1.víta legislatívny návrh Komisie na 28. právny režim pre spoločnosti („EU Inc.“); uznáva jeho potenciálny systémový vplyv na fungovanie jednotného trhu a celkovú konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ; zdôrazňuje však, že návrh 28. režimu nesmie nahradiť žiadne ďalšie legislatívne úsilie o zníženie fragmentácie a rozdielov medzi regulačnými rámcami členských štátov;

2.zdôrazňuje prijatie uznesenia s odporúčaniami pre Komisiu o 28. režime: nový právny rámec pre inovačné podniky.

3.víta prijatie programu „Jedna Európa, jeden trh“ s cieľom uvoľniť potenciál jednotného trhu; berie na vedomie výzvu Európskej rady na prijatie 28. režimu pre právo obchodných spoločností; berie na vedomie nedostatok odkazov Európskej rady na cielenú harmonizáciu daňovej politiky v rámci tohto programu, najmä vzhľadom na to, že MSP si za najčastejšiu prekážku rozširovania vybrali fragmentáciu daní a DPH;

4.zdôrazňuje skutočnosť, že zdaňovanie je vo väčšine prípadov vo výlučnej právomoci členských štátov, ale najmä z hľadiska postupov existuje priestor na ďalšie zjednodušenie alebo cielenú harmonizáciu zameranú na rôzne režimy dodržiavania predpisov, zložité a roztrieštené zdaňovanie právnických osôb, oznamovacie povinnosti a administratívne prekážky pri zaobchádzaní s cezhraničnými investíciami; zdôrazňuje pozitívny prínos predchádzajúcich legislatívnych iniciatív EÚ v oblasti zdaňovania, najmä v boji proti daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a podvodom, ktoré dopĺňajú vnútroštátne právne rámce;

5.žiada, aby bola iniciatíva 28. režimu vo svojej podstate ambiciózna, a to aj pokiaľ ide o daňové aspekty, pri plnom rešpektovaní zmlúv, s cieľom umožniť MSP, malým spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou a inovačným spoločnostiam rozširovať sa a bezproblémovo fungovať bez nadnárodných prekážok na celom jednotnom trhu EÚ;

6.zdôrazňuje, že 28. režim nesmie za žiadnych okolností umožňovať obchádzanie povinnej vnútroštátnej ochrany pracovníkov, ich sociálnych práv, zástupcov a odborových zväzov, ani sa nesmie stať prostriedkom na oslabenie, zníženie alebo oslabenie existujúcej úrovne ochrany na úrovni EÚ alebo na vnútroštátnej úrovni; zdôrazňuje, že 28. režim by mal podporovať inovácie, transparentnosť politík spoločností a rozmerový rast a škálovateľnosť spoločností tým, že bude podporovať odstraňovanie právnych a daňových prekážok, ktoré obmedzujú cezhraničný rozvoj a expanziu, ako aj daňovú spravodlivosť, a zároveň účinne predchádzať daňovým, sociálnym a regulačným rozdielom;

7.zdôrazňuje, že výhody digitalizácie a zjednodušenia požiadaviek na dodržiavanie predpisov, ktoré sa zavedú v rámci daňového modulu 28. režimu (ďalej len „daňový modul“), by sa mali sprístupniť všetkým spoločnostiam v rámci EU Inc.;

8.domnieva sa, že 28. režim je strategickým krokom k ďalšiemu prehĺbeniu jednotného trhu, čím sa podporí európska integrácia a zlepší fungovanie jednotného trhu a jeho konkurencieschopnosť;

9.zdôrazňuje, že 28. režim by sa mal zaviesť prostredníctvom modulárneho prístupu; chápe, že navrhované nariadenie, ktorým sa stanovuje podnikový právny rámec („EU Inc.“), je prvým krokom, ku ktorému možno doplniť ďalšie moduly vrátane tých, ktoré sa týkajú zdaňovania (daňový modul); domnieva sa, že tieto budúce moduly by sa mali vzťahovať na príslušné aspekty celého životného cyklu spoločností a mali by sa neustále vyhodnocovať na základe medzinárodných referenčných hodnôt;

10.domnieva sa, že daňový modul by sa mohol doplniť do legislatívneho návrhu nariadenia, ktorým sa stanovuje právny rámec pre podniky („EU Inc.“), ktorý by sa mal cielene, ambiciózne a primerane rozšíriť na oblasť zdaňovania; domnieva sa, že medzi potenciálne prínosy daňového modulu patria nižšie náklady na dodržiavanie predpisov, zjednodušené regulačné postupy, zvýšená právna istota, predvídateľnosť a plynulejší prístup na cezhraničné trhy, čím sa zlepší a prehĺbi európsky jednotný trh;

11.konštatuje, že ak má byť daňový modul dosiahnuteľný v existujúcom rámci zmluvy a ak platný legislatívny postup neprináša výsledky, mala by sa zvážiť buď opt-in štruktúra príslušných právnych predpisov, alebo posilnená spolupráca ako posledná možnosť na riešenie nedostatkov daňovej politiky; konštatuje, že daňová politika naďalej podlieha jednomyseľnosti v Rade EÚ; zastáva názor, že prechod na používanie hlasovania kvalifikovanou väčšinou je potrebný v určitých aspektoch daňovej politiky, napríklad pri vykonávaní medzinárodných dohôd podpísaných všetkými členskými štátmi, určitých administratívnych postupov alebo právnych vymedzení pojmov, aby sa zabránilo jednomyseľnosti pri obmedzovaní regulačnej harmonizácie a aby sa občanom a podnikom zabránilo plne využívať výhody jednotného trhu; konštatuje, že takýto modul by mal byť navrhnutý ako voliteľný, jasný a právne bezpečný systém, ktorý je kedykoľvek otvorený pristúpeniu iných členských štátov, čím sa zabráni ďalšej fragmentácii a zabezpečí súdržnosť jednotného trhu;

12.trvá na tom, že 28. režim musí účinne znížiť zložitosť dodržiavania predpisov pre zúčastnené spoločnosti a nesmie vytvoriť paralelný súbor pravidiel, ktorý by bol ďalšou vrstvou nad vnútroštátnymi právnymi systémami a ktorý by viedol k zvýšeniu právnych deformácií, prekrývania alebo nezrovnalostí alebo k dodatočnej administratívnej záťaži; pripomína, že hlavným cieľom nového režimu je zjednodušenie a konkurencieschopnosť, ktoré musia byť vždy zabezpečené a zároveň sa treba usilovať o vzostupnú sociálnu konvergenciu;

13.zdôrazňuje, že cieľom 28. režimu aj jeho daňového modulu nie je vytvoriť nespravodlivé daňové zvýhodnenie pre spoločnosti alebo ich zamestnancov, ale podstatne znížiť zložitosť a administratívnu záťaž vyplývajúcu z rôznych povinností pri súčasnom rešpektovaní osobitných charakteristík takýchto spoločností;

14.zdôrazňuje, že s cieľom zabrániť ďalšej zložitosti by ustanovenia 28. režimu mali byť v súlade so všetkými ostatnými dôležitými návrhmi Komisie a príslušnými usmerneniami Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) týkajúcimi sa väčšej integrácie v rámci jednotného trhu, konkrétne v oblasti daní a uplatniteľných daňových právnych predpisov, najmä v rámcoch EÚ na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom vrátane smernice o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 19.7.2016, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2016/1164/oj). (ATAD);

15.požaduje modulárny a pilotný prístup pre 28. režim, v ktorom bude v popredí právo obchodných spoločností; zdôrazňuje, že tieto moduly musia účinne znížiť zložitosť dodržiavania predpisov pre zúčastnené spoločnosti, ale trvá na prijatí plánu, pokiaľ ide o to, čo by sa malo doplniť a kedy, aby boli známe na začiatku a priebežne upravované v rámci pravidelného procesu demokratického preskúmania;

16.v tejto súvislosti zdôrazňuje, že s cieľom zabezpečiť (politickú) uskutočniteľnosť a zachovať kontrolu členských štátov nad podstatnou časťou ich daňovej politiky, ako sa stanovuje v súčasných právnych rámcoch, by sa rozsah daňového modulu mal ako východiskový bod obmedziť na podskupinu spoločností, ako sú cezhraničné startupy a scaleupy orientované na rast, ktoré zvyčajne vytvárajú pre členské štáty len obmedzené príjmy z dane z príjmov právnických osôb; berie na vedomie odporúčanie Komisie z 18. marca 2026, ktorým sa stanovuje vymedzenie takýchto spoločností pomocou kritérií, ako sú ich výdavky na výskum a vývoj a ich veľkosť, ktoré bolo pripojené k návrhu EU Inc.;

17.zdôrazňuje, že všetky daňové stimuly v rámci 28. režimu musia byť plne zlučiteľné s pravidlami štátnej pomoci a navrhnuté tak, aby sa zabránilo škodlivej daňovej súťaži a zároveň sa zabezpečili rovnaké podmienky v rámci jednotného trhu;

18.opakuje, že spoločnosti, ktoré sa dobrovoľne rozhodnú pre 28. režim a jeho daňový modul, by mali byť viazané jeho pravidlami, a že ich voľba rozhodnúť sa pre tento režim musí byť automaticky uznaná v právnych rámcoch všetkých členských štátov, čo im umožní pôsobiť na trhu ktoréhokoľvek iného členského štátu ako akémukoľvek inému vnútroštátne registrovanému podniku; pripomína, že vstup do 28. režimu by mal byť dobrovoľný, ale odchod z neho by mal byť povinný po splnení jasne vymedzených kritérií vrátane prvotnej verejnej ponuky; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že by sa mala uplatňovať zásada nediskriminácie vo vzťahu k vnútroštátnym právnym formám spoločností;

19.konštatuje, že sa musia stanoviť podmienky vystúpenia pre spoločnosti, ktoré sa rozhodnú vystúpiť z vlastnej iniciatívy, vrátane požiadaviek na oznámenie, možných minimálnych období účasti a nadobudnutia účinnosti stiahnutia, a že po splnení príslušných kritérií vystúpenia sa musí poskytnúť dostatočný čas na umožnenie potrebnej transformácie spoločností, čím sa zabezpečí predvídateľná a postupná transformácia a zároveň sa minimalizujú príležitosti na regulačnú arbitráž;

20.uznáva, že neutralita právnej formy a fiškálna nediskriminácia sú nevyhnutné na zabezpečenie dostatočného dopytu po režime; vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby zmenila acquis EÚ týkajúce sa zdaňovania, či už priamo alebo nepriamo, s cieľom zabezpečiť, aby spoločnosti pôsobiace v rámci 28. režimu mohli patriť do jeho rozsahu pôsobnosti, a aby zjednodušila a ďalej harmonizovala postupy prístupu k výhodám týchto smerníc;

21.zastáva názor, že v počiatočných fázach životného cyklu spoločnosti je pri transformácii inovačnej koncepcie na životaschopný subjekt kľúčová rýchlosť a jednoduchosť bez nutnosti vytvoriť samostatné právne formy vo všetkých jednotlivých členských štátoch; zdôrazňuje, že v prípade 28. režimu sa musí štandardne stanoviť jednotná, plne digitálna registrácia na jednotnom kontaktnom mieste spolu s poskytnutím jednotného daňového čísla vrátane plne štandardizovanej dokumentácie, vzorov a jednotného rozhrania na podávanie daňových priznaní a dodržiavanie zásady prvoradosti angličtiny ako komunikačného jazyka bez oslabenia iných úradných jazykov EÚ; pripomína, že 28. režim by mal spájať jasnú právnu štruktúru, zmysluplné a ex ante kvantifikovateľné prínosy pre spoločnosti a silnú inštitucionálnu podporu; zdôrazňuje synergie s návrhom na zriadenie európskych podnikových peňaženiek (COM(2025)0838), ktorého cieľom je vytvoriť bezproblémové a bezpečné prostredie pre digitálnu interakciu medzi hospodárskymi subjektmi a subjektmi verejného sektora;

22.konštatuje, že jednotné kontaktné miesto alebo prípadne iné centrum, by malo fungovať aj ako digitálna platforma na podporu spoločností počas celého ich životného cyklu v rámci 28. režimu a jeho rôznych modulov; zdôrazňuje, že by malo poskytovať zjednodušený prístup k príslušným regulačným, daňovým a administratívnym informáciám vo všetkých členských štátoch, zabezpečiť transparentnosť a právnu istotu, ako aj zahŕňať možnosť zápisu, riadenia a zrušenia činností;

23.bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek ďalšie ochranné opatrenia, zdôrazňuje, že opatrenia proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam stanovené v súčasných právnych predpisoch EÚ sa musia uplatňovať dôkladne; zdôrazňuje, že k daňovému modulu by mali mať prístup len spoločnosti so skutočnými hospodárskymi činnosťami v rámci EÚ, a že tento modul by nemal viesť k vytváraniu schránkových spoločností, pretože takéto praktiky narúšajú regulačnú integritu, narúšajú spravodlivú hospodársku súťaž a narúšajú skutočnú hospodársku činnosť v rámci EÚ; zdôrazňuje, že daňový modul by sa nemal stať nástrojom vyberania najvýhodnejších daňových podmienok a za žiadnych okolností sa nesmie stať prostriedkom na neprimerané zníženie alebo obchádzanie súčasných úrovní zdaňovania na úrovni EÚ alebo na vnútroštátnej úrovni;

24.domnieva sa, že spoločnosť, v prípade ktorej sa oficiálne zistilo porušenie záväzných pravidiel týkajúcich sa podvodov, daní, únikov v oblasti sociálneho zabezpečenia alebo účasti zamestnancov, by nemala byť oprávnená zapojiť sa do daňového modulu;

25.zdôrazňuje, že transparentný, zodpovedný a efektívny rámec finančného výkazníctva je nevyhnutnosťou, a že jednotné účtovné štandardy by sa mali štandardne uplatňovať na všetky spoločnosti pôsobiace v rámci 28. režimu vo všetkých zúčastnených členských štátoch, pričom by sa v prípade potreby malo vychádzať z medzinárodne uznávaných štandardov, ako sú medzinárodné štandardy finančného výkazníctva;

26.zastáva názor, že nedostatočná harmonizácia politiky dane z príjmov právnických osôb predstavuje významnú prekážku cezhraničnej hospodárskej činnosti v rámci EÚ a zároveň zvyšuje riziká agresívneho daňového plánovania; navrhuje preto, aby sa v záujme zabezpečenia jasného, účinného a transparentného daňového režimu budúci daňový modul zameral na jednotný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb pre zúčastnené spoločnosti v celej EÚ; pripomína predchádzajúce iniciatívy, ako je spoločný základ dane z príjmov právnických osôb, CCCTB, BEFIT a model daňového systému ústredia pre MSP, a navrhuje, aby daňový modul poskytoval jednotnú metódu určovania zdaniteľného príjmu v súlade s usmerneniami OECD, čím by sa odstránila roztrieštenosť výpočtu základu dane a znížila cezhraničná neistota; zdôrazňuje, že daňový modul nesmie ďalej obmedzovať diskrečnú právomoc členských štátov stanoviť sadzby dane z príjmov právnických osôb; zdôrazňuje, že 28. režim by mal uprednostňovať skutočnú konsolidáciu s cieľom zabezpečiť účinnú cezhraničnú kompenzáciu strát, a tým stimulovať cezhraničné investície;

27.konštatuje, že vzhľadom na návrh úľavy na zníženie zvýhodňovania dlhu voči vlastnému imaniu by mal modul podporovať neutralitu medzi dlhovým a kapitálovým financovaním, aby sa odstránili štrukturálne daňové zvýhodňovania a posilnili kapitálové investície, čo je obzvlášť dôležité pre startupy a scaleupy, ktoré sa v počiatočných fázach svojho rozvoja spoliehajú predovšetkým na kapitálové financovanie;

28.navrhuje, aby sa 28. režim usiloval o zjednodušenie daňovej správy a zníženie cezhraničnej neistoty, a to podľa možnosti aj štandardizáciou daňových priznaní, zabránením duplicitným priznaniam a zlepšením komunikácie medzi daňovými orgánmi a uplatňovaním zásady „najprv digitálne“;

29.navrhuje, aby sa konsolidovaný základ dane prerozdeľoval medzi členské štáty pomocou vopred dohodnutého vzorca, ktorý by odrážal skutočnú hospodársku činnosť, ako je predaj, práca, hmotný majetok a digitálna prítomnosť, a nahradil by zložité spory v rámci skupiny týkajúce sa transferového oceňovania v rámci režimu transparentnou metódou prideľovania v súlade s usmerneniami OECD; zdôrazňuje, že by to bolo zjednodušenie aj nástroj na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam;

30.pripomína, že daňové sadzby musia zostať v právomoci členských štátov; konštatuje však, že údaje by sa mohli oznamovať prostredníctvom jednotného oznamovacieho rozhrania;

31.zdôrazňuje, že dvojitému zdaneniu treba účinne predchádzať napríklad jednotnou definíciou a klasifikáciou kapitálových ziskov a platieb v rámci režimu, automatickým vzájomným uznávaním daňovej situácie;

32.navrhuje, aby členské štáty zvážili zriadenie osobitných senátov v rámci svojich vnútroštátnych súdov, ktoré by sa zaoberali spormi týkajúcimi sa daňového modulu, a aby takéto senáty mohli riešiť spory v angličtine;

33.zdôrazňuje, že cezhraničné škálovanie môže zahŕňať časté udalosti v oblasti mobility podnikov a reorganizácie a že so zámerom využiť súčasný rámec pre daňovo neutrálne operácie by mal daňový modul zahŕňať rozšírenie súčasného práva EÚ a riešiť daňové spory súvisiace s mobilitou prostredníctvom posilnenej administratívnej koordinácie a väčšej vecnej istoty, pričom by sa malo zabezpečiť, aby všetky zjednodušujúce opatrenia naďalej podliehali primeraným zárukám proti zneužívaniu Európsky parlament, tematická sekcia pre hospodárstvo a rast; Filip Debelva, Joris Luts, Anne Mieke Vandekerkhove, Niels Bammens, štúdia o uskutočniteľnosti 28. daňového režimu a jeho potenciáli na podporu konkurencieschopnosti EÚ, 2026.;

34.zdôrazňuje, že na zníženie zaťaženia spojeného s dodržiavaním predpisov musia účastníci režimu fungovať v centralizovanom rámci DPH, pričom jednotné identifikačné číslo DPH v EÚ a digitálny portál jednotného kontaktného miesta Balík opatrení týkajúcich sa DPH v digitálnom veku. musia zahŕňať priznania a vrátenie dane vo všetkých členských štátoch cez včasné a účinné postupy vrátenia daní a zníženej potreby viacnásobných registrácií; zdôrazňuje význam podpory využívania interoperabilných digitálnych riešení vrátane elektronickej fakturácie s cieľom zjednodušiť dodržiavanie predpisov, zvýšiť transparentnosť a znížiť administratívne náklady; pripomína, že cieľom daňového modulu by malo byť zjednodušenie postupov, a nie harmonizácia sadzieb DPH, čo by spoločnostiam umožnilo rozširovať sa bez znásobovania administratívnych rozhraní;

35.zdôrazňuje, že cezhraničné kapitálové toky v rámci modulu by mali profitovať z koordinovanejšieho a efektívnejšieho zaobchádzania, pri ktorom by dividendy, úroky a licenčné poplatky medzi zúčastnenými subjektmi a ich pridruženými investičnými nástrojmi mali podliehať spoločnému zjednodušenému postupu zrážkovej dane a minimálnemu účinnému zdaneniu; navrhuje, aby sa okamžité uznanie daňovej rezidencie dosiahlo prostredníctvom centralizovaného digitálneho registra EÚ, ktorý umožní zjednodušené digitálne colné konanie a odstráni manuálne oneskorenia vrátenia dane, ktoré boli identifikované ako kľúčová prekážka škálovania v EÚ Smernica Rady (EÚ) 2025/50 z 10. decembra 2024 o rýchlejšej a bezpečnejšej úľave pri nadmerných zrážkových daniach (Ú. v. EÚ L, 2025/50, 10.1.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2025/50/oj).;

36.vyzýva na vypracovanie jasného a transparentného vymedzenia skutočného vlastníctva na daňové účely, ktoré by identifikovalo skutočných vlastníkov firiem, alebo aspoň zrozumiteľného a všeobecne akceptovaného súboru kritérií, na základe ktorých by sa mala poskytovať úľava na zrážkovej dani pri zdroji, a malo by sa zabrániť zdĺhavým postupom vrátenia dane, ktoré by sa však mali zachovať v situáciách, keď nie je splnené žiadne z kritérií;

37.víta návrh Komisie na dobrovoľné využívanie zamestnaneckých opcií na akcie v EÚ v rámci širšieho návrhu EU Inc., a najmä jeho zásadu, že k zdaňovaniu by malo dochádzať a malo by sa naň vzťahovať rovnaké daňové zaobchádzanie, aké sa uplatňuje na iné zamestnanecké opcie na akcie alebo podobné nástroje podľa vnútroštátneho práva; domnieva sa však, že zavedenie systému zamestnaneckých opcií na akcie v EÚ by malo byť v rámci daňového modulu povinné; poznamenáva, že zisky by sa mali považovať za kapitálové príjmy, a nie za príjmy zo závislej činnosti, čím by sa zosúladili stimuly pre zamestnancov s dlhodobým rastom spoločností a odstránil by sa rušivý vplyv počiatočného zdaňovania; podporuje riešenie otázky konvertibility prostredníctvom systémov opcií na akcie v celej Európe s cieľom uľahčiť premenu existujúcich spoločností na 28. režim;

38.zdôrazňuje úlohu systémov zamestnaneckých akcií a podobných mechanizmov pri vytváraní stimulov na prilákanie talentov a kľúčových pracovníkov v rámci takýchto spoločností; zdôrazňuje, že medzi kľúčových zamestnancov patria zakladatelia a ďalší kľúčoví zamestnanci, ktorých zručnosti a odborné znalosti sú rozhodujúce pre rozvoj spoločnosti; zdôrazňuje, že transparentný, hospodársky vhodný a predvídateľný daňový režim pre takéto nástroje je nevyhnutný na udržanie týchto spoločností v EÚ a na prilákanie a udržanie talentov za podmienok porovnateľných s podmienkami dostupnými v iných konkurenčných jurisdikciách;

39.požaduje štandardizovanú metódu oceňovania EÚ, ktorá poskytne pravidlá tzv. bezpečného prístavu na určenie hodnoty akcií a opcií na akcie v nekótovaných spoločnostiach, zabráni spätnému prehodnocovaniu a zníži právnu neistotu; domnieva sa, že takéto ocenenia by mali uznávať zúčastnené daňové správy, pokiaľ sa nepreukáže zneužitie, podvod alebo zjavná chyba;

40.pripomína, že príspevky na sociálne zabezpečenie a dane z dôchodkov uplatniteľné na pracovníkov, ktorí vykonávajú svoju činnosť vo viac ako jednom členskom štáte, sú stanovené vo viacštátnom rámci pre pracovníkov podľa článku 13 nariadenia (ES) č. 883/2004 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2004/883/oj)., podľa ktorého sa uplatniteľné právne predpisy určujú v súlade s viacerými faktormi, čím sa zvyšuje právna istota a znižuje cezhraničná administratívna záťaž;

41.požaduje cielené pravidlá na zabezpečenie daňovej istoty pre zamestnancov, ktorí sa pohybujú medzi členskými štátmi, v období medzi poskytnutím zamestnaneckých akcií a predajom podkladových akcií, a to aj prostredníctvom zjednodušeného jednotného digitálneho oznamovania zamestnávateľom, ako aj zabránením dvojitému alebo viacnásobnému zdaneniu na mieste predaja zamestnaneckých akcií; zdôrazňuje, že akékoľvek prideľovanie práv zdaňovať by malo zostať primerané, jednoduché a predvídateľné;

42.vyjadruje poľutovanie nad tým, že hoci všetky členské štáty majú vnútroštátne právne predpisy v súlade s usmerneniami OECD o transferovom oceňovaní, uplatňovanie týchto usmernení sa naďalej líši v dôsledku neexistencie smernice EÚ o transferovom oceňovaní; zdôrazňuje, že s cieľom zabrániť tomu, aby sa náklady na dodržiavanie predpisov stali štrukturálnou prekážkou expanzie, by sa mala podstatne znížiť zložitosť transferového oceňovania; domnieva sa, že je potrebné vychádzať z prvkov CCCTB s cieľom poskytnúť ucelený základ pre jednotný európsky daňový rámec; v rámci daňového modulu navrhuje, aby Komisia jasne špecifikovala pravidlá transferového oceňovania uplatniteľné na spoločnosti, ktoré sa rozhodnú pre 28. režim, a zahrnula koordinované bezpečné prístavy, ktoré by sa mali uplatňovať na bežné vnútroskupinové služby a nízkorizikové transakcie, a harmonizované prístupy, ktoré by sa mali uplatňovať na udeľovanie licencií na duševné vlastníctvo a rozdeľovanie nákladov s cieľom obmedziť spory, pričom požiadavky na dokumentáciu by mali byť primerané veľkosti a fáze rastu spoločnosti;

43.požaduje harmonizáciu vymedzenia kapitálových ziskov a zaobchádzania s nimi, ako aj účinné mechanizmy na predchádzanie dvojitému zdaneniu a na zníženie cezhraničnej neistoty; navrhuje posúdiť možnosť vytvorenia jednotného digitálne overeného štatútu investorov na základe súboru spoločných noriem s cieľom zabezpečiť, aby sa ich oprávnenosť automaticky uznávala vo všetkých členských štátoch s cieľom uľahčiť cezhraničné investície; zastáva názor, že treba zaviesť štandardizované investičné nástroje vrátane harmonizovaných konvertibilných modelov financovania a vzorov dohôd akcionárov, aby sa znížili transakčné náklady a právna neistota a zároveň posilnila ochrana investorov a transparentnosť trhu;

44.zdôrazňuje, že jedným z cieľov nového režimu je prispieť k rozvoju skutočného kapitálového trhu EÚ a umožniť podnikom, ktoré patria do jeho rozsahu pôsobnosti, získať potrebné finančné prostriedky a zároveň zachovať prítomnosť v EÚ; zdôrazňuje preto, že je potrebné mobilizovať vysoký objem úspor v EÚ na uvedené investície, najmä vytvorením atraktívnych a prístupných investičných produktov pre retailových investorov, a zároveň zabrániť riziku, že takéto úspory budú smerovať do jurisdikcií mimo EÚ; zdôrazňuje, že daňový modul musí uľahčiť odstránenie súčasnej medzery vo financovaní v EÚ;

45.zdôrazňuje, že 28. režim by mal priamo riešiť štrukturálne prekážky, ktoré obmedzujú mobilizáciu kapitálu v Európe; pripomína, že z hľadiska investorov sa musí zabezpečiť regulačné a prudenciálne zosúladenie; domnieva sa, že 28. režim by mal obsahovať harmonizované pravidlá týkajúce sa dlhových nástrojov podobných vlastnému kapitálu vrátane pravidiel platobnej neschopnosti súvisiacich s týmito nástrojmi, ktoré by investorom umožnili investovať do spoločnosti bez toho, aby nad ňou získali práva kontroly;

46.zdôrazňuje, že daňový modul by mal zaviesť vhodné koordinované daňové stimuly a prísne podmienené daňové zamerané na výskum, vývoj a reinvestície; konštatuje, že harmonizovaným základom pre stimuly v oblasti výskumu a vývoja by sa mali stanoviť spoločné vymedzenia oprávnenosti a minimálne normy vo všetkých členských štátoch, okrem iného vrátane sociálnej kondicionality, nástrojov pravidelného monitorovania a hodnotenia daňových výdavkov s cieľom zabezpečiť, aby: i) boli vhodné na daný účel, ii) boli nákladovo efektívnym spôsobom podpory inovácií; iii) nemali žiadne neočakávané ani negatívne dôsledky; zdôrazňuje, že podniky, ktoré sa rozhodnú pre daňový modul, by nemali byť znevýhodnené v prístupe k programom alebo stimulom členských štátov na základe ich právnej formy;

47.ďalej zdôrazňuje, že koncepcia stimulov pre výskum a vývoj v rámci daňového modulu musí byť výslovne nastavená tak, aby bola v súlade s druhým pilierom globálneho rámca minimálnej dane OECD, a najmä že sa musí riešiť interakcia s pravidlami kvalifikovaného vratného daňového úveru s cieľom zabezpečiť, aby podniky patriace do pôsobnosti daňového modulu, ktoré nemusia mať žiadny súčasný zisk, mohli napriek tomu v plnej miere využívať stimuly bez neprimeranej administratívnej záťaže;

48.pripomína, že je potrebné výrazne stimulovať činnosti škálovania; domnieva sa, že ak sa reinvestované zisky používajú na výskum a vývoj, tak by digitalizácia alebo ekologické inovácie mali byť oprávnené na dočasné dodatočné odpočty alebo odklady platenia daní, čím by sa stimulovalo presmerovanie nerozdelených ziskov skôr na investície zvyšujúce produktivitu než na krátkodobú distribúciu, aby sa zvýšila technologická kapacita a konkurencieschopnosť; zdôrazňuje, že všetky stimuly musia byť navrhnuté tak, aby zostali transparentné, jednoduché a v súlade s pravidlami štátnej pomoci;

49.vyzýva Komisiu, aby zabezpečila komplexné preskúmanie a v prípade potreby revízie daňových aspektov 28. režimu v pravidelných intervaloch vrátane možnosti doplniť do režimu nové právne predpisy týkajúce sa modulov, posúdenia miery ich prijatia spoločnosťami, najmä MSP, startupmi a scaleupmi, a ich rozvoja a hospodárskeho rastu, ich zosúladenia s vyvíjajúcimi sa podnikateľskými a spoločenskými potrebami, ich celkovej vhodnosti na daný účel a ich vplyvu na konkurencieschopnosť EÚ (medzinárodné referenčné porovnávanie); domnieva sa, že preskúmanie by sa malo uskutočňovať každé štyri roky, aby sa zabezpečila prispôsobivosť novým výzvam;

50.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.