1.víta kladné stanovisko Dvora audítorov k spoľahlivosti účtovnej závierky Európskej prokuratúry za rok končiaci sa 31. decembra 2024 a k zákonnosti a správnosti príslušných príjmov a platieb;

2.uznáva význam Európskej prokuratúry, pokiaľ ide o ochranu finančných záujmov Únie, a najmä rozpočtu Únie; pripomína silnú podporu zriadeniu Európskej prokuratúry zo strany Európskeho parlamentu a oceňuje prácu, ktorú Európska prokuratúra vykonáva pri vyšetrovaní a stíhaní trestných činov, ako sú podvody, korupcia a závažné cezhraničné podvody v oblasti DPH; opätovne zdôrazňuje ústrednú úlohu Európskej prokuratúry pri ochrane finančných záujmov Únie a zdôrazňuje, že predstavuje základný kameň rámca Únie na boj proti podvodom a širšieho systému riadenia založeného na integrite, zodpovednosti, transparentnosti a správnom finančnom riadení;

3.zdôrazňuje jedinečnú úlohu Európskej prokuratúry v oblasti presadzovania práva Únie ako prokuratúry a poukazuje na to, že Európska prokuratúra je vzhľadom na svoju povahu povinná vyšetriť všetky záležitosti, ktoré patria do jej právomoci, ak sa o nich dozvie; pripomína, že Európska prokuratúra podľa svojej výročnej správy do konca roka 2024 riešila 6 547 trestných oznámení (o 56 % viac ako v roku 2023) a 2 666 aktívnych vyšetrovaní (približne o 38 % viac ako v roku 2023) s odhadovanými škodami vo výške 24,8 miliardy EUR (19,27 miliardy EUR v roku 2023 a 14,1 miliardy EUR v roku 2022) a že sudcovia vydali príkazy na zaistenie v hodnote 2,42 miliardy EUR (v porovnaní s 1,5 miliardy EUR v roku 2023); zdôrazňuje, že neustále stúpajúce čísla potvrdzujú, že zdroje by sa mali zosúladiť s operačnými potrebami s cieľom posilniť nezávislosť Európskej prokuratúry; vyzýva Komisiu, aby urýchlene vyčlenila potrebné zdroje, aby si mohla Európska prokuratúra plniť povinnosti a aby sa zaistil pokrok vo vyšetrovaniach a ich včasné ukončenie vrátane vyšetrovania nákupu vakcín proti ochoreniu COVID-19 v Únii, ktoré sa začalo v roku 2022 a naďalej prebieha v súlade s pravidlami o dôvernosti a bez zverejňovania podrobností s cieľom chrániť integritu konania; pripomína, že transparentnosť musí byť v rovnováhe s prezumpciou neviny a rešpektovaním prebiehajúcich súdnych konaní; nabáda Európsku prokuratúru, aby pokračovala v jasnej komunikácii s verejnosťou, ak je to právne prípustné; zdôrazňuje, že ľudské a finančné zdroje pridelené Európskej prokuratúre na veľmi zložité prípady s významným vplyvom na rozpočet a dobrú povesť musia zaistiť náležitý postup vyšetrovania a zabezpečiť zodpovednú komunikáciu o ich stave a uzavretí pri plnom rešpektovaní právnych obmedzení;

4.konštatuje, že celkový konečný rozpočet pridelený Európskej prokuratúre na rok 2024 predstavoval 76 382 368 EUR, čo je výrazný nárast oproti 65,9 milióna EUR pridelených v roku 2023 a 51,2 milióna EUR pridelených v roku 2022;

5.poukazuje na to, že pôvodný rozpočet na rok 2024 (vo výške 71 888 321 EUR), ktorý schválil rozpočtový orgán Únie, bol o 24 % nižší ako rozpočet, ktorý požadovala Európska prokuratúra vo svojich odhadoch príjmov a výdavkov na rok 2024, hoci v porovnaní s predchádzajúcim rokom bol vyšší o 9 %; konštatuje, že v roku 2024 boli prijaté dva opravné rozpočty a že na žiadosť Európskej prokuratúry vo februári 2024 bol rozpočet navýšený v júni 2024 o 3 600 000 EUR, pričom finančné a ľudské zdroje boli určené na pokrytie zvýšených nákladov súvisiacich so zapojením Poľska a Švédska do Európskej prokuratúry; zdôrazňuje skutočnosť, že zvýšenie malo pokryť platy dodatočných európskych delegovaných prokurátorov, ktorí majú byť vymenovaní v Poľsku a vo Švédsku, zamestnancov, ktorí majú byť prijatí do zamestnania, a súvisiace prevádzkové výdavky, ale časť týchto dodatočných finančných prostriedkov bola pridelená na zamestnancov ústredia prokuratúry na prípravu projektu autonómie v oblasti IT, ktorý si vynútilo ukončenie služieb Komisie v oblasti IT; konštatuje, že v druhom opravnom rozpočte sa na návrh rozpočtového orgánu Únie zvýšila v novembri 2024 úroveň rozpočtových prostriedkov o 894 047 EUR s cieľom riešiť vysokú úroveň indexácie platov v roku 2024 a že keďže Európska prokuratúra už vyčlenila časť svojho prvého opravného rozpočtu na predvídanie vyššej než očakávanej indexácie platov, druhé dodatočne poskytnuté zdroje boli presunuté na výdavky súvisiace s bezpečnosťou; domnieva sa, že toto opakované spoliehanie sa na opravné rozpočty zdôrazňuje potrebu realistickejšieho prístupu k zostavovaniu rozpočtu ex ante a včasnejšej a štruktúrovanejšej spolupráce s Európskou prokuratúrou počas ročného rozpočtového postupu;

6.konštatuje, že v roku 2024 boli prijaté tri rozpočtové presuny v súlade s článkom 26 rozpočtových pravidiel Európskej prokuratúry, ktoré umožňujú hlavnému európskemu prokurátorovi na návrh vypracovaný administratívnym riaditeľom presunúť rozpočtové prostriedky z jednej hlavy do druhej do výšky maximálne 10 % rozpočtových prostriedkov na rozpočtový rok a z jednej kapitoly do druhej alebo v rámci každej kapitoly bez obmedzenia; konštatuje, že celková čistá hodnota týchto presunov predstavovala 3,2 milióna EUR v porovnaní s 1,2 milióna EUR v roku 2023 a že tieto presuny boli potrebné na vývoj programu autonómie v oblasti IT, požadovanú reguláciu služieb osobnej ochrany v rámci dohody o úrovni poskytovaných služieb s Generálnym riaditeľstvom Komisie pre ľudské zdroje a bezpečnosť a zmeny v aktualizácii odmeňovania, aby sa zohľadnila vyššia ako očakávaná indexácia platov, ktorá dosiahla 7,2 % v porovnaní s pôvodným rozpočtovým predpokladom vo výške 3,4 %;

7.uznáva, že odhad akýchkoľvek rozpočtových potrieb súvisiacich s činnosťami Európskej prokuratúry je naďalej veľmi zložitý vzhľadom na osobitosť činností Európskej prokuratúry, ktorá súvisí s nepredvídateľnou úrovňou odhaľovania podvodov a so širokou škálou ich prípadov; je si vedomý, že Európska prokuratúra nemá žiadnu rozhodovaciu právomoc, pokiaľ ide o trestné stíhanie, ani žiadnu páku, pokiaľ ide o zdroje a procesné obmedzenia vnútroštátnych systémov, od ktorých je pri vyšetrovacích činnostiach závislá; konštatuje, že absencia pevnej korelácie medzi počtom vyšetrovaní a nákladmi na ne bráni aj prognózovaniu výdavkov, ale pripomína, že zdroje Únie, ktoré treba chrániť, rastú a zložitosť regulačného rámca, ktorým sa riadi ich využívanie, sťažuje vyšetrovania, a to nielen pokiaľ ide o Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a jeho bezprecedentný spôsob vykonávania, ale aj o veľký objem výdavkov; domnieva sa, že tento kontext naznačuje potrebu dodatočného pridelenia zdrojov na financovanie činností Európskej prokuratúry, a pripomína, že Európska prokuratúra musí mať k dispozícii dostatočné zdroje na primerané plnenie svojho mandátu; domnieva sa, že takáto nepredvídateľnosť by mohla byť dôvodom na vytvorenie osobitného rozpočtového mechanizmu pre prípad nepredvídaných udalostí bez toho, aby bola dotknutá potreba realistického ex-ante rozpočtu, ktorý zohľadňuje trendy pracovnej záťaže, s cieľom umožniť Európskej prokuratúre účinne reagovať na náhle zvýšenie pracovnej záťaže;

8.chápe, že rok 2024 bol pre Európsku prokuratúru náročný, pretože sa musela vyrovnať s nárastom svojej pracovnej záťaže v 22 zúčastnených členských štátoch, zvládnuť rozšírenie o Poľsko a Švédsko a zároveň osamostatniť sa v oblasti IT od Komisie; konštatuje, že v roku 2024 Európska prokuratúra požiadala o 45 miest v pláne pracovných miest na účely autonómie v oblasti IT a neskôr o 37 miest v opravnom rozpočte, ale obe žiadosti boli zamietnuté; konštatuje, že najmä nedostatok dodatočných zdrojov vyčlenených na dosiahnutie autonómie v oblasti IT viedol k potrebe presmerovať do sektora IT zamestnancov, ktorí boli pôvodne určení na podporu operácií, a k využívaniu interných zmluvných poskytovateľov; domnieva sa, že na zabránenie narušeniam prevádzky je naďalej nevyhnutné prideľovať finančné prostriedky na zabezpečenie úplnej autonómie Európskej prokuratúry v oblasti IT a jej silnej kybernetickej bezpečnosti; zdôrazňuje, že pretrvávajúca závislosť od externých dodávateľov a presmerovanie operačných pracovníkov na úlohy v oblasti IT v dôsledku nedostatku pracovných miest uvedených v pláne pracovných miest na účely dosiahnutia autonómie v oblasti IT môžu ohroziť vyšetrovacie kapacity a dlhodobú inštitucionálnu odolnosť Európskej prokuratúry; vyzýva rozpočtový orgán, aby v záujme ochrany účinnosti vyšetrovania a kybernetickej bezpečnosti zaistil špecializované a udržateľné personálne obsadenie na dosiahnutie digitálnej autonómie Európskej prokuratúry;

9.poukazuje na to, že miera plnenia rozpočtu v rozpočtovom roku 2024 bola 98,5 %, čo je viac ako očakávaný ukazovateľ výkonnosti 95 % a v súlade s predchádzajúcimi rokmi (99,6 % v roku 2023 a 98,1 % v roku 2022); oceňuje, že Európska prokuratúra už druhý rok po sebe nevrátila rozpočtovému orgánu Únie žiadne finančné prostriedky, čo svedčí o solídnej absorpčnej schopnosti poskytnutého rozpočtu; poukazuje na to, že v roku 2024 dosiahla celková miera plnenia platieb 86,4 % konečného rozpočtu Európskej prokuratúry s priemerným časom úhrady 16,7 dňa, a to vďaka lepšiemu využívaniu elektronickej fakturácie, čo predstavuje zlepšenie oproti predchádzajúcim rokom (v roku 2023 bola miera plnenia 85,3 % s priemerným časom úhrady 17 dní a v roku 2022 bola miera plnenia 76,6 % s priemerným časom úhrady 23,8 dňa); konštatuje, že percento oneskorených platieb zostalo stabilné a veľmi nízke (0,85 % z celkového počtu platieb v roku 2024 v porovnaní s 0,86 % v roku 2023 alebo 1,09 % z celkovej sumy platieb v roku 2024 v porovnaní s 1,08 % v roku 2023);

10.konštatuje, že v súlade s predchádzajúcimi rokmi a so stratégiou, ktorá uprednostňuje operačné výdavky súvisiace s vyšetrovaním, trestným stíhaním a bezpečnostnými opatreniami, Európska prokuratúra vyčlenila v roku 2024 44,6 % svojho rozpočtu na operačné činnosti (v porovnaní so 43 % v roku 2023 a 41 % v roku 2022), pričom hlavnými faktormi ovplyvňujúcimi náklady boli odmeny pre európskych delegovaných prokurátorov, po ktorých nasledovali operačné činnosti v oblasti IKT (19 %), ako je údržba a vývoj systému správy prípadov Európskej prokuratúry (CMS) a jazykové služby (10 %); konštatuje, že rozpočet Európskej prokuratúry absorbovali najmä výdavky súvisiace s dočasnými zamestnancami (33,6 %, 25 671 160 EUR, v porovnaní s 32,2 % v roku 2023) a odmenami európskych delegovaných prokurátorov (23,9 %, 18 252 391 EUR, v porovnaní s 22,1 % v roku 2023), po ktorých nasledovali náklady na jazykové služby (4,6 %, 3 491 000 EUR, v porovnaní s 6,2 % v roku 2023) a prevádzkový hardvér a softvér IKT (4,5 %, 3 426 711 EUR, v porovnaní s 5,5 % v roku 2023);

11.konštatuje, že v roku 2024 bolo oznámené pripojenie Poľska a Švédska a že rozpočet na rok 2024 sa tejto zmeny týkal len čiastočne, a to z dôvodu postupného prijatia dvoch európskych prokurátorov a viacerých európskych delegovaných prokurátorov; konštatuje, že v rámci zvýšenia rozpočtu na rok 2024 rozpočtový orgán Únie schválil v očakávaní zapojenia Poľska a Švédska do Európskej prokuratúry vytvorenie 20 ďalších pracovných miest v ústredí Európskej prokuratúry a miest ďalších európskych delegovaných prokurátorov;

12.konštatuje, že náklady na operačné misie sa v roku 2024 ďalej mierne zvýšili a dosiahli 1 292 000 EUR (v porovnaní s 1 175 000 EUR v roku 2023 a 980 000 EUR v roku 2022) a absorbovali približne 3,7 % celkových operačných rozpočtových prostriedkov (34,1 milióna EUR), ale celkovo boli v súlade s rastúcou úrovňou intenzity vyšetrovaní a z hľadiska hodnoty boli stabilné; chápe, že došlo k zníženiu celkových cestovných výdavkov, že Európska prokuratúra podporuje využívanie videokonferenčných zariadení ako nákladovo efektívnej a bezpečnej alternatívy k služobným cestám zamestnancov a že účasť na online stretnutiach je štandardným postupom pre internú koordináciu a výmeny s orgánmi členských štátov a partnermi Únie, ale služobné cesty zostávajú v operačnom a súdnom kontexte nevyhnutné na zabezpečenie jednotného prístupu v rámci Európskej prokuratúry, na odbornú prípravu alebo zvyšovanie informovanosti zainteresovaných strán;

13.pripomína, že podľa článku 107 nariadenia (EÚ) 2017/1939 prekladateľské služby potrebné na administratívne fungovanie Európskej prokuratúry na centrálnej úrovni poskytuje Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie, ale že naliehavé záležitosti a vyšetrovacie účely umožňujú európskym delegovaným prokurátorom rozhodovať o spôsoboch prekladu v súlade s platným vnútroštátnym právom; konštatuje, že v roku 2024 sa náklady na prekladateľské a tlmočnícke služby znížili na 3 491 000 EUR, čo predstavuje 10 % operačných rozpočtových prostriedkov (v porovnaní so 4 086 500 EUR, čo predstavuje 14 % v roku 2023); konštatuje, že 88,8 % dokumentov systému správy prípadov bolo preložených strojovo (8,8 % nad ukazovateľom výkonnosti), a oceňuje úsilie Európskej prokuratúry o zvýšenie nákladovej efektívnosti prekladateľských služieb;

14.konštatuje, že v roku 2024 Európska prokuratúra vyhlásila 15 výziev na predkladanie ponúk a zadala 9 zákaziek (4 postupy boli zrušené) a že 2 postupy boli verejné súťaže, zatiaľ čo 12 bolo rokovacích konaní; konštatuje intenzívne využívanie rámcových zmlúv Európskej prokuratúry, v dôsledku ktorého Európska prokuratúra v roku 2024 podpísala 288 konkrétnych zmlúv v rámci existujúcich rámcových zmlúv (v porovnaní s 234 v roku 2023) v celkovej hodnote viac ako 13 miliónov EUR (v porovnaní s 11 miliónmi EUR v roku 2023), pričom žiadna zmluva nebola uzavretá rokovacím konaním bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania; poznamenáva, že v roku 2024 zadala Európska prokuratúra približne 65 % zákaziek priamo malým a stredným podnikom, z ktorých všetky okrem troch boli z toho istého členského štátu; chápe, že Európska prokuratúra vyvinula vlastné nákupné kapacity, spravovala svoje vlastné osobitné zmluvy pri vykonávaní existujúcich rámcových zmlúv a súbežne pokračovala v činnosti prostredníctvom dohôd o úrovni poskytovaných služieb s inými inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a prostredníctvom pristúpenia k medziinštitucionálnym zmluvám s rôznymi hospodárskymi subjektmi na trhu; oceňuje, že v roku 2024 sa všetky postupy verejného obstarávania a činnosti riadenia zmlúv úradu Európskej prokuratúry vykonávali s použitím digitálnych IT nástrojov, čo je v súlade s cieľovým ukazovateľom výkonnosti; pripomína, že využívanie medziinštitucionálnych rámcových zmlúv umožňuje maximalizovať úspory z rozsahu, zabezpečiť správne finančné riadenie na jednej strane a kompenzovať nedostatok dostupných ľudských zdrojov na strane druhej;

15.oceňuje pozitívny trend v prenosoch rozpočtových prostriedkov z predchádzajúceho rozpočtového roka (2023) vo výške 9 392 990 EUR alebo 14,2 % (v porovnaní s 10 969 680 EUR alebo 24,4 % v roku 2022), z ktorých sa vyčerpalo 96,9 % (v porovnaní s 84,8 % v roku 2023 a 90,8 % v roku 2022) a zrušilo sa len 3,1 % (v porovnaní s 15,2 % v roku 2023 a 9,2 % v roku 2022); konštatuje, že prenosy platobných rozpočtových prostriedkov z roku 2024 do roku 2025 predstavovali 9 200 802 EUR, čo je relatívne stabilná suma v porovnaní s uvedenou sumou prenesenou z roku 2023 do roku 2024; konštatuje, že prenosy prostriedkov boli spôsobené najmä rozpočtovými prostriedkami viazanými ku koncu roka na operačné digitálne investície a nesplatenými sumami na základe zmlúv s externými poskytovateľmi služieb;

16.opakuje, že legislatívny finančný výkaz za rok 2017 už nie je vhodný na daný účel; zdôrazňuje, že súčasný legislatívny finančný výkaz bráni Európskej prokuratúre vykonať preskúmanie rozpočtu v polovici obdobia a núti ju čakať až do samého konca procesu prijímania rozpočtu, aby mala jasno o výške zdrojov, ktoré môže použiť v nasledujúcom roku; zdôrazňuje, že to obmedzuje schopnosť Európskej prokuratúry predvídať prípravné činnosti súvisiace s plnením rozpočtu, a najmä ovplyvňuje včasné začatie prijímania zamestnancov, čím sa odďaľuje pokrok smerom k plnému obsadeniu a celková absorpčná kapacita Európskej prokuratúry, čo v podstate bráni vypracovaniu komplexnej personálnej stratégie, ktorá nie je výsledkom každoročných rokovaní o rozpočte; upozorňuje, že dosiahnutie maximálnej flexibility pri vývoji inovatívneho organizačného modelu, akým je Európska prokuratúra, je kľúčové; domnieva sa, že revízia legislatívneho finančného výkazu sa má vykonať bez ohľadu na zmenu mandátu Európskej prokuratúry, najneskôr v rámci revízie nariadenia (EÚ) 2017/1939, ktorého hodnotenie začala Komisia;

17.oceňuje neustále posilňovanie administratívnych kapacít Európskej prokuratúry, vďaka čomu sa postupne odstraňujú počiatočné nedostatky vyplývajúce z prístupu Európskej prokuratúry, ktorým obmedzila iné ako prevádzkové výdavky na podporné služby na nevyhnutnej úrovni; zastáva názor, že rozpočtové a ľudské zdroje pridelené Európskej prokuratúre by mali byť primerané na to, aby umožnili efektívne a úspešné vykonávanie jej mandátu a normálne riadenie súvisiacich administratívnych postupov; pripomína, že dodatočné financovanie a posilnenie personálneho obsadenia Európskej prokuratúry je kľúčové na to, aby mohla Európska prokuratúra účinne bojovať proti trestnej činnosti v oblasti DPH, chrániť finančné záujmy Únie a dodržiavať zásady právneho štátu, čo sú kľúčové priority Únie; pripomína svoju výzvu adresovanú Komisiu, aby v úzkej spolupráci s Európskou prokuratúrou preskúmala rozpočtový rámec Európskej prokuratúry s cieľom nájsť primerané spôsoby jej podpory pri jej práci; pripomína, že v opravnom liste č. 1/2022 sa Komisia zaviazala predložiť Európskemu parlamentu do konca roka 2023 hodnotenie personálneho obsadenia a že to bolo zdôraznené v bode 5 uznesenia Európskeho parlamentu z 25. apríla 2024 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 3 k všeobecnému rozpočtu na rok 2024, ktorým sa posilňuje Európska prokuratúra v nadväznosti na pristúpenie Poľska a očakávanú účasť Švédska; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nepredložila takéto hodnotenie ani nekonzultovala či nekomunikovala s Európskou prokuratúrou v súvislosti s hodnotením personálneho obsadenia, a napriek tomu Komisia neschválila požiadavky Európskej prokuratúry a nezapojila sa do dialógu o aktualizovanom hodnotení skutočných potrieb; vyzýva Komisiu, aby vyčlenila dodatočné zdroje odôvodnené rastúcim počtom zložitých prípadov, a zdôrazňuje, že tieto zdroje by nemali závisieť od revízie nariadenia (EÚ) 2017/1939 a mandátu Európskej prokuratúry, ale skôr od významu boja proti organizovanej trestnej činnosti a ochrany finančných záujmov Únie v budúcom viacročnom finančnom rámci (ďalej len „VFR“);

18.opakuje, že rozpočtové a ľudské zdroje pridelené Európskej prokuratúre sú zo štrukturálneho hľadiska naďalej nedostatočné vzhľadom na jej rýchlo rastúcu pracovnú záťaž, najmä pokiaľ ide o prípady týkajúce sa Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a cezhraničné podvody v oblasti DPH, čo poškodzuje vnútorný trh a spravodlivú hospodársku súťaž; naliehavo vyzýva Komisiu, aby nadviazala dialóg s Európskou prokuratúrou s cieľom predložiť posúdenie personálneho obsadenia oznámené v opravnom liste č. 1/2022 o potrebách zdrojov zosúladených s operačnými požiadavkami; zdôrazňuje, že na zohľadnenie ukazovateľov skutočnej pracovnej záťaže treba zrevidovať zastaraný legislatívny finančný výkaz z roku 2017, pričom vzhľadom na rozšírenie príslušných finančných záujmov Únie nemôže byť táto revízia podmienená zmenou mandátu; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila aktualizované posúdenie personálneho obsadenia a financovania vypracované v úzkej spolupráci s Európskou prokuratúrou a založené na merateľných ukazovateľoch pracovnej záťaže a prípadoch; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby budúce návrhy rozpočtu vychádzali z aktualizovaných ukazovateľov pracovnej záťaže, a nie zo zastaraných predpokladov;

19.zdôrazňuje, že spôsob činnosti zločineckých organizácií je čoraz viac nadnárodný, založený na opakovanom zapojení zložitých podnikových štruktúr používaných ako zásterka a neprehľadných právnych nástrojov využívaných vo viacerých jurisdikciách s nerovnakou úrovňou presadzovania práva Únie; zdôrazňuje skutočnosť, že stratégia organizovanej trestnej činnosti je zameraná na podvodné odkláňanie finančných prostriedkov Únie a zatajovanie príjmov z trestnej činnosti prostredníctvom operácií prania špinavých peňazí, ktoré ovplyvňujú legálne hospodárstvo a prejavujú sa aj ako rozsiahle cezhraničné podvody v oblasti DPH; poukazuje na to, že tieto systémy trestnej činnosti systematicky využívajú regulačnú roztrieštenosť a procesné asymetrie medzi členskými štátmi, ako aj obmedzenia vyplývajúce z vnútroštátneho zamerania orgánov presadzovania práva a súdnych orgánov; v tejto súvislosti zdôrazňuje pridanú hodnotu činností Európskej prokuratúry, ktoré umožňujú vyplniť medzeru po nekoordinovaných vnútroštátnych iniciatívach a ktoré predstavujú najúčinnejší nástroj narušovania nadnárodnej trestnej činnosti a zasahovania na ochranu finančných záujmov Únie a vnútorného trhu; požaduje konkrétne opatrenia na posilnenie operačnej účinnosti vyšetrovaní Európskej prokuratúry, a to najmä riešením štrukturálnych prekážok, ktoré naďalej bránia cezhraničným vyšetrovaniam; zdôrazňuje potrebu minimálnej úrovne harmonizácie postupov medzi zúčastnenými členskými štátmi v oblastiach, ktoré priamo ovplyvňujú prácu európskych delegovaných prokurátorov, vrátane prístupu k dôkazom, lehôt na udelenie súdneho súhlasu a pravidiel upravujúcich vyšetrovacie opatrenia; naliehavo vyzýva členské štáty, aby Európskej prokuratúre poskytli priamy a bezpečný prístup ku kľúčovým vnútroštátnym databázam, ako sú colné systémy, daňové registre a registre konečných užívateľov výhod, a zároveň zabezpečili úplný súlad s požiadavkou na ochranu údajov;

20.berie na vedomie závery a odporúčania Dvora audítorov v jeho preskúmaní 02/2025 s názvom Orientácia na výkon, vyvodzovanie zodpovednosti a transparentnosť – poučenia z nedostatkov RRF https://www.eca.europa.eu/ECAPublications/RV-2025-02/RV-2025-02_SK.pdf.; vyzýva na účelové zvýšenie finančných prostriedkov v budúcom VFR, aby sa zabezpečilo, že Európska prokuratúra bude môcť naďalej plniť svoje ciele a povinnosti vzhľadom na zvýšenú zložitosť finančných nástrojov, v dôsledku ktorej môžu byť finančné prostriedky Únie vystavené vyššiemu riziku podvodov a zlého hospodárenia;

21.konštatuje, že v roku 2024 zostali náklady súvisiace s ustanoveniami článku 91 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2017/1939 (mimoriadne nákladné opatrenia vykonávané vnútroštátnymi orgánmi a kryté Európskou prokuratúrou) marginálne (0,1 % prevádzkového rozpočtu v porovnaní s 0,4 % v roku 2023); chápe, že v roku 2023 bola podpísaná prvá dohoda o financovaní v rámci pilotného projektu na úhradu pohľadávok podľa článku 91 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2017/1939 na pokrytie nákladov na opatrenia vykonané na vnútroštátnej úrovni v mene Európskej prokuratúry a že Dvor audítorov vykonal audit tejto položky v roku 2023 a považoval ju za zákonnú a správnu; domnieva sa, že toto ustanovenie poskytuje Európskej prokuratúre možnosť účinne zasiahnuť v scenároch nadnárodného vyšetrovania, v ktorých by členský štát mohol váhavo použiť svoje zdroje vzhľadom na nevyvážený výsledok analýzy nákladov a prínosov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, ako by mohlo byť využívanie tejto možnosti členskými štátmi a Európskou prokuratúrou strategicky účinnejšie, a aby na tento účel poskytla Európskej prokuratúre potrebné zdroje;

22.je si vedomý, že kolégium je zodpovedné za všeobecný dohľad nad činnosťou Európskej prokuratúry a za prijímanie rozhodnutí o strategických otázkach a že v roku 2024 zasadalo 20-krát a prijalo 70 rozhodnutí; verí, že rozhodnutia kolégia zabezpečujú súdržnosť, účinnosť a konzistentnosť politiky Európskej prokuratúry v oblasti trestného stíhania vo všetkých zúčastnených členských štátoch; víta rozhodnutia kolégia prijaté v roku 2024 o dohodách o spolupráci, ktorými sa stanovujú metódy spolupráce s Európskym parlamentom, Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) a revidované prílohy k dohode s Komisiou; konštatuje, že kolégium zmenilo aj pravidlá týkajúce sa ostatných zamestnancov, ktorí sú k dispozícii Európskej prokuratúre, ale nie sú jej zamestnancami (národní asistenti európskych delegovaných prokurátorov (NEDPA)), a zaviedlo príspevok na bývanie pre určité kategórie zamestnancov, ktorí majú bydlisko v Luxemburgu; konštatuje, že kolégium ako menovací orgán vymenovalo európskych delegovaných prokurátorov v Rakúsku, Belgicku, Bulharsku, Francúzsku, Nemecku, Grécku, Taliansku, Holandsku, Poľsku a Švédsku, vybralo členov etického výboru a členov disciplinárnej komisie pre európskych delegovaných prokurátorov, ako aj dočasného administratívneho riaditeľa; berie na vedomie rozhodnutia kolégia v roku 2024 týkajúce sa rozpočtových záležitostí, ako je prijatie jednotného programového dokumentu Európskej prokuratúry na roky 2024 – 2026, konečnej účtovnej závierky za rozpočtový rok 2023, konsolidovanej výročnej správy o činnosti Európskej prokuratúry za rok 2023, jednotného programového dokumentu na obdobie 2025 – 2027, rozpočtu na rok 2025 a príslušného rozhodnutia o financovaní na rok 2025 a zmien rozpočtu a jednotného programového dokumentu; kolégium tiež prijalo bezpečnostné pravidlá platné pre digitálne komunikačné a informačné systémy Európskej prokuratúry a bezpečnostnú stratégiu na roky 2024 – 2028;

23.konštatuje, že v roku 2024 sa uskutočnilo 491 zasadnutí stálych komôr s cieľom monitorovať a riadiť vyšetrovania a trestné stíhania vedené európskymi delegovanými prokurátormi, ktoré boli pridelené náhodne ihneď po registrácii, a zabezpečiť koordináciu vyšetrovaní a trestných stíhaní v cezhraničných prípadoch, súdržnosť, účinnosť a konzistentnosť politiky Európskej prokuratúry v oblasti trestného stíhania vo všetkých zúčastnených členských štátoch vykonávaním rozhodnutí prijatých kolégiom;

24.domnieva sa, že platné systémy vnútornej kontroly sú celkovo účinné; berie na vedomie, že boli stanovené kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI) na štvrťročné monitorovanie plnenia ročných a viacročných pracovných programov; konštatuje, že hodnotenie rámca vnútornej kontroly (ICF) za rok 2024 potvrdilo merateľný pokrok pri zavádzaní vnútorných kontrol a že hodnotenie rizík na rok 2025 sa uskutočnilo prostredníctvom špecializovaných seminárov na operačnej a administratívnej úrovni, po ktorých nasledovala aktualizovaná politika riadenia rizík schválená kolégiom 26. februára 2025;

25.trvá na tom, že Útvar pre vnútorný audit (IAS) Komisie a oddelenie vnútorného auditu (IAC) Európskej prokuratúry by mali koordinovať svoje činnosti s cieľom poskytovať poradenstvo a pomoc Európskej prokuratúre pri zavádzaní jej hlavných kľúčových procesov a dosahovaní jej cieľov; konštatuje, že Útvar pre vnútorný audit a oddelenie vnútorného auditu v roku 2024 nevyvíjali žiadne spoločné poradenské iniciatívy; víta skutočnosť, že po vymenovaní nového vedúceho oddelenia vnútorného auditu v septembri 2024 sa úsilie sústredilo na následné opatrenia v nadväznosti na predchádzajúce odporúčania z auditu, na vypracovanie štandardných operačných postupov (SOP) oddelenia vnútorného auditu a na prípravu a predloženie strategického plánu auditu na roky 2025 – 2027 na schválenie kolégiu;

26.pripomína, že v roku 2023 Útvar pre vnútorný audit inicioval obmedzené preskúmanie hlavných prvkov uistenia Európskej prokuratúry, ktoré bolo dokončené v roku 2024; konštatuje, že všetky odporúčania boli splnené, čo viedlo k ďalším zlepšeniam rámca pre uisťovanie a procesov riadenia vrátane formalizácie postupov, lepšej dokumentácie a digitalizácie procesov plánovania a programovania, zdokonalenia rámca vnútornej kontroly a posilneného prístupu k riadeniu rizík; konštatuje, že Útvar pre vnútorný audit od novembra 2024 do konca januára 2025 vykonával poradenskú činnosť v oblasti IT vzhľadom na autonómiu Európskej prokuratúry v oblasti IT v a že záverečná správa o poradenstve bola vydaná na konci roka 2024; konštatuje, že v roku 2024 sa naďalej pravidelne monitorovali odporúčania externého a vnútorného auditu a požiadavky na udelenie absolutória;

27.konštatuje, že Európska prokuratúra pokračovala v úsilí o zavedenie systému monitorovania zvyšovania efektívnosti a úspor nákladov, a konštatuje, že v roku 2024 začala s revíziou procesov strategického a operatívneho plánovania a monitorovania (s cieľom zvýšiť schopnosť prispievať k strategickému zameraniu činností Európskej prokuratúry a dosiahnuť trvalo vysokú mieru realizácie alebo čerpania dostupných zdrojov) a zaviedla strategické plánovanie ľudských zdrojov v polovici obdobia, aby umožnila intenzívnejšie plnenie plánu pracovných miest a riešenie personálnych nedostatkov prostredníctvom prijímania zamestnancov alebo odborného rastu; konštatuje, že v tejto súvislosti Európska prokuratúra začala pracovať aj na konkrétnejších rámcoch opisu pracovných miest, aby zosúladila zamestnancov so stratégiou a prispela k udržaniu vysokej angažovanosti zamestnancov;

28.konštatuje, že porovnávacia analýza, ktorú vykonalo oddelenie vnútorného auditu s oddelením ľudských zdrojov Európskej prokuratúry, ukázala, že zamestnanci Európskej prokuratúry prijali rovnaké zásady ako v iných organizáciách; konštatuje, že porovnanie použitých ľudských zdrojov Európskej prokuratúry so súborom iných subjektov Únie a vnútroštátnych prokuratúr na základe štandardizovaného súboru pilierov umožnilo identifikovať nedostatky v prideľovaní zamestnancov v porovnaní s inými inštitúciami Únie; chápe, že tento model sa použil ako referencia pre rozpočtové požiadavky Európskej prokuratúry, ale len pokiaľ ide o administratívne a podporné funkcie, pretože jedinečná povaha hlavných činností Európskej prokuratúry neumožňuje jeho použitie ako špecifickej referencie pre operačnú oblasť Európskej prokuratúry;

29.oceňuje úsilie Európskej prokuratúry o zlepšenie prostredia vnútornej kontroly; poznamenáva, že v roku 2024 bol vytvorený súbor noriem správania, procesov a štruktúr; vyzýva Európsku prokuratúru, aby čo najskôr vyriešila stále nevyriešené otázky týkajúce sa politiky konfliktu záujmov, politiky vzdelávania a rozvoja, politiky internej mobility, politiky riadenia zraniteľnosti a bezpečnostných záplat, plánovania nástupníctva a postupov odchodu;

30.berie na vedomie, že vlastné hodnotenie vnútorných kontrol v roku 2024 vychádzalo z posúdenia ukazovateľov vnútornej kontroly a zavedenia stratégie Európskej prokuratúry na boj proti podvodom na roky 2023 – 2025, z výsledkov politiky riadenia rizík Európskej prokuratúry a následných kontrol; oceňuje, že pokiaľ ide o hodnotenie zložiek vnútornej kontroly, zo 71 kritérií súladu bolo 55 (77 %) úplne splnených, zatiaľ čo 15 (22 %) je čiastočne splnených a vyžaduje si ďalší rozvoj a len jedno kritérium (1 %) ešte nebolo významne plnené; konštatuje, že spomedzi 11 otvorených zistení je 10 následných opatrení z predchádzajúcich hodnotení, zatiaľ čo jedno predstavuje novo zistený problém v roku 2024 a štyri nedostatky zdôraznené v hodnotení z roku 2023 boli úplne odstránené;

31.schvaľuje pokračujúce úsilie Európskej prokuratúry o zlepšenie kontroly rizík a proaktívne riešenie existujúcich aj vznikajúcich rizík; domnieva sa, že kontrolné činnosti Európskej prokuratúry poskytujú primeranú úroveň uistenia o zmierňovaní rizík, a konštatuje, že v roku 2024 viedol zamestnanec pre vnútornú kontrolu sériu pracovných stretnutí s príslušnými vedúcimi pracovníkmi s cieľom posúdiť riziká vrátane vznikajúcich rizík a rizík súvisiacich s podvodmi, čo viedlo k identifikácii nových vznikajúcich rizík, najmä v oblasti digitálnych služieb, bezpečnosti a prevádzky, ktoré odrážajú vyvíjajúce sa rizikové prostredie;

32.berie na vedomie, že stratégia Európskej prokuratúry na boj proti podvodom na roky 2023 – 2025, aktualizovaná v roku 2023 podľa požiadaviek stanovených v nariadení (EÚ) 2017/1939 a v rozpočtových pravidlách Európskej prokuratúry, je prepojená s akčným plánom, ktorý je súčasťou vnútorného kontrolného prostredia Európskej prokuratúry, každoročne sa monitoruje a v roku 2024 bol preskúmaný; konštatuje, že v roku 2024 sa plnenie zameralo na zvyšovanie informovanosti, pričom sa zorganizovalo 17 školení o etickom rámci Európskej prokuratúry, stratégii boja proti podvodom a kódexe správneho správania úradníkov, pričom sa zabezpečila široká účasť zamestnancov; víta prijatie procesu oznamovania protispoločenskej činnosti, ku ktorému došlo začiatkom roka 2025; poznamenáva, že až do prijatia komplexnej politiky v oblasti konfliktu záujmov zostávajú v platnosti povinnosti a postupy oznamovania pre vyšší manažment a zamestnancov zapojených do finančných tokov, verejného obstarávania a prijímania zamestnancov; vyzýva na urýchlené prijatie komplexnej politiky v oblasti konfliktov záujmov, aby sa zabezpečila dôvera verejnosti v rámec integrity Európskej prokuratúry;

33.konštatuje, že Európska prokuratúra, pokiaľ ide o jej vyšetrovacie a prokurátorské funkcie, prepracovala vnútorné procesy na podporu svojich vyšetrovaní okrem iného vývojom nástrojov na zlepšenie účinnosti spracovania informácií a prepojenia s viacerými partnermi, vývojom špecializovaného softvéru, zlepšením kvality prekladateľských služieb a znížením potreby ľudského prekladu a súvisiacich nákladov, skúmaním spôsobov, ako možno využiť umelú inteligenciu na lepšie riadenie obrovského objemu informácií, ktoré spracováva, a ich posúdením z technického, právneho a etického hľadiska; v tejto súvislosti oceňuje úsilie Európskej prokuratúry pri stanovovaní kľúčových ukazovateľov výkonnosti súvisiacich s jej osobitným obchodným modelom; víta iniciatívy na zlepšenie podávania správ o výsledkoch a zdôrazňuje význam včasného, presného a transparentného podávania správ Európskeho parlamentu s cieľom preukázať vplyv opatrení Európskej prokuratúry, pokiaľ ide o ochranu finančných záujmov Únie; trvá na tom, že je naďalej potrebné podávať správy o zaistených, skonfiškovaných a prípadne vrátených sumách do rozpočtu Únie, ktorého ochrana je v konečnom dôsledku zmyslom existencie štruktúry Únie na boj proti podvodom, ktorej je Európska prokuratúra dôležitou súčasťou;

34.chápe, že monitorovanie a následné opatrenia vrátane podávania správ o výsledkoch vymáhania nepatria do pôsobnosti Európskej prokuratúry a vyžadujú si zdroje a osobitné právomoci; opätovne vyzýva Komisiu, aby v rámci revízie štruktúry boja proti podvodom stanovila najvhodnejšie prvky na zabezpečenie nepretržitého toku údajov a informácií, ktoré umožnia riadnu analýzu; zdôrazňuje, že na identifikáciu vzorcov podvodov treba posilnený systém monitorovania a podrobnejšie údaje rozčlenené podľa typu pochybenia, sektora záujmu alebo zemepisnej oblasti, čo by umožnilo hmatateľnejší dosah vyšetrovaní Európskej prokuratúry;

35.berie na vedomie, že Európska prokuratúra prijala svoj plán kontinuity činností; nabáda Európsku prokuratúru, aby prijala aj svoju digitálnu stratégiu a politiku riadenia zraniteľností a bezpečnostných záplat (obe sa v súčasnosti pripravujú); konštatuje, že Európska prokuratúra napreduje vo vývoji kľúčových ukazovateľov výkonnosti, ktoré ešte nie sú stanovené pre konkrétnu oblasť, a v štruktúrovanom hodnotení úrovní tolerancie rizika;

36.zdôrazňuje prudký a nepretržitý nárast oznámení o trestných činoch predložených Európskej prokuratúre, ktorých počet k 31. decembru 2024 predstavoval 6 547 (o 56 % viac ako v roku 2023, keď ich bolo 4 187), čo viedlo k začatiu 1 504 vyšetrovaní (takmer o 10 % viac ako v roku 2023, keď Európska prokuratúra začala 1 371 vyšetrovaní, čo predstavuje nárast o 58 % oproti roku 2022); konštatuje, že tento nárast vyvolali najmä oznámenia od súkromných subjektov (4 623, čo je o 85 % viac ako v roku 2023 a výrazne nad rozsahom ukazovateľa výkonnosti), ako aj od vnútroštátnych orgánov (1 760, čo je o 12 % viac ako v roku 2023); vyjadruje poľutovanie nad tým, že spomedzi inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie dostala Európska prokuratúra v roku 2024 len 113 oznámení o trestných činoch (108 v roku 2023), z toho najviac (59) od úradu OLAF (72 v roku 2023); tvrdí, že v porovnaní s rastúcim trendom nezrovnalostí a podvodov je úroveň ich odhaľovania naďalej nižšia ako optimálna, čo naznačuje, že sa nedosiahlo žiadne významné zlepšenie, pokiaľ ide o odhaľovanie a nahlasovanie;

37.zdôrazňuje, že k 31. decembru 2024 viedla Európska prokuratúra 2 666 aktívnych vyšetrovaní (približne o 38 % viac ako v roku 2023, keď ich bolo 1 927) a že podiel cezhraničných prípadov týkajúcich sa viacerých krajín bol stabilný (29 % v roku 2024 a 28 % v roku 2023);

38.zdôrazňuje rast odhadovaných škôd, ktoré podľa Európskej prokuratúry dosiahli na konci roka 2024 sumu 24,8 miliardy EUR (19,27 miliardy EUR v roku 2023 v porovnaní so 14,1 miliardy EUR v roku 2022 a 5,4 miliardy EUR v roku 2021), z toho 53 % by sa týkalo podvodov v oblasti DPH (13,15 miliardy EUR);

39.zdôrazňuje rastúcu úroveň výkonnosti Európskej prokuratúry, ktorú potvrdzuje rastúci počet obvinení (205 v roku 2024 v porovnaní so 139 v roku 2023, 87 v roku 2022 a 5 v roku 2021) a získaných príkazov na zaistenie (v roku 2024 vo výške 2,42 miliardy EUR v porovnaní s 1,5 miliardy EUR v roku 2023, 359,1 milióna EUR v roku 2022 a 147 miliónov EUR v roku 2021); vyjadruje poľutovanie nad tým, že absencia jasného a vynútiteľného rámca na monitorovanie a nahlasovanie skonfiškovaných a vymožených súm naďalej bráni úplnému posúdeniu vplyvu vyšetrovaní Európskej prokuratúry na rozpočet; opakuje svoju výzvu na prijatie legislatívnych a rozpočtových riešení s cieľom zabezpečiť, aby sa sumy vymožené v nadväznosti na vyšetrovania vedené Európskou prokuratúrou účinne vysledovali, nahlásili a vrátili do rozpočtu Únie; konštatuje, že v roku 2024 bolo 102 trestných vecí ukončených odsudzujúcim rozsudkom (48 vecí v roku 2023 v porovnaní s 20 vecami v roku 2022); vyjadruje poľutovanie nad tým, že chýbajúci jasný regulačný rámec zabránil Európskej prokuratúre poskytnúť aktualizované a spoľahlivé údaje o konfiškácii za rok 2024 (pripomína, že v roku 2023 bolo skonfiškovaných 60 miliónov EUR v porovnaní s 2 miliónmi EUR v roku 2022);

40.vyjadruje znepokojenie nad počtom vyšetrovaní začatých v súvislosti s vykonávaním Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; zdôrazňuje, že do konca roka 2024 sa Európska prokuratúra zaoberala 311 aktívnymi prípadmi súvisiacimi s NextGenerationEU, z ktorých 307 pochádzalo z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (233 na konci roka 2023), čo zodpovedá približne 17 % všetkých aktívnych vyšetrovaní podvodov s výdavkami a odhadovanej sume 2,8 miliardy EUR poškodenia finančných záujmov Únie (čo zodpovedá 30 % celkovej odhadovanej škody v prípade podvodov s výdavkami v porovnaní s 25 % v roku 2023); konštatuje, že vyšetrovania podvodov týkajúcich sa Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti Európskou prokuratúrou odhaľujú výrazné rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o rozdiely v prideľovaní finančných prostriedkov, schopnosti odhaľovať trestnú činnosť a rôznorodú povahu páchaných podvodov; je znepokojený tým, že členské štáty nemajú povinnosť oznamovať prípady súvisiace s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti Komisii prostredníctvom systému riadenia nezrovnalostí (IMS), čo bráni štruktúrovanému monitorovaniu a analýze rizík prípadov súvisiacich s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti; v záujme zlepšenia štruktúrovaného podávania správ zdôrazňuje význam spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi, Európskou prokuratúrou a Komisiou; vyjadruje znepokojenie nad tým, že nahlasovanie prípadov z inštitúcií Únie vrátane Komisie nepredstavuje ani 3 %, čo vyvoláva ďalšie obavy, pokiaľ ide o schopnosť Komisie vykonávať dohľad nad Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti; vyzýva Komisiu, aby tieto nedostatky urýchlene riešila a v spolupráci s Európskou prokuratúrou zlepšila interoperabilitu systémov podávania správ a objasnila úlohy s cieľom zabezpečiť spoľahlivé monitorovanie nezrovnalostí súvisiacich s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti;

41.opakuje, že pracovná záťaž Európskej prokuratúry, ktorá bola spočiatku podhodnotená, sa výrazne zvýšila a očakáva sa, že bude naďalej rásť, najmä v súvislosti s prípadmi týkajúcimi sa Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; chápe, že Európska prokuratúra oznamuje členským štátom, Komisii a pracovnej skupine pre obnovu a odolnosť vzorce trestnej činnosti zistené v rámci svojich vyšetrovaní s cieľom zlepšiť prevenciu a odhaľovanie a zmierniť riziko podvodov; konštatuje, že hoci sa vyšetrované prípady týkajú rôznych odvetví a iniciatív špecifických pre Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, vždy, keď sa vytvorí podvodná schéma vo veľkom rozsahu a zabezpečí nezákonný zisk vysokej hodnoty, je do nej zapojená organizovaná trestná činnosť;

42.konštatuje, že približne 6 % trestných činov vyšetrovaných Európskou prokuratúrou do konca roka 2024 sa týkalo účasti v zločineckej organizácii, ktorá svoju trestnú činnosť zamerala na páchanie trestnej činnosti stanovenej v smernici (EÚ) 2017/1371 (trestná činnosť súvisiaca s ochranou finančných záujmov); opakuje, že iba posilnená spolupráca medzi zložkami štruktúry boja proti podvodom môže účinne bojovať proti takémuto podvodnému konaniu a zabezpečiť dosiahnutie cieľov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a politík Únie vo všeobecnosti; je presvedčený, že len spoločné koordinované nasadenie súdnych a správnych opatrení môže ochrániť finančné záujmy Únie, a opakuje svoju výzvu Komisii, aby Európskej prokuratúre poskytla primeranú podporu v otázke, ako podporiť prijímanie nápravných opatrení, ktoré nasledujú po nezávislom vyšetrovaní a stíhaní trestných činov týkajúcich sa Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti zo strany Európskej prokuratúry; požaduje posilnený koordinačný rámec so zapojením Európskej prokuratúry, Komisie a členských štátov, ktorý bude zameraný na posilnenie vyšetrovania a prevencie podvodov týkajúcich sa Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, zabezpečenie systematického vykonávania opatrení nadväzujúcich na vyšetrovania Európskej prokuratúry a zlepšenie výmeny relevantných informácií; vyzýva Komisiu, aby o výsledku svojej činnosti informovala rozpočtový orgán Únie;

43.konštatuje, že v roku 2024 pokračoval trend zvyšovania počtu zamestnancov, ktorý na konci roka 2024 dosiahol celkový počet 258 (z 58 v roku 2020 na 122 v roku 2021, 217 v roku 2022 a 238 na konci roka 2023), pričom nárast bol o niečo vyšší ako 9,5 %; chváli vysokú mieru zamestnanosti, ktorá sa pohybuje okolo 96 % (na konci roka 2023 to bolo približne 93 %) pre všetky kategórie okrem vyslaných národných expertov, kde je na úrovni 83 %; konštatuje, že v roku 2024 sa počet externých poskytovateľov služieb (32) a interných zmluvných poskytovateľov (10) takmer nezmenil (v porovnaní s 34 a 9 v roku 2023);

44.oceňuje, že v roku 2024 sa zlepšili administratívne kapacity Európskej prokuratúry v oblasti prijímania zamestnancov a že sa dohliadalo na 50 výberových konaní (v roku 2023 sa uskutočnilo 24 výberových konaní), ako aj na nástup 47 nových zamestnancov (v porovnaní so 45 v roku 2023), 6 vyslaných národných expertov a 6 stážistov; uznáva náročné podmienky prijímania zamestnancov v Luxemburgu, ktoré súvisia s vysokými životnými nákladmi, najmä v prípade prijímania zamestnancov nižších tried, v súvislosti s čím Európska prokuratúra zdôrazňuje malý počet uchádzačov, vysokú mieru odmietnutia ponúk predložených úspešným uchádzačom a chronicky veľmi obmedzenú skupinu talentov s malou ponukou špecializovaných zručností; zdôrazňuje, že obmedzenejšie možnosti práce na diaľku v porovnaní s ponukou iných zamestnávateľov by mohli viesť aj k zníženiu atraktívnosti týchto pozícií; opätovne vyzýva Európsku prokuratúru a Komisiu, aby určili ďalšie opatrenia, ktoré by mohli zvýšiť príťažlivosť Európskej prokuratúry pre vysokokvalifikovaných odborníkov s medzinárodnými skúsenosťami;

45.je si vedomý toho, že Európska prokuratúra vo svojom pláne pracovných miest do konca roka 2024 požadovala 419 pracovných miest a namiesto toho bolo pridelených 289 pracovných miest; zdôrazňuje, že v roku 2025 bolo požadovaných 513 pracovných miest a že opäť bolo pridelených len 307, čím sa zvýšil rozdiel medzi potrebnými a pridelenými zdrojmi; súhlasí s Európskou prokuratúrou, že bez požadovaného zvýšenia počtu zamestnancov sa výrazne zníži schopnosť Európskej prokuratúry účinne plniť svoj mandát v súlade s očakávaniami občanov Únie, počet nevyriešených prípadov sa bude naďalej zvyšovať, výkon spravodlivosti v prípadoch podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie sa bude odďaľovať a boj proti organizovaným zločineckým skupinám, ktoré rozkrádajú verejné financie a poškodzujú európske hospodárstva, bude oveľa menej účinný; berie na vedomie pripomienky Európskej prokuratúry o rastúcej tendencii kumulovania kreditov za pracovný čas zamestnancov v dôsledku obmedzených zdrojov a zvýšenej individuálnej pracovnej záťaže, čo potenciálne vytvára riziká spojené s odolnosťou jednotlivcov, ako aj potenciálne zvýšenou fluktuáciou; zdôrazňuje preto, že je potrebné, aby mala Európska prokuratúra primerané personálne a rozpočtové zdroje v súlade s úlohami, ktoré jej boli zverené;

46.oceňuje skutočnosť, že prideľovanie zamestnancov v rámci Európskej prokuratúry je orientované na maximalizáciu výkonnosti, a konštatuje, že do konca roka 2024 bolo zo 412 pracovných miest 319 vyčlenených na operačné činnosti, t. j. viac ako 77 % (v porovnaní s 80 % v roku 2023), oproti 18 % vyčleneným na administratívne úlohy (v porovnaní so 14 % v roku 2023) v súlade s prístupom Európskej prokuratúry k uprednostňovaniu operatívnych činností; konštatuje však, že sa zvýšil podiel zamestnancov pridelených na administratívne a podporné úlohy; chápe, že je to najmä dôsledok nedávnej zmeny v politike Komisie, ako napríklad ukončenie poskytovania IT služieb, čo viedlo k tomu, že Európska prokuratúra musela riešiť najdôležitejšie úlohy vlastnými zamestnancami, ktorí boli preto zaradení na neoperačné pozície;

47.zastáva názor, že predpokladaná pracovná záťaž Európskej prokuratúry si bude vyžadovať ďalšie zdroje; poukazuje na to, že neustále rastúci počet prípadov súvisiacich s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti a podvodmi v oblasti DPH a zložitosť vyšetrovaní zahŕňajúcich cezhraničné operácie organizovanej trestnej činnosti prinesú aj rastúcu pracovnú záťaž v rámci administratívnych úloh a úloh centrálnej podpory, ktoré sú neoddeliteľne spojené s operáciami Európskej prokuratúry; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s rizikom podcenenia potrieb Európskej prokuratúry a precenenia jej schopností účinne reagovať na rastúce požiadavky;

48.poznamenáva, že do decembra 2024 dosiahol podiel zamestnancov, ktorí dobrovoľne opustili Európsku prokuratúru (od začiatku roka), 2,8 %, čo znamená obmedzenú fluktuáciu 6 zamestnancov v roku 2024 (v porovnaní s 11 zamestnancami v roku 2023, t. j. 4,62 %), ktorá súvisí najmä s rozhodnutím zainteresovaných zamestnancov prejsť do iných subjektov Únie, miestnych alebo zahraničných, ktoré ponúkajú lepšie podmienky zamestnania; konštatuje, že primeranú pozornosť venovanú dobrým pracovným podmienkam zamestnancov potvrdzujú aj mnohé iniciatívy naplánované v roku 2024 (a potom z veľkej časti zrealizované v roku 2025), ktoré súvisia so zavedením príspevku na bývanie, odbornou prípravou a profesijným rozvojom, čo Európskej prokuratúre umožňuje ponúkať konkurencieschopnejší balík služieb, ktorý je porovnateľný s balíkmi služieb ostatných inštitúcií v Luxemburgu; konštatuje, že počet prípadov dlhodobej práceneschopnosti je tiež veľmi nízky;

49.konštatuje, že v roku 2024 sa začala vypracovávať politika dobrých pracovných podmienok s cieľom ďalej zvyšovať spokojnosť zamestnancov v práci a podporovať faktory ochraňujúce zdravie; v tejto súvislosti víta dohodu s psychosociálnou službou Komisie o umožnení bezplatných psychosociálnych konzultácií s odborníkmi z rôznych oblastí pre všetkých zamestnancov Európskej prokuratúry; oceňuje ďalšie iniciatívy Európskej prokuratúry na podporu dobrých pracovných podmienok zamestnancov, ako napríklad interné a externé výberové konania, ktoré v roku 2024 umožnili 10 zamestnancom získať interný kariérny postup, a revíziu podmienok zamestnávania, ktoré boli nakoniec na konci roka 2024 zmenené tak, aby zamestnanci Európskej prokuratúry mohli získať pracovnú zmluvu na neurčitý čas skôr ako predtým;

50.poukazuje na to, že koncom roka 2023 boli v Európskej prokuratúre aktualizované nové usmernenia týkajúce sa pojmu „miesto práce na diaľku“, ktoré v roku 2024 priniesli zamestnancom väčšiu autonómiu; konštatuje, že odvtedy pokračuje dialóg so zamestnancami, ktorý však v roku 2024 nevyústil do žiadnej ďalšej úpravy; pripomína, že v Európskej prokuratúre sa využíva pružný pracovný čas a štandardný systém práce z domu, v rámci ktorého platí ako základ práca z domu jeden deň v týždni a najviac tri dni v týždni a ktorý umožňuje predĺženie z vážnych zdravotných alebo rodinných dôvodov; poznamenáva, že súčasný rámec zahŕňa aj 10 dní práce z iného miesta, ako je miesto výkonu práce, v danom roku, ktoré sa nemusia využívať v spojení s dovolenkou; trvá na tom, že súčasné pracovné podmienky Európskej prokuratúry umožňujú zamestnancom využívať výhody digitálnych riešení tým, že im poskytujú dobrú úroveň autonómie pri riadení pracovných modelov, uľahčujú zosúladenie súkromného a pracovného života a podporujú morálku a ducha tímu, pričom posúdenie jeho vplyvu sa uskutočnilo prostredníctvom neustálej interakcie so zamestnancami a výborom zamestnancov (zahŕňajúcej monitorovanie a revízie vo všeobecnosti);

51.s uspokojením konštatuje, že primeraná rodová rovnováha na riadiacich pozíciách bola dosiahnutá v rokoch 2024 a 2025 (4 ženy, 5 mužov) vymenovaním nedostatočne zastúpeného pohlavia do stredného a vyššieho manažmentu; v súvislosti s geografickou vyváženosťou konštatuje, že medzi jej zamestnancami je v rôznej miere zastúpených 26 národností EÚ, pričom niektoré národnosti sú zastúpené viac ako iné; vyzýva Európsku prokuratúru, aby dokončila svoju stratégiu v oblasti rozmanitosti a inklúzie, ktorej realizácia bola stanovená na rok 2023;

52.uznáva, že prvú líniu Európskej prokuratúry tvoria európski delegovaní prokurátori, ktorí pracujú na decentralizovanej úrovni v 24 rôznych členských štátoch; konštatuje, že od 31. decembra 2024 sa kancelárie európskych delegovaných prokurátorov nachádzajú v 44 mestách v 22 členských štátoch; konštatuje, že do konca roku 2024 mala Európska prokuratúra 166 vymenovaných európskych delegovaných prokurátorov, pričom zohľadňuje skutočnosť, že desať európskych delegovaných prokurátorov zo Švédska (2) a Poľska (8) bolo vymenovaných v decembri 2024, ale operačné činnosti začali vykonávať až v januári 2025; pripomína, že je dôležité zabezpečiť úplnú nezávislosť európskych delegovaných prokurátorov, a to na základe objektívneho postupu menovania založeného na zásluhách v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) 2017/1939 a so zásadou vnútroštátnej procesnej autonómie;

53.zdôrazňuje, že Európska prokuratúra uviedla ako cieľový počet 172 európskych delegovaných prokurátorov, ktorí majú byť vymenovaní do konca roku 2024, bez toho, aby sa zohľadnila akákoľvek dodatočná potreba vyplývajúca z rozšírenia o Poľsko a Švédsko; poukazuje na to, že rozpočtový orgán Únie súhlasil so zvýšením počtu európskych delegovaných prokurátorov zo 140 na 166, len ak sa 24 európskych delegovaných prokurátorov pridelí Poľsku a dvaja Švédsku; zdôrazňuje, že rozpočtový orgán Únie naďalej poskytoval zdroje na pokrytie odmien európskych delegovaných prokurátorov vo výške 80 % platu AD9 namiesto 100 % platu AD9, ako rozhodla Európska prokuratúra, aby sa táto pozícia stala atraktívnejšou pre vyššieho prokurátora, ktorý má primerané dlhodobé odborné skúsenosti na riešenie zložitých prípadov Európskej prokuratúry; chápe, že z dôvodu finančných obmedzení vyplývajúcich z tohto rozdielu v pridelených zdrojoch bola Európska prokuratúra do konca roka 2024 schopná nasadiť okrem 2 európskych delegovaných prokurátorov vo Švédsku len 8 európskych delegovaných prokurátorov v Poľsku (namiesto potrebných 24 európskych delegovaných prokurátorov) a 156 európskych delegovaných prokurátorov v ostatných zostávajúcich členských štátoch; konštatuje, že spomalenie prijímania ďalších európskych delegovaných prokurátorov negatívne ovplyvňuje schopnosť Európskej prokuratúry riadiť čoraz väčší počet vyšetrovaní a trestných stíhaní; ďalej konštatuje, že vzhľadom na medzeru vo financovaní musela Európska prokuratúra takisto obmedziť alebo odložiť investície do systému správy prípadov, čo jej zabránilo zdokonaliť svoju schopnosť riadiť cezhraničné vyšetrovania; vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na rastúcu pracovnú záťaž a citlivosť riešených prípadov zhodnotila situáciu a informovala Európsky parlament o výsledkoch a možných riešeniach na pokrytie finančného výpadku;

54.zastáva názor, že za vymenovanie európskych delegovaných prokurátorov sú spoločne zodpovedné Európska prokuratúra a členské štáty, pretože zatiaľ čo európskych prokurátorov navrhujú členské štáty a následne ich vymenúva Rada, európskych delegovaných prokurátorov navrhujú členské štáty a vymenúva ich kolégium; nabáda členské štáty, aby prispievali k úplnej nezávislosti európskych delegovaných prokurátorov a Európskej prokuratúry; konštatuje, že Európska prokuratúra sa snaží zlepšiť pracovné postavenie európskych delegovaných prokurátorov, aby sa táto pozícia stala atraktívnejšou, napríklad aby sa odmeňovanie európskych delegovaných prokurátorov vyrovnalo odmeňovaniu úradníkov Únie s rovnakou úrovňou zodpovednosti (AD9), a nie 80 % platu úradníkov Únie, ako pôvodne rozhodla Komisia, s prihliadnutím na skutočnosť, že kariérny postup európskych delegovaných prokurátorov v ich vnútroštátnych systémoch je naďalej nejasný a v niekoľkých prípadoch bol vnútroštátny plat najskúsenejších vnútroštátnych prokurátorov vyšší ako plat ponúkaný pre pozíciu európskych delegovaných prokurátorov, čo zaväzuje Európsku prokuratúru zasiahnuť na účely vykonávania článku 16 ods. 1 podmienok zamestnávania európskych delegovaných prokurátorov, v ktorom je stanovené, že ak je celková čistá odmena nižšia ako vnútroštátny plat, musí sa zvýšiť na úroveň zodpovedajúcu vnútroštátnemu platu; opakuje svoju výzvu na zabezpečenie jasného kariérneho postupu pre európskych delegovaných prokurátorov a priaznivejšej administratívnej disciplíny v oblasti sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia; trvá na vytvorení osobitného štatútu európskych delegovaných prokurátorov v súlade s povahou ich súdnej funkcie a vyzýva Komisiu, aby v súlade s tým navrhla zmeny nariadenia (EÚ) 2017/1939 v súvislosti s jeho nadchádzajúcou revíziou, ktorá sa bude týkať aj otázky nedostatočného sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia európskych delegovaných prokurátorov, ktorú zatiaľ nevyriešili všetky členské štáty prostredníctvom legislatívnych alebo administratívnych opatrení, aj keď ich prijatie je podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939 povinné;

55.chápe, že v roku 2024 Európska prokuratúra uprednostnila interný prieskum spokojnosti zamestnancov pred využitím externého nákladného poskytovateľa v rámci existujúcej rámcovej zmluvy, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že do prieskumu nebol zapojený výbor zamestnancov, čo by bolo vhodnejšie; konštatuje, že zamestnanci v prieskume opakovane upozorňovali na opakujúce sa otázky, ktoré sa týkali najmä rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a výkladu dostupnosti práce na diaľku zo zahraničia z rodinných alebo osobných dôvodov; konštatuje, že Európska prokuratúra označuje svoju prísnu disciplínu v súvislosti s prácou na diaľku za jednu z možných prekážok pri prijímaní zamestnancov, a nabáda Európsku prokuratúru, aby ďalej skúmala alternatívy, ktoré by – bez toho, aby bola dotknutá účinnosť jej pracovných metód a spochybnená podniková kultúra – mohli ponúknuť vyššiu úroveň autonómie, ktorá by následne mohla priniesť vyššiu úroveň spokojnosti zamestnancov;

56.konštatuje, že v roku 2024 Európska prokuratúra zaznamenala 1 504 prejavov záujmu o programy odbornej prípravy, pričom 851 z nich bolo úspešne ukončených, čo predstavuje celkovo 13 984 hodín odbornej prípravy, čo zodpovedá 1 865 dňom odbornej prípravy v prípade interných aj externých kurzov; konštatuje, že v prípade špecializovanej externej odbornej prípravy v právnych a administratívnych záležitostiach Európska prokuratúra zaznamenala 42 prejavov záujmu o programy odbornej prípravy, pričom 22 z nich prebiehalo a 17 bolo úspešne ukončených, čo predstavovalo 992 hodín odbornej prípravy, čo zodpovedá 132 dňom odbornej prípravy;

57.konštatuje, že aj v roku 2024 boli stratégie odbornej prípravy Európskej prokuratúry v súlade s poslaním Európskej prokuratúry a boli preň relevantné, keďže sa zameriavali na operačné (operačné semináre a iné školenia) a administratívne (školenia v rámci dohôd o úrovni poskytovaných služieb, v oblasti digitálnych služieb, v oblasti bezpečnosti a mnohé ďalšie rôzneho charakteru) oblasti podľa potrieb organizácie; chápe, že v roku 2024 sa odborná príprava zamerala na oblasti, ako je bezpečnosť, ochrana (informačná bezpečnosť a informovanosť o bezpečnostnej ochrane v oblasti IKT), etika, udržateľnosť (zelené verejné obstarávanie a klimatické riziká), a na zlepšenie digitálnych zručností (relevantné aj v súvislosti s prípravou na projekt autonómie Európskej prokuratúry v oblasti IT, ktorá sa nakoniec dosiahla v roku 2025); víta prístup Európskej prokuratúry, podľa ktorého prispôsobuje obsah ponuky odbornej prípravy striktne úlohám, povinnostiam, stupňom cieľovej skupiny, pričom malé informačné stretnutia sa poskytujú konkrétnym tímom na základe ad-hoc požiadaviek so zameraním na stanovené body (napr. úloha dôverných poradcov);

58.konštatuje, že zamestnanci boli o možnostiach odbornej prípravy riadne informovaní prostredníctvom intranetu Európskej prokuratúry, ktorý poskytuje aj obsah pre nových zamestnancov a iné používateľsky ústretové zdroje; oceňuje, že ponuka školení v roku 2024 bola dobre prijatá a že napríklad do konca roka 2024 sa 86,2 % zamestnancov Európskej prokuratúry (štatutárni zamestnanci, vyslaní národní experti a interní zmluvní poskytovatelia) zúčastnilo na odbornej príprave v oblasti politiky boja proti podvodom, zatiaľ čo v prípade opatrení proti obťažovaniu a opatrení v oblasti oznamovania protispoločenskej činnosti sa v roku 2024 uskutočnili dve všeobecné školenia o súvisiacom obsahu určené pre zamestnancov všeobecne (34 a 16 účastníkov) a jedno pre vedúcich pracovníkov (9 účastníkov) a členov kolégia (6 účastníkov);

59.víta skutočnosť, že v roku 2024 nebol zaznamenaný žiadny prípad vyhorenia; konštatuje, že Európska prokuratúra podporila opatrenia zamerané na kompenzáciu neustále sa zvyšujúcej pracovnej záťaže s cieľom znížiť riziko vyhorenia; konštatuje však, že v roku 2024 nebolo vykonané žiadne hodnotenie rozdelenia pracovnej záťaže medzi rôzne tímy a zamestnancov;

60.konštatuje, že v roku 2024 Európska prokuratúra zorganizovala informačné stretnutia o boji proti obťažovaniu pre zamestnancov, vedúcich pracovníkov a kolégium a že takéto stretnutia sa organizovali pre konkrétne tímy a konkrétne oddelenia na požiadanie, ad hoc, pričom obsah bol prispôsobený potrebám jednotlivých skupín; oceňuje, že v roku 2024 sa začal postup vyjadrenia záujmu o služby dôverných poradcov, ktorý viedol k voľbe (v spolupráci s výborom zamestnancov) poradcov v prvom štvrťroku 2025; poznamenáva, že v roku 2024 bol v rámci Európskej prokuratúry nahlásený prvý prípad obťažovania;

61.poznamenáva, že na základe pozitívnych záverov pilotného projektu realizovaného v roku 2023 bola vypracovaná a v roku 2024 schválená politika stáží a následne sa v tom istom roku uskutočnil prvý cyklus stážistov; konštatuje, že v roku 2024 Európska prokuratúra prijala 8 stážistov, ktorí pracovali – ako sa vymedzuje v politike stáží – v časovom režime, ktorý bol naviazaný na časový režim štatutárnych zamestnancov Európskej prokuratúry, v tomto prípade v súlade s ustanoveniami rozhodnutia Komisie C(2022)1788 z 24. marca 2022 o pracovnom čase a hybridnej práci; oceňuje, že všetci stážisti Európskej prokuratúry dostávajú mesačný príjem (vo forme grantu); zdôrazňuje, že vysoké životné náklady v Luxembursku predstavujú značnú prekážku pre potenciálnych stážistov;

62. uvedomuje si, že etický rámec Európskej prokuratúry sa postupne tvorí; chápe, že obmedzené ľudské zdroje neumožnili jeho dokončenie v roku 2024; naliehavo žiada, aby sa dokončili prípravné práce na prijatie komplexnej politiky v oblasti konfliktov záujmov, ktorá je potrebná na konsolidáciu a zlepšenie existujúcich pravidiel a lepšie pokrytie všetkých relevantných prípadov v jednom ucelenom dokumente;

63.oceňuje, že na základe požiadaviek Európskeho parlamentu sa špecializovaný program odbornej prípravy o etickom rámci Európskej prokuratúry stal povinným pre všetkých zamestnancov Európskej prokuratúry vrátane európskych prokurátorov a európskych delegovaných prokurátorov a v roku 2024 dosiahol očakávanú vysokú mieru účasti;

64.konštatuje, že v roku 2024 sa v rámci vykonávania stratégie boja proti podvodom na roky 2023 – 2025, ktorá bola prijatá 1. marca 2023 a ktorej cieľom je bojovať proti podvodom na všetkých úrovniach organizácie, a to aj interne, uskutočnilo celkovo 17 stretnutí na zvýšenie informovanosti o etickom rámci Európskej prokuratúry, stratégii boja proti podvodom a kódexe správneho administratívneho postupu, na ktorých sa zabezpečila široká účasť zamestnancov, pričom ciele sú spojené so špeciálnym akčným plánom a kľúčovými ukazovateľmi výkonnosti ako súčasťami prostredia vnútornej kontroly Európskej prokuratúry, ktoré každoročne monitoruje pracovník vnútornej kontroly; poznamenáva, že pre vyšší manažment a zamestnancov zapojených do finančných tokov, verejného obstarávania a prijímania zamestnancov sú zavedené pravidlá v oblasti konfliktu záujmov a postupy jeho oznamovania; konštatuje, že sa každoročne vykonáva osobitné hodnotenie rizika podvodov s cieľom identifikovať a riešiť potenciálne riziká vrátane konfliktu záujmov; oceňuje skutočnosť, že usmernenia pre zamestnancov Európskej prokuratúry týkajúce sa vonkajších činností a úloh sa vzťahujú na všetky činnosti zamestnancov, ktoré nesúvisia s voľnočasovými aktivitami, ale sú relevantné a nepatria do pôsobnosti Európskej prokuratúry;

65.opakuje svoju výzvu na zavedenie prísnejšej politiky „otáčavých dverí“, ktorá by mala zahŕňať predĺžené obdobie, počas ktorého sa vyšší úradníci Európskej prokuratúry musia vyhýbať akýmkoľvek konfliktom záujmov, trvajúce najmenej dva roky pred tým, ako môžu nastúpiť do zamestnania v súkromnom sektore, najmä ak sa to týka oblastí vyšetrovania Európskej prokuratúry; trvá na tom, aby Európska prokuratúra každoročne preskúmala dodržiavanie týchto obmedzení po skončení pracovného pomeru; pripomína, že predchádzanie javu otáčavých dverí má byť zahrnuté do celkového etického rámca Európskej prokuratúry;

66.víta následné opatrenia Európskej prokuratúry v súvislosti s najnovším uznesením Európskeho parlamentu o absolutóriu, v ktorom sa požadovalo prijatie osobitného postupu na oznamovanie protispoločenskej činnosti a ochranu pred odvetnými opatreniami s cieľom začleniť do služobného poriadku, ktorý prijalo kolégium (rozhodnutie kolégia 2021/077, ktorým sa stanovujú usmernenia k oznamovaniu protispoločenskej činnosti v Európskej prokuratúre), príslušné vykonávacie pravidlá a doplniť článok 45 ods. 12 rozpočtových pravidiel Európskej prokuratúry (ktorým sa stanovujú opatrenia, ktoré sa majú vykonať za daných okolností), a to v záujme zaručenia bezpečného a chráneného pracoviska; chápe, že v priebehu roka 2024 bol pripravený a začiatkom roka 2025 schválený osobitný postup na oznamovanie protispoločenskej činnosti a ochranu pred odvetnými opatreniami; nabáda Európsku prokuratúru, aby s dôvernými poradcami viedla intenzívny interný dialóg o oznamovaní protispoločenskej činnosti a zapojila do neho v nevyhnutných záležitostiach národných asistentov európskych delegovaných prokurátorov; zdôrazňuje, že účinné vykonávanie postupov na oznamovanie protispoločenskej činnosti a ochranu proti odvetným opatreniam je nevyhnutné na zabezpečenie vnútornej integrity a dôveryhodnosti Európskej prokuratúry; vyzýva Európsku prokuratúru, aby orgánu udeľujúcemu absolutórium podala správu o praktickom fungovaní týchto záruk vrátane informovanosti a dôvere zamestnancov v systém;

67.zastáva názor, že rámec vnútornej integrity Európskej prokuratúry je rozhodujúci pre vonkajšie vnímanie nezávislosti a autonómie Európskej prokuratúry; domnieva sa, že povinnosťou zverejňovať všetky finančné záujmy a externé aktivity vyšších úradníkov vrátane členov kolégia sa zníži riziko neprimeraného vplyvu a že pravidelná kontrola týchto vyhlásení umožní vopred identifikovať každé potenciálne nezistené riziko; oceňuje vôľu Európskej prokuratúry preskúmať účinné spôsoby, ako tento cieľ dosiahnuť, s náležitým ohľadom na citlivosť a špecifickosť funkcie prokurátora;

68.konštatuje, že transparentnosť má zásadný význam pri interakciách Európskej prokuratúry s externými aktérmi; oceňuje, že Európska prokuratúra je otvorená hľadaniu spôsobov, ako ďalej zvyšovať transparentnosť svojich interakcií s externými aktérmi, s náležitým ohľadom na citlivosť a špecifickosť funkcie prokurátora vrátane súdneho dohľadu a nevyhnutnosť chrániť nezávislosť Európskej prokuratúry; zastáva názor, že zavedenie povinného verejného registra všetkých stretnutí medzi úradníkmi Európskej prokuratúry a zástupcami tretích strán vrátane lobistov, a to aj vtedy, keď sú zapojení do podporných činností súvisiacich s politickými prioritami, a zástupcami národných vlád by prispelo k posilneniu dôvery verejnosti v nezávislosť Európskej prokuratúry a jej schopnosť začať okamžite vyšetrovať akýkoľvek prípad zneužitia verejných prostriedkov, a to tak, aby sa zabránilo akejkoľvek možnosti vnímať ovplyvňovanie ako neprípustné;

69. vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nevykonali žiadne kroky v nadväznosti na výzvy Európskeho parlamentu adresované Komisii, aby prehodnotila rozhodnutie Generálneho riaditeľstva Komisie pre digitálne služby (ďalej len „GR pre digitálne služby“, predtým DIGIT) o ukončení poskytovania služieb digitálneho pracoviska pre Európsku prokuratúru; oceňuje rozhodnutie Komisie dočasne predĺžiť poskytovanie IT služieb do júna 2025, aby sa uľahčil prechod, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že konečným výsledkom je situácia, ktorej finančná životaschopnosť je prinajlepšom otázna a ktorá je z hľadiska výkonnosti neoptimálna; opakuje svoje úvahy o argumentoch súvisiacich s bezpečnosťou a dôvernosťou, ako aj čisto finančných aspektoch, pretože outsourcing by sa zdal oveľa nákladnejší ako interné riešenie, ak sa spočítajú zdroje potrebné na riešenie zložitých administratívnych aspektov a na prispôsobenie sa decentralizovanej konfigurácii Európskej prokuratúry s európskymi delegovanými prokurátormi a národnými asistentmi európskych delegovaných prokurátorov na viacerých miestach v Únii;

70.zdôrazňuje, že hoci Európska prokuratúra dosiahla primeranú autonómiu v oblasti IT až v roku 2025, prípravné práce v roku 2024 umožnili zmapovať najvýznamnejšie investície do digitalizácie v histórii Európskej prokuratúry, a že na dosiahnutie autonómie v oblasti IT a zabránenie nepriaznivému vplyvu na operačné činnosti musela Európska prokuratúra prijať mnoho opatrení; pripomína, že aj keby Komisia poskytla Európskej prokuratúre technickú podporu počas prechodu na autonómiu v oblasti IT, z rozpočtového hľadiska musela Európska prokuratúra v každom prípade presunúť zdroje z operačnej činnosti do oblasti IT a Komisia nesúhlasila s ich náhradou; v tejto súvislosti pripomína, že koncom februára 2024 bola zamietnutá žiadosť Európskej prokuratúry o opravný rozpočet na rok 2024 (približne na 3 milióny EUR a 37 pracovných miest uvedených v pláne pracovných miest) a že toto zamietnutie nasledovalo po tom, čo Komisia odmietla návrh o poskytnutí 45 dodatočných pracovných miest uvedených v pláne pracovných miest s cieľom vyplniť medzeru vzniknutú v dôsledku ukončenia činnosti GR pre digitálne služby, ktorý bol predložený v januári 2023;

71.poukazuje na to, že v roku 2024 predstavoval prevádzkový rozpočet Európskej prokuratúry v oblasti IKT 6,61 milióna EUR, čo predstavuje 19 % celkového prevádzkového rozpočtu (v porovnaní so 4,7 milióna EUR v roku 2023 a 5,6 milióna EUR v roku 2022); konštatuje, že nárast v absolútnom vyjadrení odráža významné prípravné práce vykonané v súvislosti s autonómiou v oblasti IT vrátane posilnenia interných kapacít v oblasti kybernetickej bezpečnosti, riadenia IT služieb a monitorovania infraštruktúry, ako aj technický prechod služieb, ktoré predtým poskytovalo GR pre digitálne služby; konštatuje, že tieto investície boli strategicky zamerané na zabezpečenie kontinuity, nezávislosti a bezpečnosti digitálneho prostredia Európskej prokuratúry a položenie potrebných základov pre úspešné dosiahnutie autonómie v oblasti IT v júni 2025; zdôrazňuje, že hoci podiel výdavkov na IT z prevádzkového rozpočtu zostal stabilný, rok 2024 sa vyznačoval výraznou koncentráciou úsilia a zdrojov na prípravu prechodu Európskej prokuratúry na úplnú digitálnu nezávislosť;

72.chápe, že aj po jej dosiahnutí v roku 2025 Európska prokuratúra zdôrazňuje, že podpora autonómie v oblasti IT si vyžaduje dodatočné ľudské a finančné zdroje, ktoré doteraz neboli poskytnuté z dôvodu obmedzenia vyplývajúceho z celkových dostupných rozpočtových zdrojov v príslušných položkách; vyzýva Komisiu, aby prehodnotila svoje rozhodnutie a vyčlenila dodatočné zdroje na zabezpečenie toho, aby nebola ohrozená účinnosť a právna spoľahlivosť činností Európskej prokuratúry;

73.konštatuje, že v roku 2024 Európska prokuratúra v oblasti IT nepretržite pracovala na dvoch hlavných projektoch programu autonómie v oblasti IT a programu systému správy prípadov, pričom cieľom prvého z nich bolo poskytnúť kompletný katalóg administratívnych IT služieb plne riadených interne, a cieľom druhého bolo pokročiť v rozvoji digitalizácie v oblastiach hlavnej činnosti – vo vyšetrovaní a trestnom stíhaní; domnieva sa, že riešenie spočívajúce v nábore interných zmluvných poskytovateľov na realizáciu týchto projektov ponúka okamžitú operačnú kontinuitu, ale nemalo by sa chápať ako konečné riešenie pre Európsku prokuratúru vzhľadom na mimoriadne citlivý charakter jej činností a potrebu zabezpečiť kontinuitu a spoľahlivosť jej digitálnych služieb, ako aj najvyššiu úroveň bezpečnosti jej IT infraštruktúry, systémov a zariadení; opakuje svoje obavy týkajúce sa rizika nedostatočného vnímania citlivosti tejto otázky zo strany Komisie, ktoré sa prejavuje povrchným posúdením problému, čo by mohlo mať nepriaznivý vplyv na operačné činnosti Európskej prokuratúry a predstavuje potenciálne riziko pre dobrú povesť Únie v prípade, že by to viedlo k oslabeniu operačnej kapacity Európskej prokuratúry;

74.pripomína, že zložitosť IT infraštruktúry Európskej prokuratúry vyplýva z decentralizovanej štruktúry Európskej prokuratúry, ktorá každému európskemu delegovanému prokurátorovi ukladá povinnosť používať vnútroštátne systémy správy prípadov aj systémy správy prípadov Európskej prokuratúry, čo sú rôzne databázy údajov, ktoré sa riadia rôznymi prístupovými právami; poukazuje na to, že spracovanie a výmena informácií medzi centrálnymi službami európskych delegovaných prokurátorov a Európskej prokuratúry si vyžaduje digitalizáciu spisu zo strany európskych delegovaných prokurátorov, ktorí sú povinní používať vnútroštátne digitálne nástroje v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ale zároveň sú povinní zohľadniť potrebu mať takéto digitálne dokumenty vo formátoch kompatibilných s centrálnym systémom Európskej prokuratúry a so systémami používanými ostatnými európskymi delegovanými prokurátormi, ktorí sú partnermi pri vyšetrovaní prípadov;

75.zastáva názor, že integrácia systému správy prípadov Európskej prokuratúry a vnútroštátnych systémov riadenia prípadov je potrebná na zvýšenie účinnosti vyšetrovaní a je potrebné ju uskutočniť v súvislosti s revíziou nariadenia (EÚ) 2017/1939; predpokladá, že takáto integrácia by si vyžadovala spoločnú konzistentnú úroveň digitalizácie vo všetkých zúčastnených členských štátoch, aby sa vytvorilo digitálne pracovné prostredie zabezpečené na rovnakej úrovni ako v ústredí Európskej prokuratúry, a to pri plnom rešpektovaní vnútroštátnych právnych rámcov; pripomína, že v rozpočtovom odhade a prognóze by sa mali zohľadniť spoločné náklady členských štátov a Únie; oceňuje úlohu a prínos národných asistentov európskych delegovaných prokurátorov pri efektívnom využívaní a zásobovaní systémov a navrhuje zvážiť, či im pri revízii nariadenia (EÚ) 2017/1939 neprideliť osobitný štatút; zdôrazňuje, že akákoľvek budúca integrácia by mala byť založená na vyváženom rozdelení zodpovednosti medzi Úniou a členskými štátmi;

76.považuje za kľúčové zmierniť riziká pre štrukturálnu integritu IT Európskej prokuratúry vyplývajúce z agresívnych praktík združení organizovanej trestnej činnosti, ktoré Európska prokuratúra vyšetruje a stíha a ktoré sú náchylné agresívne reagovať na zásahy Európskej prokuratúry s cieľom narušiť ich trestnú činnosť; oceňuje, že celková zlepšená bezpečnostná stratégia a globálny rámec politiky informačnej bezpečnosti, ktorý bol navrhnutý v roku 2023, bol formálne schválený a prijatý v roku 2024; zdôrazňuje, že fyzická a digitálna bezpečnosť a ich riadenie sú základnými faktormi operačnej nezávislosti a účinnosti Európskej prokuratúry a vyžadujú si zdroje, ako napríklad tie, ktoré boli použité na vytvorenie špecializovaného útvaru na riešenie kybernetickej a fyzickej bezpečnosti;

77.zdôrazňuje, že od Európskej prokuratúry sa vyžaduje, aby riešila čoraz väčší počet prípadov, v ktorých sa používajú špičkové technológie a digitálne kriminálne metódy, a preto potrebuje moderné vybavenie a IT systémy, aby mohla do vyšetrovacích procesov a analýz začleniť pokročilé technológie, ktoré často používajú sofistikované zločinecké siete;

78.konštatuje, že v operačných oblastiach postupuje Európska prokuratúra s veľkou opatrnosťou pri používaní umelej inteligencie, a súhlasí s tým, že hoci umelá inteligencia môže pomôcť pri spracovaní údajov, vyhodnocovanie dôkazov a rozhodovanie o trestnom stíhaní zostáva výlučne v plnej zodpovednosti človeka; víta tento prístup ako nevyhnutný na zabezpečenie základných práv, právnej istoty a zodpovednosti; zdôrazňuje, že Európska prokuratúra nevníma umelú inteligenciu ako nástroj, ktorý môže znížiť počet potrebných zamestnancov, ale skôr ako podporný nástroj pri zvládaní narastajúcej pracovnej záťaže; nabáda na cielené investovanie do nástrojov umelej inteligencie, pokiaľ ich používanie zostane primerané a bude podliehať ľudskému dohľadu, a súvisiacej odbornej prípravy, ktorých vplyv na rozpočet by mal byť kompenzovaný zvýšením efektívnosti prekladateľských a iných podporných procesov; vyzýva Európsku prokuratúru, aby poskytla zamestnancom usmernenia o tom, ako tieto nástroje používať, a to najmä so zameraním na typické postupy, ktoré sú súčasťou osobitného mandátu Európskej prokuratúry;

79.je si vedomý, že prípady Európskej prokuratúry a súvisiace spisy a dôkazy sa postupujú Európskej prokuratúre a registrujú v ktoromkoľvek jazyku Únie a že každý prípad môže mať stovky až tisíce hromadne doručených dokumentov, ktoré je potrebné preložiť do pracovných jazykov na účely analýzy a vyšetrovania prípadu, pričom správy a rozhodnutia Európskej prokuratúry vydané v angličtine sa musia preložiť späť do jazyka členského štátu, ktorý ich postúpil vnútroštátnym súdom; uvedomuje si, že tento proces sa vykonáva prostredníctvom služieb strojového prekladu, ktoré poskytuje Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie; uvádza, že náklady na služby elektronického prekladu v roku 2024 predstavovali 1 051 000 EUR za nástroje strojového prekladu a 2 308 452 EUR za ľudský preklad Tento údaj nezahŕňa tlmočnícke služby, ktoré sa poskytujú na základe dohody o úrovni poskytovaných služieb s Generálnym riaditeľstvom Komisie pre tlmočenie (GR pre tlmočenie) alebo v prípade, že GR pre tlmočenie odmietne alebo nie je schopné poskytnúť požadovanú službu, prostredníctvom najatia externých pracovníkov dostupných na trhu (ad hoc výnimky z rozpočtových pravidiel). Náklady vynaložené v roku 2024 predstavujú celkovú sumu 22 536 EUR a 9 360 EUR v rámci dohody o úrovni poskytovaných služieb s GR pre tlmočenie a zvyšok v rámci ad hoc nákupov služieb.; žiada Európsku prokuratúru, aby hľadala možnosti lepšieho využívania týchto služieb strojového prekladu, ktoré zatiaľ nie sú podporované umelou inteligenciou, ale sú založené na súboroch slovníkových údajov, ktoré dodáva služba elektronického prekladu eTranslation generálneho riaditeľstva pre digitálne služby a každoročne sa aktualizujú;

80.opätovne vyjadruje podporu Európskej prokuratúre v jej žiadostiach o zdroje na ochranu jej kybernetickej bezpečnosti a vyzýva na urýchlené vykonávanie spoľahlivej stratégie v oblasti kybernetickej bezpečnosti na ochranu operácií a integrity údajov Európskej prokuratúry;

81.konštatuje, že digitálna stratégia Európskej prokuratúry a politika riadenia zraniteľností a bezpečnostných záplat sa v súčasnosti vyvíjajú a že existujúce služby zabezpečujú hodnotenie zraniteľností a nástroj na automatické skenovanie a oznamovanie pre kľúčové prostredie systému správy prípadov; vyzýva Európsku prokuratúru, aby uprednostnila tie opatrenia, ktoré sú dôležité na zabezpečenie bezpečného pracovného prostredia, kontinuity činností a ochrany príslušných informácií;

82.víta nepretržitý dialóg medzi úradníkom pre ochranu údajov Európskej prokuratúry a kontaktným miestom európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov pre Európsku prokuratúru a ich pravidelné dvojstranné stretnutia; nabáda kolégium, ktorého rozhodnutia dopĺňajú aktuálny právny rámec Nariadenie (EÚ) 2017/1939 (tzv. nariadenie o Európskej prokuratúre) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2018/1725/oj)., aby sa spolu s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov zapojilo do pravidelnej revízie existujúcich postupov a praktík vzhľadom na potrebu zabezpečiť použiteľnosť osobných údajov na účely vyšetrovania a trestného stíhania a zároveň zabezpečiť ich ochranu;

83.konštatuje, že nájomná zmluva, na základe ktorej luxemburské orgány poskytujú budovu, v ktorej v súčasnosti sídli Európska prokuratúra, bez nájomného, nebola v roku 2024 zmenená a že Európska prokuratúra zaplatila v roku 2024 rovnaký ročný poplatok za služby vo výške 716 724 EUR ako v roku 2023 bez dodatočných nákladov;

84.konštatuje, že Európska prokuratúra v súčasnosti využíva desať poschodí vo veži a štyri poschodia v prístavbe budovy veže B (TOB); je si vedomý toho, že hostiteľský štát od začiatku roka 2025 rekonštruuje ďalších sedem poschodí, ktoré budú postupne odovzdané Európskej prokuratúre v priebehu 4. štvrťroka 2025; chápe, že nové poschodia pomôžu prekonať súčasný nedostatok priestoru a ponúknu možnosť zjednotiť a efektívne prerozdeliť služby Európskej prokuratúry v rámci priestorov; pripomína povahu činností Európskej prokuratúry a ich dôvernosť, preto víta pridelenie individuálneho pracovného priestoru každému zamestnancovi v jedno-, dvoj- alebo trojmiestnej kancelárii; oceňuje už existujúce opatrenia na zabezpečenie prístupnosti kancelárií pre osoby so zníženou pohyblivosťou alebo iným zdravotným postihnutím;

85. je si vedomý toho, že Európska prokuratúra využíva časť budovy, ktorú hostiteľský štát poskytuje bezplatne, a že environmentálne parametre spravujú vnútroštátne orgány v súlade s miestnymi environmentálnymi požiadavkami; víta opatrenia, ktoré prijali luxemburské orgány na podporu Európskej prokuratúry pri presadzovaní environmentálneho manažérstva, čoho výsledkom je inštalácia 20 nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá v podzemných garážach a výmena energeticky úsporného vnútorného osvetlenia a fasádnych žalúzií v celom areáli ústredia Európskej prokuratúry s cieľom zvýšiť energetickú účinnosť budovy; konštatuje, že na všetkých poschodiach boli nainštalované zariadenia na filtrovanie vody, čím sa znížilo používanie plastových fliaš; konštatuje, že ústredie Európskej prokuratúry je začlenené do luxemburskej siete bezplatnej verejnej dopravy, takže sa k nej možno ľahko dostať dopravnými prostriedkami s nízkym vplyvom na životné prostredie bez toho, aby zamestnancom a návštevníkom vznikli akékoľvek náklady, a že v podzemnom parkovisku ústredia je vyhradená osobitná časť pre bicykle;

86.konštatuje, že Európska prokuratúra sa riadi rozhodnutím Komisie C(2025) 2495 – Príručka o služobných cestách a povolených cestách, pričom berie do úvahy nielen ekologické cestovné riešenia pre zamestnancov zúčastňujúcich sa na služobných cestách, ale aj systematické posudzovanie potreby služobných ciest vzhľadom na uskutočniteľnosť online stretnutí;

87. opakuje, že v rámci štruktúry určenej na ochranu finančných záujmov Únie možno hlavnú úlohu Európskej prokuratúry účinne plniť len prostredníctvom intenzívnej spolupráce a koordinácie s ostatnými subjektmi, ktoré plnia doplnkové úlohy; zdôrazňuje, že Európska prokuratúra pôsobí v zložitom a heterogénnom prostredí, kde je jej nezávislosť rovnako dôležitá ako jej schopnosť vytvárať synergie s partnermi a vôľa komunikovať s príslušnými zainteresovanými stranami;

88.je si vedomý úsilia Európskej prokuratúry o účinnú spoluprácu s Europolom, úradom OLAF a Eurojustom, ktorá sa uskutočňuje v súlade s mandátom každej organizácie prostredníctvom pravidelných stretnutí na riadiacej a technickej úrovni a prostredníctvom procesov „indikátora pozitívnej alebo negatívnej lustrácie“, ktoré sa používajú na obojsmernú výmenu informácií a na zabránenie duplicite činností; vyjadruje však poľutovanie nad obmedzeným objemom operačnej spolupráce medzi úradom OLAF a Európskou prokuratúrou, čo potvrdzuje neustále nízky počet prípadov Európskej prokuratúry podporovaných úradom OLAF (4 prípady v roku 2023 a 5 prípadov v roku 2024) v porovnaní s objemom prípadov, v ktorých Európska prokuratúra získala v roku 2024 podporu od Eurojustu (25) a Europolu (83); konštatuje, že spolupráca s Europolom trpí obmedzeniami vyplývajúcimi z vnútroštátneho procesného trestného práva a dostupnosti údajov, ktoré vlastní Európska prokuratúra; domnieva sa, že ďalšie posilnenie spolupráce s Europolom by umožnilo synergie a optimalizáciu zdrojov, a to aj napriek naliehavej potrebe, aby si Európska prokuratúra vyvinula svoju internú analytickú platformu, ktorá je nevyhnutná pre rýchlu interpretáciu údajov zhromaždených počas jej vyšetrovaní a pre stanovenie operačných stratégií v cezhraničných prípadoch, ktoré vyžadujú prístup k celému systému správy prípadov Európskej prokuratúry; vyzýva všetky strany, aby preskúmali vhodné spôsoby vytvárania synergií, posilňovali spoluprácu na operačnej úrovni, predchádzali duplicite úloh a lepšie využívali existujúce analytické kapacity; víta zriadenie špecializovaných pracovných skupín pre Komisiou ohlásenú revíziu štruktúry boja proti podvodom a očakáva, že diskusie, do ktorých sa zapoja všetky zložky štruktúry boja proti podvodom, prinesú hmatateľné zlepšenia spôsobu ich spolupráce a koordinácie činností, ktoré má Komisia predložiť do konca roka 2026;

89.berie na vedomie dobrú spoluprácu Európskej prokuratúry s Dvorom audítorov, európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov a európskym ombudsmanom v roku 2024; konštatuje, že európsky ombudsman začal jedno vyšetrovanie na základe sťažnosti podanej občanom, ktorý sa zúčastnil výberového konania v roku 2024, ktoré sa potom nepotvrdilo žiadnymi dôkazmi ani prípadmi nesprávneho úradného postupu zo strany Európskej prokuratúry;

90.domnieva sa, že revízia regulačných rámcov úradu OLAF a Európskej prokuratúry poskytuje príležitosť prehodnotiť mnohé aspekty ich spolupráce na základe skúseností získaných počas týchto rokov operačnej činnosti; zdôrazňuje, že skúsenosti získané pri zavádzaní doplnkových vyšetrovaní (ktoré navrhol úrad OLAF) a podporných vyšetrovaní (o ktoré požiadala Európska prokuratúra) ponúkajú dobrý súbor informácií, na ktorých možno stavať pri prepracovaní ich spôsobov spolupráce; zdôrazňuje, že z tých istých operačných skúseností vyplýva potreba zvýšenia miery odhaľovania a lepšieho nahlasovania; konštatuje, že v roku 2024 sa v Európskom parlamente uskutočnilo prvé medzinárodné stretnutie prokurátorov Európskej prokuratúry a vyšetrovateľov úradu OLAF; domnieva sa, že ho možno považovať za pilotný projekt výmeny názorov, ktorá by sa mala konať pravidelne, pokiaľ budú k dispozícii finančné zdroje; opakuje, že primeraný dialóg a spoluprácu medzi jednotlivými zložkami štruktúry Únie na boj proti podvodom možno dosiahnuť len vytvorením povinného medziinštitucionálneho fóra, na ktorom sa bude môcť pristupovať k strategickým otázkam a diskutovať o nich s cieľom optimalizovať zdroje a dosiahnuť konkrétne výsledky;

91.konštatuje, že podvody v oblasti DPH sa stali štrukturálnou zraniteľnosťou vnútorného trhu a že napriek opakovanému výskytu štandardizovaných karuselových schém sú vnútroštátne daňové orgány schopné odhaliť a potlačiť len malé časti zločineckých sietí; zdôrazňuje jedinečnú hodnotu operácií Európskej prokuratúry, ktoré sú schopné rekonštruovať zložité trestné transakcie a nezákonné finančné toky a prijímať opatrenia prostredníctvom zaistenia a zmrazenia príslušného majetku; vyzýva Komisiu, aby navrhla všetky ďalšie zmeny právnych predpisov potrebné na riešenie situácie, ktorá bráni účinnosti v boji proti podvodom v oblasti DPH a obmedzuje potenciál synergií medzi vnútroštátnymi orgánmi a orgánmi EÚ;

92.zdôrazňuje, že prístup k údajom a výmena informácií sú rozhodujúcimi prvkami každého opatrenia na boj proti podvodom a že od ich uspokojivého plnenia závisí úspech ochrany rozpočtu Únie; pripomína odporúčania Dvora audítorov vyjadrené v jeho osobitnej správe 24/2015 o boji proti podvodom v oblasti DPH a v osobitnej správe Dvora audítorov 08/2025 s názvom Podvody v oblasti dane z pridanej hodnoty pri dovoze – Finančné záujmy Únie nie sú dostatočne chránené v rámci zjednodušených dovozných colných režimov a v tejto súvislosti víta návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o prístup Európskej prokuratúry (EPPO) a Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) k informáciám o dani z pridanej hodnoty na úrovni Únie, ktorý predložila Komisia 14. novembra 2025 https://www.eca.europa.eu/ECAPublications/SR-2025-08/SR-2025-08_SK.pdf; v rovnakom duchu zdôrazňuje význam úplného a účinného zdieľania údajov medzi Európskou prokuratúrou, úradom OLAF, Eurojustom a Europolom a že zriadenie spoločnej pracovnej skupiny by umožnilo dohliadať na integráciu údajov a efektívnosť správy prípadov medzi týmito orgánmi;

93.podporuje výzvu Európskej prokuratúry na zvýšenie úsilia o zabezpečenie oveľa väčších a lepších kapacít na analýzu údajov na úrovni Únie s cieľom plne využiť obrovské množstvo údajov zhromaždených v rámci vyšetrovaní Európskej prokuratúry a súhlasí s tým, že pokrok v tomto smere by výrazne zlepšil boj proti organizovanej trestnej činnosti v Únii; konštatuje, že objem zhromaždených dôkazov, ktoré sú predmetom analýzy, exponenciálne narastá súbežne s rastúcim počtom prípadov, ktoré Európska prokuratúra vyšetruje; poukazuje na to, že veľká časť týchto informácií sa týka organizovanej trestnej činnosti a prania špinavých peňazí a širokej škály nezákonných činností, ktoré s nimi súvisia ako základné trestné činy, ktorých vyšetrovanie nepatrí do pôsobnosti a kompetencií Európskej prokuratúry; konštatuje, že podobná situácia nastala aj po vyšetrovaní Admiral, keď analýza časti z najmenej 638 TB zaistených digitálnych údajov odhalila prepojenie s obchodovaním s drogami, nelegálnymi hazardnými hrami, prostitúciou a ďalšími činnosťami, čo viedlo k začatiu ďalších trestných konaní zo strany vnútroštátnych prokuratúr v súvislosti s trestnou činnosťou, ktorá nie je trestnou činnosťou súvisiacou s ochranou finančných záujmov; poznamenáva, že podobná situácia nastala aj v prípade vyšetrovania Midas, ktoré viedlo k odhaleniu komplexného zločineckého ekosystému, ktorého súčasťou boli schránkové spoločnosti, nastrčené osoby, fiktívne identity a kryptokomunikácie na organizovanie ďalších trestných činností vrátane obchodovania s drogami a zbraňami a financovania terorizmu, v súvislosti s ktorými analýza časti z najmenej 418 TB digitálnych údajov viedla k podaniu trinástich oznámení o trestných činoch vnútroštátnym orgánom zodpovedným za vyšetrovanie týchto trestných činov, ktoré nie sú trestnými činmi súvisiacimi s ochranou finančných záujmov;

94.víta zriadenie vnútorného mechanizmu na zabezpečenie včasného a konzistentného zasielania oznámení Európskej prokuratúry efektívne využívajúceho zdroje v súlade s článkom 103 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2017/1939, ktoré sú dôležité pre administratívne vymáhanie a preventívne opatrenia, a revíziu pracovnej dohody s Komisiou pri príležitosti tretieho výročného preskúmania spolupráce medzi Európskou prokuratúrou a Komisiou na vysokej úrovni v októbri 2024; domnieva sa, že tieto opatrenia povedú k účinnejším opatreniam na ochranu finančných záujmov Únie; zdôrazňuje prudký nárast počtu oznámení Komisii, ktorý nasledoval po nových opatreniach v rokoch 2024 a 2025 (+147 %, resp. +85 % v porovnaní s rokom 2022); upozorňuje však, že na to, aby bola Európska prokuratúra schopná účinne sledovať svoje prípady a zaistiť neustály prísun informácií Komisii, ktoré budú podkladom pre prijímanie správnych opatrení, je potrebné ďalej rozvíjať systém správy prípadov a analytické kapacity Európskej prokuratúry, čo v situácii štrukturálneho nedostatku finančných prostriedkov nie je možné; vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek jasným informáciám Európskej prokuratúry o finančných potrebách Komisia vo svojom opravnom liste č. 1/2024 poskytla len tri pracovné miesta uvedené v pláne pracovných miest a jedno miesto zmluvného zamestnanca, čo nie je dostatočné; schvaľuje budúce žiadosti Európskej prokuratúry o zdroje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby sa do rozpočtu Únie vrátili sumy dotknuté podvodmi; vyzýva Komisiu, aby maximalizovala administratívne vymáhanie prostriedkov do rozpočtu Únie a zároveň zachovávala dôvernosť a riadny priebeh vyšetrovacích opatrení;

95.uvedomuje si, že vymáhanie finančných prostriedkov vnútroštátnymi orgánmi je aj naďalej zodpovednosťou Komisie, ako sa uvádza v poverovacom liste pre komisára pre rozpočet, boj proti podvodom a verejnú správu, a zdôrazňuje, že Európska prokuratúra zatiaľ nemá mandát, aby proces vymáhania prostriedkov sledovala; opakuje svoju výzvu členským štátom, aby posilnili spoluprácu v procese vymáhania a včas informovali Komisiu aj Európsku prokuratúru o konečných konfiškáciách; zastáva názor, že je potrebná revízia príslušných nariadení s cieľom objasniť úlohu Európskej prokuratúry v procese vymáhania;

96.uznáva, že vyšetrovanie Európskej prokuratúry sa môže začať len vtedy, ak sa informácie dostanú k prokurátorom, a očakáva, že členské štáty si splnia právne povinnosti a Európskej prokuratúre nahlásia všetky relevantné prípady; so znepokojením konštatuje, že v roku 2024 pretrvávali v súvislosti s vyšetrovaniami Európskej prokuratúry spory o právomoc a systémové prekážky vrátane prípadov vzbudzujúcich obavy týkajúce sa právneho štátu; v tejto súvislosti pripomína verejné vyhlásenie Európskej prokuratúry o rozhodnutí týkajúcom sa sporu o právomoc v Chorvátsku; vyzýva Komisiu, aby v rámci svojej zodpovednosti za zabezpečenie súladu s právom Únie a za ochranu finančných záujmov Únie systematicky sledovala takéto prekážky; so znepokojením konštatuje, že niektoré členské štáty vyhlásili trestné činy, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, za vnútroštátne prípady a odmietli uznať právomoc Európskej prokuratúry; vyjadruje svoje obavy z možného negatívneho vplyvu na vyšetrovanie týchto kompetenčných sporov, zo straty dôkazov alebo z oneskoreného zhromažďovania dôkazov; vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala a vyhodnocovala informácie týkajúce sa prípadov kompetenčných sporov s cieľom získať relevantné údaje na účely revízie nariadenia (EÚ) 2017/1939;

97.konštatuje, že napriek tomu, že právomoc Európskej prokuratúry je jasne vymedzená v článku 22 ods. 1 a 2 a v článku 23 nariadenia (EÚ) 2017/1939, v roku 2024 boli opäť nastolené otázky právomoci medzi vnútroštátnymi orgánmi a európskymi delegovanými prokurátormi; zdôrazňuje, že tieto prípady by sa mali riešiť v súlade s článkom 25 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2017/1939, ktorý ich postupuje vnútroštátnemu súdnemu orgánu príslušnému rozhodovať vo veciach kompetenčných sporov medzi vnútroštátnymi prokurátormi, pod podmienkou, že jeho rozhodnutie môže byť predmetom prejudiciálneho rozhodnutia Súdneho dvora, ako sa stanovuje v článku 42 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) 2017/1939, ktorý vychádza z článku 267 ZFEÚ; opakuje, že vzhľadom na to, že v mnohých členských štátoch nemôže byť rozhodnutie vnútroštátneho orgánu o kompetenčnom spore predmetom prejudiciálneho rozhodnutia Súdneho dvora, súčasná situácia nie je právne jasná; nabáda členské štáty, aby v prípade pochybností o právomoci Európskej prokuratúry predložili Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku na prejudiciálne rozhodnutie podľa článku 267 ZFEÚ a článku 42 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) 2017/1939;

98.konštatuje, že v roku 2024 Európska prokuratúra implementovala a uhradila príslušné náklady na „Akadémiu Európskej prokuratúry“, ktorú zorganizovala spolu s Guardia di Finanza v Taliansku a v rámci ktorej sa uskutočnili dva dvojtýždňové prezenčné kurzy pre 49 vyšetrovateľov; konštatuje, že v niektorých členských štátoch sa uskutočnili špecializované školenia pre príslušníkov orgánov presadzovania práva v oblastiach mandátu Európskej prokuratúry; vyzýva Komisiu, aby podporila a zabezpečila financovanie tohto cenného projektu odbornej prípravy; poznamenáva, že v roku 2024 európski prokurátori a európski delegovaní prokurátori začali realizovať ďalšie akcie na zvýšenie informovanosti na decentralizovanej a centrálnej úrovni pre vnútroštátne zainteresované strany, pričom mnohokrát hostili delegácie z oblasti súdnictva, prokuratúry a presadzovania práva;

99.opätovne vyjadruje svoje znepokojenie nad rastúcim počtom prípadov týkajúcich sa Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktoré nie sú rozdelené jednotne medzi členské štáty, ktorým už boli vyplatené významné platby; zdôrazňuje, že nerovnomerné rozloženie prípadov môže byť dôsledkom nerovnomernej primeranosti systémov riadenia a kontroly členských štátov alebo neoptimálnej účinnosti úsilia o odhaľovanie a neprehľadných postupov oznamovania; poukazuje na to, že zdroje Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pochádzajú z rozpočtu Únie a že ich ochrana je v kompetencii Európskej prokuratúry, a preto vyzýva Komisiu a ostatné orgány a inštitúcie Únie, aby zvýšili úsilie pri odhaľovaní a informovali Európsku prokuratúru o každej relevantnej situácii v tejto oblasti;

100.poukazuje na to, že veľký počet aktívnych prípadov týkajúcich sa prostriedkov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa v budúcnosti pravdepodobne zvýši s nárastom intenzity vyplácania prostriedkov v súvislosti s blížiacim sa dátumom ukončenia, a považuje za nevyhnutné zintenzívniť spoluprácu a koordináciu medzi príslušnými orgánmi, najmä s pracovnou skupinou pre obnovu a odolnosť, s cieľom posilniť mechanizmus monitorovania a kontroly prostredníctvom analýzy prípadov podvodov vyšetrovaných Európskou prokuratúrou a odhaliť prípadné nedostatky v kontrole alebo vzory podvodov, ktoré mohli byť dôsledkom prehliadnutia alebo opomenutia, a riešiť ich prostredníctvom opatrení na zníženie a spätné získanie prostriedkov zavedených v prílohe IV k Usmerneniam Komisie o plánoch obnovy a odolnosti prijatým 22. júla 2024;

101.oceňuje súhlas kolégia s dohodou o podmienkach spolupráce s protikorupčnou komisiou Seychel a generálnou prokuratúrou Andorrského kniežatstva a uzavretie memoránd o porozumení s podpredsedníctvom Svetovej banky pre integritu a Iberoamerickým združením prokurátorov; víta podpísanie dohody o spolupráci s Európskym parlamentom v novembri 2024, ktorou sa ustanovujú jasné podmienky spolupráce na účely ochrany finančných záujmov Únie, a súhlas kolégia s dohodou o spolupráci s ESVČ a revíziou príloh k dohode s Komisiou, ako aj začatie rokovaní o dohode o spolupráci s Európskou centrálnou bankou, takisto v roku 2024;

102.berie na vedomie intenzívnu činnosť Európskej prokuratúry s cieľom zabezpečiť účinnosť jej vyšetrovaní v medzinárodnom kontexte a v súvislosti s tretími krajinami; je si vedomý, že Európska prokuratúra je členom alebo pozorovateľom viacerých medzinárodných sietí a organizácií, ako sú Egmontská skupina, sieť GlobE, pracovná skupina OECD pre úplatkárstvo, sieť Carin, sieť Nadal, sieť EACN/EPAC, Európska justičná sieť, Výbor expertov Rady Európy pre uplatňovanie európskych dohovorov o spolupráci v trestných veciach (PC-OC) a ďalšie; konštatuje, že Európska prokuratúra podpísala dohody o spolupráci s mnohými partnermi; uznáva, že Európska prokuratúra má ťažkosti účinne zasahovať, kým chýba jasný právny základ, a oceňuje, že v auguste 2023 odovzdala Komisii zoznam tretích krajín, ktoré sa považujú za prioritné na uzatvorenie dohôd, ktoré by mohli uľahčiť spoluprácu; vyzýva Komisiu, aby žiadosti Európskej prokuratúry náležite zohľadnila;

103.konštatuje, že Európska prokuratúra sa naďalej spoliehala na medziinštitucionálne zmluvy a dvojstranné dohody o úrovni poskytovaných služieb a na konci roka 2024 mala 86 aktívnych členstiev v medziinštitucionálnych rámcových zmluvách a 23 dohôd o úrovni poskytovaných služieb alebo iných dohôd s verejnou správou Únie s cieľom nakupovať tovar a služby za nižšie ceny alebo maximalizovať rozpočtové úspory z platných zmluvných nástrojov v súlade so zásadami správneho finančného riadenia;

104.veľmi víta zapojenie Poľska a Švédska do Európskej prokuratúry; konštatuje, že Dánsko naďalej uplatňuje výnimku zo zapojenia do Európskej prokuratúry podľa protokolov č. 21 a 22 ZFEÚ; je si vedomý, že po prvom náznaku írskej vlády o jej potenciálnej účasti na posilnenej spolupráci Európska prokuratúra zriadila osobitnú pracovnú skupinu zloženú zo zástupcov príslušných útvarov Európskej prokuratúry, ktorá sa zaoberá všetkými aspektmi tejto účasti a sprevádza vnútroštátne orgány týmto procesom; konštatuje, že na žiadosť členského štátu sa už uskutočnilo niekoľko neformálnych stretnutí s cieľom vysvetliť fungovanie Európskej prokuratúry; poznamenáva však, že v roku 2024 nedošlo k žiadnej oficiálnej komunikácii s írskou medzirezortnou pracovnou skupinou zriadenou na preskúmanie možného budúceho zapojenia Írska do Európskej prokuratúry; naliehavo vyzýva Komisiu, Európsku prokuratúru a írske orgány, aby obnovili konštruktívny dialóg a našli účinný spôsob napredovania;

105.vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Maďarsko je jediný zvyšný členský štát, ktorý sa k Európskej prokuratúre ešte nepripojil, hoci tomu nebránia žiadne právne ani ústavné prekážky; dôrazne vyzýva maďarskú vládu, aby sa bezodkladne pripojila k Európskej prokuratúre; domnieva sa, že pokračujúcu neúčasť možno vykladať len ako úmyselný pokus zamedziť nezávislej európskej kontrole korupcie a zneužívania finančných prostriedkov Únie; je presvedčený, že pristúpenie krajiny k Európskej prokuratúre by bolo konečne reakciou na dlhodobé a legitímne požiadavky občianskej spoločnosti a občanov na posilnenie právnych záruk proti podvodom, korupcii a iným závažným pochybeniam a na obnovenie dôvery v ochranu finančných záujmov Únie, ktoré sú v súčasnosti ohrozené pretrvávajúcimi nedostatkami v presadzovaní a ktoré oslabujú pozitívny vplyv politík Únie určených na podporu rastu, súdržnosti a blahobytu maďarských občanov, malých a stredných podnikov a miestnych a regionálnych orgánov;

106.pripomína niekoľko pokusov maďarskej vlády o systematickú špionáž voči zamestnancom Európskej komisie a úradu OLAF;

107.zdôrazňuje, že ak ktorýkoľvek členský štát nespolupracuje s Európskou prokuratúrou, vznikajú medzery v systéme imunít a výsad, čo oslabuje ochranu finančných záujmov Únie, ktorá sa v dôsledku toho stáva nerovnomernou a neefektívnou, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby začala konanie o nesplnení povinnosti proti každému členskému štátu, ktorý systematicky bráni vyšetrovaniam vedeným Európskou prokuratúrou; vyzýva Komisiu, aby pri uplatňovaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 zo 16. decembra 2020 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie (Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2020/2092/oj). zvážila, že neúčasť na činnosti Európskej prokuratúry môže predstavovať potenciálnu hrozbu pre finančné záujmy Únie, a vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala úroveň spolupráce členských štátov s Európskou prokuratúrou; v tomto duchu vyjadruje hlboké poľutovanie nad prípadmi, ktoré boli nahlásené v roku 2024, keď boli vyšetrovatelia úradu OLAF a Európskej prokuratúry pri výkone svojej činnosti na mieste vystavení hrozbám zo strany vlád členských štátov; zdôrazňuje, že takéto situácie podkopávajú zásady právneho štátu, predstavujú vážne narušenie vzájomnej dôvery a lojálnej spolupráce medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ a oslabujú činnosť Únie, a vyzýva na zavedenie prísnych preventívnych a ochranných opatrení na ochranu zamestnancov, keď sú nasadení v situáciách, ktoré ich vystavujú rizikám;

108.zdôrazňuje, že činnosti Európskej prokuratúry musia prispievať k ochrane finančných záujmov Únie a že sa očakáva, že povedú k vymáhaniu súm vyplatených z rozpočtu Únie, ktoré sa z dôvodu trestnej činnosti nepoužili na zamýšľaný účel; poznamenáva, že proces konfiškácie, ktorý umožňuje vymáhanie takýchto súm, prináleží vnútroštátnym orgánom a že príslušné skonfiškované sumy alebo hodnota majetku, ktoré sú výsledkom opatrení prijatých európskymi delegovanými prokurátormi v členských štátoch, by sa mali vrátiť do rozpočtu Únie po odpočítaní nákladov, ktoré vznikli orgánom členských štátov pri vykonávaní týchto opatrení v súlade s článkom 38 nariadenia (EÚ) 2017/1939, ktorý sa týka majetku alebo príjmov, s ktorými sa má nakladať v súlade s platným vnútroštátnym právom bez toho, aby boli dotknuté práva Únie alebo iných obetí na náhradu škody, ktorá im vznikla; pripomína, že parlamentný Výbor pre rozpočtovú kontrolu navrhol, aby sa potenciálne príjmy vyplývajúce zo zaistenia a konfiškácie majetku započítali do rozpočtu Únie ako nepridelené príjmy v rámci samostatnej rozpočtovej položky vytvorenej pozmeňujúcim návrhom k rozpočtu; oceňuje záväzok Európskej prokuratúry spolupracovať s Komisiou na podpore akéhokoľvek úsilia zameraného na zabezpečenie realizácie vyššie uvedených opatrení; považuje za potrebné zmeniť článok 38, aby sa umožnilo jeho účinné vykonávanie a monitorovanie, s cieľom zabezpečiť ochranu rozpočtu Únie, a vyzýva Komisiu, aby s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi uzavrela potrebné dohody, ktoré umožnia, aby sa tieto sumy dostali do rozpočtu Únie, a aby navrhla potrebné legislatívne riešenia na jeho účinné presadzovanie;

109.zdôrazňuje význam monitorovania a systematického podávania správ o nadväzných opatreniach po vyšetrovaní a trestnom stíhaní s osobitným zreteľom na prijaté finančné opatrenia (konfiškácia a vymáhanie), aby sa lepšie pochopil vplyv opatrení Európskej prokuratúry; konštatuje, že Európska prokuratúra a Komisia sa zaviazali zefektívniť svoju komunikáciu a zabezpečiť jej primeranosť v súvislosti s možným prijatím opatrení na obnovu rozpočtu Únie postihnutého finančnými trestnými činmi; trvá na tom, že Komisia má pomáhať Európskej prokuratúre pri monitorovaní a sledovaní činností Európskej prokuratúry, aby sa zabránilo odklonu obmedzených zdrojov Európskej prokuratúry od vyšetrovacích a prokurátorských úloh; je presvedčený, že kontrola administratívnych opatrení nadväzujúcich na vyšetrovanie trestných činov zo strany Európskeho parlamentu významne prispieva k zlepšeniu účinnosti štruktúry Únie na boj proti podvodom; nabáda Komisiu, ako aj všetky zložky štruktúry boja proti podvodom, aby našli účinný a efektívny spôsob monitorovania vykonaných opatrení a podávania správ o ich konečnom výsledku;

110.zdôrazňuje kľúčovú úlohu vymáhania majetku a jeho odstrašujúci účinok na organizovanú trestnú činnosť; konštatuje, že účasť Európskej prokuratúry v medzinárodných sieťach by mala zvýšiť účinnosť operácií vymáhania majetku; opakuje, že včasné a účinné vyšetrovanie a stíhanie finančných trestných činov by malo viesť k významným úsporám pre rozpočty Únie a členských štátov;

111.oceňuje mnohé zlepšenia v internej a externej komunikácii Európskej prokuratúry v roku 2024, najmä informačné stretnutia o boji proti obťažovaniu a o oznamovaní protispoločenskej činnosti a ďalšie iniciatívy na zvyšovanie informovanosti o etickom rámci Európskej prokuratúry, ktorý sa stále vyvíja; víta príspevok k výmene názorov v Európskom parlamente počas rozpráv v rôznych parlamentných výboroch, najmä zo strany hlavného európskeho prokurátora (Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výbor pre kontrolu rozpočtu, Výbor pre hospodárske a menové veci, Podvýbor pre daňové otázky);

112.konštatuje, že zdroje Európskej prokuratúry vyhradené na komunikáciu sú obmedzené a že vzhľadom na potrebu zaviesť digitálnu autonómiu Európskej prokuratúry sa správa webového sídla Európskej prokuratúry začala vykonávať interne, takže po tom, čo GR pre digitálne služby prestane túto službu poskytovať, budú potrebné dodatočné zdroje; konštatuje, že rozpočet na komunikáciu s verejnosťou a propagačné činnosti v roku 2024 predstavoval 235 382 EUR a že bol celý vyčerpaný, najmä na získanie licencií na monitorovanie médií a na ďalšie komunikačné iniciatívy a preklady publikácií;

113.konštatuje, že stratégia Európskej prokuratúry v oblasti sociálnych médií je navrhnutá tak, aby sa účinne zameriavala na rôzne cieľové skupiny vrátane novinárov, inštitucionálnych zainteresovaných strán, odborníkov v oblasti práva a presadzovania práva, akademickej obce a širokej verejnosti tým, že prispôsobuje správy ich potrebám; poznamenáva, že hlavným cieľom prítomnosti Európskej prokuratúry v sociálnych médiách je budovanie dôvery prostredníctvom zlepšenia viditeľnosti; pripomína svoju výzvu adresovanú Európskej prokuratúre, aby sa zreteľne usilovala o čo najlepšiu rovnováhu medzi transparentnosťou a verejným záujmom na jednej strane a riadnym vedením vyšetrovaní na druhej strane a zabezpečila neutralitu komunikácie o svojich činnostiach; nabáda Európsku prokuratúru, aby vysielala ubezpečujúce správy o operačnom rozmere hodnôt a zásad Únie, ktoré sú zakotvené v nezávislosti a dodržiavaní právnych predpisov, uplatňovaných transparentne a s rozvahou; konštatuje, že účinná komunikácia Európskej prokuratúry prispieva k posilneniu dobrého mena inštitúcií medzi občanmi a k zvýšeniu povedomia daňovníkov o komplexnosti a dôležitosti ochrany finančných záujmov Únie;

114.zdôrazňuje, že úsilie Európskej prokuratúry poskytovať správne a zrozumiteľné informácie o zložitých prípadoch, v ktorých sa vedie trestné stíhanie, môže byť silným stimulom pre občanov Únie, aby nahlasovali prípadné pochybenia Európskej prokuratúre, a prispieť k podpore väčšieho zapojenia občianskej spoločnosti; oceňuje odhodlanie Európskej prokuratúry zlepšiť pochopenie jej práce medzi novinármi, občanmi a akademickou obcou prostredníctvom mediálnych brífingov v rôznych členských štátoch, študijných návštev, konferencií a pravidelných aktualizácií a čiastkových správ, ktoré informujú všetky skupiny o práci a vplyve Európskej prokuratúry; chápe, že citlivosť vyšetrovaných záležitostí a potreba dodržiavať prezumpciu neviny mnohých strán zapojených do prípadov Európskej prokuratúry si vyžadujú presné tlačové správy a šírenie informácií len po predchádzajúcom a predbežnom overení u prokurátorov a v súlade s právnymi požiadavkami, prípadne ich šírenie prostredníctvom e-mailu, online platforiem a sociálnych médií; poznamenáva, že priama komunikácia prostredníctvom sociálnych médií eliminuje výklad tretích strán a uľahčuje presné a transparentné odovzdávanie posolstiev Európskej prokuratúry;

115.domnieva sa, že posilnená strategická komunikácia by sa mala opierať o jednoduchšiu prístupnosť možností nahlasovania, a víta, že Európska prokuratúra propaguje možnosť nahlasovania v úvodných opisoch všetkých svojich účtov v sociálnych médiách, pričom Európska prokuratúra požaduje začlenenie tejto možnosti do každej štandardnej prezentácie pre externé publikum, návštevníkov a vo vhodných prípadoch aj na konferenciách či pri prejavoch;

116.víta rozhodnutie neprijať právne predpisy, o ktorých hlasoval ukrajinský parlament – Verchovna rada Ukrajiny – v júli 2025 a ktoré by oslabili účinnosť opatrení ukrajinskej špecializovanej protikorupčnej prokuratúry (SAPO) a národného protikorupčného úradu (NABU), najmä vzhľadom na nedávne prípady korupcie na vysokej úrovni, o ktorých informovali médiá a ktoré zdôrazňujú potrebu preventívneho a obozretného prístupu pri riešení korupčných trestných činov, ako aj význam úsilia Ukrajiny účinne sledovať ciele v oblasti transparentnosti;

117.je si vedomý toho, že Európska prokuratúra podpísala tri dohody o spolupráci s ukrajinskou generálnou prokuratúrou – PGO, národným protikorupčným úradom – NABU a špecializovanou protikorupčnou prokuratúrou s cieľom uľahčiť spoluprácu pri príslušných vyšetrovaniach na základe existujúceho právneho rámca; konštatuje, že v roku 2024 Európska prokuratúra vo svojich priestoroch zorganizovala štyri školenia ukrajinských prokurátorov a vyšetrovateľov z NABU; pripomína, že za určitých okolností sa môže pôsobnosť Európskej prokuratúry rozšíriť na finančné prostriedky Únie, aj keď sa používajú v tretích krajinách, a môže sa vzťahovať aj na obchádzanie sankcií Únie, pokiaľ spadajú pod súčasný mandát Európskej prokuratúry a zahŕňajú potenciálne poškodenie finančných záujmov Únie vyhýbaním sa plateniu ciel alebo poplatkov; chápe, že odhaľovanie a nahlasovanie podvodov príslušnými orgánmi zostáva skutočne kľúčovým predpokladom pre akúkoľvek ďalšiu spoluprácu a že výmena odborných poznatkov, ktorá sa začala ponukou odbornej prípravy, bude ďalej pomáhať ukrajinským orgánom v ich úsilí o odhaľovanie potenciálnych podvodov týkajúcich sa finančných prostriedkov Únie; oceňuje pripravenosť Európskej prokuratúry zintenzívniť spoluprácu vytvorením osobitných pracovných skupín s ukrajinskými orgánmi na koordináciu vyšetrovaní, ak je to potrebné vzhľadom na objem a rozsah oznámenej trestnej činnosti;

118.konštatuje, že čoraz väčší objem finančnej podpory Únie pre Ukrajinu, a to aj z Nástroja pre Ukrajinu, v nadchádzajúcich rokoch pravdepodobne vyvolá ďalší dopyt po vyšetrovaniach zo strany Európskej prokuratúry; zdôrazňuje, že je dôležité tieto výzvy predvídať prostredníctvom primeraného personálneho obsadenia, zabezpečenej digitálnej infraštruktúry a posilnených rámcov spolupráce s cieľom chrániť finančné záujmy Únie a zároveň účinne podporovať Ukrajinu.