PRIJALI TOTO NARIADENIE:KAPITOLA IVŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1Predmet úpravy1.V tomto nariadení sa stanovujú pravidlá s cieľom prispieť k:a)▌biologicky rozmanitým, odolným a produktívnym ekosystémom v pevninských a morských oblastiach členských štátov prostredníctvom obnovy degradovaných ekosystémov; [PN 113/rev1]b)dosiahnutiu všeobecných cieľov Únie v oblasti zmierňovania zmeny klímy, adaptácie na zmenu klímy, vrátane potravinovej bezpečnosti, energetickej transformácie a sociálneho bývania, a neutrality degradácie pôdy. [PN 114]c)plneniu medzinárodných záväzkov Únie.2.Týmto nariadením sa stanovuje rámec, na základe ktorého členské štáty ▌zavedú účinné opatrenia na obnovu, ktoré sa zamerajú na jednotlivé oblasti, […] s cieľom spoločne pokrývať ako cieľ Únie v oblastiach a ekosystémoch v rozsahu vymedzenom v článku 2 do roku 2030 aspoň 20 % pevninských oblastí a 20 % morských oblastí ▌ a do roku 2050 všetky ekosystémy, ktoré potrebujú obnovu.2a. Toto nariadenie musí vytvárať synergický účinok a byť v súlade s existujúcimi a pripravovanými právnymi predpismi, pričom treba zohľadniť vnútroštátne právomoci a zabezpečiť ucelenosť a súdržnosť s právnymi predpismi Únie, okrem iného v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, prípravkov na ochranu rastlín, kritických surovín, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. [PN 116]

Článok 2Geografický rozsahToto nariadenie sa vzťahuje na ekosystémy uvedené v článkoch 4 až 10:a)na území členských štátov;aa)v pobrežných vodách členských štátov, ako sú vymedzené v smernici 2000/60/ES, na ich morskom dne a v podloží;b)vo vodách, na morskom dne a v podloží, ktoré sa rozprestierajú od základnej línie, od ktorej sa meria rozloha výsostných vôd, smerom k otvorenému moru a siahajú až k najvzdialenejšiemu okraju oblasti, v ktorej členský štát má alebo uplatňuje zvrchované práva alebo jurisdikciu v súlade s Dohovorom Organizácie Spojených národov o morskom práve z roku 1982.Toto nariadenie sa uplatňuje len na ekosystémy na európskom území členských štátov, na ktoré sa vzťahujú zmluvy.

Článok 3Vymedzenie pojmovUplatňuje sa toto vymedzenie pojmov:(1)„ekosystém“ je dynamický komplex spoločenstiev rastlín, živočíchov, húb a mikroorganizmov a ich neživého prostredia, ktoré navzájom pôsobia ako funkčná jednotka, a zahŕňa typy biotopov, biotopy druhov a populácie druhov;(2)„biotop druhu“ […] je biotop druhov v zmysle článku 1 písm. f) smernice 92/43/EHS;(3)„obnova“ je proces aktívnej alebo pasívnej pomoci pri obnove ekosystému s cieľom zlepšiť jeho štruktúru a funkcie v záujme zachovania alebo zlepšenia biodiverzity a odolnosti ekosystémov; na účely tohto nariadenia sa obnova ekosystémov realizuje zlepšovaním typu biotopu do dobrého stavu, ▌jeho znovuvytvorením ako priaznivej referenčnej plochy a zlepšením biotopu druhu v dostatočnej kvalite a kvantite […] v súlade s článkom 4 ods. 1, 2 a 3 a článkom 5 ods. 1, 2 a 3 […] a splnením cieľov a povinností podľa článku 6 až 10 vrátane dosiahnutia […] uspokojivých úrovní ukazovateľov uvedených podľa článkov 8 ods. 1, 9 ods. 2 a 10 ods. 2 ako spôsobu zachovania a zlepšenia biodiverzity a odolnosti ekosystémov;(4)„dobrý stav“ typu biotopu je stav, v ktorom jeho kľúčové vlastnosti, ▌najmä jeho štruktúra a funkcie a jeho typické druhy alebo druhové zloženie odzrkadľujú vysokú úroveň ekologickej integrity, stability a odolnosti, ktoré sú potrebné na zabezpečenie jeho dlhodobého zachovania, a tým prispievajú k dosiahnutiu alebo zachovaniu priaznivého stavu ochrany v súlade s článkom 1 písm. e) smernice 92/43/EHS, ak sa dotknutý typ biotopu uvádza v prílohe I k uvedenej smernici, a v prípade morských ekosystémov prispievajú k dosiahnutiu alebo zachovaniu dobrého environmentálneho stavu podľa článku 3 ods. 5 smernice 2008/56/ES;(5)„priaznivá referenčná plocha“ je celková rozloha typu biotopu v danom biogeografickom regióne alebo morskom regióne na vnútroštátnej úrovni, ktorá sa považuje za minimum potrebné na zabezpečenie dlhodobej životaschopnosti daného typu biotopu a jeho typických druhov alebo typického druhového zloženia, a všetky jeho významné ekologické variácie v jeho prirodzenom areáli, a ktorá pozostáva z oblasti typu biotopu a – ak táto oblasť nie je dostatočná – z oblasti potrebnej na znovuvytvorenie typu biotopu; ak sa dotknutý typ biotopu uvádza v prílohe I k smernici 92/43/EHS, takéto znovuvytvorenie prispieva k dosiahnutiu priaznivého stavu ochrany podľa článku 1 písm. e) k uvedenej smernici, a v prípade morských ekosystémov takéto znovuvytvorenie prispieva k dosiahnutiu alebo zachovaniu dobrého environmentálneho stavu podľa článku 3 ods. 5 smernice 2008/56/ES;(6)„dostatočná kvalita biotopu“ je kvalita biotopu druhu umožňujúca splnenie ekologických požiadaviek, ktoré má určitý druh v ktorejkoľvek fáze svojho biologického cyklu, aby sa dlhodobo zachoval ako životaschopná zložka svojho biotopu v jeho prirodzenom areáli, prispieval k dosiahnutiu alebo udržaniu dobrého environmentálneho stavu druhov podľa článku 1 písm. i) smernice 92/43/EHS v prípade druhov uvedených v prílohe II, IV a V k uvedenej smernici a zabezpečoval populácie druhov voľne žijúceho vtáctva, na ktoré sa vzťahuje smernica 2009/147/ES, a okrem toho v prípade morských ekosystémov prispieval k dosiahnutiu alebo udržaniu dobrého environmentálneho stavu podľa článku 3 ods. 5 smernice 2008/56/ES;(7)„dostatočná kvalita biotopu“ je kvalita biotopu druhu umožňujúca splnenie ekologických požiadaviek, ktoré má určitý druh v ktorejkoľvek fáze svojho biologického cyklu, aby sa dlhodobo zachoval ako životaschopná zložka svojho biotopu v jeho prirodzenom areáli, prispieval k dosiahnutiu alebo udržaniu dobrého environmentálneho stavu druhov podľa článku 1 písm. i) smernice 92/43/EHS v prípade druhov uvedených v prílohe II, IV a V k uvedenej smernici a zabezpečoval populácie druhov voľne žijúceho vtáctva, na ktoré sa vzťahuje smernica 2009/147/ES, a okrem toho v prípade morských ekosystémov prispieval k dosiahnutiu alebo udržaniu dobrého environmentálneho stavu podľa článku 3 ods. 5 smernice 2008/56/ES;(7a) „zhoršenie“ je vyvolanie čistého nepriaznivého účinku na typy biotopov a biotopy druhov, na ktoré sa vzťahuje článok 4 ods. 6 a 7 a článok 5 ods. 6 a 7, pokiaľ by tento účinok mohol byť významný vo vzťahu k celkovému cieľu článkov 4 a 5, ktorým je zachovať takéto typy biotopov a biotopy druhov v priaznivom stave ochrany na vnútroštátnej úrovni a v závislosti od typu biotopu alebo biotopu príslušného druhu na biogeografickej úrovni alebo ich do takéhoto stavu obnoviť. [PN 117/rev1](8)„opeľovač“ je voľne žijúci hmyz, ktorý prenáša peľ z peľnice jednej rastliny na bliznu inej rastliny, čo umožňuje oplodnenie a tvorbu semien;(9)„úbytok populácií opeľovačov“ je zníženie početnosti alebo rozmanitosti opeľovačov, prípadne oboch týchto aspektov;(9a)„pôvodný druh stromov“ je druh stromov vyskytujúci sa vo svojom prirodzenom areáli (minulom alebo prítomnom) a potenciáli šírenia (t. j. v rozsahu, v akom sa vyskytuje alebo by sa mohol vyskytovať bez priamej alebo nepriamej ľudskej introdukcie alebo starostlivosti); (10)„lokálna administratívna jednotka“ alebo „LAU“ je administratívny útvar na nižšej úrovni v členskom štáte, než je administratívny útvar provincie, regiónu alebo štátu, zriadený v súlade s článkom 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) (Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1).;(10a)„mestské centrá“ a „mestské zoskupenia“ sú územné jednotky klasifikované vo veľkých a malých mestách a predmestiach pomocou sieťovej typológie stanovenej v súlade s článkom 4b ods. 2 nariadenia (ES) č. 1059/2003;(11)„veľké mestá“ sú lokálne administratívne jednotky, v ktorých aspoň 50 % obyvateľstva žije v jednom alebo viacerých mestských centrách, a to podľa merania pomocou stupňa urbanizácie stanoveného v súlade s článkom 4b ods. 3 písm. a) nariadenia (ES) č. 1059/2003;(12)„malé mestá a predmestia“ sú lokálne administratívne jednotky, v ktorých menej ako 50 % obyvateľstva žije v mestskom centre, ale najmenej 50 % obyvateľstva žije v mestskom zoskupení, a to podľa merania pomocou stupňa urbanizácie stanoveného v súlade s článkom 4b ods. 3 písm. a) nariadenia (ES) č. 1059/2003;(12a)„prímestské oblasti“ sú oblasti susediace s mestskými centrami alebo mestskými zoskupeniami, ktoré zahŕňajú minimálne všetky oblasti do 1 kilometra merané od vonkajších hraníc týchto mestských centier alebo mestských zoskupení, ktoré sa nachádzajú v tom istom veľkom meste alebo tom istom malom meste a predmestí ako tieto mestské centrá alebo mestské zoskupenia;(13)„mestská zeleň“ je celková plocha stromov, kríkov, krovín, trvalej bylinnej vegetácie, lišajníkov a machov, rybníkov a vodných tokov, ktoré sa nachádzajú vo veľkých alebo malých mestách a predmestiach, vypočítaná na základe údajov, ktoré poskytla služba monitorovania krajiny Copernicus zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/696Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/696 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Vesmírny program Únie a Agentúra Európskej únie pre vesmírny program a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 912/2010, (EÚ) č. 1285/2013 a (EÚ) č. 377/2014 a rozhodnutie č. 541/2014/EÚ (Ú. v. EÚ L 170, 12.5.2021, s. 69)., a, ak sú v prípade dotknutého členského štátu dostupné, na základe iných vhodných doplňujúcich údajov, ktoré poskytol daný členský štát;(14)„mestský korunový zápoj stromov“ je celková plocha pokrytá korunami stromov vo veľkých aj malých mestách a na predmestiach, vypočítaná na základe údajov o hustote pokrytia korunami stromov, ktoré poskytla služba monitorovania krajiny programu Copernicus zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/696, a, ak sú v prípade dotknutého členského štátu dostupné, na základe iných vhodných doplňujúcich údajov, ktoré poskytol daný členský štát;(14a)„voľne tečúca rieka“ je rieka alebo úsek rieky, ktorej pozdĺžne, laterálne a vertikálne prepojenie nebrzdia umelé štruktúry tvoriace prekážku a ktorej prirodzené funkcie sú vo veľkej miere nedotknuté;(14b) „opätovné zavlažovanie rašelinísk“ je proces premeny odvodnenej rašelinovej pôdy na mokrú pôdu;(15)„oblasť zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov“ je oblasť zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 9 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2018/2001/EÚNávrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2018/2001 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov, smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti [COM(2022) 222 final]..

KAPITOLA IICIELE A POVINNOSTI TÝKAJÚCE SA OBNOVY

Článok 4Obnova suchozemských, pobrežných a sladkovodných ekosystémov1.Členské štáty sa snažia zaviesť opatrenia na obnovu v sústavách Natura 2000, ktoré sú potrebné na dosiahnutie priaznivého stavu ochrany oblastí typov biotopov uvedených v prílohe I, ktoré nie sú v dobrom stave. Tieto opatrenia sa zavedú v oblasti sústavy Natura 2000 typov biotopov uvedených v prílohe I, ktorá nie je v dobrom stave, ako sa kvantifikuje v národnom pláne obnovy prírody uvedenom v článku 12. [PN 21]2.Členské štáty zavedú opatrenia na obnovu, ktoré sú potrebné na znovuvytvorenie typov biotopov uvedených v prílohe I v oblastiach, v ktorých sa tieto typy biotopov nevyskytujú s cieľom dosiahnuť ich priaznivú referenčnú plochu. Takéto opatrenia sa zavedú ▌ v oblastiach potrebných na zabezpečenie plnenia cieľov stanovených v odseku 1 tohto článku ▌. [PN 99]3.Členské štáty zavedú opatrenia na obnovu týkajúce sa suchozemských, pobrežných a sladkovodných biotopov druhov uvedených v prílohách II, IV a V k smernici 92/43/EHS a suchozemských, pobrežných a sladkovodných biotopov voľne žijúceho vtáctva, na ktoré sa vzťahuje smernica 2009/147/ES, ktoré sú okrem opatrení na obnovu podľa odsekov 1 a 2 tohto článku potrebné na zlepšenie kvality a kvantity týchto biotopov vrátane ich znovuvytvorenia a na zlepšenie prepojenia, až kým sa nedosiahne dostatočná kvalita a kvantita týchto biotopov.4.Určenie najvhodnejších oblastí pre opatrenia na obnovu v súlade s odsekmi 1, 2 a 3 tohto článku sa zakladá na najlepších dostupných poznatkoch a najnovších vedeckých dôkazoch o stave typov biotopov uvedených v prílohe I, zameranom podľa štruktúry a funkcií, ktoré sú potrebné na ich dlhodobé zachovanie vrátane ich typických druhov, ako sa uvádza v článku 1 písm. e) smernice 92/43/EHS, ako aj o kvalite a kvantite biotopov druhov uvedených v odseku 3 tohto článku, s využitím informácií nahlásených podľa článku 17 smernice 92/43/EHS a článku 12 smernice 2009/147/ES a v prípade potreby s ohľadom na rozmanitosť situácií v rôznych regiónoch Únie, ako sa uvádza v článku 11 ods. 9a.4a.Členské štáty najneskôr do roku 2030 zabezpečia, aby bol známy stav aspoň 90 % plochy všetkých typov biotopov uvedených v prílohe I. Stav všetkých oblastí typov biotopov uvedených v prílohe I musí byť známy do roku 2040.5.V opatreniach na obnovu uvedených v odsekoch 1 a 2 sa zohľadní potreba zlepšiť prepojenie medzi typmi biotopov uvedenými v prílohe I a do úvahy sa vezmú ekologické požiadavky druhov uvedených v odseku 3, ktoré sa v týchto typoch biotopov vyskytujú.6.Členské štáty sa usilujú zabezpečiť, aby sa v prípade biotopov druhov uvedených v odsekoch 1, 2 a 3 celková vnútroštátna plocha v dobrom stave a celková plocha s dostatočnou kvalitou časom výrazne nezmenšovala. [PN 100]▌ [PN 25, 101 a 121]8.V prípade, že nejde o lokality sústavy Natura 2000, nesplnenie povinností stanovených v odseku ▌ je odôvodnené, ak je spôsobené:a)vyššou mocou vrátane prírodných katastrof;b)nevyhnutnými transformáciami biotopov, ktoré priamo spôsobila zmena klímy; ▌c)plánom alebo projektom prevažujúceho verejného záujmu, pre ktorý neexistujú žiadne menej škodlivé alternatívne riešenia, pričom každý prípad sa posudzuje individuálne;ca) za výnimočných okolností súvisiacich s realizáciou alebo pokračovaním činností vo verejnom záujme je nesplnenie povinností stanovených v odseku 6 odôvodnené za predpokladu, že sa ním neohrozí dosiahnutie cieľov obnovy stanovených v odsekoch 1, 2 a 3. Členské štáty informujú Komisiu o takýchto výnimočných okolnostiach a bezodkladne ich náležite zdôvodnia; alebo [PN 6]d)činnosťou alebo nečinnosťou tretích krajín, za ktoré dotknutý členský štát nie je zodpovedný.8a.V prípade, že nejde o lokality sústavy Natura 2000, sa povinnosť zaviesť potrebné opatrenia uvedené v odseku 7 nevzťahuje na zhoršenie spôsobené: a)vyššou mocou vrátane prírodných katastrof;b)nevyhnutnými transformáciami biotopov, ktoré priamo spôsobila zmena klímy; c)plánmi alebo projektami prevažujúceho verejného záujmu, pre ktorý neexistujú menej škodlivé alternatívne riešenia; alebod)činnosťou alebo nečinnosťou tretích krajín, za ktoré dotknutý členský štát nie je zodpovedný.9.V prípade, že ide o lokality sústavy Natura 2000, nesplnenie povinností stanovených v odsekoch 6 a 7 je odôvodnené, ak je spôsobené:a)vyššou mocou vrátane prírodných katastrof;b)nevyhnutnými transformáciami biotopov, ktoré priamo spôsobila zmena klímy; aleboc)plánom alebo projektom schváleným v súlade s článkom 6 ods. 4 smernice 92/43/EHS.10.Členské štáty zabezpečia:a)zväčšenie plochy biotopu v dobrom stave v prípade typov biotopov uvedených v prílohe II, pokým aspoň 90 % nebude v dobrom stave a pokým sa nedosiahne priaznivá referenčná plocha pre každý typ biotopu v každom biogeografickom regióne dotknutého členského štátu;b)stúpajúci trend smerom k dostatočnej kvalite a kvantite suchozemských, pobrežných a sladkovodných biotopov druhov uvedených v prílohách II, IV a V k smernici 92/43/EHS a druhov, na ktoré sa vzťahuje smernica 2009/147/ES.10a. Pri opatreniach, ktoré sa majú prijať podľa tohto článku, členské štáty zohľadnia hospodárske, sociálne a kultúrne požiadavky a regionálne a miestne osobitosti v súlade s článkom 2 ods. 3 smernice 92/43/EHS. [PN 27]

Článok 5Obnova morských ekosystémov1.Členské štáty zavedú opatrenia na obnovu, ktoré sú potrebné na dosiahnutie dobrého stavu oblastí typov biotopov uvedených v prílohe II, ktoré nie sú v dobrom stave. Tieto opatrenia sa zavedú aspoň v takomto rozsahu:a)do roku 2030 aspoň na 30 % celkovej plochy typov biotopov skupín 1 až 6 uvedených v prílohe II, ktorá nie je v dobrom stave, ako sa kvantifikuje v národnom pláne obnovy prírody uvedenom v článku 12;b)do roku 2040 aspoň na 60 % a do roku 2050 aspoň na 90 % plochy každej zo skupín typov biotopov 1 až 6 uvedených v prílohe II, ktorá nie je v dobrom stave, ako sa kvantifikuje v národnom pláne obnovy prírody uvedenom v článku 12.c)do roku 2040 na dve tretiny percentuálneho podielu uvedeného v písmene d) vzťahujúceho sa na plochu typov biotopov skupiny 7 uvedených v prílohe II, ktorá nie je v dobrom stave, ako sa kvantifikuje v národnom pláne obnovy prírody uvedenom v článku 12; ad)do roku 2050 na percentuálny podiel stanovený v súlade s článkom 11 od. 2a) vzťahujúci sa na plochu typov biotopov skupiny 7 uvedených v prílohe II, ktorá nie je v dobrom stave, ako sa kvantifikuje v národnom pláne obnovy prírody uvedenom v článku 12; Percentuálny podiel uvedený v písmene d) tohto odseku sa stanoví tak, aby sa nebránilo dosiahnutiu alebo zachovaniu dobrého environmentálneho stavu určeného podľa článku 9 ods. 1 smernice 2008/56/ES.▌ [PN 29]3.Členské štáty zavedú opatrenia na obnovu morských biotopov druhov uvedených v prílohe III a v prílohách II, IV a V k smernici 92/43/EHS a morských biotopov voľne žijúceho vtáctva, na ktoré sa vzťahuje smernica 2009/147/ES, ktoré sú okrem opatrení obnovy zavedených podľa odsekov 1 a 2 tohto článku potrebné na zlepšenie kvality a kvantity týchto biotopov vrátane ich znovuvytvorenia a na zlepšenie prepojenia, až kým sa nedosiahne dostatočná kvalita a kvantita týchto biotopov.4.Určenie najvhodnejších oblastí pre opatrenia na obnovu v súlade s odsekmi 1, 2 a 3 tohto článku sa zakladá na najlepších dostupných poznatkoch a najnovšom technickom a vedeckom pokroku pri určení stavu typov biotopov uvedených v prílohe II ▌ a kvality a kvantity biotopov druhov uvedených v odseku 3 tohto článku s využitím informácií nahlásených podľa článku 17 smernice 92/43/EHS, článku 12 smernice 2009/147/ES a článku 17 smernice 2008/56/ES.4a.Členské štáty najneskôr do roku 2030 zabezpečia, aby bol známy stav aspoň 50 % plochy všetkých typov biotopov uvedených v skupinách 1 až 6 prílohy II. Stav všetkých oblastí skupín 1 až 6 typov biotopov uvedených v prílohe II musí byť známy do roku 2040. Členské štáty najneskôr do roku 2040 tiež zabezpečia, aby bol známy stav aspoň 50 % plochy všetkých typov biotopov uvedených v skupine 7 prílohy II. Stav všetkých oblastí skupiny 7 typov biotopov uvedených v prílohe II musí byť známy do roku 2050. 5.V opatreniach na obnovu uvedených v odsekoch 1 a 2 sa zohľadní potreba zlepšiť ekologický súlad a prepojenie medzi typmi biotopov uvedenými v prílohe II a zohľadnia sa ekologické požiadavky druhov uvedených v odseku 3, ktoré sa v týchto typoch biotopov vyskytujú.6.Členské štáty sa usilujú zabezpečiť, aby oblasti, na ktoré sa vzťahujú opatrenia na obnovu v súlade s odsekmi 1, 2 a 3, vykazovali neustále zlepšovanie stavu typov biotopov uvedených v prílohe II až do dosiahnutia dobrého stavu a neustále zlepšovanie kvality biotopov druhov uvedených v odseku 3 až do dosiahnutia dostatočnej kvality týchto biotopov. Ak je to možné, členské štáty sa usilujú zavádzať potrebné opatrenia s cieľom zabrániť tomu, aby sa oblasti, v ktorých sa dosiahol dobrý stav a v ktorých sa dosiahla dostatočná kvalita biotopov druhov, na vnútroštátnej úrovni výraznenezhoršili. [PN 125/rev1]▌ [PN 32, 104 a 126/rev1]8.V prípade, že nejde o lokality sústavy Natura 2000, nesplnenie povinností stanovených v odseku 6 je odôvodnené ▌, ak je spôsobené:a)vyššou mocou vrátane prírodných katastrof;b)nevyhnutnými transformáciami biotopov, ktoré priamo spôsobila zmena klímy; ▌▌ca) za výnimočných okolností súvisiacich s realizáciou alebo pokračovaním činností vo verejnom záujme je nesplnenie povinností stanovených v odseku 6 odôvodnené za predpokladu, že sa ním neohrozí dosiahnutie cieľov obnovy stanovených v odsekoch 1, 2 a 3. Členské štáty informujú Komisiu o takýchto výnimočných okolnostiach a bezodkladne ich náležite zdôvodnia; [PN 7]d) činnosťou alebo nečinnosťou tretích krajín, za ktoré dotknutý členský štát nie je zodpovedný.8a.V prípade, že nejde o lokality sústavy Natura 2000, sa povinnosť zaviesť potrebné opatrenia uvedené v odseku 7 nevzťahuje na zhoršenie spôsobené: a)vyššou mocou vrátane prírodných katastrof;b)nevyhnutnými transformáciami biotopov, ktoré priamo spôsobila zmena klímy; c)plánmi alebo projektami prevažujúceho verejného záujmu, pre ktorý neexistujú menej škodlivé alternatívne riešenia, alebod)činnosťou alebo nečinnosťou tretích krajín, za ktoré dotknutý členský štát nie je zodpovedný.9.V prípade, že ide o lokality sústavy Natura 2000, nesplnenie povinností stanovených v odsekoch 6 a 7 je odôvodnené, ak je spôsobené:a)vyššou mocou vrátane prírodných katastrof;b)nevyhnutnými transformáciami biotopov, ktoré priamo spôsobila zmena klímy; aleboc)plánom alebo projektom schváleným v súlade s článkom 6 ods. 4 smernice 92/43/EHS.10.Členské štáty zabezpečia:a)zväčšenie plochy biotopu v dobrom stave v prípade typov biotopov skupín 1 až 6 uvedených v prílohe II, pokým aspoň 90 % nebude v dobrom stave a pokým sa nedosiahne priaznivá referenčná plocha pre každý typ biotopu v každom biogeografickom regióne dotknutého členského štátu;aa)zväčšenie plochy biotopu v dobrom stave v prípade typov biotopov uvedených v skupine 7 prílohy II, pokým aspoň percentuálny podiel uvedený v odseku 1 písm. d) nebude v dobrom stave a pokým sa nedosiahne priaznivá referenčná plocha pre každý typ biotopu v každom biogeografickom regióne dotknutého členského štátu;b)pozitívny trend smerom k dostatočnej kvalite a kvantite morských biotopov druhov uvedených v prílohe III a v prílohách II, IV a V k smernici 92/43/EHS a druhov, na ktoré sa vzťahuje smernica 2009/147/ES.

Článok 5aEnergia z obnoviteľných zdrojov Na účely článku 4 ods. 8 a 8a a článku 5 ods. 8 a 8a sa predpokladá, že plánovanie, výstavba a prevádzka elektrární na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ich pripojenie do sústavy a samotná súvisiaca sústava a uskladňovacie zariadenia sú v prevažujúcom verejnom záujme. Členské štáty ich môžu oslobodiť od požiadavky preukázať, že neexistujú menej škodlivé alternatívne riešenia podľa článku 4 ods. 8 a 8a a článku 5 ods. 8 a 8a, ak bolo vykonané strategické environmentálne hodnotenie v súlade s podmienkami stanovenými v smernici 2001/42/ES alebo ak boli predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie v súlade s podmienkami uvedenými v smernici (EÚ) 2011/92. Členské štáty môžu za riadne odôvodnených a osobitných okolností obmedziť uplatňovanie týchto ustanovení na určité časti svojho územia, ako aj na určité typy technológií alebo na projekty s určitými technickými charakteristikami podľa priorít stanovených vo svojich národných integrovaných energetických a klimatických plánoch podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999. Členské informujú Komisiu o uplatňovaných obmedzeniach a zdôvodnia ich.

Článok 5bNárodná obrana1.Pri zavádzaní opatrení na obnovu na účely článku 4 ods. 1, 2 a 3 a článku 5 ods. 1, 2 a 3 môžu členské štáty vyňať oblasti využívané výlučne na účely národnej obrany, ak sa tieto opatrenia považujú za nezlučiteľné s pokračujúcim vojenským využívaním daných oblastí.2.Na účely článku 4 ods. 8 a 8a a článku 5 ods. 8 a 8a môžu členské štáty stanoviť, plány a projekty výlučne na účely národnej obrany sa považujú za plány a projekty s prevažujúcim verejným záujmom. Na účely článku 4 ods. 8 a 8a a článku 5 ods. 8 a 8a môžu členské štáty takéto plány a projekty takisto oslobodiť od povinnosti preukázať, že neexistujú menej škodlivé alternatívne riešenia. Pokiaľ sa však táto výnimka uplatňuje, dotknutý členský štát v prípade, že je to vhodné a uskutočniteľné, zavedie opatrenia s cieľom zmierniť vplyvy na typy biotopov.

Článok 6Obnova morských ekosystémov1.Členské štáty zabezpečia, aby k 31. decembru 2030 v porovnaní s [rok nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] nedošlo k čistému úbytku celkovej vnútroštátnej plochy mestskej zelene a mestského korunového zápoja stromov v mestských ekosystémových oblastiach určených podľa článku 11 ods. 2b. Na účely tejto povinnosti môžu členské štáty vylúčiť z tejto celkovej vnútroštátnej plochy mestské ekosystémové oblasti, v ktorých podiel mestskej zelene v mestských centrách a mestských zoskupeniach presahuje 45 % a podiel a mestského korunového zápoja stromov v nich presahuje 10 %.2.Členské štáty následne dosiahnu stúpajúci trend, pokiaľ ide o celkovú vnútroštátnu plochu mestskej zelene, a to aj prostredníctvom integrácie mestskej zelene do budov a infraštruktúry v mestských ekosystémových oblastiach určených podľa článku 11 ods. 2b, meranú každých šesť rokov po 31. decembri 2030, kým sa nedosiahne uspokojivá úroveň podľa článku 11 ods. 3.3.Členské štáty dosiahnu v každej oblasti mestského ekosystému určenej v súlade s článkom 11 ods 2b stúpajúci trend mestského korunového zápoja stromov meraného každých šesť rokov po 31. decembri 2030, kým sa nedosiahne uspokojivá úroveň podľa článku 11 ods. 3.

Článok 7Obnova prirodzeného prepojenia riek a prírodných funkcií súvisiacich záplavových oblastí1.Členské štáty vypracujú zoznam umelých prekážok ▌ prepojenia povrchových vôd s prihliadnutím na ich socio-ekonomické funkcie, určia prekážky, ktoré treba odstrániť, aby sa prispelo k dosiahnutiu cieľov obnovy stanovených v článku 4 tohto nariadenia, ako aj k dosiahnutiu cieľa obnoviť do roku 2030 v Únii aspoň 25 000 km voľne tečúcich riek, a to bez toho, aby bola dotknutá smernica 2000/60/ES, najmä jej článok 4 ods. 3, 5 a 7, a nariadenie 1315/2013, najmä jeho článok 15.2.Členské štáty odstránia umelé prekážky ▌ prepojenia povrchových vôd na základe zoznamu podľa odseku 1 tohto článku v súlade s plánom ich odstránenia uvedeným v článku 12 ods. 2 písm. e) a f). Členské štáty pri odstraňovaní prekážok v prvom rade riešia zastarané prekážky, čiže tie, ktoré už nie sú potrebné na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, vnútrozemskú plavbu, zásobovanie vodou, protipovodňovú ochranu alebo iné využitie.3.Členské štáty doplnia odstránenie prekážok v zmysle odseku 2 o opatrenia potrebné na zlepšenie prirodzených funkcií súvisiacich záplavových oblastí.4.Členské štáty zabezpečia zachovanie prirodzenej prepojenosti riek a prirodzených funkcií súvisiacich záplavových oblastí obnovených podľa odsekov 2 a 3.

Článok 8Obnova populácií opeľovačov1.Členské štáty najneskôr do roku 2030 zavedú vhodné a účinné opatrenia na zlepšenie rozmanitosti opeľovačov a zvrátenie poklesu populácií opeľovačov a následne dosiahnu ich rastúci trend, po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, ktorý sa po roku 2030 bude merať každých šesť rokov, až kým sa nedosiahnu uspokojivé úrovne stanovené v súlade s článkom 11 ods. 3. [PN 88]2.Do ... [9 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 20 s cieľom stanoviť vedeckú metódu monitorovania rozmanitosti a populácií opeľovačov. [PN 89]3.Metódou uvedenou v odseku 2 sa členským štátom poskytuje usmernenie na účely vymedzenia uspokojivých úrovní podľa článku 11 ods. 3 a štandardizovaný prístup k zberu ročných údajov o početnosti a rozmanitosti druhov opeľovačov vo všetkých ekosystémoch, k posudzovaniu populačných trendov opeľovačov a účinnosti opatrení na obnovu prijatých členskými štátmi v súlade s odsekom 1 tohto článku. [PN 90]3a.Členské štáty a Komisia zabezpečia, aby údaje z monitorovania pochádzali z primeraného počtu miest s cieľom zabezpečiť reprezentatívnosť na celom území. Členské štáty zabezpečia dostatočné zdroje na toto monitorovanie a podporu občianskej vedy. [PN 91]3b.Komisia a príslušné agentúry Únie, najmä EEA, EFSA a ECHA, spoločne riešia hlavné tlaky, ktorým opeľovače čelia, a podporujú členské štáty na ich žiadosť. [PN 92] ▌[PN 34]

Článok 10Obnova lesných ekosystémov1.Okrem oblastí, na ktoré sa vzťahujú opatrenia na obnovu podľa článku 4 ods. 1, 2 a 3, zavedú členské štáty opatrenia na obnovu potrebné na zlepšenie biodiverzity lesných ekosystémov.2.Členské štáty musia na vnútroštátnej úrovni dosiahnuť stúpajúci trend, pokiaľ ide o každý z týchto ukazovateľov v lesných ekosystémoch, ako sa bližšie stanovuje v prílohe VI, meraných v období od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia do 31. decembra 2030 a potom každých šesť rokov až do dosiahnutia uspokojivých úrovní určených v súlade s článkom 11 ods. 3:▌ [PN 129/rev1]▌ [PN 130/rev1]▌▌c)index bežných druhov lesného vtáctva.▌2a.Členské štáty dosiahnu na vnútroštátnej úrovni stúpajúci trend troch z nasledujúcich ukazovateľov v lesných ekosystémoch, ako sa ďalej stanovuje v prílohe VI, vybraných na základe ich schopnosti preukázať zlepšenie biodiverzity lesných ekosystémov v rámci dotknutého členského štátu. Tento trend sa meria od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia do 31. decembra 2030 a potom každých šesť rokov až do dosiahnutia uspokojivých úrovní určených v súlade s článkom 11 ods. 3:a) podiel lesov s nerovnomernou vekovou štruktúrou;b)celistvosť lesov; c)zásoby organického uhlíka.d)podiel lesov, v ktorých prevládajú pôvodné druhy stromov;e)rozmanitosť druhov stromov.3.Nesplnenie povinností stanovených v odseku 2 a 2a je odôvodnené, ak je spôsobené:a)zásahom vyššej moci veľkého rozsahu vrátane prírodných katastrof, najmä neplánovaných a nekontrolovaných lesných požiarov; alebob)nevyhnutnými transformáciami biotopov, ktoré priamo spôsobila zmena klímy.

Článok 10aVýsadba troch miliárd ďalších stromov1.Pri určovaní a vykonávaní opatrení na obnovu s cieľom splniť ciele a povinnosti stanovené v článkoch 4, 6, 9 a 10 členské štáty prispievajú k dosiahnutiu cieľa Únie vysadiť do roku 2030 aspoň tri miliardy ďalších stromov.2.Členské štáty zabezpečia, aby sa cieľ stanovený v odseku 1 dosiahol pri plnom dodržiavaní ekologických zásad, zabezpečení druhovej rozmanitosti, uprednostňovaní pôvodných druhov stromov s výnimkou, vo veľmi špecifických prípadoch a podmienkach, nepôvodných druhov prispôsobených miestnej pôde, klimatickým a ekologickým podmienkam a podmienkam biotopov, ktoré zohrávajú úlohu pri podpore zvýšenej odolnosti proti zmene klímy. Opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa sa zameriavajú na zvýšenie prepojenosti a sú založené na zalesňovaní, udržateľnom zalesňovaní a ekologizácii mestských oblastí.3.Stromy vysadené na účely ťažby sa do cieľa stanoveného v odseku 1 tohto článku nezapočítavajú. [PN 80]

KAPITOLA IIINÁRODNÉ PLÁNY OBNOVY PRÍRODY

Článok 11Príprava národných plánov obnovy prírody1.Členské štáty pripravia národné plány obnovy prírody a vykonajú prípravné monitorovanie a výskum na určenie opatrení na obnovu, ktoré sú potrebné na prispenie k dosiahnutiu cieľov Únie a na dosiahnutie povinností stanovených v článkoch 4 až 10, pričom zohľadnia najnovšie vedecké dôkazy, potreby miestnych komunít vrátane mestských, najúčinnejšie opatrenia a spoločensko-hospodárske vplyvy týchto opatrení. V každej fáze procesu je potrebné primerané zapojenie zainteresovaných strán vrátane vlastníkov pôdy a pôdohospodárov. [PN 35]2.Členské štáty kvantifikujú oblasť, ktorá sa musí obnoviť, aby sa dosiahli ciele obnovy stanovené v článkoch 4 a 5, pričom zohľadnia stav typov biotopov uvedených v článku 4 ods. 1 a 2, článku 5 ods. 1 a 2, ako aj kvalitu a kvantitu biotopov druhov uvedených v článku 4 ods. 3 a článku 5 ods. 3 ▌. Kvantifikácia sa zakladá okrem iného na týchto informáciách:a)v prípade každého typu biotopu:i)celková plocha biotopu a mapa jeho súčasného výskytu;ii)plocha biotopu, ktorá nie je v dobrom stave;iii)priaznivá referenčná plocha zohľadňujúca záznamy historického rozšírenia a predpokladané zmeny environmentálnych podmienok v dôsledku zmeny klímy;▌ [PN 37]b)dostatočná kvalita a kvantita biotopov druhov potrebných na dosiahnutie ich priaznivého stavu ochrany, berúc do úvahy oblasti, ktoré sú pre tieto biotopy najvhodnejšie, vzhľadom na zmeny v dôsledku zmeny klímy, ako aj funkcie, ktoré pôda zohráva v oblasti výroby potravín, a konkurenčné potreby biotopov a druhov;[PN 38]ba)na účely kvantifikácie plochy každého typu biotopov, ktorú je potrebné obnoviť, aby sa dosiahli ciele obnovy stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a) a článku 5 ods. 1 písm. a), plocha biotopov, ktorá nie je v dobrom stave uvedená v písmene a) bode ii), zahŕňa len tie oblasti, pre ktoré je stav známy; bb)na účely kvantifikácie plochy každého typu biotopov, ktorú je potrebné obnoviť, aby sa dosiahli ciele obnovy stanovené v článku 4 ods. 1 písm. b) a v článku 5 ods. 1 písm. b), c) a d), plocha biotopov, ktorá nie je v dobrom stave, uvedená v písmene a) bode ii) tohto odseku zahŕňa len tie oblasti, v prípade ktorých je stav známy alebo má byť známy podľa článku 4 ods. 4a a článku 5 ods. 4a;bc) uskutočniteľnosť obnovy, nákladová efektívnosť a protichodné sociálno-ekonomické záujmy; [PN 39]bd) hustota obyvateľstva a nedostatok priestoru v členskom štáte. [PN 40]2a.Financovanie medzier vo financovaní v súvislosti s vykonávaním tohto nariadenia sa zabezpečí bez použitia akýchkoľvek finančných prostriedkov z SPP, SRP alebo iných zdrojov financovania v oblasti poľnohospodárstva a rybárstva. [PN 134]2b.Pokiaľ ide o skupinu 7 typov biotopov uvedených v prílohe II, členské štáty stanovia percentuálny podiel uvedený v článku 5 ods. 1 písm. d). 2c.Členské štáty určia a zmapujú mestské ekosystémové oblasti uvedené v článku 6 pre všetky svoje veľké a malé mestá a predmestia.Mestská ekosystémová oblasť veľkého alebo malého mesta alebo predmestia zahŕňa:a)celé veľké alebo malé mesto a predmestie alebob)časti veľkého alebo malého mesta a predmestia, ktoré zahŕňajú aspoň jeho mestské centrum, mestské zoskupenia, a ak to dotknuté členské štáty považujú za vhodné, prímestské oblasti.Členské štáty môžu zlúčiť mestské ekosystémové oblasti dvoch alebo viacerých priľahlých veľkých alebo malých miest a predmestí do jednej mestskej ekosystémovej oblasti, ktorá je pre tieto veľké alebo malé mestá a predmestia spoločná.3.Členské štáty stanovia najneskôr do roku 2030 uspokojivé úrovne pre každý z ukazovateľov uvedených v článku 8 ods. 1, článku 9 ods. 2, […] článku 10 ods. 2, pre každý zvolený ukazovateľ uvedený v článku 10 ods. 2a a pre mestskú zeleň uvedenú v článku 6 ods. 2 a mestský korunový zápoj stromov uvedený v článku 6 ods. 3, a to prostredníctvom otvoreného a účinného procesu a posúdenia na základe najnovších vedeckých dôkazov ▌, usmerňujúceho rámca uvedeného v článku 17 ods. 9a a usmerňujúceho rámca uvedeného v článku 17 ods. 9, ak je tento rámec k dispozícii.4.Členské štáty identifikujú a zmapujú poľnohospodárske a lesné oblasti, ktoré potrebujú obnovu, najmä oblasti, ktoré si v dôsledku intenzifikácie alebo iných faktorov hospodárenia vyžadujú lepšie prepojenie a krajinnú rozmanitosť.4a.Členské štáty môžu do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia vypracovať metodiku na doplnenie metodiky uvedenej v prílohe IV, ktorou sa budú monitorovať krajinné prvky s vysokou úrovňou diverzity, na ktoré sa nevzťahuje spoločná metóda uvedená v opise krajinných prvkov s vysokou úrovňou diverzity v uvedenej prílohe. Komisia poskytne usmernenia týkajúce sa rámca pre vypracovanie takejto metodiky do jedného mesiaca od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.4b.Členské štáty v prípade potreby určia zníženie rozsahu opätovného zavlažovania rašelinísk, ako sa uvádza v článku 9 ods. 4 piatom pododseku. 5.Členské štáty určia synergie so zmierňovaním zmeny klímy, adaptáciou na zmenu klímy, neutralitou degradácie pôdy a predchádzaním katastrofám a podľa toho určia priority opatrení na obnovu. Členské štáty takisto zohľadnia:a)svoj integrovaný národný energetický a klimatický plán uvedený v článku 3 nariadenia (EÚ) 2018/1999;b)svoju dlhodobú stratégiu uvedenú v článku 15 nariadenia (EÚ) 2018/1999;c)záväzný cieľ Únie na rok 2030 stanovený v článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2018/2001/EÚ.6.Členské štáty koordinujú vypracúvanie národných plánov obnovy s mapovaním oblastí, ktoré sú potrebné na splnenie aspoň ich národných príspevkov k cieľu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030, a v prípade potreby s určovaním oblastí zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov a vyhradených oblastí pre infraštruktúru. Počas prípravy plánov obnovy prírody členské štáty zabezpečia synergie s budovaním infraštruktúry pre energiu z obnoviteľných zdrojov a energetickej infraštruktúry a už určenými oblasťami zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov a vyhradenými ▌oblasťami pre infraštruktúru a zabezpečia, aby fungovanie týchto oblastí zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov ▌ vrátane povoľovacích postupov uplatniteľných na tieto oblasti v zmysle smernice (EÚ) 2018/2001, ako aj fungovanie projektov v oblasti sústav, ktoré sú potrebné na integráciu energie z obnoviteľných zdrojov do elektrizačnej sústavy, vrátane príslušných povoľovacích postupov, zostalo nezmenené.7.Členské štáty pri príprave svojich národných plánov obnovy prírody zohľadnia najmä tieto aspekty:a)ochranné opatrenia stanovené pre lokality sústavy Natura 2000 v súlade so smernicou 92/43/EHS;b)prioritné akčné rámce vypracované v súlade so smernicou 92/43/EHS;c)opatrenia na dosiahnutie dobrého kvantitatívneho, ekologického a chemického stavu vodných útvarov zahrnutých do programov opatrení a plánov manažmentu povodia vypracovaných v súlade so smernicou 2000/60/ES a do plánov manažmentu povodňových rizík vypracovaných v súlade so smernicou 2000/60/ES;d)v prípade potreby morské stratégie na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu všetkých morských regiónov Únie vypracované v súlade so smernicou 2008/56/ES;e)národné programy riadenia znečisťovania ovzdušia vypracované podľa smernice (EÚ) 2016/2284;f)národné stratégie a akčné plány v oblasti biodiverzity vypracované v súlade s článkom 6 Dohovoru o biologickej diverzite;g)v prípade potreby ochranné a riadiace opatrenia prijaté v rámci spoločnej rybárskej politiky;h)strategické plány SPP vypracované v súlade s nariadením (EÚ) 2021/2115.8.Členské štáty môžu pri príprave národných plánov obnovy prírody použijú rôzne príklady opatrení na obnovu uvedených v prílohe VII, a to v závislosti od osobitných vnútroštátnych a miestnych podmienok, ako aj najnovších vedeckých dôkazov.9.Členské štáty sa pri príprave národných plánov obnovy zameriavajú na optimalizáciu ekologických, hospodárskych a sociálnych funkcií ekosystémov, ako aj ich príspevku k udržateľnému rozvoju príslušných regiónov a komunít.9a.Členské štáty môžu pri príprave národných plánov obnovy prírody zohľadniť rozmanitosť situácií v rôznych regiónoch v súvislosti so sociálnymi, hospodárskymi a kultúrnymi požiadavkami, regionálnymi a miestnymi charakteristikami a hustotou obyvateľstva. V náležitých prípadoch by sa mala zohľadniť aj osobitná situácia najvzdialenejších regiónov Únie, ako ich odľahlosť, ostrovný charakter, malá rozloha, náročné topografické a klimatické podmienky, ako aj ich bohatá biodiverzita a súvisiace náklady na ochranu a obnovu týchto ekosystémov. 10.Členské štáty podľa možnosti podporujú synergie s národnými plánmi obnovy prírody iných členských štátov, najmä pokiaľ ide o cezhraničné ekosystémy alebo ak sa členské štáty delia o morský región alebo subregión v zmysle smernice 2008/56/ES.10a.Ak je to praktické a vhodné, môžu členské štáty na účely vypracovania a vykonávania národných plánov obnovy prírody v súvislosti s obnovou a znovuvytvorením morských ekosystémov využívať existujúce regionálne inštitucionálne štruktúry spolupráce.10b.Ak členské štáty zistia problém, ktorý môže zabrániť splneniu povinností obnoviť a znovu vytvoriť morské ekosystémy a ktorý si vyžaduje opatrenia, ktoré nie sú príslušné prijímať, jednotlivo alebo spoločne sa obrátia na dotknuté členské štáty, Komisiu alebo medzinárodné organizácie s opisom zisteného problému […] a možných opatrení na účely ich zváženia a prípadného prijatia.11.Členské štáty zabezpečia, aby príprava plánu obnovy prírody bola otvorená, transparentná, inkluzívna a účinná a aby sa verejnosti, najmä vlastníkom pôdy, správcom pôdy, zainteresovaným stranám v námornej oblasti a iným príslušným subjektom, ako sú poradenské a konzultačné služby, v súlade so zásadou predchádzajúceho a informovaného súhlasu poskytli včasné a účinné príležitosti zúčastniť sa na príprave plánu. Miestne a regionálne orgány, ako aj príslušné riadiace orgány musia byť riadne zapojené do prípravy plánu. Konzultácie musia byť v súlade s požiadavkami stanovenými v smernici 2001/42/ES. [PN 12]

Článok 12Obsah národných plánov obnovy prírody1.Národný plán obnovy prírody sa vzťahuje na obdobie do roku 2050 a obsahuje priebežné lehoty zodpovedajúce cieľom a povinnostiam stanoveným v článkoch 4 až 10.1a.Odchylne od odseku 1 sa národný plán obnovy prírody, ktorý sa má predložiť v súlade s článkom 13 a článkom 14 ods. 6, môže, pokiaľ ide o obdobie po júni 2032, a do preskúmania v súlade s článkom 15 ods. 1 obmedziť na strategický prehľad:a)prvkov uvedených v odseku 2 ab)obsahu uvedeného v odsekoch 3 a 3a.Revidovaný národný plán obnovy prírody vyplývajúci z preskúmania, ktoré sa má vykonať pred júlom 2032 v súlade s článkom 15 ods. 1, sa môže, pokiaľ ide o obdobie po júni 2042, a do preskúmania pred júlom 2042 v súlade s článkom 15 ods. 1 obmedziť na strategický prehľad uvedených prvkov a obsahu. 2.Členské štáty pomocou jednotného formátu stanoveného v súlade s odsekom 4 tohto článku zahrnú do svojich národných plánov obnovy prírody tieto prvky:a)kvantifikáciu oblastí, ktoré sa majú obnoviť na účely splnenia cieľov obnovy stanovených v článkoch 4 až 10, a to na základe prípravných prác vykonaných v súlade s článkom 11 a orientačných máp potenciálnych oblastí, ktoré sa majú obnoviť;b)opis plánovaných alebo zavedených opatrení na obnovu na účely splnenia cieľov obnovy a povinností stanovených v článkoch 4 až 10, a konkretizáciu toho, ktoré z uvedených opatrení na obnovu sú naplánované alebo zavedené v rámci sústavy Natura 2000 zriadenej v súlade so smernicou 92/43/EHS;ba)osobitný oddiel, v ktorom sa stanovujú opatrenia na dosiahnutie povinností uvedených v článku 4 ods. 4a a článku 5 ods. 4a; ▌ [PN 41]▌ [PN 42]e)zoznam prekážok a určenie tých prekážok, ktoré sa majú odstrániť v súlade s článkom 7 ods. 1, plán ich odstránenia v súlade s článkom 7 ods. 2 a ▌ dĺžky voľne tečúcich riek, ktorá sa dosiahne odstránením týchto prekážok odhadovanej od roku 2020 do roku 2030 a ▌ roku 2050, a akékoľvek ďalšie opatrenia na znovuvytvorenie prirodzených funkcií záplavových oblastí v súlade s článkom 7 ods. 3;ea)prípadné odôvodnenie opätovného zavlažovania rašelinísk v menšom rozsahu, ako je rozsah stanovený v článku 9 ods. 4 prvom pododseku písm. a) až c); eb)opis ukazovateľov pre lesné ekosystémy zvolených podľa článku 10 ods. 2a a ich vhodnosť na preukázanie zlepšenia biodiverzity v lesných ekosystémoch v rámci dotknutého členského štátu;f)harmonogram realizácie opatrení na obnovu v súlade s článkami 4 až 10;g)osobitný oddiel, v ktorom sa podľa potreby stanovia prispôsobené opatrenia na obnovu pre ich najvzdialenejšie regióny;h)monitorovanie oblastí, ktoré sa majú obnoviť v súlade s článkami 4 a 5, proces posudzovania účinnosti opatrení na obnovu zavedených v súlade s článkami 4 až 10 a proces revízie týchto opatrení, ak je to potrebné na zabezpečenie splnenia cieľov a povinností stanovených v článkoch 4 až 10;i)konkretizácia ustanovení na zabezpečenie trvalých, dlhodobých a udržateľných účinkov opatrení na obnovu uvedených v článkoch 4 až 10;j)odhadované súvisiace prínosy pre zmiernenie zmeny klímy a neutralitu degradácie pôdy spojené s opatreniami na obnovu v priebehu času, ako aj širšie sociálno-ekonomické prínosy týchto opatrení;ja) odhadovaný sociálno-ekonomický vplyv vykonávania opatrení na obnovu; [PN 69]k)osobitný oddiel, v ktorom sa uvádza, ako sa v národnom pláne obnovy prírody zohľadňuje:i)relevantnosť scenárov zmeny klímy pre plánovanie typu opatrení na obnovu a ich situovania;ii)potenciál opatrení na obnovu s cieľom minimalizovať vplyvy zmeny klímy na prírodu, predchádzať prírodným katastrofám alebo zmierniť ich vplyv a podporovať adaptáciu;iii)synergie s národnými adaptačnými stratégiami alebo plánmi a vnútroštátnymi správami o posúdení rizika katastrof;iv)prehľad súhry opatrení zahrnutých do národného plánu obnovy prírody a národného energetického a klimatického plánu;l)odhadované finančné potreby na vykonávanie opatrení na obnovu, ktoré zahŕňajú opis podpory pre zainteresované strany, ktorých sa týkajú opatrenia na obnovu alebo iné nové povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia, a prostriedky plánovaného verejného alebo súkromného financovania vrátane (spolu)financovania prostredníctvom finančných nástrojov Únie;m)subvencie, ktoré negatívne ovplyvňujú dosahovanie cieľov a plnenie povinností stanovených v tomto nariadení;n)zhrnutie procesu prípravy a vypracovania národného plánu obnovy prírody vrátane informácií o účasti verejnosti a o spôsobe zohľadnenia potrieb miestnych komunít a zainteresovaných strán;o)osobitný oddiel, v ktorom sa uvedie, ako boli v súlade s článkom 14 ods. 5 zohľadnené pripomienky Komisie k návrhu národného plánu obnovy prírody, na ktoré sa odkazuje v článku 14 ods. 4. Ak dotknutý členský štát pripomienky Komisie alebo ich podstatnú časť nezohľadní, uvedie svoje dôvody.3.Národné plány obnovy prírody v náležitých prípadoch zahŕňajú ochranné a riadiace opatrenia, ktoré má členský štát v úmysle prijať v rámci spoločnej rybárskej politiky, a to aj ochranné opatrenia v rámci spoločných odporúčaní, ktoré má členský štát v úmysle iniciovať v súlade s postupom stanoveným v nariadení (EÚ) č. 1380/2013, a všetky relevantné informácie o týchto opatreniach.3a.Národné plány obnovy prírody obsahujú prehľad vzájomného pôsobenia medzi opatreniami zahrnutými v národnom pláne obnovy prírody a národným strategickým plánom v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky.3b.Národné plány obnovy prírody obsahujú v prípade potreby prehľad aspektov týkajúcich sa rozmanitosti situácií v rôznych regiónoch, ako sa uvádza v článku 11 ods. 9a.4.Komisia prijme vykonávacie akty s cieľom stanoviť jednotný formát národných plánov obnovy prírody. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 21 ods. 2. Komisii pri zostavovaní jednotného formátu pomáha Európska environmentálna agentúra (EEA). Komisia do [dátum = prvý deň mesiaca nasledujúceho po 3 mesiacoch odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] predloží návrhy vykonávacích aktov výboru uvedenému v článku 21 ods. 1.

Článok 13Predloženie návrhu národného plánu obnovy prírodyČlenské štáty predložia Komisii návrh národného plánu obnovy prírody uvedeného v článkoch 11 a 12 do ... [Úrad pre publikácie – vložiť dátum = prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí 24 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Článok 14Posúdenie národných plánov obnovy prírody1.Komisia posúdi návrhy národných plánov obnovy prírody do šiestich mesiacov od dátumu ich doručenia. Pri vykonávaní tohto posúdenia Komisia koná v úzkej spolupráci s dotknutým členským štátom.2.Pri posúdení ▌národného plánu obnovy prírody Komisia vyhodnotí jeho súlad s článkom 12, ako aj jeho primeranosť vzhľadom na splnenie cieľov a povinností stanovených v článkoch 4 až 10, ako aj všeobecných cieľov Únie uvedených v článku 1 a špecifických cieľov uvedených v článku 7 ods. 1 obnoviť v Únii do roku 2035 aspoň 20 000 km voľne tečúcich riek. Komisia takisto zohľadňuje sociálno-ekonomický vplyv, najmä na vidiecke oblasti, a vplyv národného plánu obnovy prírody, najmä na poľnohospodársku a lesnícku výrobu, aby sa zabezpečilo, že nebude mať za následok presun výroby mimo Únie. [PN 43].3.Na účely posúdenia návrhov národných plánov obnovy prírody Komisii pomáhajú odborníci alebo EEA.4.Komisia môže členským štátom adresovať pripomienky do šiestich mesiacov od dátumu doručenia návrhu národného plánu obnovy prírody.5.Členské štáty ▌vo svojom konečnom národnom pláne obnovy prírody zohľadnia všetky pripomienky Komisie […].6.Členské štáty národný plán obnovy prírody dokončia, uverejnia a predložia Komisii do šiestich mesiacov od dátumu doručenia pripomienok Komisie.

Article 14aVykonávanie opatrení na obnovu morských ekosystémov1.Členské štáty, ktorých národné plány obnovy prírody obsahujú ochranné opatrenia v rámci spoločnej rybárskej politiky, ktoré si vyžadujú predloženie spoločných odporúčaní, konzultujú s ostatnými členskými štátmi, ktoré majú priamy hospodársky záujem v súlade s článkami 11 a 18 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, a predložia odporúčania spoločne s ostatnými členskými štátmi s priamym hospodárskym záujmom: a)najneskôr 12 mesiacov po konečnom predložení svojho národného plánu obnovy prírody v prípade opatrení týkajúcich sa článku 5 ods. 3; b)najneskôr do 1. januára 2028 v prípade opatrení na obnovu, ktoré sú potrebné na zaručenie cieľov stanovených na rok 2030; c)najneskôr do 1. januára 2036 v prípade opatrení na obnovu, ktoré sú potrebné na zaručenie cieľov stanovených na rok 2040; d)najneskôr do 1. januára 2046 v prípade opatrení na obnovu, ktoré sú potrebné na zaručenie cieľov stanovených na rok 2050. 2.Komisia monitoruje pokrok v súvislosti s lehotami na prijatie opatrení, ktoré si vyžadujú predloženie spoločných odporúčaní v rámci spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva. 3.Ak členské štáty nepredložia spoločné odporúčania stanovené v nariadení (EÚ) č. 1380/2013 včas, Komisia prijme opatrenia najneskôr do 12 mesiacov po uplynutí lehoty na predloženie spoločného odporúčania stanovenej v odseku 1 tohto článku, pričom použije nástroje stanovené v článku 11 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, ak neexistuje spoločné odporúčanie. [PN 15]

Článok 15Preskúmanie národných plánov obnovy prírody1.Členské štáty do júla 2032 a do júla 2042 preskúmajú a zrevidujú svoje národné plány obnovy prírody a zahrnú do nich doplňujúce opatrenia. Aspoň raz za 10 rokov preskúmajú svoj národný plán obnovy prírody a podľa potreby ho zrevidujú a zahrnú doň doplňujúce opatrenia. Preskúmania sa uskutočnia v súlade s článkami 11 a 12, pričom sa v nich zohľadní pokrok dosiahnutý pri vykonávaní plánov, najlepšie dostupné vedecké dôkazy, ako aj dostupné poznatky o vzniknutých alebo očakávaných zmenách environmentálnych podmienok v dôsledku zmeny klímy. Pri preskúmaniach, ktoré sa majú uskutočniť pred júlom 2032 a pred júlom 2042, členské štáty zohľadnia poznatky o stave typov biotopov uvedených v prílohách I a II získané v súlade s povinnosťami uvedenými v článku 4 ods. 4a a článku 5 ods. 4a. Členské štáty uverejnia svoje revidované národné plány obnovy prírody a oznámia ich Komisii. 2.Ak sa pri monitorovaní v súlade s článkom 17 ukáže, že opatrenia stanovené v národnom pláne obnovy prírody nebudú na splnenie cieľov a povinností stanovených v článkoch 4 až 10 dostatočné, […] členský štát […] preskúma národný plán obnovy prírody a v prípade potreby ho zreviduje a zahrnie doň doplňujúce opatrenia. Členské štáty uverejnia revidované národné plány obnovy prírody a oznámia ich Komisii.3.Ak sa Komisia na základe informácií uvedených v článku 18 ods. 1 a 2 a posúdenia uvedeného v článku 18 ods. 4 a 5 domnieva, že pokrok, ktorý členský štát dosiahol, nepostačuje na splnenie cieľov a povinností stanovených v článkoch 4 až 10, môže sa po konzultácii s dotknutým členským štátom na dotknutý členský štát obrátiť s požiadavkou, aby predložil ▌ revidovaný návrh národného plánu obnovy prírody s doplňujúcimi opatreniami. Revidovaný národný plán obnovy prírody s doplňujúcimi opatreniami sa uverejní a predloží do šiestich mesiacov od dátumu doručenia požiadavky Komisie. Na žiadosť dotknutého členského štátu a v riadne odôvodnených prípadoch môže Komisia túto lehotu predĺžiť o ďalších šesť mesiacov.▌ [PN 18cp a 44]

KAPITOLA IVMONITOROVANIE A PODÁVANIE SPRÁV

Článok 17Monitorovanie1.Členské štáty monitorujú:a)stav a vývoj stavu typov biotopov a kvalitu a vývoj kvality biotopov druhov uvedených v článkoch 4 a 5 v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú opatrenia na obnovu, na základe monitorovania uvedeného v článku 12 ods. 2 písm. h);b)plochu mestskej zelene a korunového zápoja stromov v rámci mestských ekosystémových oblastí určených v súlade s článkom 11 ods. 2b, ako sa uvádza v článku 6c)ukazovatele biodiverzity v poľnohospodárskych ekosystémoch uvedené v prílohe IV;d)populácie bežných druhov vtáctva žijúceho na poľnohospodárskej pôde uvedených v prílohe V;e)tri ukazovatele biodiverzity v lesných ekosystémoch uvedené v článku 10 ods. 2;ea)tri z ukazovateľov biodiverzity v lesných ekosystémoch uvedených v článku 10 ods. 2a, ktoré vybral členský štát;f)početnosť a rozmanitosť druhov opeľovačov podľa metódy stanovenej v súlade s článkom 8 ods. 2;g)oblasť a stav oblastí, na ktoré sa vzťahujú typy biotopov uvedené v prílohách I a II ▌;h)plochu a kvalitu biotopov druhov uvedených v článku 4 ods. 3 a článku 5 ods. 3 ▌.2.Monitorovanie v súlade s odsekom 1 písm. a) sa začne hneď po zavedení opatrení na obnovu.3.Monitorovanie v súlade s odsekom 1 písm. b), c), d), e) a ea) sa začne [Úrad pre publikácie: vložiť dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].4.Monitorovanie v súlade s odsekom 1 písm. f) tohto článku sa začne jeden rok po nadobudnutí účinnosti vykonávacieho aktu uvedeného v článku 8 ods. 2.5.Monitorovanie v súlade s odsekom 1 písm. a) a b) sa uskutočňuje najmenej každých šesť rokov. Monitorovanie v súlade s odsekom 1 písm. ▌ c), pokiaľ ide o zásoby organického uhlíka v orných minerálnych pôdach a podiel poľnohospodárskej pôdy s krajinnými prvkami s vysokou úrovňou diverzity, a písm. e), pokiaľ ide o stojace a[…] ležiace mŕtve drevo a v prípade potreby podiel lesov s nerovnomernou vekovou štruktúrou, celistvosť lesov, podiel lesov, v ktorých prevládajú pôvodné druhy stromov, rozmanitosť druhov stromov a zásoby organického uhlíka, sa vykonáva aspoň šesť rokov alebo v prípade potreby v kratšom intervale s cieľom zhodnotiť dosahovanie stúpajúcich trendov do roku 2030. Monitorovanie v súlade s odsekom 1 písm. c), pokiaľ ide o index motýľov žijúcich v trávnych porastoch, v súlade s odsekom 1 písm. d) a e), pokiaľ ide o index bežných druhov lesného vtáctva, a v súlade s odsekom 1 písm. f), pokiaľ ide o druhy opeľovačov, sa vykonáva každý rok. Monitorovanie v súlade s odsekom 1 písm. g) a h) sa vykonáva aspoň každých šesť rokov a koordinuje sa s cyklom podávania správ podľa článku 17 smernice 92/43/EHS a počiatočným posúdením podľa článku 17 smernice 2008/56/ES.6.Členské štáty zabezpečia, aby sa ukazovatele týkajúce sa poľnohospodárskych ekosystémov uvedené v článku 9 ods. 2 písm. b) a ukazovatele týkajúce sa lesných ekosystémov uvedené v článku 10 ods. 2 písm. a), b) a článku 10 ods. 2a písm. c) tohto nariadenia monitorovali spôsobom, ktorý je v súlade s monitorovaním požadovaným podľa nariadení (EÚ) 2018/841 a (EÚ) 2018/1999.7.Členské štáty zverejnia údaje získané monitorovaním vykonávaným podľa tohto článku v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES a v súlade s frekvenciou monitorovania stanovenou v odseku 5.8.Monitorovacie systémy členských štátov fungujú na základe elektronických databáz a geografických informačných systémov a maximalizujú prístup k údajom a službám z technológií diaľkového prieskumu Zeme, pozorovania Zeme (služby programu Copernicus), snímačov a zariadení in situ alebo údajov získaných v rámci občianskej vedy a využívajú tieto údaje a služby, pričom využívajú príležitosti, ktoré ponúka umelá inteligencia, ako aj pokročilá analýza a spracovanie údajov.9.Komisia môže prijať vykonávacie akty s cieľom:a)určiť metódy monitorovania ukazovateľov týkajúcich sa poľnohospodárskych ekosystémov uvedených v prílohe IV;b)určiť metódy monitorovania ukazovateľov týkajúcich sa lesných ekosystémov uvedených v prílohe VI;c)zriadiť usmerňujúci rámec na stanovenie uspokojivých úrovní uvedených v článku 10 ods. 2 a 10 ods. 2a.9a.Komisia do roku 2028 prijme vykonávacie akty s cieľom zriadiť usmerňujúci rámec na stanovenie uspokojivých úrovní uvedených v článku 6 ods. 2, článku 6 ods. 3, článku 8 ods. 1 a článku 9 ods. 2.9b. ▌Vykonávacie akty podľa odsekov 9 a 9a sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 21 ods. 2.

Článok 18Podávanie správ1.Členské štáty podávajú Komisii elektronicky správy o oblasti, na ktorú sa vzťahujú opatrenia na obnovu uvedené v článkoch 4 až 10, a o prekážkach uvedených v článku 7, ktoré boli odstránené, najmenej každé tri roky. Prvú správu predložia v júni 2028.2.Členské štáty s pomocou EEA oznamujú Komisii elektronicky aspoň raz za šesť rokov tieto údaje a informácie:a)pokrok pri vykonávaní národného plánu obnovy prírody, pri zavádzaní opatrení na obnovu a pokrok pri plnení cieľov a povinností stanovených v súlade s článkami 4 až 10;b)výsledky monitorovania vykonaného v súlade s článkom 17. Predkladajú sa správy o výsledkoch monitorovania vykonaného v súlade s článkom 17 ods. 1 písm. g) a h), ktoré obsahujú zemepisné referenčné mapy;c)polohu a rozsah oblastí, na ktoré sa vzťahujú opatrenia na obnovu uvedené v článkoch 4 a 5 a v článku 9 ods. 4, vrátane zemepisnej referenčnej mapy týchto oblastí;d)aktualizovaný zoznam prekážok uvedený v článku 7 ods. 1;e)informácie o pokroku dosiahnutom pri plnení finančných potrieb v súlade s článkom 12 ods. 2 písm. l) vrátane preskúmania skutočných investícií v porovnaní s počiatočnými investičnými predpokladmi.Prvé správy sa predložia v júni 2031 za obdobie do roku 2030.3.Komisia prijme vykonávacie akty s cieľom stanoviť formát, štruktúru a podrobné pravidlá na predkladanie informácií uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 21 ods. 2. Komisii pri vypracúvaní formátu, štruktúry a podrobných pravidiel na elektronické podávanie správ pomáha EEA.4.EEA poskytne Komisii každé tri roky ▌technický prehľad týkajúci sa pokroku pri plnení cieľov a povinností stanovených v tomto nariadení na základe údajov poskytnutých členskými štátmi v súlade s odsekom 1 tohto článku a článkom 17 ods. 7.5.EEA poskytne Komisii celoúnijnú technickú správu o pokroku pri plnení cieľov a povinností stanovených v tomto nariadení na základe údajov poskytnutých členskými štátmi v súlade s odsekmi 1, 2 a 3 tohto článku. Môže použiť aj informácie nahlásené podľa článku 17 smernice 92/43/EHS, článku 15 smernice 2000/60/ES, článku 12 smernice 2009/147/ES a článku 17 smernice 2008/56/ES. Správa sa predloží do júna 2032 a následné správy sa potom predkladajú každých šesť rokov.6.Komisia od [štyri roky po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] predkladá Európskemu parlamentu a Rade každých šesť rokov roky správu o vykonávaní tohto nariadenia.6a.Komisia do 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a po konzultácii s členskými štátmi predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, ktorá obsahuje:a)prehľad finančných zdrojov dostupných na úrovni Únie na účely vykonávania tohto nariadenia;b)posúdenie potrieb financovania na vykonávanie článkov 4 až 10 a na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 1 ods. 2;c)analýzu, ktorou sa identifikujú akékoľvek medzery vo financovaní, ktoré sa zistia pri plnení povinností stanovených v tomto nariadení, vrátane finančnej kompenzácie potenciálnych strát vlastníkov pôdy a správcov pôdy priamo v dôsledku vykonávania tohto nariadenia;d)v prípade potreby návrhy primeraných doplnkových opatrení vrátane finančných opatrení na riešenie zistených nedostatkov, ako je zavedenie účelového nástroja, a bez toho, aby boli dotknuté právomoci spoluzákonodarcov, na prijatie viacročného finančného rámca na obdobie po roku 2027. [PN 11]7.Členské štáty zabezpečia, aby informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 boli primerané a aktuálne a aby boli prístupné verejnosti v súlade so smernicami Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES, 2007/2/ES a (EÚ) 2019/1024.

KAPITOLA VDELEGOVANIE PRÁVOMOCI A POSTUP VÝBORU

Článok 19Zmena príloh1.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 20 s cieľom zmeniť prílohu I na účely úpravy spôsobu ▌ zoskupovania typov biotopov podľa vedecko-technického pokroku a zohľadnenia skúseností získaných pri uplatňovaní tohto nariadenia.2.Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 20 s cieľom zmeniť prílohu II tak, aby upravila:a) zoznam typov biotopov s cieľom zabezpečiť súlad s aktualizovanou klasifikáciou biotopov podľa Európskeho informačného systému o prírode (EUNIS) ab)spôsob ▌zoskupovania typov biotopov podľa vedecko-technického pokroku a zohľadnila skúsenosti získané pri uplatňovaní tohto nariadenia.3.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 20 s cieľom zmeniť prílohu III na účely úpravy zoznamu morských druhov uvedených v článku 5 podľa vedecko-technického pokroku.4.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 20 s cieľom zmeniť prílohu IV na účely úpravy opisu, jednotky a metodiky ukazovateľov týkajúcich sa poľnohospodárskych ekosystémov podľa vedecko-technického pokroku.5.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 20 s cieľom upraviť prílohu V na účely aktualizácie zoznamu druhov, ktorý sa v členských štátoch používa pre index bežných druhov vtáctva žijúceho na poľnohospodárskej pôde, podľa vedecko-technického pokroku.6.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 20 s cieľom zmeniť prílohu VI na účely úpravy opisu, jednotky a metodiky ukazovateľov týkajúcich sa lesných ekosystémov podľa vedecko-technického pokroku.7.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 20 s cieľom zmeniť prílohu VII na účely úpravy zoznamu príkladov opatrení na obnovu podľa vedecko-technického pokroku a zohľadnenia skúseností získaných pri uplatňovaní tohto nariadenia.

Článok 20Vykonávanie delegovania právomoci1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 19 sa Komisii udeľuje na obdobie 5 rokov od ... [Úrad pre publikácie: vložiť dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.3.Delegovanie právomoci uvedené v článku 19 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.4.Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.6.Delegovaný akt prijatý podľa článku 19 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 21Postup výboru1.Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

KAPITOLA VIZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 21aZmeny nariadenia (EÚ) 2022/869Článok 7 ods. 8 prvý pododsek nariadenia (EÚ) 2022/869 sa nahrádza takto:

„Pokiaľ ide o vplyvy na životné prostredie uvedené v článku 6 ods. 4 smernice 92/43/EHS, článku 4 ods. 7 smernice 2000/60/ES, článku 4 ods. 8 a 8a a článku 5 ods. 8 a 8a [návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o obnove prírody], projekty na zozname Únie sa považujú za projekty vo verejnom záujme z hľadiska energetickej politiky a môžu sa považovať za projekty nadradeného verejného záujmu za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky uvedené v týchto smerniciach.“

Článok 22Preskúmanie1.Komisia vyhodnotí toto nariadenie do 31. decembra 2030 a potom každé dva roky s cieľom posúdiť vplyv tohto nariadenia, najmä na poľnohospodársky sektor a dodávky bezpečných a spoľahlivých potravín, ako aj sociálno-ekonomický vplyv tohto nariadenia, najmä na vidiecke oblasti. [PN 45]2.Správu o hlavných zisteniach hodnotenia Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. Komisia v prípade potreby k správe pripojí legislatívny návrh na zmenu príslušných ustanovení tohto nariadenia s prihliadnutím na potrebu stanoviť dodatočné ciele obnovy – vrátane aktualizovaných cieľov na rok 2040 a 2050 – založené na spoločných metódach posudzovania stavu ekosystémov, na ktoré sa nevzťahujú články 4 a 5, hodnotení uvedenom v odseku 1 tohto článku a na najnovších vedeckých dôkazoch. [PN 17]

Článok 22aOdklad cieľov podľa tohto nariadenia v prípade výnimočných sociálno-ekonomických dôsledkov1.Do ... [1 rok odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] a potom každý rok Komisia uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie o tom, či sa uplatňuje jedna alebo viacero z týchto podmienok:a)povoľovacie postupy v jednom alebo viacerých členských štátoch zaostávajú v dôsledku obmedzení vyplývajúcich z právnych predpisov Únie v oblasti ochrany prírody, pokiaľ ide o tieto oblasti:i)výstavba a prestavba domov, najmä v sektore sociálneho bývania;ii)zavádzanie projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v súvislosti s dosiahnutím cieľov stanovených v nariadení (EÚ) 2021/1119 [európsky právny predpis v oblasti klímy];b)priemerná cena potravín sa v priebehu jedného roka zvýšila o 10 %;c)celková výroba potravín v Únii sa v priebehu jedného roka znížila o 5 %.2.Ak sa uplatňuje jedna alebo viacero podmienok uvedených v odseku 1, ciele podľa tohto nariadenia sa odložia dovtedy, kým sa neprestanú uplatňovať všetky podmienky uvedené v danom odseku. [PN 131]

Článok 23Nadobudnutie účinnostiToto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.Uplatňuje sa odo dňa, keď Komisia poskytla Európskemu parlamentu a Rade spoľahlivé a vedecké údaje o podmienkach potrebných na zaručenie dlhodobej potravinovej bezpečnosti, čím sa rešpektuje potreba ornej pôdy v konvenčnom a ekologickom poľnohospodárstve, vplyv obnovy prírody na výrobu potravín, dostupnosť potravín a ceny potravín. Komisia uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie s uvedením dátumu, od ktorého sa toto nariadenie uplatňuje. [PN 135]Uplatňuje sa odo dňa, keď je splnená podmienka stanovená v článku 11 ods. 2a. Komisia uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie s uvedením dátumu, od ktorého sa toto nariadenie uplatňuje. [PN 136]Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda/predsedníčka predseda/predsedníčka

PRÍLOHA I

SUCHOZEMSKÉ, POBREŽNÉ A SLADKOVODNÉ EKOSYSTÉMY – TYPY BIOTOPOV A SKUPINY TYPOV BIOTOPOV UVEDENÉ V ČLÁNKU 4 ODS. 1 A 2

Zoznam uvedený ďalej zahŕňa všetky typy suchozemských, pobrežných a sladkovodných biotopov uvedené v prílohe I k smernici 92/43/EHS, ako sa uvádzajú v článku 4 ods. 1 a 2, ako aj šesť skupín týchto typov biotopov, a to 1. mokrade (pobrežné a vnútrozemské); 2. trávne porasty a iné pastevné biotopy; 3. riečne, jazerné, aluviálne a príbrežné biotopy; 4. lesy; 5. stepné, vresové a krovinové biotopy a 6. skalnaté a dunové biotopy.

1.SKUPINA 1: Mokrade (pobrežné a vnútrozemské)

Kód typu biotopu podľa prílohy I k smernici Rady 92/43/EHS
Názov typu biotopu podľa prílohy I k smernici Rady 92/43/EHS
Pobrežné a slaniskové biotopy
1130
Ústia riek
1140
Bažiny a piesčiny nepokryté morskou vodou pri nízkom prílive
1150
Pobrežné lagúny
1310
Porasty slanorožca (Salicornia spp.) a ďalších jednoročných rastlín kolonizujúcich bahno a piesok
1320
Trávnaté porasty druhov rodu Spartina (Spartinion maritimae)
1330
Atlantické slané lúky (Glauco-Puccinellietalia maritimae)
1340
Vnútrozemské slané lúky
1410
Stredozemné slané lúky (Juncetalia maritimi)
1420
Stredozemné a termoatlantické halofilné kroviny (Sarcocornetea fruticosi)
1530
Panónske slané stepi a slaniská
1650
Boreálne baltské úzke zátoky
Vlhké vresoviská a lúky na rašeliniskách
4010
Severoatlantické vlhké vresoviská s Erica tetralix
4020
Atlantické vlhké vresoviská mierneho pásma s Erica ciliaris a Erica tetralix
6460
Lúky na rašeliniskách Troodosu
Bažiny, rašeliniská a močiare
7110
Aktívne zvýšené rašeliniská
7120
Degradované zvýšené rašeliniská (stále schopné prirodzenej regenerácie)
7130
Kobercové rašeliniská
7140
Prechodné bažiny a trasoviská
7150
Prehĺbeniny na rašelinových substrátoch (Rhynchosporion)
7160
Fínsko-škandinávske prameniská a prameniskové slatiny
7210
Vápenaté močiare s Cladium mariscus a Carex davalliana
7220
Skamenené pukliny s tufovými útvarmi (Cratoneurion)
7230
Alkalické močiare
7240
Alpské prvotné útvary Caricion bicoloris-atrofuscae
7310
Rašeliniská aapa
7320
Palsové rašeliniská
Vlhké lesy
9080
Fínsko-škandinávske listnaté močiarne lesy
91D0
Rašelinové lesy

2.SKUPINA 2: Trávne porasty a iné pastevné biotopy

Kód typu biotopu podľa prílohy I k smernici Rady 92/43/EHS
Názov typu biotopu podľa prílohy I k smernici Rady 92/43/EHS
Pobrežné a dunové biotopy
1630
Boreálne baltské pobrežné lúky
21A0
Machéry
Vresové a krovinové biotopy
4030
Európske suché vresoviská
4040
Suché atlantické pobrežné vresoviská s Erica vagans
4090
Endemické stredozemné vresoviská s hlodášovým kríkom
5130
Porasty Juniperus communis na vápenatých vresoviskách alebo lúkach
8240
Vápencové chodníky
Trávne porasty
6110
Krasové vápencové lúky (Alysso-Sedion albi)
6120
Suché pieskové vápencové lúky
6130
Kalaminárske lúky s Violetalia calaminariae
6140
Kremičité pyrenejské lúky s Festuca eskia
6150
Kremičité alpské a boreálne lúky
6160
Kremičité iberské lúky Festuca indigesta
6170
Alpské a subalpské vápencové lúky
6180
Makaronézske horské lúky
6190
Panónske skalné lúky (Stipo-Festucetalia pallentis)
6210
Na vápenatých substrátoch (Festuco Brometalia)
6220
Pseudostep s trávami a ročnými porastmi (Thero-Brachypodietea)
6230
Lúky bohaté na druhy Nardus na kremičitých substrátoch v horských oblastiach (a podhorské oblasti v kontinentálnej Európe)
6240
Subpanónske stepné lúky
6250
Panónske stepné lúky na spraši
6260
Panónske stepi na pieskoch
6270
Fínsko-škandinávske nížinné druhovo bohaté suché až stredne vlhké lúky
6280
Severské alvary a ploché skaly z prekambrického vápenca
62A0
Východné substredozemné suchomilné lúky (Scorzoneratalia villosae)
62B0
Cyperské serpentinofilné lúky
62C0
Pontosarmatské stepi
62D0
Oro-moézske acidofilné lúky
6410
Lúky s porastom molinia na kriede alebo hline (Molinion caeruleae)
6420
Stredozemné lúky s vysokým bylinným a rákosovým porastom (Molinio-Holoschoenion)
6510
Nížinné senové lúky (Alopecurus pratensis, Sanguisorba officinalis)
6520
Horské senové lúky
Tuholisté spásané lesy (dehesy) a lúky s drevinami
6310
Tuholisté spásané lesy (dehesy) so vždyzelenými dubmi (Quercus spp.)
6530
Fínsko-škandinávske lúky s drevinami
9070
Fínsko-škandinávske pasienky porastené drevinami

3.SKUPINA 3: Riečne, jazerné, aluviálne a príbrežné biotopy

Kód typu biotopu podľa prílohy I k smernici Rady 92/43/EHS
Názov typu biotopu podľa prílohy I k smernici Rady 92/43/EHS
Rieky a jazerá
3110
Oligotrofné vody obsahujúce veľmi malé množstvo minerálov pieskových rovín (Littorelletalia uniflorarae)
3120
Oligotrofné vody obsahujúce veľmi malé množstvo minerálov západných stredozemných pieskových rovín s Isoetes spp.
3130
Oligotrofné až mezotrofné stojaté vody s vegetáciou typu Littorelletea uniflorae a/alebo Isoëto-Nanojuncetea
3140
Tvrdé oligomezotrofné vody s bentickou vegetáciou formácie Chara spp.
3150
Prírodné eutrofické jazerá s vegetáciou typu Magnopotamion alebo Hydrocharition
3160
Prírodné dystrofické jazerá a rybníky
3170
Stredozemné dočasné rybníky
3180
Turlofy
3190
Jazerá sadrovcových krasov
31A0
Transylvánske porasty lekna v horúcich prameňoch
3210
Fínsko-škandinávske prirodzené rieky
3220
Alpské rieky a bylinná vegetácia pozdĺž ich brehov
3230
Alpské rieky a ich drevnatá vegetácia s Myricaria germanica
3240
Alpské rieky a ich drevnatá vegetácia so Salix elaeagnos
3250
Stredozemné rieky s kontinuálnym prietokom s Glaucium flavum
3260
Plávajúca vegetácia typu Ranunculion fluitantis a Callitricho-Batrachion rovinných a podhorských riek
3270
Bahnité riečne brehy s vegetáciou zväzov Chenopodion rubri p. p. a Bidention p. p.
3280
Stredozemné rieky s kontinuálnym prietokom s Paspalo-Agrostidion a visiace opony Salix a Populus alba
3290
Stredozemné rieky s diskontinuálnym prietokom (Paspalo-Agrostidion)
32A0
Tufové kaskády krasových riek v Dinárskom pohorí
Aluviálne lúky
6430
Vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá nížin a horského až alpského stupňa
6440
Lúky podliehajúce záplavám s Cnidion dubii
6450
Severné boreálne aluviálne lúky
6540
Substredozemné lúky s Molinio-Hordeion secalini
Aluviálne/Príbrežné lesy
9160
Subatlantické a stredoeurópske dubové alebo dubovo-hrabové lesy Carpinion betuli
91E0
Zvyškové naplaveninové lesy Alnus glutinosa a Fraxinus excelsior (Alno-Padion, Alnion incanae, Salicion albae)
91F0
Zmiešané dubovo-brestovo-jaseňové lesy pri veľkých riekach (Quercus robur, Ulmus laevis a Ulmus minor, Fraxinus excelsior alebo Fraxinus angustifolia, Ulmenion minoris)
92A0
Plošiny Salix alba a Populus alba
92B0
Pobrežné porasty pozdĺž riek s diskontinuálnym tokom v stredozemnej oblasti s Rhododendron ponticum, Salix a inými
92C0
Lesy platanu orientálneho (Platanion orientalis)
92D0
Teplé stredozemné pobrežné plošiny (Nerio-Tamariceteae) a juhozápadné pobrežné plošiny na Iberskom polostrove (Securinegion tinctoriae)
9370
Palmové háje Phoenix

4.SKUPINA 4: Lesy

Kód typu biotopu podľa prílohy I k smernici Rady 92/43/EHS
Názov typu biotopu podľa prílohy I k smernici Rady 92/43/EHS
Boreálne lesy
9010
Západná tajga
9020
Fínsko-škandinávske hemiboreálne prirodzené staré listnaté lesy (dub Quercus spp., lipa Tilia spp., javor Acer spp., jaseň Fraxinus spp. alebo brest Ulmus spp.) bohaté na epifyty
9030
Prirodzené lesy v štádiu primárnej sukcesie na vyzdvihnutom morskom pobreží
9040
Severské subalpské/subarktické lesy s brezou Betula pubescens ssp. czerepanovii
9050
Fínsko-škandinávske lesy s bohatou bylinnou vegetáciou a smrekom obyčajným (Picea abies)
9060
Ihličnaté lesy na glaciofluviálnych morénových valoch alebo s nimi spojené
Lesy mierneho pásma
9110
Bukové lesy Luzulo-Fagetum
9120
Atlantické acidofilné bukové lesy v krovinnom podraste s cezmínou (Ilex) a niekedy tiež s tisom (Taxus) (Quercion robori-petraeae alebo Ilici-Fagenion)
9130
Bukové lesy Asperulo-Fagetum
9140
Stredoeurópske subalpské bukové lesy s javorom (Acer spp.) a štiavcom áronolistým (Rumex arifolius)
9150
Stredoeurópske bukové lesy na vápenatom podklade (Cephalanthero-Fagion)
9170
Dubovo-hrabové lesy Galio-Carpinetum
9180
Zalesnené rokliny Tilio-Acerion
9190
Staré acidofilné dubové lesy s Quercus robur na pieskových rovinách
91A0
Staré dubové lesy s Ilex a Blechnum na Britských ostrovoch
91B0
Lesy Fraxinus angustifolia
91G0
Panónske dubovo-hrabové lesy (Quercus petraea a Carpinus betulus)
91H0
Panónske dubové lesy s dubom plstnatým (Quercus pubescens)
91I0
Eurosibírske stepné dubové lesy (Quercus spp.)
91J0
Tisové lesy s tisom obyčajným (Taxus baccata) na Britských ostrovoch
91K0
Ilýrske lesy s bukom lesným (Aremonio-Fagion)
91L0
Ilýrske dubovo-hrabové lesy (Erythronio-Carpinion)
91M0
Panónsko-balkánske lesy s dubom cerovým a dubom zimným
91P0
Jedľový les Svätého kríža (Abietum polonicum)
91Q0
Západokarpatské vápnomilné lesy borovice lesnej
91R0
Borovicové lesy Dinárskych dolomitov (Genisto januensis-Pinetum)
91S0
Západopontské bukové lesy
91T0
Stredoeurópske lišajníkovo-borovicové lesy
91U0
Borovicový les sarmatskej stepi
91V0
Dácke bukové lesy (Symphyto-Fagion)
91W0
Moézske bukové lesy
91X0
Dobrogejské bukové lesy
91Y0
Dácke dubovo-hrabové lesy
91Z0
Moézske lesy s lipou striebristou
91AA
Východné lesy s dubom bielym
91BA
Moézske lesy s Abies alba
91CA
Borovicové lesy balkánsko-rodopskej oblasti
Stredozemné a makaronézske lesy
9210
Apeninské bukové lesy s Taxus a Ilex
9220
Apeninské bukové lesy s Abies alba a bukové lesy s Abies nebrodensis
9230
Galícijsko-portugalské dubové lesy s Quercus robur a Quercus pyrenaica
9240
Lesy Quercus faginea a Quercus canariensis (Iberský polostrov)
9250
Lesy Quercus trojana (Taliansko a Grécko)
9260
Gaštanové lesy
9270
Helénske bukové lesy s Abies borisii-regis
9280
Lesy Quercus frainetto
9290
Cyprusové lesy (Acero-Cupresion)
9310
Lesy Quercus brachyphylla na Kréte
9320
Lesy Olea a Ceratonia
9330
Lesy Quercus suber
9340
Lesy Quercus ilex a Quercus rotundifolia
9350
Lesy Quercus macrolepis
9360
Makaronézske vavrínové lesy (Laurus, Ocotea)
9380
Lesy Ilex aquifolium
9390
Kroviny a nízka lesná vegetácia s Quercus alnifolia
93A0
Lesy s Quercus infectoria (Anagyro foetidae-Quercetum infectoriae)
Horské ihličnaté lesy
9410
Acidofilné lesy (Vaccinio-Piceetea) s Picea na horských a alpínskych úrovniach (Vaccinio-Piceetea)
9420
Alpské lesy so smrekovcom a/alebo Pinus cembra
9430
Lesy Pinus uncinata
9510
Apeninské lesy Abies alba a Picea excelsa
9520
Lesy Abies pinsapo
9530
(Sub-) Mediteránne borovicové lesy s endemickým výskytom borovice čiernej
9540
Mediteránne borovicové lesy s endemickými mezogejskými borovicami
9550
Kanárske endemické borovicové lesy
9560
Endemické lesy s porastmi borievky (Juniperus spp.)
9570
Lesy Tetraclinis articulata
9580
Mediteránne lesy Taxus baccata
9590
Lesy s Cedrus brevifolia (Cedrosetum brevifoliae)
95A0
Borovicové lesy v stredozemnej oblasti

5.SKUPINA 5: Stepné, vresové a krovinové biotopy

Kód typu biotopu podľa prílohy I k smernici Rady 92/43/EHS
Názov typu biotopu podľa prílohy I k smernici Rady 92/43/EHS
Slané a sadrovcové stepi
1430
Iberská halonitrofilná kosodrevina (Pegano-Salsoletea)
1510
Stredozemné slané stepi (Limonietalia)
1520
Iberské sadrovcové stepi (Gypsophiletalia)
Vresoviská a kroviny mierneho pásma
4050
Endemické makaronézske vresoviská
4060
Alpské a subalpské (boreálne) vresoviská
4070
Kosodrevina s Pinus mugo a Rhododendron hirsutum (Mugo-Rhododenretum hirsuti)
4080
Subarktická vŕbová kosodrevina Salix spp.
40A0
Subkontinentálne peripanónske kroviny
40B0
Húštiny vavrínu bobkového (Laurus nobilis)
40C0
Pontosarmatské listnaté húštiny
Sklerofylná kosodrevina (matorral)
5110
Stabilné porasty Buxus sempervirens na vápenatých skalných svahoch (Berberidion p. p.)
5120
Horské porasty Cytisus purgans
5140
Porasty Cistus palhinhae na morských mokrých vresoviskách
5210
Matorral s Juniperus spp.
5220
Matorral so Zyziphus
5230
Matorral s Laurus nobilis
5310
Vavrínové kroviny
5320
Nízke porasty pryšca v blízkosti útesov
5330
Teplé stredozemné a predpúštne kroviny
5410
Astragalo-Plantaginetum subulatae phryganas
5420
Sarcopoterium spinosum phryganas
5430
Krétske porasty (Euphorbieto-Verbascion)

6.SKUPINA 6: Skalnaté a dunové biotopy

Kód typu biotopu podľa prílohy I k smernici Rady 92/43/EHS
Názov typu biotopu podľa prílohy I k smernici Rady 92/43/EHS
Morské útesy, pláže a ostrovčeky
1210
Jednoročná vegetácia na naplavených líniách
1220
Viacročná vegetácia na kamenných brehoch
1230
Vegetáciou porastené morské útesy atlantického a baltského pobrežia
1240
Vegetáciou porastené morské útesy stredozemného pobrežia s endemickými druhmi rodu limonka (Limonium spp.)
1250
Vegetáciou porastené morské útesy makaronézskeho pobrežia s endemickou flórou
1610
Baltské morénové ostrovy s vegetáciou piesočnatých, kamenitých a štrkových pláží a so sublitorálnou vegetáciou
1620
Boreálne baltské ostrovčeky a malé ostrovy
1640
Boreálne baltské piesočnaté pláže s trvácou vegetáciou
Pobrežné a kontinentálne duny
2110
Embryonálne pohyblivé duny
2120
Pohyblivé duny pozdĺž pobrežnej čiary s Ammophila arenaria („biele duny“)
2130
Pevné duny s bylinnou vegetáciou („sivé duny“)
2140
Odvápnené pevné duny s Empetrum nigrum
2150
Eu-atlantické odvápnené pevné duny (Calluno-Ulicetea)
2160
Duny s Hippophaë rhamnoides
2170
Duny so Salix repens ssp. argentea (Salicion arenariae)
2180
Zalesnené duny atlantickej, vnútrozemskej a boreálnej oblasti
2190
Vlhké dunové previsy
2210
Crucianellion maritimae, pevné pieskové duny
2220
Duny s Euphorbia terracina
2230
Duny s trávnatým porastom Malcolmietalia
2240
Duny s trávnatým porastom Brachypodietalia s jednoročnými rastlinami
2250
Pobrežné duny s porastmi borievky (Juniperus spp.)
2260
Duny so skleorofylnou kosodrevinou (Cisto-Lavenduletalia)
2270
Zalesnené duny s Pinus pinea a/alebo Pinus pinaster
2310
Suché pieskové vresoviská s Calluna a Genista
2320
Suché pieskové vresoviská s Calluna a Empetrum nigrum
2330
Otvorené lúky kontinentálnych dún s Corynephorus a Agrostis
2340
Kontinentálne panónske duny
91N0
Panónske vnútrozemské húštiny borievky a topoľa bieleho na piesočných dunách (Junipero-Populetum albae)
Skalnaté biotopy
8110
Kremičité sutiny horského stupňa po hranicu snehu (Androsacetalia alpinae a Galeopsietalia ladani)
8120
Vápenaté sutiny od horského po alpský stupeň (Thlaspietea rotundifolii)
8130
Západostredozemné a alpské termofilné sutiny
8140
Východostredozemné sutiny
8150
Stredoeurópske kremičité sutiny
8160
Stredoeurópske vápencové sutiny
8210
Vápencové skalnaté svahy s chazmofytickou vegetáciou
8220
Kremičité skalnaté svahy s chazmofytickou vegetáciou
8230
Prvotná vegetácia na povrchoch skál (Sedo-Scleranthion alebo Sedo albi-Veronicion dillenii)
8310
Jaskyne neprístupné verejnosti
8320
Polia lávy a prírodné prehĺbeniny
8340
Permanentné ľadovce

PRÍLOHA IIMORSKÉ EKOSYSTÉMY – TYPY BIOTOPOV A SKUPINY TYPOV BIOTOPOV UVEDENÉ V ČLÁNKU 5 ODS. 1 A 2

Zoznam uvedený ďalej zahŕňa typy morských biotopov uvedené v článku 5 ods. 1 a 2, ako aj sedem skupín týchto typov biotopov, a to 1. dná zarastené morskou trávou; 2. makroriasové lesy; 3. dná osídlené mäkkýšmi; 4. maerlové dná; 5. kolónie hubiek, koralov a koralogénne dná, 6. prieduchy a priesaky a 7. mäkké sedimenty (nad 1 000 metrov hĺbky). Uvádza sa aj vzťah k typom biotopov uvedeným v prílohe I k smernici 92/43/EHS.

Klasifikácia používaných typov morských biotopov rozlíšených podľa morských biogeografických regiónov sa riadi podľa Európskeho informačného systému o prírode (EUNIS) v znení revízie typológie morských biotopov, ktorú uskutočnila Európska environmentálna agentúra (EEA) v roku 2022. Informácie o súvisiacich biotopoch uvedených v prílohe I k smernici Rady 92/43/EHS vychádzajú z porovnávacieho dokumentu, ktorý agentúra EEA uverejnila v roku 2021Klasifikácia morských biotopov EUNIS 2022.Európska environmentálna agentúra..

1.Skupina 1: Dná zarastené morskou trávou

Kód EUNIS
Názov typu biotopu v klasifikácii EUNIS
Kód súvisiaceho typu biotopu podľa prílohy I k smernici Rady 92/43/EHS
Atlantik
MA522
Dná zarastené morskou trávou na atlantickom litorálnom piesku
1140; 1160
MA623
Dná zarastené morskou trávou na atlantickom litorálnom bahne
1140; 1160
MB522
Dná zarastené morskou trávou na atlantickom infralitorálnom piesku
1110; 1150; 1160
Baltské more

MA332
Baltský hydrolitorálny hrubý sediment charakterizovaný ponorenou vegetáciou
1130; 1160; 1610; 1620
MA432
Baltský hydrolitorálny zmiešaný sediment charakterizovaný ponorenou vegetáciou
1130; 1140; 1160; 1610
MA532
Baltský hydrolitorálny piesok charakterizovaný ponorenými zakorenenými rastlinami
1130; 1140; 1160; 1610
MA632
Baltské hydrolitorálne bahno s prevládajúcimi ponorenými zakorenenými rastlinami
1130; 1140; 1160; 1650
MB332
Baltský infralitorálny hrubý sediment charakterizovaný ponorenými zakorenenými rastlinami
1110; 1160
MB432
Baltský infralitorálny zmiešaný sediment charakterizovaný ponorenými zakorenenými rastlinami
1110; 1160; 1650
MB532
Baltský infralitorálny piesok charakterizovaný ponorenými zakorenenými rastlinami
1110; 1130; 1150; 1160
MB632
Baltský infralitorálny bahenný sediment charakterizovaný ponorenými zakorenenými rastlinami
1130; 1150; 1160; 1650
Čierne more

MB546
Morská tráva a porasty rizomatických rias v infralitorálnych bahnových pieskoch Čierneho mora ovplyvnených sladkou vodou
1110; 1130; 1160
MB547
Porasty morskej trávy v Čiernom mori na mierne exponovaných vrchných infralitorálnych čistých pieskoch
1110; 1160
MB548
Porasty morskej trávy v Čiernom mori na spodných infralitorálnych pieskoch
1110; 1160
Stredozemné more

MB252
Biocenóza morskej trávy Posidonia oceanica
1120
MB2521
Ekomorfóza pásovitých porastov morskej trávy Posidonia oceanica
1120; 1130; 1160
MB2522
Ekomorfóza „bariérových“ porastov morskej trávy Posidonia oceanica
1120; 1130; 1160
MB2523
Fácie odumretých „spletí“ morskej trávy Posidonia oceanica bez veľkého podielu epifytickej flóry
1120; 1130; 1160
MB2524
Skupina s riasou Caulerpa prolifera na dnách zarastených morskou trávou Posidonia
1120; 1130; 1160
MB5521
Skupina s morskou trávou Cymodocea nodosa na čistom jemnom piesku
1110; 1130; 1160
MB5534
Skupina s morskou trávou Cymodocea nodosa na povrchových bahenných pieskoch v chránených vodách
1110; 1130; 1160
MB5535
Skupina s morskou trávou Zostera noltei na povrchových bahenných pieskoch v chránených vodách
1110; 1130; 1160
MB5541
Skupina s rastlinou Ruppia cirrhosa a/alebo Ruppia maritima na piesku
1110; 1130; 1160
MB5544
Skupina s morskou trávou Zostera noltei v euryhalínnom a eurytermálnom prostredí na piesku
1110; 1130; 1160
MB5545
Skupina s morskou trávou Zostera marina v euryhalínnom a eurytermálnom prostredí
1110; 1130; 1160

2.Skupina 2: Makroriasové lesy

Kód EUNIS
Názov typu biotopu v klasifikácii EUNIS
Súvisiace kódy prílohy I (smernica o biotopoch)
Atlantik
MA123
Spoločenstvá morských rias na litorálnych skalách Atlantiku s plnou salinitou
1160; 1170; 1130
MA125
Fukoidy na litorálnych skalách Atlantiku s variabilnou salinitou
1170; 1130
MB121
Spoločenstvá kelpu a morských rias na infralitorálnych skalách Atlantiku
1170; 1160
MB123
Spoločenstvá kelpu a morských rias na infralitorálnych skalách Atlantiku zasiahnutých alebo narušených sedimentom
1170; 1160
MB124
Spoločenstvá kelpu na infralitorálnych skalách Atlantiku s variabilnou salinitou
1170; 1130; 1160
MB321
Spoločenstvá kelpu a morských rias na infralitorálnom hrubom sedimente Atlantiku
1160
MB521
Spoločenstvá kelpu a morských rias na infralitorálnom piesku Atlantiku
1160
MB621
Vegetačné spoločenstvá na infralitorálnom bahne Atlantiku
1160
Baltské more

MA131
Baltské hydrolitorálne skaly a balvany charakterizované viacročnými riasami
1160; 1170; 1130; 1610; 1620
MB131
Viacročné riasy na baltských infralitorálnych skalách a balvanoch
1170; 1160
MB232
Baltské infralitorálne dno charakterizované štrkom zo schránok živočíchov
1160; 1110
MB333
Baltský infralitorálny hrubý sediment charakterizovaný viacročnými riasami
1110; 1160
MB433
Baltský infralitorálny zmiešaný sediment charakterizovaný viacročnými riasami
1110; 1130; 1160; 1170
Čierne more

MB144
Nechránené vrchné infralitorálne skaly Čierneho mora s prevahou lastúrnikov z čeľade Mytilidae a s hnedými riasami radu Fucales
1170; 1160
MB149
Mierne chránené vrchné infralitorálne skaly Čierneho mora s prevahou lastúrnikov z čeľade Mytilidae a s hnedými riasami radu Fucales
1170; 1160
MB14A
Hnedé riasy radu Fucales a iné riasy na chránených vrchných infralitorálnych skalách Čierneho mora s dobrým prístupom svetla
1170; 1160
Stredozemné more

MA1548
Skupina s Fucus virsoides
1160; 1170
MB1512
Skupina s Cystoseira tamariscifolia a Saccorhiza polyschides
1170; 1160
MB1513
Skupina s Cystoseira amentacea (var. amentacea, var. stricta, var. spicata)
1170; 1160
MB151F
Skupina s Cystoseira brachycarpa
1170; 1160
MB151G
Skupina s Cystoseira crinita
1170; 1160
MB151H
Skupina s Cystoseira crinitophylla
1170; 1160
MB151J
Skupina s Cystoseira sauvageauana
1170; 1160
MB151K
Skupina s Cystoseira spinosa
1170; 1160
MB151L
Skupina so Sargassum vulgare
1170; 1160
MB151M
Skupina s Dictyopteris polypodioides
1170; 1160
MB151W
Skupina s Cystoseira compressa
1170; 1160
MB1524
Skupina s Cystoseira barbata
1170; 1160
MC1511
Skupina s Cystoseira zosteroides
1170; 1160
MC1512
Skupina s Cystoseira usneoides
1170; 1160
MC1513
Skupina s Cystoseira dubia
1170; 1160
MC1514
Skupina s Cystoseira corniculata
1170; 1160
MC1515
Skupina so Sargassum spp.
1170; 1160
MC1518
Skupina s Laminaria ochroleuca
1170; 1160
MC3517
Skupina s Laminaria rodriguezii na detritických dnách
1160

3.Skupina 3: Dná s výskytom mäkkýšov, kôrovcov a ostnatokožcov

Kód EUNIS
Názov typu biotopu v klasifikácii EUNIS
Súvisiace kódy prílohy I (smernica o biotopoch)
Atlantik
MA122
Spoločenstvá Mytilus edulis a/alebo fúzonôžok na litorálnych skalách Atlantiku vystavených vlnám
1160; 1170
MA124
Spoločenstvá slávok a/alebo fúzonôžok s morskými riasami na litorálnych skalách Atlantiku
1160; 1170
MA227
Útesy s lastúrnikmi v litorálnej zóne Atlantiku
1170; 1140
MB222
Útesy s lastúrnikmi v infralitorálnej zóne Atlantiku
1170; 1130; 1160
MC223
Útesy s lastúrnikmi v cirkalitorálnej zóne Atlantiku
1170
Baltské more

MB231
Baltské infralitorálne dná, v ktorých prevládajú epibentické lastúrniky
1170; 1160
MC231
Baltské cirkalitorálne dná, v ktorých prevládajú epibentické lastúrniky
1170; 1160; 1110
MD231
Baltské príbrežné cirkalitorálne biogénne dná charakterizované epibentickými lastúrnikmi
1170
MD232
Baltské príbrežné cirkalitorálne dná so štrkom zo schránok živočíchov charakterizované lastúrnikmi
1170
MD431
Baltské príbrežné cirkalitorálne zmiešané dná charakterizované makroskopickými epibentickými biotickými štruktúrami

MD531
Baltský príbrežný cirkalitorálny piesok charakterizovaný makroskopickými epibentickými biotickými štruktúrami

MD631
Baltské príbrežné cirkalitorálne bahno charakterizované epibentickými lastúrnikmi

Čierne more

MB141
Spodné infralitorálne skaly Čierneho mora s prevládajúcimi bezstavovcami
1170
MB143
Nechránené vrchné infralitorálne skaly Čierneho mora s prevahou lastúrnikov z čeľade Mytilidae a s listnatými riasami (bez hnedých rias radu Fucales)
1170; 1160
MB148
Mierne chránené infralitorálne skaly Čierneho mora s prevahou lastúrnikov z čeľade Mytilidae a s listnatými riasami (inými ako hnedé riasy radu Fucales)
1170; 1160
MB242
Dná so slávkami v infralitorálnej zóne Čierneho mora
1170; 1130; 1160
MB243
Ustricové útesy na spodných infralitorálnych skalách Čierneho mora
1170
MB642
Infralitorálne terigénne bahná Čierneho mora
1160
MC141
Cirkalitorálne skaly Čierneho mora s prevládajúcimi bezstavovcami
1170
MC241
Dná so slávkami na cirkalitorálnych terigénnych bahnách Čierneho mora
1170
MC645
Spodné cirkalitorálne bahno Čierneho mora

Stredozemné more

MA1544
Fácie s Mytilus galloprovincialis vo vodách obohatených o organickú hmotu
1160; 1170
MB1514
Fácie s Mytilus galloprovincialis
1170; 1160

Stredomorské infralitorálne ustricové lôžka

Stredomorské cirkalitorálne ustricové lôžka

4.Skupina 4: Maerlové dná

Kód EUNIS
Názov typu biotopu v klasifikácii EUNIS
Súvisiace kódy prílohy I (smernica o biotopoch)
Atlantik
MB322
Maerlové dná na infralitorálnom hrubom sedimente Atlantiku
1110; 1160
MB421
Maerlové dná na infralitorálnom zmiešanom sedimente Atlantiku
1110; 1160
MB622
Maerlové dná na infralitorálnom bahennom sedimente Atlantiku
1110; 1160
Stredozemné more

MB3511
Skupina s rodolitmi v hrubých pieskoch a jemných štrkoch zmiešaných vlnami
1110; 1160
MB3521
Skupina s rodolitmi v hrubých pieskoch a jemných štrkoch pod vplyvom spodných prúdov
1110; 1160
MB3522
Skupina s maerlom (= skupina s Lithothamnion corallioides a Phymatolithon calcareum) na stredomorských hrubých pieskoch a štrku
1110; 1160
MC3521
Skupina s rodolitmi na pobrežných detritických dnách
1110
MC3523
Skupina s maerlom (= skupina s Lithothamnion corallioides a Phymatolithon calcareum) na pobrežných dendritických dnách
1110

5.Skupina 5: Kolónie hubiek, koralov a koralogénne dná

Kód EUNIS
Názov typu biotopu v klasifikácii EUNIS
Súvisiace kódy prílohy I (smernica o biotopoch)
Atlantik
MC121
Spoločenstvá živočíšnych organizmov na cirkalitorálnych skalách Atlantiku
1170
MC124
Spoločenstvá živočíchov na cirkalitorálnych skalách Atlantiku s variabilnou salinitou
1170; 1130
MC126
Spoločenstvá cirkalitorálnych jaskýň a previsov Atlantiku
8330; 1170
MC222
Studenovodné koralové útesy v cirkalitorálnej zóne Atlantiku
1170
MD121
Spoločenstvá hubiek na príbrežných cirkalitorálnych skalách Atlantiku
1170
MD221
Studenovodné koralové útesy v príbrežnej cirkalitorálnej zóne Atlantiku
1170
ME122
Spoločenstvá hubiek na vrchných batyálnych skalách Atlantiku
1170
ME123
Zmiešané studenovodné koralové spoločenstvá na vrchných batyálnych skalách Atlantiku
1170
ME221
Vrchný batyálny studenovodný koralový útes Atlantiku
1170
ME322
Zmiešané studenovodné koralové spoločenstvo na vrchnom batyálnom hrubom sedimente Atlantiku

ME324
Zhluk hubiek na vrchnom batyálnom hrubom sedimente Atlantiku

ME422
Zhluk hubiek na vrchnom batyálnom zmiešanom sedimente Atlantiku

ME623
Zhluk hubiek na vrchnom batyálnom bahne Atlantiku

ME624
Vztýčené koralové pole na vrchnom batyálnom bahne Atlantiku

MF121
Zmiešané studenovodné koralové spoločenstvo na spodných batyálnych skalách Atlantiku
1170
MF221
Spodný batyálny studenovodný koralový útes Atlantiku
1170
MF321
Zmiešané studenovodné koralové spoločenstvo na spodnom batyálnom hrubom sedimente Atlantiku

MF622
Zhluk hubiek na spodnom batyálnom bahne Atlantiku

MF623
Vztýčené koralové pole na spodnom batyálnom bahne Atlantiku

Baltské more

MB138
Baltské infralitorálne skaly a balvany charakterizované epibentickými hubkami
1170; 1160
MB43A
Baltský infralitorálny zmiešaný sediment charakterizovaný epibentickými hubkami (Porifera)
1160; 1170
MC133
Baltské cirkalitorálne skaly a balvany charakterizované epibentickými pŕhlivcami
1170; 1160
MC136
Baltské cirkalitorálne skaly a balvany charakterizované epibentickými hubkami
1170; 1160
MC433
Baltský cirkalitorálny zmiešaný sediment charakterizovaný epibentickými pŕhlivcami
1160; 1170
MC436
Baltský cirkalitorálny zmiešaný sediment charakterizovaný epibentickými hubkami
1160
Čierne more

MD24
Príbrežné cirkalitorálne biogénne biotopy Čierneho mora
1170
ME14
Vrchné batyálne skaly Čierneho mora
1170
ME24
Vrchný batyálny biogénny biotop Čierneho mora
1170
MF14
Spodné batyálne skaly Čierneho mora
1170
Stredozemné more

MB151E
Fácie s Cladocora caespitosa
1170; 1160
MB151Q
Fácie s Astroides calycularis
1170; 1160
MB151α
Fácie a skupina koralogénnej biocenózy (v enkláve)
1170; 1160
MC1519
Fácie s Eunicella cavolini
1170; 1160
MC151A
Fácie s Eunicella singularis
1170; 1160
MC151B
Fácie s Paramuricea clavata
1170; 1160
MC151E
Fácie s Leptogorgia sarmentosa
1170; 1160
MC151F
Fácie s Anthipatella subpinnata a riedkymi červenými riasami
1170; 1160
MC151G
Fácie s mohutnými hubkami a riedkymi červenými riasami
1170; 1160
MC1522
Fácie s Corallium rubrum
8330; 1170
MC1523
Fácie s Leptopsammia pruvoti
8330; 1170
MC251
Koralogénne platformy
1170
MC6514
Fácie lepkavých bahien s Alcyonium palmatum a Parastichopus regalis na cirkalitorálnom bahne
1160
MD151
Biocenóza stredomorských skál na okraji šelfu
1170
MD25
Príbrežné cirkalitorálne biogénne biotopy Stredozemného mora
1170
MD6512
Fácie lepkavých bahien s Alcyonium palmatum a Parastichopus regalis na spodnom cirkalitorálnom bahne

ME1511
Stredomorské vrchné batyálne útesy koralu Lophelia pertusa
1170
ME1512
Stredomorské vrchné batyálne útesy koralu Madrepora oculata
1170
ME1513
Stredomorské vrchné batyálne útesy koralov Madrepora oculata a Lophelia pertusa
1170
ME6514
Stredomorské vrchné batyálne fácie s Pheronema carpenteri

MF1511
Stredomorské spodné batyálne útesy koralu Lophelia pertusa
1170
MF1512
Stredomorské spodné batyálne útesy koralu Madrepora oculata
1170
MF1513
Stredomorské spodné batyálne útesy koralov Madrepora oculata a Lophelia pertusa
1170
MF6511
Stredomorské spodné batyálne fácie piesočnatých bahien s Thenea muricata

MF6513
Stredomorské spodné batyálne fácie kompaktných bahien s Isidella elongata

6.Skupina 6: Prieduchy a priesaky

Kód EUNIS
Názov typu biotopu v klasifikácii EUNIS
Súvisiace kódy prílohy I (smernica o biotopoch)
Atlantik
MB128
Prieduchy a priesaky v infralitorálnych skalách Atlantiku
1170; 1160; 1180
MB627
Prieduchy a priesaky v infralitorálnom bahne Atlantiku
1130; 1160
MC127
Prieduchy a priesaky v cirkalitorálnych skalách Atlantiku
1170; 1180
MC622
Prieduchy a priesaky v cirkalitorálnom bahne Atlantiku
1160
MD122
Prieduchy a priesaky na príbrežných cirkalitorálnych skalách Atlantiku
1170
MD622
Prieduchy a priesaky v príbrežnom cirkalitorálnom bahne Atlantiku

7.Skupina 7: Mäkké sedimenty (nad 1 000 metrov hĺbky)

Kód EUNIS
Názov typu biotopu v klasifikácii EUNIS
Súvisiace kódy prílohy I (smernica o biotopoch)
Atlantik
MA32
Litorálny hrubý sediment Atlantiku
1130; 1160
MA42
Litorálny zmiešaný sediment Atlantiku
1130; 1140; 1160
MA52
Litorálny piesok Atlantiku
1130; 1140; 1160
MA62
Litorálne bahno Atlantiku
1130; 1140; 1160
MB32
Infralitorálny hrubý sediment Atlantiku
1110; 1130; 1160
MB42
Infralitorálny zmiešaný sediment Atlantiku
1110; 1130; 1150; 1160
MB52
Infralitorálny piesok Atlantiku
1110; 1130; 1150; 1160
MB62
Infralitorálne bahno Atlantiku
1110; 1130; 1160
MC32
Cirkalitorálny hrubý sediment Atlantiku
1110; 1160
MC42
Cirkalitorálny zmiešaný sediment Atlantiku
1110; 1160
MC52
Cirkalitorálny piesok Atlantiku
1110; 1160
MC62
Cirkalitorálne bahno Atlantiku
1160
MD32
Príbrežný cirkalitorálny hrubý sediment Atlantiku

MD42
Príbrežný cirkalitorálny zmiešaný sediment Atlantiku

MD52
Príbrežný cirkalitorálny piesok Atlantiku

MD62
Príbrežné cirkalitorálne bahno Atlantiku

ME32
Vrchný batyálny hrubý sediment Atlantiku

ME42
Vrchný batyálny zmiešaný sediment Atlantiku

ME52
Vrchný batyálny piesok Atlantiku

ME62
Vrchné batyálne bahno Atlantiku

MF32
Spodný batyálny hrubý sediment Atlantiku

MF42
Spodný batyálny zmiešaný sediment Atlantiku

MF52
Spodný batyálny piesok Atlantiku

MF62
Spodné batyálne bahno Atlantiku

Baltské more

MA33
Baltský hydrolitorálny hrubý sediment
1130; 1160; 1610; 1620
MA43
Baltský hydrolitorálny zmiešaný sediment
1130; 1140; 1160; 1610
MA53
Baltský hydrolitorálny piesok
1130; 1140; 1160; 1610
MA63
Baltské hydrolitorálne bahno
1130; 1140; 1160; 1650
MB33
Baltský infralitorálny hrubý sediment
1110; 1150; 1160
MB43
Baltský infralitorálny zmiešaný sediment
1110; 1130; 1150; 1160; 1170; 1650
MB53
Baltský infralitorálny piesok
1110; 1130; 1150; 1160
MB63
Baltské infralitorálne bahno
1130; 1150; 1160; 1650
MC33
Baltský cirkalitorálny hrubý sediment
1110; 1160
MC43
Baltský cirkalitorálny zmiešaný sediment
1160; 1170
MC53
Baltský cirkalitorálny piesok
1110; 1160
MC63
Baltské cirkalitorálne bahno
1160; 1650
MD33
Baltský príbrežný cirkalitorálny hrubý sediment

MD43
Baltský príbrežný cirkalitorálny zmiešaný sediment

MD53
Baltský príbrežný cirkalitorálny piesok

MD63
Baltské príbrežné cirkalitorálne bahno

Čierne more

MA34
Litorálny hrubý sediment Čierneho mora
1160
MA44
Litorálny zmiešaný sediment Čierneho mora
1130; 1140; 1160
MA54
Litorálny piesok Čierneho mora
1130; 1140; 1160
MA64
Litorálne bahno Čierneho mora
1130; 1140; 1160
MB34
Infralitorálny hrubý sediment Čierneho mora
1110; 1160
MB44
Infralitorálny zmiešaný sediment Čierneho mora
1110; 1170
MB54
Infralitorálny piesok Čierneho mora
1110; 1130; 1160
MB64
Infralitorálne bahno Čierneho mora
1130; 1160
MC34
Cirkalitorálny hrubý sediment Čierneho mora
1160
MC44
Cirkalitorálny zmiešaný sediment Čierneho mora

MC54
Cirkalitorálny piesok Čierneho mora
1160
MC64
Cirkalitorálne bahno Čierneho mora
1130; 1160
MD34
Príbrežný cirkalitorálny hrubý sediment Čierneho mora

MD44
Príbrežný cirkalitorálny zmiešaný sediment Čierneho mora

MD54
Príbrežný cirkalitorálny piesok Čierneho mora

MD64
Príbrežné cirkalitorálne bahno Čierneho mora

Stredozemné more

MA35
Stredomorský litorálny hrubý sediment
1160; 1130
MA45
Stredomorský litorálny zmiešaný sediment
1140; 1160
MA55
Stredomorský litorálny piesok
1130; 1140; 1160
MA65
Stredomorské litorálne bahno
1130; 1140; 1150; 1160
MB35
Stredomorský infralitorálny hrubý sediment
1110; 1160
MB45
Stredomorský infralitorálny zmiešaný sediment

MB55
Stredomorský infralitorálny piesok
1110; 1130; 1150; 1160
MB65
Stredomorské infralitorálne bahno
1130; 1150
MC35
Stredomorský cirkalitorálny hrubý sediment
1110; 1160
MC45
Stredomorský cirkalitorálny zmiešaný sediment

MC55
Stredomorský cirkalitorálny piesok
1110; 1160
MC65
Stredomorské cirkalitorálne bahno
1130; 1160
MD35
Stredomorský príbrežný cirkalitorálny hrubý sediment

MD45
Stredomorský príbrežný cirkalitorálny zmiešaný sediment

MD55
Stredomorský príbrežný cirkalitorálny piesok

MD65
Stredomorské príbrežné cirkalitorálne bahno

ME35
Stredomorský vrchný batyálny hrubý sediment

ME45
Stredomorský vrchný batyálny zmiešaný sediment

ME55
Stredomorský vrchný batyálny piesok

ME65
Stredomorské vrchné batyálne bahno

MF35
Stredomorský spodný batyálny hrubý sediment

MF45
Stredomorský spodný batyálny zmiešaný sediment

MF55
Stredomorský spodný batyálny piesok

MF65
Stredomorské spodné batyálne bahno

PRÍLOHA III

MORSKÉ DRUHY UVEDENÉ V ČLÁNKU 5 ODS. 3

▌

(2)piliar trpasličí (Pristis clavata);

(3)piliar drobnozubý (Pristis pectinata);

(4)piliar veľký (Pristis pristis);

▌

(6)obroň sťahovavý (Cetorhinus maximus) a lamna veľká (Carcharodon carcharias);

(7)svetloň malý (Etmopterus pusillus);

(8)manta príbrežná (Manta alfredi);

(9)manta Manta birostris;

(10)mobula veľká (Mobula mobular);

(11)mobula guinejská (Mobula rochebrunei);

(12)mobula japonská (Mobula japanica);

(13)mobula hladkochvostá (Mobula thurstoni);

(14)mobula malá (Mobula eregoodootenkee);

▌

(16)mobula čilská (Mobula tarapacana);

(17)mobula krátkoplutvá (Mobula kuhlii);

(18)mobula západoatlantická (Mobula hypostoma);

(19)raja nórska (Dipturus nidarosiensis);

(20)raja biela (Raja alba);

(21)gitarovcovité (Rhinobatidae);

(22)poloraja európska (Squatina squatina);

(23)losos atlantický (Salmo salar);

(24)pstruh morský (Salmo trutta);

(25)sih ostronosý (Coregonus oxyrhynchus).

▌ [PN 47]

PRÍLOHA V

INDEX BEŽNÝCH DRUHOV VTÁCTVA ŽIJÚCEHO NA POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDE NA VNÚTROŠTÁTNEJ ÚROVNI

Opis

Index vtáctva žijúceho na poľnohospodárskej pôde (Farmland Bird Index – FBI) zhŕňa populačné trendy bežných a rozšírených druhov vtáctva žijúcich na poľnohospodárskej pôde a má slúžiť ako zástupný údaj na posúdenie stavu biodiverzity poľnohospodárskych ekosystémov v Európe. Národný index FBI je zložený, viacdruhový index, ktorým sa meria miera zmeny pomernej početnosti druhov vtáctva žijúceho na poľnohospodárskej pôde vo vybraných prieskumných lokalitách na vnútroštátnej úrovni. Index je založený na osobitne vybraných druhoch, ktoré sú pri získavaní potravy a hniezdení závislé od poľnohospodárskych biotopov. Národné indexy bežných druhov vtáctva žijúceho na poľnohospodárskej pôde sú založené na súboroch druhov, ktoré sú relevantné pre jednotlivé členské štáty. Index sa vypočítava vo vzťahu k základnému roku, v ktorom je hodnota indexu zvyčajne stanovená na 100. Hodnoty trendov vyjadrujú celkovú zmenu veľkosti populácie, ktorá sa v populáciách základných druhov vtáctva žijúceho na poľnohospodárskej pôde prejaví v priebehu rokov.

Metodika: Brlík a kol. (2021): Long-term and large-scale multispecies dataset tracking population changes of common European breeding birds (Súbory údajov zo sledovania dlhodobých a rozsiahlych populačných zmien viacerých druhov bežných európskych hniezdiacich vtákov). Sci Data 8, 21. https://doi.org/10.1038/s41597-021-00804-2.

„Členské štáty s historicky viac zredukovanými populáciami vtáctva žijúceho na poľnohospodárskej pôde“ sú členské štáty, v ktorých sa najmenej polovica druhov patriacich do národného indexu bežných druhov vtáctva žijúceho na poľnohospodárskej pôde vyznačuje negatívnym dlhodobým populačným trendom. V členských štátoch, v ktorých pre niektoré druhy nie sú k dispozícii informácie o dlhodobých populačných trendoch, sa používajú informácie o stave druhov na európskej úrovni.

Ide o tieto členské štáty:

Česko

Dánsko

Estónsko

Fínsko

Francúzsko

Nemecko

Maďarsko

Taliansko

Luxembursko

Holandsko

Španielsko

„Členské štáty s historicky menej zredukovanými populáciami vtáctva žijúceho na poľnohospodárskej pôde“ sú členské štáty, v ktorých sa negatívnym dlhodobým populačným trendom vyznačuje menej ako polovica druhov patriacich do národného indexu bežných druhov vtáctva žijúceho na poľnohospodárskej pôde. V členských štátoch, v ktorých pre niektoré druhy nie sú k dispozícii informácie o dlhodobých populačných trendoch, sa používajú informácie o stave druhov na európskej úrovni.

Ide o tieto členské štáty:

Rakúsko

Belgicko

Bulharsko

Chorvátsko

Cyprus

Grécko

Írsko

Lotyšsko

Litva

Malta

Poľsko

Portugalsko

Rumunsko

Slovensko

Slovinsko

Švédsko

Zoznam druhov používaných v členských štátoch v indexe bežných druhov vtáctva žijúceho na poľnohospodárskej pôde

Rakúsko
Acrocephalus palustris
Alauda arvensis
Anthus spinoletta
Anthus trivialis
Carduelis cannabina
Carduelis carduelis
Emberiza citrinella
Falco tinnunculus
Jynx torquilla
Lanius collurio
Lullula arborea
Miliaria calandra
Oenanthe oenanthe
Passer montanus
Perdix perdix
Saxicola rubetra
Saxicola torquatus
Serinus citrinella
Serinus serinus
Streptopelia turtur
Sturnus vulgaris
Sylvia communis
Turdus pilaris
Vanellus vanellus

Belgicko – Flámsko
Belgicko – Valónsko
Alauda arvensis
Alauda arvensis
Anthus pratensis
Anthus pratensis
Emberiza citrinella
Carduelis cannabina
Falco tinnunculus
Corvus frugilegus
Haematopus ostralegus
Emberiza citrinella
Hippolais icterina
Falco tinnunculus
Hirundo rustica
Hirundo rustica
Limosa limosa
Lanius collurio
Linaria cannabina
Miliaria calandra
Motacilla alba
Motacilla flava
Motacilla flava
Passer montanus
Numenius arquata
Perdix perdix
Passer montanus
Saxicola torquatus
Perdix perdix
Streptopelia turtur
Phoenicurus ochruros
Sturnus vulgaris
Saxicola torquatus
Sylvia communis
Sylvia communis
Vanellus vanellus
Vanellus vanellus

Bulharsko
Alauda arvensis
Carduelis carduelis
Carduelis cannabina
Coturnix coturnix
Corvus frugilegus
Emberiza hortulana
Emberiza melanocephala
Falco tinnunculus
Galerida cristata
Hirundo rustica
Lanius collurio
Miliaria calandra
Motacilla flava
Perdix perdix
Passer montanus
Sylvia communis
Streptopelia turtur
Sturnus vulgaris
Upupa epops

Chorvátsko
Alauda arvensis
Anthus campestris
Anthus trivialis
Carduelis cannabina
Carduelis carduelis
Coturnix coturnix
Emberiza cirlus
Emberiza citrinella
Emberiza melanocephala
Falco tinnunculus
Galerida cristata
Jynx torquilla
Lanius collurio
Lanius senator
Lullula arborea
Luscinia megarhynchos
Miliaria calandra
Motacilla flava
Oenanthe hispanica
Oriolus oriolus
Passer montanus
Pica pica
Saxicola rubetra
Saxicola torquatus
Streptopelia turtur
Sylvia communis
Upupa epops
Vanellus vanellus

Cyprus
Alectoris chukar
Athene noctua
Carduelis carduelis
Cisticola juncidis
Clamator glandarius
Columba palumbus
Coracias garrulus
Corvus corone cornix
Coturnix coturnix
Emberiza calandra
Emberiza melanocephala
Falco tinnunculus
Francolinus francolinus
Galerida cristata
Hirundo rustica
Chloris chloris
Iduna pallida
Linaria cannabina
Oenanthe cypriaca
Parus major
Passer hispaniolensis
Pica pica
Streptopelia turtur
Sylvia conspicillata
Sylvia melanocephala

Česko
Alauda arvensis
Anthus pratensis
Carduelis cannabina
Ciconia ciconia
Corvus frugilegus
Emberiza citrinella
Falco tinnunculus
Hirundo rustica
Lanius collurio
Miliaria calandra
Motacilla flava
Passer montanus
Perdix perdix
Saxicola rubetra
Saxicola torquatus
Serinus serinus
Streptopelia turtur
Sturnus vulgaris
Sylvia communis
Vanellus vanellus

Dánsko
Alauda arvensis
Anthus pratensis
Carduelis cannabina
Carduelis carduelis
Corvus corone cornix
Corvus frugilegus
Emberiza citrinella
Falco tinnunculus
Gallinago gallinago
Hirundo rustica
Lanius collurio
Miliaria calandra
Motacilla alba
Motacilla flava
Oenanthe oenanthe
Passer montanus
Perdix perdix
Saxicola rubetra
Sylvia communis
Sylvia curruca
Turdus pilaris
Vanellus vanellus

Estónsko
Alauda arvensis
Anthus pratensis
Corvus frugilegus
Emberiza citrinella
Hirundo rustica
Lanius collurio
Linaria cannabina
Motacilla flava
Passer montanus
Saxicola rubetra
Streptopelia turtur
Sturnus vulgaris
Sylvia communis
Vanellus vanellus
▌
▌
▌
▌
▌
▌
▌
▌
▌
▌
▌
▌
▌
▌
▌
▌
▌
▌
▌
▌
▌
▌
▌
▌
▌

Fínsko
Alauda arvensis
Anthus pratensis
Corvus monedula
Crex crex
Delichon urbica
Emberiza hortulana
Hirundo rustica
Numenius arquata
Passer montanus
Saxicola rubertra
Sturnus vulgaris
Sylvia communis
Turdus pilaris
Vanellus vanellus

Francúzsko
Alauda arvensis
Alectoris rufa
Anthus campestris
Anthus pratensis
Buteo buteo
Carduelis cannabina
Corvus frugilegus
Coturnix coturnix
Emberiza cirlus
Emberiza citrinella
Emberiza hortulana
Falco tinnunculus
Galerida cristata
Lanius collurio
Lullula arborea
Melanocorypha calandra
Motacilla flava
Oenanthe oenanthe
Perdix perdix
Saxicola torquatus
Saxicola rubetra
Sylvia communis
Upupa epops
Vanellus vanellus

Nemecko
Alauda arvensis
Athene noctua
Emberiza citrinella
Lanius collurio
Limosa limosa
Lullula arborea
Miliaria calandra
Milvus milvus
Saxicola rubetra
Vanellus vanellus

Grécko
Alauda arvensis
Apus apus
Athene noctua
Calandrella brachydactyla
Carduelis cannabina
Carduelis carduelis
Carduelis chloris
Ciconia ciconia
Corvus corone cornix
Corvus monedula
Delichon urbicum
Emberiza cirlus
Emberiza hortulana
Emberiza melanocephala
Falco naumanni
Falco tinnunculus
Galerida cristata
Hirundo daurica
Hirundo rustica
Lanius collurio
Lanius minor
Lanius senator
Lullula arborea
Luscinia megarhynchos
Melanocorypha calandra
Miliaria calandra
Motacilla flava
Oenanthe hispanica
Oenanthe oenanthe
Passer domesticus
Passer hispaniolensis
Passer montanus
Pica pica
Saxicola rubetra
Saxicola torquatus
Streptopelia decaocto
Streptopelia turtur
Sturnus vulgaris
Sylvia melanocephala
Upupa epops

Maďarsko
Alauda arvensis
Anthus campestris
Coturnix coturnix
Emberiza calandra
Falco tinnunculus
Galerida cristata
Lanius collurio
Lanius minor
Locustella naevia
Merops apiaster
Motacilla flava
Perdix perdix
Sturnus vulgaris
Sylvia communis
Sylvia nisoria
Vanellus vanellus

Írsko
Carduelis cannabina
Carduelis carduelis
Columba oenas
Columba palumbus
Corvus cornix
Corvus frugilegus
Corvus monedula
Emberiza citrinella
Falco tinnunculus
Fringilla coelebs
Hirundo rustica
Chloris chloris
Motacilla alba
Passer domesticus
Phasianus colchicus
Pica pica
Saxicola torquatus
Sturnus vulgaris
Taliansko
Alauda arvensis
Anthus campestris
Calandrella brachydactyla
Carduelis carduelis
Carduelis chloris
Corvus cornix
Emberiza calandra
Emberiza hortulana
Falco tinnunculus
Galerida cristata
Hirundo rustica
Jynx torquilla
Lanius collurio
Luscinia megarhynchos
Melanocorypha calandra
Motacilla alba
Motacilla flava
Oriolus oriolus
Passer domesticus italiae
Passer hispaniolensis
Passer montanus
Pica pica
Saxicola torquatus
Serinus serinus
Streptopelia turtur
Sturnus unicolor
Sturnus vulgaris
Upupa epops

Lotyšsko
Acrocephalus palustris
Alauda arvensis
Anthus pratensis
Carduelis carduelis
Carpodacus erythrinus
Ciconia ciconia
Crex crex
Emberiza citrinella
Lanius collurio
Locustella naevia
Motacilla flava
Passer montanus
Saxicola rubetra
Sturnus vulgaris
Sylvia communis
Vanellus vanellus

Litva
Alauda arvensis
Anthus pratensis
Carduelis carduelis
Ciconia ciconia
Crex crex
Emberiza citrinella
Hirundo rustica
Lanius collurio
Motacilla flava
Passer montanus
Saxicola rubetra
Sturnus vulgaris
Sylvia communis
Vanellus vanellus

Luxembursko
Alauda arvensis
Carduelis cannabina
Emberiza citrinella
Lanius collurio
Passer montanus
Saxicola torquatus
Sylvia communis
Malta
Calandrella brachydactyla
Linaria cannabina
Cettia cetti
Cisticola juncidis
Coturnix coturnix
Emberiza calandra
Lanius senator
Monticola solitarius
Passer hispaniolensis
Passer montanus
Serinus serinus
Streptopelia decaocto
Streptopelia turtur
Sturnus vulgaris
Sylvia conspicillata
Sylvia melanocephala

Holandsko
Alauda arvensis
Anthus pratensis
Athene noctua
Calidris pugnax
Carduelis carduelis
Corvus frugilegus
Coturnix coturnix
Emberiza citrinella
Falco tinnunculus
Gallinago gallinago
Haematopus ostralegus
Hippolais icterina
Hirundo rustica
Limosa limosa
Miliaria calandra
Motacilla fl ava
Numenius arquata
Passer montanus
Perdix perdix
Saxicola torquatus
Spatula clypeata
Streptopelia turtur
Sturnus vulgaris
Sylvia communis
Tringa totanus
Turdus viscivorus
Vanellus vanellus

Poľsko
Alauda arvensis
Anthus pratensis
Carduelis cannabina
Ciconia ciconia
Emberiza citrinella
Emberiza hortulana
Falco tinnunculus
Galerida cristata
Hirundo rustica
Lanius collurio
Limosa limosa
Miliaria calandra
Motacilla flava
Passer montanus
Saxicola torquatus
Saxicola rubetra
Serinus serinus
Streptopelia turtur
Sturnus vulgaris
Sylvia communis
Upupa epops
Vanellus vanellus

Portugalsko
Athene noctua
Bubulcus ibis
Carduelis carduelis
Chloris chloris
Ciconia ciconia
Cisticola juncidis
Coturnix coturnix
Delichon urbicum
Emberiza cirlus
Falco tinnunculus
Galerida cristata
Hirundo rustica
Lanius meridionalis
Linaria cannabina
Merops apiaster
Miliaria calandra
Milvus migrans
Passer domesticus
Pica pica
Saxicola torquatus
Serinus serinus
Sturnus unicolor
Upupa epops

Rumunsko
Alauda arvensis
Anthus campestris
Calandrella brachydactyla
Ciconia ciconia
Corvus frugilegus
Emberiza calandra
Emberiza citrinella
Emberiza hortulana
Emberiza melanocephala
Falco tinnunculus
Galerida cristata
Hirundo rustica
Lanius collurio
Lanius minor
Linaria cannabina
Melanocorypha calandra
Motacilla flava
Passer montanus
Perdix perdix
Saxicola rubetra
Saxicola torquatus
Streptopelia turtur
Sturnus vulgaris
Sylvia communis
Upupa epops
Vanellus vanellus

Slovensko
Alauda arvensis
Carduelis cannabina
Carduelis carduelis
Emberiza calandra
Emberiza citrinella
Falco tinnunculus
Hirundo rustica
Chloris chloris
Lanius collurio
Locustella naevia
Motacilla flava
Passer montanus
Saxicola rubetra
Saxicola torquatus
Serinus serinus
Streptopelia turtur
Sturnus vulgaris
Sylvia communis
Sylvia nisoria
Vanellus vanellus

Slovinsko
Acrocephalus palustris
Alauda arvensis
Anthus trivialis
Carduelis cannabina
Carduelis carduelis
Columba oenas
Columba palumbus
Emberiza calandra
Emberiza cirlus
Emberiza citrinella
Falco tinnunculus
Galerida cristata
Hirundo rustica
Jynx torquilla
Lanius collurio
Lullula arborea
Luscinia megarhynchos
Motacilla flava
Passer montanus
Phoenicurus phoenicurus
Picus viridis
Saxicola rubetra
Saxicola torquatus
Serinus serinus
Streptopelia turtur
Sturnus vulgaris
Sylvia communis
Upupa epops
Vanellus vanellus

Španielsko
Alauda arvensis
Alectoris rufa
Athene noctua
Calandrella brachydactyla
Carduelis carduelis
Cisticola juncidis
Corvus monedula
Coturnix coturnix
Emberiza calandra
Falco tinnunculus
Galerida cristata
Hirundo rustica
Linaria cannabina
Melanocorypha calandra
Merops apiaster
Oenanthe hispanica
Passer domesticus
Passer montanus
Pica pica
Pterocles orientalis
Streptopelia turtur
Sturnus unicolor
Tetrax tetrax
Upupa epops

Švédsko
Alauda arvensis
Anthus pratensis
Carduelis cannabina
Corvus frugilegus
Emberiza citrinella
Emberiza hortulana
Falco tinnunculus
Hirundo rustica
Lanius collurio
Motacilla fl ava
Passer montanus
Saxicola rubetra
Sturnus vulgaris
Sylvia communis
Vanellus vanellus

PRÍLOHA VIZOZNAM UKAZOVATEĽOV BIODIVERZITY PRE LESNÉ EKOSYSTÉMY PODĽA ČLÁNKU 10 ODS. 2 A 2a

Ukazovateľ
Opis, jednotky a metodika určovania a monitorovania ukazovateľa
Stojace mŕtve drevo
Opis: Tento ukazovateľ znázorňuje množstvo neživej stojacej drevnej biomasy v lese a na inej lesnej pôde.
Jednotka: m3/ha.
Metodika: vyvinutá a použitá v publikácii FOREST EUROPE, State of Europe’s Forests 2020 (Stav európskych lesov v roku 2020), FOREST EUROPE 2020, a v opise národných inventarizácií lesov v publikácii Tomppo E. et al., National Forest Inventories, Pathways for Common Reporting (Národné inventarizácie lesov, spôsoby spoločného vykazovania), Springer, 2010, pričom sa berie do úvahy metodika stanovená v prílohe V k nariadeniu 2018/1999 v súlade s usmerneniami panela IPCC pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006.
Ležiace mŕtve drevo
Opis: Tento ukazovateľ znázorňuje množstvo neživej drevnej biomasy ležiacej na zemi v lese a na inej lesnej pôde.
Jednotka: m3/ha.
Metodika: vyvinutá a použitá v publikácii FOREST EUROPE, State of Europe’s Forests 2020 (Stav európskych lesov v roku 2020), FOREST EUROPE 2020, a v opise národných inventarizácií lesov v publikácii Tomppo E. et al., National Forest Inventories, Pathways for Common Reporting (Národné inventarizácie lesov, spôsoby spoločného vykazovania), Springer, 2010, pričom sa berie do úvahy metodika stanovená v prílohe V k nariadeniu 2018/1999 v súlade s usmerneniami panela IPCC pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006.
Podiel lesov s nerovnomernou vekovou štruktúrou
Opis: Tento ukazovateľ označuje podiel lesov, ktoré sú dostupné na získavanie dreva a ktoré sa vyznačujú nerovnomernou vekovou štruktúrou, v porovnaní s lesmi, ktoré sa vyznačujú rovnomernou vekovou štruktúrou.
Jednotka: podiel lesov dostupných na získavanie dreva a vyznačujúcich sa nerovnomernou vekovou štruktúrou
Metodika: vyvinutá a použitá v publikácii FOREST EUROPE, State of Europe’s Forests 2020 (Stav európskych lesov v roku 2020), FOREST EUROPE 2020, a v opise národných inventarizácií lesov v publikácii Tomppo E. et al., National Forest Inventories, Pathways for Common Reporting (Národné inventarizácie lesov, spôsoby spoločného vykazovania), Springer, 2010.
Celistvosť lesov
Opis: Celistvosť lesov je stupeň kompaktnosti zalesnených oblastí. Vymedzuje sa v rozsahu od 0 do 100.
Jednotka: index
Metodika: vypracovaná v publikácii FAO, Vogt P., et al., FAO – State of the World’s Forests: Forest Fragmentation (FAO – Stav svetových lesov: fragmentácia lesov), technická správa JRC, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2019.
Index bežných druhov lesného vtáctva
Opis: Ukazovateľ druhov lesného vtáctva opisuje trendy početnosti bežných druhov lesného vtáctva v priebehu času v celej Európe. Ide o zložený index vytvorený na základe údajov získaných pozorovaním druhov vtákov charakteristických pre lesné biotopy v Európe. Index je založený na osobitnom zozname druhov v každom členskom štáte.
Jednotka: index
Metodika: Brlík et al.: Long-term and large-scale multispecies dataset tracking population changes of common European breeding birds (Súbory údajov zo sledovania dlhodobých a rozsiahlych populačných zmien viacerých druhov bežných európskych hniezdiacich vtákov). Sci Data 8, 21.
Zásoby organického uhlíka
Opis: Tento ukazovateľ opisuje zásoby organického uhlíka v hrabanke a minerálnych pôdach lesných ekosystémov v hĺbke 0 až 30 cm.
Jednotka: tony organického uhlíka/ha
Metodika: ako sa stanovuje v prílohe V k nariadeniu 2018/1999 v súlade s usmerneniami IPCC pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006 a s podporou rámcového štatistického prehľadu pôdy a jej využitia (Land Use and Coverage Area frame Survey – LUCAS) Soil, Jones A. et al., LUCAS Soil 2022, technická správa JRC, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2021.
Podiel lesov, v ktorých prevládajú pôvodné druhy stromov
Opis: Podiel lesa a inej zalesnenej pôdy, v ktorej prevládajú pôvodné druhy stromov (> 50 % pokrytia)
Jednotka: %
Metodika: vyvinutá a použitá v publikácii FOREST EUROPE, State of Europe’s Forests 2020 (Stav európskych lesov v roku 2020), FOREST EUROPE 2020, a v opise národných inventarizácií lesov v publikácii Tomppo E. et al., National Forest Inventories, Pathways for Common Reporting (Národné inventarizácie lesov, spôsoby spoločného vykazovania), Springer, 2010.
Rozmanitosť druhov stromov.
Opis: Tento ukazovateľ opisuje priemerný počet druhov stromov vyskytujúcich sa v lesných oblastiach.
Jednotka: index
Metodika: založená na publikácii FOREST EUROPE, State of Europe’s Forests 2020 (Stav európskych lesov v roku 2020), FOREST EUROPE 2020, a v opise národných inventarizácií lesov v publikácii Tomppo E. et al., National Forest Inventories, Pathways for Common Reporting (Národné inventarizácie lesov, spôsoby spoločného vykazovania), Springer, 2010.

PRÍLOHA VIIZOZNAM PRÍKLADOV OPATRENÍ NA OBNOVU PODĽA ČLÁNKU 11 ODS. 8

článok 11 ods. 8

(1)Obnova mokradí opätovným zavlažovaním odvodnených rašelinísk, odstránením drenážnych štruktúr rašelinísk alebo odstránením poldrov a ukončením ťažby rašeliny.

(2)Zlepšenie hydrologických podmienok zvýšením kvantity, kvality a dynamiky povrchových vôd a úrovne podzemnej vody v prírodných a poloprírodných ekosystémoch.

(3)Odstránenie neželaného prenikania krovín alebo nepôvodných kultúr do trávnych porastov, mokradí, lesov a na územia riedko pokryté vegetáciou.

(4)Aplikácia paludikultúry.

(5)Obnova meandrov riek a opätovné prepojenie umelo prerušených meandrov alebo mŕtvych ramien.

(6)Odstránenie pozdĺžnych a priečnych bariér (ako sú hrádze a priehrady), poskytnutie väčšieho priestoru dynamike riek a obnova ich úsekov s voľným tokom.

(7)Renaturalizácia riečnych dien a jazier a nížinných vodných tokov, napr. odstránením umelého spevnenia dna, optimalizáciou zloženia substrátu, zlepšením alebo vytvorením pokrytia biotopom.

(8)Obnova procesov prirodzenej sedimentácie.

(9)Vytvorenie príbrežných zón, napr. príbrežných lesov, nárazníkových zón, lúk alebo pastvín.

(10)Zvýšenie množstva ekologických prvkov v lesoch, ako sú veľké, staré a odumierajúce stromy (stromové biotopy) a množstvo ležiaceho a stojaceho mŕtveho dreva.

(11)Úsilie o diverzifikáciu štruktúry lesov, pokiaľ ide o napríklad druhové zloženie a vek, umožnenie prirodzenej obnovy a sukcesie druhov stromov.

11a)Pomoc pri migrácii miest pôvodu a druhov tam, kde to môže byť v dôsledku zmeny klímy potrebné.

(12)Posilnenie rozmanitosti lesov obnovou mozaík nelesných biotopov, ako sú otvorené plochy trávnych porastov alebo vresovísk, rybníkov alebo skalnatých oblastí.

(13)Využívanie prírode blízkeho hospodárenia v lesoch alebo hospodárenia založeného na trvalej pokrývke; vysádzanie pôvodných druhov stromov.

(14)Posilnenie rozvoja pôvodných pralesovitých porastov a dospelých porastov (napr. rušením ťažby alebo aktívnym riadením, ktoré podporuje rozvoj samoregulačných funkcií a primeranej odolnosti).

(15)Zavádzanie krajinných prvkov s vysokou úrovňou diverzity na ornej pôde a intenzívne využívaných trávnych porastoch, ako sú nárazníkové zóny, medze s pôvodnými kvetmi, živé ploty, stromy, lesíky, oporné múry, rybníky, koridory biotopov a spojovacie prvky na uľahčenie pohybu v biotope atď.

(16)Zväčšenie poľnohospodárskej plochy s agroekologickým hospodárením, ako sú ekologické poľnohospodárstvo alebo agrolesníctvo, súčasné pestovanie viacerých plodín a ich striedanie, integrovaná ochrana proti škodcom a integrované hospodárenie so živinami.

(17)Prípadné zníženie intenzity pastvy alebo obmedzenie režimov kosby na trávnych porastoch a obnova extenzívnej pastvy s domácimi hospodárskymi zvieratami a extenzívnych režimov kosby tam, kde sa od nich upustilo.

(18)Zastavenie alebo obmedzenie používania chemických pesticídov, ako aj chemických hnojív a živočíšneho hnoja.

(19)Zastavenie preorávania trávnych porastov a vysievania semien produktívnych tráv.

(20)Odstránenie kultúr na bývalých dynamických systémoch vnútrozemských dún s cieľom znovu umožniť prirodzenú dynamiku vetra v prospech otvorených biotopov.

(21)Zlepšenie prepojenia medzi biotopmi s cieľom umožniť rozvoj populácií druhov a dostatočnú individuálnu alebo genetickú výmenu, ako aj migráciu druhov a adaptáciu na zmenu klímy.

(22)Umožnenie rozvoja vlastnej prirodzenej dynamiky ekosystémov, napríklad upustením od zberu úrody a podporou prirodzenosti, prírodnosti.

(23)Odstraňovanie a kontrola inváznych nepôvodných druhov a predchádzanie ich opätovnej introdukcii alebo jej minimalizácia.

(24)Minimalizácia negatívnych vplyvov rybolovných činností na morský ekosystém, napríklad používaním výstroja s menším vplyvom na morské dno.

(25)Obnova dôležitých neresísk a odchovní.

(26)Poskytovanie štruktúr alebo substrátov na podporu návratu morského života, napríklad koralových/ustricových/balvanových útesov.

(27)Obnova porastov morskej trávy a kelpových lesov aktívnou stabilizáciou morského dna, znižovaním a podľa možnosti odstraňovaním tlakov alebo aktívnym množením a výsadbou.

27a)Obnova alebo zlepšenie stavu populácií charakteristických pôvodných druhov, ktoré sú životne dôležité pre ekológiu morských biotopov, vykonávaním pasívnych alebo aktívnych opatrení na obnovu, napr. introdukovaním mladých jedincov.

(28)Obmedzovanie rôznych foriem znečistenia morí, ako napríklad zaťaženia živinami, podmorského hluku a plastového odpadu.

(29)Rozšírenie priestranstiev mestskej zelene s ekologickými prvkami, ako sú parky, stromy a lesné plochy ▌, zelené strechy, trávne porasty s poľnými kvetmi, záhrady, pestovanie rastlín v mestách, ulice s alejami stromov, mestské lúky a živé ploty, rybníky a vodné toky, pričom sa okrem iného prihliadne na rozmanitosť druhov, pôvodné druhy, miestne podmienky a odolnosť voči zmene klímy.

(30)Zastavenie, obmedzenie alebo náprava znečistenia spôsobeného liekmi, nebezpečnými chemikáliami, komunálnymi a priemyselnými odpadovými vodami a iným odpadom vrátane odpadkov a plastov, ako aj svetlom vo všetkých ekosystémoch.

(31)Premena opustených priemyselných pozemkov, bývalých priemyselných oblastí a lomov na prírodné lokality.