1.víta vyššiu účasť v európskych voľbách v roku 2019 a usiluje sa o ďalšie zvýšenie účasti v európskych voľbách v roku 2024; zdôrazňuje, nakoľko je dôležitá vyššia účasť vo voľbách; konštatuje, že je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie, aby sa zvýšila účasť migrujúcich občanov; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom Rady pri prijímaní nového európskeho volebného zákona, ktorý prijal Európsky parlament 3. mája 2022; žiada Radu o jeho urýchlené schválenie; očakáva, že Rada dosiahne kompromis a schváli celý návrh Európskeho parlamentu;

2.zdôrazňuje dôležitú úlohu európskych politických strán a všetkých zúčastnených zložiek spoločnosti pri prispievaní do diskusie o otázkach európskej verejnej politiky a pri formovaní európskeho politického povedomia; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že obmedzenia v súčasných únijných a vnútroštátnych regulačných rámcoch bránia európskym politickým stranám v plnej účasti na európskych volebných kampaniach; nabáda európske politické strany, aby organizovali vlastné európske predvolebné kampane; vyzýva vnútroštátne a európske politické strany, ako aj prípadne členské štáty, aby:–zorganizovali predvolebnú kampaň k európskym voľbám v súlade s hodnotami Únie,–dodržiavali demokratické normy a pravidlá vnútrostraníckej demokracie s cieľom zabezpečiť najmä, aby sa nominácie kandidátov uskutočňovali demokratickým spôsobom, a to aj pokiaľ ide o hlavných kandidátov na predsedu Európskej komisie,–svoje volebné programy vypracovali v dostatočnom predstihu pred voľbami,–zabezpečili väčšie zviditeľnenie európskych politických strán vo verejných diskusiách a mediálnych kampaniach vrátane ich názvov a loga,–vo verejných oznámeniach dôsledne označovali svojich európskych partnerov,–podporili zviditeľnenie názvov a/alebo loga európskych politických strán na hlasovacích lístkoch a propagačných materiáloch v rámci kampane,–zvyšovali informovanosť o nových navrhnutých pravidlách pre európske politické strany a európske politické nadácie už pred tým, ako formálne nadobudnú účinnosť,–sa dohodli, ako sa bude postupovať po voľbách, a to aj pokiaľ ide o rokovania o predsedoch inštitúcií Únie;

3.podporuje akčný plán európskej kampane (E-CAP), ktorý vypracoval Úrad pre politické strany a politické nadácie (APPF), najmä v súvislosti so zviditeľnením hlavných kandidátov a európskych politických strán; zdôrazňuje význam práce APPF pri informovaní občanov;

4.vyjadruje poľutovanie nad tým, že pri európskych voľbách v roku 2019 sa neuplatnil systém hlavných kandidátov na voľbu predsedu Európskej komisie; vyjadruje poľutovanie aj nad nedostatočným pokrokom v tejto otázke od roku 2019 zo strany Európskej rady a Európskej komisie, ktoré sa zaviazali zlepšiť stav európskej demokracie; domnieva sa, že je potrebné jasné a dôveryhodné prepojenie medzi rozhodnutím voličov a voľbou predsedu Komisie; vyzýva európske politické strany, národné politické strany a národné vlády, aby spolupracovali na zabezpečení tohto výsledku v nasledujúcich voľbách; poukazuje na to, že voľba predsedu Komisie závisí od zaistenia podpory väčšiny poslancov Európskeho parlamentu, aby sa v plnej miere zohľadnili výsledky volieb tak, ako je stanovené v Lisabonskej zmluve;

5.vyzýva Európsku radu, aby európskym občanom poskytla istotu, pokiaľ ide o systém hlavných kandidátov, a aby zabránila uzatváraniu dohôd za zatvorenými dverami; naliehavo vyzýva Európsku radu, aby začala na tento účel konzultácie v dostatočnom predstihu s cieľom uplatniť zásadu hlavných kandidátov na základe výsledkov volieb do Európskeho parlamentu;

6.očakáva, že všetky európske politické strany nominujú svojich kandidátov na funkciu predsedu Komisie včas, teda najneskôr 12 týždňov pred dňom volieb;

7.vyzýva na uzavretie medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom a Európskou radou o systéme vedúcich kandidátov v rámci článku 17 ods. 7 Zmluvy o EÚ; žiada predsedníčku Európskeho parlamentu, aby bezodkladne začala prípravné práce vedúce k uzavretiu takejto dohody; domnieva sa, že hlavní kandidáti a predsedovia európskych politických strán a ich príslušných parlamentných skupín by mali hneď po európskych voľbách v roku 2024 začať rokovania, aby sa v mene Európskeho parlamentu dohodli na spoločnom kandidátovi na predsedu Komisie ešte predtým, ako Európska rada predloží svoj návrh;

8.domnieva sa, že hlavný kandidát európskej politickej strany, ktorá získa najväčší podiel kresiel vo voľbách do Európskeho parlamentu, musí najskôr viesť rokovania s cieľom určiť spoločného kandidáta, ktorého podporila najväčšia väčšina, a v prípade potreby následne ďalších hlavných kandidátov úmerne k počtu kresiel, ktoré získajú ich príslušné európske politické strany; navrhuje, aby predseda Európskeho parlamentu bol v prípade potreby k dispozícii a riadil tento proces;

9.zdôrazňuje, že bude výsadou predsedu Európskeho parlamentu oznámiť Európskej rade meno spoločného kandidáta Európskeho parlamentu na post predsedu Európskej komisie;

10.odporúča, aby predseda Európskej rady uskutočnil pred predložením návrhu Európskej rady Európskemu parlamentu konzultácie s predsedom Európskeho parlamentu, s hlavnými kandidátmi a predsedami európskych politických strán a ich príslušných parlamentných skupín v prípade, že sa neurčí spoločný kandidát Európskeho parlamentu na funkciu predsedu Komisie;

11.v tejto súvislosti sa domnieva, že Európska rada by mala so svojím návrhom kandidáta na predsedu Európskej komisie počkať, kým Európsky parlament nepredstaví spoločného kandidáta v súlade s príslušnými konzultáciami uvedenými v článku 17 ods. 7 Zmluvy o EÚ a so zásadou lojálnej spolupráce;

12.pripomína výsadu Európskeho parlamentu zvoliť si vlastného predsedu;

13.očakáva, že európske politické strany a ich parlamentné skupiny prijmú „dohodu na legislatívne obdobie“ 2024 – 2029 ako spôsob zabezpečenia väčšiny v Európskom parlamente pred vymenovaním Komisie, a teda ako základ jej pracovného programu a ako záruku voči európskym voličom, že po voľbách bude nasledovať koherentná činnosť; každý kandidát na člena Európskej komisie musí podpísať túto „dohodu na legislatívne obdobie“, aby získal väčšinovú podporu Európskeho parlamentu; konštatuje, že široká politická podpora má zásadný význam pre vykonávanie takejto dohody;

14.je presvedčený, že stanovenie jedného spoločného dňa európskych volieb by viedlo k súdržnejším celoeurópskym voľbám;

15.pripomína zodpovednosť za politický dohľad, ktorú Európskemu parlamentu udeľujú zmluvy; zdôrazňuje, že zodpovednosť Komisie voči Európskemu parlamentu predstavuje dôležitú zásadu vnútornej demokratickej kontroly; pripomína, že vypočutia dezignovaných komisárov a kolégia komisárov sú rozhodujúcim krokom k ďalšej demokratizácii rozhodovacieho procesu EÚ a majú čoraz väčší význam ako spôsob, ktorý Európskemu parlamentu umožňuje plniť väčšiu úlohu pri stanovovaní programu na úrovni EÚ;

16.považuje za nevyhnutné zaručiť, aby všetci občania Únie, ktorí majú právo voliť a byť volení, vrátane migrujúcich občanov Únie, občanov so zdravotným postihnutím a občanov bez domova, mohli uplatňovať toto právo;

17.vyzýva členské štáty, aby zaručili prístupnosť volieb zavedením opatrení zameraných na zabezpečenie prístupu k informáciám a prístupných spôsobov hlasovania, napríklad použitím asistenčných technológií, formátov a techník, ako sú Braillovo písmo, QR kódy, veľké písmo, zvukové informácie a hmatové ukazovatele, ľahko čitateľné informácie a komunikácia v posunkovom jazyku; domnieva sa, že kampane na zvyšovanie povedomia verejnosti sú kľúčom k zvýšeniu účasti, a vyzýva členské štáty, aby v tomto smere vyvinuli všetko úsilie a zapojili aj organizácie občianskej spoločnosti;

18.domnieva sa, že prístup k informáciám o volebnej kampani je nevyhnutnou podmienkou zvýšenia účasti občanov vo voľbách; vyzýva členské štáty, aby svoje vnútroštátne médiá nabádali k informovaniu o voľbách tak, aby európski občania mohli uplatniť svoje právo voliť a vnímať európsky rozmer podľa svojho výberu, a to aj vo vidieckych oblastiach;

19.domnieva sa, že inštitucionálna informačná kampaň Európskeho parlamentu v spolupráci s organizáciami občianskej spoločnosti prispieva k diskusii o otázkach európskej verejnej politiky a k formovaniu európskeho politického povedomia o parlamentnej demokracii a podporuje volebnú kampaň, ktorú vedú všetky európske politické strany; víta koordinované úsilie, ktoré v tejto súvislosti vyvinuli všetky inštitúcie EÚ;

20.opakuje svoju výzvu členským štátom, aby všetkým občanom Únie žijúcim alebo pracujúcim v tretích krajinách zabezpečili právo hlasovať vo voľbách do Európskeho parlamentu; vyzýva členské štáty, aby spolupracovali s Európskym parlamentom a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť s cieľom informovať občanov Únie v tretích krajinách o voľbách do Európskeho parlamentu a uľahčiť ich účasť v týchto voľbách; vyzýva vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby nabádal ministrov zahraničných vecí členských štátov, aby si vymieňali najlepšie postupy v oblasti informačných kampaní a uľahčili mechanizmy hlasovania zo zahraničia, a to aj zriadením prístupných volebných miestností mimo EÚ a využívaním hlasovania poštou alebo iných foriem hlasovania na diaľku;

21.vyjadruje poľutovanie nad tým, že nedostatočný pokrok v Rade, pokiaľ ide o návrh Komisie týkajúci sa smernice Rady, ktorou sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania práva voliť a byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu pre migrujúcich občanov Únie, zabráni tomu, aby nové úpravy, ktoré predložili Komisia a Európsky parlament, nadobudli účinnosť včas pred voľbami v roku 2024;

22.nabáda na zavedenie voľby poštou s cieľom zabezpečiť, aby občanom Únie nebránilo vo výkone ich práva voliť to, že nemôžu ísť do volebných miestností v deň volieb; zároveň podporuje zavedenie doplnkových nástrojov na uľahčenie hlasovania, ako je hlasovanie vopred a hlasovanie v zastúpení, elektronické či online hlasovanie;

23.považuje rodovú rovnosť za prvok, ktorý je kľúčový z hľadiska zlepšenia zastúpenia vo voľbách; víta pokrok, ktorý sa po voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019 dosiahol smerom k rodovo vyváženému Európskemu parlamentu, no zdôrazňuje, že stále existujú rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o úroveň zastúpenia žien; v tejto súvislosti nabáda na vykonávanie ustanovení o novom európskom volebnom zákone, ktoré Európsky parlament prijal 3. mája 2022;

24.domnieva sa, že členské štáty by mali zvážiť zosúladenie a zníženie veku oprávňujúceho na účasť vo voľbách a minimálneho veku na kandidatúru, ako sa uvádza v návrhu volebného zákona a v záveroch Konferencie o budúcnosti Európy;

25.domnieva sa, že dezinformácie a zahraničné zasahovanie predstavujú vážny útok na integritu volebného procesu a európsku demokraciu; zdôrazňuje, že digitálne platformy zohrávajú zásadnú úlohu v boji proti dezinformáciám;

26.uznáva úsilie inštitúcií EÚ v boji proti dezinformáciám a zahraničnému zasahovaniu, ako je Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií z roku 2022 a systém včasného varovania; zdôrazňuje však potrebu spoľahlivejších záruk a opatrení proti dezinformáciám a vnútornému a vonkajšiemu zasahovaniu do volebného procesu; zaväzuje sa zintenzívniť svoje úsilie v boji proti pokusom o zahraničné zasahovanie do záležitostí Európskeho parlamentu;

27.poukazuje na prebiehajúce medziinštitucionálne rokovania o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskych politických stranách a nadáciách; vyzýva Komisiu a Radu, aby pokračovali v medziinštitucionálnych rokovaniach v duchu lojálnej spolupráce; víta dohodu, ktorú dosiahli spoluzákonodarcovia o nariadení Európskeho parlamentu a Rady o transparentnosti a cielení politickej reklamy; víta vykonateľnosť niektorých jeho ustanovení ešte pred voľbami v roku 2024, napríklad ustanovení o nediskriminácii; vyzýva členské štáty, aby ostatné ustanovenia nariadenia plne vykonali po nadobudnutí jeho účinnosti;

28.pripomína, že Európsky parlament prijal uznesenie a v súčasnosti pracuje na návrhoch na zmenu zmlúv, okrem iného s cieľom zvýšiť demokratickú legitimitu EÚ a umožniť náležité opatrenia v nadväznosti na návrhy prijaté Konferenciou o budúcnosti Európy; konštatuje, že voľby v roku 2024 predstavujú jedinečnú príležitosť na spustenie celoúnijnej diskusie o reforme Únie na základe návrhov na reformu zmlúv, ktoré predložil Európsky parlament; vyzýva Európsku radu, aby čo najskôr prijala pozíciu k zvolaniu konventu po tom, ako Európsky parlament prijme svoje návrhy; v tejto súvislosti opakuje, že podporuje reformu zmlúv;

29.požaduje reformu zmlúv a naliehavo vyzýva Radu, a napokon aj Európsku radu, aby konala vo veci svojho návrhu na uplatnenie článku 48 Zmluvy o EÚ;

30.zdôrazňuje, že je potrebné posilniť dôveru voličov vo volebné procesy zabezpečím toho, aby všetky voľby boli slobodné a spravodlivé; v tejto súvislosti konštatuje, že OBSE od 6. do 9. novembra 2023 uskutočnila v štyroch členských štátoch misiu zameranú na posúdenie potrieb s cieľom preskúmať prípravu misie, ktorá bude pozorovať voľby do Európskeho parlamentu; navrhuje predsedníctvu Rady, aby nabádalo členské štáty, aby OBSE listom pozvali na pozorovanie volieb do Európskeho parlamentu a aby túto možnosť v plnej miere využili;

31.žiada Výbor pre ústavné veci, aby preskúmal, či by sa niektoré ustanovenia a odporúčania tohto uznesenia mohli začleniť do rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu;

32.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.