–so zreteľom na článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ), článok 4, článok 43 ods. 3 a článok 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a článok 37 Charty základných práv Európskej únie,
–so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2013/1380/oj. (ďalej len „SRP“),
–so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1139 zo 6. júla 2016, ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre populácie tresky škvrnitej, sleďa atlantického a šproty severnej v Baltskom mori a pre rybolov využívajúci tieto populácie a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2187/2005 a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1098/2007 Ú. v. EÚ L 191, 15.7.2016, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2016/1139/oj. (nariadenie o viacročnom pláne pre Baltské more),
–so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1781 z 25. novembra 2020, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1139, pokiaľ ide o zníženie rybolovnej kapacity v Baltskom mori, a nariadenie (EÚ) č. 508/2014, pokiaľ ide o trvalé ukončenie rybolovných činností flotíl loviacich tresku škvrnitú vo východnej oblasti Baltského mora, tresku škvrnitú v západnej oblasti Baltského mora a sleďa atlantického v západnej oblasti Baltského mora Ú. v. EÚ L 400, 30.11.2020, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2020/1781/oj.,
–so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (ďalej len „rámcová smernica o morskej stratégii“) Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2008/56/oj.,
–so zreteľom na smernicu Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/1992/43/oj.,
–so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 2115/77 z 27. septembra 1977, ktorým sa zakazuje priamy rybolov a vykládka sleďov na priemyselné účely iné ako na ľudskú spotrebu Ú. v. ES L 247, 28.9.1977, s. 2, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/1977/2115/oj.,
–so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2009/147/oj.,
–so zreteľom na svoje uznesenie z 27. apríla 2021 o chemických rezíduách v Baltskom mori na základe petícií č. 1328/2019 a č. 0406/2020 Ú. v. EÚ C 506, 15.12.2021, s. 9.,
–so zreteľom na svoje uznesenie z 18. januára 2024 o akčnom pláne EÚ: ochrana a obnova morských ekosystémov pre udržateľné a odolné rybárstvo Ú. v. EÚ C, C/2024/5735, 17.10.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/5735/oj.,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. decembra 2008 o vypracovaní európskeho plánu regulácie populácie kormoránov s cieľom zníženia škôd, ktoré kormorány spôsobujú populáciám rýb, rybnému hospodárstvu a akvakultúre Ú. v. EÚ C 21 E, 28.1.2010, s. 11.,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2024 o opatreniach EÚ proti ruským tieňovým flotilám a zabezpečení úplného vykonávania sankcií proti Rusku (2024/2885(RSP)) Ú. v. EÚ C, C/2025/809, 11.2.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/809/oj.,
–so zreteľom na stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, ktorá je uvedená v oznámení Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 – Prinavrátenie prírody do našich životov (COM(2020)0380),
–so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. júna 2025 s názvom Európsky oceánsky pakt (COM(2025)0281),
–so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. februára 2023 s názvom Akčný plán EÚ: Ochrana a obnova morských ekosystémov pre udržateľné a odolné rybárstvo (COM(2023)0102),
–so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. júna 2025 s názvom Udržateľný rybolov v EÚ: aktuálny stav a smerovanie na rok 2026 (COM(2025)0296),
–so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. januára 2025 s názvom Kompas konkurencieschopnosti pre EÚ (COM(2025)0030),
–so zreteľom na Dohovor o ochrane morského prostredia oblasti Baltského mora z roku 1992 (Helsinský dohovor), ktorý nadobudol platnosť 17. januára 2000, a na Komisiu pre ochranu baltského morského prostredia, známu aj ako Helsinská komisia (HELCOM),
–so zreteľom na akčný plán pre Baltské more a na zistenia Helsinskej komisie o chemickej munícii potopenej do mora,
–so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 11. januára 2024 vo veci C-330/22, Friends of the Irish Environment CLG/Minister for Agriculture, Food and the Marine, Ireland ECLI:EU:C:2024:19.,
–so zreteľom na podkladovú analýzu vyžiadanú Výborom Európskeho parlamentu pre rybárstvo s názvom Viacročný plán pre Baltské more – potrebná zmena riadenia, ktorú uverejnilo generálne riaditeľstvo pre súdržnosť, poľnohospodárstvo a sociálne politiky v auguste 2025 Podkladová analýza – Viacročný plán pre Baltské more – potrebná zmena riadenia, Európsky parlament, generálne riaditeľstvo pre súdržnosť, poľnohospodárstvo a sociálne politiky, tematická sekcia pre regionálny rozvoj, poľnohospodárstvo a rybárstvo, august 2025.,
–so zreteľom na štúdiu výskumnej služby Európskeho parlamentu zo septembra 2025 s názvom Hodnotenie nariadenia o viacročnom pláne pre Baltské more – posúdenie vykonávania na európskej úrovni,
–so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry z 29. septembra 2025 s názvom Európske životné prostredie a klíma: vedomosti pre odolnosť, prosperitu a udržateľnosť,
–so zreteľom na správu Helsinskej komisie z 31. októbra 2023 s názvom Stav Baltského mora 2023 – tretie holistické posúdenie Helsinskej komisie na roky 2016 – 2021,
–so zreteľom na záväzky štátov v rámci cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, konkrétne cieľov udržateľného rozvoja 3, 6 a 14,
–so zreteľom na správu Medzinárodnej rady pre výskum mora (ďalej len „ICES“) z 26. novembra 2024 s názvom Ekoregión Baltského mora – prehľad ekosystémov, odporúčanie ICES 2024, oddiel 7.1,
–so zreteľom na správu ICES z roku 2022 s názvom Pracovný seminár o referenčných bodoch ICES (WKREF1) Vedecké správy ICES. 4:2..
–so zreteľom na správu ICES z roku 2022 s názvom Pracovný seminár o referenčných bodoch ICES (WKREF2) Vedecké správy ICES. 4:68.,
–so zreteľom na správu ICES z roku 2023 s názvom Pracovný seminár o usmerneniach a metódach navrhovania a hodnotenia plánov obnovy populácií kategórie 1 – 2 (WKREBUILD2) Vedecké správy ICES. 5:112.,
–so zreteľom na správu Spoločného výskumného centra Komisie z novembra 2025 s názvom Vedecký technický a hospodársky výbor pre rybárstvo (STECF) – výročná hospodárska správa o rybárskej flotile EÚ za rok 2025 (STECF-25-03 a STECF-25-07),
–so zreteľom na správu Medzivládneho panelu o zmene klímy zo septembra 2019 s názvom Osobitná správa o oceáne a kryosfére v meniacej sa klíme,
–so zreteľom na správu námornej služby programu Copernicus zo septembra 2025 s názvom 9. vydanie správy programu Copernicus o stave oceánov,
–so zreteľom na správu Postupimského inštitútu pre výskum vplyvu klímy z 24. septembra 2025 s názvom Planetary Health Check 2025: A Scientific Assessment of the State of the Planet (Zdravotná prehliadka planéty 2025: vedecké posúdenie stavu planéty),
–so zreteľom na správu Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) z roku 2016 s názvom Možnosti adaptácie založenej na ekosystémoch v pobrežnom prostredí: Príručka pre environmentálnych manažérov a plánovačov (Options for Ecosystem-based Adaptation (EBA) in Coastal Environments: a Guide for environmental managers and planners),
–so zreteľom na uznesenie 1612 (2008) Parlamentného zhromaždenia Rady Európy o chemickej munícii zakopanej v Baltskom mori a na sprievodnú správu z 28. apríla 2008,
–so zreteľom na spoločné vyhlásenie generálneho riaditeľstva Komisie pre námorné záležitosti a rybárstvo a ICES z 18. septembra 2025 s názvom Adaptívna veda a koordinované riadenie medziodvetvových opatrení na obnovu Baltského mora,
–so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo z 28. apríla 2025 s názvom Pracovný dokument o vykonávaní nariadenia (EÚ) 2016/1139 („viacročný plán pre Baltské more“),
–so zreteľom na Rámec pre európsky plán riadenia populácie kormorána veľkého Európskej poradnej komisie pre vnútrozemský rybolov a akvakultúru Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo z apríla 2025,
–so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,
–so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A10-0121/2026),
A.keďže viacročný plán EÚ pre rybolov v Baltskom mori (ďalej len „nariadenie o viacročnom pláne pre Baltské more“) v kontexte rastúcich environmentálnych tlakov na ekosystém Baltského mora pomohol zachovať rybolovný tlak v súlade s úrovňami maximálneho udržateľného výnosu; keďže napriek výraznému zníženiu rybolovného úsilia v posledných rokoch sa populácie niektorých druhov rýb zhoršili v dôsledku kombinácie tlakov, ktoré sa netýkajú len rybolovnej činnosti, vrátane eutrofizácie, energie na mori, vplyvu predátorov, znečistenia, degradácia biotopov a zmien ekosystému v dôsledku klímy, čo viedlo k významným sociálno-ekonomickým dôsledkom pre niektoré časti odvetvia rybárstva;
B.keďže v roku 2023 v ekoregiónoch Baltského mora, Keltského mora a Severného mora a priľahlých oblastiach sa znížil priemerný rybolovný tlak pod úrovne MSY a úmrtnosť spôsobená rybolovom bola o 54 %, 48 %, resp. 23 % nižšia ako cieľové úrovne MSY v porovnaní s úrovňami nad cieľovou úrovňou v roku 2003; keďže flotily EÚ v Baltskom mori strávili v roku 2022 na mori 267 000 dní, čo predstavuje 8 % pokles v porovnaní s rokom 2021 a najnižšiu úroveň dosiahnutú od roku 2013;
C.keďže populácie tresky škvrnitej v Baltskom mori sú naďalej v mimoriadne zlom stave bez predpokladaného zlepšenia v krátkodobom horizonte, a to aj napriek tomu, že cielený rybolov bol od roku 2019 uzavretý; keďže ICES odhaduje, že populácie tresky škvrnitej v Baltskom mori sa budú naďalej vyvíjať pomaly a v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi budú vykazovať klesajúci trend, a to aj pre nepriaznivé environmentálne podmienky; keďže treska škvrnitá sa stále loví ako „vedľajší úlovok“;
D.keďže na populácie lososa a pstruha sa nariadenie o viacročnom pláne pre Baltské more nevzťahuje; keďže existujú dôležité vzájomné väzby medzi populáciami lososa a pstruha a populáciami sleďa, najmä vzhľadom na potravinové ekosystémy; keďže od roku 2022 ICES odporúča zastaviť všetky komerčné a rekreačné úlovky lososa v hlavnej oblasti z dôvodu existencie zmiešaného rybolovu a vzhľadom na to, že lososy sa lovia z viacerých riečnych populácií vrátane ohrozených populácií;
E.keďže maloobjemový pobrežný rybolov predstavuje 92 % plavidiel pôsobiacich v Baltskom mori, pričom vyloďuje 7 % celkovej hmotnosti, ale pripadá naň 22 % vylodenej hodnoty, čo prináša značné hospodárske a sociálne výhody vzhľadom na nadpriemernú pridanú hodnotu tohto segmentu flotily; keďže rybolov vo veľkej miere závisí od dostupnosti veľkej biomasy rýb v súlade so SRP a od udržateľne riadených populácií rýb, ktoré sú rozhodujúce pre hospodársku životaschopnosť tohto odvetvia;
F.keďže baltská flotila maloobjemového pobrežného rybolovu má v porovnaní s väčšími prevádzkovateľmi prístup k menším rybolovným kvótam, čo vedie k marginalizácii segmentov maloobjemového rybolovu a ich rybárskych podnikov;
G.keďže podľa článku 17 nariadenia o SRP „pri prideľovaní rybolovných možností, ktoré majú k dispozícii, [...], členské štáty používajú transparentné a objektívne kritériá vrátane kritérií environmentálnej, sociálnej a hospodárskej povahy“;
H.keďže podľa posúdení Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru Komisie pre rybárstvo (STECF) sa hrubá pridaná hodnota pre drobných rybárov v regióne Baltského mora od vzniku nariadenia o viacročnom pláne pre Baltské more výrazne znížila, čo ohrozuje potravinovú bezpečnosť EÚ a zvyšuje jej závislosť od dovozu; keďže strata dodávok rýb s pôvodom v EÚ zvyšuje závislosť od dovozu z krajín mimo EÚ a oslabuje odolnosť trhu; keďže počet aktívnych rybárskych plavidiel v Baltskom mori neustále klesá;
I.keďže posilnenie komunít na pobreží Baltského mora a podpora miestneho rybolovu, najmä maloobjemového rybolovu, sú takisto nevyhnutné na zníženie tejto závislosti a zabezpečenie hospodárskej a sociálnej udržateľnosti pobrežia Baltského mora;
J.keďže v rámci prebiehajúceho vykonávania nariadenia o kontrole rybárstva Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2842 z 22. novembra 2023, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 a ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1967/2006 a (ES) č. 1005/2008 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1139, (EÚ) 2017/2403 a (EÚ) 2019/473, pokiaľ ide o kontrolu rybárstva (Ú. v. EÚ L, 2023/2842, 20.12.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2023/2842/oj). sa pripravujú pravidelné aktualizácie týkajúce sa úlovkov a hrubej pridanej hodnoty odvetvia rekreačného rybolovu vrátane morského rekreačného rybolovu; keďže rekreačný rybolov má značnú spoločenskú a hospodársku hodnotu aj mimo finančného vyjadrenia a rybári môžu prispievať k úsiliu o obnovu a k ochrane prírody; keďže rekreačný rybolov môže mať značný vplyv na rybolovné zdroje a členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby sa vykonával spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi SRP; keďže aj rekreační rybári sú legitímni používatelia morských biologických zdrojov;
K.keďže najnovšie celoúnijné posúdenie sociálno-ekonomickej hodnoty odvetvia morského rekreačného rybolovu sa datuje do roku 2017 a jeho odporúčania ešte neboli vykonané s cieľom naplno využiť potenciál tejto činnosti s nízkym vplyvom ako uznanej zložky stratégie EÚ pre modré hospodárstvo; keďže z dostupných údajov vyplýva, že do odvetvia rekreačného rybolovu je zapojených približne 8 – 10 miliónov občanov EÚ; keďže v regióne Baltského mora ide o významnú sociálno-ekonomickú činnosť, ktorá vytvára hospodársky príspevok vo výške približne 1,5 miliardy EUR a podporuje vytvorenie viac ako 14 000 pracovných miest v ekvivalente plného pracovného času;
L.keďže Baltské more tvorí základ živobytia a kultúrnej identity tisícov rodín; keďže rybolov je súčasťou stáročného sociálneho, kultúrneho a hospodárskeho dedičstva regiónu; keďže obmedzenia rybolovu by sa mali vykonávať tak, aby sa neznemožnilo prevádzkovanie miestneho pobrežného podniku, ktorý poskytujú čerstvé ryby spotrebiteľom, s cieľom zaistiť potravinovú bezpečnosť a zabrániť prípadnému zániku povolaní súvisiacich s rybolovom, čo by následne viedlo k tomu, že obyvatelia opustia pobrežné oblasti;
M.keďže Baltské more je ovplyvnené viacerými tlakmi spôsobenými ľudskou činnosťou vrátane globálneho otepľovania, zvyškového znečistenia, chemickej munície, eutrofizácie, meniacich sa environmentálnych podmienok a dlhodobej degradácie a je obzvlášť zraniteľné kvôli svojmu batymetricky plytkému morskému dnu a prítomnosti geneticky jedinečných druhov, ktoré sú prispôsobené životu v brakickej vode s prirodzene nízkou slanosťou a hladinou kyslíka, a pre obmedzenú výmenu vody so Severným morom a pre silnú vertikálnu stratifikáciu; keďže tieto osobitné podmienky si vyžadujú prístupy k riadeniu prispôsobené regionálnym špecifikám; keďže populácie rýb v Baltskom mori naďalej klesajú aj v dôsledku týchto tlakov vrátane nerovnováhy predátorov, ktoré ovplyvnili dopĺňanie zásob, zatiaľ čo v uplynulých rokoch došlo k výraznému zníženiu rybolovného úsilia; keďže Komisia uznáva potrebu zaoberať sa týmito dodatočnými environmentálnymi výzvam, aby sa podporila obnova a dlhodobá udržateľnosť;
N.keďže viaceré prekrývajúce sa tlaky vrátane rybolovnej činnosti, poľnohospodárstva, odtoku v lesnom hospodárstve, eutrofizácie, úbytku kyslíka, chemického znečistenia a rastúceho počtu morských predátorov spolu s vypúšťaním odpadových vôd predstavujú veľký tlak na ekosystém, lebo dochádza k obohacovaniu živinami a organickými látkami a narušeniu potravinového reťazca; keďže to má vplyv na rybolov v celom ekoregióne Baltského mora; keďže sa dosiahol pokrok pri znižovaní prísunu živín a nebezpečných látok, ale kombinovaný vplyv naďalej ovplyvňuje populácie rýb, prežitie lariev a rybej mlade a treba v tejto súvislosti vyvinúť väčšie úsilie vo všetkých prispievajúcich sektoroch;
O.keďže veterné parky na mori patria medzi najrýchlejšie rastúce odvetvia na mori, pričom prognózy naznačujú, že kapacita sa výrazne zvýši; keďže veterné parky na mori poskytujú výhody, napríklad istým druhom rýb ponúkajú útočisko, avšak zároveň prinášajú riziká pre biodiverzitu v závislosti od štádia rozvoja, lokality a návrhu projektu;
P.keďže existujúce právne predpisy EÚ sa spočiatku ukázali ako úspešné pri znižovaní úrovne dusíka vo vodách EÚ a prispievaní k dosiahnutiu cieľov rámcovej smernice o morskej stratégii, ktoré zahŕňajú minimalizáciu eutrofizácie spôsobenej človekom, najmä jej nepriaznivých účinkov;
Q.keďže vplyvy otepľovania morskej vody spôsobeného globálnou zmenou klímy a zhoršené činnosťami na pevnine majú obzvlášť rýchly účinok v Baltskom mori, pričom otepľovanie Baltského mora je dvojnásobkom celosvetového priemeru oceánov, a očakáva sa, že povedú k ďalším rozsiahlym a väčšinou neznámym dôsledkom vrátane vyčerpania kyslíka a pokračujúceho narušenia budúceho reprodukčného cyklu populácií rýb a ich distribúcie;
R.keďže je dôležité, aby Komisia a členské štáty v plnej miere vykonávali všetky príslušné právne predpisy EÚ v Baltskom mori a zlepšili vykonávanie akčného plánu Helsinskej komisie pre regionálny morský dohovor s cieľom riešiť zlyhanie ekosystému v Baltskom mori;
S.keďže pri stanovovaní celkových povolených výlovov na rok 2026 členské štáty vyvážili environmentálnu udržateľnosť so sociálno-ekonomickou udržateľnosťou, pričom zachovali minimálnu úroveň činnosti a zároveň naďalej podporovali obnovu populácie; keďže niektoré populácie rýb v Baltskom mori sa napriek obrovskému zníženiu rybolovného úsilia zhoršujú; keďže v rámcovej smernici o morskej stratégii sa od členských štátov vyžaduje dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu prostredníctvom vyvážených potravinových sietí a zdravých populácií, ako aj riešenie kontaminantov, eutrofizácie, inváznych druhov, morského odpadu, znečistenia vyplývajúceho z výroby energie, vrátane podmorského hluku, a zmeny klímy;
T.keďže v prípade Baltského mora Komisia po tom, ako požiadala ICES o odporúčanie, navrhuje – a členské štáty stanovujú – kvóty vedľajších úlovkov, hoci ICES odporúča „nulový výlov“;
U.keďže existujúce pravidlá o medziročnej flexibilite, ktoré sú zakotvené v SRP, ovplyvňujú udržateľné riadenie kvót; keďže Rada sa v niektorých prípadoch rozhodla túto možnosť nevyužiť pre kritickú situáciu populácií; keďže pre Baltské more sú potrebné usmernenia, najmä pre prípady populácií v kritickom stave;
V.keďže nesprávne nahlasovanie alebo akýkoľvek prípad nedodržiavania predpisov sú pretrvávajúce problémy rybolovu v Baltskom mori a mali by sa zodpovedajúco riešiť vykonávaním revidovaného nariadenia o kontrole rybárstva;
W.keďže účinné vykonávanie povinnosti vylodiť úlovky v Baltskom mori naďalej čelí praktickým výzvam; keďže členské štáty musia konať v súlade s ustanoveniami nariadenia o SRP a nariadenia o kontrole rybárstva vrátane jeho ustanovení o diaľkovom elektronickom monitorovaní (REM);
X.keďže stanovenie rybolovných kvót len na jeden rok bráni plánovaniu hospodárstva, investícií a zamestnanosti v odvetví rybárstva; keďže viacročný rozhodovací rámec založený na najlepších dostupných vedeckých odporúčaniach by umožnil stabilnejšie riadenie;
Y.keďže sviňuchy tuponosé v Baltskom mori sú na pokraji vyhynutia a vo vlastnom Baltskom mori zostalo len niekoľko stoviek týchto cicavcov https://helcom.fi/wp-content/uploads/2025/06/Red-List-II-species-2025.pdf.; keďže tento druh je neustále ohrozovaný pri love ako „vedľajší úlovok“, a to znečisťujúcimi látkami v životnom prostredí, úbytkom koristi a rušením podvodným hlukom;
Z.keďže kŕmne ryby zohrávajú kľúčovú úlohu z hľadiska morských potravinových sietí a ekosystémov Baltského mora;
AA.keďže rybolov na výrobu rybej múčky a rybieho oleja bol v regióne Baltského mora povolený v roku 1995, keď boli pôvodne povolené výnimky len „za predpokladu, že takýto rybolov nepredstavuje riziko nezvratných ekologických škôd“, ako sa uvádza v Zmluve medzi členskými štátmi Európskej únie a Nórskym kráľovstvom, Rakúskou republikou, Fínskou republikou a Švédskym kráľovstvom o pristúpení Nórskeho kráľovstva, Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva k Európskej únii Ú. v. ES C 241, 29.8.1994, s. 9.;
AB.keďže mnohé členské štáty v oblasti Baltského mora zaviedli individuálne systémy prevoditeľných kvót, ktoré sú k dispozícii v rámci SRP; keďže to zvýhodnilo veľkých prevádzkovateľov; keďže vplyv na štruktúru populácie určuje predovšetkým použitý výstroj a rybolovné techniky;
AC.keďže účinnosť nariadenia o viacročnom pláne pre Baltské more pri dosahovaní jeho všeobecných ekologických a sociálno-ekonomických cieľov bola veľmi obmedzená; keďže neschopnosť obnoviť populácie rýb nad referenčné úrovne, slabé začlenenie ekosystémových aspektov a nedostatočné uplatňovanie prístupu predbežnej opatrnosti pri stanovovaní kvót oslabili pokrok; keďže absencia celostných politických prístupov ešte viac skomplikovala prácu na predchádzaní ďalšej degradácii a na podporovaní väčšej odolnosti Baltského mora; keďže pridaná hodnota z hľadiska regionálnej spolupráce je nízka, bolo iniciovaných málo spoločných odporúčaní členských štátov a ustanovenia pravidiel EÚ v oblasti rybárstva týkajúce sa regionalizácie sa nevyužívajú na prispôsobenie riadiacich opatrení osobitostiam Baltského mora; keďže angažovanosť a spolupráca so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami je nedostatočná;
AD.keďže niektoré posúdenia jednotlivých druhov a vedecké odporúčania viedli v kontexte špecifických a dynamicky sa meniacich environmentálnych podmienok v Baltskom mori k štrukturálnemu nadhodnoteniu reprodukčnej kapacity populácií a celkovej veľkosti populácií, čo výrazne ovplyvnilo zdroje a riadiacu a prevádzkovú kapacitu odvetvia rybolovu v Baltskom mori a ukázalo potrebu prístupov viac zameraných na špecifiká jednotlivých morských oblastí;
AE.keďže v žiadostiach Komisie o odporúčania ICES týkajúce sa Baltského mora sa doteraz nepožadovalo zohľadnenie environmentálnych faktorov vrátane nedostatku kyslíka alebo dostupnosti potravín, ktoré môžu ovplyvniť stav populácií, ani sa v nich dostatočne nezahrnula potreba zdôrazniť rizikové aspekty; keďže žiadosti by sa mali neustále vylepšovať vrátane lepšieho informovania o neurčitosti údajov zo strany ICES, aby lepšie odrážali kvalitu posúdení;
AF.keďže genetická štruktúra populácií a subpopulácií komerčne využívaných populácií nie je úplne známa a ICES by ju mala ďalej skúmať, napríklad prostredníctvom výziev na predkladanie údajov členským štátom z oblasti Baltského mora, s cieľom zlepšiť vedomostnú základňu o príslušných populačných štruktúrach v regióne;
AG.keďže v septembri 2025 ICES spolu s generálnym riaditeľstvom Komisie pre námorné záležitosti a rybárstvo uviedla, že v prípade Baltského mora „tradičné jednotné riadenie jednotlivých druhov už nestačí na riešenie zistených zložitých problémov“;
AH.keďže HELCOM vypracúva mapy environmentálnych rizík zahŕňajúce oblasti obzvlášť citlivé na eutrofizáciu, anoxiu a toxické usadeniny na dne, ktoré poskytujú informácie o tom, kde uprednostniť vytváranie chránených oblastí, a o prípadných obdobiach zákazu rybolovu;
AI.keďže vedecké odporúčania pre Baltské more by sa mali zlepšiť, aby sa zabránilo nadhodnoteniu veľkosti a produktivity populácií, neprimeraným obmedzeniam výlovu a neistote v podnikaní;
AJ.keďže v súlade s článkom 43 ods. 3 ZFEÚ sú rozhodnutia o stanovení celkových povolených výlovov (TAC) a iných rybolovných možností vo výlučnej právomoci Rady, a teda členských štátov; keďže tieto rozhodnutia musia v plnej miere zohľadňovať najnovšie vedecké údaje a rozmanitosť environmentálnych podmienok v regióne Baltského mora;
AK.keďže niektoré krajiny mimo EÚ vrátane Kanady, Nového Zélandu a Austrálie uplatňujú rozličné vedecky podložené systémy riadenia s rôznym stupňom opatrnosti v porovnaní s EÚ;
AL.keďže účinne riadené a dobre prepojené chránené morské oblasti sú cenné nástroje na zmiernenie zmeny klímy a tiež na dosiahnutie všeobecnejších cieľov, ako sú biodiverzita, odolnosť a zdravie ekosystémov; keďže obnova pobrežných ekosystémov s vegetáciou, ako sú prílivové močiare a lúky s morskou trávou (pobrežné ekosystémy s modrým uhlíkom), môže prispievať k zmierneniu zmeny klímy zvýšenou sekvestráciou uhlíka;
AM.keďže vykonávanie článku 5 viacročného plánu pre Baltské more, pokiaľ ide o rozhodnutia o TAC, technické pravidlá a nápravné opatrenia, nebolo dostatočné; keďže tam, kde sa prijali opatrenia „na zabezpečenie rýchleho návratu príslušnej populácie nad úrovne, pri ktorých možno dosiahnuť MSY“, sa daný cieľ nepodarilo splniť;
AN.keďže zatiaľ čo nariadenie o viacročnom pláne pre Baltské more malo predstavovať flexibilný rámec, ktorý sa má upraviť na základe regionalizovaného prístupu, takéto zmeny priniesli obmedzený úspech, do určitej miery aj následkom obmedzeného vykonávania príslušných právnych predpisov;
AO.keďže vo viacerých nariadeniach EÚ, na ktoré sa odkazuje v nariadení o viacročnom pláne pre Baltské more, je stanovené, ako sa vyhnúť riziku a posudzovať zdravé populácie a zložky ekosystémov;
AP.keďže zimný rybolov pelagických druhov v Baltskom mori v období ich intenzívneho rastu a hromadenia zásob energie pred neresením oslabuje reprodukčnú schopnosť populácií, pretože samice zbavené dostatočnej výživy produkujú menej početné a menej vyvinuté ikry, čo obmedzuje reprodukčný úspech a bráni obnove populácie;
AQ.keďže v iniciatívnej správe Európskeho parlamentu z roku 2023 sa vyzvalo na pragmatický a vyvážený prístup k chráneným morským oblastiam, pričom sa uznala ich rozmanitosť, pokiaľ ide o veľkosť, druhy a ciele ochrany, zdôraznila sa potreba vyhnúť sa univerzálnemu prístupu a podčiarklo sa, že takéto politiky musia starostlivo zvážiť sociálno-ekonomický vplyv na pobrežné komunity, byť založené na najlepších dostupných vedeckých dôkazoch v každom jednotlivom prípade a zabezpečiť aktívne zapojenie rybárov do navrhovania a riadenia viacročných plánov;
AR.keďže rozhodovací systém EÚ o TAC v súčasnosti rozlišuje medzi riadením cieľových druhov a potrebami ochrany iných druhov, pričom sa zameriava na uplatňovanie prístupu predbežnej opatrnosti, aby sa dosiahol a udržal zdravý stav ekosystému;
AS.keďže funkčný ekosystém, ako je vymedzený v rámcovej smernici o morskej stratégii, si vyžaduje, aby sa všetky zložky morských potravových sietí, pokiaľ sú známe, vyskytovali v normálnom množstve a rozmanitosti a na úrovniach schopných zabezpečiť dlhodobú početnosť druhov a zachovanie ich plnej reprodukčnej schopnosti, ako sa uvádza v prílohe I k rámcovej smernici o morskej stratégii;
AT.keďže riadenie založené na ekosystémoch vymedzuje UNEP ako „riadenie ľudských činností a ich vplyvov na ekosystémy a prírodné zdroje na základe zohľadnenia celého ekosystému“;
AU.keďže prípravné diskusie týkajúce sa rozhodnutí o TAC prebiehajú v rámci Fóra pre rybolov v Baltskom mori (BALTFISH); keďže regionalizácia umožňuje pružné riadenie morských oblastí EÚ; keďže BALTFISH môže predkladať „spoločné odporúčania“ týkajúce sa konkrétnych opatrení, ktoré by sa mali zefektívniť;
AV.keďže dlhodobá udržateľnosť odvetvia rybárstva v Baltskom mori závisí od integrácie environmentálnych, hospodárskych a sociálnych cieľov, čím sa zabezpečí, aby riadiace opatrenia chránili zamestnanosť, regionálnu súdržnosť a zásobovanie potravinami v pobrežných oblastiach; keďže regionálne a miestne poznatky vrátane poznatkov rybárov a pobrežných komunít predstavujú základnú zložku účinného riadenia;
AW.keďže rôzne politické a vedecké správy zdôrazňujú potrebu lepšieho a súdržnejšieho prístupu k rozhodovaniu a uplatňovaniu plne celostného prístupu; keďže dosiahnutie takéhoto prístupu je cieľom ministerského vyhlásenia https://commission.europa.eu/document/download/486161f4-241f-4388-b10e-22f4711acd16_en?filename=ministerial_declaration_our_baltic_conference.pdf. z konferencií „Naše Baltské more“; keďže tieto konferencie a deklarácia priniesli obmedzené konkrétne výsledky, najmä pokiaľ ide o pokrok pri vykonávaní právnych predpisov v oblasti životného prostredia;
AX.keďže Európsky oceánsky pakt, ktorým sa oznamuje nadchádzajúci legislatívny návrh oceánskeho aktu, má ambíciu poskytnúť holistický rámec na objasnenie vzájomných prepojení a priorít existujúcich politík v oblasti oceánov;
AY.keďže Komisia a členské štáty neprijali dostatočné opatrenia na ochranu a obnovu ekosystémov Baltského mora pred ďalšími hrozbami, ako je znečistenie, eutrofizácia a zmena klímy; keďže takéto tlaky majú cezhraničnú a kumulatívnu povahu, a preto si vyžadujú koordinované opatrenia na medzinárodnej úrovni a na úrovni EÚ; keďže prechod na nízkouhlíkové hospodárske činnosti s nízkym vplyvom môže prispieť k zmierneniu zmeny klímy a adaptácii na ňu;
AZ.keďže prírodná predácia je súčasťou baltského ekosystému; keďže v Baltskom mori rastie populácia určitých chránených druhov, ako sú tulene sivé (Halichoerus grypus) a kormorány veľké (Phalacrocorax carbosinensis); keďže tulene a kormorány môžu mať výrazný vplyv na prežitie mladých jedincov tresky škvrnitej, najmä tresky škvrnitej v západnej oblasti Baltského mora, ako aj na akvakultúru a rybársky výstroj; keďže z vedeckých dôkazov vyplýva, že majú prevažne lokálny účinok na špecifické druhy a špecifické populácie rýb; keďže v záujme obnovy populácií rýb v Baltskom mori je potrebné zohľadniť všetky faktory ovplyvňujúce populácie rýb; keďže ekosystémový prístup k riadeniu rybárstva by mal zahŕňať aj environmentálne faktory; keďže riešenie týchto interakcií si vyžaduje cielené a účinné riadiace opatrenia založené na najlepších dostupných vedeckých poznatkoch a dialógu so všetkými zainteresovanými stranami; keďže Európsky parlament prijal európsky plán riadenia populácie kormoránov, ktorého cieľom je zmierniť rastúci vplyv kormoránov na populácie rýb, rybolov a akvakultúru, a načrtol sériu potenciálnych opatrení na riešenie pretrvávajúcich problémov, ktoré populácia kormoránov predstavuje;
BA.keďže Komisia posudzuje režim Európskej únie týkajúci sa tuleňov; keďže počas verejnej konzultácie Komisie bolo vyjadrené rázne stanovisko proti uvádzaniu výrobkov z tuleňov na trh a znepokojenie nad lovom tuleňov https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives/14031-Trade-in-seal-products-fitness-check-of-EU-rules/public-consultation_sk.;
BB.keďže od konca druhej svetovej vojny desaťtisíce ton konvenčných a chemických zbraní obsahujúcich nebezpečné látky vrátane chemických bojových látok, ako je sírny yperit (horčicový plyn), slzný plyn a paralytické konvulzívne látky, postupne uvoľňujú v dôsledku postupujúcej korózie nebezpečné chemické látky do morského prostredia, čo vedie k jeho kontaminácii, poškodeniu ekosystémov a strate biodiverzity, ako aj k ohrozeniu ľudského zdravia a hospodárskych činností závislých od mora vrátane rybolovu, dopravy, ťažby surovín a rozvoja morskej energie;
BC.keďže akýkoľvek únik zo zariadení na skladovanie chemikálií by mohol viesť k rýchlemu zamoreniu veľkej časti Baltského mora, čo by presahovalo možnosti jednotlivých krajín a vyžadovalo by si koordinovanú reakciu EÚ;
BD.keďže obnova morského dna Baltského mora vrátane odstránenia chemických zbraní, toxického nákladu a rádioaktívnych látok si vyžaduje dlhodobý a finančne zabezpečený plán vypracovaný na úrovni EÚ;
BE.keďže udržateľné riadenie populácií rýb v Baltskom mori komplikujú aj nedostatky v údajoch zapríčinené tým, že Rusko údaje nenahlasuje, čo zvyšuje vedeckú neistotu a oslabuje účinné regionálne riadenie rybárstva;
BF.keďže Rusko jednostranne rozhoduje o kvótach, pričom neberie do úvahy vedecké odporúčania a dôsledne stanovuje kvóty presahujúce MSY, čo môže potenciálne ohroziť obnovu populácií rýb v Baltskom mori;
BG.keďže činnosť tzv. tieňovej flotily Ruska sa od útočnej vojny Ruska proti Ukrajine zvýšila; keďže táto flotila prevádzkuje zastarané plavidlá, ktoré nespĺňajú bezpečnostné normy a používajú sa na prepravu ropy a ropných výrobkov cez Baltské more, a to s minimálnym ohľadom na bezpečnostné, environmentálne a regulačné normy, predstavuje vážne riziko pre morské prostredie a regionálny rybolov z dôvodu starnutia a zle udržiavaného stavu jej plavidiel a takisto vyvoláva obavy, pokiaľ ide o rybolov v kontexte nevyhnutnej obnovy populácií rýb v Baltskom mori a celkovej bezpečnosti Baltského mora, pričom v prípade úniku ropy by to mohlo mať katastrofálne následky a postihnúť všetky krajiny v regióne;