné zohľadniť nedávne hrozby pre územnú celistvosť Grónska a širší geopolitický kontext;

9.podčiarkuje, že budúci VFR sa musí zamerať na financovanie európskych verejných statkov s viditeľnou pridanou hodnotou v porovnaní s vnútroštátnymi výdavkami, ako sú cezhraničné projekty; pripomína, že európski občania a podniky požadujú opatrenia na úrovni EÚ; vyzýva na cielené strategické investície z fondov EÚ s cieľom uspokojiť ich potreby v prioritných oblastiach, ako sú bývanie, energetika a bezpečnosť;

10.víta návrh Komisie na posilnenie nástroja flexibility a žiada, aby bol doplnený o dodatočné zdroje vrátane nevyužitých rezerv a spätných tokov prostriedkov z finančných nástrojov bez toho, aby boli dotknuté pravidlá platné v jednotlivých odvetviach; žiada, aby sa ako posledná možnosť na financovanie reakcie Únie na osobitné potreby v rámci EÚ po škodách spôsobených prírodnými katastrofami mobilizovala nad rámec stropov VFR osobitná rezerva solidarity určená na prírodné katastrofy;

11.vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že návrhy Komisie presúvajú kľúčové politické a rozpočtové rozhodnutia do pracovných programov Komisie prijímaných bez účasti spoluzákonodarcov; trvá na tom, že všetky podstatné politické rozhodnutia musia byť určené v príslušných základných aktoch, pri plnom rešpektovaní právomocí Európskeho parlamentu ako spoluzákonodarcu a rozpočtového orgánu; zdôrazňuje, že zjednodušenie nesmie byť na úkor transparentnosti, demokratickej zodpovednosti ani úlohy Európskeho parlamentu v oblasti dohľadu; je mimoriadne znepokojený tým, že pri podstatnej časti programov v rámci budúceho VFR sa vo veľkej miere využíva financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, a varuje, že bez primeraných záruk tento prístup prináša značné riziká a oslabuje kontrolovateľnosť;

12.zdôrazňuje, že dodržiavanie hodnôt Únie a právneho štátu je nevyhnutnou podmienkou prístupu k finančným prostriedkom EÚ; trvá na tom, že je dôležitý súvislý a ucelený súbor nástrojov EÚ v oblasti hodnôt, ktorý by zahŕňal demokraciu, právny štát a základné práva v rámci celého rozpočtu EÚ; trvá na dôraznom prístupe, ktorým sa zabezpečí, že legitímni koneční príjemcovia nebudú penalizovaní za porušovanie zásad právneho štátu ich vládami;

13.dôrazne pripomína kľúčovú potrebu udržateľných, predvídateľných a odolných príjmov do rozpočtu EÚ podľa článku 310 ZFEÚ, ktoré by mali zodpovedať strane výdavkov a strategickým prioritám a identifikovaným potrebám financovania EÚ; opätovne potvrdzuje silný záväzok Európskeho parlamentu zaviesť nové vlastné zdroje, a to nielen na splácanie dlhu v rámci NGEU, ale aj na financovanie ambicióznejších politických cieľov Únie; víta úsilie Komisie identifikovať nové vlastné zdroje a navrhnúť určité úpravy tradičných vlastných zdrojov; podporuje prístup založený na širšom súbore zdrojov, ktorý navrhla Komisia, a vyzýva Radu, aby vyriešila patovú situáciu, ktorá od roku 2020 pretrváva v súvislosti so súborom nových skutočných vlastných zdrojov, s cieľom dosiahnuť úroveň príjmov aspoň 60 miliárd EUR ročne; zdôrazňuje význam návrhu Komisie na nový druh krízového mechanizmu, ktorý by Únii mohol poskytnúť schopnosť rýchlo reagovať na nepredvídaný vývoj; zdôrazňuje, že Európsky parlament schváli dlhodobý rozpočet vrátane jeho príjmovej strany len vtedy, ak bude zodpovedať potrebám Únie v meniacom sa svete;

14.domnieva sa, že pozície uvedené v tejto predbežnej správe predstavujú mandát Európskeho parlamentu na rokovania o VFR a Rada ich má zohľadniť v súlade s článkom 312 ods. 5 ZFEÚ s cieľom získať súhlas Európskeho parlamentu; je pripravený konštruktívne pracovať a zapájať sa do zmysluplných rokovaní s Radou s cieľom vypracovať dlhodobý rozpočet, ktorý bude riešiť potreby Únie; vyzýva na urýchlené dosiahnutie dohody medzi inštitúciami do konca roka 2026 s cieľom umožniť včasné prijatie VFR a vykonávanie výdavkových programov od 1. januára 2028;

15.žiada, aby bol Európsky parlament zapojený do všetkých fáz procesu VFR, ako to vyžadujú zmluvy v článku 312 ods. 5 ZFEÚ; domnieva sa, že Rada musí náležite zohľadniť pozíciu Európskeho parlamentu uvedenú v tomto dokumente, aby získala súhlas Európskeho parlamentu v súlade s článkom 312 ZFEÚ;

16.pripomína svoju pozíciu, že v rýchlo sa meniacom svete, v ktorom ľudia oprávnene očakávajú od Únie viac a v ktorom Únia čelí rastúcemu počtu kríz a globálnych výziev, musí mať budúci VFR väčší objem zdrojov v porovnaní s obdobím 2021 – 2027 a musí sa pri ňom upustiť od historicky reštriktívnej úrovne 1 % HND EÚ, ktorú si Únia sama stanovila; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia namiesto toho, aby predložila skutočne ambiciózny návrh, sa skrýva za celkovú sumu 2 bilióny EUR v bežných cenách, čo v skutočnosti predstavuje len 1,763 bilióna EUR v stálych cenách roku 2025, čo zodpovedá 1,26 % HND EÚ, pričom 0,11 % je pridelených na splátky NGEU; vyjadruje poľutovanie nad tým, že to vedie len k symbolickému zvýšeniu prostriedkov na programy EÚ o menej ako 0,01 percentuálneho bodu HND EÚ, čo v reálnom vyjadrení v skutočnosti znamená zmrazenie rozpočtu; zdôrazňuje, že postupným ukončovaním Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa ďalej výrazne zníži celková kúpna sila Únie; domnieva sa, že táto navrhovaná úroveň Únii neumožní plniť si záväzky zakotvené v zmluvách ani reagovať na významné geopolitické výzvy, ktoré nás čakajú, vrátane krízy v oblasti klímy a biodiverzity, ktorú možno najlepšie riešiť na úrovni Únie, ako aj krízy životných nákladov;

17.žiada, aby sa VFR na roky 2028 – 2034 stanovil na 1,27 % HND EÚ, a to bez splátok NGEU; domnieva sa, že dlhová služba NGEU by sa mala riešiť oddelene od rozpočtových prostriedkov na programy EÚ v rámci štruktúry budúceho VFR, čím by celková suma dosiahla 1,38 % HND EÚ; zdôrazňuje, že táto úroveň je absolútnym minimom na to, aby Únia mohla plniť svoje záväzky, reagovať na geopolitické výzvy a dosiahnuť svoje strategické ciele;

18.vyjadruje poľutovanie nad tým, že splácanie NGEU tak, ako ho navrhla Komisia, zahŕňa ročné splátky v rámci stropov VFR od roku 2028; zdôrazňuje, že splátkovým kalendárom sa musí zabezpečiť, aby dlhová služba NGEU nevytlačila nevyhnutné výdavky EÚ a neohrozila schopnosť Únie riešiť budúce krízy; pripomína preto svoju dlhodobú pozíciu, že rozpočtové prostriedky spojené so splácaním NGEU by sa mali účtovať nad rámec stropov;

19.dôrazne podporuje navrhovanú metódu technických úprav, ktorá zohľadňuje skutočnú infláciu, čo je nevyhnutné na ochranu kúpnej sily rozpočtu EÚ v obdobiach inflačných otrasov; víta tento mechanizmus, ktorý má zásadný význam pre ochranu programov EÚ, aby občania netrpeli v dôsledku inflácie;

20.v tejto súvislosti žiada, aby sa zabezpečila úroveň financovania programov a politík EÚ, ako sa uvádza v prílohách I a II k tomuto uzneseniu; požaduje, aby sa zodpovedajúcim spôsobom upravili príslušné stropy záväzkov a platieb;

21.konštatuje, že na okruh 1 „Európsky sociálny model a kvalita života“ je pridelených 797,2 miliardy EUR v cenách roku 2025 po vylúčení sumy poskytnutej na splatenie NGEU, čo predstavuje 45 % celkového VFR na roky 2028 – 2034; vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že ide o zníženie v porovnaní s 810,1 miliardy EUR pridelených vo VFR na roky 2021 – 2027, čo predstavovalo 65 % celkovej sumy; považuje toto podstatné zníženie za neprijateľné vzhľadom na zásadný význam zachovania dlhodobých politík Únie;

22.vyjadruje poľutovanie nad tým, že navrhované nariadenie o plánoch národného a regionálneho partnerstva (COM(2025)0558), v ktorom sa rôzne politiky spájajú do jedného plánu pre každý členský štát, vytvára značnú neistotu pre konečných príjemcov, pokiaľ ide o predvídateľnosť financovania, vedie k zbytočnému súpereniu o finančné zdroje medzi príjemcami a politikami a politizuje rozdelenie finančných prostriedkov EÚ, čo predstavuje riziko väčšej zložitosti a kompromisov medzi prioritami; trvá na tom, že prístup „jeden plán pre každý členský štát“ nepriamo narúša európsky rozmer rozpočtu EÚ a ciele spoločných politík EÚ, vedie k nadmernej centralizácii, čím spochybňuje zásady subsidiarity a proporcionality, vylučuje regionálne a miestne orgány a príslušné zainteresované strany z významnej úlohy spočívajúcej vo formovaní priorít a oslabuje viacúrovňové riadenie a územný rozmer výdavkov; domnieva sa, že sumy, ktoré nie sú účelovo vyčlenené v rámci plánov národného a regionálneho partnerstva, by sa mali v plnej miere prideliť, aby sa konečným príjemcom ponúkla predvídateľnosť; okrem toho varuje, že výrazné zníženie financovania okruhu 1 takisto ohrozuje politiky EÚ zakotvené v zmluvách a ciele Únie posilniť svoju hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, chrániť svoje demokratické procesy, právny štát a sociálne práva a zabezpečiť potravinovú bezpečnosť a primeranú životnú úroveň poľnohospodárov a rybárov, ako aj ochranu životného prostredia a biodiverzity; opakuje, že je potrebné zabrániť fragmentácii a zachovať horizontálny vykonávací rámec vrátane zastrešujúcich pravidiel a zásad, ako je dodržiavanie zásad právneho štátu a základných práv, ktoré by sa mali uplatňovať jednotne vo všetkých politikách, na ktoré sa vzťahuje plán národného a regionálneho partnerstva, a zároveň zabezpečiť súdržné a konzistentné vykonávacie ustanovenia;

23.zdôrazňuje, že je nevyhnutné zachovať európsky rozmer rozpočtu EÚ ako základného nástroja na dosiahnutie spoločných cieľov, vyjadrenie solidarity Únie a poskytovanie európskych verejných statkov; zdôrazňuje, že rozpočet EÚ musí zostať finančným pilierom, ktorý podporuje prehlbovanie integrácie Únie a zároveň zabraňuje fragmentácii alebo opätovnému presunu kľúčových politík Únie na národnú úroveň, podporuje územnú, hospodársku a sociálnu súdržnosť vo všetkých regiónoch EÚ, a to aj riešením pretrvávajúcich štrukturálnych obmedzení, ktoré majú vplyv na okrajové, ostrovné a najvzdialenejšie regióny, a zabezpečuje spravodlivú hospodársku súťaž a rovnaké príležitosti pre všetky územia vo všetkých členských štátoch, aby sa na nikoho a na žiaden región nezabudlo; okrem toho sa domnieva, že rozpočet EÚ by mal prispieť k riešeniu krízy životných nákladov a rastúcich nerovností, ako aj k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti klímy a biodiverzity prostredníctvom investícií do príslušných kľúčových oblastí;

24.odmieta akýkoľvek posun smerom k Európe „à la carte“, keď diferencovaná účasť a kombinácia politík s rôznymi cieľmi, časovými horizontmi a logikou vykonávania oslabujú jednotu a súdržnosť politík a programov EÚ; je hlboko znepokojený tým, že jeden nástroj s viacerými vrstvami cieľov, záruk a požiadaviek na podávanie správ môže zvýšiť zložitosť, oslabiť zodpovednosť a podkopať účinné vykonávanie;  varuje, že takýto prístup, v rámci ktorého by členské štáty rozhodovali o konkrétnom pridelení finančných prostriedkov EÚ, by rozdrobil jednotný trh, vytvoril nespravodlivé konkurenčné výhody a narušil zásadu solidarity, ktorá je základom európskej integrácie a vzostupnej konvergencie;

25.požaduje samostatné, dostatočné a jasne vyčlenené financovanie SPP, spoločnej rybárskej politiky, politiky súdržnosti a Európskeho sociálneho fondu s cieľom zvýšiť dlhodobú územnú odolnosť, sociálnu súdržnosť a dôveru v európsky projekt, ako aj vzostupnú konvergenciu;

26.vyjadruje poľutovanie nad navrhovaným znížením financovania SPP po roku 2027; žiada, aby sa v budúcom VFR vyčlenil osobitný a silný rozpočet pre SPP vo výške 433,01 miliardy EUR v bežných cenách (čo zodpovedá 385,12 miliardám EUR v stálych cenách roku 2025) s cieľom zabezpečiť potravinovú bezpečnosť a sebestačnosť, konkurencieschopnosť a primeranú životnú úroveň poľnohospodárov a umožniť im prechod na udržateľnejšie postupy vrátane udržateľného obhospodarovania pôdy a vodného hospodárstva; požaduje posilnenú, zodpovednú a pružnejšiu jednotnú bezpečnostnú sieť v horizontálnom rámci plánov národného a regionálneho partnerstva; zdôrazňuje, že je potrebné v plnej miere zachovať integritu vnútorného trhu a zabezpečiť rovnaké podmienky pre poľnohospodárov v rôznych členských štátoch; vyzýva na pokračovanie a posilnenie opatrení, ktoré zaručujú životaschopnosť vidieckych oblastí, a to aj prostredníctvom iniciatívy LEADER a miestneho rozvoja vedeného komunitou; zdôrazňuje, že riešenie problémov v oblasti klímy, životného prostredia, straty biodiverzity a iných výziev, ktoré majú vplyv na vidiecke oblasti, odvetvie poľnohospodárstva a potravinovú bezpečnosť, prispieva k hospodárskej životaschopnosti a konkurencieschopnosti odvetvia a vidieckych oblastí a k dlhodobej stabilite poľnohospodárskej výroby; zdôrazňuje potrebu podporovať prispôsobené investície vrátane tých, ktoré podnecujú sociálne začlenenie a vďaka ktorým je poľnohospodárstvo atraktívnejšie pre mladých ľudí, ženy a nových poľnohospodárov;

27.vyjadruje poľutovanie nad výrazným znížením rozpočtu, ako aj nad rozdelením financovania rybolovu do viacerých rozpočtových okruhov; požaduje záruky, že účelovo viazané rozpočtové prostriedky na rybolov a akvakultúru vo VFR predstavujú aspoň 7,29 miliardy EUR v bežných cenách (čo zodpovedá 6,50 miliardy EUR v stálych cenách roku 2025), v záujme riešenia výziev týchto odvetví; okrem toho zdôrazňuje, že dodatočné financovanie vonkajšieho rozmeru rybárstva v rámci okruhu 3 by malo predstavovať 1,69 miliardy EUR v bežných cenách (čo zodpovedá 1,50 miliardy EUR v stálych cenách roku 2025), a to vrátane finančných prostriedkov na dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva a pre regionálne organizácie pre riadenie rybárstva; opätovne pripomína, že spoločná rybárska politika prispieva k stabilnému príjmu a dlhodobým vyhliadkam rybárov a zároveň chráni udržateľné morské ekosystémy, ktoré sú základom konkurencieschopnosti tohto odvetvia; žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala rybárskej flotile EÚ s cieľom zlepšiť bezpečnosť a ochranu, a to aj bojom proti nezákonnému rybolovu a zlepšením pracovných podmienok, energetickej efektívnosti a udržateľnosti a umožnením modernizácie flotily Únie a generačnej výmeny; okrem toho žiada, aby sa v budúcom VFR zabezpečilo osobitné a viditeľné financovanie pre politiky Únie týkajúce sa oceánov nad rámec financovania rybolovu, okrem iného vrátane oceánskeho paktu;

28.pripomína, že politika súdržnosti je právne zakotvená priorita Únie založená na zmluvách; zdôrazňuje, že politika súdržnosti musí naďalej pôsobiť ako hlavný nástroj územných investícií Únie a ako pilier modelu rastu EÚ, založený na účinnom zapojení regionálnych a miestnych orgánov prostredníctvom ich plnej účasti na príprave, vykonávaní, monitorovaní a hodnotení národných plánov a na prispôsobovaní investícií ich potrebám, a musí sa vykonávať v rámci modelu založeného na zásade partnerstva so zapojením hospodárskych subjektov a aktérov občianskej spoločnosti a na viacúrovňovom riadení, s celkovým rozpočtom 306,93 miliardy EUR v bežných cenách (čo zodpovedá 274,34 miliardy EUR v stálych cenách roku 2025) v prípade štrukturálnych a investičných fondov;

29.požaduje, aby politika súdržnosti zostala samostatnou politikou s osobitným a silným rozpočtom, ktorý bude v nasledujúcom VFR účelovo viazaný v celkovej výške 248,37 miliardy EUR v bežných cenách (čo zodpovedá 222,00 miliardám EUR v stálych cenách roku 2025) pre Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), 46,99 miliardy EUR v bežných cenách (čo zodpovedá 42,00 miliardám EUR v stálych cenách roku 2025) pre Kohézny fond a 11,57 miliardy EUR v bežných cenách (čo zodpovedá 10,34 miliardy EUR v stálych cenách roku 2025) pre Interreg; zdôrazňuje, že pridelenie tejto sumy na politiku súdržnosti je nevyhnutnou podmienkou nielen na zabezpečenie financovania dlhodobých cieľov súdržnosti a podporu konvergencie, ale aj na financovanie nových cieľov a priorít v rámci tejto politiky;

30.vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia sa pri navrhovaní plánov národného a regionálneho partnerstva nezaoberala nedostatkami Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktoré zistil aj Európsky dvor audítorov, a požaduje prístup zdieľaného riadenia, v rámci ktorého miestne a regionálne orgány prevezmú zodpovednosť za navrhovanie, programovanie, vykonávanie a monitorovanie opatrení;

31.vyzýva na vytvorenie regionálnych kapitol v súlade s inštitucionálnym rámcom členských štátov; vyzýva na plné zapojenie regionálnych a miestnych orgánov do navrhovania, monitorovania a implementácie finančných prostriedkov na základe zdieľaného riadenia, viacúrovňového riadenia a zásady partnerstva v ich súčasnej podobe; zdôrazňuje potrebu jasne vymedzených zdrojov, pravidiel partnerstva a silného územného zamerania, pričom regióny by mali vystupovať ako riadiace orgány, a to aj prostredníctvom priamych rokovaní s Komisiou týkajúcich sa vymedzenia míľnikov a cieľov a ich realizácie, ako aj priamejšieho prístupu regionálnych a miestnych orgánov k finančným prostriedkom EÚ;

32.zdôrazňuje, že je potrebné primerane podporiť reakciu Únie na demografické výzvy; žiada, aby sa v rámci príslušných programov zabezpečili primerané zdroje na opatrenia prispievajúce k riešeniu takýchto výziev, najmä pre regióny a znevýhodnené oblasti postihnuté regionálnymi rozdielmi a starnutím obyvateľstva, a to pri plnom rešpektovaní právomocí Únie a zásady subsidiarity;

33.pripomína jedinečné výzvy, ktorým čelia ostrovné územia v EÚ, a vyzýva na prispôsobené opatrenia na riešenie týchto potrieb; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že pri navrhovaní a vykonávaní regionálnych kapitol sa náležite zohľadnia ich odlišné geografické obmedzenia a hospodárska a environmentálna realita;

34.konštatuje, že v rámci finančného plánovania bude Nástroj EÚ – ktorý umožňuje dodatočnú flexibilitu pre politiky, na ktoré sa vzťahuje, a ktorý v plnej miere spadá do právomoci rozpočtového orgánu – čerpať zo značných finančných zdrojov, ktoré mu boli pridelené na riešenie nepredvídaných kríz;

35.berie na vedomie zavedenie úverov Catalyst Europe v návrhu Komisie, ktorými by sa mohlo zmobilizovať až 150 miliárd EUR vo forme cenovo dostupných úverov podporovaných EÚ, aby sa členským štátom umožnilo realizovať strategické investície nad rámec pridelených vnútroštátnych celkových rozpočtových prostriedkov; domnieva sa, že tento mechanizmus predstavuje dôležitý krok k odstráneniu investičných medzier v oblasti dekarbonizácie, digitalizácie a hospodárskej odolnosti; zdôrazňuje, že úvery Catalyst Europe by boli prístupné pre všetky členské štáty, čím by sa prispelo k hospodárskej a sociálnej súdržnosti, ako aj k európskej konkurencieschopnosti;

36.domnieva sa, že na zabezpečenie úplného a účinného uplatňovania článku 349 ZFEÚ je nutné v rámci VFR na roky 2028 – 2034 stanoviť osobitné finančné prostriedky pre najvzdialenejšie regióny; požaduje preto program POSEI so samostatnými dostatočnými finančnými prostriedkami na osobitné opatrenia vrátane akvakultúry a rybolovu, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v oblasti potravinovej bezpečnosti, zamestnanosti a miestneho rozvoja;

37.zdôrazňuje, že VFR na roky 2028 – 2034 by mal zohrávať kľúčovú úlohu pri znižovaní nerovnosti, chudoby a sociálneho vylúčenia prostredníctvom podpory vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv, jeho akčného plánu a hlavných cieľov; je hlboko znepokojený, že v Európe sa alarmujúcou mierou znižuje prístupnosť a cenová dostupnosť dôstojného bývania, v mnohých členských štátoch klesajú celkové investície do ponuky bývania a verejné a súkromné financovanie zostáva pod úrovňou potrebnou na uspokojenie dopytu; vyzýva na strategickú, zodpovednú a efektívnu realizáciu investícií do dôstojného, udržateľného a cenovo dostupného bývania prostredníctvom využívania fondov EÚ, a to aj prostredníctvom opatrení v rámci EFRR a využívania úverov Catalyst Europe a cielených investícií v rámci ECF, ako aj národných zložiek InvestEU, čo umožní väčšie investície do bývania s cieľom implementovať Európsky plán pre cenovo dostupné bývanie;

38.žiada, aby Európsky sociálny fond plus (ESF+) zostal samostatným a oddeleným programom s osobitným finančným krytím vo výške 124,19 miliardy EUR v bežných cenách (čo zodpovedá 110,73 miliardám EUR v stálych cenách roku 2025) na podporu vzostupnej sociálnej konvergencie, kvalitnej zamestnanosti a rovnakých príležitostí; zdôrazňuje, že ESF zostáva kľúčovým nástrojom financovania na investovanie do vzdelávania, zamestnanosti a rozvoja zručností, podporu rovnosti a zabezpečenie pomoci pre osoby v zraniteľných situáciách a tých, ktorí sú v našej spoločnosti v najväčšej núdzi, čím sa plnia ciele akčného plánu Európskeho piliera sociálnych práv; vyjadruje hlboké poľutovanie nad obmedzeným sociálnym rozmerom navrhovaného nariadenia o plánoch národného a regionálneho partnerstva; žiada, aby sa konečným príjemcom a zodpovedným riadiacim orgánom zaručila jasnosť a predvídateľnosť;

39.zdôrazňuje, že VFR musí podporovať úplné a rýchle vykonávanie Paktu EÚ o migrácii a azyle s cieľom zabezpečiť primerané podmienky prijímania, rýchle a účinné konania o azyle, integráciu a konania o návrate a readmisii v plnom súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv; trvá na tom, že v budúcom VFR sa musia poskytnúť potrebné zdroje na primerané riešenie hlavných výziev Únie v oblasti azylu, migrácie, integrácie, riadenia hraníc a vnútornej bezpečnosti a účinnej ochrany vonkajších hraníc EÚ vrátane pohraničnej infraštruktúry, ako aj fyzických, elektronických a spravodajských opatrení, ak je to relevantné; domnieva sa, že návrh predložený Komisiou primerane nereaguje na tieto požiadavky, a žiada zvýšiť sumy na azylovú a migračnú politiku, riadenie hraníc a bezpečnosť na 38,04 miliardy EUR v bežných cenách (čo zodpovedá 34,00 miliardám EUR v stálych cenách roku 2025); vyzýva na rozšírenie zdrojov priameho financovania v rámci nástroja EÚ pre miestne a regionálne orgány na základe modelu súčasného tematického nástroja Fondu pre azyl, migráciu a integráciu;

40.uznáva, že všetky východné pohraničné regióny EÚ čelia zvýšeným hospodárskym, sociálnym a bezpečnostným výzvam v dôsledku útočnej vojny Ruska proti Ukrajine a iných geopolitických hrozieb vrátane hybridných hrozieb; zdôrazňuje potrebu komplexnej podpory v rámci VFR na posilnenie ich obrany, pripravenosti, odolnosti a bezpečnosti, ako aj ich hospodárskeho, sociálneho a územného rozvoja; vyzýva preto na komplexnú reakciu v rámci programov EÚ a trvalú podporu na úrovni EÚ vrátane finančnej pomoci v rámci národných plánov;

41.víta výrazné posilnenie okruhu 2 „Konkurencieschopnosť, prosperita a bezpečnosť“, na ktorý je vo VFR na roky 2028 – 2034 vyčlenených 522,2 miliardy EUR v cenách roku 2025, čo predstavuje 30 % celkového VFR v porovnaní s 224,8 miliardy EUR alebo 17 % v súčasnom období; konštatuje, že toto viac ako zdvojnásobenie zdrojov odráža záväzok Únie v oblasti výskumu, inovácií, strategickej autonómie, strategických priemyselných odvetví a infraštruktúr, odolnosti vodných zdrojov, vznikajúcich technológií, biotechnológií, zelenej a digitálnej transformácie, kritických surovín, energetickej bezpečnosti, vesmíru, obrany, dopravy a vojenskej mobility, kreatívneho priemyslu, vzdelávania, kultúry, demokracie a základných práv, hospodárskej a sociálnej odolnosti, technologickej suverenity a podpory MSP, startupov a scaleupov; uznáva, že toto výrazné zvýšenie je reakciou na dlhodobé výzvy Európskeho parlamentu na väčšie investície do týchto oblastí, a zdôrazňuje, že by sa malo realizovať spôsobom, ktorý zabezpečí strategickú súdržnosť a maximalizuje pridanú hodnotu EÚ;

42.zdôrazňuje, že je potrebné, aby ECF bol cieleným nástrojom financovania, ktorý vyplní medzeru vo financovaní v súčasnom VFR; zdôrazňuje kľúčovú úlohu ECF pri posilňovaní konkurencieschopnosti Únie ako schopnosti spoločností Únie konkurovať na svetových trhoch, posilňovaní jej hospodárskej a priemyselnej suverenity, dlhodobej produktivity, strategickej autonómie a odolnosti vrátane prístupu ku kritickým surovinám a pri dosahovaní dvojakej transformácie; v tejto súvislosti požaduje pre ECF rozpočet vo výške 264,35 miliardy EUR v bežných cenách (čo zodpovedá 234,00 miliardám EUR v stálych cenách roku 2025); trvá na tom, že konsolidácia programov nesmie znížiť transparentnosť ani obmedziť schopnosť Európskeho parlamentu zabezpečiť primerané financovanie konkrétnych politických cieľov; trvá na tom, že napriek zlúčeniu programov musia rozpočtové riadky zostať dostatočne podrobné, aby umožnili zmysluplný parlamentný dohľad a zachovali viditeľnosť financovania jednotlivých priorít; považuje za dôležité zabezpečiť, aby sa ECF vrátane opatrení programu LIFE vykonával prostredníctvom transparentných mechanizmov riadenia, ktoré umožnia sledovanie celkových výdavkov, cieľov a výsledkov a zabránia zbytočnej fragmentácii; pripomína svoju pozíciu, že konkurencieschopnosť musí podporovať hospodársky rast, ako aj kvalitné, stabilné a dobre platené pracovné miesta, ako sa zdôrazňuje v Draghiho správe a Lettovej správe, a že dobre vyškolená pracovná sila je kľúčom k nadčasovému európskemu hospodárstvu, a preto sú potrebné finančné prostriedky na rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností pracovnej sily, a to aj v odvetviach, ktoré čelia významným transformáciám;

43.konštatuje, že samotný rozpočet EÚ nemôže vyplniť investičnú medzeru, a preto je potrebné maximalizovať synergie medzi verejnými a súkromnými investíciami, využívať znižovanie rizika, finančné nástroje a rozpočtové záruky ako silné a účinné nástroje na dosiahnutie cieľov a politických cieľov EÚ a zjednodušiť a harmonizovať investičnú architektúru EÚ; dôrazne trvá na tom, že je potrebné, aby bol nástroj InvestEU rozsiahlejší ako súčasný program a aby bol k dispozícii od začiatku, a že rozpočet by mal poskytovať flexibilnejšie a prístupnejšie národné zložky InvestEU, najmä pre MSP, a vyzýva na vytvorenie spoľahlivých finančných nástrojov na úrovni EÚ a mechanizmov rozdelenia rizika v rámci ECF, ktoré môžu zabezpečiť stabilný tok investícií a prilákať súkromný kapitál;

44.pripomína význam podpory MSP, keďže sú oporou európskeho hospodárstva, majú silné územné zameranie a sú hlavnou hnacou silou rastu v celej Únii; zdôrazňuje význam primeranej úrovne investícií do MSP; zdôrazňuje, že rozpočet EÚ by mal umožňovať MSP rýchlejší a ľahší prístup k financovaniu, preklenúť inovačnú a investičnú priepasť vo vzťahu ku globálnym konkurentom a prispievať k udržateľnému rastu, tvorbe pracovných miest a strategickej autonómii;

45.zdôrazňuje, že ekologická a digitálna transformácia je neoddeliteľne spojená s dlhodobou prosperitou, blahobytom, udržateľnosťou, rastom a konkurencieschopnosťou Európy; zdôrazňuje, že konečný úspech dvojakej transformácie bude vo veľkej miere závisieť od zabezpečenia toho, aby bola transformácia spravodlivá a inkluzívna pre pracovníkov, regióny a podniky a aby prispela k sociálnej spravodlivosti pre všetkých, s osobitným dôrazom na najzraniteľnejšie skupiny, aby sa zabezpečilo, že sa na nikoho nezabudne; trvá preto na tom, že VFR na roky 2028 – 2034 musí naďalej podporovať dvojakú transformáciu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrh VFR na roky 2028 – 2034 neobsahuje samostatný nástroj, a požaduje, aby sa v rámci budúceho VFR vyčlenili príslušné finančné prostriedky na podporu spravodlivého prechodu; okrem toho zdôrazňuje potrebu synergií a komplementárnosti medzi fondmi politiky súdržnosti a ECF;

46.zdôrazňuje potrebu posilniť európsku priemyselnú a technologickú obrannú základňu; pripomína, že politika obranného priemyslu musí byť otvorená a podporovať hospodársku súťaž a že technológie dvojakého použitia, vojenská mobilita a kritické infraštruktúry sú piliermi geopolitickej projekcie Únie a európskeho odstrašovania; požaduje jasne identifikovateľné a primerane financované rozpočtové prostriedky na obranu; požaduje, aby sa všetky investície súvisiace s obranou, a to aj v rámci plánov národného a regionálneho partnerstva, riadili jednotnými kritériami oprávnenosti vrátane požiadaviek týkajúcich sa jasnej európskej pridanej hodnoty a boli v súlade so zásadami európskej preferencie, interoperability, bezpečnosti dodávok a odolnosti priemyslu;

47.konštatuje, že navrhovaný rozpočet na program Horizont Európa stále nedosahuje potrebný príspevok Únie k dosiahnutiu cieľa výdavkov na výskum a vývoj vo výške 3 %, a požaduje na program Horizont Európa rozpočet vo výške 200 miliárd EUR v bežných cenách (čo zodpovedá 177,01 miliardy EUR v stálych cenách roku 2025); zdôrazňuje, že zvýšené investície do výskumu a inovácií EÚ vrátane oveľa väčších súkromných investícií odrážajú existenčnú potrebu Únie preklenúť priepasť v oblasti inovácií v porovnaní s našimi globálnymi konkurentmi, a tým priniesť udržateľný rast a konkurencieschopnosť späť do Európy, pretože to je základom našej prosperity a zásadne dôležité pre zachovanie nášho sociálneho modelu; pripomína, že výdavky EÚ na výskum a vývoj nemôžu nahradiť trvalé vnútroštátne verejné investície do výskumu a vývoja; zdôrazňuje, že spoločný výskum, otvorená hospodárska súťaž a vedecká a technologická excelentnosť musia zostať stredobodom rámcového programu, a víta rozhodnutie Komisie pokračovať v osobitnej podpore rozširujúcich opatrení a krajín v procese transformácie s cieľom posilniť geografickú rovnováhu; zdôrazňuje, že rámcový program vrátane jeho rozširujúcich opatrení by sa mal v prvom rade zamerať na podporu excelentnosti vo výskume a inováciách v celej Únii a na úplné uvoľnenie potenciálu talentov Európy;

48.víta význam NPE pri riešení chýbajúcich prepojení v európskom odvetví energetiky a dopravy a jeho prínos k podpore hospodárskeho rastu, pracovných miest a konkurencieschopnosti v EÚ; konštatuje, že prechod na čistú energiu a cezhraničné štrukturálne investície na zlepšenie energetickej bezpečnosti a kritickej energetickej infraštruktúry v Európe sú nevyhnutné a sú predpokladom na zaistenie bezpečných a cenovo dostupných dodávok energie v celej Únii; pripomína zásadný význam a pridanú hodnotu investícií EÚ do rozvoja infraštruktúry čistej energie a urýchlenia modernizácie sietí a cezhraničného prepojenia, a to aj v prípade obnoviteľných zdrojov energie; víta veľmi potrebné zvýšenie dopravnej a vojenskej mobility v rámci NPE; konštatuje, že financovanie dopravnej infraštruktúry, ako aj riešení v oblasti dekarbonizácie a digitalizácie v súčasnosti závisí od úzkej synchronizácie medzi NPE, ECF a plánom národného a regionálneho partnerstva; požaduje pre NPE pridelenie 91,29 miliardy EUR v bežných cenách (čo zodpovedá 81 miliardám EUR v stálych cenách roku 2025) s cieľom primerane podporiť energetiku, dopravu a vojenskú mobilitu;

49.zdôrazňuje, že program LIFE zohráva ústrednú úlohu pri začleňovaní environmentálnych cieľov a záväzkov EÚ; domnieva sa preto, že opatrenia, ktoré sú v súčasnosti podporované v rámci programu LIFE, ako je cielená, dlhodobá a vysokokvalitná podpora ochrany prírody, obnovy biodiverzity, adaptácie na zmenu klímy, prevencie znečisťovania a správy v oblasti životného prostredia, by mali jasne pokračovať s vyčlenenými finančnými prostriedkami vo výške 3,39 miliardy EUR v bežných cenách (čo zodpovedá 3 miliardám EUR v stálych cenách roku 2025) v rámci ECF, aby sa zabezpečila predvídateľnosť, stabilita a kontinuita financovania, a to aj pre miestne a regionálne orgány, a aby vykonávanie v praxi zostalo účinné a viditeľné pre príjemcov a občanov; okrem toho zdôrazňuje, že Nástroj EÚ by mal vykonávať aj opatrenia súvisiace s programom LIFE s cieľom dosiahnuť súčasnú úroveň financovania programu LIFE;

50.zdôrazňuje, že zdravie európskych občanov zostáva prioritou; zdôrazňuje, že zdravé obyvateľstvo a silný sektor zdravotníctva sú základnými hnacími silami konkurencieschopnosti, hospodárskej odolnosti a blahobytu Európy; zdôrazňuje, že trvalé a predvídateľné investície do zdravia sú nevyhnutné na posilnenie odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti, podporu a udržanie kvalifikovanej pracovnej sily v zdravotníctve, zníženie nerovností v prístupe k starostlivosti vo všetkých členských štátoch a zabezpečenie pripravenosti Únie na budúce zdravotné krízy; vyjadruje hlboké znepokojenie nad oslabením programu EU4Health, ktorým sa väčšina opatrení v oblasti zdravotnej politiky, prevencie a posilňovania systému zdravotnej starostlivosti presúva do ECF; žiada preto, aby sa v rámci ECF vyčlenili finančné prostriedky vo výške 10,05 miliardy EUR v bežných cenách (čo zodpovedá 8,90 miliardy EUR v stálych cenách roku 2025) na konkrétne priority programu EU4Health;

51.opakuje, že primerané zdroje by sa mali vyčleniť na boj proti rodovo motivovanému násiliu a na podporu sexuálneho a reprodukčného zdravia a služieb, organizácií pre práva žien a iniciatív a subjektov v EÚ, ktoré presadzujú skutočnú rovnosť medzi ľuďmi bez ohľadu na ich pohlavie, vek, sexuálnu orientáciu alebo rasu; v tejto súvislosti poukazuje na oznámenie Komisie Ú. v. EÚ C, C/2026/1383, 4.3.2026, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/1383/oj. v nadväznosti na uznesenie Európskeho parlamentu z decembra 2025 Prijaté texty, P10_TA(2025)0338. o európskej iniciatíve občanov „My Voice, My Choice“;

52.berie na vedomie návrh na presun pripravenosti na krízy a reakcie na núdzové situácie v oblasti zdravia zo súčasného programu EU4Health do všeobecnejších kapacít EÚ v oblasti reakcie na krízy, ktoré by boli doplnené o nové medzisektorové funkcie koordinácie kríz a opatrenia týkajúce sa civilno-vojenskej spolupráce, čím by sa vytvorila integrovaná a odolná európska civilná ochrana; zdôrazňuje úlohu EÚ ako centra na koordináciu a zlepšenie pripravenosti a kapacít členských štátov okamžite reagovať na rozsiahle núdzové situácie so závažnými dôsledkami a opakuje svoju výzvu na zabezpečenie primeraného financovania pripravenosti a rýchlej reakcie na krízu, čím sa zabezpečí, že mechanizmus UCPM+ zostane primárnym rámcom na úrovni EÚ pre všeobecnú reakciu na krízu; požaduje pre mechanizmus UCPM+ rozpočet vo výške 12,42 miliardy EUR v bežných cenách (čo zodpovedá 11 miliardám EUR v stálych cenách roku 2025);

53.opakuje, že Erasmus+ ako jeden z hlavných programov Únie zohráva ústrednú úlohu pri presadzovaní európskych hodnôt, cezhraničnej spolupráce a angažovanosti mládeže, a pripomína, že v kontexte Draghiho správy a Lettovej správy sa posilnenie ľudského kapitálu, mobility pracovnej sily a zručností, a to aj prostredníctvom výmen univerzít a učňovskej prípravy, považuje za základný prvok konkurencieschopnosti a odolnosti Európy; požaduje pre program Erasmus+ rozpočet vo výške 47,39 miliardy EUR v bežných cenách (čo zodpovedá 42 miliardám EUR v stálych cenách roku 2025);

54.zdôrazňuje, že investície do odolnosti demokracie a kultúrnej vitality sú neoddeliteľnou súčasťou strategickej autonómie Únie; v tejto súvislosti víta návrh nového programu AgoraEU, pričom uznáva jeho rozšírený rozsah pôsobnosti a jeho jedinečnú európsku pridanú hodnotu ako jediného programu Únie zameraného na kultúrne a kreatívne odvetvia a pluralitu médií, ako aj na podporu demokratickej účasti a presadzovanie európskych hodnôt; požaduje pre program AgoraEU rozpočet vo výške 10,72 miliardy EUR v bežných cenách (čo zodpovedá 9,5 miliardy EUR v stálych cenách roku 2025);

55.požaduje pre program Spravodlivosť rozpočet vo výške 0,89 miliardy EUR v bežných cenách (čo zodpovedá 0,79 miliardy EUR v stálych cenách roku 2025) vrátane podpory digitalizácie justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti, zavádzania nových cezhraničných nástrojov a vznikajúcich iniciatív na zníženie cezhraničnej právnej fragmentácie, najmä vzhľadom na vznikajúce výzvy vrátane trestných činov na internete a nenávistných prejavov;

56.konštatuje, že na okruh 3 „Globálna Európa“ je vo VFR na roky 2028 – 2034 vyčlenených 190 miliárd EUR v cenách roku 2025, čo predstavuje výrazné zvýšenie zo 121,5 miliardy EUR v súčasnom období, pričom sa zachováva 10 % podiel na celkovom VFR; domnieva sa, že toto zásadné zvýšenie o 68,5 miliardy EUR je absolútne nevyhnutné, pretože dokazuje záväzok Únie posilniť svoju úlohu globálneho aktéra a spoľahlivého partnera v čoraz zložitejšom geopolitickom prostredí; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že táto úroveň financovania je stále nedostatočná na financovanie predvstupovej podpory a vonkajšej činnosti vzhľadom na rozsah globálnych výziev vrátane rastúcich rozvojových potrieb a nerovností, humanitárnych kríz, bezprecedentného počtu kríz, konfliktov a celkovej nestability, dekarbonizácie, globálneho zdravia a potreby podporovať Ukrajinu a ďalších partnerov; považuje preto za potrebné zvýšiť rozpočtové prostriedky pridelené na nástroj Globálna Európa na 225 miliárd EUR v bežných cenách (čo zodpovedá 198,63 miliardy EUR v stálych cenách roku 2025);

57.vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom tematických cieľov týkajúcich sa kritických oblastí, ktoré by spoluzákonodarcom umožnili stanoviť strategické priority; zdôrazňuje potrebu zapojiť partnerov občianskej spoločnosti, ako aj miestnych a regionálnych aktérov; zdôrazňuje, že toto navýšenie pridelených prostriedkov je nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby sa Únia stala dôveryhodným globálnym aktérom; požaduje potrebné finančné prostriedky na podporu rozširovania a prístupových procesov a na podporu a presadzovanie hodnôt a záujmov Únie na celom svete, a to aj prostredníctvom vzájomne prospešných partnerstiev; zdôrazňuje, že predvídateľné a primerané financovanie podporuje stabilitu, odolnosť a udržateľný rozvoj a prispieva k riešeniu základných príčin migrácie, pretože podporuje hospodárske príležitosti, kvalitné vzdelávanie a odbornú prípravu a tvorbu pracovných miest v partnerských krajinách, čím sa posilňuje dlhodobá bezpečnosť; žiada, aby sa v rámci príslušného legislatívneho postupu rokovalo o ustanoveniach s cieľom zabezpečiť, aby sa pri implementácii finančných prostriedkov EÚ v rámci nástroja Globálna Európa neignorovalo pretrvávajúce porušovanie ľudských práv v partnerských krajinách, a pripomína zásady ľudskosti, nestrannosti, neutrality a nezávislosti humanitárnej a rozvojovej pomoci;

58.varuje, že zlúčenie programov by mohlo opäť viesť k oslabeniu parlamentného dohľadu a zapojenia a k zníženiu viditeľnosti financovania konkrétnych priorít, ako to bolo v prípade Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (NDICI – Globálna Európa); požaduje jasné a zmysluplné mechanizmy zodpovednosti a podávania správ v rámci nástroja Globálna Európa; trvá na tom, aby si piliere, ako aj tematické programy, krajiny a nástroje v rámci nich, vrátane predvstupových fondov, zachovali jasné a samostatné rozpočtové riadky s cieľom zabezpečiť transparentnosť pri prideľovaní prostriedkov, a aby žiadosti o presuny súm značnej výšky v rámci pilierov podliehali predchádzajúcemu schváleniu Európskym parlamentom; považuje za nevyhnutné umožniť, aby sa finančné prostriedky v rámci nástroja Globálna Európa, ktorých viazanosť bola zrušená, vrátili do pôvodného rozpočtového riadka; považuje za potrebné, aby Komisia poskytla jasné rozdelenie programovateľných a neprogramovateľných finančných prostriedkov, a pripomína, že nástroj Globálna Európa musí pozostávať najmä z opatrení geografického programu;

59.pripomína, že humanitárna pomoc s oddelene spravovaným financovaním, ktorá sa zabezpečuje a poskytuje v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1257/96 o humanitárnej pomoci Nariadenie Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci (Ú. v. ES L 163, 2.7.1996, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/1996/1257/oj)., zostáva najviditeľnejším a najzásadovejším vyjadrením solidarity Európy a musí aj naďalej dodržiavať zásady ľudskosti, nestrannosti, neutrality a nezávislosti; opakuje svoje stanovisko, že povaha humanitárnej pomoci založená na zásadách a potrebách si vyžaduje, aby sa jej poskytovalo predvídateľné financovanie prostredníctvom koherentného rámca s primerane financovaným ročným základom s osobitnou nomenklatúrou, ktorý bude doplnený o dostatočnú rezervu na núdzové opatrenia;

60.zdôrazňuje význam zaručeného prístupu k rezerve nástroja Globálna Európa, ktorá by mala byť k dispozícii ako doplnok a nad rámec orientačne pridelených prostriedkov vo výške 25 miliárd EUR na posilnenie v prípade nečakaných potrieb, ktoré sa objavujú čoraz častejšie v dôsledku faktorov, ako je napríklad zmena klímy; žiada, aby sa suma 25 miliárd EUR na humanitárnu pomoc na obdobie 2028 – 2034 považovala vzhľadom na rastúci počet a trvanie humanitárnych kríz za zaručené minimum, a nie za strop;

61.víta, že mobilizácia rezervy nástroja Globálna Európa sa v porovnaní s NDICI – Globálna Európa má zmeniť, keďže podľa pravidiel budúceho VFR a nariadenia o rozpočtových pravidlách Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509 z 23. septembra 2024 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L, 2024/2509, 26.9.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/2509/oj). bude musieť každú mobilizáciu nad 10 % ročných pridelených prostriedkov schváliť Európsky parlament a Rada; trvá však na svojich predchádzajúcich výzvach, aby Komisia pred akoukoľvek mobilizáciou rezervy včas informovala Európsky parlament a aby zohľadnila jeho pripomienky k povahe, cieľom a plánovaným finančným sumám;

62.zdôrazňuje, že nástroj Globálna Európa s dostatočnými zdrojmi je nevyhnutný pre konzistentnosť vonkajšej činnosti Únie a na to, aby EÚ mohla konať ako spoľahlivý a dlhodobý partner, ktorý má rovnocenné postavenie ako partnerské krajiny; opätovne potvrdzuje, že pridelené prostriedky v rámci nástroja Globálna Európa by mali byť v súlade s cieľom politiky EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce, ako sa uvádza v článku 208 ZFEÚ, konkrétne s obmedzením a v dlhodobom horizonte odstránením chudoby, ako aj s Európskym konsenzom o rozvoji a Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj;

63.požaduje zmysluplné mechanizmy zodpovednosti a podávania správ; je znepokojený rozšíreným využívaním financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, pri vykonávaní piliera Európa prostredníctvom plánov založených na výkonnosti a trvá na tom, že tieto finančné prostriedky by sa mali vyplácať na základe dodržiavania základných zásad procesu rozširovania vrátane zásad právneho štátu;

64.domnieva sa, že rozšírenie predstavuje príležitosť na posilnenie Únie a že budúci VFR má zásadný význam pre prípravu Únie a kandidátskych krajín na ich pristúpenie; víta rozhodnutie udeliť Ukrajine a susednej Moldavskej republike štatút kandidátskej krajiny; trvá na potrebe vyčleniť potrebné finančné prostriedky na podporu prístupových procesov Ukrajiny a susednej Moldavskej republiky, ako aj krajín západného Balkánu; víta záväzok nástroja Globálna Európa poskytovať kandidátskym krajinám silnú finančnú podporu ako kľúčový nástroj na ich pevné ukotvenie v EÚ a na urýchlenie ich prípravy na pristúpenie; žiada o zaručenie toho, že pre každú kandidátsku krajinu sa vyčlenenia finančné prostriedky prostredníctvom osobitných rozpočtových riadkov;

65.opätovne vyjadruje svoju plnú podporu Ukrajincom v ich boji za slobodu a demokraciu a odsudzuje hrozné utrpenie a dôsledky vyplývajúce z nevyprovokovanej a neospravedlniteľnej útočnej vojny Ruska; víta skutočnosť, že návrh na implementáciu úveru na podporu Ukrajiny bol prijatý ako súčasť podpory Únie pre Ukrajinu; zdôrazňuje, že náklady na dlhovú službu vyplývajúce z vypožičania si prostriedkov na úver na podporu Ukrajiny neboli zohľadnené v návrhoch budúceho VFR; trvá na tom, aby sa tieto náklady na dlhovú službu v plnej miere presunuli nad rámec stropov budúceho VFR a mimo financovania, ktoré sa už plánuje v rámci Rezervy pre Ukrajinu;

66.so znepokojením berie na vedomie zníženie cieľa oficiálnej rozvojovej pomoci z 93 % na 90 % v návrhu Komisie; zdôrazňuje, že Komisia by nemala mať možnosť meniť tento cieľ prostredníctvom delegovaných aktov;

67.zdôrazňuje potrebu zabezpečiť dostatočné financovanie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) a kapacity rýchleho nasadenia; zdôrazňuje, že civilné misie SBOP sú pre Úniu strategické a podporujú bezpečnostné záujmy a ciele vonkajšej činnosti Únie, ako aj jej partnerov; požaduje preto pridelenie 3,76 miliardy EUR v bežných cenách (čo zodpovedá 3,34 miliardy EUR v stálych cenách roku 2025) na rozpočet spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktorý sa vzťahuje na SBOP;

68.zdôrazňuje, že zámorské krajiny a územia predstavujú jedinečné a strategické aktíva, ktoré sú prínosom pre Úniu ako celok; domnieva sa, že pridelené prostriedky, ktoré navrhuje Komisia, nezodpovedajú výzvam, ktorým čelia zámorské krajiny a územia, a vyzýva na pridelenie 2,08 miliardy EUR v bežných cenách (čo zodpovedá 1,85 miliardy EUR v stálych cenách roku 2025), a to aj vzhľadom na nedávne hrozby pre územnú celistvosť Grónska, s ktorými môže spolupráca výrazne pomôcť Únii pri presadzovaní jej strategickej autonómie;

69.trvá na tom, že financovanie EÚ v oblasti predchádzania konfliktom, budovania mieru a rekonštrukcie po skončení konfliktov je priamou investíciou do dlhodobej stability a bezpečnosti EÚ, najmä v jej východnom a južnom susedstve; oceňuje úlohu OSN a jej agentúr v konfliktných zónach a vyzýva EÚ, aby posilnila svoju politickú a finančnú podporu multilateralizmu; žiada, aby sa v budúcom VFR poskytlo osobitné, primerané a predvídateľné financovanie OSN a jej agentúram, ktorých práca má zásadný význam pre civilné obyvateľstvo, najmä v Pásme Gazy, na Západnom brehu Jordánu, v Sýrii, Libanone a širšom regióne; vyzýva EÚ, aby zohrávala aktívnu úlohu pri budovaní mieru a pri riešení dôsledkov konfliktov na Ukrajine a v Pásme Gazy a pri podpore úsilia o obnovu; požaduje v tejto súvislosti osobitné financovanie vo VFR; zdôrazňuje, že všetky finančné prostriedky EÚ musia byť v súlade s hodnotami a pravidlami EÚ, najmä s nariadením o rozpočtových pravidlách;

70.vyzýva na pokračovanie v poskytovaní zdrojov pre organizácie občianskej spoločnosti, najmä miestne subjekty a organizácie bojujúce za práva žien, a na zmysluplnú spoluprácu s nimi a na štruktúrovaný dialóg podporovaný osobitnými finančnými tokmi zodpovedajúcimi potrebám organizácií občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv; žiada, aby sa financovanie vonkajšej činnosti realizovalo s prihliadnutím na zásadnú úlohu miestnych a regionálnych orgánov vďaka účinnému, jasnému a konzistentnému viacúrovňovému riadeniu a partnerstvám;

71.trvá na tom, aby bola skupina Európskej investičnej banky (EIB) uznaná za hlavného strategického finančného partnera Únie v rámci štruktúry Globálna Európa s cieľom maximalizovať vplyv zdrojov okruhu 3; vyzýva na silné investičné partnerstvo s EIB s cieľom využiť rozpočet EÚ, mobilizovať súkromné investície a posilniť rámec rozpočtovej záruky a kombinovaného financovania, a tak zabezpečiť účinné plnenie cieľov nástroja, najmä pokiaľ ide o konkurencieschopnosť, odolnosť a podporu prístupu súkromného sektora k financovaniu v partnerských krajinách; uznáva doplnkovú úlohu ďalších implementujúcich partnerov, ako sú národné podporné banky a inštitúcie, Európska banka pre obnovu a rozvoj a Rozvojová banka Rady Európy;

72.zdôrazňuje, že je potrebné, aby oporou politík Únie bola dobre fungujúca verejná správa; trvá na tom, aby sa na obdobie po roku 2027 už od začiatku a počas celého trvania VFR vyčlenili dostatočné finančné a personálne zdroje, aby inštitúcie, orgány a decentralizované agentúry Únie a Európska prokuratúra, najmä po predĺžení ich mandátu, mohli zabezpečiť účinné a efektívne navrhovanie politík a ich kvalitné vykonávanie a presadzovanie, poskytovať technickú pomoc, naďalej priťahovať najlepších ľudí zo všetkých členských štátov, a tým zabezpečiť geografickú rovnováhu, a aby mali priestor na prispôsobenie sa meniacim sa okolnostiam; zdôrazňuje, že v rámci administratívy je potrebné zabezpečiť na všetkých úrovniach rodovú rovnováhu;

73.vyzýva Komisiu, aby v budúcom VFR poskytla dodatočné informácie o financovaní a personálnom obsadení decentralizovaných agentúr EÚ; domnieva sa, že v prípade niektorých agentúr bude návrh na stabilné financovanie a personálne obsadenie naďalej ohrozovať ich schopnosť plniť si svoje mandáty; opakuje dlhodobú pozíciu Európskeho parlamentu, že nové úlohy by sa mali financovať z nových rozpočtových prostriedkov a že presuny z programov a iných priorít musia byť výnimočné; uznáva, že je potrebné posúdiť možné prekrývanie alebo duplicitu medzi agentúrami a zabrániť im a identifikovať príležitosti na synergie a spoluprácu s cieľom zabezpečiť efektívne prideľovanie zdrojov;

74.so znepokojením konštatuje, že stabilné personálne obsadenie, ktoré si Komisia sama stanovila, sa pri plnení prevádzkových požiadaviek ukázalo ako kontraproduktívne; berie na vedomie, že pokiaľ ide o VFR na roky 2028 – 2034, Komisia požiadala o dodatočné pracovné miesta, najmä pokiaľ ide o požiadavky na kybernetickú bezpečnosť z hľadiska zamestnancov; trvá na tom, že pri vytváraní dodatočných pracovných miest sa musia zohľadniť personálne potreby všetkých inštitúcií a orgánov; zdôrazňuje mimoriadne alarmujúcu situáciu, pretože niektoré agentúry EÚ nedostávajú dostatočné finančné prostriedky na prevádzku, čo výrazne obmedzuje ich schopnosť plniť si svoje mandáty, dodržiavať nariadenie, ktorým sa stanovujú opatrenia na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach Únie Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2023/2841 z 13. decembra 2023, ktorým sa stanovujú opatrenia na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach Únie (Ú. v. EÚ L, 2023/2841, 18.12.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2023/2841/oj)., dosahovať politické ciele, zabezpečovať presadzovanie práva, ako aj plniť si svoje regulačné povinnosti; zdôrazňuje, že vzhľadom na rastúce výzvy, ktoré treba riešiť, je potrebné, aby inštitúcie a orgány EÚ ponúkali atraktívne pracovné prostredie v záujme zabezpečenia toho, aby sa o pracovné miesta uchádzali vysoko talentovaní jednotlivci;

75.zdôrazňuje význam systému európskych škôl ako hlavného modelu, ktorý stanovuje vysoké spoločné vzdelávacie normy vo všetkých členských štátoch a ponúka medzinárodne uznávanú kvalifikáciu, ktorá podporuje akademickú excelentnosť, mobilitu študentov a spoločnú európsku identitu; vyzýva preto na podporu a predvídateľné financovanie s cieľom pokryť dlhodobé štrukturálne náklady a rozšíriť zodpovednosť, ktoré v súčasnosti nie sú pokryté, a na zabezpečenie jeho viditeľnosti, transparentnosti a rozpočtovej istoty;

76.predpokladá, že v návrhu Komisie sú riadne premietnuté skutočné potreby všetkých inštitúcií, orgánov a agentúr, a preto nenavrhuje ďalšie zvýšenie; má však v plnej miere v úmysle obhajovať návrh Komisie a zabezpečiť potrebné finančné prostriedky pre silnú, efektívnu a kvalitnú európsku verejnú správu založenú na zásade rovnosti občanov Únie, ktorá bude slúžiť všetkým Európanom;

77.víta návrh Komisie, aby nástroj flexibility tvorila nielen pevná suma, ale aj dodatočné finančné prostriedky z príjmov súvisiacich s pokutami a zrušením viazanosti; vzhľadom na svoju pozíciu zo 7. mája 2025 sa domnieva, že nástroj flexibility by mal získať finančné prostriedky z dodatočných zdrojov, konkrétne z nevyčerpaných rezerv z predchádzajúcich rokov, ročného prebytku z predchádzajúceho roka a spätných tokov prostriedkov z finančných nástrojov – v krajnom prípade aj s budúcimi rezervami; domnieva sa tiež, že by mal byť výrazne predsunutý; požaduje zjednodušenie a racionalizáciu postupov pri mobilizácii osobitných nástrojov a z tohto dôvodu považuje existenciu nástroja jednotnej rezervy za prekonanú a žiada, aby sa jeho prvky začlenili do nástroja flexibility; domnieva sa, že vonkajšie pripísané príjmy a sumy opätovne sprístupnené v rámci osobitných pravidiel týkajúcich sa príjmov a zrušenia viazanosti v ustanoveniach špecifických pre program by mohli byť vyňaté z tohto všeobecného pravidla;

78.opakuje, že by mal existovať druhý osobitný nástroj, rezerva na solidaritu na prírodné katastrofy, vo výške 4 miliárd EUR ročne v stálych cenách roku 2025, ktorá by sa mala mobilizovať nad rámec stropov VFR, určený na zabezpečenie solidarity v prípade prírodných katastrof, ktorý by mal dopĺňať navrhovaný kaskádový mechanizmus pre krízové situácie a mal by sa riadiť pravidlami umožňujúcimi rýchle vyplácanie a prípadne mechanizmy predbežného financovania v jasnej koordinácii so všetkými príslušnými nástrojmi vrátane mechanizmu UCPM+, čo by prispelo k odolnosti a pripravenosti na krízy; domnieva sa, že v prípade oboch osobitných nástrojov by malo byť možné prenášať nevyčerpané sumy počas celého obdobia VFR, aby sa zaručila flexibilita;

79.konštatuje, že Komisia v rámci nariadenia o VFR navrhuje rezervu pre Ukrajinu vo výške 88 miliárd EUR na financovanie predvstupovej pomoci, obnovy a rekonštrukcie; domnieva sa, že táto suma by mohla poskytnúť značnú podporu; víta umiestnenie rezervy pre Ukrajinu nad rámec stropov VFR s cieľom uspokojiť výnimočné a nepredvídateľné potreby Ukrajiny; konštatuje však, že ak by konflikt pokračoval, tieto pridelené prostriedky by nepostačovali na pokrytie potrieb Ukrajiny; vyzýva na zvýšenie a predsunutie tejto rezervy s cieľom poskytnúť Ukrajine dodatočnú podporu; zdôrazňuje, že štruktúra financovania Ukrajiny by mala zostať súdržná, transparentná a účinná, plne podporovať prístupovú cestu krajiny a zároveň jasne rozlišovať medzi predvstupovou pomocou a potrebami obnovy;

80.pripomína, že súčasný VFR je nedostatočne financovaný, čo si v roku 2024 vyžadovalo revíziu VFR; konštatuje, že hoci návrh VFR na roky 2028 až 2034 obsahuje väčšiu flexibilitu, celkové sumy v návrhu Komisie stále nie sú dostatočné;

81.vyjadruje poľutovanie nad tým, že navrhované nariadenie o VFR neobsahuje doložku o preskúmaní v polovici trvania; trvá na tom, aby podľa nariadenia o VFR Komisia musela najneskôr do júla 2031 predložiť preskúmanie fungovania VFR, v ktorom sa plne zohľadní hospodárska situácia v danom čase, ako aj najnovšie makroekonomické prognózy a prognózy zamestnanosti a relevantný globálny vývoj; domnieva sa tiež, že toto povinné preskúmanie by mal vo vhodných prípadoch sprevádzať legislatívny návrh na revíziu tohto nariadenia v súlade s postupmi stanovenými v ZFEÚ; zdôrazňuje, že žiadnou takouto revíziou by sa nemalo znížiť vopred pridelené vnútroštátne finančné krytie, ako sa stanovuje v nariadení o plánoch národného a regionálneho partnerstva;

82.pripomína, že v roku 2034 sa uskutočnia európske voľby; domnieva sa, že dátum uverejnenia návrhu nasledujúceho nariadenia o VFR, t. j. 1. júla 2033, je výrazne neskorší ako je zvyčajné počas životného cyklu VFR; žiada, aby bol návrh VFR na obdobie po roku 2034 zverejnený najneskôr do júla 2032;

83.berie na vedomie tvrdenie Komisie, že cieľom jej návrhov je zvýšenie flexibility a zjednodušenie budúceho VFR; uznáva, že flexibilita je nevyhnutná na riešenie nepredvídaných výziev, ale zdôrazňuje, že ju nemožno využívať na úkor zodpovednosti, predvídateľnosti, transparentnosti a súdržnosti politík; varuje, že flexibilita bez transparentnosti by prehĺbila rozdiely v demokratickej zodpovednosti a oslabila dôveru verejnosti v EÚ;

84.vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrhy Komisie na zjednodušenie sú v prvom rade prínosom pre jej vlastné procesy, a nie pre konečných príjemcov, čím sa prehlbuje demokratický deficit v Únii; pripomína, že Európsky parlament sa neustále zasadzuje za zjednodušenie pre konečných príjemcov, a to aj znížením administratívnej záťaže v súvislosti s prístupom k rozpočtu EÚ a zefektívnením výdavkov; trvá na tom, že zjednodušenie nesmie ohroziť kvalitu programu ani demokratickú zodpovednosť, ani sa nesmie použiť ako zámienka na oslabenie zásad viacúrovňového riadenia a partnerstva alebo konštruktívneho dialógu s kľúčovými zainteresovanými stranami a sociálnymi partnermi, keďže ich riadne uplatňovanie zvýši účinnosť výdavkov EÚ a bude nevyhnutné pre úspech VFR; súhlasí s obavami Dvora audítorov, že prístup Komisie povedie k zjednodušeniu vo vzťahu k interakciám Komisie s členskými štátmi a zároveň k zvýšeniu alebo presunu administratívnej záťaže na vnútroštátnu a regionálnu úroveň a úroveň príjemcov; zdôrazňuje, že zjednodušenie si bude podľa možnosti vyžadovať harmonizáciu pravidiel a požiadaviek na podávanie správ medzi úrovňou EÚ, vnútroštátnou a regionálnou úrovňou; zdôrazňuje, že Európsky parlament navrhne všetky mechanizmy transparentnosti potrebné na plnenie svojej úlohy strážcu záujmov občanov;

85.domnieva sa, že súčasný návrh plánu národného a regionálneho partnerstva by mohol viesť k „opätovnému znárodneniu“ niektorých politík EÚ z dôvodu chýbajúceho horizontálneho prístupu a zvýšenej flexibility poskytnutej členským štátom pri plnení rozpočtu Únie na základe vnútroštátneho prístupu; vyzýva na zabezpečenie toho, aby rozpočet zostal investičným rozpočtom, ktorým sa zachováva zameranie na pridanú hodnotu EÚ a zabezpečuje silný horizontálny prístup;

86.zdôrazňuje, že rozsiahle využívanie flexibility a nástrojov založených na výkonnosti v budúcom VFR musí sprevádzať posilnené viacúrovňové riadenie; domnieva sa, že zmysluplné zapojenie miestnych a regionálnych orgánov, ako aj sociálnych a hospodárskych partnerov do navrhovania, vykonávania a monitorovania opatrení financovaných Úniou je nevyhnutné na vyváženie vykonávania zameraného na Komisiu, zníženie rozdielov v demokratickej zodpovednosti a zabezpečenie toho, aby výdavky zodpovedali skutočným územným potrebám; trvá na tom, že takéto nástroje by mala v relevantných prípadoch sprevádzať primeraná kontrola volenými zástupcami na úrovni EÚ a na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a že úloha Európskeho parlamentu v oblasti rozpočtu a absolutória by sa mala zachovať;

87.pripomína, že Dvor audítorov zistil, že v tzv. modeli založenom na výkonnosti, ktorý vychádza zo skúseností Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, sa prejavili nedostatky v jeho koncepcii, implementácii a účinnosti; so znepokojením konštatuje, že návrhy VFR týkajúce sa podstatnej časti nástrojov v rámci budúceho VFR zahŕňajú rozsiahle využívanie financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi; je mimoriadne znepokojený takýmto veľkým posunom smerom k novému modelu vykonávania; upozorňuje na to, že bez primeraných záruk na zabezpečenie správneho finančného riadenia pri využívaní finančných prostriedkov Únie alebo bez jasných krokov na riešenie nedostatkov zistených v predchádzajúcich alebo existujúcich nástrojoch založených na výkonnosti predstavuje tento prístup značné riziká a oslabuje kontrolovateľnosť; zdôrazňuje, že je potrebné nájsť riešenie na odstránenie rozdielov v odhadoch nákladov spojených s míľnikmi a cieľmi a skutočnými nákladmi na projekty, keďže tento nesúlad môže ohroziť vykonávanie dohodnutých politických priorít pre celú Úniu; domnieva sa, že akékoľvek možné zvýšenie efektívnosti nemôže ísť na úkor ochrany finančných záujmov Únie; zdôrazňuje najmä, že rozsiahle a zložité projekty by mali byť aj naďalej založené na nákladoch, keďže ich rozsah, trvanie a viacúrovňové financovanie si vyžadujú podrobné finančné vykazovanie a overiteľné údaje o výdavkoch, aby sa zabezpečilo riadne monitorovanie a zodpovednosť; vyzýva na pokračovanie a rozšírenie využívania zjednodušeného vykazovania nákladov, najmä v prípade menších alebo stredných investícií, keďže sú účinnými a primeranými nástrojmi na zníženie administratívnej záťaže, zvýšenie prístupnosti pre menších príjemcov a zachovanie zodpovednosti a vysledovateľnosti pri využívaní finančných prostriedkov Únie;

88.trvá na tom, že údaje o vynaložených nákladoch musia byť naďalej k dispozícii orgánu udeľujúcemu absolutórium, aby bolo možné overiť efektívnosť a hodnotu vynaložených prostriedkov v rozpočte Únie; upozorňuje, že bez transparentnosti nákladov vzniká riziko, že parlamentná kontrola sa stane formalistickým úkonom, ktorým nemožno zabezpečiť správne finančné riadenie rozpočtu; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila systematické prijímanie opatrení v nadväznosti na zistenia a odporúčania Dvora audítorov;

89.trvá na tom, že je potrebná väčšia súdržnosť pri monitorovaní a vykonávaní výdavkových programov EÚ a pri začleňovaní dôležitých cieľov a záväzkov EÚ; zdôrazňuje, že návrh nariadenia o výkonnosti je prvým krokom k zavedeniu horizontálneho rámca na sledovanie výdavkov a monitorovanie výkonnosti rozpočtu, ktorého cieľom je znížiť administratívnu záťaž; domnieva sa, že tento prístup, ak sa bude primerane uplatňovať, môže viesť k posilneniu demokratického dohľadu; zdôrazňuje, že komplexné začlenenie horizontálnych zásad do jednotného rámca by umožnilo zmysluplné sledovanie a lepšie zohľadnenie politických priorít Únie; trvá na tom, že vo výkonnostnom rámci sa musia uprednostňovať ukazovatele vplyvu, ktoré merajú skutočné výsledky pre občanov; zdôrazňuje, že navrhovaným nariadením o výkonnosti sa musí zabezpečiť, aby ukazovatele vykazovania boli povinné, ak je to relevantné, a porovnateľné vo všetkých členských štátoch a spôsoboch riadenia; upozorňuje, že bez takejto porovnateľnosti nebude orgán udeľujúci absolutórium schopný posúdiť relatívnu účinnosť alebo identifikovať nedostatočne výkonné programy; zdôrazňuje, že ukazovatele výkonnosti musia byť jednoznačne odvodené od cieľov každého programu a mali by zachytávať výstupy, výsledky a vplyvy; zdôrazňuje, že výdavky súvisiace s klímou sa musia začleniť do VFR, aby sa dalo presne monitorovať a sledovať financovanie a jeho vplyvy;

90.zdôrazňuje, že rozpočet EÚ zohráva dôležitú úlohu v podpore základných hodnôt EÚ, ktorými sú demokracia a pluralizmus zakotvené v článku 2 Zmluvy o Európskej únii; víta nedávno zverejnenú stratégiu EÚ pre občiansku spoločnosť, v ktorej sa uznáva dôležitá úloha organizácií občianskej spoločnosti pri poskytovaní poradenstva, podpory a odborných znalostí pri vypracúvaní a vykonávaní právnych predpisov a politík EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zabezpečiť dlhodobé, predvídateľné a dostatočné financovanie organizácií občianskej spoločnosti;

91.pripomína, že ako sa vyžaduje v nariadení o rozpočtových pravidlách, programy a činnosti by sa mali, ak je to uskutočniteľné a vhodné a v súlade s príslušnými pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach, vykonávať tak, aby sa dosiahli stanovené ciele, pričom by sa mali dodržiavať pracovné podmienky a podmienky zamestnávania podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva, práva Únie, dohovorov Medzinárodnej organizácie práce a kolektívnych zmlúv, mala by sa zohľadňovať zásada rodovej rovnosti a nemali by výrazne narúšať environmentálne ciele Únie;

92.zdôrazňuje, že všetky finančné prostriedky musia byť v súlade s usmernením Komisie o financovaní činností súvisiacich s tvorbou, vykonávaním, monitorovaním a presadzovaním právnych predpisov a politiky Únie; v tejto súvislosti pripomína vyhlásenie Komisie z 1. apríla 2025 o súčasnom programe LIFE;

93.berie na vedomie celkovú štruktúru pozostávajúcu zo štyroch okruhov VFR, ako navrhla Komisia, čo je v porovnaní so siedmimi okruhmi v súčasnom VFR menej; so znepokojením konštatuje, že Komisia navrhuje znížiť počet programov EÚ zo 60 na 19, čím sa zavádza nejasnosť medzi cieľmi a rozpočtovou nomenklatúrou, čo oslabuje transparentnosť a zodpovednosť; zdôrazňuje, že pozícia Európskeho parlamentu k štruktúre týchto nových programov VFR sa určí počas spolurozhodovacieho postupu pre príslušné odvetvové legislatívne akty; trvá na tom, že navrhovaná rozpočtová nomenklatúra a sumy pridelené na každý rozpočtový riadok musia odrážať všetky osobitné ciele každého programu a v rámci neho s cieľom zabezpečiť transparentnosť, predvídateľnosť a zodpovednosť a poskytnúť rozpočtovému orgánu informácie potrebné na zostavenie ročného rozpočtu a vykonávanie dohľadu nad jeho plnením;

94.v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozpočtová nomenklatúra navrhovaná v odvetvových právnych predpisoch je žalostne nedostatočná; zdôrazňuje, že zjednodušenie rozpočtovej štruktúry nesmie byť na úkor transparentnosti alebo schopnosti rozpočtového orgánu vykonávať efektívnu kontrolu a prijímať informované rozhodnutia; trvá na tom, že nomenklatúra musí byť naďalej dostatočne podrobná, aby odrážala ciele programu stanovené v základných aktoch, aby sa zachovala viditeľnosť činností EÚ vo všetkých politických cieľoch a prioritách a aby sa Európskemu parlamentu umožnilo v plnej miere vykonávať jeho kontrolnú úlohu; požaduje podrobnejšiu nomenklatúru, ktorá by umožnila zmysluplný ročný rozpočtový postup, návrhy opravných rozpočtov a postup udelenia absolutória; opakuje, že ročný rozpočtový postup je základným demokratickým mechanizmom prideľovania finančných prostriedkov vo VFR;

95.konštatuje, že rozpočtové presuny podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách už poskytujú flexibilitu počas plnenia rozpočtu; zdôrazňuje, že Komisia môže v súčasnosti presúvať značné sumy medzi oblasťami politiky bez schválenia rozpočtovým orgánom, čo obmedzuje dohľad; požaduje nové pravidlá stanovujúce maximálnu sumu a percentuálny podiel pre jednotlivé rozpočtové riadky na presuny bez schválenia, keďže neexistuje dostatočne podrobná rozpočtová štruktúra; domnieva sa, že presuny z iných inštitúcií Únie pod určitou prahovou hodnotou by mohli byť vyňaté z námietkového konania ako opatrenie na zjednodušenie;

96.zdôrazňuje potrebu spoľahlivého riadenia zabezpečujúceho parlamentnú zodpovednosť, dohľad a kontrolu spolu s účinnou štruktúrou boja proti podvodom; ďalej vyjadruje obavy v súvislosti s tým, ako Komisia získa dostatočné uistenie na úrovni EÚ o zákonnosti a správnosti výdavkov, pričom pripomína, že takéto jasné uistenie je nevyhnutné, aby Európsky parlament mohol vykonávať svoju úlohu orgánu udeľujúceho absolutórium; odmieta každý prístup, ktorý obmedzuje úlohu Európskeho parlamentu pri mobilizácii akéhokoľvek nástroja alebo fondu v rámci budúceho VFR len na konzultačnú alebo informačnú úlohu; zdôrazňuje, že rozpočtová flexibilita nesmie obchádzať výsady rozpočtového orgánu a že prerozdelenia, preprogramovania a mobilizácia vankúšov alebo iných rezerv musia podliehať schváleniu Európskym parlamentom; domnieva sa, že skutočná flexibilita si vyžaduje schopnosť rýchlej reakcie, ako aj demokratickú legitimitu, čo možno dosiahnuť len plnou účasťou Európskeho parlamentu na rozhodnutiach o prideľovaní a využívaní zdrojov;

97.vyjadruje znepokojenie nad nedostatočnou predvídateľnosťou financovania EÚ, ktorá môže vyplynúť z prílišných mechanizmov flexibility a opakujúceho sa prerozdelenia; uznáva potrebu väčšej flexibility pri prideľovaní zdrojov v rámci určitých programov, ale zdôrazňuje, že to nesmie ohroziť dlhodobé politické ciele, predvídateľnosť financovania ani výsady Európskeho parlamentu; zdôrazňuje, že hoci súčasný VFR trpí nedostatočnou flexibilitou na prispôsobenie sa vyvíjajúcim sa prioritám, budúci VFR musí dosiahnuť lepšiu rovnováhu medzi predvídateľnosťou investícií a ich prispôsobivosťou; zdôrazňuje, že niektoré oblasti politiky si vyžadujú väčšiu stabilitu financovania ako iné; dôrazne odmieta opakujúce sa prerozdeľovanie ako prostriedok financovania priorít Únie, pretože to oslabuje vykonávanie programov a ohrozuje plnenie dohodnutých politických cieľov;

98.berie na vedomie navrhované zvýšenie vypožičiavania si prostriedkov a poskytovania úverov v rámci budúceho VFR; domnieva sa, že rozpočtový orgán musí starostlivo monitorovať vplyv tohto prístupu na manévrovací priestor VFR alebo iné záruky; žiada, aby operácie prijímania a poskytovania úverov rešpektovali právomoci spoluzákonodarcov a rozpočtového orgánu;

99.opakuje svoju výzvu na posilnenie investičného partnerstva so skupinou EIB s cieľom využiť rozpočet EÚ, mobilizovať súkromné investície a znížiť riziko v dôležitých oblastiach politiky, ako sú klíma, sociálne podnikanie, konkurencieschopnosť, bývanie a inovácie, obrana a vonkajší rozmer; zdôrazňuje, že v rámci tohto partnerstva a podobných partnerstiev s inými implementujúcimi partnermi, ktoré využívajú rozpočet EÚ vo všetkých oblastiach politiky a v prípade potreby znižujú riziko investícií, by sa mali zachovať prispôsobené nástroje na uľahčenie prístupu pre MSP, spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou a cezhraničné konzorciá a zároveň by sa malo zabezpečiť spoľahlivé riadenie, transparentnosť a pridaná hodnota Únie; opätovne zdôrazňuje význam primeraného financovania technickej pomoci, ktorú spoločne vypracovali EIB a Komisia, pre vykonávacie orgány s cieľom pomôcť zabezpečiť včasné vykonávanie a doplnkovosť investícií, najmä prostredníctvom budovania administratívnych kapacít a rozvoja investičných databáz, a požaduje primerané financovanie na zabezpečenie nepretržitého vplyvu;

100.opakuje svoju dlhodobú pozíciu, že všetky výdavky na úrovni EÚ by mali patriť do právomoci rozpočtového orgánu, čím sa zabezpečí demokratická kontrola, transparentnosť a ochrana finančných záujmov Únie;

101.zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia súhlasu Európskeho parlamentu sa má každý aspekt VFR, najmä rozpočtové prvky, považovať za balík a byť predmetom skutočných rokovaní; opakuje svoju námietku proti tomu, ako boli prijaté súčasné a predchádzajúce nariadenia o VFR, keď Európska rada prekročila svoju úlohu tým, že vopred určila viaceré prvky, ako je finančné krytie a ustanovenia týkajúce sa konkrétnych politík, čím porušila ustanovenia zmluvy z hľadiska podstaty aj zámeru; vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že predbežné „rokovacie rámce“, ktoré pripravilo predsedníctvo Rady, kopírujú túto chybnú metodiku a zahŕňajú otázky, ktoré patria do spolurozhodovacieho postupu pri tvorbe nových právnych predpisov EÚ týkajúcich sa programov;

102.vyjadruje vážne znepokojenie nad všeobecnejšími prvkami koncepcie programu a odvetvovými návrhmi, ktoré posúvajú základné politické a rozpočtové rozhodnutia zo základného aktu do pracovných programov, čo výrazne oslabuje legislatívnu úlohu Európskeho parlamentu; dôrazne namieta proti presunu legislatívnych prvkov z odvetvových nariadení, čím by sa Európsky parlament vylúčil z rozhodnutí, ktoré sa v súčasnosti prijímajú v rámci riadneho legislatívneho postupu, a vytvorila by sa právna neistota pre príjemcov;

103.trvá na tom, že všetky zásadné politické rozhodnutia, ako sú programové ciele, výdavkové priority, pridelené finančné prostriedky, miery financovania, oprávnenosť, výberové kritériá a kritériá na vyhodnotenie ponúk, podmienky, vymedzenie pojmov a metódy výpočtu, musia byť stanovené v príslušných základných aktoch pri plnom rešpektovaní výsad Európskeho parlamentu ako spoluzákonodarcu a rozpočtového orgánu, a nie v pracovnom programe alebo podobných splnomocneniach; žiada, aby sa o politických rozhodnutiach, cieľoch a aspektoch riadenia rozhodovalo v základných aktoch a aby sa všetky doplňujúce a nepodstatné prvky, ktoré nie sú zahrnuté v základnom akte, prijímali výlučne prostredníctvom delegovaných aktov, pričom odmieta využívanie vykonávacích aktov alebo iných postupov, ktoré nepodliehajú súhlasu Európskeho parlamentu; v tejto súvislosti požaduje, aby sa všetky viacročné a ročné pracovné programy prijímali prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom zabezpečiť systematické zapojenie Európskeho parlamentu do politického rozhodovania a kontroly; kategoricky odmieta akýkoľvek pokus o odsunutie strategických politických rozhodnutí na komitologické postupy alebo iné opatrenia; varuje, že Európsky parlament neprijme žiadny návrh, ktorý nezaručí jeho plné legislatívne a kontrolné právomoci; zdôrazňuje, že zníženie úrovne podrobnosti v základných aktoch vedie k presunutiu dôležitých politických rozhodnutí do fázy vykonávania, čím sa oslabuje demokratická zodpovednosť a marginalizuje úloha Európskeho parlamentu pri politických rozhodnutiach s významným vplyvom na politiku a rozpočet;

104.zdôrazňuje, že široký rozsah cieľov v navrhovaných odvetvových nariadeniach si vyžaduje revidovaný postup posudzovania pilotných projektov a prípravných akcií s cieľom chrániť už obmedzené právo iniciatívy Európskeho parlamentu; domnieva sa, že jasnejšie kritériá a zjednodušené postupy sú nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby Európsky parlament mohol naďalej zavádzať inovačné opatrenia a testovať nové politické prístupy v okruhoch 1, 2 a 3; trvá na tom, že rozšírenie rozsahu programov nesmie znížiť schopnosť Európskeho parlamentu navrhovať pilotné projekty a prípravné akcie v konkrétnych oblastiach politiky;

105.zdôrazňuje, že dodržiavanie hodnôt a základných práv Únie je nevyhnutnou podmienkou prístupu k finančným prostriedkom EÚ; zdôrazňuje význam zachovávania súvislosti medzi dodržiavaním zásad právneho štátu a prístupom k finančným prostriedkom EÚ v rámci VFR na roky 2021 – 2027; domnieva sa, že ochrana finančných záujmov Únie je vnútorne prepojená s dodržiavaním zásad právneho štátu a hodnôt Únie; zdôrazňuje, že nariadenie o podmienenosti právnym štátom Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 zo 16. decembra 2020 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie (Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 1, http://data.europa.eu/eli/reg/2020/2092/oj). je kľúčovým nástrojom na ochranu finančných záujmov Únie pred porušovaním zásad právneho štátu a že by sa malo uplatňovať vždy, keď sú splnené jeho právne podmienky, a to v rámci celého rozpočtu EÚ vrátane nástrojov založených na výkonnosti, ako aj financovania poskytovaného podľa článku 122 ZFEÚ; vyzýva Komisiu a Radu, aby nariadenie uplatňovali dôsledne a konzistentne a aby prijali opatrenia bez zbytočného odkladu vždy, keď je to potrebné;

106.trvá na tom, aby sa v budúcom VFR vytvoril súvislý a ucelený súbor nástrojov Únie v oblasti hodnôt, ktorý by zahŕňal demokraciu, právny štát a základné práva vo všetkých fondoch EÚ; vyjadruje obavy v súvislosti s duplicitou a prekrývaním s mechanizmom podmienenosti, zavedeným najmä na základe plánov národného a regionálneho partnerstva, a vyzýva na vytvorenie jednotného, súdržného a komplexného rámca pre všetky programy financovania EÚ v plnom súlade s nariadením o podmienenosti, ktorý by zahŕňal základné podmienky, ktoré musia byť splnené na získanie prístupu k financovaniu EÚ, ako aj opatrenia na zadržanie finančných prostriedkov, pokiaľ príslušné podmienky už nie sú splnené; žiada Komisiu, aby zlúčila všetky nástroje právneho štátu do jednotného a komplexného rámca, ktorý poskytne jasné, objektívne a transparentné kritériá uplatňovania a objasní, ako Komisia zabezpečí koordináciu týchto nástrojov;

107.žiada, aby sa finančné prostriedky Únie zadržali, ak nie sú splnené základné požiadavky, a aby sa zmrazené finančné prostriedky uvoľnili dotknutým členským štátom až po tom, ako v plnej miere vykonajú zmysluplné reformy a overiteľne preukážu dodržiavanie zásad právneho štátu v praxi, a to v súlade so zisteniami uvedenými v správach o právnom štáte; zdôrazňuje, že rozhodnutia o pozastavení alebo znížení financovania Únie z dôvodu porušenia zásad právneho štátu musia byť založené na objektívnych kritériách, uplatňované konzistentne a nesmú sa riadiť inými úvahami ani byť výsledkom rokovaní;

108.berie na vedomie, že Komisia navrhuje v súvislosti s plánmi národného a regionálneho partnerstva možnosť, aby finančné prostriedky, ktorých viazanosť bola zrušená z dôvodu neprijatia nápravných opatrení v reakcii na zistené porušenia zásad právneho štátu podľa nariadenia o podmienenosti, mohli byť opäť sprístupnené pre programy v rámci priameho alebo nepriameho riadenia; požaduje vysvetlenie, ako by sa takéto sumy, ktorých viazanosť bola zrušená, mohli presunúť do iných programov, a vyzýva na zákaz preskupovania zmrazených finančných prostriedkov; trvá na tom, že rozhodnutie o použití finančných prostriedkov, ktorých viazanosť bola zrušená, je výsadou rozpočtového orgánu v rámci ročného rozpočtového postupu a nemalo by byť na uvážení Komisie;

109.zdôrazňuje, že je potrebné prijať dôrazný prístup, ktorým sa zabezpečí, že legitímni koneční príjemcovia a prijímatelia nebudú penalizovaní za to, že v dôsledku porušovania zásad právneho štátu došlo k pozastaveniu finančných prostriedkov EÚ pre ich vládu; zdôrazňuje, že táto zásada je jadrom prístupu inteligentnejšej podmienenosti;

110.zdôrazňuje, že mechanizmus riadenia nebude slúžiť ako kompenzácia za žiadnu stratu legislatívnych alebo rozpočtových právomocí Európskeho parlamentu; zdôrazňuje, že ročný rozpočet by mal odrážať politické priority a plány, na ktorých sa dohodli spoluzákonodarcovia; trvá na tom, že správne rozpočtové riadenie a zachovanie výsad rozpočtového orgánu sú základnými predpokladmi zmysluplnejšieho ročného rozpočtového postupu a že riadiaci mechanizmus môže fungovať len vtedy, ak sa stanovia základné princípy;

111.odmieta akékoľvek opatrenie, ktoré by obmedzovalo slobodu rozpočtového orgánu prijímať samostatné rozhodnutia o rozpočtových prioritách a prideľovaní prostriedkov; dôrazne odmieta akýkoľvek mechanizmus, ktorý by Komisii umožňoval predurčiť rozpočtové rozhodnutia prostredníctvom technických posúdení; kategoricky odmieta akúkoľvek možnosť Európskej rady ovplyvňovať ročný rozpočtový postup prostredníctvom záverov Európskej rady, pretože by to predstavovalo jasné porušenie ustanovení zmluvy a narušilo inštitucionálnu rovnováhu stanovenú pre rozpočtové rozhodovanie; pripomína, že v nariadení o rozpočtových pravidlách sa už stanovuje možnosť zrušiť rozpočtové rezervy; vyzýva na systematickú koordináciu Komisie s rozpočtovým orgánom pred prijatím akýchkoľvek dobrovoľných záväzkov týkajúcich sa využívania vnútornej flexibility a na schvaľovanie každej mobilizácie rozhodnutím rozpočtového orgánu;

112.so znepokojením konštatuje, že Komisia navrhuje zvýšiť odchýlku od orientačných súm v odvetvových právnych predpisoch zo súčasných 15 % na 20 % v medziinštitucionálnej dohode (MID) (COM(2025)0572).; zdôrazňuje, že toto navrhované zvýšenie v kombinácii so zlúčením programov a podstatne väčšími rozpočtami pre jednotlivé programy by vytvorilo významný potenciál na úpravy bez zapojenia spoluzákonodarcov; vyjadruje vážne výhrady ku kumulatívnemu účinku týchto zmien na demokratický dohľad a rovnováhu inštitucionálnych právomocí; domnieva sa, že takéto rozšírenie výkonnej flexibility oslabuje výsady rozpočtového orgánu; žiada preto, aby sa maximálna odchýlka od orientačných súm obmedzila na 5 % počas celého trvania programov, bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie príslušných ustanovení nariadenia o VFR a MID, čím sa zabezpečí, aby akékoľvek podstatné prerozdelenie rozpočtových prostriedkov naďalej podliehalo riadnej demokratickej kontrole a rozhodovaniu spoluzákonodarcov; trvá na tom, že táto znížená prahová hodnota by zachovala potrebnú operačnú flexibilitu a zároveň aj zásadnú úlohu Európskeho parlamentu pri rozpočtovom dohľade;

113.zdôrazňuje význam zachovania medziinštitucionálneho pravidelného dialógu o vlastných zdrojoch a vyzýva na vyššiu frekvenciu schôdzí;

114.navrhuje zahrnúť osobitnú prílohu o spolupráci týkajúcej sa režimu podmienenosti; v tejto súvislosti sa domnieva, že pravidelný dialóg medzi tromi inštitúciami o súčasnom stave ochrany rozpočtu EÚ, pokiaľ ide o právny štát, by bol účinným spôsobom zlepšenia koordinácie súboru nástrojov na podporu právneho štátu;

115.opätovne potvrdzuje pevné odhodlanie Európskeho parlamentu zaviesť nové vlastné zdroje s cieľom zabezpečiť udržateľné a predvídateľné dlhodobé financovanie rozpočtu EÚ; opätovne zdôrazňuje potrebu udržateľných a odolných príjmov do rozpočtu Únie, ktoré by mali zodpovedať strane výdavkov, čím sa zabezpečí rozpočtová stabilita, efektívnosť a fiškálna disciplína, a tým sa Únii umožní riešiť jej potreby a priority;

116.opakuje svoju dlhodobú výzvu na zavedenie nových skutočných vlastných zdrojov nielen na splácanie dlhu v rámci NGEU, ale aj na financovanie rozšírených politických ambícií Únie; vyjadruje svoje pretrvávajúce presvedčenie, že zavedenie nových skutočne vlastných zdrojov na financovanie rozpočtu Únie je nevyhnutné; pripomína, že bez nových zdrojov budú finančnú záťaž nevyhnutne znášať členské štáty prostredníctvom zvýšených príspevkov založených na HND; domnieva sa preto, že zavedenie skutočných nových tokov príjmov vo výške najmenej 60 miliárd EUR ročne je základnou podmienkou ambiciózneho VFR na roky 2028 až 2034;

117.je veľmi znepokojený úplnou absenciou pokroku v reforme systému vlastných zdrojov v Rade od roku 2020; zdôrazňuje, že skutočné nové vlastné zdroje sú nevyhnutnou odpoveďou v čase rozpočtových obmedzení na financovanie dlhodobých a nových politík Únie a veľmi potrebných investícií v EÚ;

118.opätovne potvrdzuje svoju dlhodobú kritiku, že zostavenie rozpočtu a rokovanie o ňom na základe zásady „primeranej návratnosti“ nevyhnutne povedie k zníženiu pridanej hodnoty EÚ, pretože sa tým zmenšuje opodstatnenie spoločného investovania do spoločných a európskych verejných statkov; zároveň uznáva výhody vlastného zdroja založeného na HND vzhľadom na jeho spoľahlivú funkciu vyvažovania; vyzýva Radu a členské štáty, aby sa zdržali predlžovania akýchkoľvek paušálnych znížení a aby vytvorili spravodlivú celkovú rozpočtovú rovnováhu pre všetkých so zameraním na synergie a pridanú hodnotu EÚ v duchu solidarity a umožnením väčšej transparentnosti;

119.pripomína, že rozhodnutie o vlastných zdrojoch si vyžaduje jednomyseľnosť v Rade, konzultáciu s Európskym parlamentom a ratifikáciu na vnútroštátnej úrovni vo všetkých členských štátoch; zdôrazňuje, že akýkoľvek kôš nových vlastných zdrojov musí byť vnímaný ako spravodlivý, aby sa zabránilo situáciám, keď vykonávanie takýchto tokov príjmov neprimerane penalizuje niektoré členské štáty;

120.domnieva sa, že vzhľadom na bezprecedentné výzvy, ktoré si v nasledujúcom období VFR vyžadujú podstatné zvýšenie investícií vo viacerých oblastiach politiky, sa príjmová základňa rozpočtu EÚ musí rozšíriť, posilniť, diverzifikovať a modernizovať, a to riadne odôvodneným spôsobom; trvá na tom, že na tento účel by sa existujúce vlastné zdroje mali upraviť a aktualizovať a nové vlastné zdroje by sa mali bezodkladne zaviesť; okrem toho sa domnieva, že príjmy iné ako vlastné zdroje by mali byť základnou zložkou kombinácie zdrojov príjmov a jasne vymedzené operácie vypožičiavania si prostriedkov a poskytovania úverov, ktorých následné podmienené záväzky budú bezpečne kryté manévrovacím priestorom v rámci stropov vlastných zdrojov, by mali zostať realizovateľnou záložnou možnosťou, a to aspoň v čase nepredvídaných kríz;

121.pripomína právnu povinnosť a politickú zodpovednosť za včasné splatenie dlhu NGEU; opakuje svoju pozíciu, že splácanie dlhu NGEU by sa malo naďalej riadiť obozretným a flexibilným spôsobom, a to podľa možnosti aj prostredníctvom refinančných operácií, s cieľom minimalizovať tlak na VFR a jeho programy na roky 2028 – 2034;

122.víta úsilie Komisie identifikovať nové vlastné zdroje a navrhnúť určitú kalibráciu tradičných vlastných zdrojov ako sú clá, s cieľom posilniť finančnú autonómiu Únie a znížiť závislosť od príspevkov členských štátov, čím sa zaistí budúce financovanie rozpočtu Únie; podporuje prístup založený na širšom súbore zdrojov, ktorý navrhla Komisia, keďže ide o realistický spôsob, ako zabezpečiť potrebnú podporu v Rade; berie na vedomie rôzne navrhované druhy vlastných zdrojov; dôrazne však pripomína, že každý súbor nových vlastných zdrojov musí byť prijatý v rovnakom čase ako budúci viacročný finančný rámec a musí vytvárať stabilný a dostatočný tok príjmov minimálne vo výške približne 60 miliárd EUR ročne, keďže táto úroveň je nevyhnutná na zabezpečenie stabilného splácania pôžičiek prijatých v rámci NGEU, plnenie záväzkov Únie a financovanie spoločných investícií do európskych verejných statkov; vyzýva Radu, aby urýchlene dosiahla dohodu o nových vlastných zdrojoch s cieľom zabezpečiť dlhodobú rozpočtovú istotu;

123.žiada, aby v prípade, že Rada odstráni určité prvky súboru zdrojov, nahradila následnú medzeru zvýšenými sadzbami výberu iných zdrojov alebo ich nahradila iným zdrojom; zdôrazňuje, že nové zdroje by nemali poškodiť konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov ani konkurencieschopnosť EÚ ako celku; domnieva sa, že by sa všetky potenciály príjmov, okrem iného z poplatku za digitálne služby zameraného na veľké digitálne platformy, poplatku z online hazardných hier a stávkových služieb, rozšírenie mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach a poplatok založený na jednotnej sadzbe výberu z kapitálových ziskov z kryptoaktív, mali preskúmať ako možné riešenia, ak by iné navrhované vlastné zdroje nezískali podporu medzi členskými štátmi, s cieľom zabezpečiť daňovú spravodlivosť a úroveň príjmov zodpovedajúcu potrebám;

124.domnieva sa, že spoločné pôžičky predstavujú schodnú možnosť, ktorá Únii umožňuje rýchlo reagovať na neočakávaný vývoj a uľahčuje včasné financovanie politík EÚ s jasnou pridanou hodnotou EÚ; domnieva sa, že takáto možnosť by mala byť plne v súlade so strategickými prioritami EÚ v oblasti európskych verejných statkov alebo uľahčovať investície do cezhraničných alebo celoeurópskych projektov, ktoré posilňujú rastový potenciál EÚ;

125.vyzdvihuje význam návrhu Komisie na nový druh krízového mechanizmu založeného na mimoriadnych pôžičkách zabezpečených dodatočným manévrovacím priestorom v rámci stropu vlastných zdrojov a zakotvených v trvalo vynikajúcom úverovom ratingu rozpočtu EÚ; konštatuje, že tento nástroj je časovo obmedzený, podlieha vopred vymedzeným kritériám a je obmedzený, pokiaľ ide o účel, rozsah a veľkosť, a ohraničený dostupným dodatočne vyhradeným manévrovacím priestorom; ďalej konštatuje, že tento nástroj umožní Únii mobilizovať až 395 miliárd EUR v úveroch pre členské štáty v prípade, že v období 2028 – 2034 dôjde k vážnym krízam, vážnym ťažkostiam alebo vážnej hrozbe; vyjadruje spokojnosť s tým, že navrhovaný mechanizmus by nebol založený na článku 122 ZFEÚ, ktorý odsúva Európsky parlament na okraj ako v predchádzajúcich prípadoch, ale na nariadení Rady v súlade s článkom 311 ods. 4 ZFEÚ, ktoré vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu, čím sa zabezpečí inštitucionálna rovnováha a procesná zodpovednosť;

126.domnieva sa, že tento mechanizmus môže byť ďalším nástrojom na úrovni EÚ s cieľom rýchlo a účinne reagovať na rastúce potreby, ako opakovane presadzuje Mario Draghi, ako aj na nepredvídateľný vývoj; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili skúsenosti získané z NGEU na financovanie a realizáciu budúcich strategických investícií EÚ;

127.konštatuje, že schváli dlhodobý rozpočet vrátane primeraných a udržateľných príjmov len vtedy, ak bude zodpovedať potrebám Únie v meniacom sa svete;

128.žiada Komisiu, aby zohľadnila tieto zmeny:

Návrh nariadenia Rady by sa mal upraviť takto:

129.zdôrazňuje, že v dôsledku rokovaní a prijatia nového nariadenia o VFR by sa mal návrh medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom riadení upraviť takto:

130.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.