P10_TA(2026)0251Digitálne aktíva – výzvy pre konkurencieschopnosť a integritu finančného systému Európskej únie Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júla 2026 o digitálnych aktívach – výzvach pre konkurencieschopnosť a integritu finančného systému Európskej únie (2025/2208(INI))Európsky parlament,

–so zreteľom na správu Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) o finančnej stabilite z novembra 2025,

–so zreteľom na pracovný dokument ECB č. 3199 z 3. marca 2026 s názvom Stablecoins and monetary policy transmission (Stablecoiny a transmisia menovej politiky),

–so zreteľom na odporúčanie Európskeho výboru pre systémové riziká (ďalej len „ESRB“) z 25. septembra 2025 o systémoch viacerých emitentov stablecoinu vrátane emitenta z tretej krajiny,

–so zreteľom na správu ESRB z októbra 2025 s názvom Crypto-assets and decentralised finance – Report on stablecoins, crypto-investment products and multi-function groups (Kryptoaktíva a decentralizované financie – správa o stablecoinoch, kryptoinvestičných produktoch a multifunkčných skupinách),

–so zreteľom na usmernenia Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ďalej len „ESMA“) z 19. marca 2025 o podmienkach a kritériách kvalifikácie kryptoaktív ako finančných nástrojov,

–so zreteľom na správu Európskeho orgánu pre bankovníctvo (ďalej len „EBA“) z decembra 2024 s názvom Report on tokenised deposits (Správa o tokenizovaných vkladoch),

–so zreteľom na správu EBA z októbra 2025 s názvom Report on tackling ML/TF risks in crypto-asset services through supervision – Lessons learned from recent cases (Správa o riešení rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v službách kryptoaktív prostredníctvom dohľadu – skúsenosti z nedávnych prípadov),

–so zreteľom na vydanie časopisu Medzinárodného menového fondu Finance and Development zo septembra 2025 s názvom Stablecoins and the future of finance (Stablecoiny a budúcnosť financií) Medzinárodný menový fond, Stablecoins and the future of finance, Finance & Development, zväzok 62, vydanie 3, 3. septembra 2025, Medzinárodný menový fond, Washington, https://doi.org/10.5089/9798400297649.022,

–so zreteľom na správu Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere z novembra 2025 s názvom Tokenization of financial assets (Tokenizácia finančných aktív),

–so zreteľom na výročnú hospodársku správu Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) z júna 2025,

–so zreteľom na správu Rady pre finančnú stabilitu (FSB) zo 16. októbra 2025 s názvom Thematic Review on FSB Global Regulatory Framework for Crypto-asset Activities (Tematické preskúmanie globálneho regulačného rámca FSB pre činnosti súvisiace s kryptoaktívami),

–so zreteľom na situačnú správu FSB z 22. októbra 2024 s názvom „G20 Crypto-asset Policy Implementation Roadmap“ (Plán vykonávania politiky G20 v oblasti kryptoaktív),

–so zreteľom na situačnú správu FSB z 22. októbra 2024 s názvom The financial stability implications of tokenisation (Dôsledky tokenizácie na finančnú stabilitu),

–so zreteľom na konzultačný dokument Bank of England z 10. novembra 2025 s názvom Proposed regulatory regime for sterling-denominated systemic stablecoins (Navrhovaný regulačný režim pre systémové stablecoiny denominované v britských librách),

–so zreteľom na brífing oddelenia pre kontrolu správy hospodárskych záležitostí a HMÚ z novembra 2025 s názvom Digital assets: EU regulatory framework, market uptake, risks and challenges (Digitálne aktíva: regulačný rámec EÚ, prijatie na trhu, riziká a výzvy),

–so zreteľom na strategický dokument Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) z 9. januára 2025 s názvom Tokenisation of assets and distributed ledger technologies in financial markets – Potential impediments to market development and policy implications (Tokenizácia aktív a technológií distribuovanej databázy transakcií na finančných trhoch – potenciálne prekážky rozvoja trhu a politické dôsledky) OECD Business and Finance Policy Papers, č. 75.,

–so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A10-0186/2026),

A.keďže podľa prieskumu ECB o očakávaniach spotrebiteľov z novembra 2024 v priemere 9,7 % respondentov prieskumu alebo niekto v ich domácnosti vlastní kryptoaktíva, pričom 54 % z nich uviedlo držbu v hodnote nižšej ako 1 000 EUR a 91 % uviedlo držbu v hodnote nižšej ako 20 000 EUR;

B.keďže podľa súkromných zdrojov údajov k 10. februáru 2026 predstavovala celková globálna trhová kapitalizácia kryptoaktív 2,03 bilióna EUR s trhovým podielom 12,9 %, resp. 261 miliárd EUR v prípade stablecoinov; keďže podľa pracovného dokumentu ECB č. 3199 očakávania trhu naznačujú výrazný rast emisií stablecoinov;

C.keďže na základe neharmonizovaných súkromných zdrojov údajov predstavovali tokenizované aktíva vo februári 2026 približne 1 % globálnych digitálnych aktív, pričom tento podiel rýchlo rastie;

D.keďže podľa súkromných zdrojov údajov predstavovala v roku 2025 celosvetová pracovná sila v oblasti kryptoaktív viac ako 1,6 milióna odborníkov, z ktorých veľká, ale klesajúca časť pôsobí v EÚ;

E.keďže v článku 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2022/858 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/858 z 30. mája 2022 o pilotnom režime pre trhové infraštruktúry založené na technológii distribuovanej databázy transakcií a o zmene nariadení (EÚ) č. 600/2014 a (EÚ) č. 909/2014 a smernice 2014/65/EÚ (Ú. v. EÚ L 151, 2.6.2022, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2022/858/oj). o pilotnom režime pre trhové infraštruktúry založené na technológii distribuovanej databázy transakcií sa „technológia distribuovanej databázy transakcií“ alebo „DLT“ vymedzuje ako „technológia, ktorá umožňuje prevádzku a používanie distribuovaných databáz transakcií“; keďže v článku 2 ods. 2 sa „distribuovaná databáza transakcií“ vymedzuje ako „informačný archív, v ktorom sa uchovávajú záznamy o transakciách a ktorý je zdieľaný v súbore sieťových uzlov DLT a synchronizovaný medzi sieťovými uzlami DLT, pričom využíva mechanizmus konsenzu“;

F.keďže nariadením (EÚ) 2023/1114 o trhoch s kryptoaktívami Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. EÚ L 150, 9.6.2023, s. 40, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2023/1114/oj). (MiCAR) sa stanovuje harmonizovaný rámec v EÚ pre kryptoaktíva, pričom sa rozlišuje medzi tromi hlavnými kategóriami, a to tokenmi elektronických peňazí, ktorých cieľom je stabilizovať svoju hodnotu naviazaním na jednu oficiálnu menu, tokenmi naviazanými na aktíva, ktorých cieľom je zachovať stabilnú hodnotu tým, že odkazujú na inú hodnotu alebo právo alebo ich kombináciu vrátane jednej alebo viacerých oficiálnych mien, a inými kryptoaktívami, ktoré znamenajú digitálne zobrazenie hodnoty alebo práva, ktoré možno previesť a uchovávať elektronicky pomocou distribuovanej databázy transakcií alebo podobnej technológie, a nepatria do iných kategórií;

G.keďže nariadenie o trhoch s kryptoaktívami vylučuje zo svojho rozsahu pôsobnosti podľa článku 2 ods. 4 kryptoaktíva, ktoré sa podľa súčasných právnych predpisov EÚ klasifikujú ako finančné nástroje, vklady, finančné prostriedky, sekuritizácie, poistné alebo dôchodkové produkty, čím sa zabezpečuje, aby sa na takéto kryptoaktíva naďalej vzťahovali príslušné odvetvové legislatívne rámce, a zohľadňuje model dohľadu založený na produktoch podľa práva EÚ v oblasti finančných služieb;

H.keďže nová administratíva USA je výrazne otvorenejšia voči kryptoaktívam, čo viedlo k prijatiu kľúčových právnych predpisov a miernejšiemu prístupu k presadzovaniu práva orgánmi dohľadu; keďže regulačný prístup v Spojených štátoch sa ďalej vyvíja a tvorcovia politík a regulačné orgány USA vo všeobecnosti odkazujú skôr na „digitálne aktíva“, ktoré sa bežne chápu tak, že zahŕňajú kryptografické digitálne vyjadrenia hodnoty alebo práv zabezpečených v distribuovanej databáze transakcií vrátane kryptomien, stablecoinov a určitých tokenizovaných nástrojov;

Prehľad

1.podporuje dlhodobý cieľ celosystémového a technologicky neutrálneho prístupu k regulačnému rámcu EÚ pre finančné služby založeného na činnostiach;

2.zdôrazňuje, že DLT a tokenizácia aktív majú potenciál podporiť ciele únie úspor a investícií uľahčením cezhraničných investícií, znížením fragmentácie trhu a umožnením efektívnejšej a inkluzívnejšej infraštruktúry kapitálového trhu v celej EÚ; zdôrazňuje kľúčovú úlohu interoperability;

3.zdôrazňuje, že vznik nových technológií vo finančnom sektore predstavuje nové výzvy pre regulačný rámec a rámec dohľadu; berie na vedomie rozmanitosť digitálnych aktív a uznáva, že súvisiace riziká a podnikateľský potenciál sa v jednotlivých kategóriách líšia; potvrdzuje svoj záväzok cielene revidovať regulačné rámce EÚ s cieľom vytvoriť pevné kapitálové trhy a platobnú infraštruktúru EÚ umožňujúce používanie digitálnych aktív; naliehavo vyzýva Komisiu, aby posúdila potrebu a uskutočniteľnosť regulácie požičiavania a vypožičiavania kryptoaktív vrátane stakingu, nezameniteľných tokenov a decentralizovaných financií v rámci nariadenia MiCAR;

4.zdôrazňuje potenciálne schopnosti kryptograficky zabezpečených distribuovaných databáz transakcií a podobných technológií z hľadiska inovácie a pripojiteľnosti pre infraštruktúru finančných služieb, a to v rámci EÚ, ako aj pre globálnu úlohu EÚ; zdôrazňuje, že predvídateľné regulačné prostredie priaznivé pre inovácie bude nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby investície a technologický rozvoj zostali v EÚ, a na podporu konkurencieschopnosti a dôvery vo finančnú infraštruktúru denominovanú v eurách;

Kryptoaktíva

5.uznáva, že EÚ bola jednou z prvých jurisdikcií, ktoré prijali a zaviedli osobitný režim pre kryptoaktíva s nariadením o trhoch s kryptoaktívami (MiCAR) a uplatňujú technológiu DLT vo finančnom sektore; vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s EBA, ESMA, Úradom pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AMLA) a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi zabezpečila účinné presadzovanie nariadenia MiCAR; vyzýva členské štáty, aby nezavádzali dodatočné požiadavky a záväzky nad rámec nariadenia MiCAR alebo nariadenia o prevode finančných prostriedkov Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1113 z 31. mája 2023 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov a určitých kryptoaktív a o zmene smernice (EÚ) 2015/849 (Ú. v. EÚ L 150, 9.6.2023, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2023/1113/oj).;

6.zdôrazňuje význam posilnenia dátových kapacít, najmä pokiaľ ide o pákový efekt v odvetví kryptoaktív a prepojenia s odvetvím nebankových finančných inštitúcií; naliehavo vyzýva Komisiu, aby ďalej monitorovala prepojenosť kryptoaktív s finančným systémom; konštatuje, že nekryté kryptoaktíva môžu byť náchylné na ďalšie riziká a volatilitu;

7.vyzýva EBA, ESMA, AMLA, Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA), príslušné vnútroštátne orgány, ECB a ESRB, aby posilnili dialóg v oblasti dohľadu nad významnými multifunkčnými skupinami; zdôrazňuje potrebu zosúladiť politický rámec nariadenia o trhoch s kryptoaktívami pre významné nebankové multifunkčné skupiny;

8.uznáva, že technológie distribuovanej databázy transakcií predstavujú pre orgány finančného dohľadu nové technologické a prevádzkové aspekty vrátane otázok súvisiacich so zabezpečením inteligentných zmlúv, správou decentralizovaných sietí, kybernetickou odolnosťou a riadením operačných rizík; vyzýva orgány dohľadu, aby získali dostatočné technické odborné znalosti, aby týmto vznikajúcim trhovým infraštruktúram rozumeli a mohli ich účinne monitorovať;

9.vyjadruje znepokojenie nad úlohou, ktorú kryptoaktíva zohrávajú pri obchádzaní predpisov a sankcií v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu; zdôrazňuje význam posilnenia nástrojov dohľadu, presadzovania a noriem dodržiavania predpisov pre riešenie rizík v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vrátane účinných noriem prístupu „poznaj svojho klienta“ a monitorovania platieb; zdôrazňuje, že je dôležité, aby vyšetrovacie orgány využívali technológiu, na ktorej sú založené kryptoaktíva, na odrádzanie od trestnej činnosti súvisiacej s kryptoaktívami a aby vzájomne spolupracovali pri blokovaní odhalených alebo nahlásených nezákonných transakcií;

10.berie na vedomie vznik hybridných produktov spájajúcich vlastnosti kryptoaktív a tradičných finančných nástrojov, čo môže viesť k právnej neistote;

Tokenizácia finančných nástrojov

11.konštatuje, že v odôvodnení 3 nariadenia (EÚ) 2022/858 sa „tokenizácia“ finančných nástrojov vymedzuje ako digitálne zobrazenie finančných nástrojov v distribuovaných databázach transakcií alebo emisia tradičných tried aktív v tokenizovanej forme tak, aby mohli byť emitované, uchovávané a prevádzané v rámci distribuovanej databázy transakcií;

12.zdôrazňuje, že tokenizácia finančných aktív sama osebe nemení právnu povahu ani hlavné ekonomické charakteristiky týchto aktív; zdôrazňuje, že tokenizované finančné nástroje musia udeľovať práva, ktoré sú rovnocenné právam spojeným s tradičnými cennými papiermi, aby sa zabránilo regulačnej arbitráži a zabezpečila sa ochrana investorov;

13.víta potenciálne prínosy tokenizácie pre obchodovanie s finančnými aktívami, ako je zvýšená efektívnosť a transparentnosť, znížené riziko týkajúce sa protistrany a prevádzkových nákladov, inteligentné zmluvy a lepšia likvidita prostredníctvom čiastkového vlastníctva, a poznamenáva, že by sa mala monitorovať jej zraniteľnosť;

14.naliehavo vyzýva Komisiu, aby uľahčila a podporila tokenizáciu vo všetkých finančných službách, trvala na interoperabilite a zabránila fragmentácii dodržiavaním noriem na celom jednotnom trhu a poskytovaním infraštruktúry;

15.berie na vedomie úsilie ECB o poskytnutie riešení vrátane infraštruktúry ponúkajúcej možnosť veľkoobchodnej digitálnej meny centrálnych bánk (ďalej len „CBDC“), ktorá umožňuje vyrovnanie hotovosti a aktív v rámci spoločnej databázy a dopĺňa tokenizované vklady komerčných bánk a stablecoiny;

16.zdôrazňuje potenciál európskeho tokenizovaného trhu z hľadiska globálnej prepojenosti; zdôrazňuje význam medzinárodnej spolupráce pre harmonizáciu kategorizačných kritérií, zásad a noriem; podporuje činnosť Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) v iniciatívach spolupráce v oblasti cezhraničných platieb;

17.víta prebiehajúce diskusie o pilotnom režime DLT ako súčasti balíka predpisov v oblasti integrácie trhu a dohľadu;

Stablecoiny

18.konštatuje, že podľa právneho rámca nariadenia MiCAR môžu stablecoiny patriť do dvoch kategórií, a to medzi tokeny naviazané na aktíva a tokeny elektronických peňazí (e-money);

19.konštatuje, že stablecoiny sú formou tvorby súkromných peňazí a že ich ekonomická funkcia vykazuje podobnosti s viazaním výmenných kurzov, fondmi peňažného trhu a úzkymi bankami; zdôrazňuje však, že nariadenie MiCAR zakazuje emitentom tokenov elektronických peňazí a poskytovateľom služieb kryptoaktív priamo alebo nepriamo poskytovať úroky v súvislosti s tokenmi elektronických peňazí a že stablecoiny nemajú priamy prístup k centrálnym bankám ich držitelia nie sú krytí verejnými systémami ochrany vkladov; berie na vedomie riziká devalvácie alebo zrušenia viazania kurzu a dezintermediácie spojené so stablecoinmi;

20.so znepokojením berie na vedomie pokračujúcu rýchlu expanziu a dominantné postavenie stablecoinov denominovaných v amerických dolároch, ktoré by mohli oslabiť menovú suverenitu EÚ, zvýšiť riziká pre finančnú stabilitu, narušiť transmisiu menovej politiky a posilniť vonkajšiu závislosť od platieb;

21.víta vznik tokenov elektronických peňazí denominovaných v eurách podľa nariadenia MiCAR a nabáda na ich rozvoj s cieľom podporiť inovácie v oblasti platieb v EÚ, konkurencieschopnosť finančných trhov EÚ a medzinárodnú úlohu eura, a to aj prostredníctvom rýchlejších a lacnejších cezhraničných platieb, ktoré dopĺňajú tokenizované vklady a veľkoobchodné CBDC; zdôrazňuje význam harmonizovaných rámcov riadenia rizika likvidity a krízového riadenia vrátane mechanizmov kaskádového vyplácania (redemption waterfall) a požiadaviek na oddelenie rezerv; konštatuje, že podľa názoru ECB môžu stablecoiny, ktoré nie sú denominované v eurách, predstavovať riziko pre menovú politiku, ak sa ich používanie rozšíri; vyjadruje opatrnosť v súvislosti so zneužívaním doložky o investovaní z vlastného podnetu investora;

22.uznáva potrebu právnej istoty v práve EÚ, pokiaľ ide o možnosť viacnásobného vydávania stablecoinov subjektom z EÚ a tretej krajiny, keď by digitálne stablecoiny vydané oboma subjektmi boli plne zastupiteľné a nerozlíšiteľné; pripomína, že ESRB varuje pred viacnásobnými emisiami ako potenciálnym kanálom nákazy; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby fungovanie takýchto systémov v EÚ bolo založené na právnej istote a spoľahlivom regulačnom rámci, ktorý poskytne silné prudenciálne záruky, spoľahlivé dohody o spolupráci a posilnené protokoly krízového riadenia; zdôrazňuje význam podpory medzinárodnej koordinácie regulácie globálnych stablecoinov a dohľadu nad nimi s cieľom vypracovať medzinárodné normy;

23.víta predbežnú dohodu o návrhoch smernice Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o platobných službách a službách elektronických peňazí na vnútornom trhu, ktorou sa mení smernica 98/26/ES a zrušujú smernice (EÚ)2015/2366 a 2009/110/ES (COM(2023)0366), ktorý Komisia predložila 28. júna 2023. a nariadenia Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o platobných službách na vnútornom trhu a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, (COM(2023)0367), ktorý Komisia predložila 28. júna 2023. o platobných službách a zjednodušené riešenie udeľovania povolení pre poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorým už bolo udelené povolenie podľa nariadenia MiCAR, aby sa zabránilo zbytočnému prekrývaniu právnych predpisov, pričom by podliehalo efektívnejšiemu postupu a zachovali by sa primerané kontroly rizík a poskytovali by sa len služby uvedené v žiadosti;

Prierezové aspekty

24.zdôrazňuje, že interoperabilita má zásadný význam v oblasti digitálnych financií a vyžaduje si napríklad prenosnú identitu a overiteľné certifikáty ako zložky umožňujúce medzisieťovú trhovú infraštruktúru; zdôrazňuje, že prístupy typu identifikátora právneho subjektu/overiteľného identifikátora právneho subjektu by sa mali posudzovať ako infraštruktúrne nástroje; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s európskymi a medzinárodnými normalizačnými organizáciami na vypracovaní spoločných technických noriem a protokolov pre digitálne aktíva, inteligentné zmluvy a digitálne identity;

25.víta prebiehajúce diskusie o digitálnom eure vrátane príprav na jeho maloobchodné aj veľkoobchodné použitie a podporuje prebiehajúce krátkodobé (Pontes) a dlhodobé (Appia) projekty DLT na veľkoobchodné zúčtovanie peňazí centrálnej banky; vyzýva Komisiu a ECB, aby zabezpečili, že budúce riešenia digitálneho eura budú navrhnuté tak, aby uľahčovali interoperabilitu s infraštruktúrami DLT a zabezpečili komplementárnosť s hotovosťou;

26.vyjadruje poľutovanie nad závislosťou EÚ od poskytovateľov služieb z krajín mimo EÚ, pokiaľ ide o infraštruktúru DLT; zdôrazňuje, že prístup vlády USA k digitálnym aktívam by sa mal obozretne monitorovať;

27.berie na vedomie prebiehajúce diskusie o dohľade nad poskytovateľmi služieb kryptoaktív, pokiaľ ide o úlohu orgánu ESMA ako súčasť balíka opatrení v oblasti integrácie trhu a dohľadu nad ním;

° °

28.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.