1.víta rastúcu úlohu Európskeho parlamentu vo vonkajšej činnosti EÚ, ktorá sa postupne vyvinula do podstatnej, pričom kombinuje jeho legislatívne, rozpočtové a kontrolné právomoci s viacerými formami verejnej a tichej spolupráce s medzinárodnými organizáciami, krajinami, spoločnosťami a jednotlivcami z krajín mimo EÚ;

2.zdôrazňuje osobitnú úlohu a hodnotu parlamentnej diplomacie EÚ pri dopĺňaní a posilňovaní viditeľnosti a vplyvu zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ spolu s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), Komisiou a diplomatickými službami a parlamentmi členských štátov, pričom zachováva vlastnú autonómiu Európskeho parlamentu;

3.zdôrazňuje význam parlamentnej diplomacie ako prostriedku na oslovenie rozmanitejších zainteresovaných strán v partnerských a tretích krajinách s cieľom zvýšiť informovanosť o právnych predpisoch a stanoviskách EÚ, lepšie pochopiť vnímanie, vplyv a dôsledky týchto právnych predpisov a stanovísk v daných krajinách a vytvárať partnerské spojenectvá a pevné partnerstvá v čoraz zložitejšom a multipolárnom medzinárodnom kontexte;

4.vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek výraznému prispievaniu k dosiahnutiu cieľov zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, ako aj pridanej hodnote a komplementárnosti parlamentnej diplomacie Komisia, Rada a ESVČ ešte v plnej miere neuznali Európsky parlament ako integrálneho aktéra v rámci prístupu Tím Európa;

5.domnieva sa, že Európsky parlament má veľký nevyužitý potenciál ďalej rozvíjať svoju diplomatickú úlohu a príspevok k dosahovaniu cieľov zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ;

6.zdôrazňuje osobitný, dynamický a verejný príspevok Európskeho parlamentu k zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ a riešeniu globálnych výziev prostredníctvom práce jeho výborov pôsobiacich v oblasti vonkajších záležitostí vrátane Podvýboru pre ľudské práva a Podvýboru pre bezpečnosť a obranu, ktoré prispievajú k vzťahom s krajinami mimo EÚ, medzinárodnými organizáciami a občianskou spoločnosťou na celom svete;

7.zdôrazňuje, že stále delegácie poskytujú dôležitú a doplnkovú prácu k práci výborov vytvorením pravidelného a trvalého fóra pre politický dialóg s krajinami mimo EÚ a medzinárodnými organizáciami, a to aj prostredníctvom spoločných parlamentných orgánov a multilaterálnych zhromaždení;

8.zdôrazňuje, že stále delegácie zohrávajú kľúčovú úlohu ako sprostredkovateľ medzi Európskym parlamentom a jeho partnermi na celom svete, pričom uľahčujú interakciu, neustále poskytujú informácie výborom a iným orgánom Európskeho parlamentu, diskutujú o pozíciách a politikách spoločného záujmu a tiež počúvajú rôznych partnerov a iné zainteresované strany a sprostredkúvajú ich názory príslušným orgánom v Európskom parlamente;

9.domnieva sa, že oficiálne misie Európskeho parlamentu mimo EÚ tvoria neoddeliteľnú súčasť vonkajšej politiky EÚ, a preto musia mať plnú podporu zo strany delegácií EÚ a ESVČ im v tomto smere musí poskytovať najvyššiu úroveň informácií a bezpečnosti; žiada, aby sa centru ESVČ pre reakcie na krízy poskytli všetky potrebné zdroje; domnieva sa, že lepšia koordinácia, plánovanie a stanovenie priorít pre misie medzi rôznymi orgánmi Európskeho parlamentu by zvýšili konzistentnosť, dôveryhodnosť a vplyv diplomatickej úlohy Európskeho parlamentu;

10.navrhuje, aby príslušné orgány Európskeho parlamentu zaviedli vnútornú koordináciu okrem iného pravidelným zostavovaním zoznamu prioritných krajín, s ktorými je potrebné nadviazať kontakty na základe nadchádzajúcich legislatívnych spisov a geopolitických alebo strategických priorít, uskutočňovaním spoločných výmen názorov s týmito prioritnými krajinami o vzťahoch EÚ alebo o horizontálnych geopolitických či konfliktných otázkach a podporovaním synergií medzi misiami Európskeho parlamentu v zahraničí s cieľom vyhnúť sa zbytočnej duplicite, zefektívniť zdroje a zlepšiť konzistentnosť posolstiev Európskeho parlamentu;

11.zdôrazňuje, že poslanci by mali byť pri oficiálnej misii plne pripravení na kultúrny rozmer a rozmer medzinárodných kultúrnych vzťahov tretej krajiny, aby mohli podporovať kultúru dialógu v kontexte dialógu medzi kultúrami; v tejto súvislosti žiada ESVČ, a najmä jej odbor strategickej komunikácie a výhľadu o plnú podporu oficiálnych misií Európskeho parlamentu v tretích krajinách;

12.domnieva sa, že politický dialóg, ktorý vedie Európsky parlament a jeho jednotliví poslanci s vládnymi a parlamentnými aktérmi a aktérmi občianskej spoločnosti na celom svete, prispieva k presadzovaniu priorít, názorov a hodnôt EÚ týkajúcich sa globálnych noriem v oblastiach, ako sú všeobecné ľudské práva a demokracia, práva LGBTI osôb, práva žien a rodová rovnosť, diplomacia v oblasti klímy a energetiky, konektivita, umelá inteligencia a digitálne a technologické politiky;

13.zdôrazňuje dôsledné odhodlanie Európskeho parlamentu postaviť ľudské práva, právny štát a demokraciu do centra vonkajšej činnosti EÚ a poskytnúť kľúčové fórum na vypočutie a posilnenie hlasu občianskej spoločnosti a demokratických zainteresovaných strán z celého sveta; v tejto súvislosti zdôrazňuje svoje opatrenia na podporu obhajcov ľudských práv, ohrozených poslancov a mladých politických lídrov, ako aj na podporu účasti žien na politickom živote a boja proti dezinformáciám; žiada, aby sa ďalej rozvíjali opatrenia Európskeho parlamentu a aby v nasledujúcom volebnom období dostali priestor tí, ktorých práva sú ohrozené;

14.zdôrazňuje kľúčový význam rozpráv a uznesení Európskeho parlamentu o porušovaní ľudských práv, demokracie a právneho štátu ako jedného z jeho nástrojov s najväčším vplyvom v zahraničí pri riešení situácie v oblasti ľudských práv v krajinách mimo EÚ; požaduje preto väčšie zviditeľnenie týchto rozpráv a uznesení, a to aj v súvislosti s programom plenárnych zasadnutí a v súlade s prácou výborov a iných stálych parlamentných orgánov;

15.zdôrazňuje význam a jedinečnú povahu úlohy Európskeho parlamentu vo volebných pozorovateľských misiách a v širšom zmysle v programoch na podporu demokracie, ako je jeho posilňovanie parlamentnej demokracie v krajinách mimo EÚ, a v iniciatívach, ktoré zahŕňajú mediáciu, uľahčenie budovania kapacít, predchádzanie konfliktom, podporu konsenzuálnej a demokratickej parlamentnej kultúry a presadzovanie ľudských práv; žiada, aby sa zistenia z činností skupiny na podporu demokracie a koordináciu volieb v konkrétnych krajinách, ako aj zistenia získané z volebných pozorovateľských misií EÚ lepšie začlenili do príslušnej práce výborov a delegácií, ako aj plenárnych schôdzí, keď sa zameriavajú na tie isté krajiny;

16.vyzýva na posilnenie koordinácie s Komisiou vrátane Generálneho riaditeľstva pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení a Generálneho riaditeľstva pre medzinárodné partnerstvá pri podpore parlamentnej demokracie na celom svete a posilňovaní inštitucionálnej podpory parlamentov; navrhuje, aby sa sieť s národnými parlamentmi na podporu demokracie, ktorú zriadil Európsky parlament, stala pravidelným inštitucionálnym miestom na koordináciu činností a využívanie odborných znalostí;

17.zdôrazňuje, že je potrebné dosiahnuť rodovú rovnováhu vo všetkých činnostiach a misiách vrátane zastúpení Európskeho parlamentu pri cestách mimo EÚ a rozšíriť odborné znalosti v oblasti rodovej rovnosti nasadením odborníkov na rodovú rovnosť v rámci opatrení a programov parlamentnej pomoci;

18.domnieva sa, že nasledujúce volebné obdobie a zriadenie budúcej Komisie by mali byť príležitosťou na posilnenie rámca medziinštitucionálnych vzťahov medzi Európskym parlamentom, ESVČ a Komisiou vrátane delegácií EÚ s cieľom posilniť parlamentnú diplomaciu a posilniť súbor nástrojov EÚ pre vonkajšiu činnosť;

19.vyzýva najmä na posilnenie dohľadu Európskeho parlamentu nad prácou v rámci činností zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ zvýšením úrovne zodpovednosti a transparentnosti ESVČ a vonkajších útvarov Komisie; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu aktualizovať vyhlásenie o politickej zodpovednosti z roku 2010 s cieľom nanovo vymedziť vzťahy medzi ESVČ a Európskym parlamentom;

20.vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby skutočne zapojili Európsky parlament do vykonávania a kontroly záležitostí strategického významu v oblasti zahraničných vecí EÚ vrátane uplatňovania reštriktívnych opatrení, ako aj do kontroly vonkajších finančných nástrojov;

21.trvá na práve Európskeho parlamentu na informácie o otázkach SZBP podľa článku 36 Zmluvy o EÚ vrátane včasného prístupu k správam, stratégiám pre jednotlivé krajiny a iným dôverným informáciám, ktorými sa riadi vykonávanie SZBP EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité čo najskôr dokončiť aktualizáciu medziinštitucionálnej dohody z 20. novembra 2002 medzi Európskym parlamentom a Radou, ktorá sa týka prístupu Európskeho parlamentu k citlivým informáciám Rady v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky;

22.zdôrazňuje, že kontrolná funkcia a právomoc Európskeho parlamentu monitorovať rokovania o medzinárodných dohodách a ich vykonávanie by mu mali priznať rozhodujúcu úlohu pri formovaní spolupráce Únie s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami a jej celkovej činnosti na medzinárodnej scéne, čo by EÚ takisto umožnilo presadzovať uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a diplomaciu v oblasti klímy v medzinárodných vzťahoch; v tejto súvislosti odsudzuje tzv. neformálne alebo ad hoc dohody, ktoré si nevyžadujú súhlas Európskeho parlamentu, a teda oslabujú jeho autoritu ako spoluzákonodarcu a jeho úlohu dohľadu;

23.zastáva názor, že veľvyslanci EÚ v strategických krajinách a osobitní zástupcovia EÚ by mali byť potvrdení až po kladnom hodnotení zo strany parlamentného Výboru pre zahraničné veci;

24.vyzýva na systematickejšiu účasť predsedov vonkajších výborov Európskeho parlamentu na zasadnutiach a podujatiach SZBP na vysokej úrovni vrátane Rady pre zahraničné veci; vyzýva na účasť spoločných delegácií ESVČ, Komisie a Európskeho parlamentu na významných multilaterálnych a regionálnych stretnutiach;

25.trvá na tom, že všetky kľúčové strategické politické dokumenty prijaté Komisiou a Radou v súvislosti s vykonávaním vonkajšej politiky EÚ by sa mali vypracovať po konzultácii s Európskym parlamentom a mali by zahŕňať úlohu Európskeho parlamentu a jeho príspevky;

26.vyzýva na posilnenie vzťahov Európskeho parlamentu s národnými parlamentmi členských štátov, ktoré majú dobré predpoklady na to, aby pôsobili ako sprostredkovatelia vo vzťahu k výkonným zložkám členských štátov; zdôrazňuje preto, že medziparlamentná konferencia o SZBP/SBOP a medziparlamentné konferencie, ktoré každoročne organizuje Podvýbor pre ľudské práva, sú dôležitým fórom na výmenu informácií a najlepších postupov medzi národnými parlamentmi a Európskym parlamentom v príslušných oblastiach a mali by sa posilniť;

27.domnieva sa, že Európsky parlament môže zohrávať jedinečnú úlohu pri približovaní zahraničnej politiky EÚ európskym občanom a pri posilňovaní jej demokratickej legitimity, a to aj prostredníctvom spolupráce so subjektmi na nižšej ako štátnej úrovni, ako sú regionálne vlády a parlamenty, a tým umožniť, aby sa viacúrovňová diplomacia v príslušných právnych a inštitucionálnych rámcoch pre zahraničnú politiku EÚ a členských štátov začlenila do vonkajšej činnosti EÚ a stavala na nej;

28.opakuje svoju výzvu na rozvoj autonómnej diplomacie EÚ, ktorá by sa riadila spoločnou diplomatickou kultúrou z pohľadu EÚ, a zdôrazňuje úlohu Európskeho parlamentu v tomto smere; domnieva sa, že realizácia pilotného projektu Európskeho parlamentu zameraného na vytvorenie európskej diplomatickej akadémie, a najmä jej budúcej a stálej štruktúry, je v tomto smere konkrétnym krokom vpred; požaduje zaručenie stálej účasti a aktívneho zapojenia Európskeho parlamentu do budúcich riadiacich alebo správnych orgánov európskej diplomatickej akadémie, ako aj do jej vzdelávacích programov a činností;

29.zastáva názor, že vzhľadom na zhoršenie situácie v oblasti dodržiavania ľudských práv a demokracie na celom svete musí Európsky parlament zohrávať osobitnú úlohu pri ochrane multilateralizmu založeného na pravidlách, demokracie a právneho štátu, pri podpore ľudských práv a politického pluralizmu, v boji proti dezinformáciám a zahraničnému zasahovaniu v krajinách mimo EÚ a pri pomoci demokraticky zvoleným parlamentom na celom svete konsolidovať ich inštitucionálne úlohy a vnútorné pracovné metódy prostredníctvom cielených programov; konštatuje, že poslanci EP sa môžu zaoberať citlivejšími otázkami, ako je porušovanie ľudských práv, vydávať verejné vyhlásenia, využívať verejné alebo súkromné komunikačné kanály alebo nadväzovať kontakty s miestnymi partnermi, keď je priestor pre tradičnú diplomaciu obmedzenejší;

30.zdôrazňuje osobitnú úlohu parlamentných orgánov pri pomoci partnerským krajinám, a najmä krajinám zapojeným do procesu rozširovania a potenciálnym kandidátskym krajinám na západnom Balkáne a vo východnom susedstve; vyzýva na posilnenie ich úlohy v procese pristúpenia k EÚ vzhľadom na špecifickú a kľúčovú úlohu, ktorú národné parlamenty zohrávajú v požadovanom reformnom procese, okrem iného prostredníctvom aproximácie právnych predpisov, dohľadu a kontaktu s občanmi; pripomína, že je potrebné, aby delegácie EÚ aktívne podporovali takúto medziparlamentnú spoluprácu v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách;

31.víta inovatívne prístupy, ako je spolupráca medzi výbormi, ktorá sa nedávno začala medzi Európskym parlamentom a Verchovnou radou Ukrajiny, a podporuje rozvoj ďalších iniciatív v tejto oblasti vzhľadom na politický význam procesu rozširovania;

32.opakuje svoju výzvu na posilnenie inštitucionálnych kapacít EÚ na preventívnu diplomaciu, predchádzanie konfliktom a mediáciu a domnieva sa, že Európsky parlament môže poskytnúť odborné znalosti a významný príspevok prostredníctvom svojich orgánov a opatrení v tejto oblasti, a to aj zapojením sa do mechanizmov včasného varovania a návštev na mieste;

33.zdôrazňuje, že široká medziparlamentná sieť, ktorú Európsky parlament vytvoril prostredníctvom svojich stálych delegácií a multilaterálnych zhromaždení, je najlepším prostriedkom na diskusiu a koordináciu pozícií s medzinárodnými partnermi na multilaterálnych fórach, napríklad v súvislosti s rezolúciami OSN, uplatňovaním hľadiska rodovej rovnosti, diplomaciou v oblasti klímy alebo pozíciami v rámci skupiny G20, ako aj na objasnenie zámerov EÚ partnerom a na presadzovanie jej činností; zdôrazňuje významný príspevok Európskeho parlamentu k práci multilaterálnych fór, okrem iného prostredníctvom jeho účasti na parlamentných samitoch G7 a G20 a na zasadnutiach Medziparlamentnej únie;

34.zdôrazňuje úlohu Európskeho parlamentu pri globálnom presadzovaní rodovej rovnosti vrátane boja proti femicíde a rodovo motivovanému násiliu a práv LGBTI osôb vo vonkajšej činnosti EÚ; poukazuje na význam poslancov pri presadzovaní rodovej citlivosti vo vonkajších vzťahoch EÚ prostredníctvom zvyšovania informovanosti, budovania kapacít a výmeny osvedčených postupov, okrem iného vrátane pridanej hodnoty zabezpečenia rodovo vyvážených parlamentov a rodového hľadiska vo fungovaní parlamentných orgánov; žiada Európsky parlament, aby v rámci svojich interakcií s partnerskými krajinami ďalej posilňoval tento dôležitý rozmer svojej parlamentnej diplomacie;

35.zastáva názor, že vzhľadom na cieľ udržateľného rozvoja č. 5 (dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie všetkých žien a dievčat) musí Európsky parlament zohrávať dôležitú úlohu pri dosahovaní kľúčových strategických kritérií rodovej rovnosti;

36.vyzdvihuje prácu Európskeho parlamentu pri podpore ratifikácie a vykonávania príslušných dohovorov OSN a iných medzinárodných dohovorov a opčných protokolov, ako je Parížska dohoda a Dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu;

37.domnieva sa, že zatiaľ čo Európsky parlament by si mal zachovať svoju úplnú autonómiu pri vykonávaní svojho programu vonkajšej politiky, spoločné ad hoc návštevy a vyhlásenia Európskeho parlamentu spolu so zástupcami Komisie a Rady v súvislosti s kľúčovým vývojom v krajinách mimo EÚ ponúkajú sľubnú oblasť na prijatie prístupu Tímu Európa; v tejto súvislosti vyzýva na začatie medziinštitucionálneho pilotného programu Tímu Európa vo vybranom počte krajín mimo EÚ; žiada, aby tento pilotný program zabezpečil plnú integráciu nástrojov Európskeho parlamentu do spoločného medziinštitucionálneho prístupu k príslušným krajinám;

38.odsudzuje rozhodnutie niektorých krajín vrátane tých, ktoré majú dohody s EÚ, zakázať delegáciám Európskeho parlamentu a jednotlivým poslancom EP vstup na niektoré alebo všetky ich územia; odsudzuje hrozby a sankcie voči poslancom EP zo strany krajín mimo EÚ; trvá na tom, aby Rada a členské štáty prijali okamžité a rázne opatrenia, v prípade potreby vrátane sankcií, ak sú orgány Európskeho parlamentu alebo jednotliví poslanci EP terčom reštriktívnych opatrení tretích krajín;

39.vyzdvihuje pozorovanie volieb ako oblasť, v ktorej je spolupráca medzi Európskym parlamentom a ESVČ najštruktúrovanejšia, pričom obe inštitúcie vykonávajú činnosti pozorovania volieb, ktoré sú viacerými spôsobmi navzájom dobre prepojené;

40.opakuje svoju výzvu na strategickejšiu koordináciu medzi inštitúciami EÚ v súvislosti s naliehavými jednotlivými prípadmi, ktoré sa týkajú obhajcov ľudských práv, novinárov alebo príslušníkov obzvlášť zraniteľných skupín; je presvedčený, že parlamentná diplomacia sa môže ukázať ako účinný a doplnkový mechanizmus spolupráce s krajinami mimo EÚ v takýchto prípadoch; požaduje vytvorenie medziinštitucionálnej pracovnej skupiny pre obhajcov ľudských práv s cieľom koordinovať európske úsilie v prioritných prípadoch obhajcov ľudských práv;

41.opakuje svoju požiadavku, aby VP/PK v spolupráci s členskými štátmi a Európskym parlamentom prijal ročný zoznam krajín, ktoré vzbudzujú vážne obavy v súvislosti s osudom obhajcov ľudských práv a aktivistov za demokraciu, čo by okrem iného umožnilo plne koordinovanú praktickú reakciu Tímu Európa na mieste; domnieva sa, že Európsky parlament by mohol zohrať rozhodujúcu úlohu tým, že využije svoje inštitucionálne a iné prostriedky na podporu tohto cieleného a spoločného prístupu;

42.naliehavo vyzýva každú delegáciu EÚ, aby propagovala prácu Európskeho parlamentu týkajúcu sa príslušnej hostiteľskej krajiny, a to aj v miestnom jazyku na svojom webovom sídle, a aby nadviazala na túto činnosť s miestnymi orgánmi a skupinami občianskej spoločnosti;

43.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a vládam a parlamentom členských štátov.