P10_TA(2026)0231Neprijateľné provokatívne akcie Ruska a vniknutia dronov do Rumunska, pobaltských štátov a FínskaUznesenie Európskeho parlamentu z 18. júna 2026 o neprijateľných provokatívnych akciách Ruska a vniknutí dronov do Rumunska, pobaltských štátov a Fínska (2026/2772(RSP))Európsky parlament,

–so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku a Ukrajine, najmä na uznesenie z 9. októbra 2025 o jednotnej reakcii na nedávne narušenia vzdušného priestoru a kritickej infraštruktúry členských štátov EÚ zo strany Ruska Ú. v. EÚ C, C/2026/1530, 15.4.2026, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/1530/oj.,

–so zreteľom na Chartu OSN a základné zásady medzinárodného práva,

–so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ), a najmä na jej článok 24 ods. 3, článok 42 ods. 7 a článok 222,

–so zreteľom na Severoatlantickú zmluvu zo 4. apríla 1949, najmä na jej články 4 a 5,

–so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 19. marca 2025 s názvom Spoločná biela kniha o európskej obrannej pripravenosti 2030 (JOIN(2025)0120) a na svoje uznesenie z 12. marca 2025 na rovnakú tému Ú. v. EÚ C, C/2025/3151, 20.6.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/3151/oj.,

–so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 16. októbra 2025 s názvom Ochrana mieru – Plán obrannej pripravenosti do roku 2030 (JOIN(2025)0027),

–so zreteľom na závery Európskej rady z 19. marca 2026 o pokračujúcej podpore EÚ Ukrajine,

–so zreteľom na vyhlásenia predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej z 20. mája 2026 o ruských hrozbách voči pobaltským štátom,

–so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaje Kallasovej z 29. mája 2026, ktorým sa odsudzuje nezodpovedné narušenie vzdušného priestoru EÚ Ruskom,

–so zreteľom na článok 136 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.keďže Rusko pred viac ako štyrmi rokmi začalo svoju nezákonnú, nevyprovokovanú a neodôvodnenú komplexnú útočnú vojnu proti Ukrajine, ktorá bola pokračovaním anexie Krymu z roku 2014 a okupácie častí Donbasu, čím hrubo porušilo medzinárodné právo a územnú suverenitu Ukrajiny; keďže k vnikaniu do vzdušného priestoru EÚ a NATO, ktoré spôsobuje Rusko, dochádza od začiatku komplexnej vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu, ale jeho frekvencia a intenzita sa v poslednom čase zvýšili;

B.keďže Rusko naďalej posilňuje svoje vojenské sily pozdĺž východného krídla EÚ, a to aj na území Bieloruska, ktoré sa podieľa na ruskej útočnej vojne proti Ukrajine, ako aj hybridné útoky proti EÚ, najmä zneužívaním neoprávnenej migrácie a prostredníctvom organizovanej trestnej činnosti, dezinformácií a vypúšťania meteorologických balónov, ktoré predstavujú vážne bezpečnostné hrozby vrátane neustáleho narúšania civilného letectva, terorizovania krajín hraničiacich s Bieloruskom, ako sú Lotyšsko, Litva a Poľsko, a poškodzovania miestnych ekonomík;

C.keďže Estónsko, Fínsko, Lotyšsko, Litva, Rumunsko a ďalšie členské štáty EÚ sa stali terčom ruských pokusov o destabilizáciu, ktoré majú podobu vniknutí dronov a narušení vzdušného priestoru, propagandy a dezinformácií, elektronického boja, rušenia globálnych navigačných satelitných systémov (GNSS), kybernetických útokov a sabotáže;

D.keďže 29. mája 2026 sa ruský dron zrútil na obytnú budovu v rumunskom Galați a spôsobil výbuch, pri ktorom boli zranené dve osoby; keďže išlo o prvý takýto incident na území členského štátu EÚ a NATO, ktorý spôsobil zranenia, ktoré si vyžadovali lekárske ošetrenie; keďže viac ako 70 ľudí muselo byť evakuovaných;

E.keďže 19. mája 2026 bol dron, ktorý prenikol do estónskeho vzdušného priestoru, zostrelený rumunským stíhacím lietadlom, ktoré sa zúčastňovalo na misii NATO zameranej na ochranu vzdušného priestoru Pobaltia; keďže 20. mája 2026 vniknutie neidentifikovaného dronu do litovského vzdušného priestoru prinútilo orgány vyhlásiť bezprecedentný letecký poplach a civilisti boli nútení stiahnuť sa do úkrytov; keďže 8. júna 2026 francúzske stíhacie lietadlá NATO, ktoré sa zúčastňovali na misii NATO, zostrelili drony letiace nad Lotyšskom; keďže tieto vniknutia dronov sú priamym dôsledkom ruskej útočnej vojny proti Ukrajine, pričom väčšina z nich prenikla do vzdušného priestoru EÚ v dôsledku ruského elektronického boja; keďže v marci 2026 sa v dôsledku rušenia ruskými systémami elektronického boja najmenej tri ukrajinské drony odchýlili od zamýšľaného kurzu a vleteli na fínske územie, kde sa zrútili;

F.keďže 29. mája 2026 v dôsledku opatrení elektronického boja, ktoré používa Ruská federácia, vybuchol v rumunskom prístave Konstanca ukrajinský námorný dron a spôsobil škody na majetku, ale žiadne ľudské obete;

G.keďže 7. mája 2026 dva ukrajinské drony, ktoré boli rušené ruskými systémami elektronického boja, narazili do skladu paliva v lotyšskom Rēzekne;

H.keďže v regióne Baltského mora je vysoká koncentrácia kritickej infraštruktúry vrátane podmorských energetických a telekomunikačných sietí, dopravných spojení a iných strategických aktív, v dôsledku čoho je obzvlášť zraniteľný voči hybridným útokom, sabotáži a hrozbám súvisiacim s dronmi; keďže ochrana kritickej infraštruktúry si vyžaduje tak fyzické zabezpečenie, ako aj zvýšenie redundancie a decentralizácie, o čom svedčia skúsenosti získané z ruských útokov na ukrajinskú infraštruktúru;

I.keďže vyraďovanie litovskej jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky predstavuje významné regionálne bezpečnostné a environmentálne riziká v dôsledku prítomnosti veľkého množstva vyhoretého jadrového paliva a rádioaktívneho odpadu uloženého v dočasných nadzemných zariadeniach, a keďže akákoľvek havária alebo úmyselná provokácia zameraná na túto kritickú infraštruktúru by mohla mať vážne následky pre celé Pobaltie i ďaleko za jeho hranicami;

J.keďže došlo k ďalším závažným incidentom domnelého narušenia vzdušného priestoru členských štátov EÚ zo strany Ruska;

K.keďže bezpečnosť a ochrana členských štátov EÚ na jej východnom krídle predstavujú bezprostrednú prioritu a spoločnú európsku zodpovednosť, najmä vzhľadom na to, že hybridné útoky sa uskutočňujú s využitím moderných dronov, čo je oblasť, v ktorej kapacity členských štátov zďaleka nie sú dostatočné;

L.keďže dronové incidenty na východnom krídle EÚ odhalili značné medzery vo vojenskej i civilnej pripravenosti; keďže existujúce radarové systémy sú často neschopné sledovať objekty letiace v nízkej výške, metódy používané na zachytávanie bezpilotných vzdušných prostriedkov (UAV) sú ekonomicky neefektívne a správy o incidentoch odhalili, že niektoré protiletecké úkryty boli zamknuté alebo neprístupné verejnosti; keďže tieto zlyhania poukazujú na naliehavé systémové nedostatky v postupoch varovania a reakcie, ako aj v celkovej odolnosti spoločnosti;

M.keďže Rusko počas posledného útoku na Ukrajinu zapálilo historický pravoslávny kláštor Kyjevsko-pečerskú lavru zapísanú v zozname svetového dedičstva UNESCO a ďalšie kultúrne pamiatky mimoriadnej hodnoty;

N.keďže tieto nedávne dronové incidenty poukázali na naliehavú potrebu viacvrstvových obranných spôsobilostí, ktoré integrujú kinetické a nekinetické systémy pre boj proti bezpilotným leteckým systémom (C-UAS); keďže drony sa stali charakteristickým prvkom moderného boja a hybridného konfliktu a ich nasadenie na Ukrajine zásadným spôsobom zmenilo požiadavky v oblasti obrany a operačné doktríny na celom kontinente;

O.keďže Arktída a ďaleký sever sú z hľadiska európskej bezpečnosti čoraz dôležitejšie, ale obmedzené pokrytie snímačmi a riedke trvalé osídlenie vytvárajú zraniteľné miesta, ktoré by nepriateľskí aktéri mohli využiť prostredníctvom bezpilotných leteckých systémov a hybridných operácií, čím sa zvyšuje riziko, že nepriateľské drony vniknú hlboko na územie EÚ;

1.dôrazne odsudzuje neprijateľné provokatívne akcie Ruska a vniknutie dronov do členských štátov EÚ;

2.opätovne potvrdzuje svoju plnú solidaritu s Estónskom, Fínskom, Lotyšskom, Litvou a Rumunskom, ktorých územie, vzdušný priestor a kritická infraštruktúra sa stali terčom ruských hybridných provokácií; opätovne potvrdzuje, že EÚ sa nenechá zastrašiť ruskou destabilizačnou kampaňou a je jednotná vo svojom odhodlaní brániť bezpečnosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť všetkých členských štátov EÚ a naďalej podporovať Ukrajinu;

3.uvedomuje si osobitnú zraniteľnosť občanov v pohraničných regiónoch EÚ na východnom krídle a vyjadruje im svoju plnú solidaritu, keďže sú najviac vystavení závažným hrozbám a v dôsledku toho znášajú aj značné hospodárske a sociálne náklady; požaduje cielené opatrenia na úrovni EÚ vrátane osobitnej finančnej podpory s cieľom posilniť ochranu postihnutých komunít a kritickej infraštruktúry a zabezpečiť prevenciu, pripravenosť, odolnosť, reakciu na núdzové situácie a obnovu v týchto obzvlášť ohrozených regiónoch;

4.jednoznačne odsudzuje ruský dronový útok na obytnú budovu v rumunskom meste Galați, ktorý si vyžiadal priame civilné obete a predstavuje výraznú a závažnú eskaláciu; domnieva sa, že opakované vniknutia dronov a narušenia vzdušného priestoru krajín EÚ nie sú ojedinelými incidentmi, ale neoddeliteľnou súčasťou širšej ruskej stratégie zastrašovania zameranej proti EÚ a jej spojencom;

5.vyhlasuje, že Rusko nesie plnú a jednoznačnú zodpovednosť za tieto bezohľadné eskalačné útoky, ktoré ohrozujú životy; opakuje, že činy Ruskej federácie predstavujú zámernú, systematickú a pretrvávajúcu hrozbu pre bezpečnosť, odolnosť a zvrchovanosť EÚ a jej členských štátov; opätovne čo najdôraznejšie odsudzuje nezákonnú, nevyprovokovanú a neodôvodnenú útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine, ako aj spoluúčasť Bieloruska na nej; dôrazne odsudzuje rozhodnutie Ruska pokračovať v útočnej vojne vrátane najnovších cielených útokov na kultúrne pamiatky a Kyjevsko-pečerskú lavru, ktorá je zapísaná v zozname svetového dedičstva UNESCO, a zároveň odmietať akékoľvek priame rokovania s Ukrajinou, ktoré nedávno navrhol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj;

6.opätovne odsudzuje ruské úmyselné rušenie signálov GNSS v oblasti Baltského a Čierneho mora a úmyselné vypúšťanie meteorologických balónov Bieloruskom, čo predstavuje vážne bezpečnostné riziká pre civilné letectvo a námornú dopravu; okrem toho odsudzuje Bielorusko za jeho hybridné útoky proti EÚ;

7.opätovne vyzýva na urýchlenie výroby a dodávok prioritného vojenského vybavenia na Ukrajinu, najmä systémov protivzdušnej obrany, munície, dronov a riadených striel, v tomto kritickom okamihu, keď akútne výpadky spôsobilostí protivzdušnej obrany vystavujú ukrajinské obyvateľstvo a infraštruktúru čoraz väčšiemu ohrozeniu;

8.zdôrazňuje, že tieto nepriateľské činy sú umocnené agresívnou dezinformačnou kampaňou, ktorej cieľom je zastrašovať miestne obyvateľstvo, šíriť strach, poškodzovať miestne hospodárstva a vytvárať podmienky pre možné odvetné opatrenia, ako napríklad v prípade nepodložených ruských tvrdení, že pobaltské štáty umožňujú Ukrajine využívať ich územia a vzdušný priestor na dronové útoky proti cieľom v Rusku;

9.opätovne vyzýva na urýchlené vytvorenie skutočnej európskej obrannej únie vrátane návrhov na rýchle rozhodovacie procesy presahujúce existujúce rámce vrátane Spoločnej bielej knihy o európskej obrannej pripravenosti 2030 a následného Plánu obrannej pripravenosti do roku 2030; zdôrazňuje, že pre účinnú reakciu EÚ na stupňujúce sa hrozby zo strany Ruska je nevyhnutná hlbšia integrácia, koordinácia a združovanie zdrojov; žiada, aby sa posilnila európska obranná technologická a priemyselná základňa a jej výrobná kapacita v celej EÚ zvýšenou koordináciou na úrovni EÚ a maximálnym využívaním vnútroštátnych iniciatív a nástrojov EÚ;

10.vyzýva k ďalšiemu uplatňovaniu doložky o solidarite (článok 222 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) a doložky o vzájomnej pomoci (článok 42 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii), a to aj vtedy, keď sa na ne členský štát odvoláva z dôvodu konvenčného alebo hybridného útoku;

11.zdôrazňuje potrebu uceleného posilnenia východného krídla EÚ a NATO po celej jeho dĺžke od Arktídy až po Čierne more vrátane pozemnej, námornej a vzdušnej zložky budovaním spôsobilostí v členských štátoch v prvej línii na boj proti dronom a meteorologickým balónom, ako aj vyčlenením primeraných prostriedkov na tento účel; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby naliehavo posilnili spôsobilosti v oblasti detekcie, rušenia, zachytávania a zneškodňovania pozdĺž východného krídla EÚ; ďalej vyzýva na pravidelné spoločné cvičenia medzi členskými štátmi, inštitúciami EÚ, Ukrajinou a NATO s cieľom otestovať a zlepšiť pripravenosť týchto mechanizmov rýchlej reakcie;

12.odporúča začlenenie systémov C-UAS do spoločných cvičení a plánovania civilnej ochrany na úrovni EÚ s dôrazom na kritickú infraštruktúru, čo umožní policajným orgánom, letiskovým orgánom a prevádzkovateľom sektora energetiky celoúnijný prístup k odbornej príprave a štandardizovaným spôsobilostiam v oblasti C-UAS;

13.so znepokojením zdôrazňuje, že súčasné európske systémy detekcie dronov a systémy obrany sú nedostatočné, a poukazuje na naliehavú potrebu zlepšiť detekciu a obranu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebný holistický prístup, ktorý bude zameraný na lepšie vybavenie orgánov presadzovania práva a civilných orgánov prostriedkami na detekciu dronov a obranu proti nim;

14.nabáda členské štáty, aby ako prioritu integrovali systém velenia a riadenia do služieb špecialistov prvého zásahu, civilnej obrany a doktrín obrany proti UAS s cieľom zabezpečiť čo najväčšiu optimalizáciu civilnej pripravenosti, úkrytov, systémov včasného varovania a technologickej integrácie;

15.zdôrazňuje, že cieľom zámerných vniknutí Ruska na východnom krídle EÚ a NATO je nielen provokovať a destabilizovať členské štáty, ale aj testovať a využívať slabé miesta v spôsobilostiach NATO v oblasti detekcie a reakcie; uznáva, že Rusko pokračuje vo svojich destabilizačných činnostiach v oblasti Čierneho mora konvenčnými aj hybridnými akciami vrátane používania unášaných mín, operácií rušenia signálu a ohrozovania slobody plavby, preto sa posilnenie bezpečnosti v tejto oblasti stáva strategickou prioritou, ktorá sa musí naliehavo riešiť ako hrozba pre európsku bezpečnosť;

16.vyzýva na úplnú realizáciu strategického prístupu EÚ k Čiernemu moru a vyzýva na urýchlenie vytvorenia Centra námornej bezpečnosti v Čiernom mori;

17.víta nedávne schválenie 20. balíka sankcií EÚ voči Rusku a predloženie 21. balíka sankcií; vyzýva Komisiu, vyslanca pre sankcie EÚ a členské štáty, aby dôsledne vykonávali nové a existujúce sankcie a aby bezodkladne uprednostnili odstránenie medzier v dodávateľských reťazcoch; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne vypracovala ďalšie sankcie vrátane sankcií týkajúcich sa oxidu hlinitého a iných strategických surovín a položiek s dvojakým použitím, a naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby toto zaradenie do zoznamu neblokovali z dôvodu vnútroštátneho hospodárskeho záujmu; podporuje ďalšie opatrenia v rámci pripravovaného balíka sankcií zamerané na energetický a finančný sektor Ruskej federácie, ako aj zákaz vstupu bývalých ruských bojovníkov, ktorí bojovali na Ukrajine, do EÚ, a vyzýva členské štáty, ktoré naďalej podporujú Ruskú federáciu, aby túto podporu ukončili;

18.vyzýva členské štáty, najmä tie, ktoré vydávajú väčšinu víz ruským štátnym príslušníkom, aby dôsledne uplatňovali vykonávacie rozhodnutie Komisie zo 6. novembra 2025, ktorým sa stanovujú upravené pravidlá udeľovania víz na viac vstupov ruským štátnym príslušníkom s pobytom v Ruskej federácii, ktorí v Ruskej federácii žiadajú o krátkodobé víza (C(2025)7552)., a aby v plnej miere uplatňovali usmernenia Komisie z roku 2022 o zvýšenej kontrole, najmä pokiaľ ide o cesty na účely cestovného ruchu a iné cesty, ktoré nie sú nevyhnutné, a zároveň zabezpečili možnosť vstupu politickým protivojnovým aktivistom, nezávislým novinárom, obhajcom ľudských práv, zástupcom občianskej spoločnosti a v humanitárnych prípadoch;

19.vyzýva na vytvorenie horizontálneho rámca sankcií EÚ, ktorý by bol osobitne navrhnutý pre hybridné hrozby a ktorý by existoval popri režime hybridných sankcií voči Rusku, s cieľom zdôrazniť aktívnu účasť Ruska na hybridných operáciách na celom svete a zároveň umožniť rýchlejšie a systematickejšie sankcionovanie subjektov zodpovedných za hybridné kampane; pripomína, že niektoré osoby, medzi ktoré patrí Ksenia Fedorova vo Francúzsku, ktorá pracovala pre sankcionované ruské propagandistické médiá, ako je RT, stále šíria dezinformácie v Európe; vyzýva na ich zaradenie do zoznamu osôb, na ktoré boli uvalené sankcie, v ďalšom balíku sankcií;

20.vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili primerané finančné prostriedky na výstavbu a obnovu civilných protileteckých úkrytov na východnom krídle a v iných členských štátoch, a aby zorganizovali celoeurópske informačné kampane a civilné cvičenia s cieľom informovať občanov o tom, ako sa majú správať v prípade leteckého útoku alebo podobnej krízovej situácie; domnieva sa, že ochrana civilného obyvateľstva EÚ pred vzdušnými hrozbami sa musí považovať za neoddeliteľnú súčasť európskej obrannej pripravenosti, pohotovosti a odolnosti; zdôrazňuje naliehavú potrebu zvýšiť financovanie programov a projektov v oblasti bezpečnosti a obrany v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci, s osobitným zreteľom na krajiny na východnom krídle; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prijali komplexný celospoločenský prístup a uznali, že trvalá bezpečnosť si vyžaduje nielen primerané vojenské spôsobilosti, ale aj sociálnu súdržnosť, hospodársku odolnosť, demokratickú stabilitu a silné verejné služby;

21.zdôrazňuje, že Ukrajina nadobudla bezkonkurenčné prevádzkové a priemyselné odborné znalosti vo výrobe dronov a v protidronových systémoch; domnieva sa preto, že prehĺbenie spolupráce v oblasti obranného priemyslu medzi EÚ a Ukrajinou v tejto oblasti je strategickou nevyhnutnosťou; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v plnej miere začlenili ukrajinské odborné znalosti a priemyselnú kapacitu do rozvoja európskych spôsobilostí na boj proti nekonvenčným vzdušným hrozbám;

22.zdôrazňuje, že pri riešení hrozieb, ktoré predstavujú drony prichádzajúce z Ruska, je z hľadiska operačnej efektívnosti, informovanosti o situácii a výmeny informácií popri spolupráci s Ukrajinou kľúčová spolupráca s Moldavskou republikou; vyzýva preto členské štáty, aby prostredníctvom Európskeho mierového nástroja zvýšili financovanie pre Moldavsko, a to aj vzhľadom na opakované narušenia moldavského vzdušného priestoru ruskými dronmi a riadenými strelami; ďalej vyzýva členské štáty, aby Moldavsko a Ukrajinu zaradili do spoločných obstarávaní;

23.vyzýva členské štáty, aby urýchlene zabezpečili prioritné spôsobilosti určené v bielej knihe o európskej obrannej pripravenosti 2030, najmä protivzdušnú a protiraketovú obranu, ako aj drony a protidronové systémy; vyzýva členské štáty na rýchle zavedenie spoločných viacúrovňových nákladovo efektívnych systémov protidronovej obrany, počnúc východným krídlom, ktoré budú schopné odhaľovať a zachytávať vzdušné a námorné hrozby prichádzajúce zvonka EÚ, a to aj posilneným vzdušným a námorným dozorom, systémami včasného varovania, prostriedkami rýchlej reakcie a zdokonalenou infraštruktúrou vojenskej mobility;

24.vyzýva na zriadenie európskeho centra excelentnosti pre bojové používanie dronov, v ktorom by ukrajinskí inštruktori odovzdávali svoje odborné znalosti členským štátom EÚ;

25.vyzýva na úplné a rýchle vykonávanie európskej iniciatívy protidronovej obrany a Stráže východného krídla; vyzýva členské štáty, aby sa aktívne zapájali do oboch iniciatív a prispievali k nim v úzkej koordinácii s NATO;

26.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi NATO, UNESCO, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Rade Európy, prezidentovi, vláde a Verchovnej rade Ukrajiny, ruským orgánom a de facto orgánom Lukašenkovho režimu.