A.keďže vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2015/696 Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/696 z 24. apríla 2015, ktorým sa v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh výrobky, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87705 (MON-877Ø5-6), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ L 112, 30.4.2015, s. 60, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec_impl/2015/696/2021-02-16). sa povolilo umiestňovať na trh potraviny a krmivá, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87705, sú z nej zložené alebo vyrobené. keďže rozsah pôsobnosti uvedeného povolenia sa vzťahoval aj na umiestňovanie na trh iných produktov, ako sú potraviny a krmivá, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju alebo sú z nej zložené, na účely rovnakých použití ako akúkoľvek inú sóju, s výnimkou pestovania;

B.keďže spoločnosť Bayer Agriculture BV so sídlom v Belgicku predložila 8. marca 2024 Komisii v mene spoločnosti Bayer CropScience LP so sídlom v Spojených štátoch žiadosť o obnovenie tohto povolenia;

C.keďže úrad EFSA vydal 12. januára 2026 v súlade s článkami 6 a 18 nariadenia (ES) č. 1829/2003 priaznivé vedecké stanovisko o geneticky modifikovanej sóji Vedecké stanovisko pracovnej skupiny EFSA pre geneticky modifikované organizmy k „posúdeniu geneticky modifikovanej sóje MON 87705 na účely obnovenia povolenia v zmysle nariadenia (ES) č. 1829/2003) (žiadosť GMFF-2023-21236)“, Vestník EFSA, 2026, 24(1):e9846, https://doi.org/10.2903/j.efsa.2026.9846.; keďže úrad EFSA dospel k záveru, že žiadosť o obnovenie povolenia neobsahovala dôkazy o nových nebezpečenstvách, modifikovanej expozícii či vedeckých pochybnostiach, ktoré by zmenili závery pôvodného posúdenia rizika geneticky modifikovanej sóje, ktoré úrad EFSA vydal v roku 2012 „Vedecké stanovisko panelu pre geneticky modifikované organizmy k žiadosti EFSA-GMO-NL-2010-78 o umiestnení na trh geneticky modifikovanej sóje MON 87705 odolnej voči herbicídom na použitie v potravinách a krmivách, dovoz a spracovanie podľa nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorú predložila spoločnosť Monsanto“, Vestník EFSA, 2012, 10(10):2909, https://doi.org/10.2903/j.efsa.2012.2909. a 2013 Panel EFSA pre geneticky modifikované organizmy, „Vyhlásenie dopĺňajúce vedecké stanovisko k žiadosti EFSA-GMO-NL-2010-78 týkajúce sa bezpečnosti sójového oleja MON 87705 určeného na komerčné vyprážanie“, Vestník EFSA, 2013, 11(12):3507, https://doi.org/10.2903/j.efsa.2013.3507.. keďže uvedené stanoviská sa nezaoberali viacerými širšími environmentálnymi, sociálno-ekonomickými a kumulatívnymi vplyvmi, ktoré podľa EFSA nepatria do jeho právomoci;

D.keďže geneticky modifikovaná sója má zvýšený obsah kyseliny olejovej a vykazuje toleranciu voči herbicídom obsahujúcim glyfosát;

E.keďže posúdenia rizika, ktoré vykonal EFSA, nezahŕňalo dlhodobé toxikologické štúdie ani podrobnú analýzu kumulatívnych a kombinovaných účinkov vrátane možných interakcií s rezíduami pesticídov bežne používaných pri pestovaní sóje;

F.keďže veľká väčšina geneticky modifikovaných plodín vrátane geneticky modifikovanej sóje je geneticky modifikovaná tak, aby dané plodiny boli odolné voči jednému alebo viacerým „doplnkovým“ herbicídom, ktoré sa môžu používať počas pestovania geneticky modifikovanej plodiny bez toho, aby uhynula, ako by to bolo v prípade plodiny, ktorá nie je odolná voči herbicídom; keďže viaceré štúdie preukázali, že geneticky modifikované plodiny odolné voči herbicídom vedú k vyššiemu používaniu doplnkových herbicídov, čo je z veľkej časti spôsobené výskytom buriny odolnej voči herbicídom;

G.keďže geneticky modifikované plodiny odolné voči herbicídom nútia poľnohospodárov používať systém ochrany proti burinám, ktorý je vo veľkej miere alebo úplne závislý od herbicídov, a to tak, že za geneticky modifikované osivo sa účtuje príplatok, pričom vzniká závislosť od používania doplnkových herbicídov ako neoddeliteľná súčasť výrobného systému; keďže zvýšená závislosť od doplnkových herbicídov v poľnohospodárskych podnikoch, v ktorých sa sadí geneticky modifikovaná sója, urýchli vznik a šírenie buriny rezistentnej voči týmto herbicídom, čo vyvoláva potrebu ešte väčšieho používania herbicídov, čo je začarovaný kruh neustáleho používania čoraz väčšieho množstva herbicídov; keďže nepriaznivé vplyvy vyplývajúce z nadmerného používania herbicídov následne zhoršujú zdravie pôdy, kvalitu vody a biodiverzitu nad zemou a pod ňou a vedú k zvýšenej expozícii ľudí a zvierat herbicídom, a to potenciálne aj prostredníctvom zvýšeného množstva rezíduí herbicídov v potravinách a krmivách;

H.keďže viaceré štúdie preukázali, že geneticky modifikované plodiny odolné voči herbicídom vedú k vyššiemu používaniu doplnkových herbicídov, čo je z veľkej časti spôsobené výskytom buriny odolnej voči herbicídom Pozri napríklad Bonny, S., Genetically Modified Herbicide-Tolerable Crops, Weeds, and Herbicides: Overview and Impact, (Geneticky modifikované plodiny odolné voči herbicídom, burina a herbicídy: prehľad a vplyv), Environmental Management, január 2016, 57(1), s. 31 – 48, https://doi.org/10.1007/s00267-015-0589-7 a Benbrook, C.M., Impacts of genetically engineered crops on pesticide use in the U.S. – the first sixteen years (Vplyv geneticky modifikovaných plodín na používanie pesticídov v USA – prvých šestnásť rokov), Environmental Sciences Europe, 28. septembra 2012, diel 24(1), https://doi.org/10.1186/2190-4715-24-24.; keďže sa preto predpokladá, že geneticky modifikovaná sója bude vystavená vyšším, ako aj opakovaným dávkam glyfosátu, a preto sa v úrode môže vyskytovať väčšie množstvo rezíduí a produktov ich rozkladu (tzv. metabolitov);

I.keďže naďalej pretrvávajú značné vedecké neistoty týkajúce sa bezpečnosti glyfosátu pre ľudské zdravie a životné prostredie; keďže EFSA v novembri 2015 dospel k záveru, že glyfosát pravdepodobne nie je karcinogénny, a Európska chemická agentúra v marci 2017 dospela k záveru, že klasifikácia nie je odôvodnená; keďže Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny, špecializovaná agentúra Svetovej zdravotníckej organizácie pre rakovinu, v roku 2015 klasifikovala glyfosát ako pravdepodobný karcinogén pre ľudí; keďže viaceré ďalšie nedávne vedecké recenzované štúdie potvrdzujú karcinogénny potenciál glyfosátu Pozri napríklad https://doi.org/10.1016/j.mrrev.2019.02.001, https://doi.org/10.1093/ije/dyz017, https://doi.org/10.1371/journal.pone.0219610 a https://doi.org/10.1186/s13045-019-0767-9.; keďže časopis Regulatory Toxicology and Pharmacology formálne stiahol vedeckú prácu „Safety Evaluation and Risk Assessment of the Herbicide Roundup and Its Active Ingredient, Glyphosate, for Humans“ (Hodnotenie bezpečnosti a hodnotenie rizík herbicídu Roundup a jeho účinnej látky glyfosátu pre ľudí), ktorá bola uverejnená v roku 2000 a ktorá sa používala na obhajobu bezpečnosti glyfosátu v mnohých posúdeniach rizík, keďže „boli vyjadrené obavy týkajúce sa jej autorstva, platnosti výsledkov výskumu v kontexte skresľovania príspevkov autorov a zadávateľa štúdie a možného konfliktu záujmov autorov“ https://doi.org/10.1006/rtph.1999.1371.;

J.keďže posudzovanie rezíduí herbicídov a ich metabolitov v geneticky modifikovaných rastlinách je mimo pôsobnosti panelu EFSA pre geneticky modifikované organizmy, a preto sa v rámci postupu povoľovania GMO nevykonáva; keďže tento stav je problematický, pretože v prípade GM rastlín môže byť samotná genetická modifikácia ovplyvnená tým, ako rastlina metabolizuje doplnkové herbicídy, a zložením, a teda aj toxicitou metabolitov Určite to platí v prípade glyfosátu, ako sa uvádza v odôvodnenom stanovisku EFSA o preskúmaní týkajúcom sa existujúcich maximálnych hladín rezíduí pre glyfosát podľa článku 12 nariadenia (ES) č. 396/2005, Vestník EFSA, 2018, 16(5):e5263, s. 12, https://doi.org/10.2903/j.efsa.2018.5263.;

K.keďže analýza zloženia ukázala, že geneticky modifikovaná sója má v porovnaní so svojím konvenčným ekvivalentom výrazne zmenený profil mastných kyselín, a to s nárastom obsahu kyseliny olejovej a súvisiacim poklesom obsahu kyseliny linolovej a kyseliny palmitovej; keďže vedecké obavy sa sústreďujú na dlhodobé výživové dôsledky širšej expozície obyvateľstva tomuto zmenenému profilu, najmä v prípade spotrebiteľov, ktorí vo veľkej miere využívajú sójový olej; keďže úrad EFSA pri posudzovaní výživového významu týchto zmien vychádzal z odhadov príjmu v strave, pričom použil rôzne predpoklady týkajúce sa spotreby a scenáre nahradenia; keďže úrad EFSA na základe týchto predpokladov odporučil iba plán monitorovania po uvedení na trh zameraný na zber údajov o dovoze do Únie a na vykonanie aktualizovaného výživového posúdenia v prípade, ak by sa dostupné informácie o spotrebiteľských návykoch líšili od tých, ktoré boli použité pri pôvodnom posúdení rizika;

L.keďže v nariadení (ES) č. 1829/2003 sa vyžaduje, že GM potraviny alebo krmivá nesmú mať nepriaznivé účinky na ľudské zdravie, zdravie zvierat alebo životné prostredie a že Komisia pri príprave svojho rozhodnutia zohľadní všetky relevantné ustanovenia práva Únie a ostatné legitímne faktory týkajúce sa posudzovanej záležitosti; keďže medzi tieto legitímne faktory by mali patriť záväzky Únie v rámci cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, Parížskej dohody o zmene klímy Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4. a Dohovoru OSN o biologickej diverzite Ú. v. EÚ L 309, 13.12.1993, s. 3, ELI: http://data.europa.eu/eli/convention/1993/626/oj.;

M.keďže nie je dostatočne zaručené nezávislé monitorovanie možných nepriaznivých účinkov na biodiverzitu, zdravie pôdy, opeľovače a necieľové organizmy a dohľad nad nimi;

N.keďže v prípadoch vedeckej neistoty by sa mala uplatňovať zásada predbežnej opatrnosti ustanovená v článku 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

O.keďže Únia ako zmluvná strana Dohovoru OSN o biologickej diverzite a v súlade s jeho článkom 3 je zodpovedná za to, aby činnosti v rámci jej jurisdikcie alebo kontroly nespôsobovali škody na životnom prostredí iných štátov;

P.keďže obnovenie povolenia geneticky modifikovanej sóje v Únii by nebolo v súlade s medzinárodnými záväzkami v oblasti znižovania pesticídov V decembri 2022 bol na 15. konferencii zmluvných strán Dohovoru OSN o biologickej diverzite schválený globálny rámec pre biodiverzitu, ktorý zahŕňa globálny cieľ znížiť riziko používania pesticídov do roku 2030 aspoň o 50 % (pozri: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_22_7834). vzhľadom na zvýšenú expozíciu ľudí, zvierat a životného prostredia glyfosátu v krajinách, v ktorých sa pestuje táto geneticky modifikovaná plodina tolerantná voči herbicídom, spolu s potenciálne závažnými súvisiacimi zdravotnými výsledkami;

Q.keďže pestovanie geneticky modifikovanej sóje nie je v Únii povolené;

R.keďže vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2026/1419 by umožnilo dovoz do Únie, ktorý nie je v súlade s normami, ktoré dodržiavajú poľnohospodári Únie, čím by sa dostali do konkurenčnej nevýhody;

S.keďže v záveroch strategického dialógu o budúcnosti poľnohospodárstva v EÚ https://commission.europa.eu/strategy-and-policy/priorities-2019-2024/european-green-deal/agriculture-and-green-deal/strategic-dialogue-future-eu-agriculture_sk. sa Komisia vyzýva, aby prehodnotila prístup, pokiaľ ide o prístup na trh pre agropotravinový dovoz a vývoz, a to vzhľadom na rozdiely medzi normami Únie a jej obchodných partnerov; keďže spravodlivejšie obchodné vzťahy na celosvetovej úrovni, ktoré sú v súlade s cieľmi zdravého životného prostredia, boli jednou z hlavných požiadaviek poľnohospodárov počas demonštrácií v rokoch 2023, 2024 a 2025;

T.keďže Európsky parlament opakovane zdôraznil, že Komisia by nemala povoľovať GMO v prípadoch, keď členské štáty nedosiahnu kvalifikovanú väčšinu v Stálom výbore pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá alebo v odvolacom výbore, aby sa vyriešil pretrvávajúci demokratický deficit;

U.keďže Komisia naďalej povoľuje geneticky modifikované organizmy, hoci si sama uvedomuje nedostatky z hľadiska demokracie, nízku podporu členských štátov a námietky Európskeho parlamentu;

V.keďže na základe prístupu „jedno zdravie“ sa vyžaduje, aby sa pri hodnotení dlhodobej udržateľnosti a bezpečnosti geneticky modifikovaných organizmov zohľadňovala vzájomná závislosť medzi zdravím ľudí, zvierat, rastlín a životného prostredia;