1.zdôrazňuje opakované varovania spravodajských agentúr pred rizikami hospodárskej závislosti, špionáže a sabotáže, ktoré spôsobuje hospodárska prítomnosť a účasť subjektov z krajín mimo EÚ na prevádzke našej kritickej infraštruktúry a strategických odvetví, ako sú prístavy AIVD, MIVD and NCTV, Dreigingsbeeld Statelijke Actoren 2, November 2022., vrátane činností zahraničných plavidiel;

2.vyzýva Komisiu, aby predložila strategický politický rámec EÚ na zníženie a obmedzenie vplyvu a finančnej a operačnej kontroly prístavov EÚ a ich procesov a operácií vo vnútrozemí, ktoré vykonávajú krajiny mimo EÚ, vrátane prípadov účasti a kontroly pri riadení prístavného orgánu, s cieľom nájsť rovnováhu medzi zachovaním otvoreného investičného prostredia a zmierňovaním rizík; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby monitorovali takisto účasť tretích krajín na činnostiach prístavov susedných krajín v rámci európskej susedskej politiky a politiky rozširovania;

3.vyzýva Komisiu, aby navrhla rámec, na základe ktorého sa bude spoločne s členskými štátmi nepretržite monitorovať vplyv krajín mimo EÚ v prístavoch EÚ, najmä v prístavoch TEN-T, v rámci riadenia terminálov EÚ a globálnej kontajnerovej dopravy a informovať o tomto vplyve, a aby posúdila možné prepojenia medzi činnosťami danej krajiny mimo EÚ v týchto odvetviach;

4.zdôrazňuje, že obmedzenie zahraničných investícií, najmä zo strany podnikov, ktoré sú vlastnené, kontrolované alebo ovplyvňované štátom, v jednom prístave v jednom členskom štáte môže negatívne ovplyvniť konkurenčné postavenie tohto prístavu v porovnaní so susednými prístavmi, na ktoré sa takého obmedzenie nevzťahuje, čo zdôrazňuje potrebu spoločnej európskej stratégie pre prístavy; domnieva sa, že asymetrické rozloženie zahraničných investícií medzi krajinami EÚ môže ohroziť jednotu, spôsobilosti krízového riadenia a odolnosť EÚ; žiada Komisiu, aby zanalyzovala potenciálny vplyv, ktorý by mohol vzniknúť v dôsledku obmedzenia investícií z krajín mimo EÚ do európskych prístavov na zamestnanosť a obchod na miestnej úrovni a na úrovni EÚ;

5.nabáda vnútroštátne prístavné orgány, členské štáty a Komisiu, aby vytvorili primeraný formát strategickej spolupráce medzi európskymi prístavmi s cieľom minimalizovať riziko, že ich budú externí aktéri stavať do vzájomne konkurenčného postavenia;

6.zdôrazňuje, že hoci existujú ochranné mechanizmy na úrovni EÚ, ako je preverovanie priamych zahraničných investícií a pravidlá hospodárskej súťaže, tieto nástroje nepostačujú na riešenie rastúceho hospodárskeho vplyvu vonkajších mocností vyvíjaného prostredníctvom jednotlivých spoločností vrátane podnikov, ktoré sú vlastnené, kontrolované alebo ovplyvňované štátom, a vo veľkej miere závisia od vykonávania jednotlivými členskými štátmi;

7.zdôrazňuje, že je dôležité zintenzívniť spoluprácu EÚ pri preverovaní a blokovaní prichádzajúcich investícií do kritickej infraštruktúry, kde nemožno vylúčiť závažné negatívne vplyvy na iné členské štáty alebo EÚ ako celok, a že táto spolupráca by mala zahŕňať zdieľanie informácií o hrozbách a príležitostiach;

8.dôrazne nabáda Komisiu, aby posilnila úlohu opatrení na ochranu prístavov prostredníctvom ambicióznej revízie nariadenia o priamych zahraničných investíciách Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/452 z 19. marca 2019, ktorým sa ustanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Únie (Ú. v. EÚ L 79 I, 21.3.2019, s. 1). (nariadenie o PZI), a to aj zavedením povinného systému preverovania priamych zahraničných investícií vo všetkých členských štátoch, čím sa zabezpečí, aby boli postupy preverovania jasné a objektívne a aby boli vymedzenia pojmov, rozsah pôsobnosti a procedurálne aspekty konzistentné vo všetkých členských štátoch, a tak v celej EÚ platili rovnaké podmienky;

9.zdôrazňuje tiež kľúčový význam mechanizmu uvedeného v článku [47] revidovaného nariadenia o TEN-T [xxx/2024], podľa ktorého musia členské štáty preverovať investície tretích krajín do infraštruktúry TEN-T z hľadiska ich potenciálnych rizík pre bezpečnosť alebo verejný poriadok, čo sa musí považovať za doplnok k ustanoveniam nariadenia o PZI, keďže tento mechanizmus sa vzťahuje na investície do infraštruktúry (napr. nadobudnutie podielov v termináli), ako aj na práce na infraštruktúre, ktoré v EÚ vykonáva spoločnosť z tretej krajiny (napr. pri verejnom obstarávaní na vybudovanie terminálu v európskom prístave) a zdôrazňuje, že jeho účinné uplatňovanie na dotknutú prístavnú infraštruktúru by malo byť základným kameňom európskej stratégie pre prístavy;

10.zdôrazňuje význam monitorovania vykonávania nariadenia (EÚ) 2022/2560 o zahraničných subvenciách narúšajúcich vnútorný trh; vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala trh v odvetví prístavov a v prípade potreby zasiahla z úradnej moci, ako sa stanovuje v článku 9 tohto nariadenia;

11.vyzýva Komisiu, aby preskúmala a posúdila dôsledky vertikálnej integrácie v námornej logistike, nariadenia o skupinovej výnimke pre konzorciá, ktorej platnosť sa má skončiť v roku 2024, a vytvorenia aliancií kontajnerovej dopravy pre vplyv krajín mimo EÚ v prístavoch EÚ; vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby zasiahla s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž, spravodlivú rovnováhu síl a rovnaké podmienky pre všetkých aktérov v prístavnom ekosystéme;

12.zdôrazňuje, že najmä súhrnná prítomnosť podnikov, ktoré podliehajú kontrole alebo vplyvu čínskeho štátu, v prístavoch základnej siete a uzloch transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) má významný vplyv na odolnosť a bezpečnosť jednotlivých uzlov a siete ako celku; pripomína, že prítomnosť investorov z tretích krajín v prístavoch môže brániť ich dvojakému využívaniu;

13.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby čo najskôr vykonali posúdenie rizika spojeného so zapojením Číny do námorných infraštruktúr, ktoré bude zahŕňať vplyv tohto zapojenia na pracovnú silu a životné prostredie, posúdenie závislostí a posúdenie problematických miest pri preprave tovaru z Číny do EÚ a prekládke, a aby do tohto posúdenia boli začlenené aj iné krajiny mimo EÚ;

14.pripomína, že námorné a prístavné odvetvia v Európe sa vyznačujú množstvom rôznorodých štruktúr riadenia, ktoré majú rôzne spôsoby, ako umožniť investície, od systémov licencií a koncesií cez priznanie vlastníctva prístavnej infraštruktúry až po úplnú prevádzkovú kontrolu nad prístavnými orgánmi; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam opatrení riadiacich orgánov prístavov na zmiernenie rizika, aby sa zabezpečila kontrola stanovením viacerých podmienok (prevádzkových, sociálnych, environmentálnych atď.), podľa ktorých by sa mal prevádzkovať terminál; zdôrazňuje však obmedzenia prístupu založeného výlučne na prístavných koncesiách a/alebo zmluvách o prenájme;

15.navrhuje, aby všetky členské štáty zaviedli právne predpisy a vypracovali pohotovostné plány pre prípad závažného konfliktu alebo iného núdzového stavu alebo pre prípady jasného zneužitia alebo dvojakého využívania kritickej infraštruktúry s negatívnymi dôsledkami pre bezpečnosť alebo verejný poriadok, aby mohli znovu prevziať kontrolu nad prístavmi, terminálmi a inou námornou infraštruktúrou vrátane zrušenia koncesných práv a/alebo pozastavenia kapacity oblasti v prípadoch vlastníctva a účasti;

16.požaduje značné verejné a súkromné investície do prístavov nachádzajúcich sa na zámorských územiach a v najvzdialenejších regiónoch s cieľom premeniť ich na strategické zoskupenia pre multimodálnu dopravu, výrobu, uskladňovanie a distribúciu energie, ako aj obranu; vyzýva Komisiu, aby do svojho návrhu zahrnula ustanovenia na obmedzenie vplyvu a prevádzkovej kontroly krajín mimo EÚ v týchto prístavoch;

17.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa osobitne zaoberali potrebou predchádzať rizikám špionáže a sabotáže v prístavoch s možnosťou dvojakého využívania alebo vojenskou funkciou, ako sú prístavy, ktoré využíva NATO, a to aj prostredníctvom zahraničných plavidiel, a znižovať tieto riziká;

18.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zaoberali využívaním dôveryhodných technológií v námornej logistike a vo fungovaní kontajnerových terminálov; vyjadruje znepokojenie nad rastúcou závislosťou od výrobcov z krajín mimo EÚ, pokiaľ ide o bezpečnostné zariadenia v prístavoch (na hraniciach), ako aj žeriavy na vykládku tovaru z lodí, ktoré sú schopné zhromažďovať údaje o pôvode a mieste určenia kontajnerov; podporuje investície do výskumu a vývoja v týchto oblastiach, aby spoločnosti EÚ mohli prevziať vedúcu úlohu pri výrobe a predaji týchto technológií;

19.domnieva sa, že zložité a vysoko digitálne logistické operácie vedú k vyššej náchylnosti na prerušenia celých logistických reťazcov; žiada preto, aby bol prístup zahraničných subjektov, ktoré sú vlastnené, kontrolované alebo ovplyvňované štátom, k prístavným operáciám a informáciám obmedzený a monitorovaný;

20.vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť hrozbe, ktorú môžu zahraničné investície predstavovať pre duševné vlastníctvo, najmä prostredníctvom nútených transferov technológií;

21.zdôrazňuje, že vysoká úroveň kybernetickej bezpečnosti a kybernetickej odolnosti všetkých aktérov v našich prístavoch má zásadný význam pri predchádzaní špionáži a vážnym narušeniam prístavných systémov a operácií, keďže riziko kybernetických hrozieb v posledných rokoch výrazne vzrástlo; žiada Komisiu, aby ďalej skúmala a zhromažďovala údaje o pokrytí a rizikách zapojenia spoločností z krajín mimo EÚ do kybernetickej bezpečnosti a bezpečnosti údajov v kritickej infraštruktúre a aby podporila vypracovanie komplexných pohotovostných plánov pre prístavy s technickou a operačnou podporou Európskej námornej bezpečnostnej agentúry; domnieva sa, že riziko negatívnych účinkov presahovania medzi jednotlivými prístavmi v dôsledku nedostatočnej kybernetickej bezpečnosti je vysoké, a preto by všetky členské štáty mali zachovať prísne normy, a že sa odporúča výmena najlepších postupov a skúseností;

22.zdôrazňuje rastúci význam ochrany kritickej infraštruktúry na mori a pod vodou (vrátane energetických potrubí, komunikačných sietí a zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov na mori) pre bezpečnosť a ochranu vôd EÚ a v nich vykonávaných operácií;

23.zdôrazňuje, že hoci výmena údajov v logistike prispieva k efektívnosti, pružnosti a odolnosti dodávateľských reťazcov, využívanie platforiem, ktoré sú vlastnené, kontrolované alebo ovplyvňované štátom, z krajín mimo EÚ v prístavoch predstavuje pre EÚ hospodárske a strategické riziká a malo by sa mu predchádzať;

24.vyjadruje poľutovanie nad tým, že prístavy EÚ zneužívajú zločinecké skupiny ako kľúčové vstupné body pre nelegálne drogy, čo má vplyv na spoločnosť ako celok a oslabuje bezpečnosť prístavov, neďalekých miest a ich obyvateľov; vyzýva Komisiu, aby predložila opatrenia na účinnú európsku spoluprácu v boji proti obchodovaniu s drogami, ich extrakcii a podvratnej trestnej činnosti; v tejto súvislosti víta plán Komisie z 18. októbra 2023 na boj proti obchodovaniu s drogami a organizovanej trestnej činnosti a zdôrazňuje potrebu koordinovaného prístupu EÚ k boju proti všetkým druhom nadnárodnej organizovanej trestnej činnosti;

25.zdôrazňuje, že európske prístavy sú obzvlášť vystavené obchodovaniu s inými nezákonnými výrobkami, ako sú zbrane alebo falšované výrobky, ako aj podvodom v oblasti ciel a DPH, a že je tiež potrebné zintenzívniť boj proti týmto činnostiam; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam spolupráce medzi riadiacimi orgánmi prístavov a orgánmi presadzovania práva, a to aj pri používaní digitálnych nástrojov a údajov na zaistenie bezpečných a zabezpečených prístavných operácií; domnieva sa, že ak je to dostatočne právne odôvodnené, prístavy by mali mať prístup ku všetkým nástrojom, ktoré potrebujú na to, aby prispievali k svojej bezpečnosti;

26.zdôrazňuje, že bezpečnosť prístavov závisí od ich odolnosti voči zmene klímy a životného prostredia; vyzýva preto Komisiu, aby uskutočnila štúdiu s cieľom analyzovať klimatické riziká pre európske prístavy a súvisiacu dopravnú infraštruktúru, v ktorej sa stanovia kategórie rizík, napr. zvyšovanie hladiny morí, záplavy, extrémne horúčavy, zanalyzovala riziká podľa regiónov a určila opatrenia na riešenie týchto rizík vrátane nákladov na tieto opatrenia a potrebných investícií; vyzýva členské štáty, aby vykonali dlhodobé posúdenie environmentálnych rizík svojej kritickej prístavnej infraštruktúry a včas prijali adaptačné opatrenia;

27.zdôrazňuje zásadnú úlohu, ktorú prístavy zohrávajú podľa Európskej zelenej dohody pri energetickej transformácii ako energetické uzly na premenu, úpravu a skladovanie nosičov energie, na výrobu energie, na dovoz strategických surovín, ako uzly na zachytávanie a ukladanie uhlíka, ako servisné stanice a výrobné uzly pre zariadenia na výrobu energie na mori a ako uzly v dopravných systémoch na podporu energetickej transformácie;

28.pripomína, že cieľom EÚ je do roku 2030 dovážať 10 miliónov ton čistého vodíka a na dosiahnutie tohto cieľa je pre európsku stratégiu pre prístavy nevyhnutná komplexná stratégia dovozu, koordinácie a rozvoja infraštruktúry, ktorá by sa mala urýchlene vypracovať;

29.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riešili rastúcu potrebu investícií do prístavov a terminálov a ich infraštruktúry, aby mohli plniť svoju úlohu pri energetickej transformácii; vyzýva Komisiu, aby analyzovala a riešila potrebu rýchleho povoľovania rozširovania prístavov v kontexte energetickej transformácie, ako je zavádzanie veternej energie na mori, aby sa prístavy nestali prekážkou energetickej transformácie; zdôrazňuje potrebu udržateľnejšieho riadenia námorného priestoru a pobreží s cieľom využiť potenciál energie z obnoviteľných zdrojov na mori; nabáda na využívanie prístavných oblastí na zavádzanie fotovoltickej a veternej energie;

30.zdôrazňuje význam zvyšovania synergií medzi transeurópskou dopravnou sieťou a transeurópskou energetickou sieťou;

31.žiada Komisiu, aby zahrnula prístavy do svojej stratégie obehového hospodárstva a pomáhala členským štátom a miestnym prístavným orgánom tak, že bude poskytovať usmernenia k realizácii projektov súvisiacich s obehovosťou; vyzýva Komisiu, aby riešila čoraz väčší problém ropných škvŕn v prístavoch a prepravných kanáloch;

32.žiada Komisiu, aby splnila svoju ambíciu prejsť na iné druhy dopravy, ako sa uvádza v Zelenej dohode, a riešila zostávajúce výzvy v prípade vnútrozemských vodných ciest, a najmä železničnej nákladnej dopravy s cieľom zvýšiť ich využívanie v prístavoch a ich prepojenie s vnútrozemím;

33.zdôrazňuje, že energetická transformácia v prístavoch, v lodiarskom priemysle, ako aj v námornom odvetví nebude možná bez kvalifikovanej pracovnej sily a primeraného verejného a súkromného financovania; naliehavo vyzýva Komisiu, aby poskytla nadčasové možnosti odbornej prípravy, vzdelávania a celoživotného vzdelávania a aby podporovala sociálny dialóg, aby prístavní pracovníci stáli v centre digitálnej a zelenej transformácie a aby zatraktívnila priemysel pre ženy; pripomína dôležitú spoločenskú úlohu prístavov pri poskytovaní mnohých priamych a nepriamych pracovných miest a zdôrazňuje potrebu zabezpečiť spravodlivé a bezpečné pracovné podmienky pre všetkých prístavných a námorných pracovníkov; zdôrazňuje, že nedávne krízy ukázali, že námorníci, členovia posádky, rybári a prístavní pracovníci sú kľúčovými pracovníkmi v prvej línii a ich dobré životné podmienky sú nevyhnutným predpokladom nepretržitého chodu sveta;

34.zdôrazňuje, že konkurencieschopnosť prístavov by mala byť jednou z hlavných priorít európskej stratégie pre prístavy;

35.zdôrazňuje, že posilnenie hospodárskeho postavenia prístavov EÚ a zlepšenie ich konkurencieschopnosti v globálnom hospodárstve má zásadný význam pre obmedzenie zahraničného vplyvu a bezpečnostných rizík, ako aj pre zvrchovanosť dodávateľského reťazca Európy; domnieva sa, že európske právne predpisy by nemali oslabovať konkurencieschopnosť prístavov EÚ a spôsobovať únik uhlíka a podnikov do prístavov mimo EÚ;

36.zdôrazňuje riziká premiestnenia činností prekládky kontajnerov do prístavov mimo EÚ, ktorého cieľom je vyhnúť sa požiadavkám smernice EÚ o systéme obchodovania s emisiami (ETS) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32). a nariadenia FuelEU Maritime Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1805 z 13. septembra 2023 o využívaní palív z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkových palív v námornej doprave a o zmene smernice 2009/16/ES (Ú. v. EÚ L 234, 22.9.2023, s. 48).; požaduje prísne uplatňovanie ustanovení týchto dvoch právnych predpisov o monitorovaní prekládky s cieľom odhaliť a zakázať takéto správanie, ako aj posúdenie toho, či sú tieto ustanovenia dostatočné na to, aby účinne odrádzali od vyhýbania sa povinnostiam na úkor životného prostredia, ako aj rastu a zamestnanosti v Európe, a či sú potrebné dodatočné opatrenia;

37.vyzýva Komisiu, aby analyzovala a riešila investičné potreby európskych prístavov, aby boli v budúcnosti naďalej konkurencieschopné, a aby sa usilovala o stabilnejšie investičné prostredie vrátane transparentnosti a predvídateľnosti pri posudzovaní investícií, a to verejných aj súkromných;

38.zdôrazňuje, že v záujme zachovania konkurencieschopnosti prístavov EÚ a fungovania možnej európskej stratégie pre prístavy by sa malo zabrániť nadmernej administratívnej záťaži, ktorá by mohla ohroziť fungovanie takejto stratégie;

39.zdôrazňuje, že konzistentná európska stratégia pre prístavy je nevyhnutná na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže; podporuje intenzívnejšiu spoluprácu medzi európskymi prístavmi a odstránenie škodlivých praktík, ako je podhodnotenie cien;

40.domnieva sa, že dobre fungujúca colná únia má zásadný význam pre konkurencieschopnosť, udržateľnosť a odolnosť EÚ; domnieva sa, že zreformovaná a posilnená colná únia so spoločným colným kódexom zachová integritu jednotného trhu, pomôže zachovať konkurencieschopnosť EÚ v rámci súbežnej zelenej a digitálnej transformácie a zabráni nekalej hospodárskej súťaži medzi európskymi prístavmi;

41.zdôrazňuje, že rozdiely v politikách colných postupov na miestach vstupu EÚ do colnej únie často narúšajú obchodné toky a ohrozujú integritu jednotného európskeho trhu;

42.zdôrazňuje, že je dôležité zaviesť harmonizované colné kontroly vo všetkých európskych prístavoch, aby sa zabránilo rozdielnemu uplatňovaniu sanitárnych noriem alebo noriem náležitej starostlivosti; trvá na tom, aby Komisia zabezpečila, že colné kontroly v celej EÚ sa budú riadiť rovnakými normami, a to priamym jednotným mechanizmom colnej kontroly v koordinácii s členskými štátmi a v plnom súlade so zásadou subsidiarity;

43.pripomína, že prístavy nie sú samostatnými aktívami, pretože majú svoje miesto v rozsiahlom vodnom ekosystéme námornej logistiky, priemyslu a dodávateľských reťazcov, ktoré vychádzajú z dopytu európskych dovozcov a vývozcov;

44.vyjadruje znepokojenie nad tým, že lodné spoločnosti EÚ čelia v Číne reštriktívnym právnym predpisom o námornej kabotáži, ktoré im v podstate zakazujú vykonávať kabotáž medzi čínskymi prístavmi, zatiaľ čo kabotážna preprava je základným prvkom obchodného modelu čínskych lodných spoločností v niektorých prístavoch EÚ a medzi nimi; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zavedenia obdobných právnych predpisov EÚ o námornej kabotáži, ktoré by sa mohli vzťahovať na určitých prepravcov z krajín mimo EÚ, ako je Čína; pripomína, že nedostatočná investičná reciprocita v prístavoch poškodzuje záujmy EÚ;

45.zdôrazňuje význam iniciatívy EÚ Global Gateway ako strategickej globálnej alternatívy k čínskej iniciatíve Jedno pásmo, jedna cesta; zdôrazňuje potenciál projektov Global Gateway v námornom priemysle (napr. prístavná infraštruktúra, cestné a železničné spojenie s vnútrozemím, čistý vodík) vytvoriť sieť prístavov, ktoré uľahčujú obchod a investície a vzájomne prínosné partnerstvá;

46.zdôrazňuje naliehavú potrebu zlepšiť silu, kapacitu a odolnosť prepojení európskych prístavov s vnútrozemím, najmä tých, ktoré sú súčasťou TEN-T, so zreteľom na potrebu znižovania emisií a energetickej efektívnosti a v snahe presunúť čo najväčší objem vnútrozemskej dopravy na železničnú a vnútrozemskú vodnú dopravu a zároveň sa pripraviť na dôsledky zmeny klímy, ako sú extrémne poveternostné javy a nízka hladina vody na vnútrozemských vodných cestách;

47.navrhuje, aby Komisia vytvorila „atlas“ európskych prístavov, ktorý by mapoval okrem iného dostupnosť pobrežných dodávok elektrickej energie a alternatívnych palív v európskych obchodných prístavoch, infraštruktúru (najmä železničnú) vo vnútrozemí a lodné linky a ktorý by sa mohol opierať o interaktívne mapy TENtec a Európske stredisko pre monitorovanie alternatívnych palív, mal by však zahŕňať aj menšie prístavy a ďalšie informácie; domnieva sa, že takéto mapovanie by mohlo pomôcť vytvoriť celkový faktický základ ďalšieho rozvoja prístavov EÚ a súvisiacich odvetví, ako je nákladná a osobná doprava, výletná plavba, rybolov, veterná energia na mori, tankovanie paliva a výroba;

48.zdôrazňuje význam námornej výroby, ako je stavba lodí a jeho dodávateľský reťazec, v EÚ ako základu udržiavania prosperujúceho odvetvia vodnej dopravy; vyzýva Komisiu, aby preskúmala a posúdila vplyv závislosti Európy od zahraničnej námornej výroby, urýchlene vymedzila ambicióznu európsku priemyselnú námornú stratégiu a prijala primerané opatrenia na posilnenie konkurencieschopnosti a odolnosti európskych lodeníc a ich celých dodávateľských reťazcov;

49.vyzýva Komisiu, aby zaviedla priaznivý digitálny rámec s cieľom podnietiť programy na inováciu a ďalšiu digitalizáciu prístavov, ako sú programy inteligentných prístavov, a tak zlepšiť efektívnosť, produktivitu a udržateľnosť prístavov; zdôrazňuje najmä potenciál digitalizácie pre optimalizáciu zastavení v prístavoch (na skrátenie čakacích lehôt v pobrežných vodách a prístavoch), príchody v presne stanovenom čase – „just-in-time“, vyspelé navigačné systémy (na úsporu paliva a zníženie emisií), automatické identifikačné systémy (na zvýšenie bezpečnosti na mori a lepšie presadzovanie environmentálnych ustanovení), ako aj pre drony a riešenia umelej inteligencie vedúce k lepším rozhodnutiam o prístavnej infraštruktúre;

50.zdôrazňuje, že prístavom sa budú musieť prideliť primerané finančné prostriedky a finančné nástroje, aby si udržali konkurencieschopnosť, zohrávali podpornú úlohu v zelenej transformácii a aby sa obmedzili riziká zahraničného vplyvu; žiada, aby sa zvýšili finančné prostriedky určené pre prístavy v rámci Nástroja na prepájanie Európy; zdôrazňuje význam súkromných investícií do prístavov a skutočnosť, že práve podniky zabezpečujú zamestnanosť a inovácie v prístavoch a v ich okolí;

51.požaduje európsky samit pre prístavy, na ktorom by sa rozpracovali uvedené otázky a preskúmali možnosti posilnenej spolupráce medzi európskymi prístavmi s týmto zameraním;

52.vyzýva Komisiu, aby predložila komplexnú európsku stratégiu pre prístavy, ktorá sa bude zaoberať uvedenými otázkami do konca roka 2024;

53.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.