(1)Presadzovanie spravodlivého a udržateľného podnikateľského prostredia a zlepšenie systému dane z príjmov právnických osôb, a to aj prostredníctvom cielených daňových opatrení, ktoré stimulujú investície a rast, je dôležitou politickou prioritou Únie. V záujme podpory udržateľného, spoľahlivého a dlhodobého financovania podnikov, najmä po troch hospodárskych krízach od roku 2008, keď mnohé podniky musia siahať po dlhovom financovaní na krytie hospodárskych strát, by mal daňový systém minimalizovať neúmyselné narúšanie obchodných rozhodnutí, napríklad v prospech dlhového namiesto kapitálového financovania. Hoci akčný plán Komisie na vybudovanie únie kapitálových trhov z roku 202014 obsahuje dôležité opatrenia na podporu takéhoto financovania, napríklad opatrenie 4 – Podpora dlhodobejšieho a kapitálového financovania od inštitucionálnych investorov, na posilnenie takýchto opatrení by sa mali prijať cielené daňové opatrenia. Takéto opatrenia by mali prihliadať na aspekty fiškálnej udržateľnosti.

__________________

14 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Únia kapitálových trhov pre ľudí a podniky – nový akčný plán“, COM(2020)0590 final (https://eur-lex.europa.eu/resource.html?uri=cellar:61042990-fe46-11ea-b44f-01aa75ed71a1.0001.02/DOC_1&format=PDF).

(2)Daňové systémy členských štátov umožňujú daňovníkom odpočítať si úrokové platby z dlhového financovania, a tým si znížiť daňovú povinnosť k dani z príjmov právnických osôb, zatiaľ čo náklady súvisiace s kapitálovým financovaním vo väčšine členských štátov nie sú daňovo uznateľné. Toto asymetrické daňové zaobchádzanie s dlhovým a kapitálovým financovaním v celej Únii vedie pri investičných rozhodnutiach k zvýhodňovaniu dlhu voči vlastnému imaniu. Nedávne krízy spojené so zadlženosťou podnikov na vnútornom trhu ukázali, že je potrebná reforma, ktorá postaví vlastný kapitál a dlh na rovnakú úroveň a výhodu dlhového financovania odstráni. Táto smernica je odpoveďou na početné výzvy Parlamentu, aby sa riešilo daňové zvýhodňovanie dlhu oproti vlastnému imaniu1a. Okrem toho v prípadoch, keď členské štáty vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch stanovujú daňovú odpočítateľnú položku na kapitálové financovanie, podoba takýchto vnútroštátnych opatrení sa z hľadiska koncepcie politiky výrazne líši. Je preto nevyhnutné zabezpečiť rovnaké podmienky riešenia z vlastného kapitálu a dlhové nástroje so zreteľom na potrebu zaručiť minimálne úrovne systémovej súdržnosti medzi vnútroštátnymi daňovými rámcami, a to na úrovni daňových výhod.

(3)S cieľom odstrániť možné deformácie medzi členskými štátmi súvisiace s daňami je potrebné stanoviť spoločný rámec pravidiel na koordinované riešenie daňového zvýhodňovania dlhu voči vlastnému imaniu v celej Únii pri plnom rešpektovaní inštitucionálneho rámca Únie v daňových otázkach tak, ako je stanovené v zmluvách. Takýmito pravidlami by sa malo zabezpečiť, aby sa na celom jednotnom trhu s kapitálovým a dlhovým financovaním zaobchádzalo na daňové účely podobným spôsobom. Vzhľadom na rozsiahlu daňovú odpočítateľnosť dlhu a skutočnosť, že vytvorenie odpočítateľnej položky na zvýšenie vlastného imania by mohlo mať priamy vplyv na verejné príjmy, by spoločný legislatívny rámec Únie mal byť z krátkodobého hľadiska udržateľný aj pre rozpočty členských štátov. Takýto rámec by preto mal zahŕňať na jednej strane pravidlá pre daňovú uznateľnosť nákladov na kapitálové financovanie a na druhej strane pravidlá pre obmedzenie daňovej uznateľnosti nákladov na dlhové financovanie. Cieľom tejto smernice je dosiahnuť lepšiu krátkodobú rovnováhu jednotlivých aspektov udržateľnosti verejných financií členských štátov a pritom predísť značným stratám členských štátov na príjmoch, ako aj zamerať sa na zlepšenie finančnej stability podnikov.

(5)S cieľom vyrovnať znevýhodnenie kapitálového financovania oproti dlhovému financovaniu by sa mala stanoviť odpočítateľná položka, na základe ktorej by zvýšenie vlastného imania daňovníka medzi dvoma bezprostredne po sebe nasledujúcimi zdaňovacími obdobiami bolo za určitých podmienok odpočítateľné od jeho základu dane. Odpočítateľná položka by sa mala vypočítať vynásobením zvýšenia vlastného imania hypotetickou úrokovou mierou založenou na bezrizikovej úrokovej miere, ako sa stanovuje vo vykonávacích aktoch prijatých podľa článku 77e ods. 2 smernice 2009/138/ES. Takéto bezrizikové úrokové miery už sú súčasťou práva EÚ a ako také sa v praxi účinne uplatňujú. Akákoľvek časť tejto odpočítateľnej položky, ktorú nemožno odpočítať v zdaňovacom období z dôvodu nedostatočne vysokých zdaniteľných ziskov, by sa mohla preniesť do budúcich období. Vzhľadom na osobitné výzvy, ktorým čelia malé a stredné podniky (MSP) a skupiny strednej veľkosti pri prístupe na kapitálové trhy, ich vyššie náklady na financovanie, nižšiu dostupnosť kapitálu a vyššiu pravdepodobnosť, že budú čeliť dlhším obdobiam strát, by sa pre daňovníkov, ktorí sú MSP alebo skupiny strednej veľkosti, mala stanoviť vyššia odpočítateľná položka na vlastné imanie, ako aj dlhšie obdobie daňovej odpočítateľnosti. Aby bol odpočet odpočítateľnej položky na vlastné imanie udržateľný pre verejné financie krátkodobom horizonte, mal by byť riadne a úmerne časovo obmedzený. Na ochranu systému pred zneužívaním je potrebné vylúčiť z výpočtu zmien vlastného imania daňovú hodnotu vlastných akcií daňovníka, ako aj daňovú hodnotu jeho účasti v prepojených podnikoch. V rovnakom duchu je potrebné stanoviť zdanenie zníženia vlastného imania daňovníka medzi jedným zdaňovacím obdobím a nasledujúcim zdaňovacím obdobím, aby sa zabránilo zvyšovaniu vlastného imania nenáležitým spôsobom. Takéto pravidlo by taktiež podporovalo zachovanie určitej úrovne vlastného imania. Uplatňovalo by sa tak, že ak dôjde k zníženiu vlastného imania daňovníka, ktorý využil odpočítateľnú položku pri zvýšení vlastného imania, suma vypočítaná rovnakým spôsobom ako táto odpočítateľná položka by bola zdaniteľnou počas desiatich zdaňovacích období pre MSP a skupiny strednej veľkosti a počas siedmich za sebou nasledujúcich daňových období pre každého daňovníka, ktorý nie je MSP alebo skupinou strednej veľkosti, pokiaľ daňovník neposkytne dôkaz, že k tomuto zníženiu došlo výlučne v dôsledku strát, ktoré vznikli počas daného zdaňovacieho obdobia, alebo v dôsledku právnej povinnosti. Komisia a členské štáty by mali vykonávať informačné a komunikačné opatrenia v súvislosti s touto smernicou, najmä vzhľadom na jej možnosti a prínosy pre MSP.

(6)Aby sa zabránilo zneužívaniu odpočítavania odpočítateľnej položky na vlastné imanie, je potrebné stanoviť osobitné pravidlá proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Takéto pravidlá by sa mali zameriavať najmä na schémy zavedené s cieľom obísť podmienky, za ktorých zvýšenie vlastného imania zakladá právo na odpočítateľnú položku podľa tejto smernice, napríklad prostredníctvom vnútroskupinového prevodu účastí v prepojených podnikoch. Takéto pravidlá by mali cieliť aj na schémy zavedené s úmyslom uplatniť si odpočítateľnú položku, aj keď nedôjde k žiadnemu zvýšeniu vlastného imania na úrovni skupiny. Na tieto účely by sa mohli využívať napríklad vnútroskupinové dlhové financovanie alebo peňažné príspevky. Osobitné pravidlá proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam by mali zabrániť aj tomu, aby sa zaviedli schémy s cieľom nárokovať si, že zvýšenie vlastného imania a zodpovedajúca odpočítateľná položka sú vyššie než v skutočnosti, napríklad zvýšením pohľadávok dlhového financovania alebo nadhodnotením aktív. Okrem toho sa na zneužívanie, na ktoré sa nevzťahuje osobitný rámec proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam tejto smernice, vzťahuje všeobecné pravidlo proti zneužívaniu v článku 6 smernice Rady (EÚ) 2016/116415. Členské štáty by mali takisto zabezpečiť, aby opatrenia, ktoré prijmú na transpozíciu tejto smernice do vnútroštátneho práva, boli v súlade s usmerneniami skupiny pre kódex správania (zdaňovanie podnikov).

_________________

15 Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 19.7.2016, s. 1).

(7)V záujme účinného riešenia daňového zvýhodňovania dlhu, ktoré by bolo udržateľné pre verejné financie Únie, by odpočítateľnú položku na kapitálové financovanie malo sprevádzať pravidlo na obmedzenie uznateľnosti nákladov presahujúcich náklady na dlhové financovanie pre skupiny, ktoré nie sú skupinami strednej veľkosti, a podniky, ktoré nie sú MSP. Vzhľadom na nepriaznivé hospodárske pomery vyplývajúce z krízy COVID-19 a útočnej vojny Ruska proti Ukrajine by sa však uvedené obmedzujúce pravidlo malo zaviesť až od roku 2027. Keďže ciele takéhoto pravidla a existujúceho pravidla proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam o obmedzení zahrnutia úrokov podľa článku 4 smernice (EÚ) 2016/1164 sú odlišné, mali by sa zachovať obe pravidlá. Daňovníci by mali najprv vypočítať uznateľné presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky podľa tejto smernice a potom podľa smernice ATAD. Ak je výsledkom druhého výpočtu nižšia suma uznateľných presahujúcich nákladov na prijaté úvery a pôžičky, daňovník by si mal odpočítať túto nižšiu sumu a prípadný rozdiel medzi týmito dvoma sumami preniesť do budúcich období alebo si ho uplatniť v predchádzajúcich obdobiach v súlade s článkom 4 smernice ATAD.

(9)S cieľom vyhodnotiť účinnosť tejto smernice, ako aj jej vplyvu na MSP a daňové príjmy členských štátov, by Komisia mala na základe informácií poskytnutých členskými štátmi a ďalších dostupných údajov vypracovať a uverejniť hodnotiacu správu. V tejto správe by sa osobitná pozornosť mala venovať MSP a posúdiť najmä to, či sa osobitné podmienky pre MSP javia ako dostatočné na zvýšenie atraktívnosti ich kapitálového financovania. V prípade negatívneho posúdenia v uvedenej správe by Komisia mala bezodkladne predložiť Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh na riešenie tejto otázky. Správa Komisie by sa mala zverejniť.

Odpočítateľná položka na vlastné imanie je uplatniteľná počas:

Ak je uznateľná odpočítateľná položka na vlastné imanie v súlade s prvým pododsekom vyššia ako čistý zdaniteľný príjem daňovníka v zdaňovacom období, členské štáty zabezpečia, aby daňovník mohol prevyšujúcu časť odpočítateľnej položky na vlastné imanie preniesť takto:

vypúšťa sa

S výhradou článku 5 sa základ odpočítateľnej položky na vlastné imanie vypočíta ako rozdiel medzi úrovňou čistého vlastného imania na konci zdaňovacieho obdobia a úrovňou čistého vlastného imania na konci predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia, inými slovami medziročným zvýšením vlastných zdrojov.

Odpočítateľná položka na vlastné imanie sa rovná základu odpočítateľnej položky vynásobenému 10-ročnou bezrizikovou úrokovou sadzbou pre príslušnú menu, zvýšenou o rizikovú prirážku vo výške 1 % pre MSP.

3.Ak je po získaní odpočítateľnej položky na vlastné imanie základ tejto odpočítateľnej položky v zdaňovacom období záporný, suma rovnajúca sa zápornej odpočítateľnej položke na vlastné imanie bude zdaniteľná počas desiatich po sebe nasledujúcich zdaňovacích období pre MSP alebo skupiny strednej veľkosti alebo siedmich po sebe nasledujúcich zdaňovacích období pre všetkých daňovníkov, ktorí nie sú MSP alebo skupinou strednej veľkosti, až do úhrnného zvýšenia čistého vlastného imania, na ktoré sa táto odpočítateľná položka získala podľa tejto smernice, pokiaľ daňovník neposkytne dostatočné dôkazy o tom, že ide o dôsledok účtovných strát vzniknutých počas zdaňovacieho obdobia alebo dôsledok právnej povinnosti znížiť kapitál.

1.Členské štáty zabezpečia, aby daňovník iný ako MSP alebo skupina strednej veľkosti mohol odpočítať od svojho základu dane na účely dane z príjmu právnických osôb presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky vymedzené v článku 1 bode 2 smernice Rady (EÚ) 2016/116435 až do výšky a) zodpovedajúcej 85 % takýchto nákladov, ktoré vznikli počas zdaňovacieho obdobia. Ak je takáto suma vyššia ako suma b) určená v súlade s článkom 4 smernice (EÚ) 2016/1164, členské štáty zabezpečia, aby mal daňovník v zdaňovacom období nárok na odpočítanie len nižšej z týchto dvoch súm. Rozdiel medzi týmito dvoma sumami a) a b) sa prenesie do budúcich období alebo sa uplatní v predchádzajúcich obdobiach v súlade s článkom 4 smernice (EÚ) 2016/1164.

_______________

35 Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 19.7.2016, s. 1).

2.Odsek 1 sa uplatňuje na presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky, ktoré vznikli od 1. januára 2027.

b)počet MSP a skupín strednej veľkosti, ktoré využili úľavu v zdaňovacom období, a to aj ako percentuálny podiel z celkového počtu MSP a skupín strednej veľkosti v pôsobnosti tejto smernice, a počet MSP, ktoré využili úľavu a ktoré sú súčasťou veľkých skupín v zmysle článku 3 ods. 7 smernice 2013/34/EÚ;

Správy a preskúmanie

1.Komisia do 31. decembra 2028 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní a vplyvoch tejto smernice doplnenú v prípade potreby o legislatívny návrh na zmenu smernice.

2.Členské štáty môžu odložiť uplatňovanie ustanovení tejto smernice na daňovníkov, ktorí k [1. januáru 2024] využívajú odpočítateľnú položku na vlastné imanie podľa vnútroštátneho práva, na obdobie najviac piatich rokov a v žiadnom prípade nie na dlhšie obdobie, než je trvanie danej výhody podľa vnútroštátneho práva.