A.keďže činy sexuálneho násilia sú podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv kriminalizované v čase vojny i v čase mieru; keďže v kontexte medzinárodného humanitárneho práva aj medzinárodného trestného práva sa znásilnenie označuje za potenciálny vojnový zločin, zločin proti ľudskosti alebo čin prispievajúci ku genocíde, ak sú prítomné ďalšie požadované prvky týchto trestných činov; keďže táto klasifikácia je uvedená v Rímskom štatúte Medzinárodného trestného súdu (článok 8) a v Ženevských dohovoroch z roku 1949 a ich dodatkových protokoloch; keďže právny výklad znásilnenia ako vojnového zločinu podľa Medzinárodného trestného súdu zahŕňa absenciu súhlasu ako kľúčový prvok;

B.keďže podľa Európskeho súdu pre ľudské práva definície založené na použití sily ako hlavného prvku skutkovej podstaty trestného činu neposkytujú obetiam sexuálneho násilia dostatočnú ochranu a ohrozujú účinnú ochranu sexuálnej autonómie jednotlivca;

C.keďže znásilnenie predstavuje porušenie celého radu ľudských práv vrátane práva na telesnú integritu, práva na autonómiu a sexuálnu autonómiu, práva na súkromie, práva na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň fyzického a duševného zdravia, práva žien na rovnosť pred zákonom a práva žiť bez násilia, diskriminácie, mučenia a iného krutého alebo neľudského zaobchádzania; keďže znásilnenie obetiam takisto bráni v plnom požívaní celého radu ďalších ľudských práv, ako je napríklad právo na život, dôstojnosť, telesnú a duševnú integritu, slobodu a osobnú bezpečnosť, právo na rovnosť v rodine a pred zákonom bez ohľadu na pohlavie a rodovú identitu a právo na ochranu pred diskrimináciou, mučením a iným krutým zaobchádzaním a ďalšie;

D.keďže rodovo motivované násilie zostáva jedným z najrozšírenejších a najmenej nahlasovaných porušení ľudských práv v Európe a vyžaduje si európsku reakciu; keďže súčasný medzinárodný právny rámec v oblasti ľudských práv uznáva znásilnenie ako porušenie ľudských práv a zároveň ako formu rodovo motivovaného násilia, ktoré postihuje prevažne ženy a dievčatá; keďže znásilnenie je jednou z narozšírenejších a najbrutálnejších foriem rodovo motivovaného násilia, ktoré porušuje telesnú, psychickú a sexuálnu integritu a telesnú autonómiu osoby a má pre osoby, ktoré ho prežili, vážne a trvalé následky;

E.keďže rodovo motivované násilie vážne obmedzuje účasť žien a dievčat na verejnom živote a ich prístup k spravodlivosti, vzdelaniu a ekonomickej nezávislosti, a preto predstavuje štrukturálnu prekážku pri dosahovaní skutočnej rodovej rovnosti; keďže obete znásilnenia znášajú vážne a dlhodobé následky vrátane sociálnych a ekonomických dôsledkov, ako je strata zamestnania, finančná závislosť, nestabilita bývania a znížená účasť na vzdelávaní alebo na pracovisku, ktoré znásobujú účinky násilia a upevňujú rodovú nerovnosť;

F.keďže podľa agentúry FRA a inštitútu EIGE 17,2 % žien v EÚ zažilo sexuálne násilie vrátane znásilnenia a iných neželaných sexuálnych činov a každá dvadsiata žena vo veku od 15 rokov bola znásilnená s použitím sily8 FRA a EIGE, Violence against women: an EU-wide survey – Results at a glance (Násilie páchané na ženách: celoúnijný prieskum – výsledky v skratke), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2014, s. 20.; keďže podľa agentúry FRA v posledných rokoch vzrástlo násilie voči LGBTIQ+ osobám, pričom transrodové ženy sú neúmerne viac vystavené fyzickému a sexuálnemu násiliu; keďže LGBTIQ+ osoby sa stávajú obeťami sexuálnym násilím aj z dôvodu svojho pohlavia, rodovej identity, rodového vyjadrenia a pohlavných znakov; keďže ročné náklady súvisiace s rodovo motivovaným násilím v EÚ sa odhadujú na 366 miliárd EUR;

G.keďže cezhraničný rozmer trestného činu znásilnenia vyplýva si osobitne vyžaduje, aby sa proti znásilneniu v EÚ bojovalo spoločne s cieľom zabezpečiť jednotnú ochranu a rovnaký prístup k spravodlivosti pre obete vo všetkých členských štátoch, a to so zreteľom na viaceré kľúčové prvky: potreba zaistiť minimálnu úroveň ochrany všetkých žien vo všetkých členských štátoch, potreba zabezpečiť minimálnu úroveň ochrany pri uplatňovaní slobody pohybu žien v celej Únii, keďže chýbajúce jednotné vymedzenie znásilnenia oslabuje právnu istotu obetí, zhoršuje ich prístup k spravodlivosti a môže tak brániť voľnému pohybu, a potreba a povinnosť zosúladiť právo EÚ s medzinárodnými normami, ako je Istanbulský dohovor, ktorý vyžaduje kriminalizáciu znásilnenia na základe absencie súhlasu;

H.keďže súčasné právne prostredie v EÚ je naďalej roztrieštené a existujú v ňom rôzne súdne výklady a rozdielne vymedzenia znásilnenia, ktoré nie vždy odrážajú medzinárodné ľudskoprávne normy alebo požiadavky Istanbulského dohovoru týkajúce sa súhlasu; keďže nedostatočne harmonizované právne vymedzenia pojmov naprieč členskými štátmi oslabujú práva obetí, sťažujú cezhraničnú spoluprácu a prispievajú k beztrestnosti páchateľov a nedostatočnej informovanosti o tom, čo predstavuje akt sexuálneho násilia; keďže viaceré členské štáty stále vymedzujú znásilnenie na základe použitia sily alebo hrozby, čím vylučujú mnohé obete z právnej ochrany; keďže to podčiarkuje, aké naliehavo potrebné je celoúnijné vymedzenie znásilnenia na základe súhlasu; keďže zavedenie spoločného právneho vymedzenia pojmu znásilnenie, ktorého základom je absencia súhlasu, by uľahčilo lepšiu policajnú a justičnú spoluprácu, ako aj zber a porovnateľnosť údajov o znásilnení v EÚ;

I.keďže všetky členské štáty podpísali Istanbulský dohovor, ale päť ho ešte neratifikovalo9 Bulharsko, Česko, Litva, Maďarsko a Slovensko.; keďže len dva z týchto štátov nedávno zreformovali svoje právne predpisy tak, aby bol súhlas ústredným prvkom pri vymedzovaní trestného činu znásilnenia10 Bulharsko a Česko.; keďže od nadobudnutia platnosti Istanbulského dohovoru 16 členských štátov zmenilo svoje právne predpisy tak, aby zahŕňali alebo jasnejšie vyjadrovali pojem súhlasu ako znak skutkovej podstaty trestného činu znásilnenia; keďže EÚ pristúpila k Istanbulskému dohovoru v roku 2023, pokiaľ ide o oblasti, ktoré patria do jej výlučných právomocí; keďže ustanovenie Istanbulského dohovoru o vymedzení znásilnenia na základe súhlasu bolo zlomovým bodom v právnej reforme, keďže došlo k posunu od tradičného prístupu, podľa ktorého vymedzenie znásilnenia predpokladá násilie; keďže agentúra FRA v svojej správe z roku 2025 uvádza, že členské štáty, ktoré ratifikovali Istanbulský dohovor, by mali sexuálne násilie kriminalizovať pomocou definícií znásilnenia a iných foriem sexuálneho násilia, ktoré sú založené na súhlase;

J.keďže Európsky súd pre ľudské práva zohrával kľúčovú úlohu pri koncipovaní moderného chápania znásilnenia podľa práva v oblasti ľudských práv, najmä prostredníctvom svojho prelomového rozsudku z roku 2003 vo veci MC/Bulharsko, v ktorom stanovil pozitívnu povinnosť štátov prijať trestnoprávne ustanovenia v záujme účinného vyšetrovania a trestania znásilnenia, dospel k záveru, že pri požiadavke dokazovania fyzického odporu obete hrozí, že určité druhy znásilnenia zostanú nepotrestané a že nechráni sexuálnu autonómiu, ako sa vyžaduje podľa článkov 3 a 8 EDĽP, a rozhodol, že tieto články vyžadujú potrestanie a účinné stíhanie akéhokoľvek sexuálneho činu bez súhlasu, a to aj pri absencii fyzického odporu; keďže v následných rozsudkoch Európskeho súdu pre ľudské práva, napríklad vo veci J.L./Taliansko (2021) a X./Cyprus (202511 Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 27. februára 2025, X/Cyprus, žiadosť č. 40733/22.), sa odsúdilo používanie argumentov a stereotypov obviňujúcich obete v súdnych konaniach, pričom sa konštatovalo, že takéto praktiky predstavujú porušenie práva na rešpektovanie súkromného života v zmysle článku 8 EDĽP, upevňujú predsudky a bránia prístupu osôb, ktoré prežili sexuálne násilie, k spravodlivosti; keďže Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozsudku vo veci H.W./Francúzsko12 Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 23. januára 2025, HW/Francúzsko, žiadosť č. 13805/21. (2025) stanovil, že akýkoľvek sexuálny čin bez súhlasu predstavuje formu sexuálneho násilia; keďže Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozsudku vo veci L. a iní/Francúzsko13 Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 24. apríla 2025, L a iní/Francúzsko, žiadosti č. 46949/21, 24989/22 a 39759/22. interpretoval články 3 a 8 EDĽP tak, že zmluvné strany EDĽP musia mať trestnoprávne systémy, ktoré umožňujú trestanie sexuálnych činov bez súhlasu;

K.keďže v Príručke OSN pre právne predpisy o násilí páchanom na ženách sa uvádza, že v právnych predpisoch musia byť stanovené priťažujúce okolnosti, medzi ktoré patrí napríklad vek osoby, ktorá prežila znásilnenie, vzťah medzi obeťou a páchateľom, použitie fyzického násilia alebo hrozba fyzického násilia, prítomnosť viacerých páchateľov a vážne fyzické alebo psychické následky útoku na obeť; keďže v príručke sa ďalej uvádza, že v právnych predpisoch by sa mal „osobitne kriminalizovať sexuálny útok vo vzťahu (t. j. znásilnenie medzi manželmi), a to buď stanovením, že ustanovenia o sexuálnom útoku sa uplatňujú „bez ohľadu na povahu vzťahu“ medzi páchateľom a obeťou, alebo stanovením, že „manželstvo ani iný vzťah nepredstavuje obranu proti obvineniu zo sexuálneho útoku podľa právnych predpisov“;

L.keďže Európsky parlament prijal 16. septembra 2021 uznesenie, v ktorom označil rodovo motivované násilie za novú oblasť trestnej činnosti uvedenú v článku 83 ods. 1 ZFEÚ; keďže v uvedenom uznesení boli členské štáty vyzvané, aby zmenili vymedzenie pojmu „znásilnenie“ vo svojom vnútroštátnom práve tak, aby bolo založené na absencii súhlasu, a zdôraznilo sa, že rodovo motivované násilie je vážne porušenie ľudských práv a dôstojnosti a že znásilnenie je formou rodovo motivovaného násilia;

M.keďže článok 83 ZFEÚ by sa mal uplatňovať ako právny základ legislatívnych návrhov týkajúcich sa trestného činu znásilnenia, pretože znásilnenie je mimoriadne závažný trestný čin s cezhraničným rozmerom a patrí do oblasti trestnej činnosti „sexuálneho vykorisťovania žien a detí“;

N.keďže pojem „sexuálne vykorisťovanie“ v článku 83 ods. 1 ZFEÚ sa neobmedzuje len na obchodovanie s ľuďmi, pretože takýto úzky výklad by nespravodlivo obmedzil „obchodovanie s ľuďmi a sexuálne vykorisťovanie žien a detí“ na trestné činy obchodovania s ľuďmi; keďže zo znenia a legislatívnej praxe, okrem iného zo smernice o boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí14 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2011/93/oj)., vyplýva, že „sexuálne vykorisťovanie“ zahŕňa širšiu škálu trestných činov vrátane sexuálneho zneužívania; keďže sexuálne vykorisťovanie sa bežne vzťahuje na nespravodlivé využívanie inej osoby na sexuálne účely vrátane zraniteľnosti obetí, čo je kľúčové pri trestnom čine znásilnenia;

O.keďže v článku 36 Istanbulského dohovoru sa stanovuje povinnosť kriminalizovať všetky sexuálne činy bez súhlasu a uvádza, že „súhlas sa musí udeliť dobrovoľne v dôsledku slobodnej vôle posudzovanej v kontexte okolitých okolností“; keďže táto zásada je v súlade s rozsudkami Európskeho súdu pre ľudské práva a s vnútroštátnou judikatúrou;

P.keďže súhlas je dobrovoľná dohoda o určitej sexuálnej aktivite a možno ho kedykoľvek odvolať;

Q.keďže mnohé členské štáty15 Belgicko, Cyprus, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Luxembursko, Malta, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Slovinsko, Španielsko a Švédsko. a niekoľko ďalších európskych krajín16 Čierna Hora, Island, Nórsko, Ukrajina a Spojené kráľovstvo. už zaviedlo do svojich trestných poriadkov vymedzenia znásilnenia založené na súhlase, čo viedlo k účinnejšiemu predchádzaniu, nahlasovaniu a stíhaniu trestných činov sexuálneho zneužívania a zvýšilo informovanosť verejnosti;

R.keďže Európsky parlament v rámci svojho mandátu a vo svojej pozícii k smernici o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu dôrazne podporuje zahrnutie vymedzenia trestného činu znásilnenia založeného na súhlase do textu, ako sa uvádza v návrhu Komisie; keďže Rada, žiaľ, zastávala názor, že kriminalizácia znásilnenia by do uvedenej smernice nemala byť zahrnutá;

S.keďže v návrhu smernice o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu, ktorý predložila Komisia, sa navrhuje kriminalizácia znásilnenia na základe uznania toho, že sexuálne vykorisťovanie žien zahŕňa znásilnenie; keďže tento výklad je v súlade so záväzkom zmlúv týkajúcim sa rovnosti medzi ženami a mužmi; keďže článok 83 ods. 1 ZFEÚ je preto vhodným právnym základom na stanovenie minimálnych pravidiel EÚ týkajúcich sa vymedzenia pojmu znásilnenie;

T.keďže osôb, ktoré prežili znásilnenie, sa často pýtajú, či sa nebránili sexuálnemu útoku, pričom páchatelia tvrdia, že absencia súhlasu obetí svedčí o ich pasívnom súhlase; keďže v jednej švédskej štúdii 70 % obetí sexuálneho násilia uviedlo výraznú tonickú nehybnosť, známu aj ako „reakcia stuhnutia“; keďže najčastejšou reakciou obetí znásilnenia je reakcia známa ako „stuhnutie zo strachu“ alebo „tonická nehybnosť“, a nie aktívny fyzický odpor voči páchateľovi; keďže absencia odporu alebo „stuhnutie“ je bežná mimovoľná reakcia na ohrozenie a reflex prežitia, ktorá môže vyústiť do nehybnosti (strnulá poloha, strata svalového tonusu, neschopnosť vykonávať dobrovoľné úkony) a disociácie, keď sa vedomie osôb odpojí od rušivých a bolestivých pocitov a emócií vznikajúcich v tele a tieto osoby stratia schopnosť konať; keďže túto skutočnosť nemožno ignorovať, ak sa má zabezpečiť prístup k spravodlivosti pre obete znásilnenia a podpora právneho a sociálneho prostredia, v ktorom sa znásilnenie už nebude tolerovať;

U.keďže faktory, ako je nátlak, sila, vyhrážanie, finančná a psychologická závislosť, fyzický alebo psychický stav – ako napríklad tonická nehybnosť, stuhnutie, prekvapenie, stav strachu, zastrašovanie, bezvedomie, intoxikácia, vystavenie chemickým látkam, spánok, choroba, telesné zranenie, zdravotné postihnutie alebo iná obzvlášť zraniteľná situácia – alebo štrukturálna a prierezová diskriminácia môžu vytvárať zraniteľnosti a nebezpečné situácie a znemožniť slobodný súhlas, ktorý je kľúčový pri prípadoch znásilnenia;

V.keďže trauma zo sexuálneho útoku môže ovplyvniť fungovanie pamäte, čo vedie k fragmentácii alebo strate spomienok na udalosti a k skresleniu časových postupností a sťažuje tak zapamätanie si poradia, v akom sa udalosti odohrali; keďže trauma zo znásilnenia je spojená s posttraumatickou stresovou poruchou a ďalšími závažnými psychickými príznakmi vrátane zníženej koncentrácie, úzkosti, záchvatov paniky, depresie, traumatických spomienok a nočných môr;

W.keďže spoliehanie sa na materiálne dôkazy o odpore, hrozbách alebo násilí upevňuje škodlivé mýty o znásilnení a stereotypy o tom, aké správanie sa očakáva od obetí, čo prispieva k sekundárnej viktimizácii, najmä v prípadoch, keď obete nezodpovedajú spoločensky vykonštruovaným predstavám o traume, odpore alebo viditeľných zraneniach; keďže tieto praktiky prispievajú k nedôvere v systémy presadzovania práva a súdnictva, čo vedie k nízkej miere nahlasovania a k beztrestnosti páchateľov;

X.keďže sexuálna autonómia a telesná integrita sú nedotknuteľné práva a účelom právnych predpisov o znásilnení založených na súhlase je posilniť ich ochranu; keďže prechod na model právnych predpisov o znásilnení založených na súhlase má zásadný význam pre uznanie toho, že sexuálna autonómia a integrita môžu byť porušené aj v situáciách, keď nedochádza k fyzickému násiliu, napríklad pri nátlaku alebo zneužívaní moci;

Y.keďže cieľom zdôrazňovania významu sexuálnej autonómie je podporovať rodovú rovnosť, a najmä napĺňanie práv žien a dievčat; keďže v právnych predpisoch o znásilnení založených na súhlase sa zdôrazňuje najmä právo žien rozhodovať o sebe a svojom tele;

Z.keďže súhlas by mal byť ústredným prvkom právnych predpisov o znásilnení; keďže právne predpisy o znásilnení založené na súhlase sú potrebné na účinnejšie pokrytie situácií, v ktorých dochádza k sexuálnemu činu tak náhle, že obeť nemá možnosť vyjadriť svoju vôľu alebo sa brániť pred začatím činu; keďže právne predpisy o znásilnení založené na súhlase sú nevyhnutné aj na lepšie riešenie situácií, v ktorých obeť nie je zo strachu schopná postaviť sa proti činu;

AA.keďže z dôkazov vyplýva, že väčšinu znásilnení páchajú známi alebo intímni partneri a že k nim dochádza v interiéri, ale obete takýchto prípadov sa v systéme trestného súdnictva často stretávajú s podozrievavosťou a nedôverou, najmä v jurisdikciách, kde sa stále uplatňujú zastarané požiadavky na dokazovanie, čím sa upevňujú mýty, že znásilnenia zvyčajne páchajú cudzí ľudia na verejných miestach a že obete znásilnenie vyprovokovali alebo si ho vymysleli; keďže takéto mýty sú ďalej umocňované neprimeraným zobrazovaním v médiách, verejnou diskusiou a nedostatočnou informovanosťou verejnosti;

AB.keďže všeobecne akceptované mýty a presvedčenia o znásilnení a sexuálnom útoku sú škodlivé pre vymedzenie súhlasu a znásilnenia a ďalej ohrozujú blaho obetí, ich ochotu nahlásiť trestný čin, ochranu pred sekundárnou viktimizáciou, a navyše bránia trestnému stíhaniu a zamedzujú prístup k spravodlivosti; keďže tieto zaužívané názory a mýty sú jedným z faktorov, ktoré prispievajú k tomu, že naďalej existuje beztrestnosť znásilnenia, a bránia vypracovaniu vhodných právnych predpisov;

AC.keďže miera sexuálneho násilia je naďalej výrazne podceňovaná a zľahčovaná, pričom prevažná väčšina sexuálnych trestných činov zostáva neodhalená; keďže mnohé nahlásené znásilnenia nie sú nikdy stíhané a prevažná väčšina stíhaných prípadov sa neskončí odsúdením; keďže to prehlbuje nedôveru žien v systém, vedie k nízkej miere nahlasovania a udržiava kultúru beztrestnosti, čo vedie k normalizácii sexuálneho násilia vrátane znásilnenia; keďže rozšírená beztrestnosť v prípadoch znásilnenia prispieva k prevládajúcemu komplexnému súboru presvedčení a sociálnych noriem, ktoré podnecujú sexuálnu agresiu mužov a podporujú násilie páchané na ženách, čím sa vytvára prostredie, v ktorom je sexuálne násilie normalizované a ospravedlňuje sa pretrvávajúcimi rodovými nerovnosťami a škodlivými postojmi k pohlaviu a sexualite; keďže je neprijateľné, aby spáchanie znásilnenia, pri ktorom nedochádza k fyzickému násiliu, nemalo žiadne dôsledky; keďže dôsledné stíhanie všetkých foriem znásilnenia je nevyhnutné na udržanie dôvery verejnosti v justičné systémy a je kľúčové pre predchádzanie sexuálnemu násiliu; keďže právne predpisy o znásilnení založené na súhlase majú zásadný význam pri zohľadňovaní a zmene postojov k sexuálnym trestným činom a pri zvyšovaní informovanosti v celej Únii, a v konečnom dôsledku aj pri znižovaní počtu sexuálnych trestných činov; keďže právne predpisy založené na súhlase môžu viesť k zásadnému posunu, pričom sa absencia jasného nesúhlasu so sexuálnym činom nahradí potrebou získať súhlas;

AD.keďže vo vysvetľujúcej správe k Istanbulskému dohovoru sa v súvislosti s jeho článkom 36 ods. 2 objasňuje, že trestné stíhanie sexuálneho násilia vrátane znásilnenia „si bude vyžadovať posúdenie dôkazov v závislosti od kontextu, aby sa v každom jednotlivom prípade zistilo, či obeť slobodne súhlasila s vykonaným sexuálnym činom; pri takomto posúdení sa musí zohľadňovať široká škála reakcií obetí na sexuálne násilie a znásilnenie a nesmie byť založené na domnienkach typického správania v takýchto situáciách; rovnako dôležité je zabezpečiť, aby výklad právnych predpisov o znásilnení a trestné stíhanie v prípadoch znásilnenia neboli ovplyvnené rodovými stereotypmi a mýtmi o mužskej a ženskej sexualite“;

AE.keďže Výbor OSN pre odstránenie diskriminácie žien vo svojom odporúčaní č. 34/2011 naliehavo vyzýva štáty, aby zrevidovali svoje právne predpisy týkajúce sa znásilnenia tým, že z nich odstránia požiadavku poskytnutia dôkazu penetrácie a zavedú absenciu súhlasu ako ústredný prvok trestného činu, a vo svojom všeobecnom odporúčaní č. 35 (2017) naliehavo vyzýva štáty, aby uznali rodovo motivované násilie ako formu diskriminácie a prijali právne reformy, ktoré zabezpečia odstránenie takéhoto násilia, a to aj kriminalizáciou sexuálnych činov bez súhlasu a podpory prístupu všetkých žien a dievčat, najmä tých, ktoré čelia vzájomne sa prelínajúcim formám diskriminácie, k spravodlivosti a službám;

AF.keďže rodová rovnosť a nediskriminácia sú základnými hodnotami EÚ, základnými právami a kľúčovými zásadami Európskeho piliera sociálnych práv a základnými podmienkami pokroku; keďže diskriminácia na základe pohlavia, rodu a iných dôvodov je zakázaná podľa článku 21 Charty základných práv Európskej únie;

AG.keďže prierezovosť je dôležitou usmerňujúcou zásadou zakotvenou v práve EÚ; keďže ženy čelia prierezovým nerovnostiam a diskriminácii, a to aj v súvislosti so svojou rasou, etnickým alebo sociálnym pôvodom, sexuálnou orientáciou, rodovou identitou a prejavom, náboženstvom alebo vierou a štatútom pobytu či zdravotným postihnutím; keďže rodovo motivované sexuálne násilie je jedným z najvýznamnejších problémov týkajúcich sa rodovej rovnosti a skutočný pokrok v tejto oblasti možno dosiahnuť len uplatňovaním prierezového prístupu; keďže uplatňovanie prierezového prístupu umožní odstrániť štrukturálne prekážky rodovej rovnosti a zhromaždiť dôkazy na vytvorenie referenčných ukazovateľov a vytýčiť cestu k strategickým a účinným politikám v boji proti systémovej diskriminácii, vylúčeniu a sociálnym nerovnostiam;

AH.keďže vzhľadom na štrukturálnu povahu rodovej nerovnosti a rodovo motivovaného násilia môže byť súhlas udelený pod nátlakom alebo sociálnym tlakom, čo poukazuje na potrebu prístupu, ktorý zahŕňa nielen individuálnu autonómiu, ale aj dynamiku sociálnej moci, rodové normy a nerovnomerné rozdelenie moci medzi mužmi a ženami;

AI.keďže rodovo motivované násilie vrátane sexuálneho násilia je zároveň príčinou aj dôsledkom štrukturálnych nerovností a mocenských asymetrií, ktoré sú zakorenené v rodových stereotypoch a spoločenských normách; keďže boj proti takémuto násiliu si vyžaduje spochybnenie týchto noriem a realizáciu komplexných právnych, sociálnych a vzdelávacích reforiem;

AJ.keďže hlboko zakorenené rodové stereotypy týkajúce sa ženskej sexuality a morálky ďalej upevňujú prevládajúci komplexný súbor presvedčení a sociálnych noriem, ktoré podnecujú sexuálnu agresiu mužov a podporujú násilie páchané na ženách, čím sa vytvára prostredie, v ktorom je sexuálne násilie normalizované a ospravedlňované pretrvávajúcimi rodovými nerovnosťami a škodlivými postojmi k rodu a sexualite; keďže to vedie k stigmatizácii určitých žien a iných ľudí, ako aj k diskriminačnému zaobchádzaniu s nimi, pretože porušili rodovo podmienené spoločenské a sexuálne normy alebo sa nestotožnili s rodovými úlohami;

AK.keďže k znásilneniu vrátane prvkov, ktoré môžu tomuto trestnému činu predchádzať, ako je napríklad grooming a online podvody, môže dochádzať v cezhraničnom kontexte; keďže k násiliu páchanom na ženách a dievčatách dochádza v online aj offline priestore a jeho súčasťou je sexuálne násilie podporované technológiami, obťažovanie, zdieľanie intímnych záberov bez súhlasu a nátlakovú kontrolu; keďže takéto formy zneužívania neúmerne postihujú ženy a marginalizované skupiny a v mnohých vnútroštátnych rámcoch nie sú dostatočne upravené;

AL.keďže obete znásilnenia potrebujú okamžitú, multidisciplinárnu, dostupnú a komplexnú lekársku starostlivosť vrátane klinického manažmentu znásilnenia, sexuálnej a reprodukčnej zdravotnej starostlivosti vrátane núdzovej antikoncepcie, postexpozičnej profylaxie, liečby sexuálne prenosných infekcií a prístupu k bezpečnému a legálnemu umelému prerušeniu tehotenstva a posttraumatickej podpory a musia mať aj možnosť dlhodobej podpory vrátane psychologického poradenstva; keďže v niektorých členských štátoch nie je zabezpečený prístup k niektorým základným službám zdravotnej starostlivosti;

AM.keďže kultúra znásilnenia je vymedzená ako štrukturálny a rozšírený systém postojov, správania, hodnôt a sociálnych noriem, ktoré normalizujú a zľahčujú sexuálne násilie, oslabujú súhlas, udržiavajú mýty o znásilnení a podporujú spoločenskú normalizáciu takéhoto násilia;

AN.keďže vysoká miera sekundárnej viktimizácie poukazuje nielen na vážne nedostatky justičných systémov, ale aj zastaraných zákonov, ktoré nie sú založené na súhlase, pokiaľ ide o poskytnutie prístupu k spravodlivosti osobám, ktoré prežili znásilnenie17 Rada Európy, vec L. a iní/ Francúzsko: criminal-law system inadequate for the punishment of all non-consensual sexual acts, exposing rape victim to secondary victimisation (trestnoprávny systém nedostatočný na trestanie všetkých sexuálnych činov bez súhlasu, vystavenie obete znásilnenia sekundárnej viktimizácii), spravodajský článok Rada Európy, Štrasburg, Francúzsko, 24. apríla 2025., o čom svedčí nízka miera nahlasovania zo strany obetí, nedostatočná pomoc zodpovedajúca ich potrebám, obmedzená dostupnosť prístupných postupov a nízka miera odsúdení v prípadoch znásilnenia, čo poukazuje na systémové nedostatky v spôsobe, akým orgány presadzovania práva a justičné systémy riešia prípady znásilnenia, čo zas v spoločnosti vyvoláva rozšírenú kultúru beztrestnosti za trestný čin znásilnenia a predstavuje vážne narušenie rodovej rovnosti;

AO.keďže sekundárna viktimizácia nastáva vtedy, keď obeť utrpí ďalšiu ujmu nie v priamom dôsledku trestného činu znásilnenia, ale v dôsledku spôsobu, akým s ňou inštitúcie a iné osoby zaobchádzajú; keďže sekundárna viktimizácia je spôsobená opakovaným vystavením obete páchateľovi, necitlivým zaobchádzaním, ako je opakovaný výsluch o tých istých udalostiach, obviňovaním obete, používaním nevhodného jazyka alebo necitlivými poznámkami zo strany všetkých, ktorí prichádzajú do kontaktu s obeťami, lekárskymi zásahmi a súdnymi konaniami, ktoré sú okrem iného zdĺhavé, a inými inštitucionálnymi postupmi; keďže sekundárna viktimizácia oslabuje práva obetí, zamedzuje ich prístup k spravodlivosti a prehlbuje ich traumu, okrem iného privodením posttraumatickej stresovej poruchy, depresie a úzkosti, čím bráni ich zotaveniu;

AP.keďže traumatický charakter znásilnenia a jeho dlhodobý vplyv na fyzické a psychické zdravie, bezpečnosť, telesnú integritu, pohodu a spoločenský život obetí si vyžaduje, aby predovšetkým orgány presadzovania práva a súdne orgány mali dobre vyškolených a špecializovaných zamestnancov, ktorých reakcia bude koordinovaná a zohľadňovať rodové hľadisko a traumu pri riešení prípadov znásilnenia, aby sa zabránilo sekundárnej viktimizácii; keďže odborná príprava odborníkov v oblasti práva a presadzovania práva je v členských štátoch naďalej nejednotná a nedostatočná; keďže účinné zavádzanie vymedzení znásilnenia založených na súhlase do práva závisí od schopnosti príslušníkov polície, prokurátorov a súdnych orgánov správne vykladať a uplatňovať tieto ustanovenia a zabezpečiť tak, aby sa dôraz naďalej kládol na absenciu dobrovoľne udeleného súhlasu, a nie na dôkazy odporu alebo fyzického násilia; keďže prenesenie dôkazného bremena na obete, ktorú majú preukázať absenciu súhlasu, posilňuje škodlivé stereotypy o znásilnení;

AQ.keďže komplexná sexuálna a vzťahová výchova založená na súhlase je kľúčová pri obmedzovaní mylných informácií a mýtov o znásilnení a sexualite, riešení rodových noriem a prevencii všetkých foriem rodovo motivovaného násilia vrátane znásilnenia; keďže zásadne dôležitým prvkom prevencie je zapojenie mužov a chlapcov do presadzovania rodovej rovnosti, stierania škodlivých rodových stereotypov a nezdravých a škodlivých vzorov maskulinity a spochybňovania vnímania sexu ako niečoho, na čo existuje nárok; keďže prechod na kultúru založenú na súhlase je kľúčom k zaisteniu prostredia vzájomného rešpektu a bezpečnosti, kde sú v centre pozornosti zdravé sociálne interakcie; keďže poskytovanie rodovo citlivej, komplexnej a vekovo primeranej výchovy v oblasti sexuality, súhlasu a vzťahov je kľúčovým nástrojom na predchádzanie znásilneniu a sexuálnemu násiliu, ako aj na riešenie základných príčin;

AR.keďže v rámci cieľa udržateľného rozvoja č. 5 Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj sa vyzýva na dosiahnutie rodovej rovnosti a posilnenie postavenia všetkých žien a dievčat a v rámci cieľa udržateľného rozvoja č. 16 sa vyzýva na podporu mierových a inkluzívnych spoločností, prístupu k spravodlivosti a účinným a zodpovedným inštitúciám;

AS.keďže v Agende 2030 pre udržateľný rozvoj a v duchu zásady „na nikoho nezabudnúť“, a najmä v cieľoch udržateľného rozvoja č. 3, 4, 5, 10 a 16 sa vyzýva na odstránenie sexuálneho násilia, dosiahnutie rodovej rovnosti, prístupu k spravodlivosti, inkluzívneho vzdelávania a rešpektu a ochranu telesnej a duševnej integrity všetkých jednotlivcov;

AT.keďže nedostatky členských štátov pri riešení štrukturálnych a normatívnych faktorov, ktoré vedú k beztrestnosti páchateľov, sú napádané pri pochodoch, protestoch a zo strany hnutí občianskej spoločnosti, ako napríklad hnutie #MeToo, ktoré v súvislosti so znásilnením prelamujú mlčanie a sú katalyzátormi legislatívnych zmien v niektorých členských štátoch; keďže medzi prípady, ktoré vyvolali rozsiahle protesty, patrí „Wolf Pack“ v Španielsku a prípad Gisèle Pelicotovej vo Francúzsku, ktoré poukazujú na nedostatočné vymedzenie znásilnenia, ktoré je založené na sile, a nie na súhlase;