1.konštatuje, že v nadväznosti na veľkú finančnú krízu členské štáty zaviedli 91 odvetvových daní s cieľom zdaniť finančný sektor, čo viedlo k veľmi roztrieštenému daňovému prostrediu; konštatuje, že toto roztrieštené daňové prostredie vytvára dodatočné prevádzkové a administratívne náklady a zvyšuje štrukturálne prekážky cezhraničnej expanzie poskytovateľov finančných služieb, čím oslabuje finančný sektor EÚ a jeho investičnú kapacitu a ohrozuje ciele únie úspor a investícií a bankovej únie;

2.konštatuje, že rozdiely vo vnútroštátnych daňových režimoch odrážajú rozhodnutia vnútroštátnej politiky; berie na vedomie prebiehajúcu prácu na medzinárodnej úrovni, pokiaľ ide o presun ziskov; vyzýva na posilnenie koordinácie na úrovni EÚ, a to aj pri vykonávaní smernice o druhom pilieri, spoľahlivých pravidiel proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a požiadaviek na transparentnosť, najmä v oblasti verejného podávania správ podľa jednotlivých krajín;

3.konštatuje, že fragmentácia vnútroštátnych daňových režimov zvyšuje riziko cezhraničného dvojitého zdanenia a v dôsledku administratívnej a právnej zložitosti môže brzdiť rast finančného sektora EÚ a predstavovať prekážku hlbšej integrácii finančných trhov EÚ; zdôrazňuje, že zabránenie dvojitému zdaneniu a zníženie administratívnej záťaže by mali zostať kľúčové; zdôrazňuje však, že úsilie o zjednodušenie nesmie viesť k deregulácii alebo pretekom o dosiahnutie najnižšej úrovne daňových noriem;

4.zdôrazňuje, že rozdiely vo vnútroštátnych postupoch pre zrážkovú daň vytvárajú administratívnu záťaž a prekážky pre cezhraničné investície, ako sa uznáva v stratégii únie úspor a investícií Komisie; víta prijatie smernice FASTER; vyzýva na ďalší pokrok smerom ku koordinovanejšiemu a ambicióznejšiemu rámcu;

5.vyzýva Radu, aby rozhodla o návrhu smernice Rady, ktorou sa ustanovuje daňový systém ústredia pre mikropodniky, malé a stredné podniky a mení smernica 2011/16/EÚ, ktorý predložila Komisia, a aby náležite zohľadnila legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 10. apríla 2024;

6.okrem toho konštatuje, že existujúce daňové pravidlá nedržia v plnej miere krok so vznikom nových finančných produktov a trhových infraštruktúr; zdôrazňuje, že roztrieštenosť sa stáva rýchlo čoraz znepokojivejšou vzhľadom na úspech neobánk, napríklad čisto digitálnych bánk, bánk typu „challenger“ alebo fintech bánk; poukazuje na výrazný nárast podielu cezhraničných vkladov v držbe týchto bánk za posledných šesť rokov; zdôrazňuje, že rozdiely v daňových pravidlách medzi bankami a nebankovými subjektmi môžu viesť k narušeniam;

7.zdôrazňuje, že nedostatočné údaje o účinnom daňovom zaťažení v celom finančnom sektore EÚ bránia tvorbe politiky založenej na dôkazoch a posudzovaniu vplyvov politiky na trhové správanie, hospodársku súťaž a finančnú stabilitu; zdôrazňuje potrebu lepšej transparentnosti a lepšieho využívania existujúcich údajov ako predpokladu pre súdržnú reformu zdaňovania finančného sektora;

8.zdôrazňuje, že odstránenie daňových prekážok pre cezhraničné investície prostredníctvom ucelených pravidiel na úrovni EÚ by znížilo náklady na dodržiavanie predpisov, zlepšilo efektívnosť trhu, zvýšilo právnu zrozumiteľnosť cezhraničných kapitálových tokov a posilnilo konkurencieschopnosť finančných služieb EÚ a zároveň obmedzilo daňové úniky a agresívne daňové plánovanie; zdôrazňuje potrebu koherentného súboru pravidiel pre finančný sektor EÚ pri súčasnom rešpektovaní daňovej suverenity členských štátov a zásady subsidiarity; zdôrazňuje, že zdaňovanie finančných služieb by malo pomôcť udržať konkurencieschopnosť finančného sektora;

9.konštatuje, že podľa Európskej makroekonomickej správy Komisie za rok 2026 Európska komisia, Európska makroekonomická správa za rok 2026, november 2025.zostáva miera úspor domácností v EÚ výrazne nad priemerom krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj; vyjadruje poľutovanie nad tým, že približne tretina týchto úspor sa investuje mimo EÚ, čo poukazuje na nedostatky finančného rámca EÚ pri udržiavaní investícií; vyzýva Komisiu, aby posúdila, ako môžu daňové opatrenia podporiť tok investícií do EÚ; zdôrazňuje, že je dôležité odrádzať od odlivu finančných prostriedkov do krajín na zozname EÚ obsahujúci jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely;

10.zdôrazňuje, že je dôležité pokročiť v budovaní únie úspor a investícií s cieľom mobilizovať úspory na produktívne investície; považuje zníženie daňovej fragmentácie a zlepšenie cezhraničných investičných kanálov za kľúčové pre mobilizáciu európskych úspor na investície v rámci EÚ;

11.zdôrazňuje, že daňový rámec pre finančné služby by sa mal navrhnúť spolu s cieľmi únie úspor a investícií, pričom by sa mal zamerať na zvýšenie efektívnosti, riešenie narušení trhu a podporu investícií a dlhodobého rastu a zároveň zabezpečiť vyvážený prístup, ktorý odráža aj širšie hospodárske a sociálne aspekty;

12.konštatuje, že zdaňovanie finančného sektora by sa malo riadiť zásadami jednoduchosti, neutrality, spravodlivosti, hospodárskej, environmentálnej a sociálnej udržateľnosti a právnej istoty; konštatuje, že by mal odrážať aj cyklickú dynamiku ziskovosti bánk spojenú s menovou politikou a hospodárskymi podmienkami;

13.vyzýva Komisiu, aby splnila svoj záväzok navrhnúť inovatívne riešenia pre zdaňovanie odvetvia na zníženie roztrieštenosti, podporu ďalšej integrácie na úrovni EÚ a na pomoc pri dokončení únie úspor a investícií;

14.konštatuje, že oslobodenie finančných služieb od DPH pochádza z roku 1977 a zabránilo technickým ťažkostiam pri uplatňovaní DPH na zložité finančné služby, ktoré sa z administratívneho hľadiska považovalo za nerealizovateľné; uznáva, že pôvodné technické odôvodnenie oslobodenia od DPH by sa teraz mohlo riešiť realitou technologického pokroku a digitalizácie;

15.konštatuje, že oslobodenie od dane nemusí nevyhnutne predstavovať výhodu pre finančné inštitúcie, pretože im bráni vo vymáhaní DPH; zastáva názor, že súčasný stav opakuje narušenia trhu, môže spôsobovať nedostatočnú transparentnosť a zvyšovať náklady pre spotrebiteľov, posilňuje tendenciu k sebestačnosti (tzv. self-supply bias) vo finančnom sektore a vytvára konkurenčné nevýhody v porovnaní s inštitúciami z krajín mimo EÚ;

16.zdôrazňuje, že oslobodenie od DPH sa často udeľuje činnostiam všeobecného záujmu ako uznanie ich základnej spoločenskej funkcie; zdôrazňuje, že niektoré základné finančné služby – najmä platobné služby, prijímanie vkladov a poskytovanie základných úverov – môžu plniť porovnateľnú kvázi verejnoprospešnú funkciu zabezpečením úspor, umožnením hospodárskej výmeny a zaistením toho, aby sa ľudia a podniky mohli bezpečne zúčastňovať na hospodárstve;

17.poznamenáva, že opakované iniciatívy Komisie vrátane jej návrhov z roku 2007 a úvodného posúdenia vplyvu z roku 2020 neviedli k reforme oslobodenia finančného sektora od DPH, pretože členské štáty nedokázali dospieť jednomyseľnej dohode; konštatuje, že Komisia mala naposledy v úmysle uverejniť zmeny smernice o DPH Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2006/112/oj). začiatkom roka 2023; konštatuje, že tieto plány boli pozastavené, v dôsledku čoho sa táto zásadná reforma ešte nedokončila;

18.konštatuje, že podľa článku 11 smernice o DPH je skupiny na účely DPH zostávajú pre členské štáty naďalej dobrovoľné a územne obmedzené, čo vytvára právne a praktické prekážky pre cezhraničné skupiny pôsobiace v oblasti finančných služieb;

19.zdôrazňuje, že napriek využívaniu skupín na účely DPH a režimov rozdelenia nákladov v niektorých členských štátoch vytvára oslobodenie od DPH v kombinácii s rozdielnymi kompenzačnými vnútroštátnymi daňovými pravidlami zložité, ako sú dane z poistného, komplexné a roztrieštené daňové prostredie, v dôsledku čoho je cezhraničné dodržiavanie daňových predpisov nákladné a zvyšuje prevádzkové náklady podnikov; zdôrazňuje, že na zníženie tohto zaťaženia, zabezpečenie jednotného uplatňovania pravidiel v celej EÚ, uľahčenie cezhraničnej činnosti a podporu inovácií sú potrebné jasnejšie vymedzenia DPH a zjednodušené pravidlá;

20.konštatuje, že skupiny na účely DPH, ktoré môžu znížiť administratívnu záťaž pre finančné inštitúcie a zlepšiť ich efektívnosť, sa v súčasnosti v jednotlivých členských štátoch uplatňuje nerovnomerne a vo všeobecnosti sa obmedzuje na subjekty usadené v jednom členskom štáte; zdôrazňuje, že väčšia konvergencia pri uplatňovaní skupín na účely DPH by mohla znížiť fragmentáciu a právnu neistotu na vnútornom trhu a uľahčiť cezhraničnú činnosť v oblasti finančných služieb;

21.vyzýva Komisiu, aby nabádala členské štáty k jednotnému uplatňovaniu skupín na účely DPH a aby preskúmala možnosti jasnejšieho právneho rámca vrátane možnosti cezhraničných skupín na účely DPH; zdôrazňuje, že širšie využívanie skupín na účely DPH pre finančné a poisťovacie služby musí byť v súlade s pravidlami dane z príjmov právnických osôb, najmä s pravidlami transferového oceňovania, a musia ho sprevádzať záväzné záruky proti zneužívaniu s cieľom zabrániť podvodom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, úniku DPH v rámci skupiny a zneužívaniu rozdelenia nákladov;

22.konštatuje, že smernici o DPH chýbajú osobitné ustanovenia pre vznikajúce finančné nástroje vrátane kryptoaktív, decentralizovaného financovania a finančných technológií; zdôrazňuje, že smernica sa okrem toho nezaoberá zaobchádzaním s derivátmi na účely DPH a že zaobchádzanie s investičnými fondmi je v jednotlivých členských štátoch naďalej rozdielne; konštatuje, že to viedlo k rozdielnym vnútroštátnym výkladom pravidiel DPH, právnej neistote pre poskytovateľov služieb a nerovnakému zaobchádzaniu s tradičnými a novými finančnými službami, čo bráni inováciám a konkurencieschopnosti;

23.zdôrazňuje, že moderný daňový rámec by mal podporovať inovácie v oblasti finančných technológií a digitálnych financií a zabrániť vytváraniu regulačných prekážok pre nových účastníkov trhu; vyzýva Komisiu, aby objasnila režim DPH pre vznikajúce finančné služby s cieľom zabezpečiť technologickú neutralitu a rovnaké podmienky v celej EÚ;

24.domnieva sa, že široké a nediferencované oslobodenie od DPH pre celý finančný sektor vyvoláva otázky týkajúce sa celkovej súdržnosti a rovnováhy daňového systému; zdôrazňuje, že reforma oslobodenia od DPH by mohla znížiť narušenia a úroveň nevymožiteľnej DPH bez toho, aby sa vytvorila neprimeraná administratívna zložitosť; konštatuje, že možnosti zrušenia oslobodenia od DPH by mohli účinne odstrániť nevymožiteľnú DPH tým, že by finančným korporáciám umožnili v plnej miere žiadať o vrátenie DPH, ktorú platia za tovar a služby používané v ich operáciách; zdôrazňuje, že by sa tým odstránila súčasná predpojatosť, pokiaľ ide o interné poskytovanie služieb namiesto využívania externých zdrojov, čo môže obmedziť schopnosť spoločnosti špecializovať sa, získať prístup k externým odborným znalostiam a inovovať; uznáva, že táto reforma by tiež mohla zabezpečiť rovnaké podmienky, pokiaľ ide o iné jurisdikcie, a posilniť medzinárodnú konkurencieschopnosť finančných inštitúcií EÚ;

25.pripomína, že DPH je harmonizovaný daňový rámec na úrovni EÚ, hoci členské štáty si ponechávajú určitý priestor na jeho vykonávanie; uznáva preto, že reforma systému DPH pre finančné služby by sa mala riešiť na úrovni EÚ;

26.vyzýva Komisiu, aby preskúmala vplyv súčasného režimu DPH na finančný sektor a aby sa o túto analýzu verejne podelila; vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosti politiky na riešenie zistených rušivých vplyvov; zdôrazňuje, že každá takáto reforma by mala znížiť nevymožiteľnú DPH a roztrieštené uplatňovanie pravidiel, zlepšiť právnu istotu a daňovú spravodlivosť a posilniť konkurencieschopnosť finančných trhov EÚ a zároveň chrániť finančnú stabilitu a minimalizovať regulačnú arbitráž medzi členskými štátmi; zdôrazňuje, že každá takáto reforma musí chrániť aj spotrebiteľov a naďalej zabezpečovať, aby finančný sektor spravodlivo prispieval k verejným príjmom;

27.konštatuje, že akýkoľvek návrh na revíziu rámca DPH by mal byť založený na hĺbkovej analýze na makroekonomickej úrovni a komplexnom mapovaní vnútroštátnych bankových daní a odvodov; zdôrazňuje, že takáto analýza by mala zohľadňovať administratívne dôsledky pre finančné služby, interakciu medzi existujúcimi vnútroštátnymi bankovými daňami, odvodmi finančného sektora a systémom DPH a vplyv na jednotný trh;

28.zdôrazňuje, že akékoľvek zmeny v zaobchádzaní s finančnými službami na účely DPH musia dôkladne posúdiť vplyv na služby poskytované retailovým spotrebiteľom, najmä domácnostiam s nízkymi a strednými príjmami, a zabrániť akýmkoľvek dodatočným celkovým nákladom;

29.vyzýva Komisiu, aby v rámci možnej reformy oslobodenia od DPH posúdila uskutočniteľnosť nahradenia vnútroštátnych daní z poistného úplným začlenením poisťovacích služieb do systému DPH;

30.pripomína, že EÚ čelí značnému výpadku investícií vo výške 750 až 800 miliárd EUR ročne, pokiaľ ide o splnenie jej cieľov v oblasti klímy, digitálnych technológií a strategickej autonómie; pripomína záväzok členských štátov a EÚ výrazne zvýšiť európske investície do obrany; zdôrazňuje, že s cieľom reagovať na tieto výzvy by spravodlivé a súdržnejšie zdaňovanie finančného sektora mohlo prispieť k mobilizácii súkromného kapitálu, čím by sa stimulovali retailové investície, ako aj k posilneniu európskych kapitálových trhov a zároveň by zvýšilo príjmy pre verejné investície do strategických priorít a naše sociálne, klimatické a investičné potreby, čím by sa posilnila konkurencieschopnosť EÚ;

31.v tejto súvislosti pripomína dohodu z roku 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o pláne zavedenia nových vlastných zdrojov vrátane DFT na základe výsledkov hodnotenia vplyvu;

32.uznáva nedostatočný pokrok dosiahnutý v súvislosti s návrhom o DFT v Rade napriek rozsiahlej diskusii, a to v rámci jednomyseľnosti aj posilnenej spolupráce, a berie na vedomie oznámenie Komisie o stiahnutí návrhu o DFT v jej pracovnom programe na rok 2026;

33.zastáva názor, že pravidelné posudzovanie hospodárskych vplyvov a pretrvávajúcej relevantnosti daňovej politiky vo finančnom sektore má zásadný význam, aby sa zabránilo neúmyselným alebo trvalým narušeniam finančných trhov; víta to, že Komisia vykonáva komplexnú analýzu potenciálneho vplyvu celkového zdaňovania finančného sektora na fungovanie trhu, cezhraničné investície a konkurencieschopnosť finančných trhov EÚ;

34.zdôrazňuje, že daňové pravidlá pre finančný sektor by sa mali zjednodušiť a malo by sa zabezpečiť, aby tento sektor poskytoval spravodlivý a riadny finančný príspevok, a že by mali byť jasné, transparentné a predvídateľné s cieľom znížiť fragmentáciu, umožniť investície a cezhraničnú činnosť a zároveň zaručiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa; zdôrazňuje, že tieto pravidlá by mali zlepšiť efektívnosť a alokáciu kapitálu, zabezpečiť stabilitu a konkurencieschopnosť trhu a zmierniť náklady na dodržiavanie predpisov, najmä pre retailových spotrebiteľov a malé a stredné podniky;

35.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.