1.zdôrazňuje, že každý človek môže v rôznych fázach svojho života čeliť rôznym druhom psychického stresu a rizikovým faktorom, ktoré môžu zvýšiť riziko závažnejších alebo dokonca chronických stavov duševného zdravia; zdôrazňuje, že každý človek sa môže kedykoľvek v priebehu svojho života stať náchylnejším na zhoršené duševné zdravie a ocitnúť sa tak v situácii, v ktorej je zraniteľný; ďalej zdôrazňuje, že osoba môže patriť do viacerých zraniteľných skupín súčasne, čo zdôrazňuje význam prierezového prístupu;

2.zdôrazňuje, že duševné zdravie a pohodu formuje kombinácia sociálno-ekonomických, environmentálnych, biologických a genetických faktorov; ďalej zdôrazňuje negatívny vplyv nepriaznivých skúseností z detstva na vznik duševných ochorení Kessler, R.C. a kol., Childhood adversities and adult psychopathology in the WHO World Mental Health Surveys’, British Journal of Psychiatry, Zväzok 197, Vydanie 5, november 2010, s. 378-385.;

3.zdôrazňuje, že riešenie problémov v oblasti duševného zdravia si vyžaduje dôkladné pochopenie rôznych determinantov duševného zdravia a že na prevenciu a zmiernenie vplyvov na jednotlivcov, komunity a spoločnosti je potrebný medzisektorový prístup prostredníctvom prístupu „duševné zdravie vo všetkých politikách“ (MHiAP) V rámci prístupu [MHiAP] sa prijímajú opatrenia na riešenie duševného zdravia v rámci sektora zdravotníctva aj mimo neho, pričom sa kladie veľký dôraz na podporu a prevenciu. Politiky v rôznych oblastiach (ako je vzdelávanie, ochrana detí, zamestnanosť, príjem, bývanie, kultúra, životné prostredie, sociálna ochrana a mnohé ďalšie) môžu mať pozitívny vplyv na duševné zdravie, a to posilnením ochranných faktorov a zmierňovaním rizikových faktorov problémov týkajúcich sa duševného zdravia. Platforma EÚ pre politiku v oblasti zdravia „Duševné zdravie vo všetkých politikách“, 19. apríl 2023, A mental health in all policies approach as key component of any comprehensive initiative on mental health.a inovatívnej spolupráce medzi odvetvím zdravotnej starostlivosti a inými príslušnými odvetviami vrátane sociálnych služieb, bývania, zamestnanosti a vzdelávania Allen, J. a kol., Social Determinants of Mental Health, 2014.; domnieva sa, že prístup MHiAP by sa mal uplatňovať na všetkých úrovniach politiky a vo všetkých odvetviach;

4.uznáva hlboký a trvalý vplyv pandémie ochorenia COVID-19 na duševné zdravie, zhoršenie existujúcich chorôb a zvýšenie ich výskytu a neprimeraný vplyv na určité skupiny spoločnosti, ako sú ženy, osoby so zdravotným postihnutím, deti, dospievajúci a mladí dospelí, starší ľudia, ľudia s oslabenou imunitou, ich opatrovatelia a skupiny ľudí s obmedzenými sociálnymi kontaktmi;

5.zdôrazňuje, že kumulatívne účinky po sebe nasledujúcich hospodárskych, sociálnych, zdravotných a environmentálnych kríz, zhoršovanie životných podmienok a hospodárskych podmienok naďalej ovplyvňujú spoločnosť; zdôrazňuje preto potrebu riešiť sociálne nerovnosti, chudobu a diskrimináciu, ako aj zaručiť sociálne a pracovné práva, prístup ku kultúre a zdravé životné prostredie; zdôrazňuje vplyv environmentálnych faktorov na duševné zdravie a zdôrazňuje, že pri vypracúvaní stratégií v oblasti duševného zdravia je potrebné zaoberať sa environmentálnymi stresovými faktormi, ako je znečistenie a zmena klímy;

6.uznáva význam ochranných faktorov duševného zdravia a aktívnej podpory odolnosti a dobrého duševného zdravia, a to aj prostredníctvom podpory fungujúcej spoločnosti, zdravotníckych a sociálnych služieb, cenovo dostupných zdravých potravín a bývania, dostatočného príjmu a prístupu k bezpečným verejným (ako je zeleň), hrám a fyzickým a kultúrnym aktivitám;

7.zdôrazňuje, že duševné choroby sú dôležitou príčinou samovrážd a že WHO uznáva samovraždy za prioritu v oblasti verejného zdravia; zdôrazňuje, že samovraždám možno predchádzať a že existujú účinné intervencie;

8.uznáva komplexné prepojenia medzi fyzickým a duševným zdravím a uznáva, že v spoločnosti naďalej prevláda stigmatizácia a diskriminácia v oblasti duševného zdravia, čo vedie k tomu, že duševné zdravie sa v porovnaní s fyzickým zdravím zanedbáva, čo má vplyv na kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti v oblasti duševného zdravia a na prideľovanie finančných prostriedkov na služby v oblasti duševného zdravia; konštatuje, že duševné choroby sú hlavnou príčinou Údaje zo štúdie globálnej siete pre spoluprácu v súvislosti s chorobami z roku 2019, ktorú vypracovala sieť Global Burden of Disease Collaborative Network (Global Burden of Disease Collaborative Network), naznačujú, že duševné poruchy sú hlavnou príčinou rokov prežitých so zdravotným postihnutím u oboch pohlaví v štandardizovanom veku, ak sa počítajú spolu s poruchami súvisiacimi s návykovými látkami. straty rokov zdravého života v dôsledku zdravotného postihnutia v EÚ a že u ľudí, ktorým boli diagnostikované závažné duševné choroby a s tým spojené chronické choroby, je väčšia pravdepodobnosť predčasného úmrtia, zníženej kvality života, mobility a sociálnej angažovanosti počas celého života; zdôrazňuje, že u ľudí so závažnými duševnými chorobami dochádza k vyššiemu výskytu telesných komorbidít a multimorbidít, čo si vyžaduje poskytovanie integrovanej a holistickej starostlivosti, ktorá zohľadňuje ich potreby v oblasti duševného aj fyzického zdravia;

9.podporuje celoživotný prístup k duševnému zdraviu s väčšími investíciami do služieb pre všetky fázy života a prostredia prispôsobeného veku; ďalej poukazuje na význam stratégie EÚ na riešenie dôsledkov demografických zmien v populácii v oblasti duševného zdravia; domnieva sa, že na zníženie výskytu duševných chorôb a nerovností, pokiaľ ide o riziko ich vzniku, je nevyhnutné prijať opatrenia na zlepšenie podmienok každodenného života, ktoré sa začínajú pred narodením a pokračujú cez rané detstvo, stredné detstvo a dospievanie, počas zakladania rodiny a pracovného života až po starobu, pričom je potrebné prijať perspektívu životného cyklu, ktorá uznáva, že vplyvy pôsobiace v každej fáze života môžu ovplyvniť duševné zdravie;

10.zdôrazňuje význam biopsychosociálneho prístupu k duševnému zdraviu a sociálnych politík, ktoré riešia rizikové faktory sociálneho vylúčenia, okrem iného chudobu, bezdomovectvo, poruchy spôsobené užívaním návykových látok, nezamestnanosť a ekonomickú zraniteľnosť, diskrimináciu, neistotu a negatívne dôsledky deregulácie trhu práce, s cieľom predchádzať duševným chorobám a riešiť ich základné príčiny;

11.zdôrazňuje skutočnosť, že intervencie by mali riešiť okamžité a budúce potreby v oblasti bývania a zamestnanosti a vytvoriť prostredie podporujúce celkovú pohodu a odolnosť v oblasti duševného zdravia;

12.okrem toho vyzýva členské štáty, aby zlepšili prístup k službám duševného zdravia pre zraniteľné skupiny obyvateľstva a pre skupiny s určitými zdravotnými ťažkosťami, pretože sa vyznačuje variabilitou a rozdielmi; zdôrazňuje zvýšenú zraniteľnosť špecifických skupín voči duševným chorobám v dôsledku jedinečných výziev, ktorým každá skupina čelí a ktoré môžu zhoršovať duševné choroby; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zohľadnili potreby zraniteľných a vysoko rizikových skupín obyvateľstva a riešili rozdiely v oblasti zdravia vyplývajúce z právnych prekážok, hospodárskych obmedzení, jazykových a kultúrnych výziev a diskriminačných postupov;

13.vyzýva preto EÚ a členské štáty, aby sa riadili prístupom založeným na proporcionálnej univerzálnosti s cielenou podporou pre tých, ktorí ju môžu v určitom období svojho života potrebovať;

14.vyzýva Komisiu, aby podporila rozvoj nástrojov na budovanie kapacít a posilnenie postavenia, ako je napríklad súbor nástrojov duševného zdravia a pohody pre zraniteľné skupiny obyvateľstva, aby sa zraniteľným skupinám darilo v ich komunitách;

15.zdôrazňuje prospešnú úlohu fyzickej aktivity, pohybu a hry pri podpore a zvyšovaní povedomia o pozitívnom duševnom zdraví, najmä u detí, dospievajúcich a mladých dospelých;

16.zdôrazňuje preto význam ochrany duševného zdravia detí, dospievajúcich a mladých dospelých a význam včasného odhalenia a intervencie, ako aj dostupnosť a cenovú prístupnosť služieb v oblasti duševného zdravia detí a mladých ľudí, najmä v školskom a rodinnom prostredí, pretože to do značnej miery určuje osobnostný rozvoj v dospelosti;

17.so znepokojením sleduje rastúce ťažkosti a náročné prostredie, ktorým deti, dospievajúci a mladí dospelí čelia v dôsledku pandémie COVID-19, energetickej krízy, vojny a konfliktov, hospodárskej nestability a konkurencieschopnosti v oblasti zamestnanosti, ťažkostí s prístupom k cenovo dostupnému bývaniu a naliehavej krízy týkajúcej sa klímy, prírody a znečistenia; je znepokojený vysokým počtom mladých Európanov vo veku 10 - 19 rokov, ktorým bola diagnostikovaná duševná choroba, a skutočnosťou, že počet samovrážd v tejto skupine je obzvlášť vysoký, najmä medzi dospievajúcimi mužmi Global Burden of Disease Collaborative Network, Global Burden of Disease Study 2019 (GBD 2019), Institute for Health Metrics and Evaluation, Seattle, 2020.; uznáva, že spoločenské zmeny môžu mať trvalý vplyv na duševné zdravie mladej generácie a jej spoločenské očakávania;

18.zdôrazňuje význam systémov podpory pre deti v školách a mimo škôl, a to aj prostredníctvom kultúrnych organizácií, mládežníckych organizácií a športových klubov; berie na vedomie potenciálne nepriaznivé účinky rastúcej klimatickej úzkosti na duševnú pohodu detí, dospievajúcich a mladých ľudí, a preto vyzýva členské štáty, aby sa týmto rizikom zaoberali a aby sa duševné zdravie začlenilo do poskytovania zdravotnej starostlivosti, a to prostredníctvom iniciatív, ako je rozvoj programov na budovanie odolnosti, ktoré sa zaoberajú úzkosťou a traumou súvisiacou s klímou;

19.zdôrazňuje skutočnosť, že vystavenie mladých ľudí psychoaktívnym látkam, najmä látkam s vysokou účinnosťou, zvyšuje riziko vzniku psychotických porúch Fischer, B. a kol., Recommendations for Reducing the Risk of Cannabis Use-Related Adverse Psychosis Outcomes: A Public Mental Health-Oriented Evidence Review’, Journal of Dual Diagnosis, Záväzok 19, Vydanie 2-3, 2023 s. 71-96., ako je schizofrénia, a depresívnych porúch s chronickými a paralyzujúcimi dôsledkami počas celého vývoja a dospelého života, ako sú negatívne vplyvy na ich kognitívne a sociálne fungovanie a zvýšené riziko samovrážd;;

20.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stanovili duševné zdravie a pohodu detí a mladých ľudí za prioritu a uznali duševné choroby za jeden z najvýznamnejších zdravotných problémov tejto demografickej skupiny;

21.vyzýva Komisiu, aby preskúmala ďalšie právne predpisy a doplnila existujúci právny rámec s cieľom navrhnúť politiky na úrovni EÚ v prospech ochrany detí, dospievajúcich a mladých dospelých pri plnom rešpektovaní právomocí členských štátov;

22.nabáda členské štáty, aby vypracovali politiky, ktoré uprednostnia duševné zdravie detí, dospievajúcich a mladých dospelých, a to posilnením služieb na ochranu detí, s cieľom predchádzať duševným chorobám a samovraždám a poskytnutím prístupu k lacným alebo bezplatným službám duševného zdravia s minimálnou administratívnou náročnosťou; zdôrazňuje, že starostlivosť o deti v štátnych zariadeniach by mala byť poslednou možnosťou a že členské štáty by sa mali zamerať na preventívnu starostlivosť; odporúča vyčleniť zdroje na odbornú prípravu opatrovateľov a personálu v štátnych zariadeniach a nabáda na poskytovanie priebežného hodnotenia duševného zdravia a podpory deťom počas ich pobytu v štátnej starostlivosti so zameraním na individuálne liečebné plány a pravidelné následné kontroly; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že deti v štátnej starostlivosti budú mať prístup k službám v oblasti duševného zdravia, aby spolupracovali so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami (vrátane detských psychológov, psychiatrov, sociálnych pracovníkov a mimovládnych organizácií), aby vypracovali špecializované protokoly hodnotenia duševného zdravia s cieľom identifikovať a riešiť už existujúce duševné choroby a odkázať ich na vhodných odborníkov v oblasti duševného zdravia; zdôrazňuje význam kontinuity starostlivosti o deti, ktoré prechádzajú zo štátnej starostlivosti, a zdôrazňuje potrebu ich integrácie do spoločnosti v záujme ich dlhodobo dobrého duševného zdravia;

23.uznáva, že digitálne technológie majú prínosy aj riziká siahajúce od pripojiteľnosti a zvýšeného prístupu k informáciám až po potenciálnu digitálnu závislosť a obmedzenie interakcie s reálnym svetom;

24.pripomína kľúčovú úlohu prevencie duševných chorôb v rámci digitálnych platforiem a vyzýva na posilnenie platforiem na podporu, vypočutie a varovanie obetí rodovo motivovaného a sexuálneho násilia;

25.vyzýva členské štáty, aby v plnej miere implementovali akt o digitálnych službách Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) (Ú. v. EÚ L 277, 27.10.2022, s. 1). s cieľom predchádzať akejkoľvek nenávisti a obťažovaniu na internete, bojovať proti nim a vyhýbať sa im, najmä pokiaľ ide o zraniteľné osoby, ako sú ženy a mladí ľudia;

26.zdôrazňuje, že je dôležité preklenúť digitálnu priepasť, aby sa zabránilo prehlbovaniu nerovností, najmä u detí, dospievajúcich a mladých dospelých;

27.vyzýva Komisiu, aby ako hlavný regulačný orgán pre veľmi veľké online platformy a veľmi veľké internetové vyhľadávače podľa nariadenia o digitálnych službách pomáhala členským štátom pri vykonávaní stratégie Lepší internet pre deti a ochrane detí v digitálnom svete a aby sa usilovala o bezpečnejší a zdravší digitálny priestor pre všetkých zabezpečením vzostupnej konvergencie a stanovením najvyšších a najbezpečnejších referenčných hodnôt;

28.konštatuje, že pandémia ochorenia COVID-19 potenciálne prehĺbila rozdiely vo vzdelávaní a v digitálnej oblasti, ktoré ovplyvňujú životné príležitosti detí, ako aj ich fyzické a duševné zdravie; ďalej vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dôkladne posúdili negatívne dôsledky digitalizácie vzdelávania na duševné zdravie detí, dospievajúcich a mladých dospelých, pretože napriek jej prínosom môže v niektorých prípadoch spôsobiť sociálne problémy a problémy so správaním, ako aj iné zdravotné problémy, ako je sedavý životný štýl a nepravidelný spánok; ďalej zdôrazňuje dôležitú úlohu vzdelávania pri predchádzaní šikanovaniu a kybernetickému šikanovaniu v škole; zdôrazňuje naliehavú potrebu vedeckého výskumu bezpečného používania digitálnych technológií deťmi a dospievajúcimi a prostriedkov, ktoré by mohli byť najúčinnejšie pri znižovaní záťaže spojenej s duševnými chorobami v tejto populácii;

29.uznáva, že rod zohráva kľúčovú úlohu pri formovaní skúseností s duševným zdravím, čo vedie k rozdielom v prevalencii, druhoch porúch a prístupe k duševnej zdravotnej starostlivosti; domnieva sa, že násilie, stres a toxické prostredie často súvisia s duševnými chorobami vo všetkých rodoch a s neochotou vyhľadať pomoc v súvislosti so stavmi duševného zdravia; zdôrazňuje preto, že je dôležité riešiť rodové nerovnosti;

30.domnieva sa, že rozdiely v odmeňovaní žien a mužov stále zohrávajú významnú úlohu, pokiaľ ide o schopnosť žien uprednostňovať vlastné duševné zdravie a podporovať svoju pohodu; vyzýva preto členské štáty, aby urýchlene implementovali smernicu o rovnakej odmene za rovnakú prácu Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/970 z 10. mája 2023, ktorou sa posilňuje uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty prostredníctvom transparentnosti odmeňovania a mechanizmov presadzovania (Ú. v. EÚ L 132, 17.5.2023, s. 21).;

31.zdôrazňuje, že zo štúdií vyplýva, že stav duševného zdravia žien, a najmä dievčat sa znepokojivo rýchlo zhoršuje, pričom spoločnosti nemajú primerané kapacity, znalosti a štruktúry nato, aby im zabezpečili podporu, prevenciu alebo odbornú pomoc už v počiatočných štádiách; uznáva, že duševné zdravie žien môže ovplyvniť duševné zdravie a pohodu budúcich generácií v dôsledku toho, že ženy preberajú väčšiu zodpovednosť za starostlivosť o deti;

32.zdôrazňuje, že ženy môžu po pôrode zažívať popôrodnú depresiu, ako aj súvisiacu stigmatizáciu, ktorá môže viesť k nedostatku podpory; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť prístup k službám v oblasti reprodukčného a sexuálneho zdravia, ako aj ochranu materských a otcovských práv;

33.zdôrazňuje význam boja proti rodovým nerovnostiam a násiliu na ženách; zdôrazňuje neprimeraný vplyv partnerského násilia, ktoré je definované ako fyzické násilie, sexuálne násilie, prenasledovanie alebo psychická agresia (vrátane nátlaku) zo strany súčasného alebo bývalého intímneho partnera Center for Disease Control and Prevention, Fast Facts: Preventing Intimate Partner Violence, október 2022., na duševné zdravie žien; ďalej zdôrazňuje ďalšie psychické ťažkosti vyplývajúce z fyzických a reprodukčných dôsledkov agresie;

34.so znepokojením konštatuje, že šesť členských štátov EÚ (Bulharsko, Česko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva a Slovensko) Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. februára 2023 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie (Ú. v. EÚ C 283, 11.8.2023, s. 149), odôvodnenie Z a bod 25. ešte neratifikovalo Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), a vyzýva ich, aby tak urobili; vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na boj proti rodovo motivovanému násiliu, najmä násiliu páchanému na ženách a dievčatách, keďže rodovo motivované násilie môže spôsobiť celoživotnú traumu;

35.odsudzuje praktiky mrzačenia ženských pohlavných orgánov, pretože môžu viesť k psychickej traume, úzkosti, somatizácii, depresii, posttraumatickej stresovej poruche a iným duševným ochreniam;

36.vyzýva Komisiu, aby riešila základné príčiny sexuálneho vykorisťovania a obchodovania s ľuďmi podporou členských štátov v boji proti chudobe, sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii;

37.odsudzuje kriminalizáciu homosexuality a zavedenie zón bez LGBTQIA+, ako aj konverzné „terapie“, pretože vedú k vyššiemu výskytu duševných chorôb a predstavujú porušovanie ľudských práv;

38.zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať vo vykonávaní Únie rovnosti: stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025 a vyzýva EÚ a členské štáty, aby zabezpečili právne uznanie rodu nediskriminačným a dostupným spôsobom;

39.zdôrazňuje potrebu inkluzívnych posúdení komunity LGBTQIA+ v literatúre a výskume o poruchách stravovania so zameraním na nedostatočne zastúpené skupiny s prelínajúcou sa identitou;

40.ďalej vyzýva EÚ a členské štáty, aby riešili nenávistné prejavy na internete, najmä tie, ktoré sú namierené proti etnickým menšinám a rasovo diskriminovaným osobám, komunite LGBTQIA+ a iným zraniteľným skupinám;

41.uznáva dôležitú úlohu, ktorú môže pracovisko zohrávať pri uľahčovaní dobrého duševného zdravia, a uznáva, že zdravé pracovné podmienky môžu mať pozitívny vplyv na fyzické a duševné zdravie, pohodu a produktivitu;

42.naliehavo vyzýva členské štáty, aby identifikovali a riešili špecifické potreby pracovníkov v oblasti psychologickej starostlivosti prostredníctvom špecializovaných nástrojov prispôsobených ich osobitným potrebám, a to aj prostredníctvom pracovného lekárstva;

43.domnieva sa, že pracovníci v oblasti základných služieb, vzdelávania, zdravotníctva a bezpečnosti a pracovníci pracujúci na zmeny sú vystavení vyššej záťaži stresom, čo môže viesť k vyhoreniu a neúmernému počtu samovrážd; domnieva sa, že táto otázka by sa mala riešiť prostredníctvom cielených politík a intervencií na prevenciu a podporu ich duševného zdravia a pohody;

44.upozorňuje na skutočnosť, že kontakt s chorobou má veľký vplyv na pohodu zdravotníckych pracovníkov a opatrovateľov, ktorí zohrávajú dôležitú úlohu pri starostlivosti o ľudí, ktorí potrebujú pomoc;

45.pripomína, že zdravotnícki pracovníci boli počas pandémie ochorenia COVID-19 v prvej línii a že ich vlastné duševné zdravie bolo výrazne ovplyvnené, a zdôrazňuje potrebu zohľadniť a riešiť túto väčšiu zraniteľnosť; žiada, aby mal zdravotnícky a kritický personál ľahší prístup k podporným službám v oblasti duševného zdravia, keďže sú kľúčovou zložkou systému zdravotnej starostlivosti;

46.žiada ďalší výskum vplyvu práce na diaľku, ktorá v niektorých prípadoch viedla k väčšej izolácii pracovníkov, nadmernému času strávenému pri obrazovkách, zvýšenému riziku z hľadiska pracovného času, stálej dostupnosti a nedostatočnej rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom;

47.domnieva sa, že pracovníci môžu čeliť stresovým situáciám, ako je požiadavka získať viacero zručností, rastúci tlak na zvyšovanie výroby, znižovanie platov a nízke mzdy, neistota a neisté zamestnanie, dlhé a nepravidelné pracovné dni a hodiny a obavy z potenciálnej nezamestnanosti, násilia a obťažovania na pracovisku, a preto sú vystavení väčšiemu riziku vzniku duševných chorôb; zdôrazňuje význam zaručenia pracovných práv a boja proti nezamestnanosti a neistote zamestnania, a preto sa zasadzuje za politiky, ktoré podporujú dobré duševné zdravie na pracovisku a presadzujú vyvážený životný štýl a kultúru akceptácie;

48.vyzýva Komisiu, aby po konzultácii so sociálnymi partnermi navrhla legislatívnu iniciatívu, týkajúcu sa riadenia psychosociálnych rizík a dobrých pracovných podmienok, a to aj online, s cieľom účinne predchádzať psychosociálnym rizikám na pracovisku, školiť vedúcich pracovníkov a ostatných pracovníkov, pravidelne hodnotiť pokrok a zlepšovať pracovné prostredie; ďalej vyzýva Komisiu, aby predložila smernicu, ktorou sa vykonáva pracovný program európskych medziodvetvových sociálnych partnerov na roky 2022 – 2024, pokiaľ ide o prácu na diaľku a právo na odpojenie;

49.ďalej zdôrazňuje, že výzvy, ktorým na pracovisku čelia mnohí ľudia s duševnými chorobami, vedú k vysokej miere vylúčenia na pracovisku; vyzýva preto Komisiu, aby prijala usmernenia na podporu prístupu ľudí s duševnými chorobami k práci a ich návratu do práce, vrátane flexibilnejších pracovných postupov, na podporu znižovania škodlivých psychosociálnych rizikových faktorov v práci a na zaručenie práva pracovníkov na rovnakú úroveň ochrany bez ohľadu na ich postavenie a miesto, kde žijú a pracujú; napokon naliehavo vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zlepšenie duševného zdravia a pohody pracovníkov tým, že budú rešpektovať a uprednostňovať práva pracovníkov vrátane primeranej kompenzácie a sociálnych dávok;

50.odporúča, aby členské štáty zaviedli opatrenia na poskytovanie flexibilných pracovných postupov, ktoré podporia zamestnancov trpiacich chorobami, fyzickou alebo emocionálnou bolesťou, stresom alebo inými zdravotnými krízami;

51.zdôrazňuje, že sociálne prostredie, duševné choroby a chronické ochorenia a fyzické komorbidity sú často vzájomne prepojené; uznáva, že u osôb so zdravotným postihnutím alebo osôb s chronickými ochoreniami je väčšia pravdepodobnosť výskytu duševných chorôb a vyššej miery vylúčenia na pracovisku; zdôrazňuje, že ľudia, ktorí trpia duševnými chorobami a súvisiacimi chronickými ochoreniami, majú často podstatne horšie fyzické zdravie a zvýšené riziko neprenosných chorôb, ako sú rakovina a kardiovaskulárne ochorenia, čo všetko prispieva k nižšej strednej dĺžke života;

52.zdôrazňuje, že ľudia trpiaci chronickými neprenosnými ochoreniami, ktoré sa často vyznačujú trvalou bolesťou alebo zdravotným postihnutím, sú obzvlášť zraniteľní, pokiaľ ide o rozvoj duševných chorôb; víta výzvu OSN na vypracovanie účinných programov na podporu duševného zdravia a psychosociálnej podpory pre osoby žijúce so zriedkavou chorobou; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v politikách a programoch zameraných na duševné zdravie a prevenciu samovrážd primerane zohľadnili vplyv neprenosných chorôb a iných chronických ochorení a zdravotného postihnutia;

53.domnieva sa, že je dôležité začleniť psychosociálne intervencie na podporu pacientov žijúcich s psychologickými dôsledkami HIV a na podporu služieb v oblasti HIV v súlade s odporúčaniami WHO WHO, Integrating psychosocial interventions and support into HIV services for adolescents and young adults: technical brief, Svetová zdravotnícka organizácia, Ženeva, 2023.; konštatuje, že kriminalizácia HIV má všeobecne negatívny vplyv na blaho ľudí žijúcich s HIV, pričom táto situácia sa ešte zhoršuje v prípade ľudí, ktorí môžu čeliť vzájomne sa prelínajúcim formám marginalizácie; odsudzuje kriminalizáciu HIV a diskrimináciu takýchto pacientov v Európskej únii a naliehavo vyzýva členské štáty, aby bezodkladne ukončili takéto praktiky vrátane tých, ktoré bránia prístupu k zdravotníckym službám;

54.uznáva, že ľudia, ktorí užívajú návykové legálne alebo nelegálne látky, často trpia komorbidnými duševnými ochoreniami so zvýšenou mierou závažnosti; poukazuje na to, že význam komorbidít súvisiacich s užívaním látok a duševnými chorobami nie je spôsobený len ich vysokou prevalenciou, ale aj zložitosťou ich liečby a zlými výsledkami pre dotknuté osoby; ďalej vyzýva členské štáty, aby odhaľovali a predchádzali užívaniu návykových legálnych alebo nelegálnych látok a návykovému správaniu;

55.so znepokojením konštatuje, že v kontexte starnúcej spoločnosti sa zvyšuje riziko duševných chorôb u starších ľudí vrátane izolácie a stigmatizácie, čo môže viesť k zneužívaniu, zanedbávaniu a ťažkostiam pri zvládaní depresie a iných porúch; berie na vedomie aj úlohu, ktorú zohrávajú zvýšené životné náklady a energetická kríza, zhoršujúce sa životné podmienky, ktoré sa v niektorých skupinách obyvateľstva zhoršujú nízkymi dôchodkami, strata sociálnej podpory zo strany rodiny a priateľov a výskyt fyzických alebo neuro-psychologických ochorení;

56.ďalej so znepokojením konštatuje, že počet samovrážd medzi staršími ľuďmi je vysoký OECD, ‘Main causes of mortality’, Health at a Glance 2021: OECD Indicators, OECD Publishing, Paríž, 2021., a preto sa domnieva, že je nevyhnutné podporovať aktívnu účasť starších ľudí na živote spoločnosti, dostupný a rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti, ako aj štruktúry verejnej podpory, komunitnú starostlivosť a infraštruktúru vybavenú odborníkmi v oblasti duševného zdravia;

57.uznáva zvyšujúci sa výskyt demencie a s ňou spojené negatívne vplyvy na duševné zdravie (aj na neformálnych opatrovateľov), ako aj celý rad modifikovateľných rizikových faktorov a ich preventívny charakter, a vyzýva preto Komisiu, aby pomohla členským štátom spolu s príslušnými medzinárodnými organizáciami realizovať schválený globálny akčný plán pre demenciu na národnej a regionálnej úrovni; ďalej vyzýva členské štáty, aby vypracovali národné plány boja proti demencii s cieľom rozšíriť včasnú diagnostiku, podporu a starostlivosť o dospelých ľudí s demenciou;

58. vzhľadom na rastúci počet medzinárodných výskumov a čoraz väčšie uznanie výziev súvisiacich s psychosociálnym pracovným prostredím a duševným zdravím poľnohospodárov podporuje návrh Komisie zamerať sa na ľudí žijúcich vo vidieckych alebo odľahlých oblastiach, ako sú poľnohospodári, a to najmä zameraním finančných prostriedkov spôsobom prispôsobeným ich potrebám, a vyzýva na predloženie konkrétnych návrhov; zdôrazňuje, že najvzdialenejšie regióny sú zraniteľnejšie voči narušeniu zdravotnej starostlivosti, čo si vyžaduje primerané politiky, a odporúča využiť iniciatívy na rozdelenie a presun úloh, ako je napríklad akčný program týkajúci sa rozdielov v oblasti duševného zdravia (mhGAP), s cieľom poskytnúť nešpecializovaným poskytovateľom zdravotníckych služieb nástroje na podporu ľudí s duševnými chorobami a uľahčiť prístup najmä v najvzdialenejších, vidieckych a ťažko dostupných regiónoch;

59.uznáva, že je potrebné podporovať ľudí, ktorí stratili domov, najmä prispôsobiť bývanie rôznym potrebám ľudí s nedostatočnými zdrojmi;

60.pripomína, že väznené osoby sú zraniteľnou skupinou, a zdôrazňuje problematické podmienky, ktorým je táto skupina vystavená a ktoré môžu ďalej zhoršovať duševné zdravie väzňov, a vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti zaručili ľudské práva; naliehavo žiada Komisiu, aby podporila členské štáty pri bezodkladnom prijímaní konkrétnych opatrení na ochranu ľudských práv väznených osôb a na podporu ich duševného zdravia a pohody; zdôrazňuje, že právo na prístup k zdravotným službám, ako je očkovanie a dostupnosť zdravotníckych služieb, nesmie byť porušované bez ohľadu na dôvod ich odsúdenia; odporúča, aby členské štáty investovali do kontinuity starostlivosti po prepustení z väzenia a zabezpečili, aby boli pre túto zraniteľnú skupinu dostupné komunitné služby v oblasti duševného zdravia; pripomína, že bezpečné a zdravé väzenské prostredie má zásadný význam pre podporu väzňov v procese opätovného začlenenia do spoločnosti, čo pomáha predchádzať neúspechom a následnej recidíve k nezákonnej činnosti po prepustení z väzenia;

61.je hlboko znepokojený nedostatkom opatrení v politikách Európskej únie týkajúcich sa ochrany migrantov, utečencov, žiadateľov o azyl a etnických menšín, ich práv a ich účinného uplatňovania, čo sú otázky, ktoré majú negatívny vplyv na duševné zdravie týchto skupín obyvateľstva;

62.domnieva sa, že migranti, utečenci, žiadatelia o azyl a etnické menšiny čelia štrukturálnej a mnohostrannej diskriminácii, segregácii a marginalizácii vrátane štrukturálneho, inštitucionálneho a medziľudského rasizmu a xenofóbie a mali by byť chránení, aby sa zabezpečila ich fyzická pohoda a duševné zdravie;

63.považuje informačné systémy o duševnom zdraví za dôležitý a účinný nástroj na zber údajov, meranie výskytu, prevalencie a klinickej závažnosti duševných chorôb, nákladovej efektívnosti intervencií v oblasti duševného zdravia a na podporu vykonávania politík, ktoré podporujú dobré duševné zdravie v spoločnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam ochrany údajov a potrebu zabezpečiť, aby sa zozbierané údaje používali v súlade so zásadami transparentnosti, legitímneho účelu a proporcionality;

64.považuje pripravovaný spoločný európsky priestor pre údaje týkajúce sa zdravia za nástroj, ktorý by mohol prispieť k skvalitneniu podkladových údajov pre politiku v oblasti verejného zdravia založenú na dôkazoch, ako aj k rovnosti v oblasti zdravia;

65.vzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili nástroje schopné poskytovať prehľadné, rozčlenené a kvalitné údaje, ktoré pomôžu pochopiť determinanty duševného zdravia, podmienky, starostlivosť, podporu, intervencie a účinné verejné politiky;

66.vzýva EÚ, aby uľahčila zber, zhromažďovanie a rutinné nahlasovanie základných údajov o duševnom zdraví v porovnateľnej forme a v členení podľa pohlavia, veku a ďalších faktorov, s cieľom riadne pokryť prierezové otázky v celej EÚ; odporúča, aby členské štáty na meranie výsledkov používali kvalitu života súvisiacu so zdravím (HRQoL) Yin, S., a kol., Summarizing health-related quality of life (HRQOL): development and testing of a one-factor model, 2016. a merania výsledkov hlásených pacientmi (PROM) Churruca, K., a kol., Patient-reported outcome measures (PROMs): A review of generic and condition-specific measures and a discussion of trends and issues, 2021.;

67.odporúča, aby sa monitorovanie údajov o duševnom zdraví vykonávalo pomocou nástrojov založených na dôkazoch a overených ukazovateľov Joint Research Centre (European Commission), Handbook on Constructing Composite Indicators: Methodology and User Guide, 2008. duševného zdravia a celkovej pohody so špecifickými ukazovateľmi prispôsobenými rôznym prostrediam a vekovým skupinám; zdôrazňuje, že ukazovatele by sa mali usilovať o doplnenie diagnostických kritérií o skutočné skúsenosti ľudí, aby odrážali sociálne determinanty duševného zdravia a ľudských práv osôb s psychosociálnym postihnutím, a ak je to možné, tieto ukazovatele by sa mali vypracovať v spolupráci s ľuďmi, ktorí majú osobné skúsenosti v tejto oblasti; zdôrazňuje, že špecifické ukazovatele determinantov duševného zdravia by mali byť k dispozícii aj v zdravotníckych informačných systémoch, ako to odporúča WHO; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby systematicky zavádzali, zlepšovali a aktualizovali spoločné ukazovatele;

68.vzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili úplnosť, kvalitu a včasnosť svojich údajov týkajúcich sa samovrážd vrátane registrácie samovrážd, nemocničných registrov úmyselného sebapoškodzovania a samovražedných pokusov a reprezentatívnych prieskumov na vnútroštátnej úrovni, v ktorých sa zhromažďujú informácie samovražedných pokusoch nahlásených osobou, ktorá sa o samovraždu pokúsila, pričom sa zabezpečí ochrana súkromia pacientov;

69.ďalej vyzýva členské štáty, aby zhromažďovali údaje a monitorovali prístup k službám duševného zdravia a ich dostupnosť v celej EÚ vrátane integrovanej duševnej zdravotnej starostlivosti v rámci služieb zdravotnej starostlivosti; zdôrazňuje význam mapovania služieb v oblasti duševného zdravia a vyzýva Komisiu, aby podporila členské štáty pri vývoji nástroja na zber údajov o duševnom zdraví s cieľom zdieľať a identifikovať nedostatky v dostupnosti služieb, prístupnosti, kvalite a pracovnej sile; okrem toho navrhuje, aby členské štáty využili ukazovatele úrovne služieb v oblasti duševného zdravia na podrobné zmapovanie stavu starostlivosti v oblasti duševného zdravia v celej EÚ ako základ pre opatrenia a stanovenie priorít;

70.vyzýva Komisiu, aby pomáhala členským štátom pri zhromažďovaní a šírení najlepších postupov prostredníctvom portálu EÚ s najlepšími postupmi, pokiaľ ide o cielené kampane na podporu zraniteľných skupín a marginalizovaných komunít;

71.je hlboko znepokojený tým, že napriek pokroku v niektorých krajinách sa osoby s duševnými ochoreniami vrátane osôb s psychosociálnym postihnutím alebo súvisiacimi chronickými ochoreniami a ich rodiny často stretávajú s diskrimináciou, stigmatizáciou a sociálnym vylúčením, čo môže byť prekážkou uznania; konštatuje, že často nemajú prístup k včasnej, dostupnej a cenovo prijateľnej zdravotnej starostlivosti a môžu byť diskriminovaní v prístupe na trh práce Brouwers, E., a kol., Discrimination in the workplace, reported by people with major depressive disorder: a cross-sectional study in 35 countries, 2015. a k vzdelávaniu, a uznáva, že je dôležité zlepšiť prístup k týmto oblastiam; konštatuje, že to môže mať rôzne dôsledky, ako je nedostatočná podpora a ochrana ich práv, ako aj možné porušovanie ľudských práv, zvýšené riziko komplikácií a horších zdravotných výsledkov, oneskorená liečba alebo zabránenie liečbe, sociálna izolácia, znížená kvalita života, diskriminácia na trhu práce a zvýšené riziko samovraždy;

72.zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že duševné zdravie je stále stigmatizované a tabuizované, je naliehavo potrebné vypracovať a realizovať informačné kampane, zvyšovať povedomie a podporovať otvorené diskusie o duševných ochoreniach zamerané na všetky skupiny obyvateľstva v EÚ, najmä na zdravotníckych pracovníkov, opatrovateľov, pacientov, zraniteľné skupiny, pedagógov, deti, dospievajúcich a mladých ľudí, ako aj na rodičov; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu komunít, verejných činiteľov, politikov, verejných inštitúcií, vlád a jednotlivcov v boji proti stigmatizácii duševného zdravia bez predsudkov a zaujatosti;

73.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali zmenu kultúry a presadzovali iniciatívy zamerané na boj proti stigmatizácii, vylúčeniu a diskriminácii ľudí s duševnými ochoreniami ako prostriedok ich integrácie do spoločnosti;

74.žiada EÚ a členské štáty, aby v spolupráci s občianskou spoločnosťou a všetkými zainteresovanými stranami zvýšili povedomie o význame koordinovanej a včasnej podpory dobrého duševného zdravia prostredníctvom prístupu MHiAP;

75.vyzýva EÚ a členské štáty, aby investovali do gramotnosti občanov v oblasti duševného zdravia s cieľom bojovať proti stigmatizácii a posilniť ich postavenie, ako aj zvýšiť odolnosť duševného zdravia;

76.vyzýva členské štáty, aby začlenili duševné zdravie do školského vzdelávania a poskytli odbornú prípravu pedagógom, ako aj psychoedukáciu rodinám a pracovníkom s mládežou vzhľadom na silný vplyv, ktorý môže mať škola na destigmatizáciu duševného zdravia od útleho veku;

77.zdôrazňuje potrebu osobitnej podpory v oblasti vzdelávania s cieľom predchádzať poruchám súvisiacim s užívaním návykových látok a bojovať proti stigmatizácii;

78.pripomína, že jazyk používaný na komunikáciu s ľuďmi, ktorí trpia duševným ochoreniami, môže byť stigmatizujúci, a preto by sa výrazom ako „duševná choroba“ malo vo veľkej miere vyhýbať a mali by sa nahradiť inkluzívnym a nestigmatizujúcim jazykom, ktorý do centra stavia človeka a jeho silné stránky, je zameraný na zotavenie a odráža rôznorodosť skúseností s duševným zdravím; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s medzinárodnými zdravotníckymi organizáciami vypracovala usmernenia pre taxonómiu v oblasti duševného zdravia s cieľom zabrániť používaniu pojmov s negatívnym významom v politických dokumentoch a zosúladiť používanie slovnej zásoby v oblasti duševného zdravia v celej Európe;

79.vyzýva členské štáty, aby povzbudili médiá, aby prispôsobili svoje postupy a komunikáciu tak, aby dodržiavali zásady etického a zodpovedného informovania o samovraždách, aby sa venovali koncepcii samostarostlivosti s rozvážnosťou, aby sa zabránilo prenášaniu zodpovednosti na jednotlivcov; berie na vedomie vplyv zneužívania legálnych a nelegálnych návykových látok pokiaľ ide o sebapoškodzovanie, samovražedné myšlienky a samovraždy; vyzýva preto členské štáty, aby prísne kontrolovali reklamu a zabránili tak propagácii užívania návykových látok;

80.je hlboko znepokojený negatívnym vplyvom mediálneho pokrytia a spoločenského zobrazovania telesných rozmerov a obrazu na duševné zdravie, keďže sa často zobrazujú toxické a nerealistické štandardy krásy;

81.zdôrazňuje, že základom systémov duševného zdravia v celej EÚ by mali byť zásady spravodlivého, cenovo dostupného a jednoduchého prístupu k starostlivosti, posilnenie postavenia osôb s duševnými ochoreniami, výber želanej liečby a zameranie sa na pacienta; zdôrazňuje, že všetci občania EÚ musia mať prístup k celému rozsahu potrebných kvalitných služieb v oblasti duševného zdravia, a to v čase a na mieste, kde ich potrebujú, bez toho, aby museli čeliť finančným ťažkostiam alebo administratívnym prekážkam;

82.domnieva sa, že všeobecné zdravotné poistenie je nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby všetci vrátane najzraniteľnejších skupín obyvateľstva a marginalizovaných komunít dostali včasnú, účinnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť; domnieva sa, že prístup k zdravotnej starostlivosti je ľudským právom, a preto je neoddeliteľnou, základnou a štrukturálnou súčasťou vnútroštátnych systémov zdravotníctva členských štátov; víta osobitnú iniciatívu WHO pre duševné zdravie (2019 - 2023) WHO Special Initiative for Mental Health (2019-2023): Universal Health Coverage for Mental Health., ktorej cieľom je rozšíriť duševnú zdravotnú starostlivosť ako súčasť všeobecného zdravotného poistenia; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prístup ku kvalitným a individualizovaným službám a programom v oblasti duševného zdravia, a zdôrazňuje výhody bezplatnosti týchto služieb;

83.zdôrazňuje, že je dôležité, aby bola starostlivosť o duševné zdravie skutočne prístupná pre všetkých, pričom sa zohľadnia osobitné potreby určitých spoločenských skupín, ako sú osoby so zdravotným postihnutím, deti a starší ľudia; varuje pred rizikami vyplývajúcimi zo zlého prístupu k službám starostlivosti o duševné zdravie, najmä pre deti a dospievajúcich, pre ktorých je včasná pomoc kľúčová pre ich psychosociálny rozvoj, a zdôrazňuje význam kontinuity starostlivosti pri prechode pacientov zo služieb v oblasti duševného zdravia detí a dospievajúcich na služby pre dospelých;

84.je hlboko znepokojený nedostatočnou dostupnosťou služieb starostlivosti o duševné zdravie v členských štátoch, kde sú v súčasnosti dlhé poradovníky na konzultácie s psychiatrami a psychológmi a nedostatkom terapeutickej liečby, ako aj nemocničnej a ambulantnej liečby, a nedostatočným krytím príslušných výdavkov poskytovateľmi zdravotného poistenia;

85.domnieva sa, že nedostatok zamestnancov v tomto konkrétnom odvetví, nezačlenenie služieb duševného zdravia do rámca všeobecných a špecializovaných zdravotníckych služieb a nedostatočné financovanie zhoršujú nedostatočnú dostupnosť služieb starostlivosti o duševné zdravie; zdôrazňuje, že náklady na služby v oblasti duševného zdravia nemôžu a nesmú byť pre občanov prekážkou;

86. uznáva, že bezplatné iniciatívy občianskej spoločnosti môžu poskytnúť usmernenia o ďalších zásahoch v oblasti duševného zdravia, a tak slúžiť ako brána prístupu k správnej podpore duševného zdravia, podporovať účasť rodín, pomáhať pri dodržiavaní práv ľudí s duševnými poruchami a bojovať okrem iného proti stigmatizácii; vyzýva členské štáty, aby vypracovali a podporovali podporné opatrenia v rámci iniciatív občianskej spoločnosti zameraných na potreby v oblasti duševného zdravia a ich spoluprácu s vnútroštátnymi verejnými zdravotníckymi službami;

87.považuje za nevyhnutné zvýšiť investície do verejných zdravotníckych služieb vrátane poskytnutia potrebných prostriedkov a zdrojov, pokiaľ ide o personál aj o zariadenia v nemocniciach, ako aj primárnej zdravotnej starostlivosti v celej EÚ; zdôrazňuje, že dostupnosť starostlivosti o duševné zdravie by mala zodpovedať skutočným potrebám v tejto oblasti, aby sa odstránili vážne nedostatky v tomto sektore; vyzýva na lepšiu spoluprácu a výmenu informácií medzi súkromnými a verejnými službami v oblasti starostlivosti o duševné zdravie v členských štátoch;

88.konštatuje, že integrované a viacodvetvové služby v oblasti duševného zdravia v spolupráci so systémami vzdelávania, súdnictva, zdravotnej starostlivosti a sociálneho zabezpečenia sú veľmi cenné pre občanov, vlády aj spoločnosť vo všeobecnosti;

89.zdôrazňuje, že duálne poruchy predstavujú pre liečebné služby značnú výzvu, keďže pacienti sú často presúvaní z jednej služby do druhej, čo sťažuje prístup k liečbe; zdôrazňuje potrebu účinne reagovať na súčasný výskyt duševných a iných chorôb a zdôrazňuje, že prístup zameraný na pacienta by mal zohľadňovať jeho duševné zdravie počas celého procesu liečby, od stanovenia diagnózy až po následnú liečbu, a to aj v prípade osôb, ktoré prekonali rakovinu; odporúča preto, aby sa služby v oblasti duševného zdravia a primeraná psychologická podpora zahrnuli do komplexnej starostlivosti poskytovanej pacientom;

90.je hlboko znepokojený nízkou dostupnosťou integrovaných centier na podporu závislých osôb vzhľadom na rastúci počet takýchto prípadov a dôsledkami pre duševné zdravie;

91.vyzýva preto členské štáty, aby posilnili svoje systémy duševného zdravia budovaním sietí vzájomne prepojených služieb, ktoré pokrývajú široké spektrum potrieb v oblasti starostlivosti a podpory v rámci sektora zdravotníctva aj mimo neho, t. j. spoluprácu medzi psychologickými, psychiatrickými a sociálnymi službami, a zabezpečením dostupnosti intervencií nízkoprahového prístupu (sociálna starostlivosť), spôsobov starostlivosti a vysokokvalitnej dostupnej psychologickej prvej pomoci;

92.zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť ďalšie investície do služieb verejného zdravotníctva a zabezpečiť, aby boli vybavené dostatočným počtom odborníkov v oblasti duševného zdravia; uznáva, že nedostatok pracovnej sily v oblasti duševného zdravia spôsobený nedostatočnou odbornou prípravou, nedostatočným udržaním zamestnancov, migráciou na pracovisku, únikom mozgov, vyhorením, prepúšťaním, odchodom do dôchodku a inými udalosťami oslabuje dostupnosť služieb v oblasti duševného zdravia; okrem toho zdôrazňuje, že riešenie nedostatku pracovnej sily v oblasti duševného zdravia má zásadný význam pre zlepšenie prístupnosti služieb, pripravenosti na budúce pandémie a poskytovanie liečby deťom a mladým ľuďom;

93.Zdôrazňuje význam mapovania služieb v oblasti duševného zdravia a jeho uplatnenie pri organizácii vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti;

94.zdôrazňuje potrebu lepšej odbornej prípravy odborníkov v EÚ zabezpečením systémov odbornej prípravy, rekvalifikácie, certifikácie a budovania kapacít pre zamestnancov s cieľom zvýšiť počet kvalifikovaných odborníkov a splniť tak normy a povinnosti Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím; podporuje prispôsobenie programov odbornej prípravy v oblasti kultúrnej citlivosti pre odborníkov, ktorí pracujú s rôznorodým obyvateľstvom, s prihliadnutím na kultúrne citlivé poradenstvo a osobitné súvislosti a potreby, ako je trauma spôsobená vojnou a konfliktmi a prírodné katastrofy;

95.navrhuje, aby sa preskúmali možnosti medziodborovej odbornej prípravy pre všetkých odborníkov s cieľom lepšie pochopiť vzťah medzi fyzickým a duševným zdravím a zabezpečiť, aby sa v EÚ a členských štátoch vymieňali osvedčené postupy;

96.naliehavo vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi na zlepšení koordinovanej reakcie na nedostatky pracovníkov v oblasti duševného zdravia vrátane celoeurópskeho mapovania a vykonávania najlepších postupov; naliehavo vyzýva členské štáty, aby investovali do náboru a udržania odborníkov v oblasti duševného zdravia s cieľom riešiť rastúci nedostatok zamestnancov a nedostatočné investície do systémov verejnej zdravotnej starostlivosti;

97.zdôrazňuje význam služieb primárnej zdravotnej starostlivosti pri skríningu duševného zdravia a zabezpečení včasnej intervencie v prípade duševných chorôb, odporúčaní na špecializovanú a multidisciplinárnu starostlivosť a sprevádzaní ľudí s duševnými chorobami počas celého ich života; domnieva sa, že primárna zdravotná starostlivosť by mala zohrávať významnejšiu úlohu pri liečbe pacientov s duševnými chorobami; vyzýva členské štáty, aby vybavili služby primárnej zdravotnej starostlivosti odborníkmi v oblasti duševného zdravia, a v tejto súvislosti sa zasadzuje za to, aby sa primárna zdravotná starostlivosť zamerala na riešenia na komunitnej úrovni;

98.uznáva, že digitálne zdravotnícke služby a zdravotnícke služby na diaľku môžu pomôcť širšiemu obyvateľstvu vrátane obyvateľstva v odľahlých oblastiach a skrátiť čakacie lehoty, pričom poskytujú ľahký prístup a cenovo dostupnú podporu; podporuje názor, že využitie digitálnych technológií v oblasti duševného zdravia má potenciál významne prispieť k úsiliu členských štátov dosiahnuť pokrytie duševného zdravia v celej EÚ; preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili cezhraničné siete a digitálne nástroje, prostredníctvom ktorých by odborníci v oblasti duševného zdravia mohli poskytovať takéto služby, a to aj na dobrovoľnej báze alebo za nízke ceny, najmä pre zraniteľné skupiny obyvateľstva vrátane marginalizovaných menšín a komunít, sociálno-ekonomicky znevýhodnených alebo odľahlých oblastí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali najlepšie postupy v oblasti digitálneho duševného zdravia založené na etických zásadách, súkromí, bezpečnosti a zodpovednosti; vyzýva členské štáty, aby poskytovali dostupné zdroje v oblasti duševného zdravia v rôznych formátoch vrátane zvukových, obrazových a vizuálnych materiálov s cieľom uspokojiť rôzne potreby v oblasti gramotnosti;

99.uznáva potenciálny vplyv digitálnych služieb v oblasti duševného zdravia na zvyšovanie prístupnosti starostlivosti pre mladých ľudí, najmä vo vzdialených oblastiach alebo v oblastiach s nedostatočnou dostupnosťou služieb; uznáva, že digitálne rozdiely a prekážky v gramotnosti môžu niektorým mladým ľuďom brániť v prístupe k online službám v oblasti duševného zdravia; vyzýva členské štáty, aby poskytovali odbornú prípravu v oblasti digitálnej gramotnosti a zdroje s cieľom vybaviť mladých ľudí zručnosťami potrebnými na orientáciu a využívanie online platforiem na podporu duševného zdravia; zdôrazňuje význam navrhovania digitálnych zdrojov a platforiem v oblasti duševného zdravia s rozhraniami priaznivými pre mládež a obsahom formulovanom jednoduchým jazykom s cieľom zabezpečiť, aby boli prístupné mladým ľuďom s rôznou úrovňou digitálnej gramotnosti;

100.domnieva sa, že duševné ochorenia sú v súčasnosti v EÚ nedostatočne a nesprávne diagnostikované alebo sú diagnostikované neskoro, čo má za následok závažné individuálne a spoločenské dôsledky, a preto je potrebné tejto problematike venovať naliehavú pozornosť; domnieva sa, že stigmatizácia, obmedzený prístup k službám v oblasti duševnej starostlivosti, nedostatočná infraštruktúra a nedostatok pracovníkov v zdravotníctve, ako aj faktory, ako je rozdielna úroveň informovanosti a odbornosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, tieto problémy ešte zhoršujú; zdôrazňuje, že každé duševné ochorenie ovplyvňuje každého človeka iným spôsobom, podľa jeho skúseností, a preto musí byť každá diagnóza individuálna a prispôsobená pacientovi;

101.zdôrazňuje význam včasnej diagnostiky a intervencie v prípade duševných chorôb so zameraním na zraniteľné skupiny v spoločnosti, keďže včasná intervencia je nákladovo efektívna a môže zabrániť zlým výsledkom;

102.zdôrazňuje, že včasná identifikácia a liečba depresie a liečba porúch súvisiacich s návykovými látkami sú nevyhnutné nato, aby sa v krajinách do roku 2030 znížila miera samovrážd o jednu tretinu v súlade so záväzkom členských štátov v rámci Akčného plánu WHO pre duševné zdravie na roky 2013 - 2030 a cieľom 3.4 cieľov udržateľného rozvoja; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci poradenstva a podpory zvážili včasnú identifikáciu, posúdenie, starostlivosť a následný kontakt s osobami, ktoré sa pokúsili o samovraždu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby implementovali intervencie WHO založené na dôkazoch v programoch prevencie samovrážd a aby podporovali horúce linky na prevenciu samovrážd prostredníctvom financovania, budovania kapacít a výmeny najlepších postupov;

103.odporúča relevantné používanie skríningových nástrojov a domnieva sa, že by mali byť validované Joint Research Centre (European Commission), Handbook on Constructing Composite Indicators: Methodology and User Guide, 2008. a špecifické pre cieľovú skupinu; konštatuje, že používanie skríningových nástrojov by nemalo byť na úkor konkrétnej podpory a liečby odborníkmi v oblasti duševného zdravia, najmä v školskom prostredí WHO, First meeting of the pan-European Mental Health Coalition: from debate to action, 2022.; konštatuje, že digitálne nástroje založené na dôkazoch určené na skríning duševného zdravia a včasnú liečbu môžu byť užitočné, ak sú služby nedostatočné, ale mali by sa využívať obozretne a s primeranou reguláciou, pričom nemôžu nahradiť osobné služby;

104.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili financovanie odbornej prípravy, budovania kapacít a realizácie programov zameraných na zdravotníckych pracovníkov s cieľom lepšie identifikovať duševné choroby a ich včasné prejavy; vyzýva Komisiu, aby podporovala výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi v oblasti včasnej diagnostiky a odkázania na služby v oblasti duševného zdravia zo systémov vzdelávania, súdnictva, zdravotnej starostlivosti a sociálneho zabezpečenia;

105. nabáda členské štáty, aby zaviedli programy prvej pomoci v oblasti duševného zdravia vrátane komplexných programov psychologickej prvej pomoci s cieľom poskytnúť jednotlivcom informácie a zručnosti, ktoré potrebujú na rozpoznanie a primeranú reakciu na krízy v oblasti duševného zdravia, najmä v situáciách, ktoré sú z kultúrneho hľadiska citlivé pre deti, napríklad v kontexte migrácie;

106.pripomína potrebu prevencie v ranom veku prostredníctvom vzdelávacieho systému, ktorá môže zahŕňať investície do umenia a hry, primeraný prístup a zdroje v oblasti psychologických služieb, odbornej prípravy v oblasti duševného zdravia a usmernení pre učiteľov na riešenie problémov duševného zdravia, ako je odborná príprava v oblasti informovanosti a citlivosti, a individuálneho sprevádzania s cieľom poskytnúť študentom bezpečný priestor a osobnejšie, nekonfliktné vzťahy s ich pedagógmi;

107.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli a podporovali vzdelávacie programy, ktoré umožnia deťom a dospievajúcim pochopiť a zvládnuť celú škálu ich pocitov, ako aj preskúmať nástroje a stratégie na podporu ich duševnej pohody; vyzýva členské štáty, aby posilnili kapacity škôl a zabezpečili, aby boli predškolské zariadenia, základné a stredné školy dostatočne vybavené na uspokojovanie osobitných potrieb svojich komunít;

108.uznáva potenciál programov rodičovstva založených na dôkazoch, ktoré môžu pomôcť podporiť citlivú starostlivosť a rozvoj dieťaťa, posilniť pozitívne vzťahy medzi dieťaťom a opatrovateľom a podporiť duševné zdravie rodičov a opatrovateľov, čo sú všetko faktory, ktoré sú určujúce pre pozitívne duševné zdravie počas celého života;

109.vyzýva preto členské štáty, aby investovali do včasnej intervencie pre deti, dospievajúcich, rodičov a rodiny, najmä v kontexte služieb v oblasti duševného zdravia matiek vrátane programov prevencie, skríningu a podpory;

110.uznáva, že ľudia s duševnými chorobami a psychosociálnym postihnutím majú právo viesť plnohodnotný a zmysluplný život a žiť v stave pohody, v ktorom si uvedomujú svoje vlastné schopnosti, dokážu sa vyrovnať s bežným životným stresom, môžu produktívne a plodne pracovať a sú schopní prispieť k rozvoju svojej komunity; vyzýva členské štáty, aby podporovali posilnenie a sociálnu integráciu osôb s duševnými chorobami a zdravotným postihnutím;

111.domnieva sa, že je potrebné, aby politiky, ktoré majú vplyv na duševné zdravie, zahŕňajú ho alebo sa ho týkajú, boli viacrozmerné, zamerané na človeka a v súlade s ľudskými právami, pričom by sa uznávala rozmanitosť, kultúrna citlivosť a viacnásobné vzájomne sa prelínajúce potreby;

112.zdôrazňuje zásadnú úlohu multidisciplinárnych zdravotníckych pracovníkov a klinické, finančné a organizačné výhody komunitnej zdravotnej starostlivosti a uznáva význam zabezpečenia vhodných noriem odbornej prípravy a regulácie pre poskytovateľov duševnej zdravotnej starostlivosti;

113.zdôrazňuje potrebu zapojiť do rozvoja integrovaných služieb ľudí so skúsenosťami s duševnými ochoreniami; vyzýva EÚ a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o zabezpečenie zmysluplnejšej spolupráce s občianskou spoločnosťou a komunitami, ktoré zastupujú, odborníkmi a najmä osobami so skúsenosťami a ich opatrovateľmi; navrhuje, aby ľudia s osobnými skúsenosťami boli zahrnutí a integrovaní do všetkých fáz tvorby politiky a mohli tak nielen symbolicky spolupracovať s rozhodujúcimi činiteľmi a kľúčovými zainteresovanými stranami;

114.konštatuje, že v niektorých moderných psychiatrických zariadeniach v niektorých členských štátoch sa ešte stále uplatňuje prístup k liečbe, ktorý môže viesť k zbaveniu možnosti rozhodovať o sebe, prehlbovaniu stigmy, okrem iných problémov v oblasti ľudských práv Council of Europe’s Reform of mental health services: an urgent need and a human rights imperative., a môže spôsobiť zhoršenie výsledkov v oblasti duševného zdravia; vyzýva členské štáty, aby prijali posun smerom k deinštitucionalizácii ľudí s duševnými poruchami a zabezpečili, aby sa vytvorili alternatívy k tradičným psychiatrickým zariadeniam a aby pacienti dostávali modernú a špičkovú liečbu; varuje pred fenoménom transinštitucionalizácie a domnieva sa, že na zabránenie takýmto prípadom sú potrebné účinné stratégie a komunitná zdravotná starostlivosť;

115.podporuje deinštitucionalizáciu a nezávislý život osôb so zdravotným postihnutím a uznáva význam psychologickej podpory pre osoby so zdravotným postihnutím, aby sa mohli lepšie začleniť do spoločnosti, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby prehodnotili organizáciu vnútroštátnych zdravotníckych služieb a prispôsobili prístup k duševnému zdraviu v súlade so stratégiou pre práva osôb so zdravotným postihnutím22;

116.vyzýva členské štáty, aby zabezpečili rehabilitáciu osôb so zdravotným postihnutím a osôb s duševnými ochoreniami, podporovali pracovné a iné aktivity a zabezpečili, aby každá osoba využívala pobytovú podporu v súlade so svojimi potrebami a konkrétnym stupňom nezávislosti;

117.zdôrazňuje, že ľudia s problémami v oblasti duševného zdravia a psychosociálnymi poruchami majú právo na liečbu založenú na dôkazoch a podporu prispôsobenú ich potrebám;

118.uznáva, že liečba a podpora v oblasti duševného zdravia pozostáva z niečoho viac než len zo zmiernenia symptómov a je osobnou cestou k vedeniu zmysluplného života s hodnotami, cieľmi a vzťahmi napriek problémom, ktoré duševné ochorenie predstavuje, a nemala by sa obmedzovať len na liečebnú a rehabilitačnú starostlivosť, ale mala by tiež zlepšiť duševnú pohodu prostredníctvom propagačnej a preventívnej starostlivosti; zdôrazňuje, že je potrebné uprednostniť účinnú liečbu v oblasti duševného zdravia založenú na dôkazoch a zameranú na človeka, ako aj podporu celkovej pohody; okrem toho zdôrazňuje potrebu riešiť šírenie dezinformácií v rámci prekvitajúceho tzv. priemyslu blahobytu, ktorý môže poškodiť duševné zdravie, oddialiť liečbu alebo jej zabrániť a podporiť šírenie dezinformácií;

119.zdôrazňuje potrebu zohľadniť pohlavie pri liečbe duševného zdravia, keďže jednotlivé pohlavia majú rôzne potreby, pokiaľ ide o stavy duševného zdravia;

120.podporuje integráciu služieb podpory rodiny a opatrovateľov do modelov poskytovania služieb v oblasti duševného zdravia; vyzýva preto členské štáty, aby vytvorili programy podpory duševného zdravia určené osobitne pre opatrovateľov a rodiny pacientov s duševným zdravím vrátane poradenstva, náhradnej starostlivosti a vzájomnej podpory, ako aj krízovej intervencie;

121.vyzýva členské štáty, aby zlepšili prístup k starostlivosti, liečbe a podpore v prípade duševných ochorení a súvisiacich chronických ochorení zavedením a posilnením holistickej, integrovanej a multidisciplinárnej starostlivosti vzhľadom na to, že ak sa ochorenia liečia izolovane, výsledok je menej úspešný; nabáda členské štáty, aby pri rozhodovaní o liečbe zohľadňovali sociálne, psychologické a biologické faktory, ako aj orientáciu na pacienta a jeho voľbu; zdôrazňuje význam kontrolovaného prístupu k liekom a zároveň predchádza ich zneužívaniu vo forme nebezpečnej nadmernej medikácie, samoliečby alebo ich zneužívania na iné ako lekárske účely;

122.vyzýva členské štáty, aby mladým ľuďom uľahčili prístup k podpore v oblasti duševného zdravia, ako je psychosociálne poradenstvo a terapia, bez administratívnej záťaže; odporúča, aby členské štáty zabezpečili, že študenti budú mať priamy prístup k psychologickej pomoci, keď o ňu požiadajú; uznáva potenciálne ďalšie problémy v oblasti duševného zdravia, ktoré sa môžu vyskytnúť u študentov počas účasti na výmenných programoch, a vyzýva EÚ a členské štáty, aby poskytli primeranú podporu, a to aj v rámci programu Erasmus+;

123.zdôrazňuje, že duševné zdravie a súvisiace chronické ochorenia je možné najlepšie chápať ako biopsychosociálne skúsenosti, a preto si účinná liečba vyžaduje holistické, multidisciplinárne a integrované služby starostlivosti v rámci iniciatív na zvládanie chronických ochorení; zdôrazňuje, že takáto podpora duševného zdravia vrátane psychologického poradenstva a podporných skupín zlepšuje dodržiavanie liečby a celkovú pohodu ľudí s chronickými ochoreniami a ich rodinných príslušníkov; uznáva, že samoliečba chronického ochorenia, ako aj vzdelávanie jednotlivcov v oblasti zdravého zvládania stresu, zvládania úzkosti a prevencie depresie môžu pomôcť pri rozvíjaní základných zručností, ako sa starať o dlhodobé duševné ochorenia a vyrovnať sa s nimi a zmierniť škodlivé správanie;

124.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali politiky týkajúce sa postupov založených na dôkazoch o zmysluplnej spolupráci medzi službami duševného zdravia a službami sociálneho sektora v členských štátoch v súlade s prístupom MHiAP a predpisovaním sociálnych činností, pričom sa zohľadní špecifický kontext každého členského štátu;

125.uznáva, že CMHC je dostupná, na dôkazoch založená a na zotavenie orientovaná sieť podporných služieb a zdrojov s primeranou kapacitou pre miestnu komunitu, ktorá poskytuje podporu, terapeutické intervencie a potrebnú liečbu potrebnú pre túto cieľovú skupinu primeraným a včasným spôsobom Thornicroft, G., a kol., Community mental health care worldwide: current status and further developments, 2016.; berie na vedomie prínos CMHC pri prispievaní k prevencii, diagnostike a liečbe duševných porúch, najmä ak je prepojená s nemocničnými lôžkovými, ambulantnými a verejnými službami primárnej zdravotnej starostlivosti; vyzýva preto členské štáty, aby zaviedli osvedčené postupy v oblasti CMHC WHO, Guidance on community mental health services: promoting person-centred and rights-based approaches, 2021. a zvýšili investície do existujúcich podporných služieb CMHC v rámci existujúcej zdravotníckej infraštruktúry a uľahčili zapojenie všetkých príslušných zainteresovaných strán (t. j. odborníkov v oblasti duševného zdravia, pacientov, rodín, lektorov a tvorcov politík); vyzýva Komisiu, aby uľahčila výmenu osvedčených postupov v oblasti paradigmy komunitnej duševnej starostlivosti;

126.pripomína, že väčšina ľudí žijúcich s duševnými poruchami sa aktívne zúčastňuje na živote spoločnosti a na trhu práce napriek tomu, že táto skupina obyvateľstva vykazuje oveľa nižšiu celkovú zamestnateľnosť, a zatiaľ čo u ľudí so zdravotným postihnutím alebo ľudí žijúcich s chronickými chorobami je pravdepodobnejšie, že sa u nich prejavia duševné poruchy a že sa u nich vyskytne vyššia miera vylúčenia z pracovného prostredia;

127.trvá na tom, aby členské štáty zaviedli štrukturálne politiky na podporu ľudí s duševnými ochoreniami v ich každodennom živote, najmä pracovníkov, detí, dospievajúcich a mladých dospelých, rodičov a starších ľudí;

128.naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že ľudia, ktorí sú práceneschopní z dôvodu duševného ochorenia nebudú v zamestnaneckom sektore diskriminované; naliehavo vyzýva členské štáty, aby v záujme zníženia nerovností a riešenia sociálnych determinantov realizovali národné plány s prístupom MHiAP pre ľudí s duševnými ochoreniami a súvisiacimi chronickými ochoreniami, ktoré okrem iného:a)podporujú ich adaptáciu, integráciu a reintegráciu na trhu práce;b)zabezpečia primerané a flexibilné úpravy v práci s prihliadnutím na ich schopnosť pracovať;c)poskytnú pomoc a informácie pracovníkom, keď potrebujú dovolenku z dôvodu duševného ochorenia, a zahrnú mechanizmy finančnej a rehabilitačnej podpory;d)zvýšia úsilie o podporu ich náboru a zároveň zabezpečia, aby takéto opatrenia nezvyšovali neodôvodnenú administratívnu záťaž týchto spoločností, najmä malých a stredných podnikov;

129.zdôrazňuje ústrednú úlohu, ktorú môže EÚ zohrávať pri podpore výskumu duševného zdravia, a to tak z hľadiska financovania, ako aj ako globálny politický aktér; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby investovali do ďalšieho výskumu a realizácie výsledkov výskumu duševného zdravia, aktívnej podpory duševného zdravia a prevencie duševných ochorení, ako aj do podpory zdravia mozgu a zahrnutia nedostatočne preskúmaných odvetví, pričom by sa mali poradiť s príslušnými zainteresovanými stranami o prioritných oblastiach;

130.pripomína, že verejné investície musia byť transparentné a musia priniesť návratnosť, pokiaľ ide o cenovú dostupnosť, dostupnosť a prístupnosť konečných produktov;

131.zdôrazňuje naliehavú potrebu ďalšieho výskumu a vedeckých poznatkov o tom, ako možno predchádzať súbežnému výskytu duševných a telesných chorôb, a vyzýva na výskum faktorov, ktoré vedú k závažným duševným ochoreniam, ako aj faktorov, ktoré ponúkajú odolnosť voči týmto ochoreniam; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyčlenili primerané finančné prostriedky na výskum vzťahu medzi duševným zdravím a súvisiacimi chronickými ochoreniami;

132.zdôrazňuje potrebu multidisciplinárnych štúdií, ktoré by preklenuli priepasť medzi zdravotnými, sociálnymi a ekonomickými poznatkami, a o súvislostiach medzi intervenčnými opatreniami vo všetkých príslušných sektoroch a duševným zdravím;

133.víta podporu a stimuláciu realizácie a rastu sociálnych inovácií a podnikateľských programov zameraných na duševné zdravie širšej populácie;

134.vyzýva Komisiu, aby podnecovala vývoj a zavádzanie technologických, farmaceutických a behaviorálnych intervencií; vyzýva tiež Komisiu a členské štáty, aby investovali do ďalšieho výskumu digitálnych technológií a duševného zdravia a aby sa podelili o osvedčené postupy používané v oblasti digitálneho duševného zdravia;

135.vyzýva Komisiu, aby podporovala výskum interakcií medzi alkoholom, liekmi proti bolesti a variantmi užívania drogy konope s vysokou koncentráciou tetrahydrokanabinolu (THC) a ich rôznymi spôsobmi konzumácie a aby získala údaje o ich vzájomnom pôsobení;

136.uznáva, že predpisovanie sociálnych činností je užitočným, praktickým, celostným a účinným prístupom, ktorý možno začleniť do prostredia primárnej zdravotnej starostlivosti v rámci vnútroštátnej zdravotnej služby, ako to zdôraznila WHO vo svojom súbore nástrojov na vykonávanie predpisovania sociálnych činností; zdôrazňuje význam predpisovania sociálnych činností zahŕňajúceho fyzické aktivity, kultúru, umenie a iné opatrenia a konštatuje, že by sa mali zvážiť stratégie na zlepšenie prístupu k psychologickým a farmakologickým intervenciám založeným na dôkazoch, ako aj na identifikáciu a hodnotenie duševných ochorení;

137.vyzýva členské štáty, aby vypracovali vhodné a primerané nové intervencie v oblasti predpisovanie sociálnych činností pre ľudí s duševnými ochoreniami alebo pre tých, ktorí budú mať z takýchto intervencií prospech; vyzýva Komisiu, aby podporovala diskusie s členskými štátmi o postupoch založených na dôkazoch v oblasti predpisovanie sociálnych činností a aby zdieľala osvedčené postupy;

138.víta zahrnutie duševného zdravia do globálnej stratégie EÚ v oblasti zdravia ako rastúcej výzvy, ktorej je potrebné dať prioritu, so zameraním na posilnenie dostupnosti služieb duševného zdravia v primárnej zdravotnej starostlivosti;

139.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili úlohu EÚ v globálnom kontexte na čele prevencie duševného zdravia, budovania odolnosti a starostlivosti a aby posilnili nadnárodné partnerstvá a siete organizácií a jednotlivcov na lepšiu výmenu skúseností, služieb a postupov v oblasti duševného zdravia a aby zohľadnili duševné zdravie v opatreniach zahraničnej politiky;

140.zdôrazňuje, že pracovníci v oblasti duševného zdravia sú rovnako dôležití ako všetky ostatné zdroje pomoci pri prírodných, klimatických, humanitárnych, geopolitických a konfliktných katastrofách; domnieva sa, že pracovníci v oblasti duševného zdravia by preto mali byť neoddeliteľnou súčasťou prvej pomoci v rámci európskych operácií civilnej ochrany a humanitárnej pomoci; odporúča, aby bolo školenie o psychologickej prvej pomoci zahrnuté do kurzov prvej pomoci pre zamestnancov a dobrovoľníkov pracujúcich v týchto operáciách;

141.vyzýva sektory zdravotnej starostlivosti členských štátov, aby urýchlene vytvorili štruktúry psychosociálnej podpory duševného zdravia zamerané najmä na obete prírodných, klimatických, humanitárnych, geopolitických a konfliktných katastrof, žiadateľov o azyl a migrantov zo všetkých prostredí; vyzýva EÚ a členské štáty, aby urýchlene prijali opatrenia v oblasti klímy s cieľom zmierniť priame a nepriame náklady zmeny klímy na zdravie, najmä na duševné zdravie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začlenili štruktúry duševného zdravia a psychosociálnej podpory do programov núdzového plánovania vo všetkých fázach (pripravenosť, reakcia a obnova) a do plánov pripravenosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s cieľom účinne sa pripraviť na budúce krízy v oblasti zdravia a iné hrozby v rámci EÚ a v celosvetovom kontexte;

142.pripomína význam biologických determinantov a vplyv sociálnych a environmentálnych faktorov na duševné zdravie a nabáda, aby sa pri odkazovaní na duševnú zdravotnú starostlivosť zohľadňoval biopsychosociálny model; vyzýva Komisiu, aby tento model zohľadnila vo všetkých príslušných opatreniach a iniciatívach EÚ s cieľom zabezpečiť vyvážený prístup;

143.víta komplexný prístup k duševnému zdraviu, ktorý oznámila Komisia ako prvý krok k riešeniu a prevencii duševných ochorení na európskej úrovni; ďalej konštatuje, že v oznámení Komisie sa vyzdvihuje niekoľko hlavných iniciatív, ktoré nepriamo prispievajú k zlepšeniu duševného zdravia; zdôrazňuje, že EÚ sa môže a mala by sa usilovať o dosiahnutie celosvetovej vedúcej úlohy pri formovaní zlepšovania podpory, prevencie, starostlivosti a podpory v oblasti duševných ochorení; domnieva sa, že Komisia by mala podporovať účinné vedenie a riadenie, ktoré by prekračovali rámec bežného prístupu zdieľania osvedčených postupov;

144.vyzýva Komisiu, aby vychádzala zo svojho oznámenia o komplexnom prístupe k duševnému zdraviu a aby spolu s členskými štátmi vypracovala dlhodobú, komplexnú a integrovanú európsku stratégiu duševného zdravia zameranú najmä na najzraniteľnejšie skupiny spoločnosti; domnieva sa, že táto stratégia by mala stanoviť hĺbkové iniciatívy s jasnými a kvantifikovateľnými cieľmi, merateľnými ukazovateľmi a že by mala stanoviť dosiahnuteľné ciele v oblasti podpory duševného zdravia, prevencie a liečby, a to po konzultácii so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami na základe prístupu zdola nahor; vyzýva EÚ a členské štáty, aby vytvorili konkrétny časový plán realizácie týchto cieľov s pravidelným monitorovaním pokroku a podávaním správ, a vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti vyčlenila priame finančné prostriedky a zdroje;

145.vyzýva Komisiu, aby sa pri vypracúvaní európskej stratégie v oblasti duševného zdravia zamerala na mnohé oblasti, v ktorých možno zlepšiť duševné zdravie mladých ľudí v koordinácii s európskym vzdelávacím priestorom; zdôrazňuje, že toto osobitné zameranie by malo zahŕňať šikanovanie a kyberšikanovanie v školách, iniciatívy v oblasti digitálnej gramotnosti, stratégie prevencie samovrážd a školské programy prevencie samovrážd a opatrenia na zlepšenie zberu údajov;

146.podporuje vykonávanie tejto stratégie, ktorá pôsobí ako podporný systém pre členské štáty; vyzýva členské štáty, aby vypracovali zodpovedajúce národné stratégie s jasným časovým harmonogramom, primeraným rozpočtom, konkrétnymi cieľmi, zámermi, ako aj ukazovateľmi na monitorovanie pokroku;

147.vyzýva Komisiu, aby sa riadila odporúčaniami konferencie o budúcnosti Európy a vyhlásila budúci rok za Európsky rok duševného zdravia s cieľom zvýšiť povedomie, informovať a vzdelávať občanov a tvorcov politík v oblasti duševného zdravia a prispieť k boju proti stigmatizácii a diskriminácii a zároveň slúžiť ako odrazový mostík k stratégii EÚ v oblasti duševného zdravia;

148.vyzýva EÚ a členské štáty, aby v spolupráci s občianskou spoločnosťou a odbornými zainteresovanými stranami koordinovane a včas zvyšovali povedomie o význame dobrého duševného zdravia tým, že začlenia MHiaP a zabezpečia, aby sa aspekty duševného zdravia začlenili do tvorby, vykonávania, monitorovania a hodnotenia príslušných politík, právnych predpisov a výdavkových programov; ďalej vyzýva na vypracovanie politík a programov, ktoré zvýšia blaho rodín a opatrovateľov ľudí s duševnými poruchami;

149.vyzýva Komisiu, aby do svojej expertnej skupiny pre verejné zdravie, podskupiny pre duševné zdravie, zahrnula subjekty na nižšej ako národnej úrovni a občiansku spoločnosť; vyzýva Komisiu, aby zaviedla hodnotenie vplyvu na duševné zdravie s cieľom vyhodnotiť vplyv rôznych opatrení, politík a programov financovania EÚ na duševné zdravie;

150.vyzýva Komisiu, aby pomáhala členským štátom pri vypracúvaní, aktualizácii, vykonávaní a monitorovaní ich príslušných národných programov v oblasti duševného zdravia a zabezpečila, aby boli vypracované ako dlhodobé, s jasným časovým harmonogramom, primeraným rozpočtom, konkrétnymi cieľmi, ukazovateľmi a zámermi a v súlade s ľudskými právami, ktoré by sa mali v prípade potreby posúdiť a upraviť; vyzýva preto Komisiu, aby podporovala členské štáty pri začleňovaní duševného zdravia a duševných ochorení do hodnotenia vplyvu na zdravie a do všetkých príslušných politík; odporúča ďalšie začlenenie otázok duševného zdravia do iných programov odporúčaných OSN, ako sú okrem iného HIV, neinfekčné choroby a demencia;

151.víta európsku stratégiu starostlivosti, ktorú navrhla Komisia a ktorá sa okrem iného zameriava na komplexné riešenie vplyvu digitalizácie na pracovné podmienky a vplyvu práce na diaľku a telepráce na duševné zdravie;

152.vyzýva Komisiu, aby preskúmala európsku rámcovú smernicu o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci s cieľom zlepšiť jej účinnosť pri podpore dobrého duševného zdravia a odolnosti duševného zdravia a pri riešení problémov duševného zdravia na pracovisku;

153.so znepokojením konštatuje, že odporúčanie Komisie z roku 2022 týkajúce sa európskeho zoznamu chorôb z povolania nezahŕňa duševné poruchy súvisiace s prácou, najmä depresiu, vyhorenie, úzkosť a stres; vyzýva Komisiu, aby sledovala výdavky a hodnotila vplyv a výsledky financovania EÚ, ktoré priamo alebo nepriamo prispieva k zlepšeniu duševného zdravia v EÚ;

154.víta finančné prostriedky vo výške 765 miliónov EUR sprístupnené prostredníctvom programov Horizont 2020 a Horizont Európa Podľa programu Horizont Európa na financovanie výskumu a inovácií. na podporu výskumných a inovačných projektov v oblasti duševného zdravia; vyzýva Komisiu, aby sledovala výdavky a vyhodnotila vplyv a výsledok financovania EÚ, ktoré priamo alebo nepriamo prispieva k zlepšeniu duševného zdravia v EÚ;

155.domnieva sa, že by sa mali vyčleniť dostatočné finančné prostriedky, ktoré by zodpovedali rozsahu tejto výzvy, a že duševnému zdraviu sa musia ďalej venovať budúce finančné programy, ako je program EU4Health 2028-2034 a program Horizon Europe;

156.domnieva sa, že EÚ chýba osobitný fond na výskum a inovácie v oblasti duševného zdravia; vyzýva Komisiu, aby premenila hlavné iniciatívy zavedené v rámci komplexného prístupu na konkrétne opatrenia s primeranou finančnou podporou pre zraniteľné skupiny a aby vytvorila poslanie v oblasti duševného zdravia z programu Horizont Európa a budúceho programu vo viacročnom finančnom rámci na roky 2028 - 2035;

157.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.