A.keďže smernica (EÚ) 2018/2001 s cieľom zabezpečiť, aby biopalivá započítavané do tohto cieľa prinášali skutočné prínosy, zavádza rámec na riešenie rizika nepriamej zmeny využívania pôdy, na základe ktorého sa suroviny môžu klasifikovať ako suroviny s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy;

B.keďže delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2019/807 bola stanovená metodika na určovanie surovín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, pričom sa v jeho článku 3 výslovne vyžaduje, aby sa posúdenie zakladalo na údajoch „od roku 2008“, a stanovuje sa prahová hodnota 10 % rozšírenia na pôdu s vysokými zásobami uhlíka, nad ktorou sa surovina klasifikuje ako surovina s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy; keďže pri uplatnení tejto metodiky a tohto základu sa v správe Komisie z roku 2019 zistilo, že v prípade sóje podiel rozšírenia na pôdu s vysokými zásobami uhlíka predstavuje 8 %, čo je menej ako kvalifikačný prah, čo znamená, že sója nebola klasifikovaná ako plodina s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy;

C.keďže Indonézia a Malajzia podali v rámci WTO žaloby (DS593 a DS600), v ktorých spochybňujú rámec Únie týkajúci sa nepriamej zmeny využívania pôdy, konkrétne klasifikáciu palmového oleja ako plodiny s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy a postup certifikácie pre plodinu s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy; keďže rozhodnutie poroty WTO z januára 2025 bolo vo všeobecnosti v prospech Únie, avšak poukázalo na konkrétne porušenia, a to na chýbajúcu včasnú aktualizáciu vedeckých údajov, nedostatky v postupe certifikácie plodín s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy a nesprávne oznamovanie opatrení; keďže porota kritizovala procesné nedostatky Únie, a nie jej rozhodnutie o tom, ktoré plodiny klasifikovať ako plodiny s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy;

D.keďže delegovaný akt na základe aktualizovaných vedeckých údajov dopĺňa sóju do zoznamu plodín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy spolu s palmovým olejom, čo znamená, že bionafta na báze sóje by sa do roku 2030 úplne prestala započítavať do cieľov EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov;

E.keďže Európsky parlament nemá námietky proti postupnému znižovaniu podielu palmového oleja, ktorého klasifikácia ako plodiny s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy je vedecky podložená a nesporná, ani proti náprave nedostatkov v postupe certifikácie plodiny s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, pričom obidve tieto opatrenia predstavujú primerané reakcie na rozhodnutie poroty WTO a mali by byť zachované v akomkoľvek revidovanom delegovanom akte;

F.keďže klasifikácia sóje ako plodiny s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy v delegovanom akte vychádza z aktualizovaných vedeckých údajov, ktoré sa odchyľujú od referenčného roka 2008 stanoveného pre pozorovanie v článku 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/807 tým, že posúvajú pozorované obdobie na rok 2014; keďže táto zmena referenčného roka nie je stanovená v rozhodnutí poroty WTO, ktoré sa týkalo skôr včasnosti aktualizácie údajov ako výberu referenčného roka; keďže pri použití pôvodného referenčného roka 2008, ako to vyžaduje platný právny rámec, by v prípade sóje podiel rozšírenia na pôdu s vysokými zásobami uhlíka s najväčšou pravdepodobnosťou zostal pod kvalifikačnou hranicou 10 % a sója by sa preto nekvalifikovala ako surovina s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy;

G.keďže aktualizované vedecké údaje, na ktorých sa zakladá klasifikácia sóje, nezohľadňujú postupy dvojitého osevu pri pestovaní sóje, pri ktorých sa sója pestuje ako druhá plodina na pôde, ktorá sa v tom istom kalendárnom roku už využila na pestovanie primárnej plodiny; keďže táto metodická medzera vedie k nadhodnoteniu rozšírenia plochy na pestovanie sóje a v dôsledku toho k nadhodnoteniu jej vypočítaného podielu rozšírenia na pôdu s vysokými zásobami uhlíka;

H.keďže riziko nepriamej zmeny využívania pôdy spojené s pestovaním sóje je geograficky sústredené v juhoamerickej výrobe; keďže pestovanie sóje v rámci Únie nespôsobuje odlesňovanie ani zmenu využívania pôdy, na riešenie ktorých je rámec nepriamej zmeny využívania pôdy určený; keďže Komisia nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že pestovanie sóje v rámci Únie spôsobuje nepriamu zmenu využívania pôdy; keďže pri absencii takýchto dôkazov nemá klasifikácia sóje vyrobenej v Únii ako plodiny s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy dostatočný vedecký základ; keďže uplatňovanie globálne nerozlišujúcej klasifikácie sóje ako plodiny s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, bez ohľadu na jej geografický pôvod, je neprimerané a kladie na výrobcov v Únii bremeno v podobe emisií vyplývajúcich zo zmeny využívania pôdy, za ktoré nenesú žiadnu zodpovednosť;

I.keďže Vízia Komisie pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo zdôrazňuje potrebu vytvorenia sebestačnejšieho systému zásobovania Únie bielkovinami; keďže Únia produkuje len približne 6 % sóje, ktorú spotrebuje, v dôsledku čoho je vo veľkej miere závislá od dovozu; keďže ohlásený bielkovinový plán Komisie pre EÚ a jeho stanovené ciele sú spolu s cieľmi v oblasti otvorenej strategickej autonómie zamerané najmä na rozšírenie domáceho pestovania sóje s cieľom znížiť túto závislosť; keďže trh s biopalivami predstavuje kľúčový ekonomický stimul pre pestovanie sóje v Únii a pre odvetvie šrotovania sóje v Únii; keďže zaradenie sóje medzi plodiny s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy odstraňuje tento trhový stimul a je v priamom rozpore s cieľmi bielkovinového plánu EÚ a s cieľmi Únie v oblasti strategickej autonómie;

J.keďže šrotovaním sóje vzniká sójová múčka, ktorá predstavuje hlavný produkt a dôležitý zdroj bielkovín v krmivách pre zvieratá, a sójový olej, ktorý tvorí iba približne 20 % sójového semena a používa sa okrem iného ako surovina na výrobu biopalív; keďže hlavným ekonomickým stimulom pre pestovanie a spracovanie sóje je dopyt po sójovej múčke na výrobu krmív pre zvieratá, a nie využitie sójového oleja v biopalivách; keďže pripisovanie dynamiky rozšírenia pestovania sóje predovšetkým sójovému oleju používanému v biopalivách preto skresľuje ekonomickú realitu tohto odvetvia a preceňuje vplyv nepriamej zmeny využívania pôdy súvisiaci s bionaftou na báze sóje; keďže pokles hodnoty sójového oleja v dôsledku straty odbytiska na trhu s biopalivami zhorší marže odvetvia šrotovania a zníži ekonomickú životaschopnosť domáceho šrotovania sóje; keďže by to prinútilo Úniu nahradiť až 4,8 milióna ton sójovej múčky vyrobenej na vnútornom trhu dovozom z tretích krajín, čím by sa zvýšila závislosť od dovozu bielkovín, vzrástli náklady na krmivá a došlo by k presunu priemyselnej činnosti vytvárajúcej pridanú hodnotu mimo Únie; keďže odhadované hospodárske dôsledky pre tento sektor predstavujú straty vo výške približne 36 miliónov EUR pre pestovateľov sóje v Únii, 120 miliónov EUR pre odvetvie šrotovania sóje v Únii a až 1,3 miliardy EUR pre odvetvie výroby bionafty v Únii;

K.keďže sója je plodina viažuca dusík, ktorá znižuje závislosť od chemických dusíkatých hnojív a pozitívne prispieva k striedaniu plodín a zdraviu pôdy; keďže obmedzenie pestovania sóje v EÚ by zvýšilo závislosť Únie od dovozu chemických hnojív, čo je v rozpore s cieľmi Únie v oblasti odolnosti dodávateľského reťazca hnojív, ktoré nabrali na naliehavosti v súvislosti s narušením dodávok v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu;

L.keďže v Dohode o čistom priemysle sa požaduje konkurencieschopné, dekarbonizované priemyselné hospodárstvo, ktoré sa opiera o širokú a diverzifikovanú škálu čistých palív a surovín; keďže obmedzenie ponuky surovín na výrobu biopalív vylúčením sóje zužuje zásobovaciu základňu Únie pre dekarbonizáciu odvetvia dopravy, zvyšuje cenovú volatilitu a zraniteľnosť dodávok a nie je v súlade s technologicky neutrálnym prístupom zameraným na zabezpečenie dodávok, ktorý si vyžadujú ciele Únie v oblasti konkurencieschopnosti;

M.keďže Kompas konkurencieschopnosti označuje zníženie strategických závislostí a posilnenie priemyselných a spracovateľských kapacít Únie za kľúčové priority Únie; keďže zaradenie sóje medzi plodiny s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy neznižuje, ale skôr zvyšuje strategickú závislosť Únie v sektore bielkovín, ako aj v sektore biopalív;