1.vyjadruje plnú solidaritu s gruzínskym ľudom, ktorý pokračuje v boji za európske a demokratické Gruzínsko napriek úpadku demokracie, rastúcim represiám, nezákonnému zatýkaniu, pokračujúcej nepriateľskej rétorike, dezinformáciám a hrozbám; zdôrazňuje, že takmer 75 % gruzínskeho obyvateľstva naďalej podporuje ďalšiu integráciu s EÚ; opakuje, že dvere EÚ zostávajú pre gruzínsky ľud doširoka otvorené, aby sa mohol vrátiť na európsku cestu;

2.s hlbokým sklamaním konštatuje, že strana Gruzínsky sen nielen pozastavila, ale aj účinne zvrátila smerovanie Gruzínska k európskej integrácii; vyjadruje poľutovanie nad tým, že došlo k zhoršeniu vykonávania všetkých deviatich priorít, ktoré boli podmienkou na to, aby sa Gruzínsku mohol udeliť štatút kandidátskej krajiny; zdôrazňuje nekonzistentnosť tvrdení strany Gruzínsky sen, ktorá na jednej strane potvrdzuje integráciu do EÚ ako hlavnú prioritu a na druhej strane jej najvyšší predstavitelia a médiá, ktoré sú s ňou spriaznené, vedú organizovanú a systematickú kampaň šíriacu manipulatívne naratívy ruského štýlu, dezinformácie a konšpiračné teórie proti EÚ, jej predstaviteľom a diplomatom;

3.vyjadruje poľutovanie nad tým, že od zmanipulovaných parlamentných volieb v októbri 2024 strana Gruzínsky sen ešte viac zintenzívnila svoje úsilie o dosiahnutie úplného autoritárstva; vyjadruje znepokojenie nad rýchlym rozkladom demokratických základov Gruzínska cielenými útokmi proti jeho demokratickým inštitúciám, základným slobodám a demokratickému pluralizmu, čo je v úplnom rozpore s demokratickým vývojom nevyhnutným na členstvo v EÚ; súhlasí s hodnotením Komisie, že kľúčovým inštitúciám, ako sú Ústredná volebná komisia, Komunikačná komisia, Vysoká súdna rada, Ústavný súd, prokuratúra, Národná banka, orgány presadzovania práva a bezpečnostné orgány, chýba nestrannosť, nezávislosť a demokratický dohľad; zdôrazňuje, že Gruzínsko nemôže dosiahnuť žiadny pokrok v procese pristúpenia k EÚ, pokiaľ sa nevráti na cestu demokratických reforiem a okrem iného nezaručí slobodné, spravodlivé a pluralitné voľby, nebude chrániť nezávislosť oficiálnych inštitúcií a účinne bojovať proti oligarchickej kontrole a nezlepší ochranu ľudských práv a slobody médií;

4.zdôrazňuje, že cielené osobné sankcie, ktoré EÚ a jej členské štáty uvalili na Bidzinu Ivanišviliho, kľúčových vodcov strany Gruzínsky sen, sudcov, prokurátorov a iných predstaviteľov zodpovedných za pokračujúci úpadok demokracie v Gruzínsku, volebné podvody, závažné porušovanie ľudských práv a prenasledovanie politických oponentov a aktivistov, ako aj na vlastníkov spoločností a médií zúčastňujúcich sa na uvedených činoch a prepojených so stranou Gruzínsky sen, by boli dôležitým nástrojom proti beztrestnosti; víta skutočnosť, že napriek nedosiahnutiu jednomyseľnosti na úrovni EÚ čoraz väčší počet členských štátov zavádzal individuálne zákazy vydávania víz a ďalšie reštriktívne sankcie voči gruzínskym predstaviteľom; naliehavo vyzýva ostatné členské štáty, aby tento príklad nasledovali;

5.opakuje svoju dôraznú výzvu EÚ a jej členským štátom, aby zaviedli okamžité a cielené osobné sankcie voči Bidzinovi Ivanišvilimu, jeho rodinným príslušníkom a spoločnostiam, a žiada EÚ, aby zmrazila jeho aktíva a spolupracovala v tejto veci s inými jurisdikciami, najmä so Spojeným kráľovstvom a Spojenými štátmi americkými;

6.odsudzuje systematickú beztrestnosť úradníkov a inštitúcií zodpovedných za politické represie, obťažovanie novinárov a obhajcov ľudských práv a prenasledovanie opozičných osobností; zdôrazňuje, že doterajšia reakcia EÚ bola nedostatočná a oneskorená vzhľadom na zrýchľujúcu sa konsolidáciu autoritárskeho režimu v Gruzínsku; naliehavo vyzýva a Radu a členské štáty, aby na úrovni EÚ bezodkladne prijali koordinované reštriktívne opatrenia proti všetkým zodpovedným politikom, úradníkom a podporovateľom režimu, a to vrátane rozšírenia sankčných zoznamov, komplexného zmrazenia aktív a zákazov vydávania víz zameraných na osoby zodpovedné za ovládnutie štátu, represie a propagandu sponzorovanú režimom; naliehavo vyzýva nastupujúcu maďarskú vládu, aby zrušila blokádu celoúnijných cielených sankcií voči Ivanišvilimu a širšiemu vedeniu strany Gruzínsky sen, ktorú zaviedla predchádzajúca vláda Maďarska; vyzýva Radu, aby v prípade, že jednomyseľnosť nie je možná, zvážila kolektívne mechanizmy v záujme zaistenia účinnej a jednotnej reakcie EÚ;

7.vyjadruje poľutovanie nad tým, že strana Gruzínsky sen nepodnikla žiadne kroky na zvrátenie svojho protidemokratického a protieurópskeho smerovania; domnieva sa, že spolupráca s gruzínskymi orgánmi by mala byť prísne podmienená tým, že prijmú hmatateľné a overiteľné kroky na zvrátenie súčasného smerovania k úpadku demokracie, represií, obmedzení a tvrdých dezinformácií proti EÚ po vzore Ruska; trvá preto na svojich predchádzajúcich stanoviskách týkajúcich sa neuznania legitímnosti parlamentu a ním vymenovaného prezidenta; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že gruzínsky parlament je de facto parlamentom jednej strany, ktorý len schvaľuje legislatívne iniciatívy zamerané na rozbitie základov pluralitnej parlamentnej demokracie; so znepokojením berie na vedomie, že de facto parlament Gruzínska vyhlásil dočasné vystúpenie z Parlamentného zhromaždenia EuroNest;

8.opakuje svoju výzvu pre zástupcov a poslancov EÚ a členských štátov, aby sa zdržali stretnutí so zástupcami tohto režimu, počnúc súčasným de facto prezidentom, pokiaľ budú gruzínske orgány pokračovať v podkopávaní demokracie a v represiách; vyzýva členské štáty, aby upevnili jednotný a koordinovaný prístup, pokiaľ ide o obmedzenie politických kontaktov s orgánmi strany Gruzínsky sen na striktne nevyhnutné záležitosti, a zároveň zachovali a posilnili spoluprácu s gruzínskou občianskou spoločnosťou, nezávislými médiami a akademickými inštitúciami; odsudzuje pretrvávajúcu agresívnu rétoriku voči diplomatom, politikom a úradníkom EÚ a členských štátov; zdôrazňuje dôležitosť pretrvávajúceho presadzovania európskych noriem, demokratických hodnôt a európskej cesty medzi gruzínskym obyvateľstvom a politickými silami oddanými demokratickým zásadám;

9.so znepokojením berie na vedomie agresívnu rétoriku voči Spojeným štátom americkým, Spojenému kráľovstvu a iným spojencom;

10.vyzýva gruzínske orgány, aby obnovili záruky verejnej služby založené na zásluhách, obnovili účinnú právnu ochranu pred politicky motivovaným prepúšťaním a zabezpečili účinné uplatňovanie práva na prístup k verejným informáciám;

11.poukazuje na to, že komunálne voľby, ktoré sa konali 4. októbra 2025, bojkotovala väčšina opozičných strán, čo odráža hlbokú nedôveru, ktorú má väčšina spoločnosti v nezávislosť volebného procesu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že zmeny gruzínskeho volebného zákona uskutočnené v decembri 2024 a v marci a apríli 2025 ešte viac posilnili dominantné postavenie vládnucej strany a zaviedli nové obmedzenia registrácie miestnych pozorovateľov, médií a volebných subjektov; opakuje, že gruzínske orgány ignorovali výzvy Benátskej komisie na zrušenie zmien prijatých v roku 2024; zdôrazňuje, že transparentnosť volebného procesu a dôveryhodnosť jeho výsledkov bola výrazne poznačená tým, že na pozorovaní volieb sa nemohla z dôvodu neskorej pozvánky zúčastniť misia OBSE/ODIHR a v dôsledku reštrikcií sa na ňom nezúčastnili ani miestne pozorovateľské organizácie; opakuje svoju výzvu, aby sa prostredníctvom nezávislej a nestrannej volebnej správy zlepšilo volebné prostredie a aby sa budúce voľby konali pod dôsledným dohľadom medzinárodných a národných mimovládnych organizácií; vyjadruje hlboké znepokojenie nad zmenou volebného zákona z decembra 2025, ktorá zakazuje občanom Gruzínska voliť zo zahraničia; zdôrazňuje, že účasť na voľbách je základným ústavným právom každého občana a musí byť umožnená bez ohľadu na miesto bydliska;

12.odsudzuje prijímanie bezprecedentných a čoraz reštriktívnejších právnych predpisov, ktorých cieľom je prakticky znemožniť, aby sa medzinárodná podpora vrátane finančných prostriedkov dostala k občianskej spoločnosti a médiám, a odrezať ich od akéhokoľvek nezávislého financovania; zdôrazňuje najnovšie zmeny zákona o grantoch, ktoré nadobudli účinnosť 5. marca 2026 a podľa ktorých sa výrazne rozširuje rozsah toho, čo sa považuje za „grant“, a prijímanie grantov alebo finančných prostriedkov zo zahraničia bez predchádzajúceho povolenia vlády sa považuje za trestný čin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody až na šesť rokov; konštatuje, že ide o priame porušenie dohody o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom; vyzýva na ochranu politických nadácií, medzinárodných mimovládnych organizácií a rozvojových agentúr; pripomína gruzínskym orgánom, že akékoľvek obťažovanie organizácií členských štátov EÚ bude mať priame dôsledky;

13.konštatuje, že tieto zmeny nadväzujú na zmeny zákona o grantoch prijaté v apríli 2025, ktorými sa už výrazne zúžili možnosti medzinárodnej finančnej podpory a zaviedla sa požiadavka, aby medzinárodní darcovia požiadali o predbežné schválenie grantov od štátnych orgánov, pričom tieto zmeny zahŕňajú i reštriktívne monitorovanie a represívnu administratívnu zodpovednosť príjemcov s cieľom odradiť organizácie od prijímania medzinárodnej pomoci vrátane financovania z EÚ; zdôrazňuje, že široké vymedzenie grantu môže zahŕňať širokú škálu transakcií podliehajúcich predchádzajúcemu schváleniu a môže z každého občana urobiť potenciálny cieľ prenasledovania zo strany vlády; so znepokojením berie na vedomie osemročný zákaz členstva v strane pre akúkoľvek osobu, ktorá bola kedykoľvek v minulosti zamestnaná organizáciou, ktorá využívala zahraničné financovanie, čím sa veľkému počtu spoločensky aktívnych jednotlivcov zakazuje účasť na straníckej politike; dôrazne vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby okamžite prijali opatrenia na ochranu a podporu zostávajúcich nezávislých médií a organizácií občianskej spoločnosti v Gruzínsku;

14.vyjadruje poľutovanie nad pokračujúcimi pokusmi vládnucej strany Gruzínsky sen o prenasledovanie politických oponentov, a to aj prostredníctvom ich nezákonného zatýkania a zadržiavania, hrozieb a fyzických útokov; odsudzuje uväznenie politických oponentov za to, že sa odmietli dostaviť pred dočasnú vyšetrovaciu komisiu de facto gruzínskeho parlamentu, ktorú strana Gruzínsky sen využila ako formu politického zinscenovaného procesu zameraného na otvorenie cesty ďalšiemu prenasledovaniu politických oponentov a zákazu opozičných strán; zdôrazňuje, že existencia politických väzňov je nezlučiteľná so záväzkami Gruzínska vyplývajúcimi z dohody o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom; vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých osôb uväznených z politických dôvodov vrátane opozičných politikov a bývalých úradníkov; konštatuje, že s cieľom vytvoriť dojem pluralitných volieb udelil de facto prezident pred komunálnymi voľbami milosť dvom opozičným politikom; dôrazne opakuje svoju požiadavku, aby bol z humanitárnych dôvodov okamžite prepustený bývalý prezident Michail Saakašvili, a umožnilo sa mu tak získať nevyhnutnú lekársku pomoc v zahraničí; ďalej vyzýva orgány strany Gruzínsky sen, aby zabezpečili, že poslancom Európskeho parlamentu bude umožnený neobmedzený prístup k Michailovi Saakašvilimu a ďalším politickým väzňom;

15.konštatuje, že napriek priznaniu viny a existencii dôveryhodných verejných dôkazov o korupcii vyvoláva uväznenie bývalého premiéra Irakliho Garibašviliho vážne obavy, či konanie spĺňalo normy spravodlivého procesu; zdôrazňuje, že prípad odráža širšie obavy týkajúce sa politicky ovplyvneného súdnictva, neformálnych mocenských štruktúr a vnútorných rozdelení v rámci vládnucej strany Gruzínsky sen vrátane úlohy Bidzinu Ivanišviliho;

16.vyzýva gruzínske orgány, aby zaviedli nezávislé mechanizmy zodpovednosti, zabezpečili nestrannosť súdnictva a brali na zodpovednosť páchateľov politicky motivovaného zneužívania v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv;

17.vyzýva na komplexnú reformu Vysokej súdnej rady v súlade s odporúčaniami Benátskej komisie vrátane zavedenia pevne stanovených neobnoviteľných funkčných období, transparentných postupov menovania a mimoriadnych kontrol bezúhonnosti vyšších súdnych úradníkov so zmysluplným zapojením medzinárodných expertov s cieľom posilniť nezávislosť súdnictva a dôveru verejnosti v súdnictvo; so sklamaním berie na vedomie rozpustenie protikorupčného úradu zriadeného v roku 2022, ktorý bol jednou z kľúčových požiadaviek na to, aby EÚ mohla Gruzínsku udeliť štatút kandidátskej krajiny; vyzýva gruzínske orgány, aby zmenili postup vymenovania do funkcie generálneho prokurátora tým, že budú vyžadovať kvalifikovanú parlamentnú väčšinu, a aby zosúladili zákon o prokuratúre s európskymi normami;

18.naliehavo vyzýva verejného ochrancu práv Gruzínska, aby zintenzívnil výkon svojho mandátu a využil všetky dostupné mechanizmy na ochranu ľudských práv a aby sa pritom zapojil do konštruktívneho dialógu a spolupráce s obhajcami ľudských práv a občianskou spoločnosťou v Gruzínsku; zdôrazňuje potrebu zabrániť akémukoľvek selektívnemu uplatňovaniu jeho mandátu, ako sa uvádza v správe Komisie o Gruzínsku za rok 2025; zdôrazňuje osobitnú právomoc verejného ochrancu práv žiadať od OBSE/ODIHR legislatívne stanoviská týkajúce sa autoritárskych alebo nedemokratických právnych predpisov;

19.vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom v oblasti deoligarchizácie a vyzýva gruzínske orgány, aby prijali systémový prístup v súlade s príslušnými odporúčaniami Benátskej komisie, a to aj prostredníctvom posilnených požiadaviek na transparentnosť, účinných pravidiel týkajúcich sa konfliktu záujmov a záruk proti neprimeranému vplyvu na politické a hospodárske rozhodovanie;

20.dôrazne odsudzuje pokusy gruzínskych orgánov o zákaz opozičných strán; vyzýva orgány, aby tieto pokusy okamžite zastavili a stiahli ústavnú žalobu podanú 88 poslancami gruzínskeho de facto parlamentu, v ktorej žiadajú, aby bola činnosť troch hlavných opozičných strán – Zjednoteného národného hnutia, Koalície za zmenu a koalície Silné Gruzínsko – Lelo – vyhlásená za protiústavnú a aby bola ich registrácia zrušená; zdôrazňuje skutočnosť, že takéto konanie predstavuje nebezpečnú hrozbu pre základné demokratické princípy a politický pluralizmus; zdôrazňuje, že zdravá demokracia si vyžaduje spravodlivú a slobodnú súťaž medzi rozličnými politickými stranami;

21.vyjadruje silné znepokojenie nad nedávnym zavedením nového článku do trestného zákonníka, ktorý zakazuje „verejnú a systematickú“ kritiku orgánov alebo spochybňovanie ich legitimity, ako aj „akékoľvek iné verejné a systematické konanie tej istej osoby“, pričom tento článok zostáva otvorený interpretácii, no umožňuje trest odňatia slobody až na tri roky; zdôrazňuje, že to umožňuje de facto kriminalizáciu slobody prejavu, a vyzýva vládu, aby tento zákon zrušila;

22.vyjadruje mimoriadne znepokojenie nad tým, že strana Gruzínsky sen už prijala niekoľko legislatívnych aktov, ktorých cieľom je potláčať občiansku spoločnosť a nezávislé médiá a zamedziť pluralizmu, ako napríklad zákon o registrácii zahraničných agentov, reštriktívne zmeny zákona o vysielaní, zákon o verejnej službe, zákon o zhromaždeniach a manifestáciách a prísnejšie ustanovenia v trestnom zákonníku a zákone o správnych priestupkoch; odsudzuje najmä legislatívne opatrenia, ktoré zvyšujú pokuty podľa správnych zákonníkov, čo čoraz častejšie vedie k väzneniu protestujúcich, ktorí nie sú schopní tieto pokuty zaplatiť; opakuje svoju výzvu na bezodkladné prepustenie všetkých politických väzňov a iných nezákonne zadržiavaných osôb; varuje, že úsilie gruzínskych orgánov o premenu dynamickej gruzínskej občianskej spoločnosti na prísne kontrolované prostredie organizácií napojených na vládu predstavuje ďalší krok k tomu, aby sa krajina stala autoritárskym režimom; pripomína, že väčšina týchto zákonov kopíruje počiatky Putinovho totalitného režimu v Rusku; vyzýva gruzínske orgány, aby zrušili tieto právne akty ako hmatateľný krok späť na cestu smerujúcu do EÚ;

23.odsudzuje ponižujúce a neľudské zaobchádzanie, ktoré Elene Choštariová údajne zažila počas zadržiavania; požaduje jej okamžité a bezpodmienečné prepustenie a okamžité stiahnutie politicky motivovaných obvinení proti nej;

24.vyjadruje hlboké znepokojenie nad pokračujúcim zneužívaním administratívneho zadržiavania protestujúcich a aktivistov; berie na vedomie rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Mekvabišvili/ Gruzínsko, podľa ktorého spoliehanie sa výlučne na policajné svedectvá bez nezávislých dôkazov podkopáva záruky spravodlivého procesu a prispieva k ukladaniu neprimeraných sankcií proti pokojným demonštrantom; vyzýva gruzínske orgány, aby reformovali svoje postupy v oblasti priestupkov s cieľom zosúladiť ich s Európskym dohovorom o ľudských právach;

25.odsudzuje dôveryhodné správy o nadmernom používaní sily, mučení a zlom zaobchádzaní s protestujúcimi a zadržanými osobami vrátane nedávnych zistení Európskeho výboru na zabránenie mučeniu a neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CPT), ktoré dokumentujú obvinenia zo zneužívania zo strany polície a systematické nedostatky v zárukách a zodpovednosti; vyzýva gruzínske orgány, aby zabezpečili rýchle, nezávislé a účinné vyšetrovania, stíhali zodpovedné osoby a v plnej miere vykonali odporúčania CPT;

26.odsudzuje čoraz častejšie používanie slovného a fyzického napádania protestujúcich, vyhrážok znásilnením a iného rodovo motivovaného násilia a nezákonných osobných prehliadok zo strany príslušníkov gruzínskych orgánov presadzovania práva ako súčasť kampane na zastrašovanie disidentov, najmä protestujúcich žien, a na potláčanie ľudských práv Gruzíncov na slobodu prejavu a pokojné zhromažďovanie;

27.odsudzuje prijaté právne predpisy, ktoré stanovujú automatické zadržanie a následné uloženie trestných sankcií vrátane odňatia slobody až do jedného roka pre osoby pokojne protestujúce na chodníkoch a peších zónach; zdôrazňuje, že takéto opatrenia sú represívnymi nástrojmi určenými na potlačenie disentu z politických dôvodov; vyjadruje poľutovanie nad častým zadržiavaním jednotlivcov za vyjadrenie ich názorov na sociálnych sieťach;

28.vyjadruje extrémne znepokojenie nad tvrdeniami, že v Gruzínsku mohla byť pri protestoch proti jednotlivcom použitá zakázaná chemická látka; zdôrazňuje, že ak sa to potvrdí, použitie akejkoľvek chemickej látky proti civilnému obyvateľstvu by predstavovalo vážne porušenie základných ľudských práv, medzinárodných humanitárnych noriem a záväzkov Gruzínska podľa medzinárodného práva vrátane zákazu chemických zbraní; vyjadruje poľutovanie nad tým, že gruzínske orgány túto záležitosť náležite nevyšetrili; vyzýva na okamžité, nezávislé a transparentné medzinárodné vyšetrenie týchto obvinení; vyzýva Organizáciu OSN pre zákaz chemických zbraní, aby túto záležitosť preskúmala, a naliehavo žiada členské štáty, aby tento prípad postúpili na ďalšie vyšetrovanie;

29.vyjadruje hlboké znepokojenie nad systematickým porušovaním ľudských práv v Gruzínsku a diskrimináciou zraniteľných skupín vrátane LGBTIQ+ osôb; zdôrazňuje, že tieto porušenia sú nezlučiteľné so záväzkami Gruzínska vyplývajúcimi z dohody o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom a s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv; vyzýva gruzínske orgány, aby dodržiavali práva na slobodu prejavu, zhromažďovania, združovania a politickej účasti a aby zabezpečili bezpečnosť, ochranu a účinné právne prostriedky nápravy pre všetkých obhajcov ľudských práv a aktivistov; dôrazne vyzýva EÚ a členské štáty, aby monitorovali tieto porušenia, poskytovali podporu a ochranu ohrozeným osobám a aby pokračovanie pomoci EÚ, spolupráce s EÚ a procesu pristúpenia k EÚ podmienili hmatateľným zlepšením v oblasti ochrany ľudských práv;

30.naliehavo vyzýva de facto parlament Gruzínska, aby zrušil zákon o rodinných hodnotách a ochrane maloletých osôb, ktorého ustanovenia hrubo porušujú ľudské práva vrátane práva na rovnosť, nediskrimináciu, vzdelanie, zdravie, slobodu prejavu, pokojné zhromažďovanie a združovanie, ako aj súkromie, slobodu a bezpečnosť; stojí na strane LGBTIQ+ komunity v Gruzínsku a s hlbokým odporom vníma, že zákon na rovnocennú úroveň neoprávnene stavia konsenzuálne vzťahy osôb rovnakého pohlavia a incest; pripomína, že podobné zákony v Rusku za Putinovho režimu vydláždili cestu rozsiahlemu potláčaniu menšín a v konečnom dôsledku v Rusku vytvorili atmosféru zastrašovania a diskriminácie;

31.vyjadruje vážne znepokojenie nad situáciou v gruzínskom regióne Čiatura v dôsledku ťažby mangánu pre trh EÚ a vyzýva na vykonávanie smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti, keďže EÚ nesie zodpovednosť za dobré životné podmienky miestnych obyvateľov a za ochranu životného prostredia postihnutého spôsobenými škodami;

32.opakuje svoj nesúhlas s úpadkom pracovného práva a pracovných práv v Gruzínsku, ako to dokazujú zmeny zákona o verejnej službe z roku 2024; vyzýva gruzínske orgány, aby dodržiavali normy pracovného práva a zdržali sa obmedzovania pracovných práv; pripomína, že acquis EÚ zahŕňa zosúladenie s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce, Európskou sociálnou chartou a právnymi predpismi EÚ o pracovných podmienkach;

33.víta aktiváciu tzv. moskovského mechanizmu zo strany OBSE na podnet 24 zúčastnených štátov, čo otvorilo príležitosť vyslať misiu expertov na posúdenie plnenia záväzkov OBSE zo strany Gruzínska, najmä pokiaľ ide o situáciu v oblasti ľudských práv a základných slobôd od jari 2024; vyzýva gruzínske orgány, aby sa dôsledne zaoberali jej zisteniami a aby vykonali jej odporúčania v rámci jasných lehôt, a to aj pokiaľ ide o prepustenie osôb zadržiavaných z politických dôvodov, zrušenie právnych predpisov nezlučiteľných s medzinárodnými záväzkami a zodpovednosť za zlé zaobchádzanie; zdôrazňuje, že ak orgány neprijmú konkrétne a overiteľné kroky na vykonanie jeho odporúčaní, zúčastnené štáty a príslušné medzinárodné inštitúcie by mali zvážiť vhodné následné opatrenia na zabezpečenie zodpovednosti vrátane cielených sankcií a využitia príslušných medzinárodných právnych mechanizmov; vyzýva členské štáty EÚ účastnícke v OBSE, aby aktívne podporili predĺženie mandátu misie vzhľadom na systematické a dobre zdokumentované prípady porušovania, ktoré si vyžadujú komplexné nezávislé posúdenie;

34.víta uznesenie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z októbra 2025, v ktorom nalieha na orgány Rady Európy, aby „využili všetky dostupné prostriedky“ vrátane článku 52 Európskeho dohovoru o ľudských právach a medzištátnych žiadostí podaných na Európsky súd pre ľudské práva podľa jeho článku 33, s cieľom zabezpečiť, aby Gruzínsko dodržiavalo svoje záväzky ako členský štát Rady Európy; vyzýva členské štáty EÚ a členské štáty Rady Európy, aby zvážili vykonanie tohto odporúčania;

35.dôrazne odsudzuje úlohu médií prepojených so stranou Gruzínsky sen vrátane televíznych staníc Imedi TV, PosTV a Rustavi 2 TV pri šírení systematických dezinformácií, očierňujúcich kampaní a nepriateľskej propagandy proti EÚ a jej inštitúciám a zástupcom, najmä proti vedúcemu delegácie EÚ v Gruzínsku a diplomatom členských štátov EÚ; berie na vedomie nedávne rozhodnutie Spojeného kráľovstva uvaliť sankcie na televízne stanice Imedi TV a PosTV; žiada inštitúcie EÚ, aby preskúmali akreditáciu týchto médií v rámci inštitúcií EÚ, a nabáda členské štáty EÚ, aby nasledovali príklad Spojeného kráľovstva a prijali vhodné a primerané reštriktívne opatrenia voči jednotlivcom a subjektom zodpovedným za organizovanie a financovanie týchto dezinformačných kampaní, a to aj v rámci globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv; vyzýva na zaradenie členov vedenia gruzínskej národnej komunikačnej komisie a gruzínskej verejnoprávnej vysielacej spoločnosti do sankčného zoznamu EÚ;

36.vyjadruje znepokojenie nad tlakom vyvíjaným na nezávislé médiá a nad súdnymi konaniami proti nim; zdôrazňuje, že pluralita médií a bezpečnosť novinárov sú základnými predpokladmi demokratickej spoločnosti;

37.so znepokojením berie na vedomie nedávne reformy v gruzínskom sektore vzdelávania, ktorými sa podľa všetkého centralizuje kontrola nad akademickými inštitúciami, oslabuje akademická sloboda a autonómia univerzít a zabraňuje integrácii Gruzínska do európskeho systému vysokoškolského vzdelávania; varuje pred opatreniami, ktorých cieľom je zmeniť štruktúru a trvanie akademických programov, ako aj pred zavedením zásady „jedno mesto – jedna fakulta“, čo obmedzuje rozsah odborov ponúkaných jednotlivými univerzitami; vyjadruje znepokojenie nad regulačným tlakom vyvíjaným na inštitúcie, ako je Štátna univerzita Ilia, po ich verejnej podpore študentských protestov, zatiaľ čo podpora sa rozširuje na súkromné inštitúcie spojené s osobnosťami blízkymi vládnucej elite; zdôrazňuje, že nezávislí odborníci na vzdelávanie varujú, že kumulatívny účinok týchto opatrení predstavuje riziko zníženia akademického pluralizmu a ďalšej politizácie vysokoškolského vzdelávacieho systému;

38.vyjadruje znepokojenie nad organizovanými podvodnými sieťami telefonických centier pôsobiacimi z Gruzínska, najmä tými, ktoré sú zamerané na občanov EÚ; zdôrazňuje, že medzinárodné novinárske vyšetrovania naznačujú, že vysokopostavení predstavitelia strany Gruzínsky sen ponúkajú týmto podvodným sieťam ochranu výmenou za finančnú kompenzáciu, čo im pomáha odolávať hospodárskym sankciám;

39.víta rozhodnutie Komisie pozastaviť bezvízový styk pre držiteľov gruzínskych diplomatických, služobných a úradných pasov, ktoré sa uplatňuje od 6. marca 2026 vo všetkých členských štátoch EÚ v rámci revidovaného a flexibilnejšieho mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti, ktorý nadobudol účinnosť 30. decembra 2025, ako priamy dôsledok konania režimu strany Gruzínsky sen v rozpore so základnými hodnotami; nabáda členské štáty, aby vykonali dôkladné preverovanie tak, že s týmito žiadateľmi o víza uskutočnia pohovory a vyžiadajú si od nich podporné dokumenty, a aby v prípade akýchkoľvek pochybností o spoľahlivosti nimi poskytnutých informácií víza zamietli; vyjadruje poľutovanie nad tým, že celoúnijný zákaz vydávania víz gruzínskym predstaviteľom zodpovedným za závažné porušovanie ľudských práv, úpadok demokracie a za represie nebol možný z dôvodu nesúhlasu maďarskej a slovenskej vlády; konštatuje, že ôsma správa o mechanizme pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti zdôrazňuje nedostatočný súlad Gruzínska s kľúčovými kritériami a predchádzajúcimi odporúčaniami; varuje, že pokračujúca nečinnosť gruzínskych orgánov by mohla viesť k pozastaveniu bezvízového styku pre všetkých obyvateľov, za čo by bola plne zodpovedná strana Gruzínsky sen; vyzýva Komisiu, aby zaviedla mechanizmus, vďaka ktorému by aktivisti občianskej spoločnosti, novinári a študenti mohli naďalej mať bezvízový vstup do EÚ, a aby zvýšila priamu podporu pre výmenné programy pre občanov, ako sú Erasmus+, Horizont Európa, Európsky zbor solidarity a Kreatívna Európa;

40.zdôrazňuje, že nedostatok dôkladného akademického výskumu, historického vzdelávania a informovanosti verejnosti o sovietskej okupácii a jej dlhodobých dôsledkoch umožňuje šírenie kampaní zameraných na prekrúcanie dejín a dezinformácie, ktoré Ruská federácia využíva na podkopanie euroatlantických ambícií gruzínskej spoločnosti; zdôrazňuje preto význam akademického výskumu, dokumentácie a šírenia poznatkov o dejinách Gruzínska počas sovietskej okupácie vrátane politických represií, masových popráv a histórie odporu voči sovietsko-ruskej okupácii, ako aj význam obnovy kolektívnej pamäti o týchto udalostiach; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v posledných rokoch, prinajmenšom s pasívnym súhlasom orgánov, bolo zaznamenané úsilie o relativizáciu komunistických zločinov a zvrátenie procesu destalinizácie; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitú úlohu nezávislých historikov, výskumných pracovníkov a organizácií občianskej spoločnosti, ako je SovLab, pri štúdiu sovietskej okupácie a jej politických, právnych a morálnych dôsledkov, ako aj pri identifikácii pohrebísk obetí komunistického teroru a zabezpečení ich identifikácie a dôstojnej spomienky na ne; nabáda príslušné inštitúcie v členských štátoch, ktoré sa podieľajú na dokumentovaní dôsledkov sovietskej okupácie, komunistických zločinov a iných totalitných režimov, aby prehĺbili spoluprácu so svojimi gruzínskymi partnermi, podporovali spoločné výskumné projekty a zúčastňovali sa na vzdelávacích programoch a iniciatívach zameraných na odhaľovanie, dokumentovanie a šírenie poznatkov o tejto kapitole gruzínskych dejín; vyjadruje znepokojenie nad systematickým obmedzovaním prístupu k archívom venovaným represiám a zločinom spáchaným počas sovietskej okupácie; vyzýva gruzínske orgány, aby akademickým pracovníkom, výskumným pracovníkom a organizáciám občianskej spoločnosti zabezpečili úplný, transparentný a nediskriminačný prístup k archívom venovaným sovietskemu obdobiu;

41.vyjadruje poľutovanie nad tým, že miera zosúladenia Gruzínska s vyhláseniami podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a s rozhodnutiami Rady o sankciách sa ďalej znížila z 53 % v roku 2024 na 40 %, čo preukazuje jeho nedostatočný záväzok k európskej integrácii; vyjadruje mimoriadne sklamanie nad tým, že Gruzínsko nedosiahlo systematický súlad s medzinárodnými iniciatívami a iniciatívami EÚ na podporu Ukrajiny, a to ani pokiaľ ide o rezolúcie prijaté Valným zhromaždením OSN, Radou OSN pre ľudské práva a Radou Európy, a namiesto toho upevnilo svoje vzťahy s Ruskom a podporuje ruské naratívy, ktorých cieľom je presunúť zodpovednosť za útočnú vojnu a zločiny spáchané Ruskom;

42.vyjadruje nesmiernu vďaku za silnú solidaritu, ktorú gruzínsky ľud prejavil Ukrajine počas ruskej útočnej vojny, pretože odráža rozsiahly odpor verejnosti voči ruským imperialistickým politikám, vlastné skúsenosti krajiny s ruskou vojenskou agresiou a silnú vôľu ľudu zachovať si nezávislosť a zostať mimo sféry vplyvu Moskvy; poukazuje na to, že mnoho gruzínskych dobrovoľníkov bojovalo po boku ukrajinských ozbrojených síl, najmä v gruzínskej légii, a že gruzínska občianska spoločnosť sa podieľala na humanitárnych kampaniach na pomoc Ukrajine;

43.konštatuje, že Gruzínsko sa stále nepripojilo k veľkej väčšine sankcií voči Rusku, Bielorusku a Iránu; vyzýva gruzínske orgány, aby prijali overiteľné opatrenia a posilnili spoluprácu a colný dohľad s cieľom zabrániť tomu, aby sa územie Gruzínska a/alebo právne subjekty registrované v Gruzínsku zneužívali na obchádzanie reštriktívnych opatrení EÚ; považuje súčasnú úroveň úsilia v oblasti zosúladenia a presadzovania za zjavne nedostatočnú a nezlučiteľnú s povinnosťami kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ; zdôrazňuje, že sú naliehavo potrebné rozhodnejšie opatrenia vrátane úplného zosúladenia s reštriktívnymi opatreniami EÚ, účinných mechanizmov monitorovania a presadzovania a transparentnej spolupráce s inštitúciami EÚ s cieľom zabrániť obchádzaniu sankcií, a to aj pokiaľ ide o položky s dvojakým použitím, vývoz ropy a finančné toky spojené s ruskými a iránskymi subjektmi; varuje, že pretrvávajúca neschopnosť dosiahnuť súlad so zahraničnou politikou a sankčným režimom EÚ bude mať priame dôsledky pre proces pristúpenia Gruzínska k EÚ; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby naďalej pozorne monitorovali dodržiavanie sankčného režimu EÚ zo strany Gruzínska vrátane rizík obchádzania sankcií prostredníctvom gruzínskeho územia alebo subjektov registrovaných v Gruzínsku;

44.vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prijala naliehavé a rozhodné opatrenia na zastavenie systematického obchádzania sankcií EÚ Ruskom, ktoré uľahčujú gruzínske orgány, a to aj vytvorením špecializovaného monitorovacieho mechanizmu EÚ na sledovanie obchodných tokov položiek s dvojakým použitím vysokej priority a leteckých komponentov, ktoré prechádzajú cez Gruzínsko; ďalej vyzýva gruzínske orgány, aby plne spolupracovali v rámci tohto úsilia a pravidelne zverejňovali transparentné správy o takýchto obchodných tokoch s cieľom posilniť presadzovanie colných predpisov a zabrániť ďalšiemu obchádzaniu sankcií;

45.vyjadruje znepokojenie nad potenciálnym využívaním prístavov, infraštruktúry rafinovania a zariadení na manipuláciu s ropou v Gruzínsku na uľahčenie spätného vývozu alebo miešania ruských ropných produktov s cieľom obísť medzinárodné sankčné režimy; vyjadruje vážne znepokojenie nad správami, že ruská ropa sa prepravuje do novovybudovanej gruzínskej rafinérie Kulevi na pobreží Čierneho mora, ktorú čiastočne financuje štát; vyzýva gruzínske orgány, aby okamžite zastavili akékoľvek takéto činnosti a aby im zabránili a zabezpečili, že gruzínska infraštruktúra sa nebude využívať na uľahčenie obchádzania sankcií EÚ voči Rusku; konštatuje, že ropný terminál Kulevi nebol zahrnutý do 20. balíka sankcií EÚ voči Rusku na základe záväzkov gruzínskych orgánov a prevádzkovateľa terminálu, že budú prísne dodržiavať sankcie EÚ; žiada, aby bol zahrnutý do budúcich sankcií, ak gruzínske orgány a prevádzkovatelia terminálu nebudú prísne dodržiavať sankcie EÚ; vyzýva na posilnenú spoluprácu medzi EÚ a medzinárodnými partnermi s cieľom zabezpečiť, aby sa reštriktívne opatrenia v plnej miere presadzovali;

46.vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s Úradom pre boj proti praniu špinavých peňazí posúdila právny a regulačný rámec Gruzínska vrátane ustanovení gruzínskeho daňového zákonníka, ktoré môžu uľahčovať využívanie spoločností registrovaných v zahraničí a zakrývať skutočné vlastníctvo, a tým umožňovať obchádzanie sankcií a pranie špinavých peňazí; vyzýva na posilnené monitorovanie a kontrolu spoločností registrovaných v Gruzínsku, ktoré vlastnia alebo kontrolujú ruskí občania alebo subjekty, najmä tých, ktoré boli založené od februára 2022; vyzýva gruzínske orgány, aby zriadili úrad pre vyhľadávanie majetku, úrad pre správu majetku a register konečných užívateľov výhod s cieľom posilniť záruky proti praniu špinavých peňazí a znížiť riziko obchádzania sankcií;

47.konštatuje, že strana Gruzínsky sen sa po tom, čo opustila cestu euroatlantickej integrácie, strategicky orientuje na spoluprácu s Čínou, Ruskom a Iránom, ako to potvrdili početné správy; zdôrazňuje, že táto zmena smerovania svedčí o nerešpektovaní ústavného záväzku Gruzínska k euroatlantickej integrácii a jasnej a dôsledne vyjadrovanej vôle gruzínskej spoločnosti; vyjadruje rozhorčenie nad tým, že namiesto riešenia dôveryhodných zistení o rastúcom vplyve autoritárskych mocností boli začaté vyšetrovania proti autorom takýchto správ vrátane výskumného pracovníka Hudsonovho inštitútu Giorgiho Kandelakiho a Tinatiny Chidašelijovej;

48.vyjadruje znepokojenie nad zapojením čínskych štátnych podnikov do strategických projektov, ako je hlbokomorský prístav Anaklia, ktorý bol pôvodne vyvinutý so západnými partnermi a určený na posilnenie prepojenia medzi východom a západom nezávisle od ruského a čínskeho vplyvu; pripomína gruzínskym orgánom, že úspech stredného koridoru je spojený s dodržiavaním zásad právneho štátu zo strany Gruzínska a že investície do stratégie Global Gateway si vyžadujú, aby Gruzínsko bolo stabilným a transparentným partnerom;

49.berie na vedomie iniciatívy týkajúce sa projektov strategickej prepojenosti v čiernomorskom regióne vrátane čiernomorského podmorského kábla pre digitálnu pripojiteľnosť a čiernomorského podmorského elektrického kábla, ktoré by mohli posilniť energetické a digitálne prepojenia medzi EÚ a Zakaukazskom;

50.konštatuje, že gruzínska pravoslávna cirkev je aj naďalej vplyvnou inštitúciou v gruzínskej spoločnosti a zohráva dôležitú úlohu pri formovaní verejnej diskusie; vyjadruje znepokojenie nad tým, že Rusko využíva náboženské siete ako kanály na šírenie dezinformácií a operácie ovplyvňovania informácií v celom Gruzínsku s cieľom oslabiť proeurópsku orientáciu a demokratickú odolnosť; pripomína, že niektorí duchovní v Gruzínsku sa takejto inštrumentalizácii bránia a otvorene vystupujú tak proti ruskému vplyvu, ako aj proti politikám režimu strany Gruzínsky sen; zdôrazňuje, že gruzínske pravoslávne diecézy a komunity sú prítomné aj v EÚ, čo zdôrazňuje potrebu ostražitosti a odolnosti voči nadnárodnému dezinformačnému úsiliu;

51.s osobitným znepokojením berie na vedomie rastúci vplyv Iránu v krajine, najmä prostredníctvom náboženských a vzdelávacích inštitúcií a mobilizácie mládeže, ako aj prostredníctvom hospodárskych štruktúr, ktoré účinne umožňujú Iránu obchádzať sankcie; naďalej vyjadruje znepokojenie nad rastúcim vplyvom hospodárskych aktérov spojených s iránskym režimom, ktorí pôsobia v Gruzínsku; podčiarkuje, že takíto aktéri môžu byť využívaní na obchádzanie finančných sankcií, pranie špinavých peňazí a nezákonný vývoz iránskeho tovaru, z čoho profitujú subjekty prepojené s iránskym režimom aj s režimom strany Gruzínsky sen prostredníctvom korupcie a skreslených verejných zákaziek;

52.domnieva sa, že Gruzínsko by malo zohrávať konštruktívnu úlohu pri uľahčovaní prístupu Arménska k medzinárodným námorným obchodným trasám, čím by prispelo k regionálnej prepojenosti, hospodárskej odolnosti a stabilite v Zakaukazsku;

53.opätovne potvrdzuje svoju neochvejnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Gruzínska; dôrazne odsudzuje pokračujúcu ruskú okupáciu gruzínskych regiónov Abcházska a Južného Osetska a pokračujúci proces vytyčovania hraníc, čo predstavuje porušenie zvrchovanosti a územnej celistvosti Gruzínska; naliehavo vyzýva gruzínsku vládu, aby zachovala jasný a konzistentný postoj k ruskej agresii; ostro odsudzuje úsilie Ruska o politickú, vojenskú a hospodársku integráciu okupovaných území do Ruskej federácie; s hlbokým znepokojením berie na vedomie pokračujúce nezákonné zadržiavanie a útoky na etnických Gruzíncov v Abcházsku a Južnom Osetsku vrátane žien a mladých ľudí na základe vykonštruovaných obvinení, ako je špionáž alebo držba gruzínskeho pasu; odsudzuje tieto praktiky ako závažné porušovanie ľudských práv, ktoré prispieva k zastrašovaniu, diskriminácii a nútenému vysídľovaniu gruzínskeho obyvateľstva; dôrazne odsudzuje pokračujúci rozvoj ruskej námornej základne v Očamčire, ktorý nie je len porušením územnej celistvosti, ale priamou hrozbou pre bezpečnosť celej oblasti Čierneho mora a vlastné ambície Gruzínska v oblasti námorného obchodu; opakuje svoju výzvu na okamžité a bezpodmienečné stiahnutie ruských síl z gruzínskych regiónov Abcházsko a Južné Osetsko;

54.vyzýva na cielené reštriktívne opatrenia voči osobám zodpovedným za porušovanie ľudských práv na okupovaných územiach, a to vychádzajúc z precedensov, ako je napr. zoznam Otchozoriu a Tatunašviliho z roku 2018;

55.zdôrazňuje význam činnosti pozorovateľskej misie EÚ v Gruzínsku (EUMM) v oblasti riešenia konfliktu, monitorovania ľudských práv a podpory postihnutých komunít; dôrazne odsudzuje, že Ruská federácia naďalej bráni misii EUMM v prístupe do okupovaných regiónov Gruzínska, ako aj zastrašovanie pozorovateľov misie EUMM v minulosti vrátane nezákonného zadržiavania a ďalších incidentov zahŕňajúcich hrozby a zasahovanie do práce misie EUMM; domnieva sa, že viditeľné a verejné vykonávanie mandátu EUMM by sa malo ďalej posilniť zvýšením podpory a dodatočným personálom a malo by sa o ňom výraznejšie informovať, pretože významne prispieva k angažovanosti EÚ v regióne a odhaľuje agresívne taktiky Ruska, ktoré od vojny proti Gruzínsku v roku 2008 naďalej prinášajú do regiónu smrť, utrpenie a nestabilitu;

56.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, prezidentke Gruzínska Salome Zurabišviliovej a de facto orgánom Gruzínska.