<?xml version="1.0" encoding="UTF-8" standalone="no"?><SDOCTA xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="TA.xsd"><IDENT><STRING BOLD="on">P10_TA(2026)0271</STRING></IDENT><TI><STRING BOLD="on">Spoločné oznámenie o humanitárnej pomoci (JOIN(2026)0025)</STRING></TI><HIDDEN><STRING HIDDEN="on" ITALIC="on">(B10-0339/2026)</STRING></HIDDEN><TXTLST><RESOL><TI><STRING BOLD="on">Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júla 2026 k spoločnému oznámeniu o humanitárnej pomoci (JOIN(2026)0025) (2026/2734(RSP))</STRING></TI><TEXT><PREAMBLE><PRINIT><STRING ITALIC="on">Európsky parlament,</STRING></PRINIT><GRVISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 27. mája 2026 s názvom „Ochrana hodnôt, presadzovanie reforiem, dosahovanie výsledkov: humanitárna činnosť EÚ v meniacom sa svetovom poriadku“ (JOIN(2026)0025) (spoločné oznámenie o humanitárnej pomoci) a na sprievodné spoločné pracovné dokumenty útvarov o strategickom prístupe k humanitárnej diplomacii EÚ (SWD(2026)0312), o integrovanom prístupe k nestabilite (SWD(2026)0313) a o humanitárnych dodávateľských reťazcoch (SWD(2026)0314),</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>	so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) z 31. októbra 2000 a deväť následných rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN o ženách, mieri a bezpečnosti,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na otázku adresovanú Komisii týkajúcu sa spoločného oznámenia o humanitárnej pomoci (JOIN(2026)0025) (O-000026/2026 – B10‑0013/2026),</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na článok 142 ods. 5 a článok 136 ods. 2 rokovacieho poriadku</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre rozvoj,</P></VISA></GRVISA><GRCONS><CONS><P><NO.P>A.</NO.P>keďže humanitárne potreby rýchlo rastú a prevyšujú disponibilné finančné prostriedky; keďže viac ako 300 milióna ľudí v súčasnosti potrebuje humanitárnu pomoc; keďže OSN vyhlásila celosvetovú výzvu na získanie 33 miliárd USD a jej cieľom je využiť tieto finančné prostriedky na pomoc 135 miliónom ľudí v 50 krajinách v roku 2026; keďže na rovnocennú výzvu OSN z roku 2025 sa vyzbieralo len 12 miliárd USD, čo predstavuje najnižšiu úroveň financovania za posledných desať rokov<FOOTNOTE><FIELD> Úrad Organizácie Spojených národov pre koordináciu humanitárnych záležitostí, „Globálny prehľad humanitárnej situácie 2026“, https://humanitarianaction.info/document/global-humanitarian-overview-2026.</FIELD></FOOTNOTE>;</P></CONS><CONS><P><NO.P>B.</NO.P>keďže porušovanie medzinárodného humanitárneho práva dosahuje alarmujúcu úroveň, vrátane úmyselných útokov na civilistov a ich zabíjania, ničenia základnej infraštruktúry, ako sú školy a nemocnice, rozšíreného sexuálneho násilia, náboru detí ako bojovníkov, útokov na humanitárnych pracovníkov a zdravotnícky personál, núteného vysídľovania, vyhladovania civilistov ako spôsobu vedenia boja a úmyselného odopierania humanitárneho prístupu a jeho zneužívania ako zbrane;</P></CONS><CONS><P><NO.P>C.</NO.P>keďže toto porušovanie predstavuje porušenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodného humanitárneho práva, vrátane rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN č. 2286 (2016) a č. 2417 (2018); keďže humanitárna pomoc by sa nikdy nemala využívať ako nástroj a mala by sa dostať k civilistom v núdzi bez prekážok alebo diskriminácie v plnom súlade s medzinárodným humanitárnym právom;</P></CONS><CONS><P><NO.P>D.</NO.P>keďže prekážky v prístupe, vrátane byrokratických prekážok, obmedzení pohybu a zasahovania zo strany účastníkov konfliktov, čoraz viac obmedzujú schopnosť humanitárnych organizácií dostať sa k postihnutému obyvateľstvu<STRING ITALIC="on">;</STRING></P></CONS><CONS><P><NO.P>E.</NO.P>keďže Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) spustil celosystémovú iniciatívu „Humanitarian Reset“ s cieľom zvýšiť efektívnosť a účinnosť globálneho systému humanitárnej pomoci;</P></CONS><CONS><P><NO.P>F.</NO.P>keďže EÚ a jej členské štáty poskytujú najväčší podiel na celosvetovom financovaní humanitárnej pomoci<FOOTNOTE><FIELD> Európska rada a Rada, „Humanitárna pomoc“, https://www.consilium.europa.eu/en/policies/humanitarian-aid/.</FIELD></FOOTNOTE>;</P></CONS><CONS><P><NO.P>G.</NO.P>keďže humanitárne dodávateľské reťazce, od obstarávania až po konečné doručenie, predstavujú až 80 % celkových výdavkov na humanitárnu pomoc na celom svete;</P></CONS><CONS><P><NO.P>H.</NO.P>keďže po otrasoch uplynulých piatich rokov zostáva globálna nestabilita na takmer rekordne vysokej úrovni<FOOTNOTE><FIELD> Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), „States of Fragility 2025“, OECD Publishing, Paríž, 2025, https://doi.org/10.1787/81982370-en.</FIELD></FOOTNOTE>;</P></CONS><CONS><P><NO.P>I.</NO.P>keďže konflikty, zmena klímy a hospodárske faktory sú tromi hlavnými hnacími silami nárastu humanitárnych potrieb, čo zhoršuje potravinovú neistotu, vysídľovanie a zdravotné riziká a zvyšujú frekvenciu a intenzitu katastrof; keďže stúpanie morskej hladiny môže predstavovať existenčnú hrozbu pre malé ostrovné rozvojové štáty, ktoré patria medzi krajiny najviac zraniteľné voči zmene klímy, čo vedie k zvýšenej potrebe humanitárnych opatrení a opatrení v oblasti pripravenosti;</P></CONS><CONS><P><NO.P>J.</NO.P>keďže v období konfliktov a kríz sa existujúce rodové nerovnosti často zhoršujú, čo má za následok, že ženy a dievčatá, najmä tie, ktoré čelia prelínajúcim sa formám zraniteľnosti, sú neúmerne zasiahnuté konfliktmi, vysídlením, rodovo motivovaným násilím a vylúčením z prístupu k službám zachraňujúcim život a z rozhodovacích procesov; keďže podiel bilaterálnej humanitárnej pomoci zameranej na ciele v oblasti rodovej rovnosti bol v minulosti nízky a v posledných rokoch ešte klesol, pričom v rokoch 2021–2022 stagnoval na úrovni 17 %<FOOTNOTE><FIELD> OECD, „Financovanie rozvoja v prospech rodovej rovnosti 2024“, OECD Publishing, Paríž, 20245, https://doi.org/10.1787/e340afbf-en.</FIELD></FOOTNOTE>; keďže organizácie vedené ženami dostávajú v nestabilných štátoch iba 0,4 % bilaterálnej pomoci<FOOTNOTE><FIELD> Generálny tajomník OSN, „Ženy, mier a bezpečnosť – Správa generálneho tajomníka OSN“, 5. septembra 2025.</FIELD></FOOTNOTE>;</P></CONS><CONS><P><NO.P>K.</NO.P>keďže nútené vysídľovanie dosahuje bezprecedentnú úroveň a značná časť svetových utečencov a vnútroštátne vysídlených osôb žije v štátoch s nízkymi príjmami a v nestabilných štátoch, čo kladie čoraz väčšie nároky na humanitárnu pomoc a služby v oblasti ochrany;</P></CONS></GRCONS></PREAMBLE><DISPOSITIF><ACTLST><ACTINIT><STRING BOLD="on"><STRING ITALIC="on">Ochrana – dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva, humanitárnych zásad a ochrany civilistov a humanitárnych pracovníkov, ako aj vypracovanie spoločnej stratégie humanitárnej diplomacie</STRING></STRING></ACTINIT><ACTION><P><NO.P>1.</NO.P>víta záväzky prijaté v spoločnom oznámení o humanitárnej pomoci, ktoré sa týkajú medzinárodného humanitárneho práva a humanitárnych zásad humanity, nestrannosti, neutrality a nezávislosti; pripomína, že zvykové medzinárodné humanitárne právo je záväzné pre všetky strany ozbrojeného konfliktu; dôrazne odsudzuje bránenie v poskytovaní humanitárnej pomoci; zásadne odmieta a odsudzuje poskytovanie humanitárnej pomoci na presadzovanie vojenských zámerov, ako aj politizáciu humanitárnej pomoci prostredníctvom prísneho obmedzovania prístupu k pomoci zachraňujúcej životy, čo narúša základné humanitárne zásady;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>2.</NO.P>vyzýva Komisiu, aby odsúdila porušovanie medzinárodného humanitárneho práva a v rámci svojich vonkajších vzťahov dôsledne dôsledne vyvodzovala zodpovednosť voči subjektom, ktoré toto právo porušujú;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>3.</NO.P>vyzýva Komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) a členské štáty, aby posilnili opatrenia na ochranu humanitárneho priestoru, zabezpečili dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva a humanitárnych zásad, posilnili mechanizmy zodpovednosti, odstránili nedostatky v monitorovaní porušení, a to aj prostredníctvom zberu údajov a projektov, ako je „IHL in Focus“, a aby sa zdržali partnerstiev, ktoré by tieto zásady narušili;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>4.</NO.P>vyzýva Radu, vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a členské štáty, aby naďalej zabezpečovali, že reštriktívne opatrenia a postupy bánk zamerané na znižovanie rizík umožnia zásadovú humanitárnu činnosť, a to aj prostredníctvom systematického začleňovania a uplatňovania účinných, jasných a funkčných trvalých humanitárnych výnimiek a záruk do všetkých príslušných reštriktívnych opatrení, pričom by sa vychádzalo z trvalej výnimky stanovenej rezolúciou Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 2664 (2022);</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>5.</NO.P>zdôrazňuje, že ak EÚ financuje a poskytuje humanitárnu pomoc určenú na záchranu životov a predchádzanie hladomoru a tretia krajina jej poskytovaniu bráni alebo ho blokuje, EÚ musí využiť všetok politický, diplomatický, právny a hospodársky vplyv, ktorým disponuje, na zabezpečenie okamžitého a neobmedzeného prechodu tejto pomoci a zaistiť, aby sa dostala k obyvateľstvu v núdzi; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby systematicky upozorňovali na takéto prekážky na najvyššej politickej úrovni a prijali všetky potrebné opatrenia proti štátom, subjektom alebo jednotlivcom, ktorí sú za ne zodpovední, s cieľom dosiahnuť okamžité a neobmedzené poskytovanie humanitárnej pomoci;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>6.</NO.P>vyzýva Komisiu, aby posilnila svoju podporu bezpečnostných opatrení na ochranu humanitárnych pracovníkov, a to aj prostredníctvom vzdelávacích programov, najmä pre miestnych zamestnancov, ako aj vypracovaním spoločných minimálnych bezpečnostných noriem pre humanitárnu komunitu, posilnením koordinácie v oblasti bezpečnosti a dostupnosti kľúčových bezpečnostných údajov, združovaním bezpečnostných zdrojov a rozvíjaním spoločných iniciatív s humanitárnymi partnermi, a to aj v súvislosti s novými hrozbami, ako sú dezinformácie; naliehavo vyzýva Komisiu, aby z iniciatívy „Protect Aid Workers“ urobila trvalý globálny program s primeraným financovaním;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>7.</NO.P>vyzýva Komisiu, aby zvýšila podporu služieb v oblasti duševného zdravia a psychosociálnej podpory pre humanitárnych pracovníkov, najmä pre miestnych zamestnancov, vzhľadom na vysokú mieru stresu a traumy spojenú s humanitárnymi operáciami;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>8.</NO.P>čo najdôraznejšie odsudzuje nárast počtu útokov na humanitárnych pracovníkov a ich zabíjanie v oblastiach konfliktov; pripomína štátom ich povinnosť rešpektovať a chrániť pracovníkov humanitárnej pomoci a zdôrazňuje, že úmyselné útoky na pracovníkov zapojených do misie humanitárnej pomoci predstavujú vojnové zločiny; dôrazne odsudzuje používanie tzv. taktiky dvojitého úderu zdokumentovanej v konfliktoch vrátane tých na Ukrajine, v Gaze a Libanone, pri ktorej po počiatočnom útoku nasleduje jeden alebo viacero následných útokov, ktorých terčom sú často civilisti a záchranári, najmä humanitárni pracovníci, a ktoré môžu predstavovať vojnový zločin; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby jednoznačne odsúdili zabíjanie humanitárnych pracovníkov a aby vynaložili prostriedky na vyšetrovanie a stíhanie páchateľov;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>9.</NO.P>vyzýva Komisiu, EEAS, delegácie EÚ, osobitných zástupcov EÚ a členské štáty, aby v rámci prístupu „Tím Európa“ pracovali na spoločnej stratégii EÚ v oblasti humanitárnej diplomacie v úzkej spolupráci s humanitárnymi subjektmi, vrátane partnerských medzinárodných mimovládnych organizácií; zdôrazňuje, že účinná humanitárna diplomacia by mala byť prispôsobená konkrétnej situácii, založená na údajoch a opierajúca sa o miestne zakotvenú obhajobu záujmov a odborné znalosti, ako aj o systematický dialóg s miestnymi a národnými humanitárnymi partnermi a aktérmi v prvej línii priamo v teréne, vrátane miestnych organizácií občianskej spoločnosti a organizácií za práva žien, ktoré sa často nachádzajú v prvej línii humanitárnej reakcie;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>10.</NO.P>zdôrazňuje, že účinná a efektívna humanitárna diplomacia si vyžaduje posilnenie koordinácie medzi všetkými príslušnými humanitárnymi a politickými aktérmi a využitie všetkých možných diplomatických nástrojov, a to aj prostredníctvom kontaktných osôb pre humanitárnu diplomaciu a cielených komunikačných stratégií, s cieľom zlepšiť schopnosť EÚ chrániť humanitárny priestor v ozbrojených konfliktoch a zasadzovať sa proti porušovaniu medzinárodného humanitárneho práva;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>11.</NO.P>zdôrazňuje potrebu posilniť schopnosť EÚ monitorovať a dokumentovať porušenia medzinárodného humanitárneho práva, a to aj prostredníctvom podpory nezávislých mechanizmov zodpovednosti a spolupráce s medzinárodnými vyšetrovacími orgánmi;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>12.</NO.P>víta záväzok EÚ posilniť obhajobu a podporu odvetvia ochrany ako kľúčovej súčasti humanitárnej činnosti, ako aj rodovú rovnosť; je znepokojený prudkým nárastom útokov na humanitárnych pracovníkov, zdravotnícky personál a humanitárnu infraštruktúru, ako aj nárastom rodovo motivovaného násilia v humanitárnych kontextoch, vrátane sexuálneho násilia súvisiaceho s konfliktmi<FOOTNOTE><FIELD> Generálny tajomník OSN, „Sexuálne násilie súvisiace s konfliktmi – Správa generálneho tajomníka“, 21. apríla 2026.</FIELD></FOOTNOTE>; vyzýva Komisiu, (ESVČ, delegácie EÚ a členské štáty, aby do centra úsilia v oblasti humanitárnej pripravenosti a reakcie postavili ženy a dievčatá, prijali inkluzívny prístup a posilnili plné vykonávanie agendy „ženy, mier a bezpečnosť“, vrátane opatrení na ochranu žien a dievčat pred rodovo motivovaným násilím, a posilnili plnú, rovnocennú a zmysluplnú účasť žien vo všetkých fázach mierových procesov, vrátane humanitárnych reakcií a úsilia o obnovu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v nestabilných podmienkach poskytli 5 % svojej oficiálnej rozvojovej pomoci v nestabilných kontextoch organizáciám vedeným ženami a organizáciám zaoberajúcim sa právami žien prostredníctvom flexibilného a dlhodobého financovania, vzhľadom na dôležitú spájajúcu úlohu, ktorú ženy budujúce mier a organizácie vedené ženami zohrávajú ako prvé, ktoré reagujú na humanitárne krízy, a zároveň ako budovateľky mieru, mediátorky a aktérky rozvoja vo svojich komunitách; víta skutočnosť, že Komisia posilní svoje úsilie v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a reprodukčných práv v humanitárnych situáciách, a to aj prostredníctvom programu SHIELD (Sexuálne a reprodukčné zdravie v núdzových situáciách a dôstojný život), a vyzýva Komisiu, aby na tento program vyčlenila dostatočné finančné prostriedky;</P></ACTION></ACTLST><ACTLST><ACTINIT><STRING BOLD="on"><STRING ITALIC="on">Výkonnosť – Podpora humanitárnej reformy zameranej na ľudí, dosiahnutie účinnejších a efektívnejších humanitárnych reakcií</STRING></STRING></ACTINIT><ACTION><P><NO.P>13.</NO.P>vyjadruje hlboké poľutovanie nad celosvetovou krízou v oblasti financovania humanitárnej pomoci a rozvoja, ako aj nad rozhodnutím viacerých kľúčových darcov, vrátane viacerých členských štátov EÚ, znížiť svoje rozpočty na pomoc; vyzýva členské štáty, aby prijali dôveryhodné opatrenia na splnenie spoločného záväzku EÚ vyčleniť 0,7 % hrubého národného dôchodku na oficiálnu rozvojovú pomoc, pričom 10 % z tejto sumy by malo byť určených na humanitárnu pomoc;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>14.</NO.P>vyjadruje obavy, že rastúca geopolitická konkurencia a meniace sa priority darcov môžu odkloniť pozornosť a zdroje od najmenej rozvinutých a najzraniteľnejších krajín sveta; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri prideľovaní humanitárnej pomoci uplatňovali transparentné kritériá založené na potrebách a aby zabezpečili dostatočné a trvalé financovanie kríz, ktoré boli doteraz vo veľkej miere zanedbávané a nedostatočne financované;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>15.</NO.P>víta úsilie Komisie zamerané na zvýšenie efektívnosti pomoci a kvality financovania humanitárnej pomoci v rámci iniciatívy OSN „Humanitarian Reset“ a na uprednostnenie tých, ktorí to najviac potrebujú; zdôrazňuje, že okrem objemu pomoci majú v súvislosti s humanitárnou pomocou EÚ kľúčový význam aj jej kvalita a zodpovednosť, a že reformy v oblasti humanitárnej pomoci musia vychádzať z potrieb, byť orientované na výsledky a zamerané na efektívnosť a skutočný dopad; zdôrazňuje však, že tento postup sa nesmie stať čisto úsporným opatrením, ktoré by ohrozilo poskytovanie pomoci na základe zásad a potrieb; vyzýva Komisiu, aby sa zasadila o to, aby sa úspory dosiahnuté v rámci iniciatívy „Humanitarian Reset“ opätovne investovali do humanitárnych reakcií v prvej línii, a nie aby sa nimi znižovala celková úroveň pomoci; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že všetky humanitárne reformy, ktoré uskutočňujú, budú zamerané na ľudí a zohľadňujúce rodové hľadisko, a to zosúladením procesov financovania, dodržiavania predpisov a reforiem s cieľmi kvality, lokalizácie a zodpovednosti voči postihnutému obyvateľstvu;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>16.</NO.P>vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí zameranom na zvýšenie efektívnosti, účinnosti, environmentálnej udržateľnosti a odolnosti humanitárnych dodávateľských reťazcov; vyzýva Komisiu, aby tieto reformy navrhovala spoločne so subjektmi zodpovednými za ich vykonávanie a aby ich podporila primeraným financovaním;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>17.</NO.P>berie na vedomie záväzok Komisie vyčleniť aspoň dve tretiny svojich prostriedkov na humanitárnu pomoc prostredníctvom transformatívnych postupov, ktoré zvyšujú flexibilitu a efektívnosť a znižujú administratívne zaťaženie partnerov; vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby ďalej rozširovala využívanie pomoci vo forme hotovosti ako efektívneho, dôstojného a na človeka zameraného spôsobu poskytovania humanitárnej pomoci;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>18.</NO.P>dôrazne podporuje program a plán realizácie lokalizácie; žiada Komisiu, aby do konca roka 2026 podala správu o pokroku, ktorý dosiahla pri plnení svojho cieľa, ktorým je do roku 2027 poskytnúť 25 % prostriedkov na humanitárnu pomoc čo najpriamejšie miestnym aktérom prostredníctvom medzinárodných agentúr a organizácií, špecializovaných agentúr členských štátov a partnerských mimovládnych organizácií, pričom zdôrazňuje kľúčovú úlohu OSN pri koordinácii medzinárodnej humanitárnej reakcie na katastrofy a ozbrojené konflikty; žiada Komisiu, aby zvážila, ako môže dosiahnuť ďalší pokrok v oblasti lokalizácie po roku 2027;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>19.</NO.P>vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili skutočnú lokalizáciu a spravodlivé partnerstvá s miestnymi subjektmi poskytujúcimi pomoc, a to aj tým, že zabezpečia, aby miestni aktéri zohrávali aktívnu úlohu v rozhodovacom procese, plánovaní, monitorovaní a hodnotení humanitárnych reakcií; vyjadruje veľké uznanie záväzku EÚ investovať do zapájania miestnych aktérov do humanitárnej diplomacie; vyzýva Komisiu, aby zjednodušila prístup miestnych aktérov k humanitárnemu financovaniu EÚ, a to okrem iného znížením administratívnych prekážok, prispôsobením požiadaviek na dodržiavanie predpisov a podávanie správ a väčším využívaním predvídateľných a sprostredkovateľských mechanizmov financovania;</P></ACTION></ACTLST><ACTLST><ACTINIT><STRING BOLD="on"><STRING ITALIC="on">Partnerstvo – Smerom k integrovanému prístupu k problematike nestability</STRING></STRING></ACTINIT><ACTION><P><NO.P>20.</NO.P>zdôrazňuje, že celkový prístup EÚ k nestabilným kontextom musí zabezpečiť súdržnosť medzi jej humanitárnymi, rozvojovými a bezpečnostnými nástrojmi, musí byť v súlade s prepojením medzi humanitárnou pomocou, rozvojom a mierom a musí zmysluplne zohľadňovať environmentálne a klimatické hľadiská; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili podporu nielen pre vysídlené obyvateľstvo, ale aj pre komunity, ktoré ich prijímajú, investovali do trvalých riešení a sebestačnosti a zabezpečili, aby opatrenia zamerané na riešenie dlhodobého vysídlenia prepojili humanitárnu, rozvojovú a mierovú činnosť;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>21.</NO.P>uznáva dôležitosť koordinovaného prístupu medzi aktérmi v oblasti humanitárnej pomoci, rozvoja a mieru v nestabilných kontextoch a kontextoch zasiahnutých konfliktmi; zdôrazňuje, že táto koordinácia musí v plnej miere rešpektovať osobitné mandáty a zásady fungovania humanitárnej činnosti; varuje pred podriadením humanitárnej pomoci akýmkoľvek cieľom, ktoré nie sú v súlade s humanitárnymi zásadami, keďže takéto podriadenie môže ohroziť bezpečný prístup humanitárnych organizácií a ich prijatie zo strany postihnutých komunít a strán konfliktu a môže vystaviť príjemcov pomoci a humanitárny personál dodatočným rizikám;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>22.</NO.P>žiada Komisiu, aby poskytla ďalšie usmernenia týkajúce sa integrácie humanitárnych, rozvojových a mierových opatrení prostredníctvom postupného, komplementárneho alebo spoločného financovania s členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby využila dostupné možnosti prispôsobenia v rámci finančných nástrojov s cieľom primerane reagovať na krízy v nestabilných kontextoch;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>23.</NO.P>zdôrazňuje dôležitosť trvalého angažovania sa v nestabilných a konfliktom zasiahnutých oblastiach, a to prostredníctvom prístupu zameraného na ľudí, ktorý je plne v súlade s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja a so zásadou, že na nikoho sa nesmie zabudnúť; zdôrazňuje, že intervencie v nestabilných a konfliktom zasiahnutých prostrediach by sa mali zameriavať na štrukturálne príčiny chudoby a nerovnosti, podporovať ľudský rozvoj a v prvom rade oslovovať najzraniteľnejších bez akejkoľvek diskriminácie, pričom by mali posilňovať správu vecí verejných, inštitucionálnu kapacitu a prístup k základným službám;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>24.</NO.P>podporuje snahy o zintenzívnenie koordinácie v rámci iniciatívy „Tím Európa“ v nestabilných prostrediach a o posilnenie partnerstiev s krajinami mimo EÚ, regionálnymi a multilaterálnymi organizáciami, medzinárodnými rozvojovými bankami, súkromným sektorom a filantropickými organizáciami; vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala s miestnymi aktérmi a organizáciami občianskej spoločnosti a s miestnymi komunitami v nestabilných podmienkach s cieľom posilniť udržateľnosť, odolnosť na úrovni komunity a zodpovednosť;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>25.</NO.P>víta oznámenie Komisie, že vypracuje nový globálny program zameraný na viacodvetvové posudzovanie potrieb a investície do kvality údajov, interoperability, bezpečného zdieľania údajov a výkonnejších analytických a nástrojov a nástrojov na podávanie správ, vrátane nástrojov na pozorovanie Zeme a modelovanie, s cieľom posilniť rozhodovanie založené na dôkazoch a umožniť rýchlejšie, koordinovanejšie a účinnejšie humanitárne reakcie;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>26.</NO.P>zdôrazňuje dôležitosť programovania zohľadňujúceho konflikty a vyzýva Komisiu a partnerov, aby systematicky začleňovali analýzu konfliktov do humanitárnych a rozvojových intervencií v nestabilných podmienkach;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>27.</NO.P>vyzýva, aby delegáciám EÚ bola poskytnutá dostatočná operačná flexibilita na prispôsobenie programov rýchlo sa meniacim nestabilným situáciám a na účinnú koordináciu politického dialógu a realizácie v rámci prepojenia medzi humanitárnou pomocou, rozvojom a mierom;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>28.</NO.P>berie na vedomie zámer Komisie zvýšiť financovanie projektov, ktoré podporujú zapojenie súkromného sektora a inovatívne investície založené na zdieľaní rizika v kontextoch s dlhotrvajúcou humanitárnou krízou; vyzýva Komisiu, aby určila najvhodnejšie nástroje pre každý konkrétny kontext, čím zabezpečí prístup k investíciám zohľadňujúci konfliktné situácie, a aby posúdila využitie iniciatívy „Global Gateway“ ako nástroja EÚ na budovanie odolnosti a udržateľného rozvoja v mestabilných prostrediach, a to aj s ohľadom na najnaliehavejšie a najbezprostrednejšie potreby;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>29.</NO.P>vyzýva Komisiu, aby podporovala zodpovedné zapájanie súkromného sektora do humanitárnych situácií v súlade s humanitárnymi zásadami a požiadavkami na transparentnosť a zodpovednosť, pričom by prispievala k udržateľnému a inkluzívnemu rozvoju, a to aj prostredníctvom vytvárania dôstojných pracovných miest a znižovania chudoby;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>30.</NO.P>zdôrazňuje, že oficiálna rozvojová pomoc by mala byť smerovaná tam, kde je najviac potrebná, a musí zostať kľúčovým nástrojom na riešenie humanitárnych potrieb a poskytovanie služieb zachraňujúcich životy obyvateľom postihnutým krízou, čo sú nevyhnutné predpoklady pre stabilné, inkluzívne a prosperujúce spoločnosti; zdôrazňuje, že verejno-súkromné partnerstvá môžu dopĺňať oficiálnu rozvojovú pomoc, ale nesmú ju nahradiť pri poskytovaní humanitárnej pomoci a podpory odolnosti;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>31.</NO.P>vyzýva Komisiu, aby pravidelne sledovala plnenie záväzkov týkajúcich sa nestabilných štátov a každé dva roky podávala Európskemu parlamentu správu o ich plnení; zdôrazňuje význam úzkej koordinácie medzi útvarmi Komisie, (ESVČ a delegáciami EÚ, a to aj prostredníctvom špecializovaných rámcov pre krajiny v nestabilnej situácii; žiada Komisiu o ďalšie vysvetlenie týkajúce sa úlohy služieb zapojených do integrovaného prístupu k problematike nestability; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby sa aktívne zapájali do spolupráce s OSN a ďalšími medzinárodnými partnermi pri riešení problému nestability;</P></ACTION></ACTLST><ACTLST><ACTINIT><STRING BOLD="on"><STRING ITALIC="on">Ďalší postup a realizácia</STRING></STRING></ACTINIT><ACTION><P><NO.P>32.</NO.P>vyzýva Komisiu aEurópsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ, aby vypracovali jasný plán vykonávania a monitorovania záväzkov uvedených v spoločnom oznámení o humanitárnej pomoci a v priložených pracovných dokumentoch úradníkov a aby zabezpečili plné zapojenie Európskeho parlamentu do tohto procesu;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>33.</NO.P>zdôrazňuje význam parlamentnej diplomacie a demokratického dohľadu pri posilňovaní zodpovednosti a legitimity v súvislosti s humanitárnou aktivitou; zdôrazňuje prínos medziparlamentných orgánov, ako sú Africko-európske parlamentné zhromaždenie a Spoločné parlamentné zhromaždenie Organizácie afrických, karibských a tichomorských štátov a EÚ, pri vedení dialógu s partnerskými krajinami a regiónmi o humanitárnych potrebách, čím sa chráni humanitárny priestor;</P></ACTION><SEPARATION><P>°</P><P>°	°</P></SEPARATION><ACTION><P><NO.P>34.</NO.P>poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, Rade a vládam a parlamentom členských štátov.</P></ACTION></ACTLST></DISPOSITIF></TEXT></RESOL></TXTLST></SDOCTA>