1.zastáva názor, že občianstvo EÚ zahŕňa spoločnú európsku demokratickú identitu a osobitné práva, občianske povinnosti a slobody, ktoré sú s ňou spojené, a že uplatňovanie týchto práv online aj offline posilňuje prepojenie občanov s EÚ a jej demokratickú legitimitu a ponúka im dodatočné práva;

2.poukazuje na to, že budovanie občianstva EÚ musí napredovať, aby bolo možné reagovať na potreby a výzvy EÚ v 21. storočí, pričom berie na vedomie potenciál digitálnych inovácií a potrebu vyváženého prístupu k riešeniu spletitých výziev, ktoré vyplývajú z globalizácie a nových technológií; zdôrazňuje, že digitalizácia demokratických procesov v kombinácii s nedostatočnou digitálnou gramotnosťou a nedostatočným prístupom k informačným a komunikačným technológiám by mohla prispieť k prehĺbeniu digitálnej priepasti pri výkone občianskych práv, v dôsledku čoho sa európsky projekt časti verejnosti vzdiali;

3.domnieva sa, že viacjazyčnosť v rámci inštitúcií EÚ a ich interakcia s občanmi predstavuje hlavný aspekt na posilnenie koncepcie občianstva EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v záveroch Rady z 13. júna 2005 sa uvádza, že jazyky EÚ, ktoré nie sú úradnými jazykmi a ktoré sú uznané v členskom štáte alebo na časti jeho územia, by mohli občania EÚ používať v styku s inštitúciami EÚ, pričom sa môžu oficiálne používať aj v inštitúciách alebo orgánoch EÚ vrátane Európskeho parlamentu;

4.poukazuje na to, že Európsky parlament vyzval na vytvorenie štatútu občianstva EÚ vo svojom uznesení z 12. februára 2019 o vykonávaní ustanovení zmluvy týkajúcich sa občianstva EÚ a vo svojom uznesení z 10. marca 2022 o správe o občianstve EÚ za rok 2020: posilnenie postavenia občanov a ochrana ich práv; pripomína, že Konferencia o budúcnosti Európy zdôraznila význam posilnenia občianstva EÚ tým, že vo svojich záveroch uviedla, že takýto štatút by bol užitočným nástrojom na to, aby sa zásady a hodnoty EÚ stali hmatateľnejšími;

5.vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia sa vo svojom oznámení nadväzujúcom na Konferenciu o budúcnosti Európy osobitne nezmienila o posilnení občianstva EÚ ani o možných spôsoboch, ako to dosiahnuť Oznámenie Komisie zo 17. júna 2022 s názvom Konferencia o budúcnosti Európy – Meniť víziu na konkrétne kroky (COM(2022)0404).; pripomína, že Rada prejavila ochotu posilniť občianstvo v technickom hodnotení, ktoré uverejnila v súvislosti s Konferenciou o budúcnosti Európy, zatiaľ však nenavrhla, neprijala ani nevykonala žiadne opatrenia na splnenie tohto cieľa;

6.pripomína, že Komisia do konca roka uverejní svoju správu o občianstve EÚ za rok 2023, a očakáva, že navrhne nové iniciatívy na posilnenie občianstva EÚ a riešenie nedostatkov v jeho vykonávaní; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tentoraz sa Komisia rozhodla uverejniť výzvu na predkladanie podkladov, a nie verejnú konzultáciu, ako to urobila v predchádzajúcich rokoch; pripomína, že výsledky výzvy na predkladanie podkladov neobsahujú komplexný prehľad najnovšieho vývoja a nedostatkov vo vykonávaní; zdôrazňuje, že správa by sa mala vypracovať na základe aktualizovaných údajov;

7.vyjadruje znepokojenie nad osobitnými ťažkosťami, ktoré bránia plnému výkonu práv a slobôd vyplývajúcich z občianstva EÚ;

8.vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že pri migrujúcich občanoch je menej pravdepodobné, že uplatnia svoje právo voliť a kandidovať vo voľbách do Európskeho parlamentu a do orgánov územnej samosprávy v členskom štáte svojho bydliska, a to okrem iného z dôvodov, medzi ktoré patria nedostatočné informácie, jazyková bariéra, ťažkostí s registráciou voličov a nízka miera úspešnosti kandidátov, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi daného štátu;

9.vyjadruje hlboké znepokojenie nad praxou niektorých členských štátov, ktoré zbavujú svojich občanov práva voliť v národných parlamentných voľbách, pokiaľ trvalo či dočasne žijú v zahraničí, čo vedie k ich vylúčeniu z politického života tak v krajine ich pôvodu, ako aj v krajine pobytu;

10. zdôrazňuje, že schengenský priestor je jedným z najväčších úspechov EÚ; zdôrazňuje, že by sa mali odstrániť všetky prekážky voľného pohybu v rámci EÚ, aby sa všetkým európskym občanom zabezpečili rovnaké práva spojené s občianstvom EÚ; vyzýva na pristúpenie Rumunska a Bulharska k schengenskému priestoru v súlade s uzneseniami Európskeho parlamentu;

11.vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že s migrujúcimi občanmi EÚ, najmä s občanmi patriacimi k zraniteľných skupinám, zaobchádzajú členské štáty, v ktorých majú títo občania bydlisko, odlišne ako so svojimi štátnymi príslušníkmi, pokiaľ ide o prístup k dávkam; vyzýva členské štáty, aby riadne vykonávali judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorá takúto diskrimináciu zakazuje;

12. vyjadruje znepokojenie nad ťažkosťami a výzvami, ktorým čelia občania žijúci v cezhraničných regiónoch EÚ, najmä v prípade uzavretia hraníc v dôsledku celoúnijných alebo regionálnych kríz; vyzýva členské štáty, aby v takýchto prípadoch zachovali cezhraničnú spoluprácu a prípadne úzku interakciu s príslušnými miestnymi a regionálnymi orgánmi;

13.vyjadruje znepokojenie nad nedostatkami vo vykonávaní smernice o konzulárnej ochrane a vo fungovaní konzulárnych sietí členských štátov, pričom konštatuje, že tieto nedostatky sa prehĺbili po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že občania EÚ majú v niektorých krajinách mimo EÚ obmedzený prístup ku konzulárnej ochrane a pomoci;

14.poukazuje na to, že sa vyskytli prípady, keď dve osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi dvoch rôznych členských štátov, neboli schopné splniť určité formality (napríklad uzavretie manželstva) na konzulárnom zastúpení jedného z členských štátov, aj keď druhý členský štát nemá v tejto krajine dostupné konzulárne zastúpenie;

15.domnieva sa, že nejednotnosť pravidiel členských štátov v oblasti nadobudnutia a straty štátneho občianstva vedie k rozdielom, pokiaľ ide o nadobudnutie a stratu občianstva EÚ, a že tieto rozdiely v niektorých prípadoch vedú k porušeniu zásad a hodnôt EÚ;

16.zdôrazňuje, že stále existuje niekoľko prípadov, keď sa nadobudnutie odvodeného práva na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorých maloletí nezaopatrení rodinní príslušníci sú občanmi EÚ, zamieta i napriek vývoju judikatúry Súdneho dvora EÚ;

17. opakuje svoje znepokojenie v súvislosti s diskrimináciou párov rovnakého pohlavia a ich detí pri uplatňovaní základného práva na slobodu pohybu v rámci EÚ;

18.vyzýva členské štáty a regionálne a miestne samosprávy, aby v plnej miere vykonávali existujúce smernice o právach migrujúcich občanov a aby vzhľadom na nadchádzajúce európske voľby promptne vyriešili existujúce nedostatky; požaduje, aby sa s cieľom informovať migrujúcich občanov EÚ o ich práve voliť a kandidovať v európskych a komunálnych voľbách v krajine ich pobytu vytvorili cielené vnútroštátne informačné kampane; opakuje svoju výzvu rozšíriť práva migrujúcich občanov na vnútroštátne a regionálne voľby;

19.vyzýva členské štáty, aby svojim štátnym príslušníkom žijúcim v zahraničí zaručili právo voliť vo svojej krajine pôvodu, ak je toto právo uznané, a to vytvorením regulačných podmienok, ktoré im umožnia voliť, a odstránením všetkých byrokratických prekážok, ktoré sťažujú výkon tohto práva a niekedy ho znemožňujú; vyzýva najmä členské štáty, aby tieto práva rovnocenne zaručili a odstránili akékoľvek rozdiely v zaobchádzaní so svojimi štátnymi príslušníkmi žijúcimi v zahraničí, pokiaľ ide o hlasovanie na diaľku, predovšetkým hlasovanie poštou; požaduje jednotné uplatňovanie práva voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu pre občanov EÚ s pobytom mimo EÚ;

20.vyzýva Komisiu, aby prijala nové oznámenie, v ktorom objasní určité kľúčové pojmy obsiahnuté v smernici 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci EÚ, s cieľom poskytnúť členským štátom aktuálne usmernenia, ktoré by mohli prispieť k lepšiemu vykonávaniu smernice na vnútroštátnej úrovni, z čoho budú mať prospech občania EÚ aj ich rodinní príslušníci;

21.vyzýva EÚ, aby podporila prijatie záväznej európskej charty digitálnych práv vrátane práv týkajúcich sa digitálneho občianstva, pričom bude vychádzať z Európskeho vyhlásenia o digitálnych právach a zásadách v digitálnom desaťročí;

22.víta návrh Komisie na aktualizáciu a zlepšenie smernice o konzulárnej ochrane s cieľom posilniť právo občanov EÚ na konzulárnu ochranu, najmä v krízových situáciách, a to aj tým, že sa delegáciám EÚ udelí aktívnejšia úloha pri poskytovaní pomoci nedostatočne zastúpeným občanom EÚ;

23.vyzýva členské štáty, aby ukončili programy zlatých víz a systémy pre investorov a akékoľvek ďalšie podobné vnútroštátne systémy, ktoré vedú k nadobudnutiu občianstva daného štátu a zahŕňajú priamy či nepriamy predaj alebo zneužitie občianstva EÚ, pretože ohrozujú samotnú koncepciu občianstva EÚ a porušujú zásady a hodnoty EÚ; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaručili integritu a hodnotu občianstva EÚ; vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia, ako napr. postúpenie prípadov dotknutých členských štátov Súdnemu dvoru EÚ;

24. žiada v kontexte ďalšej revízie zmlúv, aby sa Európskemu parlamentu a Rade v súlade s riadnym legislatívnym postupom umožnilo prijať spoločné ustanovenia o predchádzaní predaju pasov alebo inému zneužívaniu v súvislosti s nadobudnutím a stratou občianstva EÚ štátnymi príslušníkmi tretích krajín, s cieľom aproximovať podmienky, za ktorých možno takéto občianstvo nadobudnúť;

25.vyzýva členské štáty a príslušné orgány, aby upravili aktuálne školské osnovy alebo zaviedli nové osnovy zamerané na výučbu dejín Európy a Európskej únie a jej fungovania s cieľom podporiť aktívne občianstvo a spoločné európske hodnoty a zvýšiť povedomie o pridanej hodnote európanstva a občianstva EÚ; zdôrazňuje, že posilnenie európskeho rozmeru občianskej výchovy a zabezpečenie rovnakého prístupu pre všetkých, a to aj využitím všetkých digitálnych nástrojov, ktoré máme k dispozícii, umožní občanom EÚ konať ako informovaní občania a plne sa podieľať na občianskom, politickom a spoločenskom živote na európskej aj vnútroštátnej úrovni; zdôrazňuje, že program Erasmus+ môže zohrávať dôležitú úlohu pri podpore vzdelávania o občianstve EÚ prostredníctvom vzdelávacej mobility pre všetkých bez ohľadu na vek, rod, zamestnanie alebo úroveň vzdelania;

26.vyzýva Komisiu, aby rozvíjala verejné konzultácie prispôsobené všetkým občanom EÚ, najmä mladým ľuďom, s cieľom zvýšiť účasť občanov EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby aktualizovala spôsob vedenia verejných konzultácií s cieľom posilniť občiansku angažovanosť a účasť širšieho počtu európskych občanov v súlade s úspešným príkladom Konferencie o budúcnosti Európy; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby s využitím nových technológií ďalej zlepšovala portál Vyjadrite svoj názor a aby informovala o tom, ako spätná väzba občanov prispieva k rozličným iniciatívam;

27.žiada, aby sa vytvorilo jednotné kontaktné miesto pre všetky participatívne nástroje EÚ, ako sú európska iniciatíva občanov, petície adresované Európskemu parlamentu, sťažnosti európskemu ombudsmanovi, verejné konzultácie a dialóg s občanmi, a aby sa zvýšila efektívnosť týchto nástrojov, a to najmä zabezpečím toho, aby prispievali k tvorbe európskej agendy, pričom sa zároveň zaručí posilnenie zastupiteľskej demokracie v rozhodovacom procese; vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne a miestne samosprávy, aby zvýšili svoje úsilie pri informovaní verejnosti o existujúcich participatívnych nástrojoch;

28.opakuje svoj návrh vytvoriť stály mechanizmus konzultácií s občanmi, ktorý by občanom, najmä mladým ľuďom, umožnil diskutovať o prioritách a politikách EÚ, čím by sa okrem iného prispelo k uplatňovaniu kontroly právnych predpisov z hľadiska mládeže s cieľom doplniť zastupiteľskú parlamentnú demokraciu, no nenahrádzať ju; navrhuje, aby zástupcovia Európskeho parlamentu boli informovaní o týchto diskusiách a v prípade potreby tak mohli posúdiť, či je potrebné prijať nadväzujúce opatrenia;

29.navrhuje zvážiť zavedenie európskeho občianskeho preukazu, ktorý by mohol, napríklad, uľahčiť uplatňovanie občianskych práv a hlasovanie vo voľbách do Európskeho parlamentu, ako aj využívanie participatívnych nástrojov;

30. zdôrazňuje významnú úlohu kancelárií Europe Direct pri zvyšovaní účasti občanov na miestnej úrovni na demokratickom živote EÚ; nabáda členské štáty a subjekty na regionálnej a miestnej úrovni, aby s týmito kanceláriami zintenzívnili spoluprácu;

31. vyzýva Komisiu, aby intenzívnejšie využívala sociálne médiá a digitálne nástroje s osobitným dôrazom na zvýšenie zapojenia mladých ľudí a osôb so zdravotným postihnutím do demokratického procesu a tým podporila ich angažovanosť, pričom berie na vedomie aj znížený vek voličov v členských štátoch pri voľbách do Európskeho parlamentu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby posilnila podporu demokratickej účasti zintenzívnením dialógu s občanmi a zvyšovaním informovanosti občanov o vplyve právnych predpisov EÚ na ich každodenný život;

32. domnieva sa, že vzhľadom na rastúci vplyv digitálnej sféry na život občanov, najmä vplyv sociálnych médií a umelej inteligencie, je naďalej nevyhnutné, aby sa členské štáty a európske inštitúcie neustále zameriavali na vytváranie nových verejných politík a vykonávanie účinných mechanizmov na ochranu základných práv online a na boj proti zahraničnému zasahovaniu a dezinformáciám, pretože predstavujú existenčné hrozby pre demokraciu a samotný výkon práv občanov;

33.naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby obnovili rokovania o revízii nariadenia (ES) č. 1049/2001 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43). s cieľom zabezpečiť, aby občania EÚ mohli v plnej miere uplatňovať svoje právo na prístup k dokumentom a kontrolovať inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ.

34. opakuje, že je potrebné vypracovať štatút občianstva EÚ na základe článku 25 ZFEÚ, v ktorom sa zhrnú existujúce a budúce občianske práva s cieľom posilniť vykonateľnosť občianskych práv a zaručiť rovnosť občanov, zlepšiť súdržnosť a reagovať na sociálne, hospodárske, politické a digitálne zmeny; pripomína, že by sa to malo uskutočniť v rámci zmlúv;

35.navrhuje, aby v oblasti účasti a politických práv, slobody pohybu a digitálneho občianstva a v súlade s existujúcimi a budúcimi právnymi predpismi EÚ mali občania najmä:–demokratické a rodovo vyvážené zastúpenie na volebných zoznamoch,–stálu interaktívnu digitálnu platformu, prostredníctvom ktorej môžu občania predkladať svoje návrhy a nápady vo všetkých úradných jazykoch EÚ,–uznané obdobia štúdia, a nielen kvalifikácií a odbornej spôsobilosti, ako rovnocenného obdobia štúdia umožňujúceho pracovať v inom členskom štáte,–všeobecný prístup na internet s cieľom zabezpečiť začlenenie občanov a ich rovnaký prístup k digitálnemu prostrediu,–správu vlastnej digitálnej identity presahujúcu rámec ochrany, ktorá už existuje v súvislosti s osobnými údajmi v digitálnom prostredí,–digitálne dedičstvo digitálnych údajov zosnulej osoby,–vývoj systémov umelej inteligencie, ktoré sú bezpečné, transparentné, vysledovateľné a kontrolované ľuďmi a regulačnými inštitúciami;

36.žiada, aby sa do štatútu občianstva EÚ zahrnula horizontálna doložka o nediskriminácii ako dodatočná záruka rovnosti pri výkone občianskych práv s cieľom zabezpečiť nediskrimináciu a chrániť občanov, najmä príslušníkov zraniteľných a marginalizovaných skupín a osoby žijúce v cezhraničných regiónoch EÚ;

37.vyzýva Komisiu, aby uskutočnila cielené kampane na zvyšovanie informovanosti o právach a občianskych povinnostiach vyplývajúcich z občianstva EÚ a štatútu, a to okrem iného zavedením balíka EÚ na informovanie o občianstve EÚ, a aby na občianstvo EÚ vyčlenila viac zdrojov; zdôrazňuje, že vďaka digitálnej a technologickej revolúcii sa občania stali skutočnými piliermi našich demokratických systémov a budú tými, ktorí ich budú brániť;

38.berie na vedomie balík opatrení v oblasti občianstva, najmä správu o občianstve EÚ za rok 2023, ktorú Komisia uverejnila 6. decembra 2023, s cieľom ďalej rozvíjať občianstvo EÚ a zviditeľniť ho pre občanov EÚ; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila odporúčania uvedené v tejto správe a aby prijala kroky potrebné na ich vykonanie v súlade s postupom stanoveným v zmluvách;

39.opakuje svoju výzvu na zvolanie konventu na revíziu zmlúv, ako sa stanovuje v článku 48 Zmluvy o EÚ; vyjadruje pevné presvedčenie, že konvent by mal dôkladne posúdiť, ako by sa mohlo občianstvo EÚ ďalej posilniť;

40.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.