1.odsudzuje agresiu Ruska proti Ukrajine a jej vplyv na ukrajinský ľud, na EÚ a ďalšie krajiny; vyzýva banky, aby naďalej prispôsobovali svoje strategické rozhodnutia novému európskemu a medzinárodnému kontextu vyplývajúcemu z tejto okolnosti, riešili systémové riziká a pokračovali vo vykonávaní a dodržiavaní finančných sankcií prijatých v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu;

2.pripomína, že zatiaľ čo členské štáty sú zodpovedné za identifikáciu porušení sankcií EÚ, pri vykonávaní sankcií a monitorovaní ich dodržiavania má kľúčovú úlohu bankovníctvo; vyzýva Komisiu, aby na úrovni EÚ vytvorila databázu s cieľom podporiť koordináciu medzi bankami, odstrániť medzery vo vykonávaní sankcií členskými štátmi a posúdiť, ako vykonávajú sankcie banky EÚ; berie na vedomie pozíciu Európskeho parlamentu k návrhu nariadenia o Úrade pre boj proti praniu špinavých peňazí (AMLA), v ktorom sa nový úrad poveruje podporou konzistentného uplatňovania cielených finančných sankcií EÚ;

3.konštatuje, že celkové priame expozície bankového sektora voči Rusku a Ukrajine sú obmedzené, keďže banky v súčasnosti svoje expozície znižujú, a vyzýva inštitúcie dohľadu a bankový dohľad ECB, aby pomohli ostatným bankám EÚ pôsobiacim v Rusku riadne opustiť ruský trh;

4.zdôrazňuje, že banková únia je naďalej nevyhnutným doplnkom hospodárskej a menovej únie (HMÚ), a teda vnútorného trhu; pripomína, že kľúčovými cieľmi bankovej únie sú bezpečnosť bankového systému, ochrana vkladateľov a predchádzanie zachraňovaniu bánk daňovníkmi; uznáva pokrok, ktorý sa dosiahol za posledných 15 rokov prostredníctvom vytvorenia jednotného mechanizmu dohľadu a jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií, a to, že banky EÚ sú v súčasnosti schopné lepšie odolávať finančným otrasom; vyzýva na dokončenie bankovej únie a konštatuje, že jej tretí pilier, systém EDIS, je stále v štádiu riešenia;

5.žiada Komisiu, aby si pre zvyšok svojho súčasného mandátu a pre budúci mandát ako kľúčové priority ponechala dokončenie bankovej únie a únie kapitálových trhov; zdôrazňuje, že oba projekty:–poskytujú domácnostiam a MSP, ktoré sú stále vo veľkej miere závislé od bankových úverov, širší prístup k financovaniu,–podporujú investície a tvorbu pracovných miest,–podporujú európske hospodárstvo,–zvyšujú finančnú stabilitu,–znižujú vplyv hospodárskych poklesov,–financujú digitálnu transformáciu a prechod na udržateľné hospodárstvo a–uvoľňujú potenciál rastu EÚ;

6.berie na vedomie vyhlásenie EBA z 13. júla 2023, v ktorom sa uvádza, že bankový sektor EÚ/EHP vykazuje rastúcu ziskovosť, ale hrozia riziká súvisiace s kvalitou aktív a ziskovosťou; berie na vedomie nedávne krátkodobé zvýšenie ziskovosti bánk EÚ (ročná návratnosť vlastného kapitálu sa v druhom štvrťroku 2023 zvýšila na 10,04 %, zatiaľ čo v rovnakom období v roku 2022 dosahovala 7,59 %, čím dosiahla najvyššiu úroveň za 14 rokov ECB, Supervisory Banking Statistics for significant institutions. Second quarter 2023. October 2023.), varuje však, že toto zvýšenie musí byť udržateľné, aby sa zabezpečila dlhodobá konkurencieschopnosť;

7.podporuje využívanie ziskov na vytváranie rezerv, čo chráni stabilitu finančného systému, a na financovanie európskeho hospodárstva; konštatuje, že dočasné pozastavenie vyplácania dividend a spätného výkupu akcií bolo účinné pri ochrane odolnosti bánk počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19;

8.konštatuje, že prieskum bankových úverov v eurozóne za 2. štvrťrok 2023 ukázal, že banky ďalej sprísnili svoje úverové štandardy pre úvery firmám a domácnostiam na kúpy nehnuteľností z dôvodu vyššieho vnímania rizika, nižšej tolerancie voči riziku a zvýšených nákladov na financovanie a že banky tiež sprísnili podmienky poskytovania úverov v súvislosti s vyššou mierou obáv z nesplácaných úverov ECB, Euro area bank lending survey.; pripomína kľúčovú úlohu bankového sektora EÚ pri financovaní oživenia hospodárstva EÚ a domnieva sa, že oživenie bude závisieť aj od toho, či budú mať banky dostatok kapitálu na poskytovanie úverov, najmä po postupnom zrušení verejných podporných opatrení v členských štátoch;

9.vyzýva Komisiu, aby posúdila prekážky brániace cezhraničným zlúčeniam a splynutiam, ako aj možné stimuly pre oddelenie; berie na vedomie, že podľa verejného vyhlásenia predsedu Rady pre dohľad ECB Andreu Enriu je bankový sektor vo všeobecnosti stále súborom vnútroštátnych bankových sektorov; konštatuje, že integrovanejší bankový sektor EÚ by mohol posilniť schopnosť bánk uskutočňovať strategické investície a podporiť rozvoj kapitálových trhov EÚ, pričom uznáva, že rozmanitosť bankových obchodných modelov v eurozóne zvyšuje odolnosť finančného systému; berie na vedomie riziká, ktoré by mohli predstavovať inštitúcie, ktoré sú „priveľké na to, aby zlyhali“, a konštatuje, že finančná stabilita by sa mohla zvýšiť reformou G-SIB EÚ, ktorou by sa riešili riziká morálneho hazardu; zdôrazňuje, že cezhraničná konsolidácia bez nadmernej koncentrácie by mohla zvýšiť ziskovosť bankového sektora EÚ a potenciálne zlepšiť súčasnú situáciu, keď sa v mnohých členských štátoch obmedzuje ponuka služieb a zvyšujú sa náklady pre občanov;

10.berie na vedomie, že retailovým bankovým službám v niektorých členských štátoch stále dominuje malý počet bánk, čo má za následok obmedzenie výberu pre spotrebiteľov retailových bankových služieb; domnieva sa, že integrovaná banková únia musí byť podmienená dobre fungujúcim jednotným trhom s retailovými finančnými službami; vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcimi prekážkami cezhraničných retailových bankových služieb a vyzýva Komisiu, aby posúdila prekážky a bariéry, ktoré spotrebiteľom vznikajú pri využívaní produktov retailového bankovníctva; zdôrazňuje potenciál integrovanej bankovej únie zlepšiť hospodársku súťaž a výber pre spotrebiteľov v oblasti retailového bankovníctva, a to aj prostredníctvom lepších možností poskytovania cezhraničných retailových bankových služieb; zdôrazňuje výhody diverzifikovaného a konkurencieschopného bankového sektora v EÚ;

11.zdôrazňuje, že úrokové sadzby ponúkané domácnostiam a MSP v členských štátoch sú veľmi rozdielne; naliehavo vyzýva inštitúcie a orgány EÚ, aby zvážili opatrenia na zlepšenie výberu pre spotrebiteľov a hospodárskej súťaže a zníženie zaťaženia držiteľov hypoték a MSP v členských štátoch s vyššími úverovými sadzbami s cieľom zabezpečiť, aby všetci občania a podniky mali prístup k veľmi potrebnému kapitálu za spravodlivé a konkurencieschopné sadzby;

12.zdôrazňuje úlohu bankového sektora pri podpore prechodu na digitalizované a uhlíkovo neutrálne hospodárstvo, nasmerovaní finančných prostriedkov do obnoviteľných zdrojov energie a podpore dosiahnutia cieľov Európskej zelenej dohody a európskeho právneho predpisu v oblasti klímy Nariadenie (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).; berie na vedomie, že banky EÚ naďalej znižujú svoju expozíciu voči energeticky náročným podnikom a podnikom pôsobiacim v oblasti fosílnych palív, a berie na vedomie rôzne faktory, ktoré ovplyvňujú finančnú stabilitu, vrátane hodnoty aktív fosílnych palív; očakáva zverejnenie správ EBA o zásadných otázkach rizikovosti expozícií inštitúcií voči aktívam ESG a potenciálnych účinkoch upraveného prudenciálneho zaobchádzania s týmito expozíciami, ktoré majú byť zverejnené do konca rokov 2024 a 2025;

13.vyjadruje poľutovanie nad tým, že finančné inštitúcie nezabezpečujú rodovú vyváženosť, najmä vo svojich riadiacich orgánoch; zdôrazňuje, že vyvážené zastúpenie mužov a žien vo vrcholových orgánoch a v pracovnej sile má spoločenské aj hospodárske prínosy; vyzýva finančné inštitúcie, aby pravidelne aktualizovali svoje politiky rozmanitosti a začlenenia a pomáhali podporovať zdravé pracovné kultúry, ktoré uprednostňujú inkluzívnosť; vyzýva orgány dohľadu, aby využili svoje právomoci v oblasti dohľadu na riešenie nedostatočnej rozmanitosti a rodovej vyváženosti v riadiacich orgánoch finančných inštitúcií;

14.vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou rodovou rovnováhou v Rade guvernérov ECB, jej dozornej rade a rade SRB; vyzýva subjekty, aby budúcimi menovaniami zabezpečili odstránenie tejto medzery; pripomína uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2019, ktorého cieľom je zabezpečiť rodovú rovnováhu v nadchádzajúcom zozname kandidátov do funkcií v oblasti hospodárskych a menových záležitostí EÚ, a opakuje svoj záväzok nezohľadňovať zoznamy kandidátov, v prípade ktorých nebola dodržaná zásada rodovej vyváženosti;

15.vyjadruje poľutovanie nad tým, že ECB v rámci výberového konania na predsedu Rady pre dohľad ECB ignorovala pripomienky Európskeho parlamentu; vyzýva ECB, aby v nadchádzajúcich výberových konaniach náležite zohľadnila stanovisko Európskeho parlamentu;

16.konštatuje, že expozície bánk voči domácemu štátnemu dlhu sú v bankovej únii aj naďalej vysoké; pripomína, že jedným z hlavných cieľov bankovej únie je prerušiť prepojenie medzi bankovými a štátnymi rizikami; zdôrazňuje, že otázka regulačného zaobchádzania s vystaveniami voči štátnym dlhopisom si vyžaduje dôkladné preskúmanie v rámci medzinárodných fór a mala by byť v súlade s medzinárodnými normami, a vyzýva Komisiu, aby to zohľadnila, keď sa bude touto otázkou zaoberať vo svojich budúcich návrhoch; zdieľa obavy EBA, že expozície voči štátnym dlhopisom sú pre banky EÚ významné a mohli by sa stať zdrojom potenciálnej zraniteľnosti EBA, Risk Assessment of the European Banking System, december 2022.;

17.zdôrazňuje, že vytvorenie bezpečných aktív EÚ by mohlo pomôcť zmierniť prepojenie medzi štátmi a domácimi bankovými sektormi; domnieva sa, že nástroj NextGenerationEU poskytuje vysokokvalitné európske aktíva s nízkym rizikom, ktoré umožňujú obnoviť rovnováhu štátnych dlhopisov v súvahách bánk;

18.konštatuje, že podiel vlastného kapitálu Tier 1 sa v druhom štvrťroku 2023 zvýšil na 15,72 % (zo 14,96 % v druhom štvrťroku 2022); vyjadruje poľutovanie nad poklesom ukazovateľa krytia likvidity v druhom štvrťroku 2023 na 158,00 % (zo 164,36 % v druhom štvrťroku 2022) ECB, Supervisory Banking Statistics for significant institutions. Second quarter 2023. October 2023.;

19.konštatuje, že podiel nesplácaných úverov sa ďalej znižoval, a vyzýva na ďalšie zníženie; pripomína, že zníženie rizika v bankovom sektore by prispelo k stabilnejšej, silnejšej a na hospodársky rast zameranej bankovej únii; vyzýva orgány dohľadu, aby monitorovali aj vývoj úverov v druhej fáze; konštatuje nedostatočný pokrok v súvislosti s návrhom smernice AECE, ktorej cieľom je poskytnúť bankám za určitých podmienok mechanizmus na urýchlenie vymáhania hodnoty zabezpečených úverov prostredníctvom mimosúdneho vymáhania postupov s cieľom ďalej rozvíjať sekundárne trhy s nesplácanými úvermi; zdôrazňuje, že smernica o správcoch a nákupcoch úverov Smernica (EÚ) 2021/2167 z 24. novembra 2021 o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2014/17/EÚ (Ú. v. EÚ L 438, 8.12.2021, s. 1). zefektívnila sekundárny trh s nesplácanými úvermi a zároveň zaviedla vysoké záruky pre dlžníkov; zdôrazňuje, že predaj nesplácaného úveru predstavuje druhé najlepšie riešenie v porovnaní s návratom úveru do stavu splácania;

20.berie na vedomie zhoršujúcu sa makroekonomickú situáciu; upozorňuje, že banky EÚ by sa mali pripraviť na možné zhoršenie kvality aktív; zdôrazňuje preto význam obozretného riadenia rizík a primeranej tvorby rezerv; vyzýva Komisiu, ako aj vnútroštátne orgány dohľadu a orgány dohľadu EÚ, aby sa pripravili na potenciálne zhoršenie kvality aktív;

21.konštatuje, že posledná séria zlyhaní bánk v USA a vo Švajčiarsku ukázala zraniteľnosť finančného systému najmä v týchto krajinách; zdôrazňuje, že na tomto pozadí zostáva kapitálová a likvidná situácia bánk EÚ naďalej stabilná, čo dokazuje odolnosť bankovníctva EÚ; zdôrazňuje, že orgány dohľadu EÚ a vnútroštátne orgány dohľadu tieto riziká riešili, a víta výsledky záťažového testu v celej EÚ v roku 2023 a to, že banky EÚ by mohli odolať hospodárskemu poklesu;

22.vyzýva orgány dohľadu, aby naďalej posudzovali expozíciu bánk rizikám úrokových sadzieb vyplývajúcim z ďalších zmien výšky úrokových sadzieb; konštatuje, že vystavenie bánk úrokovému riziku závisí od ich štruktúry aktív a obchodného modelu, a očakáva posúdenie Komisie týkajúce sa regulačného rámca pre banky; je znepokojený značnou úrovňou štátneho dlhu v súvahách viacerých bánk v bankovej únii; zdôrazňuje, že otázka regulačného zaobchádzania s vystaveniami voči štátnym dlhopisom si vyžaduje dôkladné preskúmanie v rámci medzinárodných fór a mala by byť v súlade s medzinárodnými normami; pripomína, že jedným z hlavných cieľov bankovej únie je prerušiť prepojenie medzi bankovými a štátnymi rizikami;

23.pripomína, že v dokumente ECB o preskúmaní finančnej stability na rok 2023 sa zdôrazňuje, že je dôležité zohľadniť zhoršenie bilancií bánk v súvislosti so zvyšovaním úrokových sadzieb, a zdôrazňuje, že makroprudenciálne orgány budú musieť postupne posilniť kapitálové opatrenia a/alebo opatrenia týkajúce sa dlžníkov;

24.vyzýva na ďalšiu harmonizáciu regulačného rámca EÚ tam, kde je to vhodné, podporu konvergencie medzi vnútroštátnymi orgánmi a využívanie dialógu o dohľade na posúdenie vývoja hrozieb pre bankovníctvo;

25.víta dohodu dosiahnutú na medziinštitucionálnej úrovni o vykonávaní noriem Bazilej III v EÚ; zdôrazňuje, že rámec prinesie rôzne úrovne zvýšenia prudenciálnych požiadaviek v závislosti od toho, do akej miery banky využívajú interné modely na výpočet svojich rizikových váh; zdôrazňuje, že nové pravidlá posilnili a lepšie špecifikovali proporcionalitu bankového dohľadu a budú ďalej zvyšovať finančnú stabilitu v EÚ; zdôrazňuje význam rovnakých podmienok pre všetky jurisdikcie;

26.berie na vedomie názory, ktoré vyjadrili EBA a ECB, pokiaľ ide o odchýlky od medzinárodnej dohody zavedené do nariadenia o kapitálových požiadavkách Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).;

27.zdôrazňuje, že kryptoaktíva vytvárajú pre banky nové príležitosti a výzvy; konštatuje, že vykonávanie bazilejských noriem pre kryptoaktíva ešte stále nie je vyriešené; víta prechodný režim, ktorý je už zahrnutý do súčasného preskúmania smernice o kapitálových požiadavkách Smernica 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338). a nariadenia o kapitálových požiadavkách; očakáva legislatívny návrh Komisie do 30. júna 2025, ktorým sa zavedie osobitný prudenciálny režim pre expozície voči kryptoaktívam so zohľadnením bazilejských noriem;

28.konštatuje, že sektor nebankových finančných sprostredkovateľov naďalej rastie; zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť odolnosť nebankových finančných sprostredkovateľov a stanoviť rovnaké podmienky s bankovým sektorom, a to aj navrhnutím osobitných regulačných nástrojov a nástrojov dohľadu na predchádzanie krízam likvidity; víta správu MMF o svetovej finančnej stabilite uverejnenú v apríli 2023, ktorá identifikuje možné zdroje rizík pre finančný sektor; upozorňuje, že prepojenie nebankových finančných inštitúcií s bankami zvyšuje riziko prenosu ťažkostí z jednej z týchto dvoch inštitúcií na druhú;

29.zdôrazňuje, že je dôležité spojiť ďalšiu integráciu s primeranými zárukami na riešenie otázok domovského a hostiteľského štátu primeraným a dôveryhodným spôsobom;

30.berie na vedomie zahrnutie finančných rizík súvisiacich s klímou a prírodou do priorít dohľadu ECB na nadchádzajúce roky; okrem iného víta druhý klimatický záťažový test ECB, ktorý sa uskutoční v septembri 2023; berie na vedomie závery série príležitostných správ ECB č. 328 s názvom Cesta do Paríža: záťažové testovanie prechodu na emisne neutrálne hospodárstvo, keďže podľa nich najlepším spôsobom, ako dosiahnuť nulovú čistú ekonomiku pre firmy, domácnosti a banky v eurozóne, je urýchliť zelenú transformáciu na rýchlejšie tempo ako pri súčasných politikách; konštatuje, že ECB vo svojich postupoch dohľadu zohľadňuje finančné riziká súvisiace s klímou a prírodou a pozorne sleduje rastúce fyzické riziká a riziká súvisiace s transformáciou;

31.berie na vedomie návrh Komisie o transparentnosti, porovnateľnosti a kvalite ratingov ESG; poznamenáva, že EBA odporúča, aby externé hodnotenia úverov zahŕňali environmentálne a/alebo sociálne faktory ako faktory úverového rizika vždy, keď je to relevantné;

32.víta prístupy SRB k prehĺbeniu posudzovania riešiteľnosti krízových situácií vypracovaním opatrení na kontrolu kvality plánov riešenia krízových situácií a posudzovaním možnosti realizovať tieto plány v krátkom čase; poukazuje na to, že aby plány na riešenie krízových situácií boli v plnom súlade s právnymi požiadavkami, musia zahŕňať komplexné posúdenie riešiteľnosti krízovej situácie každej banky vrátane posúdenia, či existujú významné prekážky riešiteľnosti krízovej situácie a spôsobov, ktorými možno takéto prekážky odstrániť, vrátane zmien v štruktúre a organizácii banky, ak je to potrebné;

33.víta, že banky v rámci pôsobnosti SRB celkovo dosiahli dobrý pokrok smerom k riešiteľnosti krízových situácií a budovaniu kapacity na absorpciu strát; očakáva, že tento pozitívny trend bude pokračovať; pripomína, že dosiahnutie riešiteľnosti krízových situácií všetkých inštitúcií by nemalo byť „pohyblivým cieľom“ a že všetky banky by mali byť plne riešiteľné do konca roka 2023; konštatuje, že všetky banky musia dosiahnuť ďalší pokrok;

34.víta rozhodnutie novej predsedníčky SRB vykonať komplexné strategické preskúmanie a predložiť nový akčný plán; vyzýva SRB, aby ďalej zlepšovala transparentnosť svojich rozhodnutí;

35.zdôrazňuje dôležitosť ochrany hierarchie veriteľov pri riešení krízových situácií bánk a insolvenčných konaní; víta vyhlásenie bankového dohľadu ECB, SRB a EBA, v ktorom sa zdôrazňuje, že nástroje vlastného kapitálu v EÚ absorbujú straty a dodatočný kapitál Tier 1 sa môže odpísať len vtedy, ak bol plne využitý; pripomína, že je potrebné, ako to vyjadril predseda SRB, plne a úplne dodržiavať hierarchiu odpisov v prípade zlyhania banky;

36.konštatuje, že fosílne palivá sú hlavným prispievateľom k zrýchľovaniu zmeny klímy a že mnohé aktíva z fosílnych palív bude potrebné opustiť pred koncom ich ekonomickej životnosti, čím stratia celú svoju hodnotu a stanú sa uviaznutými aktívami;

37.berie na vedomie návrh na reformu rámca CMDI na základe výziev Európskeho parlamentu; žiada, aby sa rozšíril rozsah pôsobnosti riešenia krízových situácií, objasnilo sa posúdenie verejného záujmu, chránili sa daňovníci pred nákladmi na zlyhanie bánk a obmedzil sa rozsah štátnej pomoci a zmiernili sa všetky opatrenia, ktoré by mohli spôsobiť nadmerný morálny hazard; vyzýva na rýchle a účinné prijatie preskúmania rámca CMDI;

38.poznamenáva, že banka v úpadku sa posiela do riešenia krízových situácií len vtedy, ak nemôže prejsť bežným konkurzným konaním bez toho, aby poškodila verejný záujem alebo spôsobila finančnú nestabilitu; konštatuje tiež, že návrhy na budúcu reformu zahŕňajú poskytnutie prístupu malým a stredným bankám s pozitívnym posúdením verejného záujmu k rámcu na riešenie krízových situácií na úrovni EÚ za predpokladu, že spĺňajú podmienky na prístup k jednotnému fondu na riešenie krízových situácií;

39.zdôrazňuje úlohu SRB a záchranných sietí financovaných priemyslom pri ochrane daňovníkov, aby nemuseli platiť za záchranu pomocou vonkajších zdrojov; domnieva sa, že príspevky do záchranných sietí financovaných odvetvím sa musia vždy vypočítať úmerne riziku, ktoré inštitúcia predstavuje; vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek politickej dohode z novembra 2020 o skoršom zavedení sa zatiaľ nezačal uplatňovať zabezpečovací mechanizmus jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRF), ktorý pozostáva z úverovej linky z Európskeho mechanizmu pre stabilitu, z dôvodu oneskorenia ratifikačného procesu dohody o zmene Zmluvy, ktorou sa zriaďuje EMS; zdôrazňuje význam jednotného fondu na riešenie krízových situácií pre zabezpečenie spoľahlivého a dôveryhodného rámca krízového riadenia; žiada, aby všetky členské štáty v plnom rozsahu ratifikovali dohodu o zmene Zmluvy o EMS vrátane zriadenia spoločného zabezpečovacieho mechanizmu pre jednotný fond na riešenie krízových situácií;

40.pripomína, že banky musia po vykonaní rozhodnutia o riešení krízovej situácie naďalej plniť svoje záväzky a vykonávať svoje kľúčové funkcie; vyjadruje znepokojenie, že banky by mohli čeliť nedostatku likvidity pri riešení krízových situácií bezprostredne po obnovení prístupu na trh; vyzýva inštitúcie EÚ, aby sa dohodli na riešení, ktoré by zabezpečilo dôveru a zvýšilo predvídateľnosť;

41.podporuje výzvy rokovacieho tímu Európskeho parlamentu pre systém EDIS a koordinátorov a predsedníčky výboru ECON uvedené vo vyhlásení zo 7. decembra 2022 na ambiciózne preskúmanie rámca CMDI, ktoré môže pomôcť prekonať prekážky brániace zavedeniu systému EDIS, a na obnovenie rokovaní o systéme EDIS; súhlasí s výzvou ECB na obnovenie prác na zavedení systému EDIS;

42.víta legislatívnu prácu na parlamentnej úrovni na návrhu systému EDIS, ktorá sa uskutočnila od vyhlásenia rokovacieho tímu Európskeho parlamentu pre systém EDIS z decembra 2022; pripomína záväzok Európskeho parlamentu pracovať na dosiahnutí dohody o systéme EDIS; vyzýva spoluzákonodarcov, aby sa usilovali o vytvorenie realistického, dôveryhodného a spoľahlivého EDIS;

43.víta úsilie Komisie o objasnenie rozsahu ochrany vkladateľov a zvýšenie konvergencie reformou smernice 2014/49/EÚ o systémoch ochrany vkladov v rámci preskúmania rámca CMDI Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149.; zdôrazňuje, že hoci preskúmanie rámca CMDI nemožno považovať za náhradu systému EDIS, harmonizovanejší rámec môže pomôcť prekonať prekážky brániace zavedeniu systému EDIS; zdôrazňuje význam rizikovej primeranosti príspevkov do systémov ochrany vkladov;

44.zdôrazňuje potrebu plnohodnotného systému EDIS s príspevkami založenými na riziku, ktorý umožní vzájomné znášanie strát; vyzýva na cielené posudzovanie kvality aktív bánk; odporúča začať združovaním likvidity a postupným vytvorením fondu EÚ;

45.požaduje, aby sa v rámci každého systému EDIS zohľadňovali systémy inštitucionálnej ochrany, a najmä ich účinok zmierňovania rizika, a zároveň sa zachovali rovnaké podmienky na jednotnom trhu;

46.pripomína, že jedným z hlavných cieľov bankovej únie je prerušiť prepojenie medzi bankovými a štátnymi rizikami; konštatuje, že expozície bánk voči domácemu štátnemu dlhu sú v bankovej únii aj naďalej vysoké; zdieľa obavy EBA, že expozície voči štátnym dlhopisom sú pre banky EÚ významné a mohli by sa stať zdrojom potenciálnej zraniteľnosti; zdôrazňuje, že otázka regulačného zaobchádzania s vystaveniami voči štátnym dlhopisom musí byť v súlade s medzinárodnými normami, a vyzýva Komisiu, aby to zohľadnila, keď sa bude touto otázkou zaoberať vo svojich budúcich návrhoch;

47.víta významný pokrok v znižovaní rizika, ktorý sa dosiahol od roku 2015; na druhej strane berie na vedomie obmedzený pokrok v oblasti rozdelenia rizika; zdôrazňuje však, že pre úspech bankovej únie je potrebné vhodné a efektívne znižovanie rizík;

48.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej centrálnej banke, Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií a Európskemu orgánu pre bankovníctvo.