1.berie na vedomie správu Komisie o monitorovaní uplatňovania práva EÚ za rok 2023;

2.vyjadruje poľutovanie, že Komisia neuverejnila výročnú správu o monitorovaní uplatňovania práva EÚ za rok 2024, čím porušila prax, ktorá sa uplatňuje už viac ako 40 rokov od roku 1983; zdôrazňuje, že pravidelné každoročné monitorovanie uplatňovania práva EÚ je základným nástrojom, ktorým si Komisia plní úlohu strážkyne zmlúv v súlade s článkom 17 ods. 1 Zmluvy o EÚ, pretože pomáha zabezpečiť a monitorovať správne uplatňovanie a presadzovanie práva EÚ vo všetkých členských štátoch a sledovať pokrok dosiahnutý v tejto oblasti transparentným spôsobom prístupným pre všetkých; domnieva sa, že výročná správa o monitorovaní uplatňovania práva EÚ je kľúčovým nástrojom na umožnenie kontroly správnej transpozície a vykonávania práva EÚ a na zabezpečenie inštitucionálnej rovnováhy, ako sa stanovuje v zmluvách; zdôrazňuje, že Európsky parlament musí byť neustále informovaný a že sa spolieha na toto podávanie správ, a to ako spoluzákonodarca, ako aj pri výkone politickej kontroly Komisie podľa článku 14 ods. 1 Zmluvy o EÚ s cieľom zabezpečiť, aby Komisia primerane vykonávala svoje právomoci; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť každoročné monitorovanie uplatňovania práva EÚ v jednotlivých krajinách, aby sa predišlo porušovaniu základných práv a zásad právneho štátu v dôsledku nedostatočného dodržiavania predpisov; vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť slobode prejavu, pluralite médií, rovnosti a nediskriminácii, ktorých porušovanie by mohlo mať priamy vplyv na dôveru občanov v EÚ; domnieva sa, že transparentné a prístupné podávanie správ prispieva k tomu, aby boli občania informovaní o vykonávaní práva EÚ, a znižuje priestor na dezinformácie o fungovaní EÚ; so znepokojením konštatuje, že vnútroštátne ústavné a najvyššie súdy v niektorých členských štátoch oslabujú ustálenú doktrínu prednosti práva EÚ; zdôrazňuje, že takýto vývoj by mal vždy viesť k rýchlej činnosti Komisie v oblasti presadzovania práva vrátane postupov v prípade nesplnenia povinnosti;

3.berie na vedomie posun Komisie smerom k novému cyklu podávania správ o monitorovaní uplatňovania práva EÚ spolu s výročnými správami o pokroku v oblasti zjednodušenia, vykonávania a presadzovania, ktoré prekladá každý komisár, a popri výročnej súhrnnej správe o zjednodušení, vykonávaní a presadzovaní; víta výročnú súhrnnú správu za rok 2025 a výročné správy komisárov o pokroku za rok 2025, ktoré sa vzťahujú na obdobie od 1. januára do 31. júla 2025, ako cenný zdroj faktických informácií o stave vykonávania práva EÚ vo všetkých odvetviach a členských štátoch; konštatuje, že správy sú jasne prezentované; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že analýza sa naďalej príliš zameriava na dosiahnuté výsledky, pričom sa nevenuje dostatočná pozornosť pretrvávajúcim výzvam a systémovým nedostatkom pri presadzovaní; konštatuje, že nedostatočné porovnávacie údaje a ukazovatele zamerané na výsledky obmedzujú posudzovanie skutočného pokroku v priebehu času; zdôrazňuje, že výročná súhrnná správa musí ísť nad rámec opisu a poskytovať vecné a kritické posúdenie systémových výziev a nedostatkov pri uplatňovaní a presadzovaní právnych predpisov EÚ vrátane jasnej a transparentnej identifikácie nedostatkov a plánovaných krokov na ich riešenie; vyzýva Komisiu, aby v budúcich súhrnných správach zabezpečila jednotný prístup a aby kapitoly o zjednodušení boli vyvážené analýzou vykonávania a presadzovania; vyzýva Komisiu, aby prekročila rámec formalistického, procedurálneho monitorovania zameraného len na transpozíciu smerníc; zdôrazňuje, že monitorovanie by malo zachytávať vecnú účinnosť práva EÚ pri dosahovaní jeho cieľov; žiada Komisiu, aby zverejnila metodiku používanú pri príprave súhrnných správ s cieľom zabezpečiť transparentnosť a účinnú parlamentnú kontrolu; zdôrazňuje význam dobrej spolupráce medzi inštitúciami, najmä prostredníctvom trvalého štruktúrovaného dialógu medzi Komisiou a Európskym parlamentom, aby sa zabezpečila úplná transparentnosť a prístupnosť a zvýšila dôveryhodnosť a užitočnosť správ pre tvorcov politík a občanov;

4.vyzýva na zvýšenie transparentnosti spolupráce medzi Komisiou, Európskym parlamentom a Radou pri vykonávaní a presadzovaní práva EÚ, a to aj prostredníctvom pravidelných štruktúrovaných dialógov, systematickej výmeny údajov a včasného zasielania príslušných dokumentov Európskeho parlamentu v súlade s Medziinštitucionálnou dohodou o lepšej tvorbe práva;

5.vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom informácií o základných politických prioritách EÚ vo výročnej správe Komisie o monitorovaní uplatňovania práva EÚ z roku 2023, ako aj v jej súhrnnej správe o zjednodušovaní, vykonávaní a presadzovaní;

6.zdôrazňuje, že je potrebné posilniť mechanizmy ex ante, ktoré zabezpečia, aby legislatívne návrhy boli plne v súlade s rozdelením právomocí stanoveným v zmluvách, aby sa predišlo situáciám, v ktorých akty prijaté prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu a schválené členskými štátmi môžu byť následne zrušené, a to aj čiastočne, na základe právneho základu alebo právomoci; zdôrazňuje, že posilnená právna kontrola vo všetkých fázach legislatívneho procesu je nevyhnutná na zabezpečenie stability, predvídateľnosti a dôveryhodnosti právnych predpisov EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia zabezpečila systematické kontroly súladu na zabránenie tomu, aby právne predpisy EÚ zasahovali do oblastí vylúčených z právomoci EÚ, najmä v citlivých oblastiach;

7.vyzýva Komisiu, aby uverejňovala ročnú správu o transparentnosti osobitne venovanú cyklu monitorovania, zjednodušovania a presadzovania, v ktorej podrobne opíše metodické zmeny, zdroje údajov, problémy, ktoré sa vyskytli, a konzultácie so zainteresovanými stranami a vnútroštátnymi správnymi orgánmi;

8.berie na vedomie odkazy v súhrnnej správe Komisie za rok 2025 a v dostupných odvetvových správach o pokroku na dialógy pred začatím postupu v prípade nesplnenia povinnosti (predtým EU Pilot), ich súčasné fungovanie a ich úlohu pri uľahčovaní včasného riešenia problémov pred začatím formálneho postupu v prípade nesplnenia povinnosti: domnieva sa však, že tieto odkazy by mali byť podrobnejšie;

9.zdôrazňuje, že petície doručené Európskemu parlamentu predstavujú dôležitý nástroj na identifikáciu nedostatkov pri vykonávaní práva EÚ vrátane systémového alebo štrukturálneho porušovania v členských štátoch; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že informácie a zistenia vyplývajúce z petícií sa budú zohľadňovať a začleňovať do jej postupov presadzovania a monitorovania; vyzýva najmä Komisiu, aby poskytla podrobné štatistické údaje o počte petícií, ktorými sa Komisia zaoberala, vrátane petícií, ktoré viedli k ďalším vyšetrovaniam prostredníctvom postupov EU Pilot alebo postupov v prípade nesplnenia povinnosti;

10.vyjadruje znepokojenie nad pravidelnou absenciou posúdení vplyvu sprevádzajúcich legislatívne návrhy, najmä legislatívne návrhy s možným podstatným vplyvom na základné práva; zdôrazňuje, že posúdenia vplyvu prispievajú ku kvalite právnych predpisov EÚ, a tým uľahčujú ich vykonávanie, ako aj zlepšujú transparentnosť a zodpovednosť inštitúcií EÚ; zdôrazňuje význam konzultácií s príslušnými zainteresovanými stranami a organizáciami občianskej spoločnosti pri vypracúvaní posúdení vplyvu;

11.odporúča, aby Komisia do monitorovania vykonávania práva EÚ vo veľkej miere zapojila zainteresované strany, organizácie občianskej spoločnosti a nezávislých odborníkov a aby pritom v plnej miere využila ich odborné znalosti a poznatky o vykonávaní na miestnej úrovni;

12.opätovne potvrdzuje, že dodržiavanie zásad právneho štátu je základným predpokladom účinného vykonávania a jednotného uplatňovania práva EÚ vo všetkých členských štátoch a uznáva zásadnú úlohu presadzovania práva pri ochrane základných práv; zdôrazňuje, že riadne a jednotné uplatňovanie práva EÚ v oblastiach slobody, bezpečnosti a spravodlivosti je nevyhnutné na ochranu základných práv, vzájomnej dôvery a právneho štátu v celej EÚ; so znepokojením berie na vedomie pretrvávajúce nedostatky v transpozícii a vykonávaní kľúčových právnych nástrojov; vyjadruje silnú podporu mechanizmu podmienenosti právnym štátom a vyzýva Komisiu, aby ho dôsledne, objektívne a transparentne uplatňovala; zdôrazňuje naliehavú potrebu zvýšenej kontroly dodržiavania základných hodnôt EÚ členskými štátmi, konkrétne právneho štátu, demokracie a dodržiavania ľudských práv zakotvených v článku 2 Zmluvy o EÚ; zdôrazňuje, že mechanizmus zakotvený v článku 7 Zmluvy o EÚ je základným nástrojom presadzovania v prípade jasného rizika vážneho porušenia; zdôrazňuje, že dodržiavanie zásad právneho štátu sa týka nielen členských štátov, ale aj inštitúcií EÚ, ktoré by mali niesť zodpovednosť za dodržiavanie zmlúv;

13.víta úsilie Komisie o presadzovanie rámcového rozhodnutia Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 55, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec_framw/2008/913/oj., ako aj aktu o digitálnych službách Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) (Ú. v. EÚ L 277, 27.10.2022, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2022/2065/oj). s cieľom zabezpečiť silnú právnu a inštitucionálnu ochranu pred nenávistnými prejavmi, diskrimináciou a násilím vo fyzickom aj digitálnom prostredí;

14.vyzýva na intenzívnejšiu cezhraničnú spoluprácu medzi justičnými orgánmi a orgánmi presadzovania práva s cieľom účinne bojovať proti závažnej trestnej činnosti, korupcii a terorizmu; podporuje ďalšiu digitalizáciu justičných nástrojov vrátane úplného zavedenia elektronických dôkazov a systému e-CODEX; zdôrazňuje význam posilnenia úlohy a operačnej kapacity Európskej prokuratúry (EPPO);

15.zdôrazňuje, že keď Komisia presadzuje ochranu základných práv podľa Charty základných práv, ktorá zodpovedá právam zaručeným v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, mala by náležite zohľadniť judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva;

16.podporuje strategické odporúčania uvedené v správach Draghiho a Lettu a zdôrazňuje ich význam pre posilnenie vykonávacej kapacity EÚ, modernizáciu jednotného trhu a zabezpečenie súdržnejšieho a na výsledky orientovaného riadenia práva EÚ vo všetkých oblastiach politiky;

17.vyjadruje hlboké znepokojenie nad neochotou Komisie začať na SDEÚ konanie v prípade nesplnenia povinnosti, a to aj v prípadoch zahŕňajúcich jednoznačné a pretrvávajúce porušovanie práva EÚ; vyzýva Komisiu, aby ako strážkyňa zmlúv plne využívala všetky nástroje presadzovania a nevyhýbala sa využívaniu súdnych sporov ako základného nástroja na presadzovanie práva s cieľom zabezpečiť súlad a presadzovanie autority práva EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že začatie postupov v prípade nesplnenia povinnosti zostáva selektívne vzhľadom na prístup Komisie k priorizácii tých porušení, o ktorých sa domnieva, že majú najvýznamnejší vplyv na verejné a obchodné záujmy Oznámenie Komisie z 11. februára 2025 s názvom Jednoduchšia a rýchlejšia Európa: oznámenie o vykonávaní a zjednodušení (COM(2025)0047)., a vyjadruje znepokojenie nad tým, že po možných porušeniach práva EÚ systematicky nenasledujú opatrenia na presadzovanie práva; zdôrazňuje význam účinného monitorovania a preventívnych opatrení pri zabezpečovaní toho, aby občania neniesli náklady spojené s neúplnou transpozíciou alebo nesprávnym uplatňovaním práva EÚ členskými štátmi;

18.kritizuje nedostatočnú transparentnosť, pokiaľ ide o kritériá, ktoré Komisia používa na uprednostňovanie určitých činností na presadzovanie práva pred inými; vyzýva Komisiu, aby prijala a zverejnila transparentné a objektívne kritériá uplatniteľné na prípady nesplnenia povinnosti, najmä pokiaľ ide o výber a stanovenie priorít tých, ktoré zahŕňajú závažné alebo systémové porušovanie základných práv, zásad právneho štátu alebo pravidiel vnútorného trhu; trvá na potrebe väčšej transparentnosti počas celého procesu vrátane prístupu verejnosti k informáciám o stave, povahe a zameraní otvorených postupov, o výsledkoch postupov, ako aj o verejných príspevkoch, a to prijatých aj zohľadnených, najmä vo fáze začatia postupov v prípade nesplnenia povinnosti; vyzýva Komisiu, aby proaktívne a priebežne informovala o prípadoch, keď koná v reakcii na podozrenie zo závažného porušenia, a o prípadoch, keď sa rozhodla nekonať;

19.vyjadruje poľutovanie nad častým nezačatím postupov v prípade nesplnenia povinnosti za nedodržiavanie rozsudkov SDEÚ; vyzýva Komisiu, aby dôsledne iniciovala takéto postupy v prípadoch nevykonania rozsudku SDEÚ, a to aj vydávaním žiadostí o jednorazové platby alebo penále, najmä v prípadoch systémového porušovania práva EÚ alebo opakovaného nedodržiavania rozsudkov SDEÚ zo strany dotknutého členského štátu;

20.zdôrazňuje, že sťažnosti týkajúce sa údajných porušení práva EÚ členskými štátmi, ktoré podali občania, odborníci pracujúci v oblasti práva alebo organizácie občianskej spoločnosti, sú dôležitým zdrojom informácií týkajúcich sa presadzovania práva EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pri predkladaní sťažností zabezpečila primerané následné opatrenia v nadväznosti na takéto sťažnosti vrátane prípadného včasného začatia postupov v prípade nesplnenia povinnosti alebo jasného informovania žiadateľa o dôvodoch, prečo sa postup v prípade nesplnenia povinnosti nezačne; okrem toho zdôrazňuje význam iných kanálov, ktoré občanom umožňujú nahlasovať nesprávny úradný postup inštitúcie EÚ alebo podvod, a potrebu posilniť finančné zdroje a zamestnancov európskeho ombudsmana a Európskeho úradu pre boj proti podvodom, ako aj zefektívniť mechanizmus podávania petícií Európskemu parlamentu;

21.konštatuje, že Európskemu parlamentu bolo doručených niekoľko petícií, ktoré vyvolávajú vážne obavy v súvislosti so sexuálnym zneužívaním detí, najmä online, a všeobecnejšie v súvislosti s opakovanými alebo systémovými nedostatkami pri vykonávaní práva EÚ v oblasti ochrany detí; zdôrazňuje, že v rokoch 2023 a 2025 Komisia pokračovala v postupoch v prípade nesplnenia povinnosti proti 18 členským štátom za nesprávnu transpozíciu smernice 2011/93/EÚ o boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2011/93/oj)., pričom osem prípadov bolo uzavretých; vyzýva Komisiu, aby presadzovanie práva v tejto oblasti riešila prednostne a aby zabezpečila rýchle a účinné následné opatrenia v prípade petícií, v ktorých sa uvádzajú obvinenia z nedodržiavania predpisov, a to vzhľadom na osobitnú zraniteľnosť detí; v tejto súvislosti nabáda Komisiu, aby využila všetky dostupné procesné a právne prostriedky na zabezpečenie úplného a účinného vykonávania práva EÚ zameraného na predchádzanie sexuálnemu zneužívaniu detí a boj proti nemu;

22.so znepokojením konštatuje, že v niektorých členských štátoch je uplatňovanie prejudiciálneho konania ohrozené vrátane právomocí sudcov požiadať o prejudiciálne rozhodnutie; zdôrazňuje, že takéto prekážky ohrozujú riadne vykonávanie práva EÚ v týchto členských štátoch; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v plnej miere využila príslušné nástroje na zabezpečenie úplného súladu s prejudiciálnym konaním;

23.naliehavo vyzýva Komisiu, aby účinne využívala fázu pred podaním žaloby, pričom treba mať na pamäti cieľ zabezpečiť, aby členské štáty čo najrýchlejšie plnili povinnosti vyplývajúce z práva EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaviedla lehotu pre dialóg pred začatím postupu v prípade nesplnenia povinnosti, predtým známy ako postup EU Pilot, s cieľom zabezpečiť rýchle riešenie a presadzovanie; odporúča poskytovať podrobnejšie a dostupnejšie informácie o týchto neformálnych dialógoch vrátane očakávaných harmonogramov a výsledkov s cieľom zabezpečiť zodpovednosť a včasné riešenie;

24.nabáda Komisiu a členské štáty, aby posilnili štruktúrovanú spoluprácu a mechanizmy včasného varovania, ktoré pomôžu odhaliť problémy s transpozíciou alebo vykonávaním skôr, ako budú potrebné formálne postupy v prípade nesplnenia povinnosti; naliehavo vyzýva členské štáty, aby prísne dodržiavali lehoty na transpozíciu, rešpektovali usmernenia vydané Komisiou a aktívne a plne sa zapojili do dialógov o vykonávaní a aby včas informovali Komisiu o možných prekážkach a problémoch s transpozíciou a vykonávaním s cieľom predísť oneskoreniam, chybám a prípadným sankciám; vyzýva na ďalšiu podporu budovania administratívnych a technických kapacít členských štátov v tejto oblasti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty buď nahlásia problémy s transpozíciou a/alebo vykonávaním príliš neskoro, alebo ich nenahlásia úplne, čo vedie k oneskoreniam, ktoré majú negatívny vplyv na občanov a podniky EÚ; pripomína, že členské štáty sa zúčastňujú na legislatívnom postupe prostredníctvom Rady vo funkcii spoluzákonodarcu; zdôrazňuje, že nedostatočné presadzovanie práva EÚ oslabuje vnímanie EÚ občanmi a jej schopnosť dosahovať výsledky;

25.víta zavedenie dialógov o vykonávaní ako nového nástroja na podporu dodržiavania práva EÚ členskými štátmi; zdôrazňuje, že je dôležité zaviesť jasný, transparentný a inkluzívny proces identifikácie, výberu a zapojenia zainteresovaných strán do týchto dialógov vo všetkých členských štátoch EÚ; so znepokojením konštatuje, že účasť regionálnych a miestnych orgánov na dialógoch o vykonávaní je naďalej obmedzená; zdôrazňuje, že zmysluplná účasť zainteresovaných strán je nevyhnutná na zvýšenie kvality, legitímnosti a účinnosti úsilia o vykonávanie;

26.konštatuje, že podľa prehľadu výsledkov jednotného trhu je priemerné oneskorenie transpozície smerníc týkajúcich sa jednotného trhu v EÚ v súčasnosti 11,9 mesiaca, čo znamená, že členským štátom trvá v priemere takmer o rok dlhšie, ako je stanovená lehota na začlenenie smerníc EÚ do ich vnútroštátnych právnych predpisov;

27.vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že mnohé európske legislatívne akty obsahujú odkazy na technické normy a delegované alebo vykonávacie akty, ktoré sú v čase prijatia základných aktov stále vo fáze prípravy, čo členským štátom sťažuje ich úplnú transpozíciu v stanovenej lehote;

28.so znepokojením berie na vedomie obmedzenia novej vykonávacej platformy Europa, ktorá bola spustená v apríli 2025 a ktorej cieľom je centralizovať informácie o opatreniach Komisie na presadzovanie práva, konaní v prípadoch nesplnenia povinnosti, transpozícii smerníc a dialógu pred začatím postupu v prípade nesplnenia povinnosti, predtým známeho ako postup EU Pilot; poukazuje na to, že napriek svojmu potenciálu platforma pozostáva predovšetkým z tabuliek údajov a mala by sa zlepšiť, aby transparentným spôsobom poskytovala základné informácie o prebiehajúcich alebo ukončených postupoch a uverejňovala podrobné kvalitatívne analýzy predložených údajov; konštatuje, že informácie prezentované na platforme organizujú v prvom rade členské štáty, pričom poskytujú všeobecný prehľad o vnútroštátnom úsilí v oblasti vykonávania; vyjadruje poľutovanie nad tým, že neexistuje štruktúra založená na právnych aktoch, ktorá by umožnila jasnejšie pochopenie fázy vykonávania, súvisiacich výziev, ako aj výziev, ktorým čelia členské štáty pri vykonávaní legislatívnych aktov; domnieva sa, že vypracovanie takéhoto analytického prístupu by výrazne zlepšilo transparentnosť a uľahčilo posudzovanie vykonávania v celej EÚ, ktoré by bolo viac založené na dôkazoch; vyzýva Komisiu, aby zlepšila efektívnosť platformy a jej obsah, aby sa mohla využívať na vykonávanie celého radu operácií transparentným a ľahko prístupným spôsobom vrátane porovnaní a záverov v určitých prípadoch a aby sa stala užitočným nástrojom pre zákonodarcov, odborníkov pracujúcich v oblasti práva a občanov, ktorí sa snažia získať prehľad o tom, ako sa právo EÚ dodržiava v praxi;

29.zdôrazňuje, že transparentné a včasné zverejňovanie údajov o prípadoch netransponovania a porušenia predpisov je nevyhnutné na zabezpečenie zodpovednosti a dôvery verejnosti; vyzýva Komisiu, aby takéto údaje sprístupnila v otvorenom a používateľsky ústretovom formáte a uľahčila porovnávanie medzi členskými štátmi a oblasťami politiky; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila potrebnú transparentnosť všetkých nástrojov a databáz používaných na monitorovanie vykonávania práva EÚ, a to aj zverejňovaním metodických poznámok, kritérií zberu údajov a vysvetlení ukazovateľov; zdôrazňuje, že transparentnosť je nevyhnutná pre zmysluplnú kontrolu zo strany občanov, výskumných pracovníkov a inštitúcií EÚ;

30.zdôrazňuje, že je potrebné posilniť transparentnosť pre občanov a podniky, pokiaľ ide o práva, ktoré im vyplývajú z práva EÚ, a mechanizmy, ktoré sú k dispozícii v prípade porušenia týchto práv; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili viditeľnosť a prístupnosť postupov podávania sťažností, a to aj prostredníctvom modernizovaných digitálnych nástrojov a viacjazyčných informačných portálov;

31.naliehavo vyzýva Komisiu, aby posilnila a zmodernizovala monitorovanie uplatňovania nariadení vzhľadom na ich rastúci význam ako hlavného legislatívneho nástroja EÚ; berie na vedomie výzvy pri uplatňovaní nariadení, o čom svedčia nedostatky v údajoch poskytnutých Komisiou, najmä pokiaľ ide o úplnosť, prístupnosť a konzistentnosť; žiada Komisiu, aby vo svojej hodnotiacej správe o pracovných metódach Komisie na monitorovanie uplatňovania práva EÚ informovala o tom, ako sú jej monitorovacie činnosti a postupy prispôsobené uplatňovaniu nariadení a odporúčaniam v tejto súvislosti;

32.odporúča disciplinovanejšie a obmedzenejšie využívanie právnych predpisov úrovne 2, konkrétne delegovaných a vykonávacích aktov, a to špecifikovaním nepodstatných prvkov právnych predpisov alebo obmedzením ich rozsahu na skutočne technické záležitosti potrebné na uplatňovanie právnych predpisov úrovne 1; zdôrazňuje, že akty úrovne 2 musia podliehať transparentným postupom, musia obsahovať jasné harmonogramy, poskytovať dostatok času na zmysluplnú a účinnú kontrolu spoluzákonodarcami a musia sa uverejňovať s dostatočným prípravným časom, aby sa zainteresované strany mohli pripraviť na dodržiavanie predpisov, a že takéto opatrenia by sa mali, ak je to možné, sprístupniť pred nadobudnutím účinnosti právnych predpisov úrovne 1 alebo súčasne s ním, aby sa zabezpečila právna istota a vykonateľnosť;

33.trvá na zásadnej úlohe súdnych orgánov členských štátov a EÚ pri budovaní spoľahlivej judikatúry, čím zachovávajú právnu istotu v celej spoločnosti EÚ a na trhu EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zachovania nezávislosti súdnictva, ale aj vyčlenenia rozsiahlych finančných a ľudských zdrojov pre justičné orgány;

34.zdôrazňuje, že v niektorých členských štátoch, ktoré majú federálne alebo regionálne systémy, môže transpozícia zahŕňať viaceré legislatívne procesy a úrovne verejnej správy;

35.zdôrazňuje význam intenzívnejšej cezhraničnej spolupráce medzi justičnými orgánmi a orgánmi presadzovania práva s cieľom účinne bojovať proti závažnej trestnej činnosti, korupcii a terorizmu, najmä posilnením úlohy a operačnej kapacity Európskej prokuratúry;

36.podporuje ďalšiu digitalizáciu justičných nástrojov, najmä v cezhraničných konaniach, ako sú systémy elektronických dôkazov a e-CODEX, s cieľom dôveryhodným spôsobom urýchliť súdne rozhodovanie;

37.zdôrazňuje, že zjednodušenie práva EÚ sa nesmie spájať s dereguláciou; zdôrazňuje, že úsilie Komisie o zjednodušenie, ktoré spája rôzne legislatívne akty do balíkov, by v žiadnom prípade nemalo byť automatické a v prípade potreby musí podliehať dôkladnému posúdeniu vplyvu a zmysluplným konzultáciám so zainteresovanými stranami; podčiarkuje, že zefektívnenie právnych textov a postupov môže zlepšiť zrozumiteľnosť, právnu istotu a administratívnu efektívnosť; opakuje, že kvalitné, jasné a súdržné právne predpisy EÚ sú základnou podmienkou účinnej, správnej a jednotnej transpozície členskými štátmi, ktorá zachováva základné politické ciele a ochrany; zdôrazňuje, že cieľom takéhoto procesu zjednodušenia musí byť zníženie technickej zložitosti, odstránenie prekrývania právnych predpisov, harmonizácia vymedzení a postupov stanovených v aktoch upravujúcich súvisiace oblasti a zaručenie technickej uskutočniteľnosti vykonávania vo vnútroštátnom práve; zdôrazňuje význam súdržnosti medzi legislatívnymi nástrojmi, aby sa zabránilo duplicite a rozporom, ktoré zvyšujú zložitosť a bránia účinnému vykonávaniu; zdôrazňuje, že zníženie administratívnej záťaže je neoddeliteľné od zabezpečenia prístupnosti, čo možno účinne dosiahnuť prostredníctvom dobre navrhnutých digitálnych nástrojov, ktoré sú jednoduché a inkluzívne pre všetkých používateľov;

38.konštatuje, že v roku 2023 bolo uverejnených 59 zo 130 riadnych legislatívnych postupov bez posúdenia vplyvu a v roku 2024 bolo bez neho uverejnených 26 z 31 riadnych legislatívnych postupov; okrem toho so znepokojením konštatuje, že Komisia v období od 1. decembra 2024 do 26. septembra 2025 uverejnila 80 riadnych legislatívnych postupov, z ktorých len 18 bolo podporených celkovo 12 posúdeniami vplyvu; žiada, aby sa pri všetkých aktoch vykonávali posúdenia vplyvu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v minulosti to tak nebolo v prípade viacerých politicky citlivých návrhov;

39.berie na vedomie ciele zníženia zaťaženia, ktoré Komisia stanovila vo svojom pracovnom programe na rok 2025; víta plány Komisie vykonávať záťažové testy a kontroly skutočného stavu právnych predpisov EÚ s cieľom zabezpečiť, aby účinne plnili svoje politické ciele; v tejto súvislosti pripomína význam systematického hodnotenia právnych predpisov pre tvorbu politík založenú na dôkazoch, ako sa stanovuje v súbore nástrojov Komisie pre lepšiu právnu reguláciu; naliehavo žiada, aby bol vymenovaný komisár splnomocnený potrebnými právomocami, zdrojmi a analytickými nástrojmi na vedenie tohto úsilia a na zabezpečenie toho, aby všetky legislatívne akty boli primerané, vynútiteľné a vhodné na daný účel;

40.zdôrazňuje prípady legislatívnych aktov, ktoré sa nikdy neuplatnili; vyzýva Komisiu, aby takéto prípady pravidelne monitorovala, posudzovala dôvody tohto nedostatočného uplatňovania, rozhodla, či si vyžadujú zjednodušenie, a predložila návrhy na ich úpravu;

41.pripomína, že tvorba práva EÚ je založená na medziinštitucionálnej rovnováhe medzi spoluzákonodarcami a spoločnom záväzku k transparentnej spolupráci počas legislatívneho cyklu; konštatuje, že toto sa musí zohľadňovať pri stanovovaní alebo hodnotení viacročných priorít a v každoročnom spoločnom vyhlásení o ročných medziinštitucionálnych prioritách; dôrazne kritizuje nedávnu prax Komisie sťahovať legislatívne návrhy, najmä tie, ktoré sú už predmetom rokovaní v rámci trialógu, bez dostatočného odôvodnenia, pretože takéto kroky oslabujú dôveryhodnosť medziinštitucionálnej spolupráce a demokratickej zodpovednosti; pripomína, že každý zámer Komisie stiahnuť prerokúvané legislatívne akty, ktorý je uvedený v jej ročných pracovných programoch, musí byť riadne odôvodnený a opodstatnený, aby bolo možné viesť riadne konzultácie so spoluzákonodarcami EÚ; konštatuje, že nedostatok riadnych konzultácií ohrozuje vyvážené vykonávanie výsad inštitúcií EÚ, vytvára právnu neistotu pre podniky a oslabuje dôveru bežných ľudí v tvorbu právnych predpisov EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby v plnej miere zapojila Európsky parlament a Radu v počiatočnom štádiu a počas celého postupu sťahovania a aby pred akýmkoľvek prípadným stiahnutím vykonala dôkladné posúdenia vplyvu založené na dôkazoch, v ktorých by komplexne zvážila prínosy a náklady vrátane nákladov na nedodržiavanie predpisov a nečinnosť;

42.odporúča, aby Komisia predložila právne predpisy na kodifikáciu minimálnych noriem pre administratívne postupy vo všetkých členských štátoch v súlade s uznesením Európskeho parlamentu z 22. novembra 2023 s odporúčaniami pre Komisiu o digitalizácii a správnom práve; zdôrazňuje, že takéto právne predpisy by mali podporovať spravodlivosť, transparentnosť a digitalizáciu vo verejnej správe EÚ vrátane záruk zodpovedného využívania umelej inteligencie pri rozhodovaní;

43.vyzýva na výrazné zjednodušenie administratívnych povinností príjemcov finančných prostriedkov EÚ s cieľom zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky EÚ využívali riadne a účinne, najmä prostredníctvom širšieho využívania modelov podávania správ založených na výsledkoch, zníženia duplicity v audítorských postupoch a jasného právneho rozlišovania medzi neúmyselnými chybami a úmyselnými podvodmi; vyjadruje poľutovanie nad tým, že do konca roka 2023 bola členským štátom vyplatená len približne tretina celkových finančných prostriedkov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, zatiaľ čo sedem členských štátov nedostalo z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti do konca roka 2023 žiadne finančné prostriedky za uspokojivé splnenie míľnikov a cieľov, pretože vlády nedosiahli dohodnuté míľniky Európsky dvor audítorov, osobitná správa 13/2024: Čerpanie finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti – Postupuje sa s oneskorením a naďalej je ohrozené dokončenie opatrení, a tým aj plnenie cieľov mechanizmu, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2024.; zdôrazňuje, že nadmerná administratívna záťaž, ako aj problémy s administratívnou kapacitou a zložitými pravidlami na vnútroštátnej úrovni, oslabujú prístup k finančným prostriedkom EÚ a dôveryhodnosť podporných politík EÚ;

44.naliehavo vyzýva Komisiu, aby posúdila uskutočniteľnosť zlúčenia súčasných a pripravovaných digitálnych právnych predpisov vrátane rámcov kybernetickej bezpečnosti do jednotného, súdržného súboru digitálnych pravidiel; odporúča, aby takýto nástroj obsahoval harmonizované vymedzenia pojmov, jednotné oznamovacie povinnosti a jasné usmernenia pre verejné aj súkromné subjekty s cieľom zlepšiť právnu súdržnosť a dodržiavanie predpisov na celom digitálnom jednotnom trhu;

45.konštatuje, že v oblasti obchodu je v prípade legislatívnych aktov s odloženými dátumami uplatňovania prvoradé stanoviť jasné dátumy uplatňovania; pripomína, že usmernenia Komisie potrebné na účinné a jednotné vykonávanie takýchto aktov by mali priniesť jasnosť a právnu istotu a nemali by oslabovať samotnú podstatu a účel základného aktu; v tejto súvislosti vyjadruje hlboké poľutovanie nad negatívnym vplyvom opakovaných oneskorení a nejasností, pokiaľ ide o dátumy uplatňovania a obdobia postupného zavádzania podľa právnych predpisov EÚ a medzinárodných dohôd, ktorých je EÚ zmluvnou stranou, na hospodárske subjekty EÚ a na medzinárodných partnerov EÚ, a to aj oslabením dôveryhodnosti EÚ na globálnej scéne;

46.víta v oblasti zamestnanosti rozsudok SDEÚ Rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 2025, Dánsko/Parlament a Rada, C-19/23, ECLI:EU:C:2025:865;, ktorý vo veľkej miere potvrdil platnosť smernice o primeraných minimálnych mzdách Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2041 z 19. októbra 2022 o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2022, s. 33, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2022/2041/oj).; vyzýva tie členské štáty, ktoré ešte netransponovali smernicu do svojich vnútroštátnych právnych systémov v stanovenej lehote, aby tak bezodkladne urobili; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zostala ostražitá a prijala všetky vhodné opatrenia na zabezpečenie úplnej a včasnej transpozície a účinného vykonávania smernice; podporuje zapojenie Komisie do dialógov pred začatím postupu v prípade nesplnenia povinnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré uľahčuje vnútroštátne legislatívne zmeny zamerané na posilnenie a harmonizáciu minimálnych úrovní ochrany pracovníkov, čím sa chránia práva pracovníkov a prispieva sa k rovnakým podmienkam v celej EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niekoľko členských štátov transponovalo určité smernice do svojich vnútroštátnych právnych predpisov len čiastočne;

47.v oblasti životného prostredia víta preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov (EIR); vyzýva Komisiu, aby uverejňovala výročné prehľady vykonávania pre každý členský štát a oblasť politiky so strojovo čitateľnými, porovnateľnými ukazovateľmi a metaúdajmi o stave prípadu, ktoré by integrovali súbory údajov Európskej environmentálnej agentúry a Európskej chemickej agentúry a umožnili analýzu trendov a referenčné porovnávanie; poukazuje na to, že podľa preskúmania vykonávania environmentálnych právnych predpisov z roku 2025 predstavujú náklady na nevykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia 180 miliárd EUR ročne, zatiaľ čo odstránenie nedostatkov vo vykonávaní by si vyžadovalo 122 miliárd EUR ročne, čo dokazuje, že účinné vykonávanie predstavuje dobrú investíciu a nie náklady; zdôrazňuje, že k 2. aprílu 2025 prebiehalo 309 konaní v prípade nesplnenia povinnosti týkajúcich sa právnych predpisov v oblasti životného prostredia, z ktorých 45 % sa týkalo znečistenia a vody, 24 % odpadového hospodárstva, 24 % prírody a biodiverzity a 7 % riadenia; vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje administratívne kapacity na udeľovanie povolení, inšpekcie a monitorovanie, prijali digitálne nástroje na udeľovanie povolení a presadzovanie práva a zabezpečili otvorené environmentálne údaje na tvorbu politík založenú na dôkazoch a občiansky dohľad; so znepokojením konštatuje, že šírenie a vrstvenie vykonávacích a delegovaných aktov môže oslabiť právnu zrozumiteľnosť a včasné dodržiavanie predpisov zo strany správnych orgánov a nositeľov povinností; zdôrazňuje, že zjednodušenie by malo zvýšiť jasnosť a istotu bez toho, aby sa znížili normy ochrany životného prostredia; vyzýva Komisiu, aby iniciatívy na zjednodušenie sprevádzala posúdeniami vplyvu na dodržiavanie predpisov a usmerneniami pre odborníkov z praxe; naliehavo vyzýva na zosúladenie financovania EÚ s prioritami vykonávania vyčlenením podpory na odstránenie nedostatkov environmentálneho súladu zistených v preskúmaní vykonávania environmentálnych právnych predpisov a postupným rušením dotácií škodlivých pre životné prostredie; vyzýva Komisiu, aby zvážila primerané, cielené kondicionality v prípadoch, keď pretrvávajúce nedodržiavanie pravidiel ohrozuje ciele EÚ;

48.víta skutočnosť, že Komisia začala dialógy pred začatím postupu v prípade nesplnenia povinnosti s členskými štátmi, najmä s tými, ktoré nepredložili aktualizované návrhy národných energetických a klimatických plánov na roky 2021 – 2030 včas, ale vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom podrobných harmonogramov dodržiavania predpisov a následných opatrení zo strany členských štátov; zdôrazňuje význam zefektívnenia vykonávania právnych predpisov EÚ v oblasti klímy a životného prostredia vrátane balíka Fit for 55 a Európskej zelenej dohody; vyzýva na integrované monitorovanie, lepšie mechanizmy presadzovania a užšie zosúladenie cieľov EÚ v oblasti klímy s národnými stratégiami s cieľom zabezpečiť včasné a jednotné plnenie environmentálnych záväzkov EÚ;

49.konštatuje, že včasné a účinné vykonávanie nedávno prijatých právnych predpisov vrátane prepracovaného znenia smernice o energetickej efektívnosti Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1791 z 13. septembra 2023 o energetickej efektívnosti a o zmene nariadenia (EÚ) 2023/955 (Ú. v. EÚ L 231, 20.9.2023, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2023/1791/oj)., smernice o obnoviteľných zdrojoch energie Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2413 z 18. októbra 2023, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2018/2001, nariadenie (EÚ) 2018/1999 a smernica 98/70/ES, pokiaľ ide o podporu energie z obnoviteľných zdrojov, a ktorou sa zrušuje smernica Rady (EÚ) 2015/652, Ú. v. EÚ L, 2023/2413, 31.10.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2023/2413/oj)., balíka návrhov týkajúcich sa koncepcie trhu s elektrinou a smernice o energetickej hospodárnosti budov Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1275 z 24. apríla 2024 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. EÚ L, 2024/1275, 8.5.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2024/1275/oj). je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2030, ako aj na zabezpečenie dokončenia plne integrovanej a prepojenej energetickej únie v súlade s nariadením (EÚ) 2022/869 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/869 z 30. mája 2022 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 715/2009, (EÚ) 2019/942 a (EÚ) 2019/943 a smernice 2009/73/ES a (EÚ) 2019/944 a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 347/2013 (Ú. v. EÚ L 152, 3.6.2022, s. 45, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2022/869/oj). vrátane jeho nadchádzajúcej revízie a nariadením (EÚ) 2018/1999 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2018/1999/oj).; zdôrazňuje, že pretrvávajúce prekážky, ako sú zdĺhavé a zložité administratívne postupy, nedostatočná digitalizácia, nedostatok administratívnych kapacít v povoľovacích a regulačných orgánoch a nekonzistentná alebo oneskorená transpozícia členskými štátmi naďalej bránia jednotnému uplatňovaniu právnych predpisov EÚ v oblasti energetiky, odďaľujú modernizáciu energetickej infraštruktúry a prepojení a bránia účinnému fungovaniu vnútorného trhu s energiou;

50.vyjadruje poľutovanie nad tým, že presadzovanie v oblasti energetiky naďalej predstavuje významný podiel konaní v prípade nesplnenia povinnosti, najmä z dôvodu neúplnej alebo nesprávnej transpozície právnych predpisov EÚ; zdôrazňuje, že nedostatky vo vykonávaní ustanovení týkajúcich sa energetickej infraštruktúry a prepojení podľa nariadenia (EÚ) 2022/869 a nariadenia (EÚ) 2018/1999 ďalej odďaľujú integráciu národných energetických systémov a oslabujú dosahovanie cieľov EÚ v oblasti energetiky a klímy; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súdržnejší prístup medzi postupmi v prípade nesplnenia povinnosti, monitorovaním podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999 a technickou podporou poskytovanou prostredníctvom Nástroja technickej podpory s cieľom riešiť prípady nesúladu, ktoré vyplývajú z nedostatočnej administratívnej kapacity alebo nedostatočnej právnej zrozumiteľnosti; nabáda Komisiu, aby uprednostnila opatrenia na presadzovanie práva a usmerňovanie, ktoré uľahčujú včasné dokončenie projektov spoločného záujmu a inej cezhraničnej infraštruktúry nevyhnutnej na dokončenie vnútorného trhu s energiou a energetickej únie;

51.naliehavo vyzýva členské štáty, aby v plnej miere a správne transponovali a vykonávali rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV a akt o digitálnych službách, a vyzýva Komisiu, aby pokračovala v postupoch v prípade nesplnenia povinnosti pri systémovom nedodržiavaní predpisov; víta najmä zriadenie nového oddelenia v Komisii, ktoré sa bude zaoberať vykonávaním a presadzovaním aktu o digitálnych službách, čo by malo umožniť prijatie konkrétnych opatrení v súvislosti s veľmi veľkými platformami, ktoré nedodržiavajú právne predpisy, ako aj náležité následné opatrenia týkajúce sa spolupráce medzi Komisiou a národnými koordinátormi digitálnych služieb;

52.zdôrazňuje skutočnosť, že v oblasti poľnohospodárstva predstavuje spoločná poľnohospodárska politika (SPP) najväčší podiel rozpočtu EÚ s 31 % celkových výdavkov na obdobie 2021 – 2027; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa právne predpisy EÚ a systémy kontroly SPP účinne vykonávali a presadzovali na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni, aby sa zabezpečila účinná ochrana finančných záujmov EÚ a jej občanov pred akýmkoľvek zneužitím finančných prostriedkov EÚ, ktoré by mohlo mať nepriaznivý vplyv na poľnohospodárov a verejný obraz tejto politiky; poukazuje na to, že v niektorých členských štátoch došlo k zaberaniu pôdy a zneužívaniu dotácií v dôsledku porušovania práva EÚ, korupčných praktík alebo zapojenia organizovanej trestnej činnosti; zdôrazňuje, že na boj proti takémuto zneužívaniu je potrebné správne vykonávanie práva EÚ spolu s účinnými monitorovacími a kontrolnými opatreniami; v tejto súvislosti zdôrazňuje nedostatočnú transparentnosť a prístup verejnosti k údajom o rozdeľovaní poľnohospodárskych dotácií; vyjadruje znepokojenie nad tým, že justičnú spoluprácu napriek mnohým právnym nástrojom zavedeným v oblasti vymáhania majetku stále brzdia výrazné rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi systémami a absencia harmonizovaných predpisov; zdôrazňuje, že nariadenie o rozpočtových pravidlách EÚ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509 z 23. septembra 2024 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L, 2024/2509, 26.9.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/2509/oj)., najmä jeho článok 61, sa musí dodržiavať a vykonávať vo všetkých členských štátoch a uplatňovať na všetky platby z fondov EÚ vrátane priamych platieb pre poľnohospodárstvo;

53.v oblasti audiovizuálnej a mediálnej politiky a kultúry pripomína význam včasného a účinného vykonávania regulačných nástrojov, najmä európskeho aktu o slobode médií Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1083 z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje spoločný rámec pre mediálne služby na vnútornom trhu a mení smernica 2010/13/EÚ (Európsky akt o slobode médií), Ú. v. EÚ L, 2024/1083, 17.4.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1083/oj)., ako prostriedku na zabezpečenie udržateľného, pluralitného a odolného mediálneho ekosystému schopného bojovať proti dezinformáciám; zdôrazňuje potrebu vykonávať finančné nástroje v rámci ich ročných programových období spôsobom, ktorý je v súlade s kritériami stanovenými v nariadení (EÚ) 2021/818 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/818 z 20. mája 2021, ktorým sa zriaďuje program Kreatívna Európa (na obdobie 2021 až 2027) a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1295/2013 (Ú. v. EÚ L 189, 28.5.2021, s. 34, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/818/oj)., najmä pokiaľ ide o program Kreatívna Európa na roky 2021 – 2027, ktorého hlavným poslaním je podporovať kultúrny sektor a chrániť nezávislosť a umeleckú slobodu tvorcov; vyzýva Komisiu, aby vykonala komplexné a vyvážené hodnotenie smernice o audiovizuálnych mediálnych službách Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 69, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2018/1808/oj). ako hlavného nástroja na reguláciu audiovizuálneho a mediálneho obsahu v EÚ;

54.vyzýva Komisiu, aby zabezpečila jednotné uplatňovanie a účinné presadzovanie pravidiel vnútorného trhu vo všetkých odvetviach; vyjadruje vážne znepokojenie nad donucovacími praktikami odkúpenia, ktoré sa uplatňujú na európskych tvorcov, najmä pokiaľ ide o zmluvy založené na cudzích právnych predpisoch a jurisdikciách, ktoré môžu obchádzať normy EÚ o primeranej a proporcionálnej odmene; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila osobitný legislatívny návrh, ktorým sa stanovia záruky na zabránenie takémuto obchádzaniu a na zabezpečenie toho, aby sa európski tvorcovia mohli účinne spoliehať na svoje práva podľa práva EÚ a presadzovať ich;

55.so znepokojením berie na vedomie pretrvávajúce nedostatky pri transpozícii a vykonávaní kľúčových právnych nástrojov týkajúcich sa azylu, migrácie, ochrany údajov, justičnej spolupráce a presadzovania práva;

56.berie na vedomie absenciu správ o uplatňovaní stratégie EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025, o jej opatreniach na boj proti diskriminácii, a to aj prostredníctvom aktu EÚ o prístupnosti Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2019/882/oj)., ako aj o jej stratégii EÚ pre mládež; pripomína svoj záväzok dosiahnuť ciele Európskeho piliera sociálnych práv do roku 2030 v záujme silnej sociálnej Európy, ktorá je spravodlivá, inkluzívna a plná príležitostí; vyzýva Komisiu, aby vo svojich budúcich správach venovala osobitné kapitoly vykonávaniu týchto dôležitých oblastí politiky; odporúča, aby do svojej tvorby politiky zahrnula podrobné informácie o boji proti trestným činom z nenávisti, o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti a o systematickom uplatňovaní testov vplyvu na mládež;

57.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.