P9_TA(2024)0010Vykonávanie územného rozvoja (NSU, hlava III kapitola II) a jeho uplatňovanie v Územnej agende Európskej únie 2030Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. januára 2024 o vykonávaní územného rozvoja (NSU, hlava III kapitola II) a jeho uplatňovanie v Územnej agende Európskej únie 2030 (2023/2048(INI))Európsky parlament,

–so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej hlavu XVIII,

–so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 159. (nariadenie o spoločných ustanoveniach – NSU),

–so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 z 24. júna 2021 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 60.,

–so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1059 z 24. júna 2021 o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vonkajších finančných nástrojov Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 94.,

–so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056 z 24. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 1.,

–so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 z 2. decembra 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a (EÚ) č. 1307/2013 Ú. v. EÚ L 435, 6.12.2021, s. 1.,

–so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2220 z 23. decembra 2020, ktorým sa stanovujú určité prechodné ustanovenia týkajúce sa podpory z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) v rokoch 2021 a 2022 a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, (EÚ) č. 1306/2013 a (EÚ) č. 1307/2013, pokiaľ ide o zdroje a uplatňovanie v rokoch 2021 a 2022, a nariadenie (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o zdroje a distribúciu tejto podpory v rokoch 2021 a 2022 Ú. v. EÚ L 437, 28.12.2020, s. 1.,

–so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.,

–so zreteľom na dohodu prijatú 12. decembra 2015 na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP21) v Paríži (Parížska dohoda),

–so zreteľom na Agendu OSN 2030 pre udržateľný rozvoj, najmä na cieľ udržateľného rozvoja č. 11 týkajúci sa udržateľných miest a komunít,

–so zreteľom na Územnú agendu 2030 – budúcnosť pre všetky miesta prijatú na neformálnom stretnutí ministrov zodpovedných za územné plánovanie, územný rozvoj a/alebo územnú súdržnosť 1. decembra 2020,

–so zreteľom na Amsterdamský pakt, ktorým sa ustanovuje mestská agenda EÚ, dohodnutý na neformálnom stretnutí ministrov EÚ zodpovedných za mestské záležitosti 30. mája 2016,

–so zreteľom na novú Lipskú chartu – transformačná sila miest pre spoločné dobro, ktorá bola prijatá 30. novembra 2020 na neformálnom zasadnutí ministrov o mestských otázkach,

–so zreteľom na Ľubľanskú dohodu prijatú na neformálnom stretnutí ministrov zodpovedných za mestské záležitosti 26. novembra 2021,

–so zreteľom na Novú urbánnu agendu prijatú Organizáciou Spojených národov 20. októbra 2016,

–so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. januára 2023 s názvom Využitie talentov v regiónoch Európy (COM(2023)0032),

–so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. februára 2022o ôsmej správe o súdržnosti: Súdržnosť v Európe do roku 2050 (COM(2022)0034),

–so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. júna 2021 s názvom Dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti EÚ – smerom k zabezpečeniu silnejších, prepojených, odolných a prosperujúcich vidieckych oblastí do roku 2040 (COM(2021)0345),

–so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2021 s názvom Únia rovnosti: Stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 (COM(2021)0101),

–so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 s názvom Európsky ekologický dohovor (COM(2019)0640),

–so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. septembra 2020 s názvom Ambicióznejšie klimatické ciele pre Európu na rok 2030 – Investícia do klimaticky neutrálnej budúcnosti v prospech našich občanov (COM(2020)0562),

–so zreteľom na iniciatívu Komisie s názvom Nový európsky Bauhaus, ktorá sa začala 16. septembra 2020,

–so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 17. júna 2022 s názvom Finančný nástroj nového európskeho Bauhausu na podporu územného rozvoja (NEB TDM) (SWD(2022)0172),

–so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2022 o Novom európskom Bauhause Ú. v. EÚ C 125, 5.4.2023, s. 56.,

–so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2022 o dlhodobej vízii pre vidiecke oblasti EÚ – smerom k zabezpečeniu silnejších, prepojených, odolných a prosperujúcich vidieckych oblastí do roku 2040 Ú. v. EÚ C 177, 17.5.2023, s. 35.,

–so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2022 o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v EÚ: ôsma správa o súdržnosti Ú. v. EÚ C 125, 5.4.2023, s. 100.,

–so zreteľom na svoje uznesenie z 15. februára 2022 o výzvach pre mestské oblasti v období po skončení pandémie COVID-19 Ú. v. EÚ C 342, 6.9.2022, s. 2.,

–so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2021 o zvrátení demografických trendov v regiónoch EÚ pomocou nástrojov politiky súdržnosti Ú. v. EÚ C 15, 12.1.2022, s. 125.,

–so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2021 o politike súdržnosti a regionálnych stratégiách v oblasti životného prostredia v boji proti zmene klímy Ú. v. EÚ C 494, 8.12.2021, s. 26.,

–so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2018 o úlohe regiónov a miest EÚ pri vykonávaní Parížskej dohody o zmene klímy COP 21 Ú. v. EÚ C 162, 10.5.2019, s. 31.,

–so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. septembra 2020 na tému Revízia Územnej agendy EÚ, Lipskej charty a Urbánnej agendy pre EÚ Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 145.,

–so zreteľom na hĺbkovú analýzu s názvom Territorial Agenda 2030 – Implementation Review (Územná agenda 2030 – Preskúmanie vykonávania), ktorú uverejnilo generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky 7. júna 2023 In-depth analysis – ‘Territorial Agenda 2030 – Implementation Review (Podrobná analýza – Územná agenda 2030 – Preskúmanie vykonávania), Európsky parlament, Generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, tematická sekcia B pre štrukturálne politiky a politiky súdržnosti, 7. júna 2023.,

–so zreteľom na štúdiu uskutočnenú pre Generálne riaditeľstvo Komisie pre regionálnu a mestskú politiku (GR REGIO) s názvom Integrated territorial and urban strategies: how are ESIF adding value in 2014-2020 (Integrované územné a mestské stratégie: aká je pridaná hodnota EŠIF v rokoch 2014 – 2020?), uverejnenú v decembri 2017 Európska komisia, Integrované územné a mestské stratégie: aká je pridaná hodnota EŠIF v rokoch 2014 – 2020? – Záverečná správa’, december 2017. ,

–so zreteľom na interaktívny nástroj STRAT-Board vyvinutý Spoločným výskumným centrom (JRC) Európskej komisie a GR REGIO, ktorý ukazuje, ako európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) podporujú integrovaný prístup k mestskému a územnému rozvoju Európska komisia, STRAT-Board.,

–so zreteľom na príručku stratégií územného a miestneho rozvoja Európska komisia, Handbook of territorial and local development strategies’(Príručka stratégií územného a miestneho rozvoja). a príručku stratégií udržateľného rozvoja miest Európska komisia, Handbook of territorial and local development strategies’(Príručka stratégií územného a miestneho rozvoja)., ktorú uverejnilo JRC,

–so zreteľom na pracovný dokument GR REGIO s názvom The geography of EU discontent and the regional development trap (Geografia nespokojnosti v EÚ a pasca regionálneho rozvoja), ktorý bol uverejnený v marci 2023,

–so zreteľom na štúdiu vypracovanú pre Radu európskych obcí a regiónov s názvom ITI and CLLD – The use of integrate territorial tools in cohesion policy (Integrované územné investície a miestny rozvoj vedený komunitou – využívanie integrovaných územných nástrojov v politike súdržnosti), ktorá bola uverejnená v decembri 2022,

–so zreteľom na Chartu z Lipska o trvalej udržateľnosti európskych miest z roku 2007 a na novú Lipskú chartu – transformačná sila miest pre spoločné dobro z 30. novembra 2020,

–so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–so zreteľom na stanovisko Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,

–so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A9-0420/2023),

A.keďže politika súdržnosti zostáva a mala by zostať hlavnou investičnou politikou pre regióny a mestá EÚ a nie je určená na to, aby dôsledne slúžila ako prvá voľba finančnej pomoci na riešenie nepredvídaných udalostí, ktoré otriasajú našou sociálnou ekonomikou; keďže Územná agenda je usmerňujúcim nástrojom územnej politiky EÚ, ako sa odráža v jej národných programoch a projektoch, poskytuje orientáciu pre strategické územné plánovanie a regionálny rozvoj, vyzýva na posilnenie územného rozmeru odvetvových politík na všetkých úrovniach riadenia a snaží sa podporovať inkluzívnu a udržateľnú budúcnosť pre všetky miesta a pomáhať pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v Európe;

B.keďže výzvy, ktorým čelia regióny EÚ, sa identifikujú a riadia na územnej úrovni;

C.keďže predchádzajúce a súčasné nariadenia o spoločných ustanoveniach neobsahujú žiadny konkrétny odkaz na Územnú agendu 2020 alebo 2030; keďže hlava III kapitola II súčasného nariadenia o spoločných ustanoveniach poskytuje základ pre čerpanie fondov politiky súdržnosti prostredníctvom stratégií územného rozvoja; keďže v článku 7 nariadenia (EÚ) č. 1301/2013 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289). sa ako rámec pre výber jednotlivých operácií uvádza udržateľný rozvoj miest založený na integrovaných udržateľných mestských stratégiách;

D.keďže miestne orientovaný prístup k tvorbe politiky založený na integrovanom územnom rozvoji sa zameriava na uvoľnenie jedinečného potenciálu súvisiaceho s územnými zdrojmi, poznatkami a aktívami, pričom sa uznáva potreba prispôsobených riešení na rôznych typoch území;

E.keďže sa zdá, že hlavnými ťažkosťami, s ktorými sa stretli miestne a regionálne inštitúcie a občianska spoločnosť v období 2014 - 2020, boli okrem pomalého čerpania finančných prostriedkov nedostatočná technická a administratívna podpora, neprimerané byrokratické prekážky, nedostatok zručností a odbornej prípravy, znalostí a budovania kapacít a slabá spolupráca medzi rôznymi úrovňami správy;

F.keďže sa zdá, že v regiónoch a administratívnych jednotkách, kde sa realizuje iniciatíva LEADER, prispieva povinný manažér miestnej akčnej skupiny zlepšiť výkonnosť a čerpanie regionálnych finančných prostriedkov;

G.keďže bohatstvo územnej rozmanitosti EÚ by sa malo chápať ako dynamický a komplexný systém, v ktorom každý región čelí výzvam v oblasti rozvoja v závislosti od svojich osobitostí; keďže rastúce nerovnosti medzi jednotlivými miestami a medzi ľuďmi dosiahli kritickú úroveň a na zabezpečenie pozitívnych budúcich perspektív pre všetkých ľudí a miesta v celej EÚ sú potrebné spoločné opatrenia na všetkých geografických a riadiacich úrovniach;

H.keďže príručka stratégií územného a miestneho rozvoja ponúka metodickú podporu na všetkých úrovniach;

I.keďže mikrosúdržnosť je formou rovnováhy pre nedostatočne rozvinuté oblasti v rozvinutejších regiónoch; keďže Územná agenda (TA2030), ktorá sa výslovne zameriava na miesta a ľudí, je popri územnej súdržnosti priekopníkom myšlienky medziľudskej súdržnosti, pričom berie do úvahy, že tieto rozdiely možno riešiť len tak, že sa bude venovať väčšia pozornosť rozmanitosti a potenciálu území, ako aj navrhovaniu politík a stratégií založených na mieste s cieľom lepšie začleniť územný rozmer do všetkých fondov EÚ;

J.keďže v článku 28 NSU sa integrované územné investície (IÚI) a miestny rozvoj vedený komunitou označujú za nástroje na vykonávanie stratégií územného rozvoja a požaduje sa súdržnosť a koordinácia medzi fondmi, ak sa viaceré uplatňujú na tú istú stratégiu územného alebo miestneho rozvoja; keďže tieto nástroje sú zamerané na územný rozvoj zdola nahor a posilňujú aktívnu účasť miestnych zainteresovaných strán;

K.keďže 28 členských štátov v období rokov 2014 – 2020 naplánovalo 1 975 stratégií, ktoré boli financované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) vo výške 19 miliárd EUR, z čoho 13,8 miliardy EUR bolo pridelených na IÚI v deviatich členských štátoch;

L.keďže miestny rozvoj vedený komunitou bol druhým najpoužívanejším nástrojom členských štátov na rozvoj územných alebo miestnych stratégií v období 2014 – 2020 a zaručuje, že miestne a regionálne samosprávy a zainteresované strany budú úzko zapojené do prípravy, vykonávania a monitorovania finančných prostriedkov EÚ, ktoré dostávajú; keďže v programovom období 2021 – 2027 nie je vyčlenenie prostriedkov na využívanie miestneho rozvoja vedeného komunitou;

M.keďže vykonávanie integrovaných územných investícií a miestneho rozvoja vedeného komunitou je v rámci Únie naďalej nerovnomerné a zdá sa, že viaceré členské štáty a riadiace orgány nie sú veľmi odhodlané ich vykonávať; keďže výklad a vykonávanie cieľa politiky 5 „Európa bližšie k občanom“ (CP 5) sa v jednotlivých členských štátoch líši, čo vedie k nízkej miere vykonávania integrovaných územných investícií a miestneho rozvoja vedeného komunitou; keďže spoluzákonodarcovia by mali v budúcnosti zvážiť pružnejšie vykonávanie CP 5 bez prísnych požiadaviek na stratégie a riadenie, čo by pomohlo otvoriť ho pre všetky druhy iniciatív, ktoré prispievajú k regionálnemu a miestnemu rozvoju;

N.keďže integrované územné investície a miestny rozvoj vedený komunitou sú nástroje, ktoré by sa mali zameriavať nielen na uľahčenie prístupu zdola nahor k územnému rozvoju tým, že od začiatku zapájajú miestne a regionálne samosprávy, ale aj na uľahčenie dialógu medzi rôznymi zainteresovanými stranami a na zvýšenie spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom, ako aj na podporu spolupráce a prenosu informácií medzi všetkými úrovňami verejnej správy;

O.keďže v UA2030 sa Európsky parlament a jeho Výbor pre regionálny rozvoj ako výbor zodpovedný za hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, vyzývajú, aby zohľadnili jej ciele tým, že budú presadzovať jej priority v legislatívnych procesoch EÚ;

P.keďže integrovaný územný rozvoj a miestne orientované politiky sú nevyhnutnými podmienkami na dosiahnutie strategických cieľov EÚ, ako je zelená a digitálna transformácia; keďže miestne orientované politiky môžu pomôcť územiam predísť dlhodobému hospodárskemu úpadku a tzv. pasci regionálneho rozvoja, keď si región nedokáže udržať svoju hospodársku dynamiku z hľadiska príjmov, produktivity a zamestnanosti;

Q.keďže v UA2030 sa vymedzujú dva všeobecné ciele: spravodlivá Európa a zelená Európa, ktoré majú šesť priorít (vyvážená Európa, funkčné regióny, integrácia za hranicami, zdravé životné prostredie, obehové hospodárstvo a udržateľné prepojenia) pre rozvoj európskeho územia ako celku spolu so všetkými jeho miestami; keďže UA2030 ďalej zosúlaďuje ciele EÚ v oblasti územného rozvoja s Agendou OSN 2030 pre udržateľný rozvoj a Európskou zelenou dohodou; keďže Európska mestská agenda prostredníctvom Lipskej charty podporuje ciele UA2030;

R.keďže silný spoločný územný rozvoj prostredníctvom nariadenia o spoločných ustanoveniach a vykonávania UA2030 môže slúžiť ako prostriedok na posilnenie solidarity a demokratických procesov a spravodlivej a ekologickej EÚ; keďže územné prístupy prinášajú pridanú hodnotu uplatňovaním strategického, priestorového hľadiska, ktoré zachytáva špecifické kombinácie sociálnych, inštitucionálnych, hospodárskych a environmentálnych výziev a príležitostí, ktoré ovplyvňujú rozvoj všetkých typov území;

S.keďže vykonávanie priorít UA2030 je v rámci EÚ naďalej nerovnomerné, najmä vzhľadom na priestorové rozdiely, ako je ostrovný charakter; keďže závery UA2030 poukazujú na rastúce nerovnosti v rámci EÚ, ktoré zvýrazňujú rozdiely medzi ľuďmi a medzi územiami;

T.keďže UA2030 požaduje posilnenie územného rozmeru odvetvových politík na všetkých úrovniach riadenia; keďže hlavné zásady UA2030 sú zahrnuté do dvoch priorít „Ľudia a miesta sa od seba vzďaľujú“ a „Udržateľný rozvoj a zmena klímy“;

U.keďže prijatím UA2030 sa začalo sedem pilotných akcií, ktoré slúžia ako príklad uplatňovania jej cieľov v praxi na miestnej a regionálnej úrovni a inšpirujú spoločné akcie v celej EÚ, konkrétne: „Budúcnosť pre zaostávajúce regióny“, „Pochopenie toho, ako odvetvové politiky formujú priestorovú (ne)rovnováhu“, „Na malých miestach záleží“, „Cezhraničné územné plánovanie, „Opatrenia v oblasti klímy v alpských mestách“, „Adaptácia na zmenu klímy a odolnosť prostredníctvom transformácie krajiny“ a “Obmedzenie premeny pôdy na umelé plochy, rozrastania miest a zástavby pôdy v mestách rôznych veľkostí a funkčných mestských oblastiach“;

V.keďže vzhľadom na obmedzenú geografickú rovnováhu vo vývoji týchto pilotných akcií a administratívne ťažkosti, ktoré sa vyskytli pri financovaní pilotných akcií z viacerých programov, je potrebný lepší zber údajov, ako aj koherentná revízia UA2030;

1.zdôrazňuje, že v období 2014 – 2020 sa prostredníctvom IÚI realizovalo len 28 % stratégií udržateľného rozvoja miest; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na podporu využívania takýchto nástrojov na rozvoj UA2030, najmä prostredníctvom zintenzívnených komunikačných činností;

2.zdôrazňuje cenný prínos činností vykonávaných prostredníctvom miestneho rozvoja vedeného komunitou, ako sú činnosti v rámci iniciatívy LEADER, k územnému rozvoju; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili iniciatívu LEADER zvýšením jej rozpočtového krytia, zabezpečením vysokej miery autonómie miestnych akčných skupín, pokiaľ ide o ich zriadenie a rozhodovanie, a znížením administratívnej záťaže;

3.vyzýva Komisiu, aby výsledky nadchádzajúcej hodnotiacej správy za rok 2024 za programové obdobie 2014 – 2020, ako aj výsledky opatrení realizovaných prostredníctvom miestneho rozvoja vedeného komunitou, napríklad v rámci iniciatívy LEADER využila na podporu programov na obdobie 2021 – 2027; poukazuje na význam kvalitatívnej analýzy nástrojov územného rozvoja; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad záverom osobitnej správy Európskeho dvora audítorov o iniciatíve LEADER a miestnom rozvoji vedenom komunitou, že ich prínosy nie sú dostatočne preukázané;

4.víta príručku stratégií územného a miestneho rozvoja a príručku stratégií udržateľného rozvoja miest ako usmernenia pre všetky administratívne úrovne na navrhovanie, vykonávanie a monitorovanie stratégií územného a miestneho rozvoja vrátane mestského rozvoja; domnieva sa, že by sa malo podporovať šírenie osvedčených postupov s cieľom zabezpečiť účinnosť a udržateľnosť projektov; vyjadruje však poľutovanie nad oneskoreným uverejnením týchto príručiek a nabáda Komisiu, aby včas vypracovala usmernenia na zjednodušenie procesu vypracúvania programov; zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť členským štátom viac usmernení a väčšiu flexibilitu, pokiaľ ide o vykonávanie CP 5 „Európa bližšie k občanom“ a opatrení na jeho dosiahnutie, a zosúladiť ich s opatreniami stanovenými v UA2030 a vytvoriť stimuly na vyčlenenie väčšieho objemu finančných prostriedkov na CP 5;

5.vyzýva členské štáty, aby podporovali strategické územné plánovanie, ktoré zohľadňuje územia ako celok mimo metropolitných, mestských a funkčných mestských oblastí; ďalej vyzýva členské štáty, aby posilnili väzby medzi vidiekom a mestami ako spôsob dosiahnutia vyváženejšieho územného rozvoja v celej EÚ a aby zvážili cezhraničné plánovanie a implementáciu prostredníctvom prístupov zdola nahor, ako je miestny rozvoj vedený komunitou/ITI;

6.vyzýva Komisiu a Radu, aby vyčlenili finančné prostriedky pre vidiecke oblasti a regióny, ktoré sú závažne a trvalo znevýhodnené prírodnými alebo demografickými podmienkami, rovnako, ako je 8 % prostriedkov politiky súdržnosti vyčlenených na rozvoj programov v rámci mestskej agendy; konštatuje, že tieto prostriedky by sa mali využívať predovšetkým prostredníctvom nástrojov integrovaného územného rozvoja;

7.berie do úvahy schopnosti, ktoré miestne a regionálne orgány preukázali pri vykonávaní a riadení územných nástrojov, a považuje za potrebnú zmenu paradigmy pri zapájaní miestnych a regionálnych orgánov do plánovania, vykonávania a riadenia územných nástrojov; požaduje účinné uplatňovanie zásady partnerstva a hĺbkové konzultácie s miestnymi a regionálnymi orgánmi a zainteresovanými stranami pred vymedzením opatrení v oblasti integrovaných územných investícií a miestneho rozvoja vedeného komunitou; zdôrazňuje význam prístupu zdola nahor k územnému rozvoju, ktorý občanom umožňuje prevziať zodpovednosť za rozvoj svojho územia;

8.žiada, aby sa stratégie územného alebo miestneho rozvoja financované z viac ako jedného programu zlúčili do jedného postupu v súlade s článkom 28 NSU a v prípade potreby s podporou Komisie, aby sa predišlo oneskoreniam a administratívnym prekážkam; víta možnosť zavedenú v programovom období 2021 – 2027, a to určiť hlavný fond pre stratégie financované z viac ako jedného fondu;

9.konštatuje, že územné nástroje, ako napríklad miestny rozvoj vedený komunitou a integrované územné investície, sú osvedčenými opatreniami na priblíženie EÚ občanom; konštatuje, že údaje v STRAT-Board za obdobie 2014 – 2020 ukazujú, že miestny rozvoj vedený komunitou zohrával významnú úlohu pri rozvoji územných stratégií, čo poukazuje na veľký záujem na miestnej úrovni aktívne sa podieľať na vypracúvaní týchto stratégií; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zjednodušili administratívne riadenie fondov, najmä v prípadoch, keď miestny rozvoj vedený komunitou čerpá z viac ako jedného fondu; zdôrazňuje, že integrované územné investície sú hlavným nástrojom, ktorý využívajú členské štáty s väčším objemom finančných prostriedkov pridelených z EFRR, pretože môžu rýchlo absorbovať sumy a sú schopné pokryť niekoľko hlavných osí prítomných v jednom alebo viacerých programoch;

10.zdôrazňuje jasné rozlišovanie medzi členskými štátmi, ktoré sa zaviazali rozvíjať IÚI alebo miestny rozvoj vedený komunitou, a tými, ktoré tak neurobili; vyzýva Komisiu, aby objasnila toto rozlíšenie s cieľom zabrániť geografickým rozdielom a poskytnúť prispôsobenú technickú podporu členským štátom, ktoré tieto územné nástroje nevyužili; nabáda všetky členské štáty, aby vo väčšej miere využívali nástroje integrovaného územného rozvoja, ako sú definované v článku 28 nariadenia o spoločných ustanoveniach, a aby zabezpečili dodržiavanie partnerstva, ako sa vymedzuje v článku 8 nariadenia o spoločných ustanoveniach; zastáva názor, že integrované nástroje územného rozvoja by mali byť pre členské štáty povinné;

11.víta technické zjednodušenia v oblasti územného rozvoja zavedené v programovom období 2021 - 2027; vyzýva však Komisiu a členské štáty, aby potrebné dodatočné administratívne predpisy obmedzili na nevyhnutné minimum a viac sa zamerali na proporcionalitu, keďže malé projekty majú v súčasnosti proporcionálne vyššiu administratívnu záťaž (pre príjemcov) a administratívne náklady (pre orgány zodpovedné za programy) ako finančne väčšie projekty;

12.považuje UA2030 za skutočný a vhodný nástroj, ktorého cieľom je znížiť priestorový rozmer nerovností a zabezpečiť súdržnosť EÚ prostredníctvom riadenia každého z jej regiónov s ich osobitosťami; domnieva sa preto, že spoločnosti a územia by sa mali viac zapojiť do uznávania významu tohto programu; vyzýva Komisiu, aby zmenila úlohu UA2030 nad rámec usmerňovania územného riadenia;

13.konštatuje, že UA2030 nielenže podporuje miestne orientované politické reakcie na územné výzvy, ale poskytuje aj víziu a ambície pre cieľ územnej súdržnosti prostredníctvom lepšieho zapojenia miestnych a regionálnych orgánov a občanov;

14.zdôrazňuje, že hoci je financovanie z viacerých zdrojov jedným z hlavných cieľov územných integrovaných nástrojov, zo súčasných zistení vyplýva, že využívanie financovania z viacerých zdrojov môže byť v niektorých krajinách stále zložité, najmä preto, že v súčasnom období už EPFRV (rozvoj vidieka) nie je zahrnutý do NSU, a preto by boli potrebné dodatočné a osobitné opatrenia na zosúladenie pravidiel EPFRV a iných fondov politiky súdržnosti (t. j. využívanie rôznych fondov EÚ na integrované projekty na miestnej úrovni, ktoré sa zaoberajú viacerými politickými cieľmi);

15.vyzýva členské štáty, aby aktívne podporovali uplatňovanie rodového hľadiska pri príprave a realizácii pilotných projektov UA2030 na mieste;

16.zdôrazňuje, že spravodlivý a dôstojný príjem a kvalita života občanov a ich rodín vo vidieckych oblastiach sú nevyhnutné na zabezpečenie sociálneho pokroku a úspešného územného a miestneho rozvoja; trvá na potrebe zabezpečiť dôstojné pracovné a životné podmienky a sociálnu ochranu pre všetkých;

17.zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť politickú súdržnosť a vykonávať overovanie vplyvu na vidiecke oblasti budúcich iniciatív EÚ v oblasti integrovaného územného rozvoja a iných významných iniciatív s cieľom posúdiť súdržnosť a komplementárnosť politík EÚ a ich potenciálny vplyv na vidiecke oblasti, čím sa účinne zabráni vyľudňovaniu vidieka a uľahčí sa generačná výmena, prístup k vysokokvalitným základným službám a vytváranie pracovných miest vo vidieckych oblastiach; zdôrazňuje význam mechanizmu overovania vplyvov na vidiecke oblasti aj pre členské štáty pri posudzovaní vplyvu navrhovaných právnych predpisov vo vidieckych oblastiach; zdôrazňuje význam zapojenia miestnych a regionálnych orgánov do vymedzovania a vykonávania mechanizmov overovania vplyvov na vidiecke oblasti, ako aj do ich riadenia na európskej aj vnútroštátnej úrovni s cieľom bojovať proti sociálnemu vylúčeniu súvisiacemu s dopravou a zlepšiť územnú dostupnosť dotknutých oblastí s cieľom zlepšiť cezhraničnú a vidiecko-mestskú spoluprácu, prístup k širokopásmovému internetu a primeraným službám, najmä v oblasti zdravotníctva a vzdelávania, ako aj diverzifikáciu vidieckeho hospodárstva a revitalizáciu vidieckych oblastí, zvýšiť atraktívnosť týchto oblastí, ako aj zabezpečiť udržateľnú budúcnosť pre tieto komunity;

18.zdôrazňuje, že opatrenia UA2030 by mali zohrávať ústrednú úlohu v partnerských dohodách a programoch; poukazuje na to, že tieto opatrenia by mali byť rozhodnejšie pri prideľovaní finančných prostriedkov a že je potrebné podporovať integráciu UA2030 do politík EÚ so zameraním na úrovne riadenia bližšie k terénu; domnieva sa, že UA2030 by mala mať v budúcom viacročnom finančnom rámci k dispozícii primerané finančné prostriedky a metodiku prideľovania;

19.zdôrazňuje, že je nevyhnutné začleniť priority a ciele UA2030 do legislatívnych nástrojov a programov fondov politiky súdržnosti, ktoré by mali byť prispôsobené každému územiu; víta pilotné akcie UA2030, ktoré boli vypracované, a vyzýva členské štáty a Komisiu, aby naďalej investovali do týchto akcií, zlepšovali ich geografickú rovnováhu a lepšie ich koordinovali so zásadami UA2030;

20.zdôrazňuje potrebu zapojiť Európsky parlament, najmä jeho príslušný Výbor pre regionálny rozvoj, do pilotných akcií s cieľom zabezpečiť, aby boli v súlade so súčasnými prioritami EÚ, a propagovať výsledky pilotných akcií a informovať o nich na úrovni EÚ, integrovať ich a koordinovať s iniciatívami, ako je politika súdržnosti, najmä EFRR a Interreg;

21.požaduje stratégiu na uľahčenie synergií medzi rôznymi fondmi EÚ pre projekty vykonávané prostredníctvom územných nástrojov a na administratívne zjednodušenie pilotných akcií financovaných z viac ako jedného fondu s cieľom znížiť administratívne prekážky a uľahčiť podávanie žiadostí o tieto projekty;

22.domnieva sa, že podniky by mohli zohrávať zásadnú úlohu v stratégiách územného rozvoja; vyzýva Komisiu, aby podporovala systémy spolupráce medzi podnikmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi s cieľom rozvíjať projekty územného rozvoja, ktoré podporujú vytváranie pracovných miest a hospodársky rast;

23.poukazuje na obrovský potenciál UA2030 a jej súčasných a budúcich pilotných projektov pri riešení veľmi rozmanitých potrieb mimomestských oblastí vrátane vidieckych oblastí, horských oblastí, ostrovov a pobrežných oblastí, odľahlých a riedko osídlených oblastí a mnohých ďalších typov území, kde koexistuje kombinácia mestských a vidieckych prvkov; zdôrazňuje najmä skutočnosť, že vidiecke oblasti často čelia demografickým výzvam, nízkej hustote obyvateľstva a obmedzenému prístupu k službám všeobecného záujmu a ich kvalite, pričom nie vždy majú kapacity na navrhovanie a realizáciu inovatívnych riešení, a preto môžu mať veľký úžitok z výmeny najlepších postupov;

24.zdôrazňuje potrebu väčšieho šírenia opatrení a úspechov pilotných projektov ako príkladov využívania fondov EÚ; podporuje myšlienku usporadúvať každé dva roky konferenciu s cieľom predstaviť pilotné akcie miestnym a regionálnym orgánom, ako aj príslušným aktérom na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ, a prepojiť ju s inými podujatiami, ako je vidiecky pakt alebo fórum miest;

25.vyzýva členské štáty, aby rozvíjali svoje územné programy v súlade s UA2030 ako základ pre plánovanie svojich územných stratégií, ktoré zohľadnia osobitosti a veľmi rôznorodé potreby jednotlivých regiónov a budú slúžiť ako podnety, ako aj na stimulovanie rozhodovacieho procesu a navrhovania územných a mestských politík; ďalej vyzýva členské štáty, aby umožnili rôzne územné stratégie pre všetky regióny EÚ vrátane vidieckych oblastí, oblastí zasiahnutých priemyselnou transformáciou, regiónov závažne a trvalo znevýhodnených prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú najsevernejšie regióny a regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovy, cezhraničné a horské regióny;

26.zdôrazňuje, že dobrá výkonnosť riadiacich štruktúr môže určovať optimálnu kombináciu investičných priorít s cieľom dosiahnuť potrebnú viacúrovňovú vertikálnu a horizontálnu koordináciu pri navrhovaní a realizovaní integrovaných stratégií rozvoja;

27.vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporovali vykonávanie UA2030 nad rámec pilotných akcií, čím sa tento nástroj stane referenčným rámcom pre opatrenia, ktorý poskytuje konkrétne a prispôsobené usmernenia pre územia EÚ na zlepšenie ich výkonnosti; zdôrazňuje možnosť prepojiť regionálne financovanie s dosahovaním priorít UA2030 a vyzýva Komisiu, aby vypracovala monitorovacie ukazovatele spájajúce UA2030 s využívaním fondov politiky súdržnosti, najmä EFRR;

28.opakuje, že je potrebné urýchlene posilniť politiku EÚ v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, a to aj vzhľadom na rastúci trend extrémnych poveternostných javov v EÚ v posledných rokoch a mesiacoch; vyzýva preto verejné orgány, aby pokračovali v boji proti zmene klímy; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zvýšiť ambície a kvalitu pilotných projektov v rámci cieľa Ekologickejšia Európa a jeho prvej priority Zdravšie životné prostredie; zdôrazňuje, že územný rozvoj je kľúčom k budovaniu odolných regiónov a k zabezpečeniu udržateľného využívania finančných prostriedkov politiky súdržnosti;

29.víta návrh Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na podporu celoeurópskej charty vidieckych a mestských práv a povinností; je tiež presvedčený, že je potrebná väčšia spolupráca s mestskými oblasťami, aby sa zabezpečilo, že na žiadnu oblasť ani občana sa nezabudne pri spravodlivej transformácii na klimaticky neutrálnu, udržateľnú a prosperujúcu Európsku úniu, pričom sa usiluje o to, aby sa vidiecke a mestské oblasti zaviazali k spravodlivému prístupu a ukázali pridanú hodnotu spolupráce vidieckych a mestských organizácií;

30.zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť vyváženejší rozvoj regiónov EÚ zaistením lepšieho rozdelenia finančných prostriedkov EÚ vrátane podpory SPP v rámci členských štátov a medzi nimi; zdôrazňuje, že nie je možné dosiahnuť udržateľný a dlhodobý územný rozvoj, ak sa podpora bude prideľovať rôznym regiónom na základe historických údajov;

31.konštatuje, že čoraz viac ľudí sa rozhoduje žiť v mestách a pracovať vo vidieckych oblastiach; vyzýva Komisiu, aby navrhla programy zohľadňujúce všetky územia vrátane metropolitných, mestských a funkčných oblastí; nabáda Komisiu, aby iniciatívu LEADER navrhla tak, aby ju mohli využívať malé mestá;

32.vyzýva Komisiu, aby prepojila skúsenosti získané pri vykonávaní UA2030 s budúcou politikou súdržnosti a odporúčaniami skupiny na vysokej úrovni pre budúcnosť politiky súdržnosti s cieľom účinnejšie prekonať územnú nerovnováhu a funkčný nesúlad; poukazuje na príležitosť, ktorú predstavuje UA2030 ako nástroj na hodnotenie vplyvu politiky súdržnosti, pokiaľ ide o cieľ územnej súdržnosti;

33.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do konca roka 2024 vykonali ucelené preskúmanie UA2030 vrátane dôkladného preskúmania jej systému riadenia, pokroku dosiahnutého pri jej vykonávaní a relevantnosti jej priorít, ako sú uvedené v UA2030;

34.víta záväzný charakter metodiky opísanej v príručke stratégií územného a miestneho rozvoja, ktorá dáva územným politikám rovnaký význam ako mestským politikám;

35.požaduje jednotný rámec pre stratégie zamerané na mestský aj širší územný rozvoj, ktorý by zohľadňoval územné požiadavky ako celok; zdôrazňuje, že by to mohlo výrazne znížiť byrokratické prekážky pri získavaní finančných prostriedkov;

36.vyzýva Komisiu, aby zabezpečila riadne využívanie finančných prostriedkov a vykonávanie územných nástrojov a uprednostnila účinné riadenie bez neprimeranej byrokracie; zdôrazňuje, že je potrebné zjednodušiť prístup k fondom určením jednotných kontaktných miest pre potenciálnych príjemcov projektov integrovaných územných investícií alebo miestneho rozvoja vedeného komunitou z Kohézneho fondu EÚ, najmä pokiaľ ide o prístup k informáciám o type financovania, administratívnych požiadavkách a oprávnenosti;

37.uznáva úlohu Európskej rady pri rozvoji územných činností členských štátov; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dostatočné ľudské zdroje pre riadiace orgány aj pre vykonávacie orgány zodpovedné za integrované územné investície alebo miestny rozvoj vedený komunitou s cieľom zabezpečiť technickú podporu a poradenské služby osobitne pre miestne akčné skupiny a partnerov v oblasti integrovaných územných investícií, aby sa umožnil súlad s právnymi predpismi;

38.vyzýva Komisiu, aby zvýšila svoje zapojenie do územnej politiky prostredníctvom politiky súdržnosti a posilnila riadenie regiónov s cieľom podporiť súdržnosť a mikrosúdržnosť zahrnutím osobitostí každého regiónu, zlepšením rozhodovania na miestnej a regionálnej úrovni a uplatňovaním existujúcich nástrojov s cieľom zlepšiť riadenie legislatívnych nástrojov; okrem toho vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej podporovali fondy politiky súdržnosti s cieľom zvýšiť odolnosť územného rozvoja, najmä s cieľom zmierniť účinky neočakávaných udalostí, chrániť regióny pred ich následkami a dodržiavať zásadu nepoškodzovať súdržnosť;

39.uvedomuje si vplyv rozhodnutí prijatých v rámci európskeho semestra na územnú súdržnosť a následne na kapacitu vypracovať územné programy; opakuje, že je potrebné posilniť územný rozmer európskeho semestra a zlepšiť prepojenie medzi politikou súdržnosti a európskou správou hospodárskych záležitostí, a to zapojením miestnych a regionálnych orgánov do všetkých fáz postupov súvisiacich s európskym semestrom a jeho odporúčaniami pre jednotlivé krajiny;

40.vyzýva Európsky výbor regiónov a Európsky hospodársky a sociálny výbor, aby zohrávali aktívnejšiu úlohu pri sledovaní a ďalšom rozvoji UA2030; vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o schopnosti každého regiónu zmierniť budúce globálne výzvy ovplyvňujúce územnú súdržnosť; konštatuje, že by sa tak vytvoril nástroj rýchlej reakcie, ktorý by umožnil flexibilitu pri prideľovaní alebo posilňovaní zdrojov v závislosti od aktuálnej situácie regiónov EÚ;

41.zdôrazňuje význam územných nástrojov z hľadiska zvýšenej a inkluzívnej účasti občianskej spoločnosti a miestnych a regionálnych samospráv; vyzýva Komisiu, aby preskúmala nové spôsoby, ako zlepšiť informovanosť o ich opodstatnenosti a podstatne zvýšiť využívanie integrovaných územných investícií a miestneho rozvoja vedeného komunitou, a to aj prípadným vyčlenením určitého percentuálneho podielu, ktorý by sa použil v rámci politiky súdržnosti po roku 2027;

42.vyzýva Európsku investičnú banku, aby zvýšila finančné prostriedky plánované pre fondy politiky súdržnosti určené na zabezpečenie rovnováhy a riadneho fungovania regiónov;

43.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii a národným a regionálnym parlamentom členských štátov.