1.opätovne potvrdzuje svoje pevné a neochvejné odhodlanie zabezpečiť úplné a rýchle vykonávanie a plnenie všetkých cieľov udržateľného rozvoja; domnieva sa, že EÚ by mala zostať plne odhodlaná začleniť ciele udržateľného rozvoja do všetkých politík a legislatívnych iniciatív EÚ a zabezpečiť súdržnosť politík v záujme udržateľného rozvoja, pričom uznáva, že členské štáty zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore udržateľného rozvoja na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni; vyzýva EÚ, aby naďalej zohrávala vedúcu úlohu pri plnení cieľov udržateľného rozvoja v EÚ a na celom svete poskytovaním politickej a finančnej podpory; opätovne potvrdzuje svoj pevný záväzok voči Paktu pre budúcnosť; vyzýva na posilnenie úlohy a schopností multilaterálnych inštitúcií s cieľom zlepšiť plnenie cieľov udržateľného rozvoja;

2.berie na vedomie kroky, ktoré sa od roku 2015 urobili na úrovni EÚ a na celom svete smerom k plneniu cieľov udržateľného rozvoja; vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek významným úspechom dosiahnutým v uplynulom desaťročí svetové spoločenstvo výrazne zaostáva pri vykonávaní Agendy 2030; uznáva vzájomnú prepojenosť 17 cieľov udržateľného rozvoja a to, že plnenie Agendy 2030 si bude vyžadovať zrýchlené opatrenia v rámci všetkých cieľov udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že ničivé účinky stupňujúcich sa konfliktov, geopolitického napätia, zdravotných a humanitárnych núdzových situácií a trojakej planetárnej krízy zmeny klímy, straty biodiverzity a znečistenia predstavujú významné prekážky pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja; zdôrazňuje preto naliehavú potrebu medzinárodnej spolupráce a systémovej transformácie vykonávacieho rámca s cieľom dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja, pričom sa zohľadnia hospodárske obmedzenia a rozdiely v rozvoji medzi krajinami; vyjadruje poľutovanie, že väčšina členských štátov nemá príležitosť počas politického fóra na vysokej úrovni v roku 2026 predložiť svoje dobrovoľné národné hodnotenia cieľov udržateľného rozvoja; nabáda však všetky členské štáty, aby vykonávali dobrovoľné vnútroštátne preskúmania s cieľom informovať o svojom vykonávaní cieľov udržateľného rozvoja;

3.vyjadruje znepokojenie nad tým, že súčasná geopolitická a bezpečnostná situácia spolu s naliehavou výzvou dosiahnuť klimatickú neutralitu vytvára ďalšie ťažkosti pre spoločnosť a dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja; domnieva sa, že stabilita, bezpečnosť, predchádzanie konfliktom a hospodárska odolnosť a odolnosť proti zmene klímy, najmä v nestabilných kontextoch, budú potrebné na plnenie cieľov udržateľného rozvoja, a to aj pokiaľ ide o ľudský rozvoj a rovnosť, a nemožno ich dosiahnuť izolovane od geopolitiky, energetickej bezpečnosti a potravinovej a vodnej bezpečnosti; zdôrazňuje naliehavú potrebu zvýšeného úsilia všetkých aktérov a zdôrazňuje nenahraditeľnú úlohu, ktorú zohráva multilateralizmus, obrana a posilňovanie demokratického multilaterálneho systému založeného na pravidlách pod záštitou OSN a trvalé investície do riešenia problémov, ktoré sú základom cieľov udržateľného rozvoja;

4.zdôrazňuje, že odhodlanie EÚ pri celosvetovom a európskom plnení cieľov udržateľného rozvoja a Agendy 2030 je naďalej kľúčové a malo by vyslať jasný signál partnerom na celom svete; pripomína záväzok EÚ rešpektovať planetárne medze a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 a v tejto súvislosti vyzýva na zvýšenie efektívnosti využívania zdrojov; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby posilnili svoju vedúcu úlohu budovaním globálnych spojenectiev a konštruktívne spolupracovali s partnerskými krajinami na plnení cieľov udržateľného rozvoja a zabezpečení dostatočného a pokračujúceho financovania na ich dosiahnutie tým, že vyplní obrovskú finančnú medzeru vrátane tej, ktorá vznikla pozastavením väčšiny financovania USAID;

5.zdôrazňuje, že súčasný trend ústupu demokracie na celom svete, ktorý sa vyznačuje narúšaním právneho štátu, oslabovaním inštitúcií, zmenšovaním občianskeho priestoru a rastúcim počtom hnutí zameraných proti rodovej rovnosti a právam, najmä právam žien a právam osôb LGBTQI+, predstavuje riziko spomalenia a zvrátenia pokroku v plnení cieľov udržateľného rozvoja a ohrozuje dosiahnutie cieľov Agendy 2030;

6.zdôrazňuje, že urýchlenie vykonávania cieľov udržateľného rozvoja si vyžaduje pragmatický prístup založený na výsledkoch, ktorý uprednostňuje transformačné, inovatívne a koordinované riešenia založené na vede a dôkazoch, ktoré prinášajú merateľné výsledky, a vyžaduje si väčšiu súdržnosť v rámci prepojenia medzi humanitárnou oblasťou, rozvojom a mierom; zdôrazňuje, že účinné plnenie cieľov udržateľného rozvoja závisí od dobrej správy vecí verejných, právneho štátu, protikorupčných opatrení a správneho finančného riadenia verejných financií; opätovne potvrdzuje význam prístupu založeného na ľudských právach; vyzýva na účinnejšie monitorovanie, zodpovednosť a podávanie správ o plnení cieľov udržateľného rozvoja založených na výsledkoch na úrovni EÚ a na celosvetovej úrovni;

7.zdôrazňuje dôležitú úlohu súkromného sektora, inovácií a udržateľného financovania pri odstraňovaní nedostatku finančných prostriedkov na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja a vyzýva na posilnenie verejno-súkromných partnerstiev a verejnej správy a zlepšenie podnikateľského prostredia v partnerských krajinách; zdôrazňuje význam podpory miestneho podnikania, malých a stredných podnikov, rozvoja zručností a vhodných regulačných rámcov pri súčasnom dodržiavaní environmentálnych a sociálnych noriem;

8.zdôrazňuje, že je potrebné uprednostniť zraniteľné skupiny, najmä deti, a to najmä v nestabilných a konfliktom postihnutých situáciách, a vyzýva na posilnené, koordinované a dlhodobé investície do kvalitných systémov vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a ochrany detí v súlade s Agendou 2030 a zásadou na nikoho nezabudnúť, pričom uznáva, že takéto investície sú nevyhnutné pre ľudský rozvoj, odolnosť a udržateľnú dlhodobú stabilitu;

9.konštatuje, že cieľ udržateľného rozvoja č. 6 je jedným z najmenej výkonných cieľov udržateľného rozvoja, keďže žiadny z jeho čiastkových cieľov sa neplní ani nie je na dobrej ceste k splneniu a polovica jeho čiastkových cieľov je v stave stagnácie alebo regresie; pripomína, že prístup k bezpečnej a čistej pitnej vode a sanitácii sú základnými právami súvisiacimi s verejným záujmom a verejným a globálnym statkom a má zásadný význam pre zlepšenie globálneho prístupu k zdraviu a vzdelávaniu, dosiahnutie zníženia chudoby a potravinovú bezpečnosť a ochranu ekosystémov; okrem toho zdôrazňuje, že je nevyhnutné posilniť odolnosť v oblasti vody vzhľadom na rastúce tlaky vyplývajúce zo zmeny klímy, sucha, povodní a znečistenia v kontexte zvýšeného dopytu po vode a konkurujúcich si účelov; trvá na tom, že prístup k vode a jeho odolnosť majú zásadný význam pre dosiahnutie niekoľkých ďalších cieľov udržateľného rozvoja; pripomína európsku iniciatívu občanov Right2Water a uznesenie Európskeho parlamentu o nej Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. septembra 2015 k „ďalšiemu postupu nadväzujúcemu na európsku iniciatívu občanov Right2Water“ (právo na vodu) (Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 99)., a preto vyzýva na prijatie opatrení, ktoré sú v nej navrhnuté, aby bolo možné dosiahnuť cieľ udržateľného rozvoja č. 6;

10.zdôrazňuje skutočnosť, že Medzivládny panel o zmene klímy označil služby WASH za jedno z najúčinnejších adaptačných opatrení na krátkodobé klimatické otrasy a za adaptačné opatrenie s „nízkou ľútosťou“, a zdôrazňuje, že pokrok v plnení cieľa udržateľného rozvoja č. 6 úzko súvisí s posilnením účinných a odolných systémov a odvetví WASH; uznáva, že služby WASH sú nevyhnutné pre dôstojnosť a zdravie – vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv – a pre práva a rovnosť žien a dievčat, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali rodovo responzívne intervencie v oblasti WASH, pričom by mali uprednostniť intervencie na zabezpečenie prístupu žien k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a podporovať plnú, rovnocennú a zmysluplnú účasť žien na rozhodovaní týkajúcom sa WASH; zdôrazňuje, že pri programovaní WASH je potrebné zabezpečiť prístup zohľadňujúci zdravotné postihnutie;

11.uznáva ústrednú úlohu zdravých ekosystémov pri dosahovaní bezpečnosti dodávok vody; zdôrazňuje, že obnova a ochrana vodného cyklu je kľúčová na budovanie odolnosti proti povodniam, suchu a nedostatku vody; zdôrazňuje význam ochrany a obnovy sladkovodných ekosystémov, ktoré sú nevyhnutné pre bezpečnosť vody, biodiverzitu, odolnosť proti zmene klímy, zdravie oceánov a poskytovanie ekosystémových služieb; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali všetky právne predpisy EÚ o vode;

12.vyjadruje znepokojenie nad nezvratnými stratami prírodného vodného kapitálu, pričom mnohé mimoriadne dôležité vodné systémy sú už teraz v stave vodného bankrotu, čo ovplyvňuje spoľahlivé poskytovanie vodných služieb; pripomína, že prístup k vode je základom globálnej stability, a vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby využilo nadchádzajúcu Konferenciu OSN o vode a zaradilo záležitosti týkajúce sa vody na popredné miesto medzinárodnej agendy; zdôrazňuje, že vodohospodárske politiky musia podporovať udržateľné riadenie vodných útvarov a integrovať postupy efektívneho využívania vody vrátane systémov inteligentného využívania vody a inovačných digitálnych riešení vo všetkých odvetviach; vyzýva na dôraznejšie medzinárodné opatrenia na zabránenie vodnému stresu a nadmernému využívaniu vodných zdrojov, obnovu znehodnotených ekosystémov a zlepšenie riadenia vodných zdrojov;

13.vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že podľa OSN približne 3,5 miliardy ľudí stále nemajú bezpečne riadené sanitačné služby, pričom 1,7 miliardy ľudí nemá ani základné služby; zdôrazňuje, že bezpečnosť vody, a najmä prístup k čistej vode a sanitácii, má významný vplyv na hospodársku stabilitu, odolnosť proti zmene klímy a mier; v tejto súvislosti poznamenáva, že zabezpečenie dostupnosti vody je neoddeliteľnou súčasťou procesov budovania mieru; vyzýva EÚ, aby posilnila svoje vonkajšie investície do prístupu k vode a sanitácii, posilnila svoje vedúce postavenie v kooperatívnej správe riadenia vodných zdrojov v nestabilných a konfliktom zasiahnutých kontextoch ako prostriedok na podporu stability, budovania mieru a odolnosti; ďalej vyzýva strany konfliktov, aby v súlade so svojimi záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodného humanitárneho práva neútočili na vodnú a energetickú infraštruktúru;

14.vyzýva na zlepšenie údajov a monitorovania, najmä v neformálnych sídlach a regiónoch s nedostatkom vody, a na cielené investície odolné proti zmene klímy, aby sa zabezpečila dlhodobá udržateľnosť a odolnosť;

15.zdôrazňuje, že znečistenie vody by sa malo riešiť pri zdroji, ako aj zabezpečením prístupu k účinnej úprave odpadových vôd; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť zber údajov o kvalite a kvantite sladkej vody a posilniť ich monitorovanie; nabáda na verejno-súkromné partnerstvá s cieľom rozšíriť infraštruktúru sladkej vody a odpadových vôd vrátane projektov v oblasti vody a sanitácie; podporuje zavedenie systémov včasného varovania a plánovania rizík spojených s vodou, aby sa zabránilo nezvratným stratám; zdôrazňuje význam čistenia odpadových vôd pre zdravie obyvateľstva a komunít; okrem toho zdôrazňuje, že odpadové vody slúžia ako dôležitý zdroj údajov, ktorý ponúka kľúčové ukazovatele na sledovanie šírenia pandémií; zdôrazňuje kľúčovú úlohu monitorovania a zberu údajov, ktoré by mali byť navrhnuté uskutočniteľným a realistickým spôsobom;

16.pripomína, že riešenia, ktoré sú spoločne navrhnuté s účasťou a vedomosťami miestnych komunít na sú najúčinnejšie pri dosahovaní sociálnej odolnosti a odolnosti komunity voči šokom súvisiacim s vodou; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať budovanie kapacít pre miestne komunity, orgány a verejnoprospešné služby, najmä v nestabilných a rozvojových kontextoch, a to aj presadzovaním riešení, ktoré sú prispôsobené miestnym podmienkam a udržateľné v miestnych kontextoch a pri ktorých sa na nikoho nezabudne; žiada o cielenú podporu pre ženy, deti a najzraniteľnejšie komunity, pokiaľ ide o prístup k vode a sanitácii;

17.žiada postupné ukončenie používania tzv. večných chemikálií (PFAS) – počínajúc spotrebným tovarom – spojených so škodlivými účinkami ľudské zdravie a životné prostredie, a to na základe vedeckých dôkazov, aby sa umožnilo ich používanie v oblastiach, kde neexistujú bezpečné alternatívy; zdôrazňuje potrebu zvýšiť investície a urýchliť výskum a vývoj rovnocenných a bezpečných alternatív;

18.vyzýva EÚ, aby prevzala vedúcu úlohu v diplomacii v oblasti vody a pri podpore cezhraničnej spolupráce v oblasti vody, najmä cez integrované riadenie vodných zdrojov, s cieľom využiť jej globálny potenciál v oblasti udržateľného rozvoja, ľudských práv, odolnosti voči zmene klímy, potravinovej bezpečnosti, ochrany biodiverzity, predchádzania konfliktom, budovaniu udržateľného mieru a rodovej rovnosti, a to aj prostredníctvom plnej integrácie nástrojov a infraštruktúry v oblasti vody a sanitácie odolných voči zmene klímy do stredobodu programu EÚ v oblasti klímy; vyzýva EÚ, aby začlenila cezhraničné hospodárenie s vodami a zabezpečenie dostupnosti vody do rozvojovej spolupráce a humanitárnej činnosti EÚ; ďalej vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že cezhraničné iniciatívy v oblasti vody podporované EÚ vrátane infraštruktúrnych projektov financovaných zo stratégie Global Gateway budú riešiť potreby ľudí vrátane ľudí žijúcich v chudobe a zraniteľných a marginalizovaných skupín; vyzýva na začlenenie žien, mládeže a pôvodných komunít do riadenia vody; odporúča, aby sa posilnila mnohostranná spolupráca v oblasti vody, a to aj prostredníctvom ratifikácie Dohovoru OSN o ochrane a využívaní cezhraničných vodných tokov a medzinárodných jazier a Dohovoru OSN o práve neplavebného využívania medzinárodných vodných tokov;

19.vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby začlenili vykonávanie cieľov politiky v oblasti vodného hospodárstva do iných relevantných oblastí politiky s cieľom zabezpečiť súdržnosť politík v celom rade oblastí vrátane poľnohospodárskej, obchodnej a environmentálnej politiky, ako aj do svojich vonkajších politík v súlade so zásadou súdržnosti politík v oblasti medzinárodného rozvoja;

20.víta vôbec prvú stratégiu Komisie pre odolnosť v oblasti vody, ktorá sa zaväzuje podporovať prístup k čistej pitnej vode a sanitácii pre najmenej 70 miliónov ľudí; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v tejto súvislosti zintenzívnili svoje úsilie a odstránili rozdiely v dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja č. 6 účinným a úplným vykonávaním tejto stratégie;

21.vyzýva členské štáty EÚ, aby zabezpečili lepšiu koordináciu programy odolnosti v oblasti vody so zameraním na vodohospodárske a sanitárne služby a infraštruktúru odolné proti zmene klímy; vyzýva EÚ, aby prostredníctvom iniciatív Tímu Európa podporovala budovanie kapacít a inštitucionálne posilnenie a integrované riadenie vodných zdrojov v partnerských krajinách s cieľom zlepšiť plánovanie, správu a údržbu vodohospodárskych a sanitárnych služieb, a to aj prostredníctvom partnerstiev s miestnymi orgánmi, poskytovateľmi verejných služieb a občianskou spoločnosťou; vyzýva na veľmi ambiciózny prístup k posilneniu globálneho riadenia vodných zdrojov a angažovanosti v tejto súvislosti na multilaterálnych fórach, ako sú samity G7, samity G20, dialóg z Baku o vode pre opatrenia v oblasti klímy a konferencia OSN o vode;

22.vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným pokrokom, pokiaľ ide o udržateľné využívanie oceánov, morí a morských zdrojov; vyzýva EÚ a členské štáty, aby nadviazali na záväzky prijaté na konferencii OSN o oceánoch v roku 2025 s cieľom urýchlene chrániť oceány a zvýšiť svoj finančný príspevok na ochranu a obnovu morských ekosystémov; je hlboko znepokojený rastúcou mierou znečistenia morí; naliehavo požaduje prísnejšie a urýchlené opatrenia s cieľom skoncovať so znečisťovaním morí na úrovni EÚ i na medzinárodnej úrovni; vyjadruje poľutovanie nad tým, že globálne rokovania o vôbec prvej medzivládnej zmluve o plastoch zlyhali; vyzýva, aby sa pri obnovení medzivládnych rokovaní v roku 2026 prijala ambiciózna globálna zmluva o znečistení plastmi;

23.zdôrazňuje, že dosiahnutie všeobecného prístupu k čistej a cenovo dostupnej energii je kľúčovým prierezovým faktorom pre celú Agendu 2030; zdôrazňuje, že dosahovanie cieľa udržateľného rozvoja č. 7 prispeje k pokroku vo viacerých cieľoch udržateľného rozvoja vrátane cieľov, ktoré sa týkajú odstránenia chudoby, životnej úrovne a sociálno-ekonomického rozvoja, rodovej rovnosti, zmeny klímy, potravinovej bezpečnosti, zdravia, udržateľných miest a komunít, čistej vody a sanitácie;

24.vyzýva EÚ, aby naďalej podporovala celosvetový prechod na energetický systém založený na obnoviteľných zdrojoch energie, ktorý predstavuje kľúčovú hnaciu silu hospodárskeho rozvoja, odolnosti a dlhodobej energetickej bezpečnosti; pripomína ústrednú úlohu energie z obnoviteľných zdrojov pri plnení cieľa udržateľného rozvoja č. 7;

25.zdôrazňuje, že dosiahnutie cieľa udržateľného rozvoja č. 7 si vyžaduje modernizovanú a prepojenú európsku sústavu; uznáva potenciál balíka opatrení pre európske elektrizačné sústavy pri umožnení cezhraničného toku cenovo dostupnej energie;

26.zdôrazňuje kľúčovú úlohu cenovo dostupnej, udržateľnej a bezpečnej energie pri podpore udržateľného hospodárskeho rastu, posilňovaní priemyselnej základne EÚ a zachovaní kvalitných pracovných miest; zdôrazňuje, že je dôležité posilniť dlhodobú odolnosť európskeho energetického systému zabezpečením udržateľných dodávateľských reťazcov, podporou inovácií a udržaním konkurencieschopných, dostupných a férových nákladov na energiu, čím sa občanom a priemyslu umožní spoľahlivý energetický systém odolný voči budúcim zmenám;

27.zdôrazňuje, že je potrebné diverzifikovať zdroje energie, a to najmä zvýšením výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj podporovať energetickú efektívnosť, znižovať emisie skleníkových plynov a urýchliť udržateľné a zodpovedné investície do čistých technológií ako kľúčové zložky dosiahnutia cieľa udržateľného rozvoja č. 7; okrem toho vyzýva Komisiu a členské štáty, aby si udržali náskok v zavádzaní energie z obnoviteľných zdrojov a znížili závislosť od krajín mimo EÚ;

28.víta skutočnosť, že cieľ udržateľného rozvoja č. 7 je jedným z cieľov, pri ktorých bol doteraz zaznamenaný najväčší pokrok, a to najmä v dôsledku rýchleho rozšírenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov; nabáda Komisiu, aby spolu s partnerskými krajinami uprednostňovala zavádzanie nákladovo efektívnych obnoviteľných a energeticky efektívnych riešení pre domácnosti a priemysel zabezpečením potrebného financovania, no najmä pomocou pri uvoľňovaní súkromného financovania; vyzýva najmä na rozšírenie obnoviteľných a nezávislých energetických systémov v nestabilných a konfliktových súvislostiach, s použitím prístupu citlivého na konflikty, ktoré by priniesli prospech vysídlenému obyvateľstvu aj hostiteľským komunitám a posilnili odolnosť a miestny hospodársky a ľudský rozvoj;

29.zdôrazňuje, že je dôležité čo najskôr postupne vyradiť fosílne palivá v súlade s cieľmi Parížskej dohody a konsenzu zo SAE a postupne zrušiť všetky dotácie na fosílne palivá a dotácie škodlivé pre životné prostredie v súlade s 8. environmentálnym akčným programom EÚ; v tejto súvislosti víta prvú konferenciu o prechode z fosílnych palív, ktorá sa konala v kolumbijskej Santa Marte od 24. do 29. apríla 2026;

30.zdôrazňuje význam podpory investícií EÚ do decentralizovaných, udržateľných a obnoviteľných energetických systémov vrátane systémov solárnych domov, minisietí, systémov nenapojených na sieť a komunitných iniciatív s cieľom posilniť úsilie o odstránenie rozdielov v prístupe k energii, najmä v partnerských krajinách a v nestabilnom prostredí, pričom uznáva ich kritický vplyv na vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť a ochranu, najmä pre ženy a deti;

31.zdôrazňuje, že rozšírenie prístupu k energii možno urýchliť prostredníctvom partnerstiev medzi verejnými inštitúciami a súkromným sektorom; zdôrazňuje, že intervencie a projekty v oblasti energetiky by mali vychádzať z analýzy vnímavej voči konfliktom a mali by reagovať na miestnu realitu a potreby, aby sa maximalizoval ich transformačný vplyv, najmä v podmienkach s nedostatočnými službami a v nestabilných kontextoch; zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu, ktorú v tejto súvislosti zohrávajú organizácie občianskej spoločnosti, a potrebu zmysluplného zapojenia miestnych zainteresovaných strán;

32.vyzýva Komisiu, aby posilnila investície EÚ v rámci iniciatívy Global Gateway aj navrhovaného nástroja Globálna Európa a zabezpečila rovnaké výhody pre partnerské krajiny, najmä pokiaľ ide o výmenu vedomostí a transfer technológií, odbornú prípravu a rekvalifikáciu miestneho obyvateľstva, vytváranie pracovných miest, dekarbonizáciu priemyselných činností náročných na znižovanie emisií a prístup k čistejšej mobilite a energii;

33.zdôrazňuje, že je potrebné ďalej rozvíjať globálnu spoluprácu a udržateľné hodnotové reťazce s cieľom zabezpečiť, aby sa kritické suroviny, ktoré sú potrebné pre globálnu energetickú bezpečnosť, ako aj digitálnu a zelenú transformáciu, získavali na základe prístupu založeného na právach; zdôrazňuje, že tento prístup musí zohľadňovať potreby na strane dopytu aj ponuky spôsobom, ktorý zmierňuje nepriaznivé sociálne, environmentálne a hospodárske vplyvy, dôsledky na ľudské práva, ako je detská práca, ako aj vplyvy na miestne komunity, a prispieva k priemyselnému a sociálno-ekonomickému rozvoju zdrojových krajín vrátane ich úlohy v celom hodnotovom reťazci kritických surovín a zabezpečuje zmysluplné zapojenie miestnych komunít a občianskej spoločnosti do tohto procesu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné vychádzať z cieľov a zo zásad panela generálneho tajomníka OSN pre nerasty kritické pre energetickú transformáciu, ktorému spolupredsedá EÚ, s cieľom podporiť udržateľnú výrobu nerastných surovín a rozvoj miestnych hodnotových reťazcov;

34.zdôrazňuje význam plnej a účinnej účasti pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít v celom hodnotovom reťazci kritických surovín v súlade s Deklaráciou OSN o právach pôvodného obyvateľstva;

35.uznáva, že bez náležitého riadenia hrozí, že rastúci dopyt po kritických surovinách posilní strategické závislosti, zvýši geopolitickú zraniteľnosť a napätie a porušovanie ľudských práv a prispeje k environmentálnym a sociálnym výzvam; zdôrazňuje preto význam posilnenia konkurencieschopného a odolného obehového hospodárstva, najmä zvýšením efektívnosti využívania zdrojov, zvýšením recyklačných kapacít a podporou inovácií v oblasti druhotných surovín s cieľom znížiť využívanie prírodných zdrojov a závislosť od kritických surovín; na tento účel žiada, aby sa podnikli kroky smerom k intenzívnejšej globálnej spolupráci v oblasti udržateľného riadenia zdrojov;

36.zdôrazňuje, že treba zintenzívniť opatrenia na boj proti energetickej chudobe, najmä v nestabilných situáciách, ktoré zahŕňajú vysídľovanie obyvateľstva; zdôrazňuje skutočnosť, že energetická chudoba ovplyvňuje životnú úroveň a oslabuje živobytie a zdravie ľudí, ovplyvňuje poskytovanie základných služieb a vyžaduje si osobitné opatrenia pre zraniteľné skupiny, najmä ženy a deti, vrátane sociálnych taríf za energiu a dotácií;

37.zdôrazňuje, že energetická chudoba v nestabilných súvislostiach a súvislostiach ovplyvnených vysídľovaním narúša živobytie, poskytovanie základných služieb, ľudský rozvoj a sociálnu stabilitu, najmä pokiaľ ide o zraniteľné skupiny;

38.oceňuje celkový pokrok dosiahnutý v súvislosti s cieľom udržateľného rozvoja č. 9, najmä významný pokrok v oblasti rozvoja infraštruktúry, inkluzívneho a udržateľného priemyselného rastu a inovácií; konštatuje však, že pokrok je nevyvážený medzi rôznymi krajinami a regiónmi; je presvedčený, že na preklenutie tejto priepasti a zabezpečenie rovnakého pokroku pri plnení cieľa udržateľného rozvoja č. 9 sú potrebné cielené opatrenia;

39.zdôrazňuje strategický význam bezpečnej, udržateľnej a odolnej infraštruktúry vrátane digitálnej, dopravnej, energetickej a vodohospodárskej infraštruktúry pri podpore hospodárskeho rozvoja, zlepšovaní prepojenosti, zmierňovaní zmeny klímy a adaptácie na zmenu klímy, ako aj zlepšovaní ľudského rozvoja, najmä vo vidieckych a okrajových oblastiach; vyzýva na celostný prístup na začlenenie odolnosti proti zmene klímy do každej fázy životného cyklu infraštruktúry;

40.zdôrazňuje potrebu odstránenia rozdielov v infraštruktúre a sociálno-ekonomické nerovnosti vrátane rozdielov súvisiacich s digitálnou prístupnosťou a energetickou chudobou; trvá na tom, že projekty v oblasti infraštruktúry a pripojiteľnosti musia prispievať k vytváraniu miestnych hodnôt a musia rešpektovať zásady všeobecnej prístupnosti, aby sa zabezpečilo, že projekty infraštruktúry nevytvoria nové prekážky, a podporovať plné začlenenie najzraniteľnejších skupín; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť rodovo responzívne prístupy k digitálnym investíciám s cieľom odstrániť rodové digitálne rozdiely, keďže pretrvávajúce prekážky obmedzujú vyhliadky žien a dievčat na získanie výhod zo vznikajúcich technológií;

41.zdôrazňuje, že treba podporovať udržateľné riešenia na zníženie environmentálnej stopy podnikov vo všetkých odvetviach, ako je zodpovedná spotreba zdrojov, efektívne využívanie zdrojov a posilnenie opatrení na dosiahnutie obehového hospodárstva; zdôrazňuje význam uplatňovania zásady znečisťovateľ platí;

42.zdôrazňuje skutočnosť, že pri podpore konkurencieschopnosti, inovácií a investícií sa inkluzívna a udržateľná industrializácia na účely Agendy 2030 a po nej musí zosúladiť s cieľmi klimatickej neutrality, ochrany životného prostredia a biodiverzity a spravodlivej transformácie, pri ktorej sa na nikoho nezabudne; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu ďalších investícií na dosiahnutie cieľa udržateľného rozvoja č. 9, najmä prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev a iných nástrojov na znižovanie rizika, a to aj prostredníctvom stratégie Global Gateway, a iných európskych rozvojových finančných inštitúcií; vyzýva na zvýšenie verejných investícií do ekologickej, digitálnej a sociálnej infraštruktúry vrátane verejnej dopravy, energetických sietí a digitálnej pripojiteľnosti, a to s využitím pokroku vo všetkých regiónoch, najmä v najmenej rozvinutých krajinách; okrem toho vyzýva EÚ, aby ďalej mobilizovala súkromný kapitál s cieľom zatraktívniť investície pre súkromných investorov; zdôrazňuje, že na to, aby boli takéto investície vzájomne prospešné, mali by podporovať miestnu pridanú hodnotu, dobrú správu vecí verejných, fiškálne prínosy a prísne environmentálne normy;

43.zdôrazňuje úlohu inovácií, výskumu a technologického rozvoja pri zvyšovaní produktivity, konkurencieschopnosti a udržateľnosti, a to aj na výskum a vývoj a zavádzanie čistých a účinných technológií; vyzýva na zvýšenú podporu podnikania, odborného vzdelávania a prípravy a rozvoja zručností ako kľúčových faktorov inovácie, produktivity a inkluzívneho priemyselného rastu, najmä v krajinách s nízkymi príjmami;

44.vyzýva na posilnenie spolupráce v oblasti transferu technológií, výskumných partnerstiev a inovačných ekosystémov medzi EÚ a partnerskými krajinami, podporu výskumnej spolupráce a umožnenie najmenej rozvinutým krajinám a krajinám s nízkymi príjmami posunúť sa vyššie v globálnych hodnotových reťazcoch;

45.berie na vedomie riziká spojené s rýchlou urbanizáciou v kombinácii so zmenou klímy, znečistením a stratou biodiverzity; zdôrazňuje potrebu začleniť adaptáciu na zmenu klímy do mestského plánovania a posilniť opatrenia na zvýšenie odolnosti miest, a to aj podporou energeticky efektívneho bývania odolného proti zmene klímy, rozšírením zelených plôch na obnovu ekosystémov, posilnením pripravenosti na katastrofy, prevencie a reakcie na ne a zlepšením vodného hospodárstva a ochrany pred povodňami; okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť efektívne využívanie pôdy a obmedziť negatívne účinky rozrastania miest s cieľom chrániť ekosystémy a dosiahnuť udržateľný rozvoj miest;

46.zdôrazňuje, že dosiahnutie cieľa udržateľného rozvoja č. 11 si vyžaduje, aby sa osobitná pozornosť venovala riešeniu nerovností v mestských oblastiach; okrem toho zdôrazňuje, že zmena klímy, a to aj v mestskom prostredí, neúmerne postihuje ženy a dievčatá, najmä tie, ktoré sú v nestabilnom alebo zraniteľnom prostredí; vyzýva vlády a miestne orgány, aby zabezpečili spravodlivé rozdelenie investícií a riešili marginalizáciu, najmä v oblastiach, ktoré v súčasnosti trpia systémovým nedostatkom prístupnej a cenovo dostupnej dopravy, verejných služieb, miestnych a udržateľných potravinových reťazcov a bývania, a aby pritom venovali osobitnú pozornosť zraniteľným a sociálno-ekonomicky znevýhodneným skupinám;

47.vyjadruje poľutovanie nad tým, že veľká časť mestského obyvateľstva naďalej nemá prístup k cenovo dostupným, efektívnym a udržateľným dopravným systémom; konštatuje, že zvýšenie dostupnosti, prístupnosti a využívania verejnej dopravy spolu s infraštruktúrou bezmotorovej mobility, ako aj s inými inovačnými a čistými riešeniami mobility. je kľúčovým nástrojom na zníženie znečistenia ovzdušia; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť primeranú infraštruktúru a služby pre osoby so zníženou pohyblivosťou vrátane osôb so zdravotným postihnutím;

48.zdôrazňuje naliehavú potrebu ďalej zlepšovať a zavádzať systémy zberu odpadu a nakladania s ním v súlade so zásadami hierarchie odpadového hospodárstva, a to vo vhodných prípadoch aj využívaním digitálnych technológií a umelej inteligencie a investovaním do systémov opätovného použitia a recyklácie a znižovania odpadu; zdôrazňuje úlohu pripravovaného aktu o obehovom hospodárstve pri využívaní hodnoty obehového hospodárstva; požaduje opatrenia na uľahčenie skutočného trhu EÚ s druhotnými surovinami;

49.pripomína naliehavú potrebu zaviesť energetické a klimatické riešenia na miestnej a komunálnej úrovni, a to aj prostredníctvom riešení blízkych prírode, s cieľom riešiť účinky zmeny klímy vrátane vystavenia extrémnym horúčavám;

50.pripomína, že je potrebné konať v oblasti modernizácie, cenovej dostupnosti a udržateľnosti bývania rozšírením energeticky účinných modelov bývania a stavebných stratégií odolných proti zmene klímy; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je dôležité zvýšiť investície, ktoré môžu zahŕňať súkromné investície a verejno-súkromné partnerstvá, a vyzýva EÚ, aby podporovala mestá pri získavaní kapitálu prostredníctvom inovačných finančných nástrojov;

51.uznáva právo na pokojné, bezpečné a dôstojné bývanie ako základné ľudské právo a konštatuje, že kríza cenovej dostupnosti bývania postihuje až tri miliardy ľudí na celom svete; zdôrazňuje, že do roku 2030 treba všetkým ľuďom zabezpečiť prístup k dôstojnému, vhodnému, bezpečnému, prístupnému, energeticky efektívnemu a cenovo dostupnému bývaniu a základným službám, a to aj prostredníctvom posilnených politík nájomného bývania; vyzýva EÚ, aby podporovala partnerské krajiny pri rozvoji politík sociálneho bývania;

52.podporuje užšiu spoluprácu medzi mestami, podnikmi, výskumnými inštitúciami a občianskou spoločnosťou s cieľom podporiť inovácie, vymieňať si najlepšie postupy a rozšíriť úspešné mestské riešenia, a to aj prostredníctvom platforiem medzi európskymi mestami a mestami v partnerských krajinách, platforiem EÚ a iniciatív na výmenu znalostí;

53.vyzýva EÚ, aby sa naďalej zasadzovala za multilateralizmus, medzinárodný poriadok založený na pravidlách a podporu pre systém OSN, zabezpečovala celosvetové vedenie pri vykonávaní Agendy 2030 a vypĺňala medzery po ostatných budovaním nových aliancií a posilňovaním existujúcich a spoluprácou s globálnymi partnermi na mobilizácii finančných prostriedkov; zdôrazňuje potrebu posilniť medzinárodné zmluvy a dohody, ako je Parížska dohoda, Dohovor o biologickej diverzite a regionálne iniciatívy v oblasti ochrany prírody;

54.opakuje svoje plné odhodlanie presadzovať trvalú hodnotu multilateralizmu a zdôrazňuje, že je nevyhnutný modernizovaný multilaterálny systém na riadenie obchodu; pripomína, že EÚ podporuje mandát WTO a prebiehajúce rokovania týkajúce sa Zmluvy OSN o podnikaní a ľudských právach;

55.vyjadruje znepokojenie nad ročným nedostatkom investícií vo výške približne 4 bilióny USD, ktoré sú potrebné na financovanie dosahovania cieľov udržateľného rozvoja, pričom tento nedostatok ešte zvyšuje klesajúca úroveň ODA; naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby sa usilovali zabezpečiť vyčlenenie dostatočných finančných prostriedkov na splnenie záväzku vynaložiť 0,7 % HND na ODA a poskytnúť 0,2 % HND na ODA najmenej rozvinutým krajinám;

56.dôrazne nabáda na preskúmanie možností využitia súkromného financovania, a to aj prostredníctvom únie kapitálových trhov; v tejto súvislosti víta platformu pre investorov v oblasti cieľov udržateľného rozvoja v rámci Rozvojového programu OSN, ktorá umožňuje súkromným spoločnostiam identifikovať „oblasti investičných príležitostí“, aby mohli prispieť k udržateľnému rozvoju, a nabáda na ďalšie investície, a to aj prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev, s cieľom prispieť k vyplneniu medzery vo financovaní cieľov udržateľného rozvoja pri dodržiavaní kritérií Výboru pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj; ďalej podporuje boj proti nezákonným finančným tokom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom;

57.vyjadruje hlboké znepokojenie nad vyhliadkami dlhovej krízy pre rozvojové krajiny, najmä pre krajiny s nízkymi príjmami a najmenej rozvinuté krajiny, a vyzýva na odpustenie dlhu a reštrukturalizáciu dlhu pre postihnuté krajiny, pričom ako prvý krok zohľadní zásady Konferencie OSN o obchode a rozvoji týkajúce sa podpory zodpovedného poskytovania a prijímania štátnych úverov a zásady OECD týkajúce sa udržateľnosti dlhu, ako aj sebestačnosť v oblasti zdrojov; zdôrazňuje potrebu efektívneho a zodpovedného využívania dostupných zdrojov; uznáva význam financovania založeného na grantoch alebo vysoko zvýhodnenom financovaní a nástrojov, ktoré nevytvárajú dlh, pre dotknuté krajiny; zdôrazňuje tiež obmedzenia globálnej finančnej architektúry a nedostatočnú medzinárodnú podporu v tejto súvislosti; zdôrazňuje, že tieto krajiny naliehavo potrebujú viac finančných zdrojov a väčší fiškálny priestor na uľahčenie oveľa väčších investícií do cieľov udržateľného rozvoja; v tejto súvislosti berie na vedomie prebiehajúce rokovania o vytvorení a vykonávaní Rámcového dohovoru OSN o medzinárodnej daňovej spolupráci;

58.zdôrazňuje, že účinné globálne partnerstvá by mali byť založené na vzájomnej spolupráci a mali by plniť spoločné ciele partnerov; zdôrazňuje význam transparentnosti, dobrej správy vecí verejných a merateľného vplyvu vo všetkých snahách o rozvojovú spoluprácu;

59.zdôrazňuje strategický význam a potenciál stratégie EÚ Global Gateway ako hlavného nástroja na posilnenie udržateľných partnerstiev a zabezpečenie kvalitnej infraštruktúry pri súčasnom presadzovaní medzinárodných noriem a dlhodobého hospodárskeho a sociálneho rozvoja v partnerských krajinách;

60.nabáda na užšiu spoluprácu s partnerskými krajinami, medzinárodnými finančnými inštitúciami a regionálnymi rozvojovými bankami a miestnymi zainteresovanými stranami s cieľom koordinovať rozvojové úsilie, zabrániť duplicite a maximalizovať vplyv na podporu Agendy 2030, najmä v nestabilných prostrediach zasiahnutých konfliktom a vysídľovaním; zdôrazňuje, že programy rozvojovej spolupráce by mali zahŕňať jasné mechanizmy hodnotenia vplyvu a participatívne monitorovanie so zapojením miestnych zainteresovaných strán;

61.opakuje, že ciele udržateľného rozvoja sú jediným celosvetovo dohodnutým a komplexným súborom cieľov na prekonanie hlavných výziev, ktorým čelia rozvinuté aj rozvojové krajiny, a sú v súčasnosti najlepším dostupným nástrojom na riešenie ich základných príčin; opätovne potvrdzuje, že najmenej rozvinuté krajiny a krajiny s nízkymi príjmami ako najzraniteľnejšie skupiny krajín potrebujú posilnenú globálnu podporu na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja; vyzýva EÚ, aby pokračovala vo svojej úlohe v rokovaniach na politickom fóre na vysokej úrovni v roku 2026 a posilnila ju s cieľom pripraviť pôdu pre zrýchlené opatrenia vzhľadom na lehotu pre Agendu 2030 a podporiť program globálneho udržateľného rozvoja zameraný na budúcnosť, ktorý bude trvať aj po roku 2030;

62.vyzýva EÚ a členské štáty, aby vypracovali plány vykonávania s konkrétnymi harmonogramami na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja, v ktorých sa stanovia ambiciózne ciele po roku 2030; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby išla príkladom a vypracovala komplexnú stratégiu so štruktúrovaným plánom vykonávania cieľov udržateľného rozvoja; víta prvé dobrovoľné preskúmanie plnenia cieľov udržateľného rozvoja zo strany EÚ v roku 2023 a domnieva sa, že takéto preskúmania by sa mali vykonávať pravidelne;

63.poukazuje na to, že ciele udržateľného a inkluzívneho rozvoja predstavujú aj hospodársku príležitosť na budovanie skutočného blahobytu a udržateľného hospodárstva, pri posilnení konkurencieschopnosti, inovácií a odolnosti, ktoré ľuďom umožní dôstojný život pri plnom rešpektovaní limitov planéty vrátane biodiverzity a životného prostredia, využívaní nových technológií a vytváraní nových hospodárskych odvetví a pracovných miest; zdôrazňuje, že prechod na udržateľné a odolné hospodárstvo by malo podporovať zahŕňať dôstojnú prácu, sociálnu ochranu a silné pracovné práva na celom svete;

64.zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť súdržnosť politík v záujme rozvoja podľa článku 208 ZFEÚ s cieľom integrácie hospodárskych, sociálnych a environmentálnych aspektov udržateľného rozvoja vo všetkých fázach cyklu tvorby politík v záujme podpory synergií medzi jednotlivými oblasťami politík, identifikácie a zosúladenia potenciálnych kompromisov a vyriešenia medzinárodných externalít vyplývajúcich z politík EÚ;

65.zdôrazňuje, že nezávislá a primerane financovaná občianska spoločnosť, ako aj miestne orgány a komunity, sú kľúčovými partnermi pri presadzovaní Agendy 2030; zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť, podporovať a chrániť občiansky priestor a zabezpečiť, aby sa organizácie občianskej spoločnosti vrátane miestnych mimovládnych organizácií zmysluplne zúčastňovali na dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja a dostávali primerané dlhodobé a flexibilné financovanie, najmä v krajinách, v ktorých sa občiansky priestor zmenšuje;

66.Pripomína, že ženy a deti, najmä dievčatá, sú neúmerne postihnuté hospodárskou krízou, obmedzenou zdravotnou starostlivosťou, zmenou klímy, rodovo motivovaným násilím a konfliktmi, a že pretrvávajúce nerovnosti naďalej obmedzujú ich plnú účasť v spoločnosti; zdôrazňuje potrebu primeraného a flexibilného financovania, a to aj pre miestne organizácie a organizácie pre práva žien, z ktorých mnohé čelia vážnym finančným obmedzeniam;

67.zdôrazňuje, že udržateľný a inkluzívny hospodársky rast v rámci planetárnych medzí, konkurencieschopnosť a inovácie a silný súkromný sektor sú nevyhnutnými faktormi umožňujúcimi udržateľný rozvoj a blahobyt spoločností, a zdôrazňuje, že digitalizácia, umelá inteligencia a čisté technológie majú potenciál pomôcť dosiahnuť globálne ciele udržateľnosti, a preto by mali zohrávať úlohu v rozvojovej vízii EÚ; nabáda EÚ, aby využila svoj vplyv na dosiahnutie pokroku v Agende 2030 s cieľom dosiahnuť hmatateľné zlepšenie životnej úrovne, zníženie chudoby a rozšírenie príležitostí pre budúce generácie, a to aj prostredníctvom zvýšenej odolnosti a inovácií;

68.žiada, aby sa záväzky prijaté na samite o budúcnosti v roku 2024, v Pakte pre budúcnosť a na 4. medzinárodnej konferencii o financovaní rozvoja v Seville v roku 2025 premietli do konkrétnych činností a aby sa investície zvýšili s cieľom preklenúť medzeru vo financovaní udržateľného rozvoja;a; zdôrazňuje, že každý globálny rozvojový rámec na obdobie po roku 2030 musí byť ambiciózny, merateľný a zameraný na dosahovanie výsledkov;

69.zdôrazňuje význam mnohostranných dohôd, najmä environmentálnych dohôd, ako účinných rámcov na podporu medzinárodnej spolupráce a presadzovanie cieľov udržateľného rozvoja a nabáda EÚ, aby ďalej posilňovala ich vykonávanie a vplyv;

70.žiada, aby viacročný finančný rámec EÚ na obdobie 2028 – 2034 bol plne v súlade s Agendou 2030 a prispieval k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že záväzok EÚ plniť ciele udržateľného rozvoja by sa mal podporiť ambicióznymi finančnými záväzkami vo viacročnom finančnom rámci na roky 2028 – 2034; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby poskytli dodatočné finančné prostriedky na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, ako aj na straty a škody v súlade s plánom z Baku do Belému dohodnutým na 29. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (COP 29);

71.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.