1.berie na vedomie význam regionálnych letísk v Únii pre prevádzku elektrických lietadiel na krátke a stredné vzdialenosti; zdôrazňuje potenciál regionálnych letísk ako multimodálnych inovačných uzlov a malých a stredných podnikov (MSP) v rámci celého dodávateľského reťazca, ktoré sú prospešné pre výskum a hospodársku súťaž nielen v odvetví leteckej dopravy, ale aj v iných odvetviach dopravy, ako je cestná, námorná a železničná doprava; žiada preto Komisiu, aby potvrdila svoju finančnú podporu regionálnym letiskám, najmä tým, ktoré aktívne pôsobia v oblasti elektrického letectva;

2.domnieva sa, že čistejšie, rýchlejšie a pohodlnejšie možnosti leteckej dopravy by zvýšili prepojenosť a dostupnosť v menších, izolovanejších a riedko osídlených oblastiach vrátane ostrovných a najvzdialenejších regiónov, a to najmä pokiaľ ide o prístup k verejným službám, vytváranie pracovných príležitostí a udržateľnejší cestovný ruch;

3.konštatuje, že pre najvzdialenejšie regióny bude náročné prepojiť sa s európskou pevninou prostredníctvom elektrickej leteckej dopravy z dôvodu ich odľahlosti a obmedzenej kapacity batérie lietadiel; zdôrazňuje však potenciál elektrickej leteckej dopravy pri zabezpečovaní prepojenia medzi najvzdialenejšími regiónmi, ktoré by prispelo k ich rozvoju a čiastočne zmiernilo nepriaznivé dôsledky pre ich hospodárstvo vyplývajúce z ich zložitej topografie; zdôrazňuje potrebu finančnej, vecnej a technickej podpory pre okrajové regióny s cieľom zabezpečiť, aby sa infraštruktúra potrebná na rýchle a spoľahlivé nabíjanie batérií, údržbu lietadiel eVTOL a odbornú prípravu vysokokvalifikovaných technikov a prevádzkovateľov vyvíjala primeraným tempom;

4.zdôrazňuje, že v prípade geografických prekážok môže byť úspora času pri využívaní elektrických lietadiel ako nového prostriedku verejnej dopravy, ktorý nie je závislý od existujúcich ciest alebo železničných tratí, značná; odkazuje na skúsenosti severských krajín, v ktorých sa spájajú geografické oblasti charakterizované fjordmi, jazerami a horami a nízkou hustotou obyvateľstva so silným zameraním na udržateľnú energiu Accessibility study for electric aviation.Part of the project Electric Aviation and the Effect on Nordic Regions (Štúdia o prístupnosti elektrickej leteckej dopravy – súčasť projektu Elektrická letecká doprava a jej vplyv na severské štáty)., ako aj skúsenosti najvzdialenejších regiónov, ktoré sa vyznačujú ich ostrovným charakterom, odľahlosťou, malou rozlohou a náročnými topografickými a klimatickými podmienkami; žiada Komisiu, aby tento potenciál preskúmala v úzkej spolupráci s príslušnými regiónmi a členskými štátmi;

5.domnieva sa, že elektrifikácia regionálnej leteckej dopravy by mohla posilniť hospodársku životaschopnosť zrušených leteckých spojení, zlepšiť prepojenosť, podporiť regionálny rozvoj a prilákať nové regionálne investície; zdôrazňuje dôveryhodné vyhliadky hybridizácie vzhľadom na regionálne obmedzenia leteckej dopravy súvisiace s autonómiou a počtom cestujúcich;

6.opakuje víziu Komisie vyjadrenú v stratégii Komisie v oblasti dronov 2.0, že eVTOL sa má stať základným prvkom osobnej dopravy do roku 2030 tým, že sa integruje do existujúcich dopravných systémov a prispeje k dekarbonizácii EÚ a zároveň minimalizuje akékoľvek nepriaznivé vplyvy na životné prostredie Tamže.; zdôrazňuje skutočnosť, že napriek rýchlemu technologickému vývoju sú eVTOL v súčasnosti stále obmedzené na šesť sedadiel, zatiaľ čo elektrické lietadlá s pevnými krídlami sú už schopné prepravovať viac cestujúcich na existujúcich aj nových mestských leteckých trasách; vyzýva Komisiu, aby rozlišovala medzi týmito dvoma možnosťami, keďže používajú rôzne technológie a slúžia rôznym trhom; je presvedčený, že eVTOL aj elektrické lietadlá s pevnými krídlami sa musia považovať za doplnkové formy novej mestskej leteckej mobility;

7.zdôrazňuje, že lietadlá s elektrickými motormi spôsobujú takmer nulové prevádzkové znečistenie, čo znamená zníženie miestnych emisií, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť zdravie občanov žijúcich v blízkosti letísk; domnieva sa preto, že najmä pre lietadlá s nízkymi decibelmi by mali byť postupy na získanie povolení súvisiacich s hlukom alebo výnimiek z obmedzení letov zjednodušené; zdôrazňuje, že zníženie hluku dosiahnuté prostredníctvom nízkodecibelového elektrického letectva môže zlepšiť situáciu niektorých letísk a neďalekých obytných oblastí;

8.zdôrazňuje, že je potrebné využiť potenciál výrazne nižších hladín hluku elektrických a hybridných elektrických lietadiel; naliehavo vyzýva priemysel, aby využil prácu EASA pri definovaní prvej technickej špecifikácie ochrany životného prostredia https://www.easa.europa.eu/en/newsroom-and-events/press-releases/easa-publishes-worlds-first-proposal-assessment-and-limitation. pre posudzovanie hluku určitých lietadiel eVTOL, ktorej cieľom je poskytnúť európskym občanom vysokú a jednotnú úroveň ochrany životného prostredia a uľahčiť ich integráciu do leteckého ekosystému a mestského prostredia;

9.je pevne presvedčený, že elektrické a hybridné elektrické lietadlá majú významný potenciál na zníženie emisií skleníkových plynov v leteckej doprave a nové možnosti mestskej mobility; víta prácu, ktorú doteraz vykonala EASA na lietadlách eVTOL, ktoré slúžia ako aerotaxi, na návrhu potrebnej pozemnej infraštruktúry pre bezpečnú prevádzku mestskej leteckej mobility EASA, Vertiports. Prototype Technical Specifications for the Design of VFR Vertiports for Operation of with Manned VTOL-Capable Aircraft Certified in the Enhanced Category (PTS-VPT-DSN), marec 2022. a na úprave regulačného rámca v oblasti letectva s cieľom uľahčiť vstup lietadiel, ktoré používajú elektrický a vodíkový pohon, na trh; zdôrazňuje kľúčovú úlohu EASA pri osvedčovaní týchto typov lietadiel, pretože by mohla urýchliť ich vývoj; podporuje komercializáciu lietadiel šetrných k životnému prostrediu využívajúcich alternatívne technológie pohonu s cieľom doplniť opatrenia zavedené v rámci iniciatív v oblasti udržateľných leteckých palív; vyzýva Komisiu, aby v budúcnosti prijala opatrenia, ktoré zabezpečia, aby elektrické lety slúžili na krátke regionálne trasy na účely záväzkov vyplývajúci zo služieb vo verejnom záujme podľa platných pravidiel EÚ;

10.domnieva sa, že zatiaľ čo lety na krátke a stredné vzdialenosti tvoria len zlomok emisií, každá elektrifikovaná trasa predstavuje zníženie klimatickej a environmentálnej stopy leteckej dopravy a je hodnotnou investíciou; trvá na tom, že združovanie potrebných investícií sa musí začať už teraz;

11.domnieva sa, že ciele v oblasti nízkych a nulových emisií sa dosiahnu aj pomocou hybridných elektrických technológií vyvinutých pre regionálne a medzinárodné lety na krátke a stredné vzdialenosti prevádzkované na účely komerčnej leteckej dopravy aj leteckej dopravy na obchodné účely, a vyzýva na potrebné investície do výskumu a vývoja v oblasti navrhovania lietadiel a pohonných systémov, batérií a iných hybridných riešení; konštatuje, že v súvislosti s komercializáciou elektrického letectva by členské štáty mali zvážiť revíziu svojich právnych predpisov zakazujúcich lety na krátke a stredné vzdialenosti;

12.konštatuje, že zásadné potreby súvisiace s výmenou lietadiel civilného letectva predstavujú výzvu a vyžadujú si značné finančné investície a zároveň predstavujú významnú trhovú príležitosť, ktorá by mohla viesť k vytváraniu nových pracovných miest a zručností pre celé odvetvie dopravy v Európe;

13.trvá na tom, že rozvoj elektrickej leteckej dopravy na komerčné využitie si vyžaduje účinnú finančnú a regulačnú podporu na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ; zdôrazňuje veľmi pozitívne výsledky dosiahnuté pomocou verejného obstarávania a považuje ho za účinný nástroj na elektrifikáciu odvetvia bez narušenia trhu;

14.vyzýva členské štáty, aby preskúmali trhové stimuly a prínosy pre príslušných výrobcov elektrických lietadiel, prevádzkovateľov a MSP s cieľom podporiť vývoj a prijatie tejto ekologickej technológie; domnieva sa, že tieto stimuly a výhody pre elektrické letecké komponenty, elektrickú energiu a emisné kredity môžu stimulovať rast trhu;

15.konštatuje, že v celej Európe sa prevádzkuje mnoho letov na krátke a stredné vzdialenosti; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s Eurocontrolom a EASA určila letové trasy, ktoré sú najvhodnejšie na úplnú elektrifikáciu a ktoré by viedli k výraznejšiemu zníženiu emisií CO2, pretože to pomôže príslušným letiskám začať s potrebnými úpravami; zdôrazňuje, že vodík môže zohrávať významnú úlohu pri znižovaní emisií; poukazuje na to, že spoločnosti vkladajú svoje nádeje do elektrických lietadiel v prípade menších riešení a do lietadiel na vodíkový pohon v prípade väčších riešení;

16.považuje za potrebné preskúmať možnosť úpravy existujúcich pravidiel EÚ štátnej pomoci s cieľom umožniť vytvorenie cieleného investičného rámca, ktorý bude vychádzať z verejného a súkromného financovania na podporu vznikajúceho odvetvia eVTOL náročného na zdroje s cieľom posilniť strategickú autonómiu Európy v tejto oblasti, keďže eVTOL sa musia stať strategickou súčasťou odvetvia dopravy;

17.domnieva sa, že spoločnosti EÚ pôsobiace v oblasti elektrifikácie odvetvia leteckej dopravy by mali užšie spolupracovať s vnútroštátnymi orgánmi a orgánmi EÚ s cieľom vytvoriť integrovaný technický plán a zaviesť spoločné výskumné programy; víta prácu vykonanú v rámci aliancie pre letectvo s nulovými emisiami; zdôrazňuje, že táto spolupráca je nevyhnutná pre to, aby si EÚ udržala vedúce postavenie v priemysle a konkurencieschopnosť na medzinárodnej scéne;

18.konštatuje, že menšie elektrické lietadlá sa môžu prevádzkovať z existujúcich kratších a jednoduchších vzletových a pristávacích dráh, čo by mohlo v budúcnosti znížiť potrebu rozsiahlej a nákladnej infraštruktúry;

19.zdôrazňuje, že plánovanie a pripravenosť energetickej infraštruktúry je kľúčovým faktorom pri rozhodovaní o využívaní elektrickej leteckej dopravy a leteckej dopravy na báze vodíka, keďže zaviesť elektrické letectvo bude možné až keď bude infraštruktúra pripravená a otestovaná; konštatuje, že po prechode na alternatívne pohonné systémy by existujúce veľké letiská mohli do roku 2050 spotrebovať 5 – 10-krát viac elektrickej energie ako dnes Target True Zero:Delivering the Infrastructure for Battery and Hydrogen-Powered Flight (Cieľ skutočne nulovej bilancie emisií: zavedenie infraštruktúry pre lety poháňané batériami a vodíkom), Svetové ekonomické fórum, apríl 2023, s. 10 – 15., a konštatuje, že infraštruktúra pre elektrické lietadlá a elektrifikácia miest, ako sú letiská, ešte neboli dostatočne rozvinuté; poukazuje na to, že na uspokojenie očakávaného dopytu po energii musia byť prvé prvky infraštruktúry na letiskách zavedené do roku 2025, a vyzýva na zabezpečenie potrebných investícií; v tejto súvislosti ďalej zdôrazňuje, že na zabezpečenie riadneho zavedenia elektrických lietadiel musia Komisia a členské štáty riadne vykonávať nariadenie o infraštruktúre pre alternatívne palivá (ďalej len „AFIR“) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1804 z 13. septembra 2023 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá a o zrušení smernice 2014/94/EÚ (Ú. v. EÚ L 234, 22.9.2023, s. 1). s cieľom ďalej podporovať elektrifikáciu lokalít; v tejto súvislosti zdôrazňuje užitočnosť špecializovaných projektov financovania infraštruktúry, ako je Nástroj na prepájanie Európy v oblasti dopravy a energetiky; pripomína, že podľa AFIR musí Komisia na konci roka 2026 a potom každých päť rokov vyhodnotiť súčasný stav a budúci vývoj trhu s vodíkom a elektrickým pohonom; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili vykonanie tohto hodnotenia vrátane štúdie uskutočniteľnosti zavádzania príslušnej infraštruktúry na pohon lietadiel, po ktorej bude nasledovať plán zavádzania infraštruktúry pre alternatívne palivá na letiskách, najmä pre elektrické nabíjacie stanice a vodíkové čerpacie miesta; nabáda priemyselné odvetvia na celosvetovej úrovni, aby sa čo najskôr dohodli na globálnych normách pre pozemné nabíjacie stanice pre lietadlá na stojisku;

20.vzhľadom na to, že technologické trendy sa v rôznych odvetviach dopravy uberajú rovnakým smerom, víta existujúce medziodvetvové partnerstvá v oblasti výskumu a vývoja Airbus and Renault Group to advance research on electrification (Airbus a Renault Group napredujú v oblasti výskumu elektrifikácie). medzi leteckým a automobilovým priemyslom (v oblasti vývoja novej generácie batérií a palivových článkov), leteckou dopravou a lodnou dopravou (v oblasti využívania alternatívnych palív) a leteckou dopravou a železnicami (v oblasti elektrických rozvodných systémov);

21.poukazuje na to, že zatiaľ čo elektrické a hybridné elektrické lietadlá sú veľmi sľubné pre udržateľnejšiu budúcnosť letectva, ich súčasná generácia batérií predstavuje významné výzvy, najmä pokiaľ ide o hmotnosť a energetickú hustotu; konštatuje, že tieto obmedzenia majú vplyv na dolet, kapacitu užitočného zaťaženia a celkovú účinnosť elektrických lietadiel;

22.pripomína, že prevádzka elektrických lietadiel zahŕňa prísne požiadavky na batérie, pričom uprednostňuje bezpečnosť, ale zároveň vyžaduje, aby boli ľahké, kompaktné, rýchlo nabíjateľné a poskytovali vysoký výkon potrebný pre vzlet a stúpanie; zdôrazňuje, že takéto vysokovýkonné batérie si vyžadujú kritické suroviny, ktoré v Európe často nie sú k dispozícii; vyzýva letecký priemysel, aby pripojil k úsiliu týchto iných odvetví o zabezpečenie udržateľného dodávateľského reťazca;

23.pripomína, že podmienky nadmorskej výšky špecifické pre leteckú dopravu predstavujú pre batérie osobitné technické obmedzenia v porovnaní s inými druhmi dopravy;

24.zdôrazňuje potenciál leteckej dopravy poháňanej vodíkom založenej na palivových článkoch, ktorá je alternatívnou formou elektrického letectva, najmä pokiaľ ide o autonómiu; zdôrazňuje, že neustále zdokonaľovanie technológie batérií a palivových článkov v spojení s energeticky účinnejšími návrhmi lietadiel môžu zabezpečiť lepšie environmentálne vlastnosti; opätovne zdôrazňuje, že medzi najväčšie technologické výzvy, ktorým toto odvetvie v súčasnosti čelí, patrí hmotnosť a rozmery batérií, maximálny výkon palivových článkov, elektrické rozvodné systémy a tepelné systémy, integrácia draka lietadiel a zlepšenie aerodynamiky;

25.zdôrazňuje, že zvýšené používanie batérií v letectve si bude vyžadovať okamžité zriadenie recyklačného priemyslu EÚ, ktorý bude zlučiteľný s potrebami tohto odvetvia, aby sa zabránilo vytváraniu nových závislostí od krajín mimo EÚ;

26.pripomína, že letecký priemysel nie je len dôležitým faktorom umožňujúcim hospodársku činnosť, ale aj jedným z najúspešnejších odvetví špičkových technológií v EÚ; žiada Komisiu o proaktívne politiky na podporu a rozvoj priemyslu v úzkej spolupráci s existujúcimi fórami, ako je Poradný výbor pre výskum a inováciu v oblasti európskeho letectva (ACARE) a aliancia pre letectvo s nulovými emisiami; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že existujúce nariadenia EÚ v tejto oblasti nebudú navzájom protichodné a nebudú brániť leteckému priemyslu v rozvoji jeho projektov dekarbonizácie a elektrifikácie;

27.domnieva sa, že na posilnenie elektrických letov je potrebné ďalšie zosúladenie medzi ekosystémom leteckého a obranného priemyslu a energetickým ekosystémom; konštatuje, že Komisia pracuje na samostatných spôsoboch transformácie pre oba ekosystémy; uznáva mimoriadny význam spôsobov transformácie, ktoré priemyslu umožnia účinne premietnuť ambície v oblasti klímy do konkrétnych opatrení, čím sa zachová a vytvorí hodnota pre našu spoločnosť, našu planétu a podniky; je však znepokojený rozdielnymi spôsobmi transformácie oboch ekosystémov, najmä vzhľadom na spoločnú nevyhnutnosť vytvoriť dostatočne stabilné elektrické siete a zabezpečiť cenovú dostupnosť čistej elektrickej energie, a to aj pre elektrifikáciu lietadiel; vzhľadom na uvedené skutočnosti zdôrazňuje význam spoločnej stratégie pre elektrické lietadlá a naliehavo vyzýva Komisiu, aby podnikla proaktívne kroky na formulovanie takejto stratégie; okrem toho vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti iniciovala spoločný štruktúrovaný dialóg medzi Generálnymi riaditeľstvami pre mobilitu a dopravu a pre energetiku a aby ho dokončila pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2024. Nová budúca Komisia ho bude v roku 2024 môcť použiť ako referenciu pre budúce nariadenia;

28.pripomína, že aliancia pre letectvo s nulovými emisiami bola vytvorená z iniciatívy Komisie s cieľom zhromaždiť všetkých súkromných a verejných partnerov v celom leteckom ekosystéme na prípravu uvedenia lietadiel na vodíkový a elektrický pohon do komerčnej prevádzky; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s alianciou pre letectvo s nulovými emisiami a podporovala ju pri rozvoji poznatkov o elektrickom letectve; konštatuje, že v tejto súvislosti by sa mohli využiť akadémie zručností v rámci aktu o emisne neutrálnom priemysle, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ich podporovali;

29.zdôrazňuje súčasný nedostatok zručností v oblasti elektrotechniky a systémového inžinierstva; pripomína, že súťaž Európskej únie pre mladých vedcov by sa mohla použiť ako referenčný bod na vypracovanie tematickej súťaže EÚ pre mladé talenty pre všetky priemyselné ekosystémy vrátane elektrických letov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili informovanosť o príležitostiach v oblasti ekologických kariér v letectve a aby v tejto súvislosti podporovali vnútroštátne projekty a projekty EÚ;

30.víta zámer Komisie vytvoriť útvary pre koordináciu výziev v rámci existujúcich nástrojov EÚ a úverov Európskej investičnej banky (ďalej len „EIB“) na podporu nového hlavného projektu týkajúceho sa technológií bezpilotných lietadiel; naliehavo vyzýva EIB, aby predstavila a zaviedla cielené nástroje financovania určené na posilnenie vznikajúceho európskeho odvetvia elektroleteckej dopravy a na podporu jeho potrieb, pričom uznáva jeho kapitálovo náročnú povahu a jedinečné požiadavky a uznáva, že zavádzanie eVTOL si bude vyžadovať aj investície do pozemnej infraštruktúry vrátane vertiportov a nabíjacej infraštruktúry;

31.vyjadruje znepokojenie nad tým, že rozpočet plánovaný pre CAJU v rámci programu Horizont Európa je hlboko pod úrovňou jeho ambícií; pripomína, že úroveň inovácií spojená s každým projektom je veľmi vysoká a že podpora musí byť primeraná a nepretržitá v rámci nového viacročného finančného rámca od roku 2027; domnieva sa, že CAJU by sa mal podporovať aj v tom, aby riadil elektrickú leteckú dopravu a uprednostňoval financovanie inovačných projektov v oblasti leteckej dopravy s nulovými emisiami, ako sú elektrické lietadlá a lietadlá na vodíkový pohon; poukazuje na to, že nové financovanie je potrebné na prekročenie úrovne technologickej pripravenosti 6 s cieľom uviesť technológie na trh; víta nedávne oznámenie Spojeného kráľovstva ako krajiny pridruženej k programu Horizont Európa, ktoré posilní naše spoločné úsilie o čisté letectvo;

32.vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek značnému úsiliu a záväzku, ktoré požaduje odvetvie letectva v úsilí o dekarbonizáciu, neexistuje osobitný fond EÚ pre leteckú dopravu, ktorý by bol výslovne určený na podporu letectva; vyzýva Komisiu, aby vyhlásila osobitné výzvy na financovanie projektov na podporu elektrifikácie a opatrení na zníženie celkového vplyvu leteckej dopravy; pripomína však, že inovačný fond v rámci ETS a využívanie rozdielových zmlúv v oblasti uhlíka sú dôležitými nástrojmi na zavádzanie technológií do priemyselného rozsahu, ktoré by mohli pripraviť pôdu pre elektrickú a vodíkovú leteckú dopravu; pripomína smernicu (EÚ) 2023/959 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/959 z 10. mája 2023, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii a rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 o zriadení a prevádzke trhovej stabilizačnej rezervy systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii (Ú. v. EÚ L 130, 16.5.2023, s. 134)., ktorou sa zmenila smernica 2003/87/ES a rozšírila škála projektov oprávnených na financovanie v rámci inovačného fondu tak, aby zahŕňala širšiu škálu produktov, procesov a technológií s nulovými emisiami uhlíka;

33.zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť tepelné riadenie batérií a riadenie nabíjania a výmeny batérií, ako aj urýchliť rozvoj odvetvia recyklácie batérií; vyzýva Komisiu, aby investovala do výskumu a vývoja batérií novej generácie s pevným elektrolytom, ktoré poskytujú dvakrát toľko energie ako lítiovo-iónové batérie a približne trikrát vyšší potenciál uskladňovania energie; vyzýva preto Komisiu, aby prostredníctvom nástrojov, ako je akt o emisne neutrálnom priemysle a Európska aliancia pre batérie, podporovala znižovanie závislosti v dodávateľskom reťazci batérií a zabezpečenie dostatočných dodávok kritických surovín, čím sa zníži naša závislosť od vonkajších zdrojov v oblasti batérií; nabáda Komisiu a členské štáty, aby súbežne rozvíjali strategické partnerstvá s podobne zmýšľajúcimi krajinami mimo EÚ v oblasti surovín pre letectvo;

34.vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súlad medzi rozvojom elektrickej dopravy a mobility, požadovanou infraštruktúrou a politikami EÚ zameranými na zvýšenie európskej výrobnej kapacity batérií vrátane dodávok surovín a progresívnych materiálov potrebných na výrobu batérií; vyzýva preto Komisiu, aby zrevidovala strategický akčný plán pre batérie, ktorý spája uvedené aspekty a konkrétne zahŕňa zavedenie kvantifikovaných a časovo ohraničených cieľov pre výrobu batérií v EÚ; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vzhľadom na uvedené skutočnosti v spolupráci s priemyslom identifikovali potenciálne synergie s odvetvím cestnej dopravy s cieľom maximalizovať verejné a súkromné investície, najmä do výroby a recyklácie batérií a palivových článkov;

35.vyzýva Komisiu, aby vytvorila politický rámec, ktorý podporí zavádzanie technológií elektrických lietadiel, ako je nasmerovanie časti príjmov z ETS v leteckej doprave alebo akéhokoľvek zdaňovania leteckej dopravy do spoločného podniku CAJU v súlade s návrhom smernice o zdaňovaní energie Smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51).;

36.vyzýva Komisiu, aby vytvorila stratégiu na zabezpečenie zavádzania potrebnej infraštruktúry pre elektrické letectvo vrátane výroby elektrickej energie, pripojenia k sieti a nabíjacej infraštruktúry úmernej zavádzaniu elektrických lietadiel; pripomína, že nedostatok čistého vodíka a nedostatočná infraštruktúra by mohli oddialiť uvedenie lietadiel na vodíkový pohon do prevádzky; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala cielenú stratégiu pre výrobu a skladovanie vodíka;

37.vyzýva agentúru EASA, aby pokračovala v práci na stanovení certifikačných noriem a postupov, ktoré umožnia, aby elektrické a hybridné elektrické lietadlá boli životaschopné a aby sa výrazne skrátil čas uvedenia takýchto lietadiel na trh; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti poskytla potrebné zdroje, najmä personál;

38.vyzýva Komisiu, aby vypracovala európsku stratégiu pre koordinovaný prístup k vývoju, certifikácii a zavádzaniu novej generácie lietadiel vrátane lietadiel eVTOL s cieľom zvýšiť informovanosť európskych občanov o jej výhodách a podporiť súkromné a verejné investície pri súčasnom zachovaní technologickej základne a vedúceho postavenia v Európe; domnieva sa, že elektrické letectvo je prísľubom udržateľnejšej budúcnosti leteckej dopravy a že cielená informačná kampaň má zásadný význam pre zvyšovanie informovanosti verejnosti o jej potenciálnych prínosoch a vplyve;

39.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.