1.víta zosúladenie programov Interreg NEXT s programami Interreg, pretože to má potenciál zjednodušiť postupy, posilniť synergie medzi programami a zvýšiť účinnosť európskych investícií; zdôrazňuje však potrebu jednoduchších postupov v rámci hodnotiacej fázy, ako aj fázy realizácie projektov so silnejším zameraním na kvantifikovateľné výsledky v prípade potreby a celkový vplyv na rozvoj regiónov a život občanov;

2.zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány zohrávajú kľúčovú úlohu pri cezhraničnej spolupráci so susednými krajinami vďaka svojej znalosti geografickej, kultúrnej, jazykovej a spoločenskej situácie, príležitostí, obmedzení a spoločných výziev;

3.zdôrazňuje význam cezhraničných projektov vrátane projektov „ľudia ľuďom“ z hľadiska zbližovania ľudí, a tým vzniku nového potenciálu pre udržateľný miestny rozvoj a cezhraničnú spoluprácu; zdôrazňuje význam cezhraničných investícií na posilnenie inovácií, transferu technológií, spoločných riešení a synergií medzi rôznymi programami, a tým aj na zvýšenie územnej súdržnosti presahujúcej administratívne hranice a posilnenie solidarity;

4.zdôrazňuje, že pridelené finančné prostriedky na obdobie 2021 – 2027 nie sú ani zďaleka optimálne, a následne zdôrazňuje, že je dôležité posilniť financovanie týchto programov; víta väčšiu zodpovednosť tretích krajín za vymáhanie prostriedkov od príjemcov zo súkromného sektora; vyzdvihuje význam právneho štátu a rovnakých podmienok pre všetkých príjemcov, či už verejných alebo súkromných, a zdôrazňuje potrebu podporiť zapojenie súkromných investorov – popri verejných investíciách – do udržateľného rozvoja pohraničných regiónov a tretích krajín, a to sprístupnením väčšieho objemu finančných prostriedkov;

5.víta možnosť riadiacich orgánov zasielať údaje Komisii elektronicky, ale zároveň poukazuje na to, že častejšie zasielanie údajov by nemalo viesť k väčšej byrokratizácii; zdôrazňuje preto význam interoperabilných systémov, ktoré by mohli automaticky zasielať údaje do spoločnej databázy, a podporuje Komisiu v ďalšom rozvoji spolupráce s tretími krajinami v tomto sektore;

6.vyjadruje znepokojenie, že veľké infraštruktúrne projekty už nebudú podliehať schváleniu Komisie;

7.víta zrušenie obmedzenia financovania veľkých infraštruktúrnych projektov zo strany EÚ a domnieva sa, že udržateľný rozvoj infraštruktúry prispieva k sociálno-ekonomickému rastu v cezhraničných regiónoch; zároveň zdôrazňuje potrebu zapojiť verejný aj súkromný sektor, čo by mohlo viesť k väčším inováciám a rozvoju infraštruktúry v odvetví energetiky, dopravy, komunikácií a digitalizácie;

8.poukazuje na to, že hlavné výzvy, ktorým EÚ čelí, možno riešiť aj podporou cezhraničnej spolupráce medzi susednými regiónmi (napr. udržateľná budúcnosť Stredozemného mora, Čierneho mora, Baltského mora a iných morských oblastí; udržateľná budúcnosť Álp, Pyrenejí, Karpát a iných pohorí; udržateľná budúcnosť veľkých povodí Rýna, Dunaja, Másy atď.).

9.zdôrazňuje, že cezhraničná spolupráca predstavuje dôležitú fázu predvstupového procesu do EÚ, ktorý nabáda kandidátske krajiny k výmene skúseností a spoznávaniu vnútorného fungovania EÚ; zdôrazňuje, že to pomáha priblížiť iniciatívy a ciele EÚ kandidátskym krajinám, vymieňať si skúsenosti a začať proces hospodárskej a sociálnej konvergencie; zdôrazňuje, že kandidátske krajiny, ktoré sa zapojili do cezhraničnej spolupráce, budú v čase pristúpenia k EÚ už oboznámené s programami a projektmi EÚ;

10.zdôrazňuje kľúčovú úlohu cezhraničnej spolupráce pri udržateľnom riadení prírodných zdrojov a výziev súvisiacich so zmenou klímy vrátane prírodných katastrof, životného prostredia, biodiverzity a potravinovej bezpečnosti, ako aj ekosystémov v pohraničných oblastiach; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam prevencie a rozvoja miestnych a regionálnych plánov opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy naprieč hranicami; zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť úsilie v boji proti zmene klímy a posilniť zmierňovanie zmeny klímy najmä v týchto regiónoch s cieľom dosiahnuť súlad s klimatickými cieľmi EÚ;

11.zdôrazňuje potenciál cezhraničnej spolupráce, najmä v redšie osídlených cezhraničných oblastiach, a to v oblastiach, ako sú energia z obnoviteľných zdrojov a obehové hospodárstvo, a vyzýva na lepšie využívanie existujúcich príležitostí na rozvoj udržateľného hospodárstva a kvalitných pracovných miest;

12.víta pozastavenie cezhraničnej spolupráce s Ruskom a Bieloruskom ako dôsledok ruskej útočnej vojny proti Ukrajine, ako aj presmerovanie finančných prostriedkov na Ukrajinu a do Moldavskej republiky, čo zásadne zmenilo európsku bezpečnostnú architektúru; zdôrazňuje preto potrebu spolupráce v oblasti bezpečnostnej politiky s cieľom dosiahnuť spoločné ciele spoľahlivého kolektívneho odrádzania a obrany v rámci cezhraničnej spolupráce;

13.upozorňuje na zložitú situáciu v regiónoch so spoločnou hranicou s Ruskom a Bieloruskom po pozastavení cezhraničnej spolupráce s týmito krajinami a nabáda Komisiu, aby úzko spolupracovala s dotknutými členskými štátmi pri hľadaní udržateľných riešení sociálnych a hospodárskych problémov v týchto regiónoch;

14.žiada, aby sa finančné prostriedky z cezhraničných programov použili na rozvoj udržateľnej dopravnej infraštruktúry vrátane výstavby železničných spojení a skladovacích zariadení v blízkosti hraníc EÚ s Ukrajinou a Moldavskou republikou s cieľom zefektívniť tok tovaru a obilnín, a zabezpečiť tak celosvetovú potravinovú bezpečnosť, prispieť k podpore rozvoja udržateľného hospodárstva v oboch krajinách a pomôcť členským štátom v prvej línii, ako aj Moldavsku a Ukrajine pri riešení týchto výziev;

15.uznáva význam podpory miestnej a regionálnej kultúry, ochrany kultúrneho dedičstva a vzdelávacích a hospodárskych výmen medzi pohraničnými regiónmi s cieľom posilniť vzájomné pochopenie zvyklostí susedov a vytvoriť významné stimuly pre viacjazyčné vzdelávanie; zdôrazňuje význam inkluzívneho vzdelávania v súvislosti s demokratickými hodnotami a potrebu podporovať vyššiu kvalitu v tejto oblasti;

16.vyzýva na podporu udržateľnejších infraštruktúrnych projektov, ktoré prispievajú k zlepšeniu prepojenosti cezhraničných regiónov, podpore mobility v týchto regiónoch a medzi nimi a zlepšeniu kvality života a príležitostí pre obyvateľov týchto regiónov, a takisto projektov zameraných na potrebu infraštruktúry;

17.uznáva obrovské úsilie národných vlád, regionálnych a miestnych orgánov a občianskej spoločnosti v členských štátoch EÚ nachádzajúcich sa v blízkosti Ukrajiny, ako aj úsilie Moldavskej republiky o prijatie vysídlených Ukrajincov a riešenie všetkých výziev vyplývajúcich z ruskej útočnej vojny vrátane otázky obilia z Ukrajiny a nedostatočnej dopravnej infraštruktúry; v tejto súvislosti žiada, aby sa poskytla primeraná podpora, a to aj prostredníctvom programov cezhraničnej spolupráce, s cieľom uspokojiť vznikajúce potreby;

18.zdôrazňuje, že hoci Moldavská republika nevedie otvorenú vojnu s Ruskom, takisto sa v nej nachádzajú konfliktné oblasti podporované Ruskom a prijala veľký počet ukrajinských utečencov, a že ukončenie obchodných vzťahov s Ruskom do veľkej miery ovplyvnilo hospodársku a sociálnu situáciu v Moldavsku; preto zdôrazňuje, že spoľahlivé investície a otvorený trh sú veľmi potrebné a že spoločné projekty sú viac než vítané vo všetkých hospodárskych a sociálnych oblastiach;

19.je pobúrený stratou ľudských životov a ničením domovov a infraštruktúry na Ukrajine; zdôrazňuje aktívnu úlohu, ktorú by programy cezhraničnej spolupráce a Nový európsky Bauhaus mali zohrávať pri udržateľnej obnove po vojne, a naliehavú potrebu podporovať miestne a regionálne orgány na Ukrajine a zároveň ďalej pomáhať susedným regiónom a podporovať intenzívnejšiu spoluprácu;

20.víta iniciatívu na začlenenie Ukrajiny do programu Európskej územnej spolupráce URBACT a pristúpenie Ukrajiny a Moldavskej republiky ako pozorovateľských členov Európskej siete na pozorovanie územného rozvoja a súdržnosti (ESPON);

21.odsudzuje, že Rusko využíva svoje zdroje energie ako prostriedok politického a hospodárskeho nátlaku; žiada rýchle vyšetrovanie hospodárskej spolupráce s Ruskom v sektoroch energetiky niektorých členských štátov, ako aj ďalšie opatrenia na podporu udržateľných zdrojov energie a zvýšenie energetickej efektívnosti s cieľom znížiť závislosť od Ruska v tých členských štátoch, ktoré výrazne obmedzili spoluprácu s agresorom a boli ovplyvnené sankciami, vrátane susedných krajín;

22.vyjadruje poľutovanie nad zvýšeným vplyvom Ruska v susedných krajinách, najmä prostredníctvom využívania manipulácie a dezinformácií v tradičných aj online sociálnych médiách, a vyzdvihuje význam posilnenej spolupráce s týmito krajinami, najmä v sektoroch vzdelávania a kultúry s cieľom informovať a vzdelávať občanov o demokratických hodnotách;

23.zdôrazňuje, že je dôležité poskytnúť programu väčšiu finančnú podporu vzhľadom na bezpečnostné výzvy v Čiernom mori, ktoré vyplývajú z ruských útokov a blokády morských prístavov a prístavov na Dunaji, ktorých účelom je zabrániť preprave obilia nevyhnutnej pre ukrajinské hospodárstvo; zdôrazňuje bezpečnostné riziko, ktoré tieto útoky predstavujú pre členské štáty hraničiace s Ukrajinou;

24.zdôrazňuje potenciál čiernomorských zdrojov energie, ktoré môžu prispieť k udržateľnej energetickej budúcnosti aj v EÚ; zdôrazňuje, že napriek svojmu potenciálu zostávajú obnoviteľné zdroje energie vo veľkej miere nevyužité;

25.domnieva sa, že program Interreg NEXT pre oblasť Čierneho mora by mal uľahčiť udržateľný hospodársky rozvoj a účinné riadenie spoločných zdrojov;

26.zdôrazňuje význam rozvoja udržateľného cestovného ruchu v pobrežných regiónoch Čierneho mora a zasadzuje sa za to, aby všetci zapojení aktéri zaujali zodpovedný prístup k ochrane životného prostredia;

27.vyzýva, aby sa veľká pozornosť venovala najmä Čiernemu moru, posilnila sa regionálna spolupráca v záujme riešenia bezpečnostných otázok, a to aj tých, ktoré sa týkajú regionálnych konfliktov a energetickej bezpečnosti, a podporovali sa projekty na modernizáciu prístavov a súvisiacej infraštruktúry a zvýšenie ich spojení s existujúcimi dopravnými uzlami; vyzýva preto najmä na ich prepojenie s koridormi TEN-T;

28.trvá na tom, aby sa prijala súdržná stratégia pre oblasť Čierneho mora a aby sa rozvíjali synergie s programom pre Dunaj na roky 2021 – 2027;

29.zdôrazňuje význam silných hospodárskych a sociálnych partnerstiev s tretími krajinami z oblasti Stredozemného mora; víta, že rastie počet krajín, ktoré sa zúčastňujú na programoch Interreg Euro-MED 2021 – 2027;

30.žiada koordinovanejšie a efektívnejšie využívanie existujúcich fondov v rámci súčasných sociálnych, klimatických a environmentálnych pravidiel s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť stredomorskej oblasti a zároveň podporiť potenciál energie z obnoviteľných zdrojov na pevnine a na mori;

31.domnieva sa, že cezhraničné programy musia zohrávať aktívnu úlohu pri riešení spoločných bezpečnostných výziev a viesť k regionálnej stabilite;

32.vyzýva na riadenie migračných tokov a boj proti neregulárnej migrácii a obchodovaniu s ľuďmi, a to aj tým, že sa budú financovať projekty zamerané na prijímanie a poskytovanie starostlivosti a odbornej prípravy migrantom s cieľom pomôcť im čeliť výzvam konkurenčného hospodárskeho prostredia a lepšie pochopiť a rešpektovať európske hodnoty pri súčasnej podpore inkluzívnosti na oboch stranách Stredozemného mora;

33.uznáva kľúčovú úlohu výskumu a inovácií pri predchádzaní rizikám prírodných katastrof, udržateľnom hospodárení s vodami a znižovaní emisií CO2 a zdôrazňuje potrebu uprednostniť projekty, ktoré majú kvantifikovateľné ciele z hľadiska hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho vplyvu;

34.zdôrazňuje, že napriek svojmu potenciálu zostávajú obnoviteľné zdroje energie vo veľkej miere nevyužité a že tento potenciál by sa mal stimulovať okrem iného aj zapojením MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou;

35.víta stratégiu pre morské oblasti WestMed v západnom Stredozemí a programy Interreg, ako je MARITTIMO, ako dobré príklady priamej a diverzifikovanej spolupráce, a to aj na regionálnej úrovni, so spoločnými cieľmi;

36.víta pokrok dosiahnutý v rámci jadransko-iónskej makroregionálnej stratégie (EUSAIR), ktorá zmobilizovala členské krajiny a ich regióny, tretie krajiny a ich miestne orgány; považuje EUSAIR za úspešný príklad, keď sa Únia ukázala ako hnacia sila a vektor otvorenosti; trvá na tom, že tieto zásady a podobný spoločný prístup sa musia uplatňovať aj na ostatné oblasti Stredozemného mora;

37.vyzýva Európsku radu, aby požiadala Komisiu, aby predložila podrobnú makroregionálnu stratégiu pre Stredozemie, v ktorej zohľadní svoj nový program pre Stredozemie, a najmä jeho oddiel 5 (Zelená transformácia: odolnosť voči zmene klímy, energetika a životné prostredie), a prijala ju; vyjadruje poľutovanie nad neustálym zhoršovaním stavu životného prostredia v celej oblasti Stredozemného mora, stratou biodiverzity a nárastom znečistenia ovzdušia a morí, najmä plastovým odpadom a odpadom z domácností, a žiada, aby sa týmto javom zabránilo, obmedzili sa a zvládli prostredníctvom podpory obehového hospodárstva;

38.konštatuje, že existencia rôznych právnych a inštitucionálnych rámcov vytvára ďalšie prekážky pri realizácii projektov, takže samotná realizácia projektov je problematická; pripomína, že administratívne postupy môžu byť zložité a zdĺhavé, čo môže miestne a regionálne orgány odrádzať od účasti na územnej spolupráci; vyzýva Komisiu, aby tieto postupy pomohla zjednodušiť tým, že zvýši ich prístupnosť a transparentnosť;

39.konštatuje, že jazykové bariéry a kultúrne rozdiely sťažujú komunikáciu a môžu viesť k administratívnemu zaťaženiu, ktoré by sa malo prekonať vhodnými opatreniami;

40.zdôrazňuje, že medzi jednotlivými štátmi existujú rozdiely, pokiaľ ide o právomoci orgánov, ako aj zmeny regionálnych orgánov, čo môže spôsobovať oneskorenia; domnieva sa, že by sa mal podporovať dialóg medzi miestnymi orgánmi a účasť občianskej spoločnosti na projektoch územnej spolupráce, a to so zapojením mimovládnych organizácií, sociálnych podnikov a iných zainteresovaných strán;

41.zdôrazňuje potrebu rozvoja programov dlhodobej výmeny a podnikateľskej spolupráce medzi inštitúciami a podnikmi v cezhraničných regiónoch s cieľom podporiť udržateľný hospodársky rozvoj a posilniť administratívnu koordináciu medzi zúčastnenými štátmi ďalším rozvojom, reorganizáciou alebo v prípade potreby zriadením udržateľných funkčných štruktúr na cezhraničnú spoluprácu a siete;

42.zdôrazňuje význam zriadenia systému krátkodobej a strednodobej medzikultúrnej výmeny na podporu učenia rozšírených jazykov, hlbšieho pochopenia regionálnych kultúr a uľahčenia spolupráce medzi cezhraničnými komunitami, pričom zdôrazňuje, že tento systém by mal zahŕňať aj podnikateľské a administratívne aspekty s cieľom stimulovať hospodársky a administratívny rozvoj;

43.konštatuje potrebu prispôsobiť programy individuálnym potrebám a špecifikám každej zúčastnenej krajiny/regiónu; žiada, aby sa v tejto súvislosti vynaložilo väčšie úsilie;

44.konštatuje, že pandémia ochorenia COVID-19 mala nepriaznivý vplyv na pohraničné regióny a ovplyvnila realizáciu súčasných programov a projektov;

45.poukazuje na to, že nedostatok vhodnej dopravnej infraštruktúry a sietí, najmä pokiaľ ide o námornú a ostrovnú cezhraničnú spoluprácu, bráni obchodu a mobilite a komplikuje spoluprácu;

46.poukazuje na osobitné výzvy námorných hraníc a potrebu ich uznania ako osobitných hraníc s vlastnými potrebami, najmä vzhľadom na jazykové a kultúrne rozdiely, administratívnu a právnu záťaž, sociálno-ekonomické rozdiely a environmentálne otázky;

47.zdôrazňuje, že vzhľadom na viaceré krízy a konflikty si cezhraničná spolupráca so susednými krajinami vyžaduje investície do odolnosti krajín a spoločností a že priority partnerstva by mali prispieť k podstatnému zlepšeniu životných podmienok na oboch stranách hraníc, a to aj zabezpečením inkluzívneho udržateľného rozvoja, sociálnej spravodlivosti, pracovných príležitostí a hospodárskej prosperity;

48.domnieva sa, že cezhraničná spolupráca môže významne prispieť k posilneniu miestnej a regionálnej demokracie a administratívnych kapacít partnerských krajín; zdôrazňuje význam európskych zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o uľahčenie a podporu územnej spolupráce, a to najmä v oblastiach riadenia cezhraničných dopravných služieb a nemocníc, vykonávania a riadenia cezhraničných rozvojových projektov a výmeny poznatkov a najlepších postupov;

49.vyzdvihuje význam toho, aby cezhraničné programy EÚ zahrnuli kultúru ako dôležitý ukazovateľ regionálneho rozvoja, najmä v pohraničných oblastiach, kde ľudia žijúci na oboch stranách hranice pochádzajú z rovnakého kultúrneho a jazykového prostredia, s cieľom zabezpečiť živé regióny a zvýšiť ich atraktívnosť, posilniť kultúrne výmeny a podporiť rozmanitosť a solidaritu za hranicami EÚ;

50.zdôrazňuje, že programy ponúkajú príležitosti na hĺbkový dialóg s rôznymi zainteresovanými stranami, okrem iného so zástupcami občianskej spoločnosti, miestnymi a regionálnymi orgánmi, akademickou obcou, občanmi, MVO a súkromným sektorom; vyzdvihuje najmä význam cezhraničných programov pre kandidátske krajiny EÚ, pretože miestnym a vnútroštátnym orgánom poskytujú príležitosť oboznámiť sa s právnymi predpismi EÚ;

51.konštatuje, že cezhraničná spolupráca môže ďalej prispieť k zníženiu regionálnych rozdielov, podpore hospodárskeho a sociálneho rozvoja, uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti, zamestnanosti, obchodu a územnej súdržnosti a zlepšeniu mobility ľudí a prepojenosti regiónov;

52.zdôrazňuje význam cezhraničnej spolupráce pri digitalizácii a zdôrazňuje potrebu spoločných projektov týkajúcich sa digitálnej infraštruktúry, najmä vo verejných službách, s cieľom zabezpečiť koherentný a efektívny verejný sektor zameraný na potreby všetkých;

53.zdôrazňuje, že EÚ a členské štáty by mali užšie spolupracovať so susednými krajinami v oblasti zdravotnej starostlivosti a pohotovostných služieb a posilniť kapacitu MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou pôsobiť cezhranične;

54.zdôrazňuje význam vytvárania sietí a referenčného porovnávania pri odstraňovaní prekážok cezhraničnej spolupráce a konštatuje, že by to malo umožniť lepšie využívanie nástrojov, ako sú EZÚS, nástroj integrovaných územných investícií a stratégia miestneho rozvoja vedeného komunitou;

55.zdôrazňuje, že investície do kvalitných verejných služieb zohrávajú kľúčovú úlohu pri budovaní sociálnej odolnosti a zvládaní hospodárskych, zdravotných a sociálnych kríz;

56.víta pokračujúci záväzok vlády Spojeného kráľovstva k programu PEACE, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri spolupráci medzi pohraničnými regiónmi Írska a Severným Írskom;

57.zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú program PEACE PLUS zohráva pri udržiavaní dobrých susedských vzťahov v regiónoch a zabezpečovaní ich sociálno-ekonomického rozvoja;

58.odporúča väčšiu komplementárnosť medzi projektmi a zdôrazňuje potrebu súčinnosti s inými nástrojmi financovania EÚ, ktoré majú rovnaké geografické a tematické pokrytie, aby sa zabránilo dvojitému financovaniu; zdôrazňuje potrebu cielených programov počas programového obdobia 2021 – 2027 s cieľom jasne určiť požiadavky a priority, ktoré sú spoločné pre regióny na vonkajších hraniciach EÚ a ktoré dopĺňajú iné iniciatívy financované EÚ, ale neprekrývajú sa s nimi;

59.domnieva sa, že by sa mala ďalej posilňovať úloha makroregionálnych stratégií EÚ pri riešení výziev týkajúcich sa pohraničných regiónov;

60.odporúča, aby sa v oblasti cezhraničného riadenia vypracovala plne integrovaná stratégia infraštruktúry (cestnej, železničnej, vodohospodárskej) so zreteľom na cezhraničný región ako celok; zdôrazňuje význam rozvoja udržateľnejších riešení mobility naprieč cezhraničnými oblasťami, a to aj prostredníctvom politiky TEN-T; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali inteligentnú mobilitu;

61.odporúča propagovať finančné nástroje EÚ s pridanou sociálnou a hospodárskou hodnotou s cieľom zvýšiť úroveň informovanosti o výhodách EÚ;

62.vyzýva Komisiu, aby znížila byrokratickú záťaž, výrazne zjednodušila postupy a znížila prekážky súvisiace s rôznymi právnymi predpismi; trvá na tom, že by to malo umožniť uspokojiť skutočné potreby cezhraničných oblastí; zdôrazňuje, že udržateľný a inkluzívny rozvoj si vyžaduje opatrenia na všetkých úrovniach; výslovne uznáva, že je dôležité venovať pozornosť vidieckym oblastiam v cezhraničných regiónoch, keďže sú obzvlášť zasiahnuté demografickými výzvami;

63.vyzýva na lepšiu koordináciu, dialóg a ďalšiu výmenu najlepších postupov medzi regiónmi a štátmi, napríklad prostredníctvom platformy ako INTERREG Europe; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v tejto súvislosti posilnili spoluprácu, a vyzýva členské štáty, aby miestnym a regionálnym orgánom poskytli nástroje a zdroje, ktoré potrebujú na podporu ambicióznej cezhraničnej spolupráce; konštatuje, že verejné vzdelávacie a kultúrne služby by mali byť otvorené, prístupné a dostupné pre občanov z oboch strán hraníc;

64.zdôrazňuje, že v súlade so zásadou partnerstva by regionálne a miestne orgány a zástupcovia občianskej spoločnosti a súkromného sektora mali byť od začiatku v čo najväčšej miere zapojení do prípravy a realizácie projektov; vyzýva Komisiu, aby zvážila poskytnutie technickej podpory miestnym a regionálnym orgánom v susedných krajinách s cieľom pomôcť im rozvíjať a realizovať projekty územnej spolupráce; ďalej žiada, aby sa v tejto súvislosti vypracovali usmernenia;

65.vyzýva Komisiu, aby pokračovala v začleňovaní cieľov udržateľného rozvoja do budúcich akčných plánov cezhraničnej spolupráce, aby sa na žiadne miesto a na nikoho nezabudlo;

66.vyzýva Komisiu, aby ďalej spolupracovala s partnerskými štátmi s cieľom podporovať cezhraničnú spoluprácu a zároveň v prípade potreby poskytovala know-how s cieľom pomôcť partnerským orgánom partnerských štátov a zlepšiť informácie, ktoré sa im poskytujú, pokiaľ ide o postupy a podmienky prístupu k financovaniu EÚ;

67.žiada, aby sa zvýšil celkový rozpočet na cezhraničnú územnú spoluprácu;

68.domnieva sa, že vytvorenie spoločných cezhraničných rád miestnych samospráv, ako napríklad rada zriadená medzi Rumunskom a Moldavskom na pomoc pri rozvoji spoločných projektov spoločného záujmu, by mohlo byť dobrým príkladom;

69.podporuje úsilie priblížiť partnerské krajiny k EÚ, stimulovať vnútorné reformy a budovanie kapacít na miestnej a regionálnej úrovni a podporovať miestnu demokraciu, viacúrovňové riadenie a decentralizovanú spoluprácu, a to aj prostredníctvom spolupráce v rámci parlamentného zhromaždenia EuroNest a Konferencie regionálnych a miestnych orgánov krajín Východného partnerstva (CORLEAP) pre východné susedstvo a Európsko-stredomorského zhromaždenia regionálnych a miestnych samospráv (ARLEM) a Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie (PA-UfM) pre južné susedstvo;

70.zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť úsilie a vyčleniť viac zdrojov na cezhraničné projekty zamerané na rozvoj infraštruktúry IT a rozšírenie prístupu k širokopásmovým sieťam s cieľom podporiť hospodársku a sociálnu spoluprácu medzi cezhraničnými regiónmi; zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú môžu technológie a inovácie vyvolané umelou inteligenciou zohrávať pri posilňovaní prepojení, podpore udržateľného rozvoja a zlepšovaní a zjednodušovaní administratívnych postupov;

71.zdôrazňuje, že je dôležité identifikovať a zabrániť prekrývaniu projektov a zbytočným výdavkom medzi rôznymi európskymi programami a iniciatívami;

72.odporúča vykonávať pravidelné hodnotenia projektov cezhraničnej spolupráce s cieľom zabezpečiť efektívne využívanie finančných zdrojov EÚ;

73.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a národným a regionálnym parlamentom členských štátov.