PRIJALI TOTO NARIADENIE:Kapitola IVŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1Predmet úpravy1.Týmto nariadením sa v súlade so základnými právami uznanými ▌ v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), so všeobecnými zásadami práva Únie, ako aj s príslušnými medzinárodnými záväzkami vrátane záväzkov v oblasti ľudských práv vytvára spoločný systém pre účinný návrat štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa na území členských štátov zdržiavajú neoprávnene.2.Cieľom tohto nariadenia je umožniť členským štátom prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie účinnosti návratov, a to s ohľadom na komplexný prístup stanovený v článku 3, článku 4 písm. h) a článku 5 písm. e) nariadenia (EÚ) 2024/1351.

Článok 2Rozsah pôsobnosti1.Toto nariadenie sa uplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa na území členských štátov zdržiavajú neoprávnene.2.Toto nariadenie sa neuplatňuje na osoby, ktoré požívajú právo na voľný pohyb v súlade s právom Únie, ako sú vymedzené v článku 2 bode 5 nariadenia (EÚ) 2016/399.3. Týmto nariadením nie sú dotknuté ustanovenia nariadení (EÚ) 2024/1351, 2024/1348 a 2024/1349.4. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 5 tohto článku, sa toto nariadenie neuplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín:a) ktorým bol odopretý vstup na vonkajších hraniciach v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) 2016/399 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2016, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2016/399/oj). alebo v prípade členských štátov, ktoré nie sú viazané uvedeným nariadením, v súlade s rovnocenným vnútroštátnym právom;b) ktorí boli zadržaní alebo zachytení príslušnými orgánmi v súvislosti s neoprávneným prekročením vonkajšej pozemnej, námornej alebo vzdušnej hranice členského štátu a ktorí následne v tomto členskom štáte nezískali povolenie alebo právo zdržiavať sa;c) ktorým sa podľa vnútroštátneho práva uložil návrat ako trestnoprávna sankcia alebo v dôsledku trestnoprávnej sankcie;d) voči ktorým prebieha postup vydávania.5. Členský štát môže rozhodnúť, že toto nariadenie bude uplatňovať na jednu alebo viacero kategórií štátnych príslušníkov tretích krajín uvedených v odseku 4 písm. a), b) a c). V takýchto prípadoch sa toto nariadenie uplatňuje na uvedené kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín odo dňa, keď členský štát oznámi svoje rozhodnutie ostatným členským štátom a Komisii.6. Ak členský štát rozhodne, že bude uplatňovať toto nariadenie na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým sa uložil návrat ako trestnoprávna sankcia, články 7, 9 a 10 sa neuplatňujú.7. Pokiaľ ide o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú vylúčení z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia v súlade s odsekom 4 písm. a) a b), členské štáty zabezpečia, aby zaobchádzanie s nimi a úroveň ich ochrany neboli menej priaznivé, než ako sa stanovuje v článku 12 ods. 4 a 5, článku 14 ods. 2, článku 14 ods. 6 písm. c) a e), článku 34 ods. 1 až 6, článku 35, a dodržiavajú zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia.▌2b. Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby bolo dotknuté vnútroštátne trestné právo členských štátov, a najmä ustanovenia, ktorými sa stanovujú účinné, primerané a odrádzajúce trestné sankcie vrátane trestu odňatia slobody v súvislosti s neoprávneným pobytom, za predpokladu, že trestné konanie a uplatňovanie takýchto sankcií neohrozuje dosiahnutie účinnosti návratov.▌

Článok 4Vymedzenie pojmovNa účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:1.„štátny príslušník tretej krajiny“ je každá osoba, ktorá nie je občanom Únie v zmysle článku 20 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a ktorá nie je osobou požívajúcou právo na voľný pohyb v súlade s právom Únie, ako je vymedzená v článku 2 bode 5 nariadenia (EÚ) 2016/399;2.„neoprávnený pobyt“ je prítomnosť, na území členského štátu, štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nespĺňa alebo prestal spĺňať podmienky vstupu stanovené v článku 6 nariadenia (EÚ) 2016/399 alebo rovnocenné podmienky vstupu alebo pobytu v súlade s vnútroštátnym právom v prípade členských štátov, ktoré nie sú viazané uvedeným nariadením, ale ktoré sa zúčastňujú na tomto nariadení;3.„krajina návratu“ je jedna z týchto možností:a)tretia krajina, ktorá je krajinou pôvodu štátneho príslušníka tretej krajiny;b)tretia krajina, ktorá je krajinou oficiálneho obvyklého pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny;c)tretia krajina tranzitu na ceste do Únie v súlade s readmisnými dohodami alebo dojednaniami Únie alebo členských štátov;d)iná tretia krajina, než je krajina uvedená v písmenách a) a b) ▌, v ktorej má štátny príslušník tretej krajiny právo na vstup a pobyt;e)bezpečná tretia krajina, v súvislosti s ktorou bola žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny o medzinárodnú ochranu zamietnutá ako neprípustná podľa článku 59 ods. 8 nariadenia (EÚ) 2024/1348 alebo v prípade členských štátov, ktoré nie sú viazané uvedeným nariadením, v súlade s príslušnými ustanoveniami, ktoré mohli zaviesť do svojho vnútroštátneho práva;f)prvá krajina azylu, v súvislosti s ktorou bola žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny o medzinárodnú ochranu zamietnutá ako neprípustná podľa článku 58 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2024/1348 alebo v prípade členských štátov, ktoré nie sú viazané uvedeným nariadením, v súlade s príslušnými ustanoveniami, ktoré mohli zaviesť do svojho vnútroštátneho práva;g)iná tretia krajina, než je krajina uvedená v písmenách a), b) a d), s ktorou existuje dohoda alebo dojednanie, na základe ktorých je štátny príslušník tretej krajiny prijatý, v súlade s článkom 17 tohto nariadenia;4.„rozhodnutie o návrate“ je správny alebo súdny úkon alebo rozhodnutie, ktorým sa stanovuje alebo vyhlasuje, že štátny príslušník tretej krajiny sa zdržiava na území neoprávnene, a ktorým sa ukladá alebo stanovuje povinnosť opustiť územie členských štátov;4a. „návrat“ je konanie, ktorým sa štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa neoprávnene zdržiava na území:a) dobrovoľne vráti v zmysle bodu 6 alebo b) ho príslušné orgány odsunú z členských štátov do jednej z krajín návratu vymedzených v rozhodnutí o odsune alebo v príslušných prípadoch v rozhodnutí o návrate;4b. „rozhodnutie o odsune“ je správny alebo súdny úkon alebo rozhodnutie, ktorým sa stanovuje alebo vyhlasuje, že štátneho príslušníka tretej krajiny možno odsunúť do jednej alebo viacerých krajín návratu v zmysle bodu 3;5.„odsun“ je vykonanie rozhodnutia o návrate alebo rozhodnutia o odsune príslušnými orgánmi prostredníctvom fyzickej prepravy z členských štátov do krajiny návratu;6.„dobrovoľný návrat“ je odchod štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa neoprávnene zdržiava na území a ktorý si plní povinnosť opustiť územie v rámci lehoty na dobrovoľný odchod stanovenej v rozhodnutí o návrate alebo po jej uplynutí, z územia členských štátov z vlastnej vôle, s pomocou alebo bez pomoci, a bez nutnosti odsunu;7.„útek“ je konanie, ktorým štátny príslušník tretej krajiny prestane byť k dispozícii príslušným správnym alebo justičným orgánom▌;8.„zákaz vstupu“ je správne alebo súdne rozhodnutie alebo úkon, ktorým sa ▌zakazuje vstup na územie členských štátov a pobyt na ňom;▌11.„návratová operácia“ je operácia organizovaná alebo koordinovaná príslušným orgánom , alebo podporovaná Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex), ktorou sa vykonáva návrat štátnych príslušníkov tretích krajín z jedného alebo viacerých členských štátov;▌

Článok 5Základné právaPri uplatňovaní tohto nariadenia konajú členské štáty v plnom súlade s príslušným právom Únie vrátane charty, príslušným medzinárodným právom, záväzkami súvisiacimi s prístupom k medzinárodnej ochrane, najmä so zásadou zákazu vyhostenia alebo vrátenia, a so základnými právami.

Kapitola IIKONANIE O NÁVRATE▌Oddiel 2Postup, ktorým sa nariaďuje návrat

Článok 7Rozhodnutie o návrate1.Príslušné orgány členského štátu vydajú každému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý sa neoprávnene zdržiava na ich území, rozhodnutie o návrate, v ktorom sa stanoví alebo uloží povinnosť opustiť územie členských štátov.1a. V rozhodnutiach o návrate:a) sa uvádza lehota na odchod, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní a do konca ktorej štátny príslušník tretej krajiny musí opustiť územie členských štátov; alebo b) sa uvádza, že štátny príslušník tretej krajiny musí okamžite opustiť územie členských štátov. Lehotu na odchod uvedenú v pododseku a) možno ešte skrátiť a špecifikovať vo vnútroštátnom práve.Členské štáty môžu vo svojom vnútroštátnom práve stanoviť, kedy sa štátnemu príslušníkovi tretej krajiny poskytne lehota na dobrovoľný odchod alebo kedy sa mu nariadi okamžitý odchod.1b. Príslušné orgány môžu s náležitým zreteľom na osobitné okolnosti konkrétneho prípadu stanoviť lehotu na odchod podľa odseku 1a, ktorá presahuje 30 dní.1c. Príslušné orgány môžu predĺžiť lehotu na odchod podľa odseku 1a s náležitým zreteľom na osobitné okolnosti konkrétneho prípadu, najmä účasť na programe na podporu návratu a reintegrácie podľa článku 46 ods. 3 a splnenie povinnosti spolupracovať stanovenej v článku 21. 1d. Príslušné orgány môžu skrátiť lehotu na odchod podľa odseku 1a v prípade nesplnenia povinnosti spolupracovať stanovenej v článku 21.1e. Lehota na odchod sa počíta odo dňa vymedzeného vo vnútroštátnom práve. 2.Rozhodnutie o návrate sa vydá písomne a uvedú sa v ňom skutkové a právne dôvody. Štátny príslušník tretej krajiny musí byť informovaný o dostupných právnych prostriedkoch nápravy a lehotách na ich uplatnenie. Rozhodnutie o návrate sa štátnemu príslušníkovi tretej krajiny oznámi čo najskôr v súlade s vnútroštátnym právom dotknutého členského štátu. Ak je miesto pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny neznáme, rozhodnutie o návrate sa oznámi v súlade s vnútroštátnym právom.3.Príslušné orgány môžu rozhodnúť, že neposkytnú alebo že obmedzia informácie o skutkových dôvodoch, ak sa vo vnútroštátnom práve stanovuje obmedzenie práva na informácie alebo ak je to potrebné na ochranu verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo národnej bezpečnosti a na predchádzanie trestným činom, ich vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie. V takýchto prípadoch je štátny príslušník tretej krajiny na účely prístupu k účinnému prostriedku nápravy informovaný o podstate dôvodov, na základe ktorých bolo rozhodnutie o návrate prijaté. Povinnosť informovať štátneho príslušníka tretej krajiny o podstate dôvodov nezahŕňa povinnosť zverejniť akékoľvek utajované skutočnosti.4.Krajina alebo krajiny návratu sa môžu určiť v rozhodnutí o návrate alebo podľa článku 12 ods. 2a pred vykonaním odsunu. Ak sa štátny príslušník tretej krajiny rozhodne dobrovoľne vrátiť do inej krajiny návratu, ako sú krajina alebo krajiny návratu stanovené v rozhodnutí o návrate, nevyžaduje sa vydanie nového rozhodnutia o určení krajiny návratu.4b. Príslušným orgánom sa nebráni vydať rozhodnutie o návrate, ak existuje prekážka odsunu. Ak bola v rozhodnutí o návrate určená krajina návratu a bolo zistené riziko vyhostenia alebo vrátenia, odsun do tejto krajiny návratu sa odkladá v súlade s článkom 14 ods. 1 písm. a).5.Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny sa na požiadanie poskytne písomný alebo ústny preklad hlavných prvkov rozhodnutia o návrate ▌vrátane informácií o dostupných právnych prostriedkoch nápravy do jazyka, ktorému štátny príslušník tretej krajiny rozumie alebo o ktorom sa dá odôvodnene predpokladať, že mu rozumie. Na tento účel môžu príslušné orgány vo vhodných prípadoch použiť štandardizované vzory prekladov alebo nástroje na počítačom asistovaný preklad alebo strojový preklad.6.Rozhodnutie o návrate ▌sa vydá jedným úkonom s rozhodnutím o ukončení oprávneného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny alebo samostatným úkonom súčasne a spolu s týmto rozhodnutím, alebo bez zbytočného odkladu po vydaní tohto rozhodnutia a bez toho, aby boli dotknuté procesné záruky stanovené v kapitole IV a iné príslušné ustanovenia práva Únie a medzinárodného práva.7.Po vydaní rozhodnutia o návrate členské štáty použijú formulár (ďalej len „európsky príkaz na návrat“) vytvorený podľa odseku 8. Formulár obsahuje hlavné prvky rozhodnutia o návrate a v relevantných prípadoch rozhodnutia o odsune a sprístupní sa prostredníctvom Schengenského informačného systému v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1860 ▌.8.Komisia najneskôr šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia prijme vykonávací akt s cieľom vytvoriť formulár európskeho príkazu na návrat uvedeného v odseku 7. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 49 ods. 2.9.Najneskôr do prijatia vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 8 členské štáty a Komisia začnú zavádzať potrebné právne opatrenia a príslušné agentúry EÚ, ako je napríklad eu-LISA, technické opatrenia na sprístupnenie európskeho príkazu na návrat prostredníctvom Schengenského informačného systému s cieľom umožniť splnenie povinnosti uvedenej v odseku 7. Komisia a príslušné agentúry EÚ, ako je napríklad eu-LISA, poskytujú členským štátom v náležitých prípadoch podporu.9a. Najneskôr do dňa začatia uplatňovania uvedeného v článku 52 ods. 3 tohto nariadenia Komisia a príslušné agentúry EÚ, ako je napríklad eu-LISA, vykonajú opatrenia na zabezpečenie možnosti automatizovaného vybavovania európskeho príkazu na návrat s cieľom zefektívniť uplatňovanie článku 9.9b. Členské štáty oznámia Komisii potrebné právne a technické opatrenia zavedené na splnenie povinnosti uvedenej v odseku 7 najneskôr do dňa začatia uplatňovania uvedeného v článku 52 ods. 3 tohto nariadenia.▌

Článok 8Výnimky z povinnosti vydať rozhodnutie o návrate1.Príslušné orgány členských štátov môžu rozhodnúť, že rozhodnutie o návrate nevydajú v jednom z týchto prípadov, keď je štátny príslušník tretej krajiny:a)odovzdaný do iného členského štátu v súlade s postupom stanoveným v článku 23a nariadenia (EÚ) 2016/399;b)odovzdaný do iného členského štátu podľa dvojstranných dohôd alebo dojednaní alebo na základe spolupráce medzi členskými štátmi v súlade s článkom 44;c)osobou, ktorej neoprávnený pobyt je odhalený v rámci hraničných kontrol vykonávaných pri výstupe na vonkajšej hranici v súlade s článkom 8 nariadenia (EÚ) 2016/399 alebo rovnocenných kontrol v súlade s vnútroštátnym právom v prípade členských štátov, ktoré nie sú viazané uvedeným nariadením, pričom sa v maximálnej miere vyhnú odkladu odchodu dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny.2.Rozhodnutie o návrate sa nevydá v prípadoch, keď je štátny príslušník tretej krajiny držiteľom platného povolenia na pobyt, dlhodobého víza alebo iného povolenia poskytujúceho právo zdržiavať sa na území vydaného iným členským štátom ▌.3.V prípadoch uvedených v odseku 2 členský štát vyžaduje, aby štátny príslušník tretej krajiny okamžite odišiel na územie tohto iného členského štátu. Ak štátny príslušník tretej krajiny tejto požiadavke nevyhovie alebo ak sa okamžitý odchod štátneho príslušníka tretej krajiny vyžaduje z dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo národnej bezpečnosti, členské štáty môžu požiadať ostatné členské štáty o spoluprácu podľa článku 44 alebo vydať rozhodnutie o návrate v súlade s článkom 7.4.Rozhodnutie o návrate sa nevydá v prípadoch, keď ▌sa uplatňuje postup podľa článku 9.

Článok 9Uznávanie a výkon rozhodnutí o návrate vydaných iným členským štátom1.Členský štát, v ktorom sa štátny príslušník tretej krajiny zdržiava neoprávnene (ďalej len „vykonávajúci členský štát“), môže ▌uznať a vykonať vykonateľné rozhodnutie o návrate a v relevantných prípadoch rozhodnutie o odsune, ktoré danému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny vydal iný členský štát (ďalej len „vydávajúci členský štát“) podľa článku 7 ods. 1 a článku 12 ods. 2. Výkon je založený na informáciách dostupných v európskom príkaze na návrat uvedenom v článku 7 ods. 7 a realizuje sa v súlade s vnútroštátnymi pravidlami a postupmi podľa článku 12.2.▌Od členských štátov sa nevyžaduje, aby prijímali správne rozhodnutia alebo úkony na účely uznania. Uznanie nemusí mať formu správneho konania ▌.▌5.Ak členský štát neuzná alebo nevykoná rozhodnutie o návrate alebo rozhodnutie o odsune podľa odseku 1 ▌, tento členský štát vydá rozhodnutie o návrate za podmienok uvedených v článku 7 alebo rozhodnutie o odsune podľa článku 12 ods. 2.6.Ak členský štát uzná alebo vykoná rozhodnutie o návrate alebo rozhodnutie o odsune podľa odseku 1, pozastaví odsun, ak sú účinky rozhodnutia o návrate alebo rozhodnutia o odsune vo vydávajúcom členskom štáte pozastavené, a môže vydať rozhodnutie o návrate za podmienok uvedených v článku 7.7.Ak vydávajúci členský štát rozhodnutie o návrate pozastaví alebo zruší alebo ak správny orgán alebo súd vyhlási rozhodnutie o návrate za neplatné, vykonávajúci členský štát vydá rozhodnutie o návrate za podmienok uvedených v článku 7.8.Vydávajúci členský štát poskytne vykonávajúcemu členskému štátu na požiadanie a v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1860 ▌všetky dostupné údaje a dokumenty, ktoré sú potrebné na účely ▌návratu ▌alebo odsunu.▌9a. Uplatňovaním článku 9 nie je dotknuté využívanie výnimiek stanovených v článku 8.11. Členské štáty prijatím vykonávacieho aktu uvedeného v článku 7 ods. 8 začnú zavádzať prípravné kroky, ktoré by mohli uľahčiť uznávanie rozhodnutí o návrate alebo rozhodnutí o odsune vydaných iným členským štátom, v relevantných prípadoch vrátane právnych a technických opatrení v rámci ich vnútroštátnych systémov, zmien vnútroštátnych informačných systémov, príslušnej odbornej prípravy a činností v rámci pilotných projektov.12. Dva roky odo dňa začatia uplatňovania uvedeného v článku 52 ods. 3 tohto nariadenia Komisia posúdi vykonávanie vzájomného uznávania podľa odseku 1 tohto článku, najmä pokiaľ ide o:a) zavedenie právnych a technických opatrení členskými štátmi na sprístupnenie európskeho príkazu na návrat prostredníctvom Schengenského informačného systému podľa článku 7 ods. 7 a ich účinnosť;b) zavedenie právnych a technických opatrení členskými štátmi na zabezpečenie automatizovaného vybavovania európskeho príkazu na návrat podľa článku 7 ods. 9;c) účinnosť uznávania a výkonu rozhodnutí o návrate a rozhodnutí o odsune;d) z neho vyplývajúce zaťaženie súdnych a správnych vnútroštátnych systémov ae) výsledky príslušnej odbornej prípravy a činností v rámci pilotných projektov.13. Na základe posúdenia uvedeného v odseku 12 Komisia vo vhodných prípadoch predloží legislatívne návrhy vrátane prípadných cielených zmien na zabezpečenie účinnosti návratov s cieľom zaviesť povinné uznávanie a výkon vykonateľných rozhodnutí o návrate a rozhodnutí o odsune vydaných iným členským štátom. Ak Komisia návrh nepredloží, vysvetlí svoje dôvody.

Oddiel 3Zákaz vstupu

Článok 10Vydanie zákazu vstupu1.K rozhodnutiam o návrate je pripojený zákaz vstupu, ak:a)sa na štátneho príslušníka tretej krajiny vzťahuje odsun v súlade s článkom 12;b)povinnosť opustiť územie členských štátov nebola splnená v lehotách stanovených v súlade s článkom 7 ods. 1a až 1c;c)štátny príslušník tretej krajiny predstavuje bezpečnostné riziko v súlade s článkom 16.2.V iných prípadoch, než sú prípady uvedené v odseku 1, príslušné orgány môžu pripojiť zákaz vstupu k rozhodnutiu o návrate alebo rozhodnutiu o odsune, pričom zohľadnia relevantné okolnosti, najmä úroveň spolupráce štátneho príslušníka tretej krajiny.3.Zákaz vstupu sa vydá v rámci rozhodnutia o návrate alebo v rámci rozhodnutia o odsune, alebo samostatne v písomnej forme. ▌Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny sa zákaz vstupu oznámi v jazyku, ktorému štátny príslušník tretej krajiny rozumie alebo o ktorom sa dá odôvodnene predpokladať, že mu rozumie. Na tento účel môžu príslušné orgány vo vhodných prípadoch použiť štandardizované vzory prekladov alebo nástroje na počítačom asistovaný preklad alebo strojový preklad. 4.Príslušné orgány môžu uložiť zákaz vstupu bez vydania rozhodnutia o návrate štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý sa neoprávnene zdržiaval na území členských štátov a ktorého neoprávnený pobyt je odhalený v súvislosti s hraničnými kontrolami vykonávanými na výstupe v súlade s článkom 8 nariadenia (EÚ) 2016/399, alebo rovnocennými kontrolami v súlade s vnútroštátnym právom v prípade členských štátov, ktoré nie sú viazané uvedeným nariadením. Zákaz vstupu sa v týchto prípadoch môže uložiť a oznámiť po odchode štátneho príslušníka tretej krajiny z územia členských štátov, aby sa v čo najväčšej miere zabránilo odkladu odchodu dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny.4a. Ak štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa neoprávnene zdržiava na území, odíde z územia členských štátov pred vydaním rozhodnutia o návrate, príslušné orgány môžu uložiť zákaz vstupu bez vydania rozhodnutia o návrate.4b. Ak dôvody na vydanie zákazu vstupu vznikli po vydaní rozhodnutia o návrate, príslušné orgány môžu uložiť zákaz vstupu bez vydania nového rozhodnutia o návrate.5.V konkrétnych prípadoch môžu príslušné orgány od vydania zákazu vstupu upustiť z humanitárnych dôvodov, ak je štátny príslušník tretej krajiny obeťou obchodovania s ľuďmi alebo ak štátny príslušník tretej krajiny riadne spolupracuje s príslušnými orgánmi, a to aj zapísaním sa do programu návratu a reintegrácie.6.Trvanie zákazu vstupu sa určí s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti konkrétneho prípadu na maximálne 10 rokov. Bez toho, aby bol dotknutý článok 16 ods. 3 písm. a), sa zákaz vstupu môže vydať z riadne opodstatnených dôvodov na najviac 20 rokov vždy, keď sa považuje za potrebný na to, aby sa zabránilo štátnemu príslušníkovi tretej krajiny vstúpiť na územie členských štátov. ▌8.Obdobie zákazu vstupu začína plynúť dňom, keď štátny príslušník tretej krajiny opustil územie členských štátov.

Článok 11Zrušenie, pozastavenie alebo skrátenie trvania zákazu vstupu1.Bez toho, aby tým boli dotknuté odseky 2 a 3, môže vydávajúci členský štát zákaz vstupu zrušiť, pozastaviť alebo jeho trvanie skrátiť, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže, že sa dobrovoľne vrátil.▌2.Bez toho, aby tým bol dotknutý odsek 3, môže príslušný orgán, ak to považuje za náležité, zrušiť, pozastaviť alebo skrátiť trvanie zákazu vstupu ▌v odôvodnených konkrétnych prípadoch, a to aj z humanitárnych dôvodov, s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti.3.Bez toho, aby bol dotknutý odsek 4, môže štátny príslušník tretej krajiny predložiť riadne odôvodnenú žiadosť o zrušenie, pozastavenie alebo skrátenie trvania zákazu vstupu za predpokladu, že z územia odišiel.4. Štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol vydaný zákaz vstupu na viac ako 10 rokov v súlade s článkom 10 ods. 6 alebo článkom 16 ods. 3 písm. a), môže 10 rokov po svojom odchode z členských štátov požiadať vydávajúci členský štát, aby preskúmal, či sa má zákaz vstupu zrušiť, pozastaviť alebo skrátiť, pričom sa náležite zohľadnia všetky relevantné okolnosti, v relevantných prípadoch vrátane toho, či štátny príslušník tretej krajiny zostáva bezpečnostným rizikom podľa článku 16 a či je zákaz vstupu stále potrebný na to, aby sa naďalej bránilo tomuto štátnemu príslušníkovi tretej krajiny vstúpiť na územie členských štátov. Žiadosť o preskúmanie musí byť riadne odôvodnená.4a. Členské štáty môžu zrušenie zákazu vstupu podmieniť úhradou nákladov na odsun tohto štátneho príslušníka tretej krajiny.

Oddiel 4Výkon návratu

Článok 12Odsun1.Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na odsun štátneho príslušníka tretej krajiny ▌, ak:-a) štátny príslušník tretej krajiny nesplnil povinnosť opustiť územie v súlade s článkom 7;a)štátny príslušník tretej krajiny nespolupracuje s orgánmi ▌;▌c)štátny príslušník tretej krajiny patrí do pôsobnosti článku 16;d)sa štátny príslušník tretej krajiny bez povolenia presunie do iného členského štátu, a to aj počas obdobia stanoveného v súlade s článkom 7;da)príslušné orgány považujú odsun za potrebný a primeraný podľa vnútroštátneho práva z iných dôvodov, ako sú dôvody uvedené v písmenách -a) až d).1a. Žiadne ustanovenie tohto nariadenia nebráni členským štátom v tom, aby povolili alebo uľahčili dobrovoľný návrat štátneho príslušníka tretej krajiny, na ktorého sa inak vzťahuje odsun podľa odseku 1, najmä ak sa predpokladá, že to povedie k rýchlejšiemu a účinnejšiemu návratu.2.Rozhodnutie o odsune môžu príslušné orgány vydať každému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, na ktorého sa vzťahuje návrat. Ak sa vydá rozhodnutie o odsune, je vydané písomne a môže byť súčasťou toho istého rozhodnutia ako rozhodnutie o návrate alebo môže mať formu samostatného správneho alebo súdneho rozhodnutia alebo úkonu, alebo môže byť súčasťou iného správneho alebo súdneho rozhodnutia. 2a. Ak ešte nebola určená krajina návratu alebo ak sa líši od predtým určenej krajiny, príslušný orgán pred vykonaním odsunu určí v rozhodnutí o návrate alebo rozhodnutí o odsune jednu alebo viacero krajín návratu, ako sa uvádza v článku 4 ods. 3.2b. Ak sa vydá rozhodnutie o odsune, uvedú sa v ňom skutkové a právne dôvody. Štátny príslušník tretej krajiny musí byť informovaný o dostupných právnych prostriedkoch nápravy a lehotách na ich uplatnenie. Rozhodnutie o odsune sa štátnemu príslušníkovi tretej krajiny oznámi čo najskôr v súlade s vnútroštátnym právom dotknutého členského štátu.2c. Ak sa vydá rozhodnutie o odsune, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny sa na požiadanie poskytne písomný alebo ústny preklad hlavných prvkov tohto rozhodnutia vrátane informácií o dostupných právnych prostriedkoch nápravy do jazyka, ktorému štátny príslušník tretej krajiny rozumie alebo o ktorom sa dá odôvodnene predpokladať, že mu rozumie. Na tento účel môžu príslušné orgány vo vhodných prípadoch použiť štandardizované vzory prekladov alebo nástroje na počítačom asistovaný preklad alebo strojový preklad.3.Ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie relevantné okolnosti naznačujúce, že odsun by bol v rozpore so zásadou zákazu vyhostenia alebo vrátenia, alebo ak orgány členského štátu o takýchto okolnostiach nadobudnú vedomosť, príslušné orgány v náležitých prípadoch informujú štátneho príslušníka tretej krajiny o príslušnom konaní vrátane konania o azyle podľa nariadenia (EÚ) 2024/1348 alebo v súlade s vnútroštátnym právom posúdia, či je odsun v súlade so zásadou zákazu vyhostenia alebo vrátenia ▌. Dotknutý štátny príslušník tretej krajiny čo najskôr predloží všetky relevantné informácie týkajúce sa jeho osobnej situácie, aby podložil svoje tvrdenie, že odsun by bol v rozpore so zásadou zákazu vyhostenia alebo vrátenia. Príslušné orgány môžu vychádzať z akéhokoľvek predchádzajúceho posúdenia rizika vyhostenia alebo vrátenia alebo takéto posúdenie zohľadniť. Akékoľvek ďalšie posúdenie rizika vyhostenia alebo vrátenia sa vykoná, len ak sa relevantné informácie potvrdia. 3a. Členské štáty môžu rozhodnúť, že zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia môže posúdiť iný orgán ako príslušný orgán, ktorý vydáva alebo vykonáva rozhodnutie o návrate.4.Donucovacie opatrenia prijaté na zabezpečenie odsunu musia byť nevyhnutné a primerané a použitie sily nesmie v žiadnom prípade prekročiť rozumnú mieru. Uplatňujú sa v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi pri dodržiavaní základných práv a s náležitých ohľadom na dôstojnosť a telesnú integritu dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny.5.Pri vykonávaní leteckých odsunov členské štáty prihliadajú na všeobecné pokyny k bezpečnostným predpisom na spoločné letecké odsuny stanovené v prílohe k rozhodnutiu Rady 2004/573/ESRozhodnutie Rady 2004/573/ES z 29. apríla 2004 o organizácii spoločných letov na odsuny štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahujú príkazy na individuálny odsun, z územia dvoch alebo viacerých členských štátov (Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 28, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2004/573/oj)..▌

▌Článok 14Podmienky odkladu odsunu1.Odsun podľa článku 12 sa odloží za týchto okolností:a)ak by sa ním porušila zásada zákazu vyhostenia alebo vrátenia alebob)pokiaľ sa uplatňuje pozastavenie účinnosti rozhodnutia o návrate v súlade s článkom 28.2.Odsun podľa článku 12 možno odložiť ▌ po zohľadnení osobitných okolností konkrétneho prípadu. V prípade rizika úteku sa môžu uplatniť dodatočné opatrenia podľa odseku 7. 3.Ak štátny príslušník tretej krajiny požiada o odklad odsunu, žiadosť musí byť riadne odôvodnená.4.▌Členské štáty poskytnú dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny písomné potvrdenie o odklade v súlade s odsekom 1 alebo odsekom 2 a informácie o jeho právach počas ▌obdobia odkladu. Preklad potvrdenia sa môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny poskytnúť ústne v jazyku, ktorému rozumie alebo o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumie, a to aj prostredníctvom tlmočenia.5.Odklad odsunu ▌sa ▌preskúma v prípade zmeny relevantných okolností.6.Pokiaľ ide o situáciu štátneho príslušníka tretej krajiny vrátane toho, či daný štátny príslušník tretej krajiny spĺňa povinnosti podľa tohto nariadenia, počas trvania odkladu odsunu, zohľadnia sa tieto skutočnosti:a)základné potreby;b)celistvosť rodiny s rodinnými príslušníkmi nachádzajúcimi sa na území členského štátu;c)urgentná zdravotná starostlivosť a základná liečba;d)prístup maloletých osôb k systému základného vzdelávania v závislosti od dĺžky ich pobytu;e)osobitné potreby zraniteľných osôb.7.Ak dôjde k odkladu odsunu, v prípade splnenia podmienok sa môžu uplatniť opatrenia stanovené v článkoch 21, 23c a 29.

Článok 15Monitorovanie odsunu▌ Členské štáty stanovia nezávislý systém monitorovania nútených návratov. ▌Členské štáty sa môžu opierať o existujúce monitorovacie mechanizmy, ako sú štruktúry a odborné znalosti zriadené podľa nariadenia (EÚ) 2024/1356, ktoré sú relevantné na účely tohto článku. ▌

Článok 16Návrat štátnych príslušníkov tretích krajín predstavujúcich bezpečnostné riziká1.Tento článok sa vzťahuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ak:a)predstavujú hrozbu pre verejný poriadok, verejnú bezpečnosť alebo národnú bezpečnosť, a to aj vtedy, ak sú predmetom zápisu podľa článku 24 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1861Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1861 z 28. novembra 2018 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti hraničných kontrol, o zmene Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, a o zmene a zrušení nariadenia (ES) č. 1987/2006 (Ú. v. EÚ L 312, 7.12.2018, s. 14, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2018/1861/oj).;b)existujú odôvodnené predpoklady domnievať sa, že spáchali závažný trestný čin uvedený v článku 2 ods. 2 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVVRámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi – vyhlásenia niektorých členských štátov k prijatiu rámcového rozhodnutia (Ú. v. ES L 190, 18.7.2002, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec_framw/2002/584/oj). alebo spáchali trestný čin, za ktorý sa podľa vnútroštátneho práva ukladá trest odňatia slobody najmenej dvoch rokov, alebo spáchali viacero trestných činov, za ktoré sa podľa vnútroštátneho práva odsudzujúceho členského štátu ukladá trest odňatia slobody najmenej jeden rok; ba) existujú odôvodnené predpoklady, že sú zapojené do niektorého z trestných činov uvedených v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV (Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2017/541/oj).;c)existujú odôvodnené predpoklady, že majú v úmysle spáchať na území členského štátu trestný čin podľa písmen b) a ba) tohto odseku;ca) existujú odôvodnené predpoklady, že predstavujú akúkoľvek inú bezpečnostnú hrozbu stanovenú vo vnútroštátnom práve.2.Na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí patria do pôsobnosti tohto článku, sa vzťahuje odsun v súlade s článkom 12.2a. Odsek 1 písm. b), ba) a c) sa uplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, u ktorých existujú odôvodnené predpoklady, že podnecovali páchanie trestných činov alebo činov v ňom uvedených alebo sa na ich páchaní inak podieľali.2b. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa rozhodnutia o návrate týkajúce sa štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí patria do pôsobnosti tohto článku, vybavovali a vykonávali prednostne.3.Odchylne od príslušných ustanovení tohto nariadenia štátni príslušníci tretích krajín, ktorí patria do pôsobnosti tohto článku, môžu:a)podliehať zákazu vstupu vydanému v súlade s článkom 10, ktorý presahuje maximálne trvanie uvedené v článku 10 ods. 6, alebo zákazu vstupu na neurčitý čas, ak je to odôvodnené a primerané bezpečnostnému riziku, ktoré daný štátny príslušník tretej krajiny predstavuje. V takých prípadoch sa uplatňuje článok 11 ods. 4;b)byť zaistení v súlade s článkom 29 ods. 3 písm. c);c)byť zaistení v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody a, ak je to možné, byť držaní oddelene od bežných väzňov;d)podliehať zaisteniu na dodatočné obdobia, ktoré presahujú maximálne trvanie uvedené v článku 32 ods. 3 a ktoré súd určí s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu, pričom tieto obdobia podliehajú preskúmaniu súdom aspoň každé tri mesiace.4.Keď nie je možné hrozbu pre verejný poriadok, verejnú bezpečnosť alebo národnú bezpečnosť, ktorú predstavujú štátni príslušníci tretích krajín uvedení v odseku 1 písm. a), účinne riešiť podľa tohto článku, členské štáty môžu stanoviť ďalšie opatrenia podľa vnútroštátneho práva. Členské štáty pri prijímaní príslušného rozhodnutia zabezpečia, aby bolo dané opatrenie potrebné a primerané vzhľadom na závažnosť hrozby pre verejnú bezpečnosť alebo na nebezpečenstvo, ktoré dotknutá osoba predstavuje.4a. Členské štáty sa môžu opierať o existujúce dôkladné bezpečnostné posúdenie všetkých relevantných okolností, ktoré príslušné orgány vykonali v predchádzajúcich fázach, a to aj v kontexte konania o azyle, konania o udelení víza a postupov kontroly hraníc vrátane preverovania.

Článok 17Návrat do tretej krajiny, s ktorou existuje dohoda alebo dojednanie1.Návrat štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území, v zmysle článku 4 prvého odseku bodu 3 písm. g) si vyžaduje uzavretie dohody alebo dojednania s treťou krajinou. Takáto dohoda alebo dojednanie sa môže uzavrieť len s treťou krajinou, v ktorej sú dodržiavané medzinárodné normy a zásady v oblasti ľudských práv v súlade s medzinárodným právom vrátane zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia.2.V dohode alebo dojednaní podľa odseku 1 sa stanovia:a)postupy uplatniteľné na návrat štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území, z územia členských štátov do tretej krajiny uvedenej v odseku 1;b)podmienky pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny v tretej krajine uvedenej v odseku 1 vrátane príslušných povinností a zodpovedností strán danej dohody alebo dojednania;▌d)povinnosti tretej krajiny uvedené v druhej vete odseku 1;▌f)dôsledky, ktoré sa vyvodia v prípade porušenia dohody alebo dojednania alebo významnej zmeny, ktorá má nepriaznivý vplyv na situáciu v tretej krajine.2a. Ak sa v dohode alebo dojednaní podľa odseku 1 stanovujú podmienky následného návratu do krajiny návratu uvedenej v článku 4 ods. 3 písm. a) až d), v dohode alebo dojednaní sa okrem skutočností uvedených v odseku 2 stanovia aj:a) dôsledky v prípade, že následný návrat nie je možný;b) príslušné povinnosti a zodpovednosti strán dohody alebo dojednania;c) dôsledky, ktoré sa vyvodia v prípade významnej zmeny, ktorá má nepriaznivý vplyv na situáciu v tretej krajine uvedenej v odseku 1;d) nezávislý orgán alebo mechanizmus na monitorovanie účinného uplatňovania dohody alebo dojednania.Dohoda alebo dojednanie podľa prvého pododseku môžu zahŕňať podmienky zaistenia v tretej krajine uvedenej v odseku 1.3.Členské štáty vo vhodnom čase informujú príslušné členské štáty o rokovaniach týkajúcich sa dohody alebo dojednania uvedených v odseku 1, ktoré prebiehajú s treťou krajinou, ktorá má s danými členskými štátmi spoločnú hranicu. Členské štáty informujú Komisiu a ostatné členské štáty o všetkých dvojstranných alebo mnohostranných dohodách alebo dojednaniach uzavretých v súlade s odsekom 1 pred nadobudnutím ich platnosti alebo, ak sa má dohoda alebo dojednanie vykonávať predbežne, pred začatím ich predbežného vykonávania. Komisia a ostatné členské štáty sú tiež informované o všetkých následných zmenách alebo ukončení takýchto dohôd alebo dojednaní.4.Maloleté osoby bez sprievodu ▌nesmú byť do tretej krajiny uvedenej v odseku 1 vrátené.

Oddiel 5Návrat maloletých osôb

Článok 18Najlepší záujem dieťaťaPri uplatňovaní ustanovení v súlade s týmto nariadením musí byť prvoradým hľadiskom najlepší záujem dieťaťa.

Článok 19Posúdenie veku maloletých osôb1. Ak na základe výpovedí štátneho príslušníka tretej krajiny, dostupných listinných dôkazov alebo iných relevantných informácií existujú pochybnosti o tom, či daný štátny príslušník je alebo nie je maloletá osoba, príslušný orgán môže vykonať posúdenie veku v súlade s vnútroštátnym právom alebo právom Únie. Na takéto posúdenie veku sa môže použiť článok 25 nariadenia (EÚ) 2024/1348 ▌.2. Príslušný orgán sa môže opierať o existujúce posúdenie veku vykonané v predchádzajúcich fázach konania o návrate alebo v iných príslušných konaniach.3. Členský štát môže uznať výsledky posúdenia veku iného členského štátu, ak posúdenie veku bolo vykonané v súlade s právom Únie.6. Odmietnutie podrobiť sa posúdeniu veku vrátane lekárskeho vyšetrenia nebráni rozhodujúcemu orgánu pokračovať v konaní o návrate. Takéto odmietnutie sa môže považovať len za vyvrátiteľnú domnienku, že žiadateľ nie je maloletou osobou.

Článok 20Návrat maloletých osôb bez sprievodu1.▌Príslušné orgány, iné ako orgány vykonávajúce návrat, poskytnú pomoc v súlade s najlepším záujmom dieťaťa.2.Vymenuje sa zástupca alebo osoba určená na zabezpečovanie ochrany najlepšieho záujmu dieťaťa, ktorá maloletú osobu bez sprievodu v procese návratu zastupuje, poskytuje jej pomoc a v príslušných prípadoch koná v jej mene. Zabezpečí sa, aby bol vymenovaný zástupca primerane vyškolený v oblasti komunikácie vhodnej pre deti a primeranej ich veku a aby vedel komunikovať v jazyku, ktorému maloletá osoba rozumie alebo o ktorom možno odôvodnene predpokladať, že mu rozumie, a to aj prostredníctvom tlmočenia. Takouto osobou môže byť osoba určená na to, aby konala ako zástupca podľa smernice (EÚ) 2024/1346Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1346 zo 14. mája 2024, ktorou sa stanovujú normy pre príjem žiadateľov o medzinárodnú ochranu (Ú. v. EÚ L, 2024/1346, 22.5.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2024/1346/oj)., ak bola táto osoba určená v súlade s článkom 27 uvedenej smernice.3.Maloletá osoba bez sprievodu sa vypočuje buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo ▌ osoby uvedených v odseku 2, a to aj v súvislosti s určením najlepšieho záujmu dieťaťa. Najneskôr pred odsunom maloletej osoby bez sprievodu z územia členského štátu sa orgány tohto členského štátu ubezpečia, že daná osoba bude vrátená členovi svojej rodiny, ustanovenému opatrovníkovi alebo do primeraného prijímacieho zariadenia v krajine návratu.

Kapitola IIIPOVINNOSTI ŠTÁTNEHO PRÍSLUŠNÍKA TRETEJ KRAJINY

Článok 21Povinnosť spolupracovať1.Štátni príslušníci tretích krajín musia splniť povinnosť opustiť územie členských štátov a sú povinní spolupracovať s príslušnými orgánmi členských štátov vo všetkých fázach konania o návrate.1a. Štátni príslušníci tretích krajín bez zbytočného odkladu poskytnú príslušným orgánom informácie o všetkých relevantných zmenách v ich osobnej situácii, ktoré sú relevantné na účely tohto nariadenia.2.Bez toho, aby bola dotknutá povinnosť opustiť územie členských štátov, štátni príslušníci tretích krajín:a)musia zostať k dispozícii príslušným orgánom na území členského štátu príslušného na konanie o návrate, ktoré sa vedie voči štátnym príslušníkom tretích krajín, nesmú utiecť, a to ani do iného členského štátu, a musia sa dostaviť na odchod dopravného prostriedku na účely návratu, ako určí príslušný orgán;aa) sa fyzicky ani verbálne nebránia návratu;b)musia poskytnúť ▌ bez zbytočného odkladu všetky informácie a fyzickú a digitálnu dokumentáciu vrátane kópií a elektronických záznamov, ktoré sú relevantné na určenie alebo overenie totožnosti alebo štátnej príslušnosti, alebo inak relevantné v rámci konania o návrate a ktoré majú k dispozícii alebo o ktorých sa odôvodnene predpokladá, že ich môžu získať, najmä musia poskytnúť príslušným orgánom doklad totožnosti alebo cestovný doklad alebo spolupracovať na získaní dokladu totožnosti alebo cestovného dokladu;c)nesmú zničiť ▌doklady, informácie a dokumentáciu uvedené v písmene b) tohto odseku, neposkytnúť ich alebo sa ich inak zbaviť, používať prezývky s podvodným úmyslom, poskytovať iné nepravdivé informácie v ústnej alebo písomnej forme ani inak zavádzať orgány alebo podvodne namietať proti konaniu o návrate ▌;d)musia poskytnúť vysvetlenie v prípade, že nemajú doklad totožnosti alebo cestovný doklad;e)musia poskytnúť informácie o tretích krajinách tranzitu, o cestovných trasách, ktoré použili, alebo iných tretích krajinách, s ktorými môžu mať iné spojenie, ktoré môže uľahčiť návrat;f)musia poskytnúť biometrické údaje v zmysle vymedzenia vo vnútroštátnom práve a práve Únie vrátane článku 2 ods. 1 písm. s) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1358Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1358 zo 14. mája 2024 o zriadení systému Eurodac na porovnávanie biometrických údajov s cieľom účinne uplatňovať nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1351 a (EÚ) 2024/1350 a smernicu Rady 2001/55/ES a identifikovať neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín a osoby bez štátnej príslušnosti, o žiadostiach orgánov presadzovania práva členských štátov a Europolu o porovnanie s údajmi v systéme Eurodac na účely presadzovania práva, o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1240 a (EÚ) 2019/818 a o zrušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 603/2013 (Ú. v. EÚ L, 2024/1358, 22.5.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1358/oj).;fa) musia dodržiavať cestovné požiadavky dopravcov a vstupné požiadavky orgánov tretích krajín vrátane zdravotných požiadaviek, ak sa takéto požiadavky všeobecne uplatňujú na medzinárodných cestujúcich;g)na žiadosť príslušných orgánov musia poskytnúť presné kontaktné údaje vrátane súčasného miesta pobytu, adresy, telefónneho čísla, na ktorom ich možno zastihnúť, a elektronickú adresu, ak je k dispozícii;h)musia bez zbytočného odkladu poskytnúť informácie o akýchkoľvek zmenách kontaktných údajov uvedených v písmene g);i)▌počas celého konania o návrate musia dodržiavať všetky opatrenia, ktoré im boli uložené podľa článku 23 ods. 1 a článku 23c ods. 1;j)musia poskytnúť všetky požadované informácie a vyhlásenia v rámci žiadostí, ktoré sú na účely získania cestovných dokladov podané na príslušné orgány relevantných tretích krajín, a s týmito orgánmi tretích krajín musia v prípade potreby spolupracovať;k)musia sa ▌osobne alebo ▌prostredníctvom videokonferencie dostaviť podľa požiadaviek príslušných orgánov na príslušné vnútroštátne orgány alebo orgány tretej krajiny, a to na miesto uvedené týmito orgánmi, na účely získania cestovných dokladov a preukázania svojej totožnosti alebo štátnej príslušnosti;l)musia absolvovať poradenstvo v oblasti návratu a reintegrácie, ak to vyžadujú príslušné orgány;la) musia dodržiavať ďalšie relevantné dodatočné opatrenia v súvislosti s návratom podľa vnútroštátneho práva.Povinnosťami uloženými štátnemu príslušníkovi tretej krajiny podľa tohto článku nie sú dotknuté povinnosti a opatrenia stanovené vo vnútroštátnom práve, ktoré nesúvisia s návratom.3.Informácie a ▌dokumentácia alebo, ak nie je k dispozícii, jej kópie, uvedené v odseku 2 písm. b) zahŕňajú najmä vyhlásenia štátnych príslušníkov tretích krajín a všetky doklady, ktoré majú k dispozícii, týkajúce sa:a)ich mena, dátumu a miesta narodenia, pohlavia a štátnej príslušnosti alebo štátnych príslušností alebo skutočnosti, že štátny príslušník tretej krajiny je bez štátnej príslušnosti;b)ich rodinných príslušníkov a iných osobných údajov štátneho príslušníka tretej krajiny, ak sú relevantné na účely vedenia konania o návrate ▌ alebo určenia krajiny návratu;c)druhu, čísla, obdobia platnosti a vydávajúcej krajiny akéhokoľvek dokladu totožnosti alebo cestovného dokladu štátnych príslušníkov tretích krajín a iných nimi poskytnutých dokladov, ktoré príslušný orgán považuje za relevantné na účely určenia ich totožnosti, vedenia konania o návrate ▌ a určenia krajiny návratu;d)akýchkoľvek povolení na pobyt alebo iných povolení poskytujúcich štátnym príslušníkom tretích krajín právo na pobyt vydaných iným členským štátom alebo treťou krajinou;e)akéhokoľvek rozhodnutia o návrate, rozhodnutia o odsune alebo zákazu vstupu vydaného iným členským štátom;f)krajiny alebo krajín a miesta alebo miest predchádzajúceho pobytu, cestovných trás, krajín tranzitu a cestovnej dokumentácie.4.Ak sa príslušné orgány rozhodnú ponechať si akýkoľvek doklad potrebný na účely ▌návratu, ako sa uvádza v odseku 2 písm. b), zabezpečia, aby boli štátnemu príslušníkovi tretej krajiny bezodkladne poskytnuté fotokópie alebo iný vhodný dôkaz o uchovaní dokladu. V prípade dobrovoľného návratu ▌príslušné orgány takéto doklady vrátia štátnemu príslušníkovi tretej krajiny buď v čase odchodu, alebo pri príchode do tretej krajiny.5.Štátny príslušník tretej krajiny musí byť dosiahnuteľný komunikačným prostriedkom vymedzeným vo vnútroštátnom práve. Členské štáty ▌ vo vnútroštátnom práve stanovia spôsob komunikácie a okamih, ku ktorému sa komunikácia považuje za prijatú štátnym príslušníkom tretej krajiny a jej obsah oznámený štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, alebo na účely takejto komunikácie využijú digitálne systémy vyvinuté a/alebo podporované členskými štátmi alebo Úniou.▌

Článok 21aRiziko úteku1. Ak sa nepreukáže opak, riziko úteku v konkrétnom prípade existuje vtedy, ak je splnené jedno z týchto kritérií týkajúcich sa dotknutého neoprávnene sa zdržiavajúceho štátneho príslušníka tretej krajiny:a) štátny príslušník tretej krajiny bez povolenia vstúpil alebo sa presunul na územie členského štátu, a to aj po tranzite cez tretiu krajinu, alebo sa o to pokúsil;b) na štátneho príslušníka tretej krajiny sa vzťahuje rozhodnutie o návrate vydané iným členským štátom, než je členský štát, na území ktorého sa daná osoba v súčasnosti neoprávnene zdržiava, a to aj na základe zistenia prostredníctvom zápisov vložených do Schengenského informačného systému podľa nariadenia (EÚ) 2018/1860;c) štátny príslušník tretej krajiny neplní jedno alebo viacero opatrení uložených v súlade s článkom 23 ods. 1 a článkom 23a ods. 1 alebo vyjadruje alebo preukazuje úmysel neplniť ich;d) štátny príslušník tretej krajiny opätovne vstúpil na územie členských štátov v rozpore s platným zákazom vstupu.2. V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, sa riziko úteku určí na základe celkového posúdenia okolností konkrétneho prípadu. Posúdenie zahŕňa jedno alebo viacero z týchto kritérií týkajúcich sa dotknutého neoprávnene sa zdržiavajúceho štátneho príslušníka tretej krajiny:a) chýbajúce miesto bydliska, trvalé miesto pobytu alebo spoľahlivá adresa;b) nedodržanie povinnosti opustiť územie členských štátov v lehote na odchod stanovenej v súlade s článkom 7 ods. 1a písm. a);c) ak bezprostredne pred odchodom existujú dôvody domnievať sa, že štátny príslušník tretej krajiny má v úmysle porušiť povinnosť spolupracovať stanovenú v článku 21 ods. 2 písm. a);d) používanie falošných alebo pozmenených dokladov totožnosti alebo cestovných dokladov, povolení na pobyt alebo víz, alebo dokumentov, ktoré odôvodňujú podmienky vstupu, zničenie takýchto dokladov alebo zbavenie sa ich inak, používanie prezývok s podvodným úmyslom, poskytovanie iných nepravdivých informácií v ústnej alebo písomnej forme alebo iné podvodné namietanie proti konaniu o návrate alebo readmisii;e) neúčasť na poradenstve v oblasti návratu a reintegrácie, ak to vyžadujú príslušné orgány;f) štátnemu príslušníkovi tretej krajiny chýba sociálne ukotvenie, najmä rodinné väzby, a nemá dostatok prostriedkov na živobytie;g) nedodržanie povinností podľa článku 21 ods. 2 písm. a) až c), e), fa) a i) až k) vrátane nedostatočnej spolupráce pri získavaní cestovných dokladov;h) iné kritériá ako kritériá uvedené v písmenách a) až f), ak sú stanovené vo vnútroštátnom práve.▌

Kapitola IIIaOPATRENIA NA PODPORU NÁVRATU A ALTERNATÍVY K ZAISTENIU

Článok 23Dostupnosť na účely procesu návratu-1.Na účely prípravy a zabezpečenia účinného návratu alebo na ďalšiu motiváciu k dodržiavaniu povinnosti opustiť územie a spolupracovať môžu členské štáty uložiť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny jedno alebo viacero z týchto opatrení:a) povinnosť zostať v geografickej oblasti v rámci územia členského štátu, v ktorej sa môžu voľne pohybovať;b) povinnosť zdržiavať sa na konkrétnej adrese alebo na mieste určenom príslušnými orgánmi;c) povinnosť hlásiť sa príslušným orgánom v stanovených termínoch osobne alebo iným spôsobom, ako je uvedené vo vnútroštátnom práve;d) iné opatrenia ako tie, ktoré sú uvedené v písmenách a) až c), ak sú stanovené vo vnútroštátnom práve. 2.Akékoľvek opatrenia podľa odseku 1 sa uplatňujú len v takom rozsahu, v akom je to zlučiteľné s osobitnými potrebami zraniteľných osôb a najlepším záujmom dieťaťa.2a. Opatrenia stanovené v odseku 1 sa môžu uložiť aj štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorých nemožno odsunúť z dôvodu ich nedostatočnej spolupráce s príslušnými orgánmi.3.Príslušné orgány môžu na požiadanie udeliť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny povolenie dočasne nedodržiavať opatrenie uvedené v odseku 1.▌4.Štátny príslušník tretej krajiny je informovaný o udelení alebo neudelení povolenia podľa odseku 3.5.Štátny príslušník tretej krajiny nie je povinný požiadať o povolenie podľa odseku 3 dostaviť sa na orgány a súdy, ak by inak porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a ak je prítomnosť tohto štátneho príslušníka tretej krajiny potrebná. Štátny príslušník tretej krajiny takéto stretnutia vopred oznámi príslušným orgánom.6.Rozhodnutia prijaté v súlade s odsekom 1 písm. b) a c) musia byť vyhotovené písomne, byť primerané a zohľadňovať konkrétne okolnosti dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny.7. Štátny príslušník tretej krajiny je informovaný o každom rozhodnutí uplatniť opatrenia uvedené v odseku 1 tohto článku, ako aj o dôsledkoch nedodržania tohto rozhodnutia vrátane zaistenia podľa článku 29.

Článok 23aVyšetrovacie opatrenia1. Bez toho, aby boli dotknuté vyšetrovacie opatrenia na iné účely nesúvisiace s návratom podľa vnútroštátneho práva, príslušné orgány členských štátov môžu – ak je to potrebné, primerané a riadne odôvodnené na účely prípravy alebo zabezpečenia účinného návratu:a)podrobiť prehliadke štátneho príslušníka tretej krajiny a na základe predchádzajúceho súdneho príkazu, prípadne podľa príslušného vnútroštátneho práva úradného príkazu, adekvátne a riadne odôvodneného naliehavosťou takejto prehliadky, aj miesto jeho pobytu či iné relevantné priestory;aa)prijať administratívne opatrenia na účely splnenia povinnosti poskytnúť biometrické údaje vrátane odtlačkov prstov, tak ako sa stanovuje vo vnútroštátnom práve, ktorých súčasťou by v prípade, že štátny príslušník tretej krajiny neposkytne biometrické údaje požadované v zmysle článku 21 ods. 2 písm. f), mohlo byť aj v krajnom prípade použitie donucovacích prostriedkov;b) podrobiť prehliadke a zadržať osobné veci, elektronické zariadenia a iné dôležité predmety; c) uložiť iné vyšetrovacie opatrenia, ak sú stanovené vo vnútroštátnom práve.2. Všetky vyšetrovacie opatrenia podľa odseku 1 písm. a) až c) tohto článku sa môžu vykonať bez súhlasu dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny.3. Všetky vyšetrovacie opatrenia uložené v súlade s odsekom 1 písm. a) až c) tohto článku musia rešpektovať základné práva a podliehať zárukám a prostriedkom nápravy stanoveným v práve Únie a vo vnútroštátnom práve.

Článok 23bDôsledky nedodržania povinnosti spolupráce 1. V prípade nedodržania povinnosti spolupracovať stanovenej v článku 21 ods. 1 a požiadaviek podľa článku 21 ods. 2 členské štáty uložia dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny jedno alebo viacero opatrení stanovených v článku 23 ods. 1 a môžu uložiť jedno alebo viacero z týchto opatrení, ktoré musia byť účinné a primerané:b) zamietnutie alebo zníženie určitých dávok a prídavkov, ak je to stanovené vo vnútroštátnom práve, pokiaľ by to neviedlo k neschopnosti týchto osôb zabezpečiť svoje základné potreby;c) zamietnutie alebo zníženie stimulov poskytovaných na podporu dobrovoľného návratu vrátane odmietnutia alebo zníženia pomoci v programoch návratu a reintegrácie podľa článku 46 ods. 3;d) zamietnutie alebo odňatie pracovného povolenia, ak sa tak stanovuje vo vnútroštátnom práve;e) predĺženie dĺžky trvania zákazu vstupu až na maximálne trvanie uvedené v článku 10 ods. 6;f) trestné sankcie vrátane trestu odňatia slobody, ak sú stanovené vo vnútroštátnom práve;g) peňažné tresty;h)iné opatrenia alebo dôsledky ako tie, ktoré sú uvedené vyššie, ak sú stanovené vo vnútroštátnom práve.

Článok 23cAlternatívy k zaisteniu1. Členské štáty môžu uložiť jednu alebo viacero z týchto alternatív k zaisteniu s prihliadnutím na individuálne okolnosti dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny vrátane úrovne rizika úteku posúdenej v súlade s článkom 21a:a) zloženie primeranej finančnej záruky;b) používanie elektronického monitorovania;c) iné opatrenia ako opatrenia uvedené v písmenách a) a b), ak sú stanovené vo vnútroštátnom práve.1a.Opatrenia uvedené v prvom pododseku sú v prvom rade zamerané na zabezpečenie účinného a včasného návratu štátneho príslušníka tretej krajiny.2. V rozhodnutí o uplatnení opatrení uvedených v odseku 1 tohto článku sa uvedú relevantné skutkové a právne dôvody.3. Štátni príslušníci tretích krajín musia byť písomne informovaní o každom rozhodnutí uplatniť opatrenia uvedené v odseku 1 tohto článku a o dôsledkoch nedodržania takéhoto rozhodnutia vrátane zaistenia podľa článku 29.4. Členské štáty zabezpečia, aby rozhodnutia prijaté v súlade s odsekom 2 tohto článku na žiadosť dotknutej osoby alebo z úradnej moci preskúmal súd.

Kapitola IVZÁRUKY A PROSTRIEDKY NÁPRAVYOddiel 1Procesné záruky

Článok 24Právo na informácie1.Príslušné orgány zabezpečia, aby štátni príslušníci tretích krajín, ktorí podliehajú ▌ návratu, boli informovaní ▌ o:a)účele ▌ konania ▌;b)▌ povinnostiach štátnych príslušníkov tretích krajín ▌ stanovených v článkoch 21 a 23, dôsledkoch nedodržania povinností podľa článku 23b a článku 29 ods. 3 písm. e), existencii zápisu o danej osobe na účely návratu v Schengenskom informačnom systéme a o uznávaní a výkone rozhodnutia o návrate vydaného iným členským štátom v súlade s článkom 9;c)poradenstve a programoch v oblasti návratu a reintegrácie podľa článku 46;d)ich procesných právach ▌ v súlade s týmto nariadením a vnútroštátnym právom, najmä právom na právnu pomoc a zastúpenie podľa článku 25.2.Informácie sú poskytované bez zbytočného odkladu ▌ v jazyku, ktorému štátny príslušník tretej krajiny rozumie alebo o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumie. Informácie môžu byť poskytované prostredníctvom štandardných informačných formulárov v papierovom alebo elektronickom formáte a v prípade potreby aj ústne využitím prekladateľských a tlmočníckych služieb. V prípade maloletých osôb bez sprievodu sú informácie poskytované spôsobom primeraným ich veku so zapojením ▌ zástupcu alebo osoby určenej na pomoc maloletej osobe uvedenej v článku 20 ods. 2.2a.Ak príslušný orgán pristúpi k odsunu na základe rozhodnutia o návrate alebo rozhodnutia o odsune, v ktorom je určená viac ako jedna krajina návratu, štátny príslušník tretej krajiny musí byť informovaný o krajine návratu, do ktorej bude odsunutý, v dostatočnom predstihu pred odsunom.

Článok 25Právna pomoc a zastúpenie1.V prípade odvolania alebo preskúmania pred súdom v súlade s článkom 27 členské štáty na žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny zabezpečia, aby mu bola poskytnutá potrebná bezplatná právna pomoc a zastúpenie ▌.2.Príslušné orgány zabezpečia, aby maloleté osoby bez sprievodu boli zastúpené a aby im bola poskytnutá pomoc takým spôsobom, aby mohli využívať práva a plniť povinnosti podľa tohto nariadenia.▌4.Bezplatnú právnu pomoc a zastúpenie poskytujú právni zástupcovia alebo iné náležite kvalifikované osoby ▌ prípustné alebo povolené podľa vnútroštátneho práva na účely pomoci štátnym príslušníkom tretích krajín alebo ich zastupovania, alebo mimovládne organizácie akreditované podľa vnútroštátneho práva na poskytovanie právnych služieb alebo zastupovanie štátnych príslušníkov tretích krajín.5.Členské štáty môžu poskytovanie bezplatnej právnej pomoci a zastúpenia v odvolacom konaní vylúčiť, ak:a)sa predpokladá, že štátny príslušník tretej krajiny má dostatočné zdroje na to, aby sám znášal náklady na právnu pomoc a zastúpenie;b)sa predpokladá, že odvolanie nemá reálnu šancu na úspech alebo má zneužívajúci charakter;c)odvolanie alebo preskúmanie prebieha na druhom alebo vyššom odvolacom stupni podľa vnútroštátneho práva vrátane opätovných pojednávaní alebo preskúmaní odvolania;d)štátnemu príslušníkovi tretej krajiny právny poradca už pomáha alebo ho zastupuje.6.Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o bezplatnú právnu pomoc a zastúpenie, zverejní svoju finančnú situáciu a bezodkladne informuje príslušné orgány o každej významnej zmene svojej finančnej situácie, pokiaľ sa vo vnútroštátnom práve nestanovuje bezplatná právna pomoc bez ohľadu na finančnú situáciu danej osoby.7.S výnimkou akejkoľvek pomoci poskytovanej maloletým osobám bez sprievodu ▌ členské štáty môžu:a)uložiť peňažné alebo časové obmedzenia na poskytovanie bezplatnej právnej pomoci a zastúpenia za predpokladu, že takéto obmedzenia nie sú svojvoľné a neprimerane neobmedzujú prístup k bezplatnej právnej pomoci a zastúpeniu ▌;b)požadovať úplnú alebo čiastočnú úhradu všetkých vzniknutých nákladov, ak sa finančná situácia štátneho príslušníka tretej krajiny počas konania o návrate zlepšila alebo ak sa rozhodnutie o poskytnutí bezplatnej právnej pomoci a zastúpenia prijalo na základe nepravdivých informácií poskytnutých štátnym príslušníkom tretej krajiny;c)stanoviť, že pokiaľ ide o poplatky a ďalšie náklady a úhrady, so štátnymi príslušníkmi tretích krajín sa bude zaobchádzať rovnako, ale nie priaznivejšie ako sa bežne zaobchádza s vlastnými štátnymi príslušníkmi v záležitostiach týkajúcich sa právnej pomoci.8.Členské štáty stanovia osobitné procesné pravidlá upravujúce spôsob podávania a spracúvania žiadostí o bezplatnú právnu pomoc a zastúpenie v súvislosti s odvolaním alebo preskúmaním pred súdom podľa článku 27, alebo uplatnia existujúce pravidlá pre vnútroštátne žiadosti podobnej povahy za predpokladu, že uvedené pravidlá neznemožňujú alebo nadmerne nesťažujú prístup k bezplatnej právnej pomoci a zastupovaniu.9.Ak rozhodnutie o neposkytnutí bezplatnej právnej pomoci a zastúpenia prijme orgán, ktorý nie je súdom, z dôvodu, že sa predpokladá, že odvolanie nemá reálnu šancu na úspech alebo má zneužívajúci charakter, žiadateľ má proti danému rozhodnutiu právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom. ▌10.Členské štáty môžu poskytnúť bezplatnú právnu pomoc a zastúpenie v správnom konaní v súlade s vnútroštátnym právom.

Oddiel 2Prostriedky nápravy

Článok 26Právo na účinný prostriedok nápravy1.Dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny sa poskytne účinný prostriedok nápravy na napadnutie rozhodnutí uvedených v článku 7 ods. 1, článku 10 a článku 12 ods. 2 pred súdom príslušným podľa vnútroštátneho práva.2.Účinný prostriedok nápravy zabezpečí úplné posúdenie skutkových aj právnych otázok ▌.3.Ak skutočnosti v spise, o ktorých bol upovedomený súd konajúci vo veci prostriedku nápravy proti rozhodnutiu o návrate alebo rozhodnutiu o odsune, v znení doplnenom alebo objasnenom na základe kontradiktórneho konania, naznačujú, že by mohla byť porušená zásada zákazu vyhostenia alebo vrátenia, overí sa dodržiavanie požiadaviek vyplývajúcich zo zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia ▌.4. Zrušenie alebo odvolanie nepodstatného prvku rozhodnutia o návrate nemá za následok zrušenie alebo odvolanie zostávajúcej časti daného rozhodnutia.

Článok 27Odvolanie na príslušný súd1.Na účely uplatňovania tohto nariadenia členské štáty vo ▌ vnútroštátnom práve stanovia ▌ lehotu na podanie odvolanie na súd prvého stupňa, ktorá nesmie presiahnuť 14 dní.Členské štáty, ktoré do … [deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] stanovia vo vnútroštátnom práve lehoty na podanie odvolania, ktoré trvajú 30 či viac dní, sa môžu odchýliť od ustanovenia v prvom pododseku. Ak sa tak členské štáty rozhodnú, lehota uvedená v prvom pododseku nesmie presiahnuť 30 dní.2.Lehota uvedená v odseku 1 začína plynúť odo dňa oznámenia ktoréhokoľvek z rozhodnutí uvedených v článku 7 ods. 1, článku 10 a článku 12 ods. 2 štátnemu príslušníkovi tretej krajiny alebo odo dňa, keď sa uvedené rozhodnutia podľa vnútroštátneho práva považujú za oznámené ▌.3.Ak sa rozhodnutie o návrate zakladá na tom istom akte ako rozhodnutie o zamietnutí alebo ukončení oprávneného pobytu alebo je vydané v tom istom akte ako takéto rozhodnutie, lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu o návrate môžu byť rovnaké ako lehoty stanovené vo vnútroštátnom práve na podanie odvolanie proti rozhodnutiu o ukončení alebo zamietnutí oprávneného pobytu.4.Ak sa zákaz vstupu a/alebo rozhodnutie o odsune vydá spolu s rozhodnutím o návrate uvedeným v článku 7, odvolanie proti nim sa podáva spoločne s odvolaním proti rozhodnutiu o návrate na tom istom súde, v rámci toho istého ▌ konania a v rovnakých lehotách. Ak sa zákaz vstupu a/alebo rozhodnutie o odsune vydá oddelene od rozhodnutia o návrate alebo je jediným rozhodnutím, ktoré možno napadnúť, odvolanie proti nemu možno podať samostatne. ▌▌

Článok 28Odkladný účinok1.Aj keď sa v tomto nariadení nestanovuje automatický odkladný účinok odvolania, členské štáty v plnom súlade s článkom 47 charty zabezpečia, aby príslušný prvostupňový súd mohol pozastaviť odsun pred výkonom rozhodnutí vydaných podľa článku 7 ▌ a článku 12 ods. 2. Odsun je možné pozastaviť na žiadosť dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny do lehoty na podanie odvolania v súlade s článkom 27 alebo, ak bolo podané odvolanie, na obdobie do rozhodnutia o tomto odvolaní, pokiaľ vo vnútroštátnom práve nie je stanovená aj možnosť, že výkon takéhoto rozhodnutia možno pozastaviť z úradnej moci. Týmto odsekom nie sú dotknuté ustanovenia vnútroštátneho práva, podľa ktorých je možný automatický odkladný účinok prostriedkov nápravy pred prvostupňovým súdom ▌.1a. Pri posudzovaní žiadosti uvedenej v odseku 1 môže súd vychádzať z dokumentov v spise, o ktorých bol upovedomený, vrátane akéhokoľvek posúdenia relevantných okolností vykonaného v predchádzajúcich fázach konania o návrate a v relevantných prípadoch aj konania o azyle.▌3.Ak sa proti prvému alebo následnému rozhodnutiu o odvolaní podá ďalšie odvolanie, odsun sa nepozastaví, pokiaľ sa vo vnútroštátnom práve nestanovuje odkladný účinok takýchto prostriedkov nápravy alebo štátny príslušník tretej krajiny opäť nepožiada o odloženie a príslušný súd nerozhodne o jeho povolení, pričom náležite zohľadní osobitné okolnosti konkrétneho prípadu.▌

Kapitola V▌ ZAISTENIE

Článok 29Dôvody zaistenia1.Členské štáty môžu zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny podľa tohto nariadenia na základe individuálneho posúdenia každého prípadu a len vtedy, ak je zaistenie primerané.2.Členské štáty môžu štátneho príslušníka tretej krajiny držať v zaistení len na účely návratu vrátane prípravy návratu, readmisie a vykonania odsunu.3.Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený len na základe jedného alebo viacerých z týchto dôvodov zaistenia:a)riziko úteku zistené v súlade s článkom 21a;b)štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni readmisii, príprave návratu alebo odsunu ▌;c)štátny príslušník tretej krajiny predstavuje bezpečnostné riziko v súlade s článkom 16;d)zistenie alebo overenie jeho totožnosti alebo štátnej príslušnosti;e)nedodržanie povinností podľa článku 21 ods. 2 písm. a) až c), e), fa) a i) až k) vrátane nedostatočnej spolupráce pri získavaní cestovných dokladov;f) iné relevantné dôvody súvisiace s návratom, ktoré sú stanovené vo vnútroštátnom práve, s cieľom zabezpečiť účinné konania o návrate, ktoré sú nevyhnutné a primerané.5.Zaistenie nariaďujú správne alebo justičné orgány. Zaistenie sa nariadi písomným rozhodnutím, v ktorom sa uvedú skutkové a právne dôvody, na ktorých sa zakladá, ako aj informácie o dostupných prostriedkoch nápravy. Rozhodnutie sa štátnemu príslušníkovi tretej krajiny oznámi ústne alebo písomne v jazyku, ktorému štátny príslušník tretej krajiny rozumie alebo o ktorom sa dá odôvodnene predpokladať, že mu rozumie, a to aj využitím tlmočníckych alebo prekladateľských služieb.6.Pri zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny podľa odseku 2 členské štáty zohľadnia, či je štátny príslušník tretej krajiny ▌ zraniteľnou osobou.▌

Článok 32Obdobie zaistenia1.Zaistenie trvá čo najkratší možný čas a pokiaľ sú splnené dôvody stanovené v článku 29 a je to potrebné na zabezpečenie účinného a úspešného návratu štátneho príslušníka tretej krajiny.2.Ak sa ukáže, že dôvody stanovené v článku 29 už splnené nie sú, ▌ štátny príslušník tretej krajiny sa prepustí zo zaistenia v súlade s týmto nariadením. Takéto prepustenie nebráni uplatňovaniu opatrení ▌ v súlade s článkami 23 a 23c.3.Zaistenie v ▌ členskom štáte nesmie presiahnuť 12 mesiacov. ▌ Ak je pravdepodobné, že konanie o návrate bude trvať dlhšie z dôvodu nedostatočnej spolupráce dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny alebo oneskorenia pri získavaní potrebných dokladov od tretích krajín, alebo z dôvodu mimoriadnych okolností stanovených vo vnútroštátnom práve, zaistenie môže trvať dlhšie, nesmie však presiahnuť 24 mesiacov v členskom štáte.Ak sa štátny príslušník tretej krajiny presťahoval do iného členského štátu a jeho správanie predstavuje dôvod na zaistenie uvedený v článku 29 ods. 3, uplatní sa nové obdobie zaistenia.3a. Zaistenie sa môže po uplynutí maximálneho obdobia zaistenia v trvaní 24 mesiacov podľa odseku 3 uplatniť na ďalšie obdobia v trvaní spolu 6 mesiacov vždy, keď existuje riziko úteku a keď možno odôvodnene očakávať odsun v dôsledku jednej alebo viacerých z týchto zmien okolností:a) existujú nové významné informácie o totožnosti štátneho príslušníka tretej krajiny; b) v dôsledku zmeny okolností sa získal cestovný doklad alebo možno odôvodnene predpokladať, že sa získa; c) spolupráca s treťou krajinou sa zlepšila.Pri zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny v súlade s týmto odsekom členský štát uprednostní takýto prípad s cieľom zabezpečiť, aby zaistenie pokračovalo čo najkratšie. 4.Uplynutie maximálnych období zaistenia v súlade s odsekmi 3 a 3a nebráni uplatneniu opatrení v súlade s článkami 23 a 23c.5. Ak štátny príslušník tretej krajiny počas zaistenia spolupracuje na účely svojho návratu, bez zbytočného odkladu sa vo vhodných prípadoch zorganizuje jeho dobrovoľný návrat. Zaistenie môže v relevantných prípadoch pokračovať až do odchodu, tak aby sa zabezpečil účinný návrat s ohľadom na odseky 3 a 3a.

Článok 33Preskúmanie príkazov na zaistenie1.Členské štáty zabezpečia, aby sa zaistenie preskúmalo ▌ aspoň každých šesť mesiacov buď na žiadosť dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny, alebo z úradnej moci.2.Členské štáty zabezpečia, aby sa zaistenie maloletých osôb bez sprievodu preskúmalo z úradnej moci ▌ alebo na žiadosť dotknutej maloletej osoby bez sprievodu, prípadne jej zástupcu vymenovaného podľa článku 20 ods. 2, aspoň každé tri mesiace.3.Ak zaistenie nariadili alebo predĺžili správne orgány, členské štáty ▌:a)zabezpečia súdne preskúmanie zákonnosti zaistenia, o ktorom sa rozhodne čo najskôr v lehote stanovenej vo vnútroštátnom práve po začatí zaistenia ▌; alebob)priznajú dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny ▌ právo začať konanie, v rámci ktorého zákonnosť zaistenia musí podliehať súdnemu preskúmaniu ▌, o ktorom sa rozhodne čo najskôr v lehote stanovenej vo vnútroštátnom práve po začatí príslušného konania ▌. V takýchto prípadoch členské štáty ihneď po zaistení bezodkladne informujú dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny o možnosti začať takéto konanie.Ak je štátny príslušník tretej krajiny zaistený na obdobie dlhšie ako maximálne obdobie zaistenia 24 mesiacov podľa článku 32 ods. 3a a toto predĺženie presiahne tri mesiace, toto zaistenie musí byť preskúmané súdom aspoň každé tri mesiace.

Článok 34Podmienky zaistenia1.Zaistenie sa vo všeobecnosti uskutočňuje v špecializovaných zariadeniach vrátane špecializovaných oddelení v rámci iných zariadení. Ak členský štát nemôže zabezpečiť zaistenie v takýchto zariadeniach a musí sa obrátiť na väzenské zariadenie, zaistení štátni príslušníci tretích krajín sú pokiaľ možno držaní oddelene od riadnych väzňov.2.Zaistení štátni príslušníci tretích krajín majú prístup na vonkajšie priestranstvo. Prístup na voľné priestranstvo môže byť obmedzený na ohraničený čas, ak je to potrebné a primerané na zabezpečenie dobrého fungovania zariadenia určeného na zaistenie. 3.Na požiadanie sa zadržaným štátnym príslušníkom tretích krajín umožní včas nadviazať kontakt s právnymi zástupcami, rodinnými príslušníkmi a príslušnými konzulárnymi orgánmi.4.Osobitná pozornosť sa venuje osobitným potrebám zaistených zraniteľných osôb ▌. Zaisteným štátnym príslušníkom tretích krajín sa poskytuje urgentná zdravotná starostlivosť a základná liečba.5.Právni zástupcovia, rodinní príslušníci, príslušné konzulárne orgány a relevantné a príslušné vnútroštátne, medzinárodné a mimovládne organizácie a subjekty majú možnosť navštevovať akékoľvek zariadenie určené na zaistenie a komunikovať so štátnymi príslušníkmi tretích krajín a navštevovať ich v podmienkach, ktoré zabezpečujú súkromie. Takéto návštevy môžu podliehať udeleniu súhlasu, ako aj iným primeraným podmienkam vrátane predchádzajúceho vydania príslušného bezpečnostného povolenia vydaného príslušným orgánom v súlade s vnútroštátnym právom. Členské štáty môžu na základe vnútroštátneho práva stanoviť obmedzenia takéhoto prístupu, ak sú takéto obmedzenia objektívne potrebné pre bezpečnosť, verejný poriadok alebo administratívne riadenie zariadenia. 6.Zaisteným štátnym príslušníkom tretích krajín sa ▌ poskytnú informácie, v ktorých sa vysvetľujú pravidlá uplatňované v zariadení a stanovujú ich práva a povinnosti ▌, a to v jazyku, ktorému rozumejú alebo o ktorom sa dá odôvodnene predpokladať, že mu rozumejú. Takéto informácie zahŕňajú aj informácie o ich práve, zakotvenom vo vnútroštátnom práve, kontaktovať osoby alebo orgány uvedené v odsekoch 3 a 5.6a. Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí predstavujú bezpečnostné riziko podľa článku 16, môžu byť umiestnení v rámci posilnených bezpečnostných opatrení do zariadení určených na zaistenie vrátane prísnejších opatrení na oddelenie alebo zvýšeného dohľadu na obdobie nevyhnutne potrebné na zvládnutie rizika a uľahčenie ich návratu.

Článok 35Podmienky zaistenia maloletých osôb bez sprievodu a rodín s maloletými osobami1.V prípade maloletých osôb bez sprievodu a rodín s maloletými osobami sa zaistenie môže uložiť len ako posledná možnosť a na čo najkratšie obdobie, pričom sa zohľadňuje najlepší záujem dieťaťa.2.▌Maloletým osobám bez sprievodu a rodinám s maloletými osobami sa počas zaistenia poskytne samostatné ubytovanie, ktoré zaručuje primerané súkromie. Personál musí byť primerane vyškolený a zariadenia musia byť prispôsobené tak, aby zohľadňovali potreby maloletých osôb, ich vek a pohlavie ▌.3.Zaistené maloleté osoby majú možnosť venovať sa záujmovým aktivitám vrátane herných a rekreačných aktivít, ktoré sú primerané ich veku, a majú prístup k vzdelávaniu alebo vzdelávacím činnostiam vo formáte, ktorý je najvhodnejší vzhľadom na dĺžku ich zaistenia.

Kapitola VIREADMISIA

Článok 36Readmisia ▌1.Po vydaní rozhodnutia o návrate ▌ príslušné orgány v relevantných prípadoch s podporou agentúry Frontex začnú konanie o readmisii, v príslušných prípadoch aj v súvislosti s potvrdením štátnej príslušnosti štátneho príslušníka tretej krajiny, vydaním cestovného dokladu pre štátneho príslušníka tretej krajiny a organizovaním návratovej operácie.▌V príslušných prípadoch sa európsky cestovný doklad pre návrat používa v súlade s uplatniteľným readmisným nástrojom a nariadením (EÚ) 2016/1953Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1953 z 26. októbra 2016 o zavedení európskeho cestovného dokladu pre návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín a zrušení odporúčania Rady z 30. novembra 1994 (Ú. v. EÚ L 311, 17.11.2016, s. 13, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2016/1953/oj)..▌7. Pri ▌ readmisiách v tretích krajinách poskytujú podporu špecializovaní styční úradníci Únie pre návrat, ktorých financuje Únia. Títo styční úradníci sú súčasťou štruktúry delegácií Únie a úzko spolupracujú s Komisiou pri dosahovaní príslušných politických priorít Únie.▌

Článok 37aVonkajší rozmer a spolupráca s tretími krajinamiÚnia a členské štáty zabezpečia, aby vonkajší rozmer návratovej politiky tvoril neoddeliteľnú súčasť komplexného prístupu k riadeniu migrácie. Ak sa v prípade tretej krajiny zistí nedostatočná ochota spolupracovať alebo ak sa jeden či viacero členských štátov stretne pri spolupráci s tretími krajinami v oblasti readmisie s ťažkosťami, Únia a členské štáty prijmú vhodné opatrenia vrátane podmienenia všetkých príslušných politík a nástrojov, ako sú vízová politika, obchod či rozvoj, tak ako sa stanovuje v legislatívnych aktoch Únie, ktorými sa tieto politiky a nástroje riadia a ktorými sú členské štáty viazané, s cieľom podporiť predvídateľné a účinné konania o návrate s tretími krajinami a zabezpečiť efektívnu a pokračujúcu spoluprácu v oblasti readmisie.

Kapitola VIIZDIEĽANIE A PRENOS OSOBNÝCH ÚDAJOV

Článok 38Zdieľanie informácií medzi členskými štátmi1.Členské štáty využívajú na vykonávanie tohto nariadenia všetky vhodné prostriedky spolupráce a výmeny informácií.2.Výmena informácií sa uskutočňuje na žiadosť členského štátu a môže sa uskutočniť len medzi príslušnými orgánmi členských štátov.3.Členské štáty si na požiadanie navzájom oznamujú dostupné informácie týkajúce sa osoby patriacej do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia na účely vedenia konania o návrate ▌ a poskytovania návratovej a reintegračnej pomoci.4.Ak sa informácie uvedené v odseku 3 môžu vymieňať prostredníctvom informačných systémov EÚ uvedených v článku 4 bode 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/818Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/818 z 20. mája 2019 o stanovení rámca pre interoperabilitu medzi informačnými systémami EÚ v oblasti policajnej a justičnej spolupráce, azylu a migrácie a o zmene nariadení (EÚ) 2018/1726, (EÚ) 2018/1862 a (EÚ) 2019/816 (Ú. v. EÚ L 135, 22.5.2019, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2019/818/oj). alebo prostredníctvom doplňujúcich informácií v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1860, takéto informácie sa spravidla vymieňajú len týmito prostriedkami.5.Žiadosť o informácie musí obsahovať dôvody, na ktorých je založená.6.Informácie uvedené v odseku 3 môžu zahŕňať najmä:a)informácie potrebné na zistenie totožnosti štátneho príslušníka tretej krajiny a prípadne totožnosti jeho rodinných príslušníkov, príbuzných a akýchkoľvek iných rodinných väzieb ▌;b)informácie týkajúce sa biometrických údajov odobraných štátnemu príslušníkovi tretej krajiny v súlade s nariadením (EÚ) 2024/1358 ▌;c)informácie týkajúce sa štátnej príslušnosti a akéhokoľvek cestovného dokladu, resp. dokladov štátneho príslušníka tretej krajiny ▌;d)informácie týkajúce sa miesta pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny, precestovaných trás, znalosti jazykov a kontaktných údajov [elektronická(-é) e-mailová(-é) adresa(-y) a telefónne číslo(-a)];e)informácie o akomkoľvek pobytovom statuse alebo oprávneniach na pobyt vrátane dokladov o pobyte alebo víz, ako aj o všetkých žiadostiach alebo ich predĺženiach vydaných členským štátom alebo treťou krajinou;f)informácie súvisiace s návratovou operáciou štátneho príslušníka tretej krajiny ▌;g)informácie týkajúce sa reintegrácie štátneho príslušníka tretej krajiny, v náležitých prípadoch aj informácie o zraniteľnosti;h)dôvody každého rozhodnutia o návrate prijatého v súvislosti so štátnym príslušníkom tretej krajiny;ha) informácie o tom, či štátny príslušník tretej krajiny spĺňa povinnosti článku 21 alebo či dodržiava opatrenia podľa článku 23;i)informácie o tom, či bol štátny príslušník tretej krajiny zaistený alebo či sa naňho uplatnili alternatívy k zaisteniu;j)informácie týkajúce sa registra trestov alebo týkajúce sa ohrozenia verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo národnej bezpečnosti, ktoré predstavuje štátny príslušník tretej krajiny;k)informácie o zraniteľnosti, zdravotných a lekárskych potrebách štátneho príslušníka tretej krajiny.7.Požiadaný členský štát je povinný odpovedať čo najskôr, najneskôr však do dvoch týždňov.7a. Ak členský štát na žiadosť podanú podľa tohto článku neodpovie alebo jeho odpoveď je neúplná alebo oneskorená, nebráni to vynucovaniu rozhodnutia o návrate alebo príkazu na odsun, ktoré inicioval iný členský štát, ani ho neodďaľuje. Žiadajúci členský štát môže postupovať na základe informácií, ktoré už majú jeho príslušné orgány k dispozícii, v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom.8.Informácie poskytnuté v rámci výmeny informácií sa môžu použiť len na účely uvedené v odseku 3. V každom členskom štáte sa takéto informácie môžu v závislosti od ich druhu a právomocí prijímajúceho orgánu oznamovať len orgánom alebo justičným orgánom povereným konaním o návrate, ▌ o readmisii alebo poskytovaním reintegračnej pomoci.9. Členské štáty si na požiadanie navzájom odovzdajú originály cestovných dokladov štátneho príslušníka tretej krajiny, ak je cestovný doklad potrebný na zabezpečenie návratu.

Článok 39Prenos údajov týkajúcich sa štátnych príslušníkov tretích krajín do tretích krajín na účely návratu, readmisie a reintegrácie1.Bez toho, aby boli dotknuté články 40 a 41, údaje uvedené v článku 38 ods. 6 písm. a) až h) a j) môže príslušný orgán a v náležitých prípadoch agentúra Frontex spracúvať a prenášať príslušnému orgánu tretej krajiny alebo tretím stranám príslušným na pomoc pri reintegrácii alebo iné úlohy súvisiace s vykonávaním návratu, ako sú letecké spoločnosti alebo poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, a ak je to potrebné na účely návratu, readmisie alebo reintegrácie.▌3.Členské štáty a agentúra Frontex, ktoré prenášajú osobné údaje podľa odseku 1 ▌, zabezpečia, aby takéto prenosy boli v súlade s kapitolou V nariadenia (EÚ) 2016/679 a kapitolou V nariadenia (EÚ) 2018/1725.4.Ak sa prenos uskutočňuje podľa odseku 1 ▌, takýto prenos sa zdokumentuje a dokumentácia sa na požiadanie sprístupní príslušnému dozornému orgánu zriadenému v súlade s článkom 51 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679 a článkom 52 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725 vrátane dátumu a času prenosu a informácií o príslušnom orgáne prijímajúcej tretej krajiny. Uvedená dokumentácia sa obmedzuje na informácie, ktoré sú nevyhnutne potrebné na preukázanie súladu s právnym základom prenosu, a členským štátom z nej nevyplývajú žiadne ďalšie oznamovacie povinnosti.

Článok 40Prenos údajov týkajúcich sa odsúdení štátnych príslušníkov tretích krajín za trestné činy do tretích krajín na účely návratu, readmisie a reintegrácie1.Údaje týkajúce sa jedného alebo viacerých odsúdení štátneho príslušníka tretej krajiny za trestné činy môže príslušný orgán a prípadne agentúra Frontex v jednotlivých prípadoch spracúvať a prenášať príslušnému orgánu tretej krajiny alebo tretím stranám zodpovedným za reintegračnú pomoc alebo iné úlohy súvisiace s vykonávaním návratu, ak sú splnené tieto podmienky:a)štátny príslušník tretej krajiny, ktorého osobné údaje sa prenášajú, bol v predchádzajúcich 25 rokoch odsúdený za trestný čin terorizmu alebo v predchádzajúcich 15 rokoch za akýkoľvek iný trestný čin uvedený v prílohe k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1240Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1240 z 12. septembra 2018, ktorým sa zriaďuje Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1077/2011, (EÚ) č. 515/2014, (EÚ) 2016/399, (EÚ) 2016/1624 a (EÚ) 2017/2226 (Ú. v. EÚ L 236, 19.9.2018, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2018/1240/oj). alebo spáchal trestný čin, za ktorý sa podľa vnútroštátneho práva odsudzujúceho členského štátu ukladá trest odňatia slobody v trvaní najmenej dvoch rokov alebo spáchal viacero trestných činov, za ktoré sa podľa vnútroštátneho práva odsudzujúceho členského štátu ukladá trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka;b)prenos údajov je potrebný na účely návratu, readmisie alebo na účely poskytovania individualizovanej a nefinančnej reintegračnej pomoci;▌d)▌ príslušný orgán overí a v náležitých prípadoch agentúra Frontex potvrdí, že prenosom údajov nehrozí porušenie zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia;e)▌ príslušný orgán overí a v náležitých prípadoch agentúra Frontex potvrdí, že prenosom údajov nehrozí porušenie ustanovení článku 50 charty.▌3. Členské štáty a agentúra Frontex, ktoré prenášajú osobné údaje podľa odseku 1 alebo 2, zabezpečia, aby takéto prenosy boli v súlade s kapitolou V nariadenia (EÚ) 2016/679 a kapitolou V nariadenia (EÚ) 2018/1725.4.Ak sa prenos uskutočňuje podľa odseku 1 ▌, takýto prenos sa zdokumentuje a dokumentácia sa na požiadanie sprístupní príslušnému dozornému orgánu zriadenému v súlade s článkom 51 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679 a článkom 52 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725 vrátane dátumu a času prenosu, informácií o príslušnom orgáne prijímajúcej tretej krajiny, odôvodnenia, že prenos spĺňa podmienky stanovené v odseku 1 ▌ a prenášaných osobných údajov. Uvedená dokumentácia sa obmedzuje na informácie, ktoré sú nevyhnutne potrebné na preukázanie súladu s právnym základom prenosu, a členským štátom z nej nevyplývajú žiadne ďalšie oznamovacie povinnosti.

Článok 41Prenos zdravotných údajov o štátnych príslušníkoch tretích krajín do tretích krajín na účely vykonania návratovej operácie a reintegrácie1.Údaje týkajúce sa lekárskej pomoci, ktorá sa má poskytnúť štátnym príslušníkom tretích krajín počas návratovej operácie, môže príslušný orgán a prípadne agentúra Frontex v jednotlivých prípadoch spracúvať a prenášať príslušnému orgánu tretej krajiny alebo tretím stranám zodpovedným za reintegračnú pomoc alebo iné úlohy súvisiace s vykonávaním návratu, ako sú napríklad poskytovatelia lekárskej starostlivosti, ak sú splnené tieto podmienky:a)prenos údajov je potrebný na účely vykonania návratovej operácie;▌c)▌ príslušný orgán overí a v náležitých prípadoch agentúra Frontex potvrdí, že prenosom údajov nehrozí porušenie zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia;2.Údaje týkajúce sa zdravia a liečebných potrieb štátnych príslušníkov tretích krajín môže príslušný orgán a prípadne agentúra Frontex v jednotlivých prípadoch spracúvať a prenášať tretej strane zodpovednej za reintegračnú pomoc alebo iné úlohy súvisiace s vykonávaním návratu, ak sú splnené tieto podmienky:a)prenos údajov je potrebný na účely poskytovania reintegračnej pomoci uvedenej v článku 46, ktorá je prispôsobená zdravotným potrebám štátneho príslušníka tretej krajiny;b)štátny príslušník tretej krajiny, ktorého osobné údaje sa prenášajú, ▌ súhlasí s takýmto prenosom údajov.3.Členské štáty a agentúra Frontex, ktoré prenášajú osobné údaje podľa odseku 1 alebo 2, zabezpečia, aby takéto prenosy boli v súlade s kapitolou V nariadenia (EÚ) 2016/679 a kapitolou V nariadenia (EÚ) 2018/1725.4.Ak sa prenos uskutočňuje podľa odseku 1 alebo 2, takýto prenos sa zdokumentuje a dokumentácia sa na požiadanie sprístupní príslušnému dozornému orgánu zriadenému v súlade s článkom 51 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679 a článkom 52 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725 vrátane dátumu a času prenosu, informácií o príslušnom orgáne prijímajúcej tretej krajiny, odôvodnenia, že prenos spĺňa podmienky stanovené v odseku 1 alebo 2, a prenášaných osobných údajov. Uvedená dokumentácia sa obmedzuje na informácie, ktoré sú nevyhnutne potrebné na preukázanie súladu s právnym základom prenosu, a členským štátom z nej nevyplývajú žiadne ďalšie oznamovacie povinnosti.

Kapitola VIIISPOLOČNÝ SYSTÉM PRE NÁVRAT

Článok 42Prvky spoločného systému pre návrat1.Spoločný systém pre návrat podľa tohto nariadenia tvorí:a)spoločné konanie o návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nemajú právo zdržiavať sa na území členských štátov;b)systém uznávania a výkonu rozhodnutí o návrate medzi členskými štátmi,▌d)digitálne systémy na riadenie návratu, readmisie a reintegrácie štátnych príslušníkov tretích krajín,e)spolupráca medzi členskými štátmi,ea) dostatočné kapacity na zaistenie, ktoré určí členský štát s prihliadnutím na skutočné potreby;f)finančná podpora zo strany Únie a operačná podpora zo strany orgánov, úradov a agentúr Únie ▌ v súlade s ich príslušnými mandátmi.1a. Vývoj digitálnych systémov sa v čo najväčšej možnej miere opiera o existujúce vnútroštátne infraštruktúry a interoperabilné systémy Únie a nevytvára pre členské štáty dodatočné spravodajské alebo procedurálne zaťaženie.2.Únia a členské štáty určia spoločné priority v oblasti návratu ▌ a reintegrácie a zabezpečia potrebné nadväzujúce opatrenia, pričom zohľadnia európsku stratégiu v oblasti riadenia azylu a migrácie prijatú podľa článku 8 nariadenia (EÚ) 2024/1351, vykonávanie konania o návrate na hraniciach podľa nariadenia (EÚ) 2024/1349, posúdenie úrovne spolupráce tretích krajín s členskými štátmi v oblasti readmisie v súlade s článkom 25a nariadenia (ES) č. 810/2009 a readmisné nástroje Únie a akýkoľvek iný nástroj Únie relevantný pre spoluprácu v oblasti readmisie.3.Únia a členské štáty zabezpečujú lojálnu spoluprácu a úzku koordináciu medzi príslušnými orgánmi a medzi Úniou a členskými štátmi, ako aj synergiu medzi vnútornými a vonkajšími zložkami ▌.

Článok 43Príslušné orgány ▌1.Každý členský štát určí v súlade s vnútroštátnym právom príslušné orgány zodpovedné za plnenie povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia.▌

Článok 44Spolupráca medzi členskými štátmi1.Spolupráca a pomoc medzi príslušnými orgánmi určenými v súlade s článkom 43 sa uskutočňuje spravidla na tieto účely:a)umožnenie tranzitu cez územie ich členských štátov s cieľom dopomôcť k vyhoveniu rozhodnutia iného členského štátu o návrate alebo k získaniu cestovných dokladov;b)poskytovanie logistickej ▌ alebo inej materiálnej či nefinančnej pomoci v súvislosti s tranzitom cez ich územie podľa písmena a);ba) uľahčenie odovzdania uvedeného v článku 8 ods. 1 písm. b);▌d)podpora odchodu štátneho príslušníka tretej krajiny do členského štátu, v ktorom má právo zdržiavať sa v súlade s článkom 8 ods. 3▌.2. Spolupráca a pomoc medzi príslušnými orgánmi určenými v súlade s článkom 43 môže prebiehať aj na tieto účely:a) vedenie alebo podpora politického dialógu a výmen s orgánmi tretích krajín na účely uľahčenia readmisie;b) kontaktovanie príslušných orgánov tretích krajín na účely overenia totožnosti štátnych príslušníkov tretích krajín a získanie platného cestovného dokladu;c) organizovanie praktických opatrení na výkon návratu v mene žiadajúceho členského štátu;d) poskytovanie logistickej alebo inej materiálnej či nefinančnej pomoci;

Článok 45Podpora agentúry Frontex1.Členské štáty môžu požiadať, aby ich príslušným orgánom pomáhali experti vyslaní alebo podporovaní agentúrou Frontex vrátane styčných úradníkov pre návrat a iných styčných dôstojníkov v súlade s nariadením (EÚ) 2019/1896.2.Členské štáty poskytujú agentúre Frontex relevantné informácie o predpokladaných potrebách podpory zo strany agentúry Frontex, aby bolo možné takúto podporu plánovať v súlade s nariadením (EÚ) 2019/1896.

Článok 46Podpora návratu a reintegrácie1.Členské štáty zabezpečia dostupnosť poradenstva v oblasti návratu a reintegrácie, aby štátnym príslušníkom tretích krajín v relevantných prípadoch ▌ poskytli informácie a usmernenia o možnostiach návratu a reintegrácie vrátane programov uvedených v odseku 3, pokiaľ možno čo najskôr v procese návratu. Poradenstvo v oblasti návratu a reintegrácie sa môže kombinovať s iným poradenstvom v rámci iných migračných procesov v členskom štáte.2.Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie o návrate a reintegrácii poskytli najneskôr pri vydaní rozhodnutia o návrate ▌.3.Členské štáty zabezpečia dostupnosť programov návratu a reintegrácie podporovaných alebo financovaných na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni Únie. Tieto programy ▌ zahŕňajú logistickú, finančnú alebo inú materiálnu či nefinančnú pomoc alebo stimuly vrátane reintegračnej pomoci v krajine návratu, ktorá sa poskytuje štátnemu príslušníkovi tretej krajiny.4.Návratová a reintegračná pomoc nie je individuálnym právom a nepredstavuje predpoklad konania o readmisii.5.Pomoc poskytovaná prostredníctvom programov návratu a reintegrácie odráža úroveň spolupráce a dodržiavania povinností štátnym príslušníkom tretej krajiny a môže byť časom znížená alebo zastavená. Pri určovaní druhu a rozsahu pomoci pri návrate a reintegrácii sa v príslušných prípadoch môžu zohľadňovať tieto kritériá:a)spolupráca dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny počas konania o návrate a readmisii, ako sa stanovuje v článku 21;b)či sa štátny príslušník tretej krajiny vracia dobrovoľne alebo či podlieha odsunu;c)či je štátny príslušník tretej krajiny štátnym príslušníkom tretej krajiny uvedenej v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2018/1806Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1806 zo 14. novembra 2018 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 3, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2018/1806/oj).;d)či bol štátny príslušník tretej krajiny odsúdený za trestný čin;e)či má štátny príslušník tretej krajiny osobitné potreby z dôvodu, že je zraniteľnou osobou, maloletou osobou, maloletou osobou bez sprievodu alebo časťou rodiny;f) dodatočné kritériá podľa vnútroštátneho práva.6.Pomoc uvedená v tomto článku sa neposkytuje štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí už využili inú alebo rovnakú podporu poskytovanú členským štátom alebo Úniou. Únia, členské štáty a agentúra Frontex zabezpečujú súdržnosť a koordináciu reintegračnej pomoci.

Kapitola IXZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 47Mimoriadne situácie1.V situáciách, keď výnimočne veľký počet štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú byť vrátení, nepredvídane spôsobí veľkú zaťaž pre kapacitu zariadení členského štátu určených na zaistenie alebo pre ich správny alebo justičný personál, môže dotknutý členský štát na čas trvania takejto výnimočnej situácie rozhodnúť o stanovení dlhších lehôt, ako sú lehoty stanovené v článku 27 ods. 1, článku 33 ods. 3 a článku 38 ods. 7, a prijať naliehavé opatrenia týkajúce sa podmienok zaistenia, ktoré sú odlišné od podmienok stanovených v článku 34 ods. 1 a v článku 35 ods. 2. S cieľom urýchliť návratové operácie môžu členské štáty dočasne upraviť administratívne postupy a interné požiadavky na podávanie správ za predpokladu, že takéto úpravy sú nevyhnutne potrebné na riešenie výnimočnej situácie.2.Ak sa dotknutý členský štát rozhodne pre uvedené mimoriadne opatrenia, bezodkladne o tom informuje Komisiu. Komisiu informuje bezodkladne aj v prípade, že pominuli dôvody uplatňovania týchto mimoriadnych opatrení.3.Nič v tomto článku sa nesmie vykladať tak, že umožňuje členským štátom odchýliť sa od svojich všeobecných povinností prijať všetky primerané všeobecné alebo konkrétne opatrenia na zabezpečenie splnenia svojich povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia.

Článok 48Štatistiky1.Na účely monitorovania spolupráce v oblasti readmisie s tretími krajinami ▌ môže Komisia na ročnej báze požiadať o to, aby boli agentúre Frontex oznamované tieto údaje týkajúce sa príslušných tretích krajín rozčlenené podľa jednotlivých tretích krajín:a)počet žiadostí o potvrdenie štátnej príslušnosti a počet doručených kladných a záporných odpovedí v súvislosti s potvrdením žiadostí o štátnu príslušnosť;b)počet žiadostí o vydanie cestovných dokladov, z toho počet žiadostí o vydanie cestovných dokladov, kde bola potvrdená štátna príslušnosť, počet cestovných dokladov vydaných orgánmi tretích krajín, ako aj počet zamietnutých žiadostí o vydanie cestovných dokladov.▌2.Agentúra Frontex poskytne Komisii prístup k údajom uvedeným v odseku 1. Údaje uvedené v písmenách a) a b) rozčlenené podľa ▌ jednotlivých členských štátov sa môžu oznamovať tretím krajinám na účely monitorovania vykonávania a dodržiavania povinností v oblasti readmisie, a to aj v rámci readmisných nástrojov Únie. 3.Členské štáty na žiadosť Komisie poskytnú informácie potrebné na dokončenie posúdenia v zmysle článku 9 ods. 12, najmä štatistické údaje o počte štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým bolo rozhodnutie o návrate vydané iným členským štátom, ako aj počte štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí boli odsunutí alebo vrátení na základe uznaných rozhodnutí o návrate, v relevantných prípadoch aj rozhodnutí o odsune, vydaných iným členským štátom v stanovenej lehote. ▌4.Komisia ▌ na účely tohto článku a v rámci možností využíva informácie sprístupnené podľa nariadenia (ES) č. 862/2007. 5. Ak Komisia predloží legislatívny návrh v zmysle článku 9 ods. 13, navrhne aj prípadné zmeny tohto článku a pri tom zohľadní príslušný legislatívny vývoj v oblasti digitalizácie.

Článok 49Postup výboru1.Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia návrh vykonávacieho aktu neprijme a uplatní sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 50Podávanie správ1.Komisia predloží do ... [päť rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] a následne každých päť rokov Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto nariadenia v členských štátoch a v prípade potreby navrhne zmeny.2.Členské štáty zašlú Komisii na jej žiadosť dostupné informácie nevyhnutné na vypracovanie správy podľa odseku 1, a to najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím stanovenej lehoty. Komisia podľa možnosti využije informácie sprístupnené podľa nariadenia (ES) č. 862/2007.

Článok 51Zrušenie1.Smernica 2008/115/ES ▌, smernica 2001/40/ES a rozhodnutie Rady 2004/191/ES sa zrušujú pre členské štáty viazané týmto nariadením, a to odo dňa začatia uplatňovania tohto nariadenia podľa článku 52 ods. 3.2.Odkazy na zrušené smernice sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe.

Článok 52Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie1.Toto nariadenie nadobúda účinnosť ▌ dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.2.Článok 1, článok 2 ods. 1 až 3, článok 4 ods. 3, článok 5, článok 7 ods. 8 a 9, články 17, 18, 19, 36, 37a, 43, 45, 49, 50 a 51 tohto nariadenia sa uplatňujú od nadobudnutia jeho účinnosti. 3.Ostatné ustanovenia tohto nariadenia sa uplatňujú od ... [Úradný vestník: vložte dátum 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti].4.Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ▌

Za Európsky parlament Za Radu

predsedníčka predseda/predsedníčka