A.keďže spoločnosť Corteva Agriscience Belgium B.V. so sídlom v Belgicku predložila 10. marca 2023 v súlade s článkami 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003 v mene spoločnosti Corteva Agriscience LLC so sídlom v Spojených štátoch amerických žiadosť o umiestnenie na trh potravín, zložiek potravín a krmív, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu DP202216 × NK603 × DAS-40279-9 (ďalej len „geneticky modifikovaná kukurica“), sú z nej zložené alebo vyrobené; keďže táto žiadosť sa vzťahuje aj na umiestnenie na trh produktov, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu alebo sú z nej zložené, na iné účely ako potraviny a krmivá, s výnimkou pestovania;

B.keďže úrad EFSA prijal 30. októbra 2025 kladné stanovisko v súvislosti s povolením geneticky modifikovanej kukurice, ktoré bolo uverejnené 5. decembra 2025;

C.keďže úrad EFSA dospel k záveru, že geneticky modifikovaná kukurica opísaná v žiadosti a jej čiastkové kombinácie sú rovnako bezpečné ako ich tradičný ekvivalent a testované geneticky nemodifikované referenčné odrody kukurice, pokiaľ ide o potenciálne vplyvy na zdravie ľudí, zvierat a na životné prostredie. keďže úrad EFSA takisto dospel k záveru, že konzumácia potravín a krmív z geneticky modifikovanej kukurice a jej čiastkových kombinácií nepredstavuje pre ľudí a zvieratá žiadne výživové riziko. keďže stanovisko sa nezaoberalo viacerými širšími environmentálnymi, sociálno-ekonomickými a kumulatívnymi vplyvmi, ktoré podľa úradu EFSA nepatria do jeho právomoci;

D.keďže geneticky modifikovaná kukurica bola vyvinutá krížením s cieľom skombinovať nasledujúce tri jednotlivé modifikácie: DP202216, ktorý exprimuje enzým fosfinotricín-acetyltransferázu (PAT) s cieľom zabezpečiť toleranciu voči herbicídom obsahujúcim glufosinát-amónium, a endogénny proteín kukurice so zmenenou expresiou (EPAE) ZMM28, ktorý poskytuje potenciál pre zvýšenie výnosu (YE) v poľných podmienkach; NK603, ktorý exprimuje CP4 EPSPS a CP4 EPSPS L214P s cieľom zabezpečiť toleranciu voči herbicídom na báze glyfosátu; a DAS-40278-9, ktorý exprimuje aryloxyalkanoátovú dioxygenázu (AAD-1) s cieľom zabezpečiť toleranciu voči herbicídom triedy 2,4-D a aryloxyfenoxypropionátu (AOPP) Vedecké stanovisko EFSA, https://doi.org/10.2903/j.efsa.2025.9746, s. 7.;

E.keďže úrad EFSA doteraz posúdil iba čiastkovú kombináciu NK603 × DAS-40278-9; keďže žiadateľ nepredložil žiadne experimentálne údaje pre čiastkové kombinácie DP202216 x NK603 a DP202216 x DAS-40278-9, ktoré úrad EFSA predtým neposudzoval; keďže napriek tomu úrad EFSA dospel k záveru, že táto čiastková kombinácia nevyvoláva obavy o bezpečnosť;

F.keďže posúdenia rizika, ktoré vykonal úrad EFSA, nezahŕňalo dlhodobé toxikologické štúdie ani podrobnú analýzu kumulatívnych a kombinovaných účinkov vrátane možných interakcií s rezíduami pesticídov bežne používaných pri pestovaní kukurice;

G.keďže veľká väčšina geneticky modifikovaných plodín vrátane geneticky modifikovanej kukurice je geneticky modifikovaná tak, aby dané plodiny boli odolné voči jednému alebo viacerým „doplnkovým“ herbicídom, ktoré sa môžu používať počas pestovania geneticky modifikovanej plodiny bez toho, aby uhynula, ako by to bolo v prípade plodiny, ktorá nie je odolná voči herbicídom; keďže viaceré štúdie preukázali, že geneticky modifikované plodiny odolné voči herbicídom vedú k vyššiemu používaniu doplnkových herbicídov, čo je z veľkej časti spôsobené výskytom buriny odolnej voči herbicídom;

H.keďže geneticky modifikované plodiny odolné voči herbicídom viažu poľnohospodárov na systém boja proti burinám, ktorý je z veľkej časti alebo úplne závislý od herbicídov, a zároveň vytvárajú závislosť od používania doplnkových herbicídov ako neoddeliteľnej súčasti výrobného systému; keďže zvýšená závislosť od doplnkových herbicídov v poľnohospodárskych podnikoch, v ktorých sa sadí geneticky modifikovaná kukurica, urýchli vznik a šírenie buriny rezistentnej voči týmto herbicídom, čo vyvoláva potrebu ešte väčšieho používania herbicídov, čo je začarovaný kruh neustáleho používania čoraz väčšieho množstva herbicídov; keďže nepriaznivé vplyvy vyplývajúce z nadmerného používania herbicídov následne zhoršujú zdravie pôdy, kvalitu vody a biodiverzitu nad zemou a pod ňou a vedú k zvýšenej expozícii ľudí a zvierat herbicídom, a to potenciálne aj prostredníctvom zvýšeného množstva rezíduí herbicídov v potravinách a krmivách;

I.keďže viaceré štúdie preukázali, že geneticky modifikované plodiny odolné voči herbicídom vedú k vyššiemu používaniu doplnkových herbicídov, čo je z veľkej časti spôsobené výskytom buriny odolnej voči herbicídom Pozri napríklad Bonny, S., Genetically Modified Herbicide-Tolerable Crops, Weeds, and Herbicides Overview and Impact’, (Geneticky modifikované plodiny odolné voči herbicídom, burina a herbicídy: prehľad a vplyv), Environmental Management, január 2016, 57(1), s. 31 – 48, https://doi.org/10.1007/s00267-015-0589-7 a Benbrook, C.M., Impacts of genetically engineered crops on pesticide use in the U.S. – the first sixteen years (Vplyv geneticky modifikovaných plodín na používanie pesticídov v USA – prvých šestnásť rokov), Environmental Sciences Europe, 28. septembra 2012, diel 24(1), https://doi.org/10.1186/2190-4715-24-24.; keďže sa preto musí predpokladať, že geneticky modifikovaná kukurica bude vystavená vyšším, ako aj opakovaným dávkam glyfozátu, glufosinátu, AOPP a 2,4-D herbicídov, a preto sa v úrode môže vyskytovať väčšie množstvo rezíduí a produktov ich rozkladu (tzv. metabolitov);

J.keďže glufosinát je zaradený do kategórie 1B ako toxický pre reprodukciu, a preto sa naň vzťahujú hraničné kritériá stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2009/1107/oj).; keďže platnosť povolenia glufosinátu na používanie v Únii sa skončila 31. júla 2018 https://ec.europa.eu/food/plant/pesticides/eu-pesticides-database/start/screen/active-substances/details/79.;

K.keďže naďalej pretrvávajú značné vedecké neistoty týkajúce sa bezpečnosti glyfozátu pre ľudské zdravie a životné prostredie; keďže úrad EFSA v novembri 2015 dospel k záveru, že glyfozát pravdepodobne nie je karcinogénny, a Európska chemická agentúra v marci 2017 dospela k záveru, že klasifikácia nie je odôvodnená; keďže Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny, špecializovaná agentúra Svetovej zdravotníckej organizácie pre rakovinu, v roku 2015 klasifikovala glyfozát ako pravdepodobný karcinogén pre ľudí; keďže viaceré ďalšie nedávne vedecké recenzované štúdie potvrdzujú karcinogénny potenciál glyfozátu Pozri napríklad https://doi.org/10.1016/j.mrrev.2019.02.001, https://doi.org/10.1093/ije/dyz017, https://doi.org/10.1371/journal.pone.0219610 a https://doi.org/10.1186/s13045-019-0767-9.; keďže časopis Regulatory Toxicology and Pharmacology formálne stiahol vedeckú prácu „Safety Evaluation and Risk Assessment of the Herbicide Roundup and Its Active Ingredient, Glyphosate, for Humans“ (Hodnotenie bezpečnosti a hodnotenie rizík herbicídu Roundup a jeho účinnej látky glyfozátu pre ľudí), ktorá bola uverejnená v roku 2000 a ktorá sa používala na obhajobu bezpečnosti glyfozátu v mnohých posúdeniach rizík, keďže „boli vyjadrené obavy týkajúce sa jej autorstva, platnosti výsledkov výskumu v kontexte skresľovania príspevkov autorov a zadávateľa štúdie a možného konfliktu záujmov autorov“ https://doi.org/10.1006/rtph.1999.1371.;

L.keďže v recenzovanom vedeckom článku odborník v oblasti vývoja geneticky modifikovaných rastlín spochybňuje bezpečnosť geneticky modifikovaných plodín odolných voči 2,4-D z dôvodu jeho degradácie na cytotoxické produkty rozkladu Lurquin, P.F., „Production of a toxic metabolite in 2, 4-D-resistant GM crop plants“ (Produkcia toxického metabolitu v geneticky modifikovaných plodinách odolných voči 2, 4-D), 3 Biotech 6, 82 (2016), https://doi.org/10.1007/s13205-016-0387-9.;

M.keďže posudzovanie rezíduí herbicídov a ich metabolitov v geneticky modifikovaných rastlinách je mimo pôsobnosti panelu EFSA pre geneticky modifikované organizmy, a preto sa v rámci postupu povoľovania GMO nevykonáva; keďže tento stav je problematický, pretože v prípade geneticky modifikovaných rastlín môže byť samotná genetická modifikácia ovplyvnená tým, ako rastlina metabolizuje doplnkové herbicídy, ako aj zložením, a teda aj toxicitou metabolitov Určite to platí v prípade glyfozátu, ako sa uvádza v odôvodnenom stanovisku úradu EFSA s názvom „Preskúmanie týkajúce sa existujúcich maximálnych hladín rezíduí pre glyfozát podľa článku 12 nariadenia (ES) č. 396/2005“, Vestník EFSA 2018;16(5):5263, s. 12, https://doi.org/10.2903/j.efsa.2018.5263.;

N.keďže v nariadení (ES) č. 1829/2003 vyžaduje, aby geneticky modifikované potraviny alebo krmivá nemali nepriaznivé účinky na ľudské zdravie, zdravie zvierat alebo životné prostredie a aby Komisia pri príprave svojho rozhodnutia zohľadnila všetky relevantné ustanovenia práva Únie a ostatné legitímne faktory týkajúce sa posudzovanej záležitosti; keďže medzi tieto legitímne faktory by mali patriť záväzky Únie v rámci cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, Parížskej dohody o zmene klímy Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4. a Dohovoru Organizácie spojených národov o biologickej diverzite Ú. v. EÚ L 309, 13.12.1993, s. 3, ELI: http://data.europa.eu/eli/convention/1993/626/oj.;

O.keďže nie je dostatočne zaručené nezávislé monitorovanie možných nepriaznivých účinkov na biodiverzitu, zdravie pôdy, opeľovače a necieľové organizmy a dohľad nad nimi;

P.keďže v prípadoch vedeckej neistoty by sa mala uplatňovať zásada predbežnej opatrnosti ustanovená v článku 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

Q.keďže Únia ako zmluvná strana Dohovoru OSN o biologickej diverzite a v súlade s článkom 3 tohto dohovoru má povinnosť zabezpečiť, aby činnosti vykonávané v rámci jej jurisdikcie alebo pod jej kontrolou nespôsobovali škody na životnom prostredí iných štátov;

R.keďže obnovenie povolenia geneticky modifikovanej kukurice v Únii by nebolo v súlade s medzinárodnými záväzkami v oblasti znižovania pesticídov V decembri 2022 bol na 15. konferencii zmluvných strán Dohovoru OSN o biologickej diverzite schválený globálny rámec pre biodiverzitu, ktorý zahŕňa globálny cieľ znížiť riziko používania pesticídov do roku 2030 aspoň o 50 % (pozri: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_22_7834). vzhľadom na zvýšenú expozíciu ľudí, zvierat a životného prostredia glyfozátu, dikambe a glufosinátu v krajinách, v ktorých sa pestuje táto geneticky modifikovaná plodina tolerantná voči herbicídom, spolu s potenciálne závažnými súvisiacimi zdravotnými výsledkami;

S.keďže pestovanie geneticky modifikovanej kukurice nie je v Únii povolené;

T.keďže vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2026/1443 by umožnilo dovoz do Únie, ktorý nie je v súlade s normami, ktoré dodržiavajú poľnohospodári Únie, čím by sa dostali do konkurenčnej nevýhody;

U.keďže v záveroch strategického dialógu o budúcnosti poľnohospodárstva v EÚ https://commission.europa.eu/strategy-and-policy/priorities-2019-2024/european-green-deal/agriculture-and-green-deal/strategic-dialogue-future-eu-agriculture_sk. sa Komisia vyzýva, aby prehodnotila prístup, pokiaľ ide o prístup na trh pre agropotravinový dovoz a vývoz, a to vzhľadom na rozdiely medzi normami Únie a jej obchodných partnerov; keďže spravodlivejšie obchodné vzťahy na celosvetovej úrovni, ktoré sú v súlade s cieľmi zdravého životného prostredia, boli jednou z hlavných požiadaviek poľnohospodárov počas demonštrácií v rokoch 2023, 2024 a 2025;

V.keďže Európsky parlament opakovane zdôraznil, že Komisia by nemala povoľovať GMO v prípadoch, keď členské štáty nedosiahnu kvalifikovanú väčšinu v Stálom výbore pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá alebo v odvolacom výbore, aby sa vyriešil pretrvávajúci demokratický deficit;

W.keďže Komisia naďalej povoľuje geneticky modifikované organizmy, hoci si sama uvedomuje nedostatky z hľadiska demokracie, nízku podporu členských štátov a námietky Európskeho parlamentu;

X.keďže na základe prístupu „jedno zdravie“ sa vyžaduje, aby sa pri hodnotení dlhodobej udržateľnosti a bezpečnosti geneticky modifikovaných organizmov zohľadňovala vzájomná závislosť medzi zdravím ľudí, zvierat, rastlín a životného prostredia;