1.berie na vedomie stabilnú finančnú výkonnosť skupiny EIB v roku 2024 a jej konsolidované výsledky v roku 2024 vo výške 3,38 miliardy EUR; zdôrazňuje, že udržanie ratingového hodnotenia EIB na úrovni AAA musí zostať hlavným cieľom riadenia EIB; zdôrazňuje, že ratingové hodnotenie EIB na úrovni AAA je strategickou výhodou, ktorá EIB umožňuje zabezpečiť priaznivé podmienky financovania; zdôrazňuje, že úspech sa musí naďalej a čoraz viac merať na základe preukázateľných hospodárskych a politických výsledkov a nielen podpísaných objemov; ďalej zdôrazňuje, že finančná výkonnosť by sa mala merať aj na základe preukázanej doplnkovosti politík, dobrého pomeru hodnoty za peniaze a merateľných výsledkov; pripomína, že zjednodušené postupy by mali pravidelne podliehať nezávislému preskúmaniu;

2.so znepokojením konštatuje, že podiel platieb po splatnosti o viac ako 90 dní sa strojnásobil, pričom na konci roka 2024 dosiahol celkovú výšku 281,3 milióna EUR a predstavoval 0,06 % celkového úverového portfólia (v porovnaní s 82,4 milióna EUR alebo 0,02 % na konci roka 2023), a hoci uznáva, že vzhľadom na štandard v bankovníctve ide o nízky podiel, vyzýva EIB, aby vysvetlila základné príčiny a predložila správu o prijatých nápravných opatreniach; zdôrazňuje, že každý nárast problémových expozícií sa musí starostlivo monitorovať, aby sa zabezpečila finančná stabilita a úverová bonita EIB; zdôrazňuje, že tento nárast problémových expozícií a platieb po splatnosti výrazne presahuje 2 % rast celkového úverového portfólia;

3.konštatuje, že v roku 2024 EIB schválila v rámci Programu InvestEU 38 operácií, pri ktorých sa využila záruka EÚ vo výške 1,7 miliardy EUR; trvá na tom, že podávanie správ musí dopĺňať merateľné parametre založené na vstupoch o ukazovatele založené na vplyve, ktoré preukazujú skutočné hospodárske výsledky, a musí zahŕňať posúdenie doplnkovosti a ex post analýzu možného efektu vytláčania, a to aj v prípade operácií realizovaných prostredníctvom finančných sprostredkovateľov; požaduje, aby sa pri zostavovaní rozpočtu uplatňoval prístup založený na výkonnosti, v rámci ktorého sa kapitálové prostriedky a strategické priority hodnotia nielen na základe dodržiavania vopred stanovených percentuálnych cieľov, ale aj na základe preukázanej efektívnosti, návratnosti investícií a skutočnej hodnoty za peniaze;

4.zdôrazňuje, že Program InvestEU by sa mal posudzovať nielen podľa množstva poskytnutých finančných prostriedkov, ale aj podľa kvality jeho intervencií a ich merateľného vplyvu; pripomína, že v súčasnosti nie sú zavedené overiteľné rámce merania na posudzovanie výsledkov projektov financovaných v rámci Programu InvestEU;

5.konštatuje, že roztrieštené a komplexné prostredie financovania EÚ vedie k neefektívnosti; zdôrazňuje, že na obnovenie konkurencieschopnosti je nevyhnutné znížiť byrokraciu a že zjednodušením by sa mala znížiť administratívna záťaž bez toho, aby sa oslabili audítorské záznamy, transparentnosť a kontroly zamerané proti podvodom; berie na vedomie úsilie EIB o zjednodušenie posudzovania lehoty na poskytnutie financovania; vyzýva EIB, aby každoročne zverejňovala kľúčové ukazovatele výkonnosti týkajúce sa schvaľovania a aby preukázala merateľné zníženie administratívnej záťaže pre žiadateľov, najmä MSP a spoločnosti so strednou kapitalizáciou;

6.víta prebiehajúce hodnotenie rámca EIB pre meranie doplnkovosti a vplyvu a konštatuje, že výsledky sa očakávajú v prvej polovici roka 2026; vyzýva EIB a Komisiu, aby zaviedli spoločnú metodiku ex post posudzovania doplnkovosti pre operácie podporované EÚ a aby pravidelne podávali správy o účinkoch na úrovni portfólia a sektora;

7.vyzýva EIB, aby všetky nízkouhlíkové projekty vrátane jadrovej energie hodnotila na základe objektívnych a transparentných kritérií, ako je uhlíková náročnosť počas životného cyklu, stabilita siete a nákladová efektívnosť, uplatňovala technologickú neutralitu a zároveň sa zameriavala na strategické cezhraničné projekty na zvýšenie pridanej hodnoty EÚ; konštatuje, že EIB investovala v roku 2024 viac ako 27 miliárd EUR do transformácie a bezpečnosti energetiky vrátane obnoviteľných zdrojov energie, sietí a uskladňovania; vyzýva EIB, aby uprednostňovala energetickú a nákladovú efektívnosť a zároveň rešpektovala zvrchované právo členských štátov na stanovenie vlastného energetického mixu;

8.vyjadruje znepokojenie v súvislosti s neprimeranými požiadavkami na podávanie správ o environmentálnych a sociálnych rizikách a rizikách v oblasti správy a riadenia (ESG), ktoré sa kladú na dlžníkov EIB; varuje, že nadmerné povinnosti zverejňovania odrádzajú od hospodársky životaschopných projektov a prostredníctvom svojich úverových činností v krajinách mimo EÚ znevýhodňujú európske podniky v hospodárskej súťaži; vyzýva EIB, aby preskúmala svoje požiadavky na podávanie správ o ESG s cieľom zabezpečiť proporcionalitu;

9.zdôrazňuje význam príspevku skupiny EIB k mieru, obrane a bezpečnosti v Európe, ako sa uvádza v spoločnej bielej knihe o európskej obrannej pripravenosti 2030, prostredníctvom podpory iniciatív, ktoré posilňujú strategickú autonómiu a odolnosť Únie, obranný priemysel EÚ, zlepšujú infraštruktúru kybernetickej bezpečnosti a podporujú inovácie v oblasti kritických obranných technológií poskytovaním finančných prostriedkov a získavaním súkromných investícií;

10.berie na vedomie rozhodnutie rady EIB z 21. marca 2025 o rozšírení kritérií oprávnenosti skupiny EIB na investície do bezpečnosti a obrany a obmedzení vylúčených činností v súlade s návrhmi, ktoré schválili lídri EÚ na zasadnutí Európskej rady 6. marca 2025;

11.víta pokračujúcu a posilnenú úlohu EIB pri posilňovaní bezpečnosti Európy prostredníctvom cielených investícií do obrannej aj civilnej infraštruktúry v súlade so širšími cieľmi EÚ, ktorými sú podpora inovácií a posilnenie bezpečnosti Únie; zdôrazňuje, že EIB by mala naďalej investovať do bezpečnosti a ochrany Európy tým, že bude podporovať európsku obrannú technologickú a priemyselnú základňu a zásobovanie produktmi, službami a technológiami, ktoré posilňujú európske obranné kapacity, výskum a vývoj a inovácie; vyzýva na ďalšiu úpravu rozsahu oprávnených investícií, aby sa naplnil ambiciózny cieľ prispievať k obrane a bezpečnosti Európy;

12.berie na vedomie výrazné zvýšenie financovania EIB v oblasti bezpečnosti a obrany z 0,5 miliardy EUR v roku 2023 na 1,04 miliardy EUR v roku 2024 a ďalšie zvýšenie v roku 2025; poukazuje na to, že súčasná strategická európska bezpečnostná iniciatíva EIB vo výške 8 miliárd EUR bude začlenená do trvalého, prierezového cieľa verejnej politiky, čím doplní existujúce ciele verejnej politiky, pričom sa zrušia vopred stanovené stropy financovania bezpečnosti a umožní sa vyššia a flexibilná podpora v súlade s prioritami Rady; požaduje, aby sa Európskemu parlamentu predkladala osobitná príloha k výročným správam o bezpečnostných a obranných operáciách zahŕňajúca doplnkovosť, rýchlosť vykonávania, záruky obstarávania, kontroly integrity a dohody o rozdelení rizika;

13.vyzýva EIB, aby ďalej posilňovala synergie s investíciami do obrany financovanými z rozpočtu EÚ a aby tieto investície lepšie zosúladila s celoúniovými iniciatívami; zdôrazňuje EIB potrebu zabezpečiť, aby jej investície dopĺňali širšie ciele obrannej politiky EÚ a prispievali k dosiahnutiu úspor z rozsahu v oblasti európskych obranných spôsobilostí;

14.berie na vedomie výrazné rozšírenie podpory EIB pre bezpečnostné a obranné operácie; zdôrazňuje, že akékoľvek potenciálne rozšírenie podpory EIB v oblasti bezpečnosti a obrany musí podliehať prísnej transparentnosti, zodpovednosti a ľudskoprávnym zárukám, jasným kritériám vylúčenia, monitorovaniu konečného použitia a pravidelnému podávaniu správ Európskemu parlamentu;

15.vyzýva EIB, aby identifikovala prekážky brániace investíciám do obrany a ochrany hraníc, ktoré by posilnili odolnosť a bezpečnosť Únie, a zároveň zabezpečila súlad s právom EÚ a demokratický dohľad; zdôrazňuje, že odstránenie prekážok je nevyhnutné pre konkrétne výsledky v oblasti bezpečnosti; pripomína, že akékoľvek prideľovanie finančných prostriedkov Európskou investičnou bankou prostredníctvom Programu InvestEU a iných finančných nástrojov na obranné účely a na investície do kritických technológií musí plne rešpektovať národné bezpečnostné záujmy členských štátov Európskej únie; zdôrazňuje, že príslušné orgány auditu a orgány inštitúcií EÚ by mali vykonávať dôkladné a nepretržité audítorské kontroly tretích subjektov a tretích krajín, ktoré sú prijímateľmi finančných prostriedkov EÚ, a realizovať investície a projekty v oblasti obrany, aby sa zabezpečilo transparentné využívanie finančných prostriedkov EÚ; zdôrazňuje, že výstup takýchto investícií a projektov nesmie narušiť národné bezpečnostné záujmy členských štátov; vyzýva EIB, aby sa viac zamerala na posilnenie regionálnej bezpečnosti a odolnosti; zdôrazňuje, že EIB môže zohrávať dôležitú úlohu pri vytváraní infraštruktúry, ktorá podporuje regionálnu bezpečnosť a posilňuje väčšiu spoluprácu medzi členskými štátmi EÚ v oblasti energetiky a obrany;

16.víta úzku a štruktúrovanú spoluprácu s Inovačným fondom NATO, ktorej cieľom je zabezpečiť synergie a zabrániť duplicite úsilia, najmä pri rozširovaní technológií, v prípade ktorých je súkromný kapitál nedostatočný;

17.pripomína, že výzvy v oblasti bývania by sa mohli riešiť efektívnejšie na miestnej alebo vnútroštátnej úrovni; berie na vedomie úsilie, ktoré vyvíja EIB na zabezpečenie pridanej hodnoty EÚ pri riešení výziev v oblasti bývania na miestnej a vnútroštátnej úrovni, a to podporou škálovateľných riešení, ktoré dopĺňajú vnútroštátne úsilie a prinášajú merateľné výstupy; uznáva, že investície do infraštruktúry bývania v menej rozvinutých regiónoch sú plne v súlade s mandátom EIB a s cieľom EIB zakotveným v zmluvách, ktorým je podporovať hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť so zameraním na menej rozvinuté regióny;

18.berie na vedomie akčný plán skupiny EIB pre cenovo dostupné a udržateľné bývanie a jej záväzok investovať v tomto sektore; uznáva záväzok skupiny EIB zvýšiť investície do sociálnej infraštruktúry vrátane sociálneho a cenovo dostupného bývania, ako sa uvádza v jej strategických prioritách na roky 2024 – 2027 a jej operačnom pláne na roky 2026 – 2028; berie na vedomie potenciál cielenej podpory EIB na obnovu existujúceho bytového a domového fondu s cieľom zlepšiť energetickú efektívnosť, a to za predpokladu, že sa pri takýchto operáciách preukáže doplnkovosť a dobrý pomer hodnoty za peniaze;

19.pripomína, že treba zaistiť doplnkovosť a komplementárnosť s ďalšími verejnými finančnými prostriedkami a komerčnými veriteľmi a zároveň vykonávať Európsky pilier sociálnych práv, a to aj v oblasti vzdelávania, a zdôrazňuje, že zapojenie EIB by sa malo obmedziť na projekty s preukázateľnou hodnotou za peniaze, ako je cezhraničná výskumná infraštruktúra alebo programy v oblasti zručností, ktoré riešia nedostatky na trhu práce v celej EÚ; trvá na tom, že financovanie EIB nesmie nahrádzať vnútroštátne rozpočty na vzdelávanie;

20.zdôrazňuje, že EIB sa musí zamerať na skutočné zlyhania trhu, financovanie a projekty financovania, ktoré by súkromný sektor sám nefinancoval alebo by ich financoval len za menej priaznivých podmienok; zdôrazňuje, že investície EIB nesmú nahradiť súkromný kapitál ani slúžiť ako náhrada opakujúcich sa vnútroštátnych rozpočtových výdavkov; zdôrazňuje, že je nevyhnutné chrániť konkurenčné trhové prostredie;

21.zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu veľkých spoločností z EÚ v jej hospodárskej štruktúre, najmä tých, ktoré pôsobia v dôležitých odvetviach ako energetika, obrana a infraštruktúra; vyzýva na vyvážený prístup, ktorý zabezpečí, že EIB bude naďalej podporovať veľké spoločnosti z EÚ pri zabezpečovaní investičného kapitálu na veľké projekty a iniciatívy v oblasti výskumu a vývoja, čím sa zvýši globálna konkurencieschopnosť a hospodárska suverenita EÚ;

22.nabáda EIB, aby naďalej plnila svoju úlohu pri zlepšovaní prístupu MSP, startupov a scaleupov k financovaniu, ktoré zlepšujú dlhodobú konkurencieschopnosť EÚ, keďže často čelia prekážkam pri získavaní finančných prostriedkov od tradičných finančných inštitúcií, a aby poskytovala cielené financovanie na zabezpečenie dostatku zdrojov pre rast a prosperitu; víta neustále rozširovanie počtu partnerských inštitúcií a požaduje, aby sa v tom pokračovalo s cieľom dosiahnuť široké geografické a sektorové pokrytie; vyzýva EIB, aby zvýšila podiel finančných prostriedkov zameraný na investície zvyšujúce konkurencieschopnosť, najmä v strategických sektoroch, ako sú vyspelá výroba, digitálne technológie a energetická odolnosť;

23.berie na vedomie zistenia osobitnej správy Dvora audítorov 07/2025, v ktorej sa potvrdzuje relevantnosť podpory z Európskeho fondu pre strategické investície (EŠIF), ale aj to, že jej doplnkovosť nebola dostatočne preukázaná a že Komisia neoverila efekt vytláčania EŠIF; zdôrazňuje, že rovnaké obavy by sa mohli týkať aj operácií EIB v rámci Programu InvestEU; poukazuje na riziká spojené s efektom vytláčania súkromných investícií, ako je umelé stláčanie rizikových prirážok, najmä na trhoch, akými sú trhy s obnoviteľnou energiou, ktoré oslabuje cenové signály, ktoré usmerňujú efektívne investície, a mohlo by sa vnímať ako forma environmentálne klamlivej reklamy; požaduje ex post posúdenia efektu vytláčania;

24.konštatuje, že úvery EIB niekedy spôsobujú vyššiu administratívnu záťaž ako obchodné úvery; upozorňuje, že nadmerné požiadavky na podávanie správ znižujú atraktívnosť financovania EIB pre súkromný sektor a môžu odradiť hospodársky životaschopné projekty; vyzýva EIB, aby zverejnila plány na zníženie obmedzení; vyzýva Komisiu a EIB, aby posúdili, ako skrátiť lehotu na poskytnutie financovania zo strany EIB a zjednodušiť mandáty na financovanie a požiadavky na podávanie správ bez toho, aby boli ohrozené audítorské štandardy; žiada EIB, aby vzhľadom na iniciatívy skupiny EIB týkajúce sa digitalizácie a lehoty na poskytnutie financovania predložila správu o preukázaných medzerách na trhu a ex post výstupoch a o administratívnom zjednodušení, čase spracovania a zaťaženia dokumentáciou;

25.zdôrazňuje, že vykazovanie na základe objemu meria výstupy, a nie výsledky; vyzýva EIB, aby aj naďalej a dokonca vo väčšej miere využívala ukazovatele orientované na výsledky, ako sú emisie CO2, ktorým sa predišlo, alebo vytvorené dlhodobé pracovné miesta v súkromnom sektore na jedno investované euro; zasadzuje sa za referenčné porovnávanie s porovnateľnými intervenciami;

26.zdôrazňuje, že vykazovanie informácií o klíme a udržateľnosti musí byť založené na overiteľných výstupoch a výsledkoch (vrátane zníženia emisií, zvýšenia odolnosti a pákového efektu), ktoré sa opierajú o koherentnú metodiku portfólia a nezávislé hodnotenie;

27.konštatuje, že skupina EIB vynaložila v roku 2024 na súdržnosť rekordnú sumu 38,3 miliardy EUR, čo predstavuje 48 % celkového financovania EÚ; vyzýva EIB, aby zverejnila údaje o vplyve na jednotlivé regióny s cieľom umožniť účinnú kontrolu;

28.vyzýva EIB, aby zvýšila transparentnosť svojich prierezových cieľov a jasne rozlišovala medzi cieľmi stanovenými v nariadeniach EÚ a cieľmi, ktoré iniciovala samotná EIB; požaduje podrobný rozpis toho, ako si jednotlivé ciele konkurujú pri získavaní zdrojov; varuje, že pre neustále hromadenie prekrývajúcich sa cieľov v oblasti začleňovania vzniká riziko matematicky nemožného zloženia portfólia; vyzýva EIB, aby transparentne informovala o kompromisoch medzi konkurenčnými politickými cieľmi; opakuje, že ciele začleňovania by sa mali hodnotiť z hľadiska ich skutočného vplyvu; konštatuje, že vzhľadom na súčasný geopolitický kontext a bezpečnostné výzvy, ktorým Európa čelí, by sa mali uprednostniť investície do obrany a bezpečnosti vrátane podpory infraštruktúry na ochranu vonkajších hraníc;

29.vyzýva EIB a EIF, aby podporovali investície do kybernetickej bezpečnosti, sledovania a digitálnych technológií s cieľom zvýšiť odolnosť Európy a zároveň posilniť existujúce mechanizmy spolupráce a chrániť základné služby;

30.trvá na tom, aby poskytovanie úverov mimo EÚ podliehalo prísnym zárukám v oblasti transparentnosti, boja proti podvodom, dodržiavania sankcií, ľudských práv a právneho štátu a aby zohľadňovalo spoluprácu v súvislosti s dohodami o návrate a bolo v súlade s cieľmi vonkajšej politiky Únie; požaduje posilnené kontroly ex ante a ex post, vrátane vysledovateľnosti konečných prijímateľov, a spoľahlivé protikorupčné opatrenia, väčšiu alebo rovnocennú transparentnosť, posúdenia vplyvu ex ante a plnú zodpovednosť voči verejnosti pri všetkých operáciách EIB mimo EÚ;

31.víta prijatie Nástroja pre Ukrajinu v roku 2024, ktorý nadväzuje na iniciatívu EIB EÚ pre Ukrajinu a zavádza mechanizmus podpory založený na rozpočtových zdrojoch EÚ; nabáda členské štáty, aby zabezpečili, aby sa krajine naďalej poskytovala spoľahlivá podpora podľa jej potrieb; vyzýva EIB, aby zabezpečila transparentnosť a vysledovateľnosť svojich projektov na Ukrajine; zdôrazňuje, že je dôležité posilniť administratívne a audítorské kapacity ukrajinských orgánov, ktoré sú poverené vykonávaním, monitorovaním a kontrolou financovaných akcií;

32.konštatuje, že od začiatku ruskej útočnej vojny EIB vyplatila Ukrajine 2,3 miliardy EUR na núdzovú pomoc a podporu projektov; konštatuje, že vyplatené expozície EIB na Ukrajine sú kryté prevažne zárukami EÚ v rámci mandátu EÚ na poskytovanie vonkajších úverov Na konci roka 2024 predstavovala celková vyplatená expozícia sumu 3 227,1 milióna EUR (v porovnaní s 3 144,3 milióna EUR na konci roka 2023) a z tejto sumy je 3 068,1 milióna EUR (95 %) krytých celkovými zárukami EÚ, 146,6 milióna EUR (5 %) je krytých zárukami EÚ za politické riziko a 12,4 milióna EUR je krytých v rámci mandátov na zdieľanie rizika (v porovnaní s 2 962,7 milióna EUR, t. j. 94 %; 166,8 milióna EUR, t. j. 5 % a 14,8 milióna EUR, t. j. 1 % na konci roka 2023).; zdôrazňuje, že podpora EIB pre súkromný sektor umožnila ukrajinským bankám pokračovať v poskytovaní úverov pre hospodárstvo; konštatuje, že EIB do konca roka 2024 poskytla finančné záruky za expozície voči protistranám so sídlom na Ukrajine vo výške 500,5 milióna EUR, ktoré boli tiež plne kryté zárukami EÚ; poznamenáva, že EIB je na Ukrajine stále prítomná a že jej kyjevská kancelária sa postupne znovu personálne obsadzuje; opätovne vyzýva EIB, aby rozpočtovému orgánu a príslušným kontrolným orgánom pravidelne poskytovala podrobné informácie o vyplácaní a implementácii finančných prostriedkov krytých zárukami EÚ;

33.konštatuje, že v roku 2024 bola skupina EIB vybraná ako jeden z hlavných partnerov pri realizácii investičného rámca pre Ukrajinu, ktorý je súčasťou Nástroja pre Ukrajinu, v rámci ktorého EÚ v období 2024 – 2027 vyčlení 50 miliárd EUR na financovanie ukrajinského štátneho rozpočtu, stimuláciu investícií a poskytovanie technickej podpory; konštatuje, že rámec pozostáva zo záruk a grantov pre európske a iné rozvojové finančné inštitúcie a že najmenej 2 miliardy EUR z dostupnej podpory sú určené na podporu úverov EIB pre verejný sektor;

34.pripomína, že EIB je odhodlaná predchádzať podvodom a korupcii pri realizácii projektov skupiny EIB na Ukrajine a riešiť ich; víta dohody EIB o spolupráci s ukrajinskými protikorupčnými a vyšetrovacími orgánmi a vyzýva EIB, aby do svojej správy pre Európsky parlament zahrnula informácie o zárukách integrity, mechanizmoch na zmierňovanie rizika podvodov a vymáhania pohľadávok v prípade operácií súvisiacich s Ukrajinou a zároveň zabezpečila prevádzkovú bezpečnosť a dôvernosť; opakuje svoju výzvu na zabezpečenie toho, aby poskytovanie finančnej pomoci dopĺňali účinné mechanizmy dohľadu, a trvá na tom, že v prípade projektov, ktorým bola poskytnutá podpora, by EIB mala mať možnosť vždy a bez obmedzení vykonávať dohľad nad všetkými svojimi investíciami mimo EÚ;

35.berie na vedomie, že Správna rada EIB prijala Strategický plán EIB Global; ďalej berie na vedomie úlohu EIB v Global Gateway a partnerstvá EIB s Tímom Európa a partnermi OSN s cieľom dosiahnuť maximálny dosah v teréne; vyzýva EIB a členské štáty, aby posilnili úlohu európskych podporných bánk a iných medzinárodných finančných inštitúcií s cieľom pomôcť ďalej mobilizovať verejné a súkromné investície; žiada EIB, aby sa vo svojich projektoch mimo EÚ zamerala aj na mimoriadne dôležité verejné služby;

36.uznáva, že Ukrajina sa bráni proti nezákonnej agresii Ruska a že je potrebné v čo najväčšej miere pokračovať v protikorupčnom úsilí, pričom treba zohľadniť tieto mimoriadne okolnosti; zdôrazňuje, že spoľahlivé opatrenia na boj proti podvodom a korupcii sú nevyhnutné na udržanie dôvery daňovníkov a zabezpečenie pokračujúcej podpory verejnosti pre Ukrajinu; vyzýva EIB, aby zabezpečila, že finančné prostriedky z Nástroja pre Ukrajinu budú podliehať prísnym audítorským štandardom; trvá na tom, že EIB by mala mať neobmedzený dohľad nad všetkými svojimi investíciami mimo EÚ;

37.vyzýva EIB, aby vo všetkých dohodách so sprostredkovateľmi, partnerskými inštitúciami a vykonávacími subjektmi, najmä pri všetkých svojich aktivitách mimo EÚ, zabezpečila účinné prístupové práva pre Dvor audítorov, Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) a Európsku prokuratúru (EPPO) a dostupnosť audítorských záznamov až na úroveň konečných príjemcov, ak je to možné, v súlade s pravidlami EÚ o ochrane finančných záujmov EÚ;

38.konštatuje, že súčasná miera zodpovednosti skupiny EIB je výsledkom toho, že EIB funguje v dvojitom režime, v ktorom operácie financované z rozpočtu EÚ nepriamo kontroluje Komisia a Dvor audítorov a Európsky parlament prostredníctvom svojho rozhodnutia o absolutóriu za plnenie rozpočtu EÚ, zatiaľ čo operácie financované z vlastných zdrojov EIB pochádzajúcich od členských štátov – viac ako tri štvrtiny operácií EIB – sú zväčša mimo systematického externého auditu a kontroly zo strany národných parlamentov a Európskeho parlamentu; poznamenáva, že EIB nepodlieha žiadnemu externému bankovému dohľadu na rozdiel od Európskej centrálnej banky, nad ktorou vykonáva dohľad jednotný mechanizmus dohľadu;

39.konštatuje, že EIB má zložitú štruktúru vnútornej zodpovednosti a externého audítora, ktorý vykonáva dohľad nad operáciami a účtovným systémom EIB; súhlasí s tým, že takáto štruktúra je vo všeobecnosti v súlade s medzinárodnou praxou; zdôrazňuje, že v súvislosti s rozširovaním tradičnej úlohy EIB a rastúcim využívaním komplexných finančných nástrojov a zmiešaných operácií sa transparentnosť a zverejňovanie informácií zo strany EIB často spochybňuje, jej etický rámec nie je optimálny, podávanie správ Európskemu parlamentu je príležitostné, spolupráca s európskym ombudsmanom sa zmenila a úloha Dvora audítorov je obmedzená súčasnými pravidlami a vykonávacími opatreniami; zdôrazňuje potrebu, aby EIB prijala konkrétne opatrenia na riešenie tejto situácie v súlade s predchádzajúcimi výzvami v uzneseniach Európskeho parlamentu a ochotou viesť dialóg a spolupracovať, ktorú vyjadril európsky rozpočtový orgán a orgán udeľujúci absolutórium;

40.pripomína zistenia uvedené vo vyhlásení kontaktného výboru CC 1/2025, ktoré formálne identifikovali kritické nedostatky v externom verejnom audite EIB; poukazuje na paradox, že mandát EIB a rozpočtové záruky EÚ sa rozširujú, ale audítorské právomoci zostávajú obmedzené; vyzýva EIB, aby do tohto procesu aktívne zapojila vnútroštátne najvyššie kontrolné úrady s cieľom zaistiť zodpovednosť pri operáciách, ktoré v súčasnosti nepodliehajú kontrole Dvora audítorov, a zaručiť spoľahlivú zodpovednosť a dohľad, a to aj prostredníctvom pravidelnej výmeny informácií o rizikových oblastiach a opatrení nadväzujúcich na odporúčania auditu; opakuje, že je potrebná zmena zmluvy, aby sa Európskemu dvoru audítorov pri výkone jeho mandátu poskytol úplný a neobmedzený prístup k všetkým operáciám EIB s cieľom zosúladiť demokratickú zodpovednosť s vyvíjajúcou sa finančnou expozíciou EIB;

41.vyjadruje znepokojenie nad bankrotom spoločnosti Northvolt, AB, výrobcu batérií, ktorý 12. marca 2025 vyhlásil vo Švédsku konkurz po tom, ako využil významný úverový balík EIB vo výške niečo vyše 942,6 milióna EUR, ktorý bol podpísaný v roku 2020 ako súčasť dlhového financovania získaného na rozšírenie gigatovárne; poznamenáva, že podobné riziká zrejme existujú aj pri podobných veľkých podnikoch, ako je Stegra (H2 Green Steel); vyzýva na zverejnenie posúdení rizík EIB a posúdení po skončení operácií vrátane hodnotenia finančnej expozície a primeranosti ukazovateľov včasného varovania hneď, ako to prebiehajúce procesy umožnia; požaduje preskúmanie ponaučení z prípadu Northvolt; vyzýva Komisiu a Správnu radu EIB, aby vytvorili mechanizmy na včasné odhaľovanie systémových rizík v hlavných investíciách s cieľom predchádzať opakovaniu podobných situácií; vyzýva EIB, aby zverejnila profily posudzovania rizík pre tieto a ďalšie podobné záväzky vrátane rizík v oblasti správy, koncentrácie a technológií, a to primerane agregovaným spôsobom a pri zachovaní dôvernosti; opakuje svoju výzvu EIB, aby poskytla podrobné informácie o hodnotiacom a rozhodovacom procese, ktorý prebehol pred investovaním do spoločnosti Northvolt AB, a aby vysvetlila, ako je možné, že takýto kľúčový projekt zlyhal napriek tvrdeniam EIB, že vykonáva primerané a nepretržité monitorovanie prijímateľov svojej finančnej podpory;

42.vyzýva EIB, aby pre veľké strategické projekty zaviedla posilnené stresové testovanie a limity koncentrácie rizika a aby Európskemu parlamentu podávala správy o súhrnnej expozícii voči jednotlivým vysoko rizikovým dlžníkom;

43.vyzýva EIB, aby systematicky vyhodnocovala a verejne informovala o výskyte oneskorených platieb a bankrotoch prijímateľov v rámci svojho úverového portfólia; trvá na tom, že takéto hodnotenie by malo zahŕňať analýzu základných príčin, aby sa zistilo, či zlyhania vyplývajú z nedostatočnej náležitej starostlivosti, vonkajších otrasov alebo systémových problémov v metodikách výberu projektov; zdôrazňuje, že transparentné podávanie správ je nevyhnutné na posudzovanie pomeru hodnoty za peniaze a zachovanie dôvery daňovníkov;

44.dôrazne trvá na posilnení predchádzania konfliktom záujmov vzhľadom na nedávne prípady javu otáčavých dverí a odporúčania európskeho ombudsmana; požaduje revíziu kódexu správania s cieľom presadiť prísnejšie obdobia, počas ktorých sa viceprezidenti EIB musia vyhýbať akýmkoľvek konfliktom záujmov, splnomocniť Výbor pre etiku a dodržiavanie predpisov na ukladanie opatrení na zmiernenie rizika a stanoviť jasnejšie pravidlá účasti viceprezidentov EIB na rozhodnutiach týkajúcich sa ich krajín pôvodu; zdôrazňuje nedávno uverejnené informácie, podľa ktorých od roku 2019 došlo k piatim prípadom, keď boli bývalí členovia rozhodovacích orgánov EIB údajne zapojení do situácií javu otáčavých dverí vrátane prípadu, keď bol bývalý viceprezident EIB vymenovaný za člena správnej rady subjektu, pre ktorý podpísal úver EIB; upozorňuje, že obdobie, počas ktorého sa treba vyhýbať akýmkoľvek konfliktom záujmov, sa predĺžilo na 24 mesiacov; pripomína, že od členov riadiaceho výboru sa vyžaduje, aby informovali Výbor pre etiku a dodržiavanie predpisov o akýchkoľvek rokovaniach týkajúcich sa ich prípadného budúceho zamestnania a aby požiadali o ich schválenie; súhlasí s názorom európskej ombudsmanky, že úloha Výboru pre etiku a dodržiavanie predpisov EIB by sa mala posilniť; pripomína, že zmierňujúce opatrenia, ako napríklad účelové vylúčenie a obdobia počas ktorých je potrebné vyhýbať sa akýmkoľvek konfliktom záujmov, by sa mali vnímať ako nespochybniteľné;

45.so znepokojením berie na vedomie existenciu uniknutého interného auditu EIB, v ktorom sa uvádza, že ustanovenia o konflikte záujmov si „vyžadujú značné zlepšenie“, a to aj preto, že nepokrývajú zjavné a potenciálne konflikty; zdôrazňuje, že vyhlásenia o záujmoch riadiacich a audítorských orgánov EIB a EIF nie sú v súlade s ostatnými multilaterálnymi rozvojovými bankami a Európskou centrálnou bankou a musia sa bezodkladne napraviť; zdôrazňuje nedostatok právomocí, nezávislosti a rozsahu funkcií EIB a EIF v oblasti dodržiavania etiky a riziká, ktoré predstavujú zložité hierarchické vzťahy, ktoré odhaľujú citlivé osobné údaje; naliehavo vyzýva EIB, aby zosúladila svoje pravidlá s Etickou sieťou multilaterálnych organizácií a informovala o prijatých následných opatreniach;

46.uvedomuje si, že nariadenie (ES) č. 1049/2001 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2001/1049/oj). sa na EIB formálne nevzťahuje a že politika transparentnosti EIB, ktorá je založená na „predpoklade poskytovania informácií“, má fungovať oddelene od tohto nariadenia, ale byť s ním v súlade; vyzýva EIB, aby v súvislosti so svojím preskúmaním politiky transparentnosti v roku 2026 obmedzila výnimky z „predpokladu poskytovania informácií“ na nevyhnutne potrebné a odôvodnené prípady; vyzýva EIB, aby uverejňovala podrobnejšie zápisnice zo zasadnutí správnej rady vrátane záznamov o hlasovaní a odôvodnení týkajúcich sa jednotlivých projektov, pričom bude v nevyhnutných prípadoch rešpektovať legitímnu dôvernosť;

47.berie na vedomie rastúci počet prípadov, ktorými sa zaoberá mechanizmus skupiny EIB na vybavovanie sťažností (113 prípadov v roku 2024, 104 prípadov v roku 2023 a 97 prípadov v roku 2022); zdôrazňuje, že mechanizmus na vybavovanie sťažností je naďalej uzavretým postupom riešenia sporov, ktorý je plne začlenený do štruktúry EIB na úkor jej nezávislosti a ktorého závery podliehajú kontrole a schváleniu zo strany tých istých riadiacich štruktúr, ktoré má kontrolovať; konštatuje, že menovania sa uskutočňujú interne bez externého dohľadu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že neinformuje správnu radu o jednotlivých prípadoch, ale len o súhrnných zhrnutiach v polročných správach; vyzýva EIB, aby mechanizmus na vybavovanie sťažností zreformovala s cieľom zabezpečiť skutočnú nezávislosť a externú zodpovednosť;

48.berie na vedomie zvýšené pracovné zaťaženie vyšetrovacieho oddelenia (IG/IN) v roku 2024 (244 nových obvinení, z nich bolo 49 postúpených úradu OLAF a EPPO); vyjadruje poľutovanie nad tým, že vo výročnej správe IG/IN naďalej chýbajú primerané informácie o finančnom rozsahu, dotknutých fondoch a mandátoch, typoch projektov, zmierňujúcich opatreniach a príslušných členských štátoch; opätovne vyzýva generálneho inšpektora EIB a vedúceho oddelenia IG/IN, aby zlepšili kvalitu údajov a spolupracovali s Európskym parlamentom na lepšej ochrane dotknutých finančných záujmov, pričom sa budú usilovať o správnu rovnováhu medzi transparentnosťou a dôvernosťou; zdôrazňuje, že takéto podávanie správ by malo zahŕňať analýzu základných príčin, aby sa zistilo, či zlyhania vyplývajú z nedostatočne náležitej starostlivosti, vonkajších faktorov alebo systémových problémov pri výbere projektov;

49.víta spoluprácu skupiny EIB s úradom OLAF, EPPO a Europolom a berie na vedomie oznámených 29 prípadov, ktoré postúpila úradu OLAF, a 20 prípadov, ktoré postúpila EPPO, v roku 2024; víta záujem EIB získať prístup k nástroju Komisie na hodnotenie rizík ARACHNE; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne uľahčila takýto prístup s cieľom posilniť odhaľovanie a prevenciu podvodov vo všetkých operáciách EIB;

50.so znepokojením konštatuje, že autonómny vylučovací systém EIB a systém včasného odhaľovania rizika a vylúčenia (EDES) Komisie nie sú úplne rovnocenné a nefungujú na základe automatickej reciprocity; vyzýva EIB, aby plne zosúladila svoju politiku vylúčenia so systémom Komisie EDES, pokiaľ ide o štandardy rozhodovania, výsledky a prostriedky nápravy vrátane systematického vzájomného uznávania rozhodnutí o vylúčení, ak je to z právneho hľadiska možné; opakuje svoju výzvu skupine EIB a Komisii, aby spolupracovali na identifikovaní potenciálnych nedostatkov a navrhovaní nápravných opatrení vrátane zrýchleného postupu presadzovania rozhodnutí EIB o vylúčení prostredníctvom systému EDES;

51.víta program EIB na dodržiavanie sankcií a vyzýva na pravidelné podávanie správ o kontrolách dodržiavania sankcií a ochranných opatreniach proti obchádzaniu sankcií pri operáciách financovaných EIB; vyzýva skupinu EIB, aby zlepšila postupy preverovania kapitálových investícií realizovaných prostredníctvom finančných sprostredkovateľov vrátane fondov rizikového kapitálu;

52.berie na vedomie, že EIB 10. júna 2024 uverejnila prílohu XII k svojmu služobnému poriadku s názvom Rámec pre uznávanie odborových organizácií v Európskej investičnej banke; berie na vedomie pokračujúce úsilie EIB v oblasti dobrých pracovných podmienok zamestnancov vrátane duševného zdravia a rovnakých príležitostí; vyzýva EIB, aby posilnila politiky rozmanitosti a začlenenia vrátane opatrení zameraných na začlenenie osôb so zdravotným postihnutím a rovnosť príležitostí; pripomína dôležitosť spravodlivého geografického zastúpenia a rodovej rovnováhy pri prijímaní zamestnancov a na riadiacich pozíciách, a zároveň opätovne potvrdzuje, že hlavným kritériom by mal byť výber založený na zásluhách, a žiada EIB, aby predložila správu o geografickom a rodovom zastúpení na všetkých úrovniach;

53.pripomína význam ochrany oznamovateľov a silných protikorupčných rámcov;

54.uznáva, že hlavnými relevantnými audítorskými úlohami je poverený Výbor audítorov EIB; domnieva sa, že zapojenie kvalifikovaných externých zástupcov do konkrétnych úloh výboru audítorov by mohlo zvýšiť objektivitu analýz tohto výboru;

55.konštatuje, že transparentnosť a prístup k informáciám sa v posledných rokoch zlepšili, napríklad úsilie o zlepšenie dokumentácie o rozhodovaní vrátane prípadného uvedenia požadovanej väčšiny; poznamenáva, že zverejňovanie informácií na úrovni projektov a ich vysledovateľnosť sú stále nerovnomerné, najmä v prípade operácií zahŕňajúcich finančných sprostredkovateľov a zložité záručné štruktúry; vyzýva EIB, aby lepšie zosúladila svoje interné ukazovatele s celoúniovými normami udržateľnosti (napríklad nápravou nesúladu medzi ukazovateľmi EIB týkajúcimi sa opatrení v oblasti klímy a ukazovateľmi EÚ týkajúcimi sa podielu zelených aktív); pripomína, že primerané podávanie správ je nevyhnutnou podmienkou transparentnosti, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že pri podávaní správ Európskemu parlamentu sa spolieha na dobrovoľné a príležitostné vystúpenia prezidentky EIB, a to buď na plenárnom zasadnutí, alebo na schôdzi s výborom so sektorovými právomocami;

56.berie na vedomie zistenia indexu transparentnosti rozvojových finančných inštitúcií z roku 2025, z ktorých vyplýva, že EIB dosahuje nižšie skóre ako iné multilaterálne rozvojové banky, ako sú Svetová banka, Ázijská rozvojová banka a Africká rozvojová banka, pokiaľ ide o celkové ukazovatele transparentnosti; uznáva však významné silné stránky EIB uvedené v správe s názvom Behind the Billions Publish What You Fund, Behind the Billions: Tracking the missing pieces of MDB climate finance data (V pozadí miliárd: pátranie po chýbajúcich údajoch o financovaní klimatických opatrení multilaterálnymi rozvojovými bankami), november 2025. z novembra 2025, v ktorej sa zverejňovanie informácií zo strany EIB označuje za „osvedčený postup“ na zabezpečenie takmer úplnej vysledovateľnosti jej financovania klimatických opatrení; zdôrazňuje, že EIB by teraz mala využiť svoje preukázané vedúce postavenie v oblasti pokrytia údajov, aby poskytla podrobné údaje o vplyve a štandardizované metodiky potrebné na overenie účinnosti svojich investícií a ich pomeru hodnoty za peniaze;

57.je si vedomý, že úvery EIB nepodliehajú rovnakým povinnostiam v súvislosti so zviditeľnením ako granty; žiada však EIB, aby zabezpečila, že platné zmluvné a právne rámce pri všetkých projektoch financovaných s podporou EIB zabezpečia transparentnosť a budú jasne uvádzať, že sú financované s podporou občanov členských štátov, aby sa zvýšila informovanosť verejnosti o hmatateľných prínosoch investícií EÚ a posilnila dôvera daňovníkov vo využívanie verejných zdrojov;

58.opakuje svoje pripomienky, že je dôležité v plnom rozsahu vykonávať politiku v oblasti daňových podvodov, únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam; víta testovanie nového nástroja na hodnotenie rizík v oblasti daňovej integrity v roku 2024 s cieľom posúdiť daňové riziká v projektoch a očakáva posúdenie vykonávania v celej skupine v roku 2025; opakuje svoju výzvu adresovanú EIB, aby sa zdržala financovania prijímateľov alebo finančných sprostredkovateľov, u ktorých sa zistilo, že sú zapojení do daňových podvodov, alebo u ktorých existuje vysoké riziko, že budú do nich zapojení, a zdôrazňuje, že dvojité zdanenie cezhraničných investícií, ako aj zložité daňové prostredie obmedzujú investície;

59.vyjadruje poľutovanie nad oneskorením EIB pri zabezpečení opatrení v nadväznosti na výročnú správu Európskeho parlamentu o kontrole jej finančných činností za rok 2023 Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. mája 2025 o kontrole finančnej činnosti Európskej investičnej banky – výročná správa za rok 2023 (Ú. v. EÚ C, C/2026/574, 24.2.2026, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/574/oj)., ktoré sa tradične poskytujú v súlade s praxou zavedenou v mnohých predchádzajúcich rokoch; zdôrazňuje, že pre obe strany by bola prospešná štruktúrovanejšia a predvídateľnejšia spolupráca; trvá na tom, že pre nadviazanie takejto spolupráce v oblasti výmeny informácií, vypočúvania a následných opatrení, ktorá by formálne zaviedla postupy, ktoré už boli vo veľkej miere zavedené s EIB, má zásadný význam memorandum o porozumení alebo medziinštitucionálna dohoda; víta skutočnosť, že EIB prejavila ochotu zapojiť sa do dialógu s cieľom zabezpečiť, aby spolupráca bola založená na predvídateľných inštitucionálnych záväzkoch, a nie na neformálnych dohodách; opakuje svoju výzvu, aby sa táto dohoda urýchlene dokončila; vyzýva na preskúmanie ďalších možností lepšej koordinácie medzi Parlamentom, národnými parlamentmi a najvyššími kontrolnými úradmi a na posilnenie komunikácie s občianskou spoločnosťou a akademickou obcou, čo by podporilo väčšiu transparentnosť;

60.naliehavo žiada EIB, aby včas prijala opatrenia v nadväznosti na odporúčania Parlamentu, aby podala správu o dosiahnutých výsledkoch a vplyve opatrení, ktoré prijala na uskutočnenie svojich priorít a politík EÚ, najmä pokiaľ ide o:a)dosah (hospodársky, environmentálny a sociálny) jej investičnej stratégie a výsledky, ktoré sa dosiahli s cieľom prispieť k vyváženému a stabilnému rozvoju vnútorného trhu v záujme EÚ;b)opatrenia prijaté na posilnenie predchádzania konfliktom záujmov, podvodom, korupcii a iným potenciálnym formám pochybenia a boja proti nim;c)nové opatrenia na posilnenie transparentnosti;d)opatrenia na posilnenie podpory MSP a oprávnených hospodárskych subjektov počas vykonávania politík EÚ;

61.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii, a žiada, aby Rada a Správna rada EIB diskutovali o pozíciách Európskeho parlamentu, ktoré sú v ňom uvedené.