A.keďže Stále zastúpenie Rakúska pri Európskej únii postúpilo žiadosť prokuratúry vo Viedni o zbavenie imunity Haralda Vilimského, poslanca Európskeho parlamentu zvoleného v Rakúsku, v súvislosti s údajnými činmi sprenevery, ktoré predstavujú trestné činy podľa článku 153 ods. 1 a 3 rakúskeho trestného zákonníka, a to z dôvodu jeho údajnej účasti na trestných činoch v zmysle článku 12 uvedeného zákonníka;

B.keďže podľa žiadosti je v nadväznosti na predchádzajúce žiadosti prokuratúry vo Viedni v roku 2021 o zbavenie Haralda Vilimského imunity, ako aj na rozhodnutie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2021 o zbavení tohto poslanca imunity a vzhľadom na zistenie nových skutočností vhodné požiadať o zbavenie Haralda Vilimského imunity aj na základe nových dôkazov; keďže podľa informácií získaných z vyšetrovania je Harald Vilimsky podozrivý zo zneužitia svojich právomocí tým, že použil finančné prostriedky svojej politickej strany FPÖ (Freiheitliche Partei Österreichs – Die Freiheitlichen) na účely, ktoré nesúvisia s jej činnosťou, k dátumom v roku 2013, ktoré ešte neboli presne stanovené, najmä tým, že povolil platby súkromnej povahy nesúvisiace s činnosťou strany, ktoré sa týkali inštalácie dverí a zámku na jeho súkromnej adrese, čím spôsobil škodu na majetku FPÖ v celkovej výške 9 434 EUR;

C.keďže Harald Vilimsky bol zvolený do Európskeho parlamentu v európskych voľbách v máji 2019 a znovuzvolený v júni 2024 a nebol preto poslancom Európskeho parlamentu v čase údajných trestných činov;

D.keďže údajný trestný čin ani z toho vyplývajúca žiadosť o zbavenie Haralda Vilimského imunity nesúvisia s jeho názorom alebo hlasovaním pri výkone funkcií v zmysle článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie;

E.keďže v článku 9 prvom odseku písm. a) Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie sa stanovuje, že v priebehu zasadaní Európskeho parlamentu požívajú jeho poslanci na území ich vlastného členského štátu imunitu priznanú členom parlamentu ich členského štátu;

F.keďže v článku 57 ods. 2 a 3 Rakúskej ústavy sa stanovuje:

„2. Poslanci Národnej rady môžu byť zatknutí za trestný čin len so súhlasom Národnej rady, pokiaľ nie sú prichytení pri páchaní trestného činu. Poslanci Národnej rady majú tiež imunitu voči akejkoľvek prehliadke priestorov, s výnimkou, ak s tým Národná rada súhlasí.

3. Vo všetkých ostatných prípadoch môžu byť poslanci Národnej rady stíhaní za trestný čin bez súhlasu Národnej rady len vtedy, ak trestný čin zjavne nesúvisí s politickou činnosťou poslanca. Orgán činný v trestnom konaní však musí získať rozhodnutie Národnej rady o tom, či takáto súvislosť existuje, ak o to požiada dotknutý poslanec alebo jedna tretina členov stáleho výboru zodpovedného za takéto záležitosti. V prípade takejto žiadosti sa orgán činný v trestnom konaní bezodkladne zdrží akéhokoľvek konania alebo zastaví akékoľvek už začaté konanie.“;

G.keďže účelom imunity podľa Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie je chrániť Európsky parlament a jeho poslancov pred súdnymi konaniami v súvislosti s činnosťami vykonávanými pri plnení poslaneckých povinností, ktoré nemožno oddeliť od uvedených povinností;

H.keďže v súlade s článkom 5 ods. 2 rokovacieho poriadku poslanecká imunita nie je osobná výsada poslanca, ale záruka nezávislosti Európskeho parlamentu ako celku a jeho poslancov;

I.keďže v tomto prípade Európsky parlament nenašiel žiadny dôkaz fumus persecutionis, t. j. nezdá sa, že zámerom predmetného súdneho konania je poškodiť politickú činnosť Haralda Vilimského ako poslanca Európskeho parlamentu, a teda nezávislosť Európskeho parlamentu;

J.keďže Európsky parlament nemožno považovať za súd a poslanec nemôže byť v súvislosti s postupom zbavenia imunity považovaný za „obvineného“ Rozsudok Všeobecného súdu z 30. apríla 2019, Briois/Parlament, T-214/18, ECLI:EU:T:2019:266, bod 91.;