1.zdôrazňuje, že EÚ a Stredná Ázia čelia hlbokým globálnym a regionálnym geopolitickým zmenám a výzvam, čo im poskytuje významný impulz na to, aby sa usilovali o dlhodobú, štruktúrovanú a vzájomne prospešnú spoluprácu v záležitostiach spoločného záujmu; dôrazne nabáda EÚ, aby zintenzívnila svoju spoluprácu so Strednou Áziou vzhľadom na geostrategický význam tohto regiónu a aby podporovala strategické partnerstvo s týmito krajinami rozšírením spolupráce na politickej a hospodárskej úrovni; víta intenzívnejšie kontakty na vysokej úrovni medzi EÚ a Strednou Áziou, najmä stretnutia hláv štátov Strednej Ázie s predsedom Európskej rady, a prácu osobitnej zástupkyne EÚ pre Strednú Áziu; žiada, aby sa v nadväznosti na všetky tieto stretnutia a vyhlásenia na vysokej úrovni prijali konkrétne opatrenia; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že prvý samit EÚ – Stredná Ázia je naplánovaný na rok 2024, ako aj schválenie spoločného plánu na prehĺbenie vzťahov medzi EÚ a Strednou Áziou, ktorý slúži ako strategický plán na dosiahnutie pokroku v dialógu a spolupráci v konkrétnych oblastiach vrátane budovania kultúrnej, sociálnej a hospodárskej odolnosti; nabáda EÚ, aby naďalej podporovala politické a hospodárske reformy, ktoré posilňujú právny štát, demokraciu, dobrú správu vecí verejných a dodržiavanie ľudských práv; konštatuje, že Parlament je pripravený podporovať parlamentnú spoluprácu so Strednou Áziou;

2.konštatuje, že útočná vojna Ruska proti Ukrajine a jeho stále nacionalistickejšie naratívy oslabili postavenie Ruska v regióne a podnietila Strednú Áziu k spolupráci s inými aktérmi, pričom títo aktéri zintenzívnili svoju spoluprácu so Strednou Áziou; berie tiež na vedomie, že Čína sa v tomto regióne tiež angažuje; zdôrazňuje, že EÚ má teraz príležitosť rozšíriť svoje väzby so Strednou Áziou a zohrávať v tomto regióne významnejšiu úlohu; zdôrazňuje, že EÚ by mala využiť túto príležitosť na podporu vzájomne prospešnej spolupráce a ponúknuť Strednej Ázii partnerstvo, ktoré sa môže stať osobitnou cestou v širšej stratégii EÚ k východným partnerom; domnieva sa, že posilnenie tejto spolupráce by tiež prispelo ako protiváha k vplyvu Ruska v tomto regióne;

3.zdôrazňuje význam transatlantickej spolupráce o Strednej Ázii a vyzýva EÚ, aby prevzala iniciatívu pri práci na spoločnej stratégii pre Strednú Áziu s USA, ktorá by mala zahŕňať spoluprácu v oblasti podpory demokracie, investícií a obchodu, hospodárstva a regionálnej bezpečnosti;

4.opakuje záväzok EÚ spolupracovať s krajinami Strednej Ázie pri budovaní mieru, stabilnej bezpečnosti, prosperity a udržateľného rozvoja, a to v plnom súlade s medzinárodným právom a zásadami rešpektovania nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti všetkých krajín, nepoužitia sily alebo hrozby jej použitia a mierového urovnávania medzinárodných sporov;

5.odmieta akékoľvek pokusy smerom k akémukoľvek uľahčeniu medzinárodného uznania separatistického subjektu na okupovanom Cypre vrátane jeho údajného prijatia ako pozorovateľa v Organizácii turkických štátov; podnecuje dotknuté stredoázijské štáty, aby účinne dodržiavali zásady zvrchovanosti a územnej celistvosti všetkých štátov a neratifikovali pozmenený štatút Organizácie turkických štátov, ktorým by nadobudlo účinnosť rozhodnutie udeliť štatút pozorovateľa;

6.uznáva, že útočná vojna Ruska proti Ukrajine a jej dôsledky predstavujú výzvy aj príležitosti pre stredoázijské štáty, ktoré tradične udržiavajú úzke vzťahy s Ruskom; zdôrazňuje záujem EÚ na posilnení hospodárskych vzťahov a zintenzívnení politických väzieb s krajinami Strednej Ázie, čiastočne s cieľom minimalizovať obchádzanie sankcií voči Rusku a Bielorusku; zdôrazňuje význam pokračujúcej úzkej spolupráce na sankciách a vyzýva orgány stredoázijských štátov, najmä Kazachstanu, Kirgizska a Uzbekistanu, aby úzko spolupracovali s EÚ, najmä s jej vyslancom pre sankcie, aby sa zintenzívnilo úsilie o prevenciu obchádzania sankcií; odsudzuje, že Rusko najíma migrantov a občanov zo Strednej Ázie na boj na Ukrajine a podporuje opatrenia zamerané na zastavenie tejto praxe; berie na vedomí úsilie jednotlivých stredoázijských štátov o zaistenie toho, aby sa ich územia nevyužívali na obchádzanie sankcií EÚ, víta administratívne opatrenia Kazachstanu a jeho politický záväzok na vysokej úrovni v tejto veci; vyzýva EÚ, aby v stratégii pre Strednú Áziu uplatňovala diferencovaný prístup podľa úrovne spolupráce s EÚ na sankčnej politike voči Rusku; berie na vedomie úlohu, ktorú zohrávajú samé členské štáty pri zabezpečovaní toho, aby vyvážaný tovar, ktorý pravdepodobne stále smeruje do Ruska cez Strednú Áziu, podliehal príslušným preventívnym kontrolám;

7.domnieva sa, že je potrebné preskúmať stratégiu EÚ – Stredná Ázia s cieľom aktualizovať ju vzhľadom na geopolitické udalosti, ku ktorým došlo v posledných rokoch; opätovne zdôrazňuje kľúčovú úlohu posilnených dohôd o partnerstve a spolupráci ako rámca pre spoluprácu so štátmi Strednej Ázie; so znepokojením konštatuje, že posilnená dohoda o partnerstve a spolupráci s Kirgizskom zostáva nepodpísaná, hoci rokovania boli ukončené v roku 2019; vyzýva Radu a Komisiu, aby rýchlo pokročili v prebiehajúcich rokovaniach o posilnenej dohode o partnerstve s Tadžikistanom a aby vyriešili zostávajúce otázky a bezodkladne podpísali posilnené dohody o partnerstve a spolupráci s Kirgizskom a Uzbekistanom, aby Európsky parlament mohol uplatniť svoje výsady v súvislosti s ratifikáciou týchto dohôd; zdôrazňuje, že nepodpísanie uvedených dohôd po ukončení rokovaní spochybňuje dôveryhodnosť EÚ ako globálneho aktéra;

8.konštatuje, že v posilnených dohodách o partnerstve a spolupráci so štátmi Strednej Ázie, o ktorých sa doteraz rokovalo, sa kladie veľký dôraz na dodržiavanie demokratických zásad, ľudských práv a zásad právneho štátu; zdôrazňuje význam uplatňovania hľadiska ľudských práv, demokratických hodnôt, rodovej rovnosti, slobodných médií a zelenej transformácie v interakciách s vládami Strednej Ázie;

9.vyzdvihuje veľký potenciál vzájomne prospešnej spolupráce v oblasti udržateľného rozvoja, konektivity, energetiky, kritických surovín a bezpečnosti, pretože Stredná Ázia je kľúčovým regiónom prepojenia medzi východom a západom; v tejto súvislosti pripomína významné geopolitické dôsledky agresívnej vojny Ruska proti Ukrajine, ktoré oživili stredný koridor nielen ako regionálnu hospodársku zónu, ale aj ako alternatívnu a udržateľnú trasu medzi Áziou a Európou, ktorá neprechádza ruským územím; pripomína, že nový Eurázijský suchozemský most prechádza sankcionovaným ruským a bieloruským územím; zdôrazňuje význam podpory regionálnej integrácie pozdĺž stredného koridoru a konštatuje, že na prilákanie veľmi potrebného financovania projektov infraštruktúry v rámci stratégie Global Gateway treba odstrániť prekážky, ktoré v štúdii identifikovala Európska banka pre obnovu a rozvoj; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť Európskej investičnej banky podporiť investície do rozvoja infraštruktúry v stredoázijských štátoch, najmä v strednom koridore;

10.domnieva sa, že politika EÚ voči Strednej Ázii v oblasti energetiky, prepojenosti a diverzifikácie zdrojov by mala byť inšpirovaná Európskou zelenou dohodou a založená na vzájomne prospešných strategických partnerstvách zohľadňujúcich osobitnosti všetkých jednotlivých štátov Strednej Ázie, čím sa zabezpečí ich prístup k moderným technológiám a kvalitným pracovným miestam a zároveň sa zaručí bezpečný a konkurencieschopný prístup EÚ k surovinám a energii; v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad vznikom závislosti od Ruska v dôsledku podpísania dohody o zemnom plyne medzi Gazpromom a Uzbekistanom cez Kazachstan;

11.uznáva kľúčovú úlohu EÚ pri financovaní sektorových reforiem v Strednej Ázii, zlepšovaní jej energetickej účinnosti a znižovaní emisií skleníkových plynov; víta začatie projektu udržateľnej energetickej konektivity v Strednej Ázii (SECCA) v roku 2022 a so záujmom očakáva jeho pozitívny vplyv na posilnenie vnútroštátnych politík prechodu na udržateľný energetický systém a zvýšenie investícií, kapacity a informovanosti v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti v regióne;

12.zdôrazňuje význam pozitívneho investičného prostredia pre hospodársky rozvoj Strednej Ázie a obchodu a spolupráce medzi EÚ a Strednou Áziou; zdôrazňuje, že pozitívne investičné prostredie vedúce k vytvoreniu kvalitných pracovných miest s primeranými mzdami a dôstojnými pracovnými podmienkami závisí od stabilných demokratických inštitúcií, dodržiavania ľudských práv a zásad právneho štátu, ako aj od schopnosti podnikov a občianskej spoločnosti uplatňovať náležitú starostlivosť;

13.berie na vedomie, že stredoázijské štáty s výnimkou Tadžikistanu dlhodobo udržiavajú vzťahy s Afganistanom a ich postoj k Talibanu, ktorý sa vyvíja pragmaticky od nástupu k moci v roku 2021, pričom ho však neuznávajú; zdôrazňuje, že krajiny v tomto regióne, najmä Pakistan a Čína, ale aj štáty Strednej Ázie zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní stability v Afganistane prostredníctvom poskytovania humanitárnej pomoci, elektriny, obchodných príležitostí a spoločných projektov v oblasti konektivity; nabáda osobitného vyslanca EÚ pre Afganistan, aby pokračoval v úzkej spolupráci s partnermi v stredoázijských štátoch v rámci dialógu medzi EÚ a Strednou Áziou o Afganistane; uznáva, že Stredná Ázia je kľúčovou oblasťou na zabránenie šíreniu náboženského extrémizmu, terorizmu a sietí obchodovania s drogami a čelí zvýšenému migračnému tlaku v dôsledku prebiehajúcej humanitárnej krízy v Afganistane; opätovne vyjadruje rozhorčenie nad tým, že Taliban zaobchádza so ženami horšie ako s občanmi druhej kategórie, a vyzýva ESVČ a osobitného vyslanca EÚ pre Afganistan, aby spolupracovali s Turkménskom, Uzbekistanom a Tadžikistanom pri poskytovaní pomoci ženám, ktoré sa snažia utiecť z Afganistanu;

14.vyzdvihuje úlohu EÚ ako dôležitého darcu pomoci pre tento región; zdôrazňuje, že je dôležité postupovať jednotne ako Tím Európa, pretože to umožňuje vytvárať synergie a maximalizovať vplyv prijatých opatrení a poukazuje na výhody mnohostrannej spolupráce a pretože to spája najlepšie nástroje a partnerov, ako sú organizácie občianskej spoločnosti, obhajcovia ľudských práv, nezávislé médiá a odborníci, verejný a súkromný sektor, s cieľom dosiahnuť zamýšľaný vplyv; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť viditeľnosť pomoci a investícií EÚ a vyzýva na prepojenie pomoci a rozpočtovej podpory EÚ stredoázijským štátom s konkrétnymi kritériami pokroku v oblasti demokratických reforiem, ochrany ľudských práv, právneho štátu a udržateľného rozvoja; zdôrazňuje význam koordinovanej spolupráce s ostatnými partnermi a medzinárodnými organizáciami s cieľom umožniť súčinnosť a zabrániť duplicite;

15.konštatuje, že zmena klímy, rastúca populácia a hospodárske potreby zvyšujú tlak na vodné zdroje v Strednej Ázii; zdôrazňuje potrebu užšej regionálnej spolupráce v tejto otázke medzi krajinami na hornom a dolnom toku s cieľom zabrániť konfliktom v súvislosti s distribúciou a využívaním vodných zdrojov; víta regionálne platformy, ako je Medzinárodný fond na záchranu Aralského mora, ktoré podporujú dialóg a spoluprácu medzi stredoázijskými štátmi; pripomína, že EÚ a Stredná Ázia nadviazali dialóg o životnom prostredí s cieľom podporiť stabilizáciu Aralského mora a lepšie riadenie vodných zdrojov; vyzýva na vykonávanie Parížskej dohody o zmene klímy a je pripravený poskytnúť odborné znalosti a spoluprácu na dosiahnutie tohto cieľa;

16.zdôrazňuje, že riešenie konfliktov vrátane tých, ktoré sa týkajú distribúcie vody, v súlade s medzinárodným právom a dobrými susedskými vzťahmi, a vyhýbanie sa za každú cenu použitiu alebo hrozbe sily má zásadný význam pre dosiahnutie dlhodobej regionálnej stability, ako aj cieľov udržateľného rozvoja; zdôrazňuje význam vymedzenia a ohraničenia sporných pohraničných oblastí medzi Tadžikistanom a Kirgizskom s cieľom zabrániť ďalším vojenským konfliktom medzi oboma krajinami a víta kroky, ktoré v tejto súvislosti prijali obe strany; opakuje ponuku EÚ podporovať mierové urovnanie konfliktu prostredníctvom technickej pomoci a opatrení na budovanie dôvery; víta vyriešenie otázky vymedzenia hraníc medzi Kirgizskom a Uzbekistanom v januári 2023; opakuje, že EÚ sa zaviazala k nešíreniu zbraní hromadného ničenia v tejto oblasti;

17.trvá na tom, že dodržiavanie ľudských práv a medzinárodných záväzkov je dôležité pre vzťahy EÚ so Strednou Áziou; naliehavo žiada stredoázijské štáty, aby dodržiavali svoje záväzky v oblasti demokracie a ľudských práv, pričom poznamenáva, že je to aj v súlade s dohodami o partnerstve a spolupráci a so všeobecným systémom preferencií plus (VSP+); zdôrazňuje, že je dôležité viesť pravidelné dialógy o ľudských právach so stredoázijskými štátmi, pretože sú nástrojom na podporu dodržiavania ľudských práv, základných slobôd a politického pluralizmu a fórom na riešenie problematických otázok; vyzýva delegácie EÚ a zastúpenia členských štátov v Strednej Ázii, aby naďalej zohrávali aktívnu úlohu pri monitorovaní situácie na mieste, spolupracovali s obhajcami ľudských práv a reagovali na porušovanie ľudských práv a politicky motivované prenasledovanie, a to aj účasťou na súdnych procesoch a návštevami politických väzňov; nabáda na spoluprácu so zmluvnými orgánmi OSN a osobitnými postupmi, ako aj na multilaterálnych fórach pre ľudské práva, ako je Rada OSN pre ľudské práva;

18.vyjadruje znepokojenie nad nedostatočnou zodpovednosťou za závažné porušovanie ľudských práv vo veľkom rozsahu, a to aj vtedy, keď orgány využívajú prísne opatrenia na ukončenie masových protestov a následných nepokojov počas takzvaných januárových udalostí v Kazachstane, ako aj v autonómnej oblasti Horný Badachšán v Tadžikistane a v Karakalpakstane v Uzbekistane; vyzýva orgány vo všetkých piatich štátoch Strednej Ázie, aby prijali účinné opatrenia na začatie nezávislého a dôkladného vyšetrovania všetkých obvinení z mučenia a zlého zaobchádzania a iného závažného porušovania ľudských práv, a aby predchádzali využívaniu nadmernej sily policajnými a bezpečnostnými zložkami; vyzýva vlády štátov Strednej Ázie, aby uskutočnili reformy súdnictva s cieľom zabezpečiť väčšiu nezávislosť a transparentnosť;

19.zdôrazňuje zásadné demokratické nedostatky v Strednej Ázii, pokiaľ ide o demokratickú správu vecí verejných, právny štát a ochranu ľudských práv, ktoré stále pretrvávajú a vo viacerých ohľadoch sa zhoršili; zdôrazňuje, že sú potrebné transparentnejšie, otvorenejšie a spravodlivejšie volebné procesy pre všetkých politických aktérov; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú môže zohrávať občianska spoločnosť pri podpore a presadzovaní demokratických reforiem, dobrej správy a ochrany ľudských práv v Strednej Ázii; vyjadruje poľutovanie nad reštriktívnym prístupom pri legislatívnych iniciatívach týkajúcich sa mimovládnych organizácií a médií, ktoré obmedzujú priestor pre činnosti občianskej spoločnosti; vyzýva štáty Strednej Ázie, aby podnikli zmysluplné kroky na riešenie týchto nedostatkov, uplatňovali príslušné dohovory Medzinárodnej organizácie práce a zabezpečili dodržiavanie svojich medzinárodných záväzkov, pokiaľ ide o demokratickú správu vecí verejných a ochranu ľudských práv, pričom poznamenáva, že sa k tomu zaviazali v rámci DPS s EÚ, PDPS a v VSP+; konštatuje, že stredoázijské štáty majú mladé a dynamické obyvateľstvo, ktoré by malo dostať príležitosť na zmysluplné zapojenie do formovania budúcnosti svojej krajiny; víta činnosti fóra občianskej spoločnosti EÚ – Stredná Ázia a vyzýva EÚ, aby posilnila svoju podporu občianskej spoločnosti;

20.konštatuje, že treba zvýšiť odolnosť Strednej Ázie proti dezinformáciám podporou nezávislých médií a obsahu v miestnych jazykoch, zvyšovaním mediálnej gramotnosti a organizovaním cielených kurzov pre miestnych novinárov; zdôrazňuje potrebu posilniť nezávislosť a pluralitu a slobodu médií a slobodu prejavu v Strednej Ázii v súlade s najvyššími demokratickými normami; požaduje väčšiu transparentnosť vlastníctva médií a financovania s cieľom posilniť nezávislosť a pluralitu médií; vyjadruje poľutovanie nad tým, že stredoázijské orgány využili boj proti dezinformáciám na obmedzenie legitímneho uplatňovania slobody prejavu, a to aj tým, že obviňujú osoby poukazujúce na korupciu, nespravodlivosť a zneužívanie zo strany vlády z údajného šírenia „falošných“ informácií, podnecovania k „nesúhlasu“ a podpory „extrémizmu“; vyjadruje znepokojenie nad rastúcim počtom zatknutých novinárov a blogerov a nad hrozbami zákazu činnosti nezávislých médií; trvá na tom, že treba zabezpečiť dodržiavanie práv novinárov, nezávislých blogerov a obhajcov ľudských práv a občianskych a environmentálnych aktivistov, zaručiť ich ochranu pred obťažovaním, nátlakom a hrozbami a vyšetriť všetky útoky proti nim, ako aj okamžite a bezpodmienečne prepustiť všetky nespravodlivo zadržiavané a väznené osoby; odsudzuje počet nedávnych vládnych iniciatív s cieľom ukončiť činnosť nezávislých mediálnych služieb a zablokovať prístup na ich stránky v Tadžikistane a Kirgizsku, ako aj návrh zákona o médiách, o ktorom sa v súčasnosti uvažuje v Kirgizsku a Kazachstane, čo môže zvýšiť štátnu kontrolu nad mediálnymi činnosťami;

21.vyzýva orgány štátov Strednej Ázie, aby prepustili všetkých politických väzňov; osobitne vyzýva orgány Kazachstanu, aby prepustili tieto osoby: Aigerim Tleužan, Marat Žilanbajev, Bekižan Mendygazijev, Timur Danebajev, Kairat Klyšev; vyzýva orgány Kirgizka, aby prepustili tieto osoby: Azimbek Beknazarov, Aibek Buzurmankulov, Aidanbek Akmatov, Temir Machmudov, Marat Bajazov; vyzýva orgány Uzbekistanu, aby prepustili tieto osoby: Dauletmurat Tažimuratov, Allabai Tokymbetov, Nurlan Naijpov, Amirbek Adilbekov; vyzýva orgány Tadžikistanu, aby prepustili tieto osoby: Faromuz Irgašov, Ulfatchonim Mamadshojeva, Chursand Mamadshojev, Chušruz Djumaev; vyzýva orgány Turkménska, aby prepustili tieto osoby: Omruzak Omarkuljev, Murat Dušemov, Murat Ovezov, Mansur Mingelov, Nurgeldy Chalykov;

22.vyjadruje znepokojenie nad tým, že hoci je rodová rovnosť údajne chránená zákonom vo všetkých krajinách, rodovo motivované násilie, domáce násilie, manželstvá detí, diskriminácia a obťažovanie etnických a náboženských menšín a LGBTIQ osôb sú v Strednej Ázii stále rozšírené; naliehavo vyzýva vlády Strednej Ázie, aby zabránili tomuto porušovaniu ľudských práv prostredníctvom vhodných zákonov a opatrení vrátane zvyšovania informovanosti a kvalifikácie verejných úradníkov, najmä príslušníkov polície, posilnenia schopnosti organizácií občianskej spoločnosti obhajovať legislatívne zmeny, zlepšenia podporných služieb v prvej línii pre osoby, ktoré prežili, a zvyšovania informovanosti s cieľom bojovať proti existujúcim stereotypom a presadzovať rovnosť v spoločnosti; vyjadruje znepokojenie nad tým, že kriminalizácia LGBTIQ osôb je naďalej pretrváva, vo väčšine krajín chýbajú základné antidiskriminačné právne predpisy, proti lesbám sa používa nápravné znásilnenie a chýbajú bezpečné priestory na stretnutia LGBTIQ osôb, pričom prebiehajú razie v baroch a spoločenských priestoroch a rozrastá sa policajná brutalita; zdôrazňuje, že každá stratégia EÚ pre Strednú Áziu musí byť v súlade s akčným plánom EÚ pre rodovú rovnosť III;

23.opätovne vyjadruje znepokojenie nad rastúcou korupciou a kleptokraciou v Strednej Ázii, ktorá narúša dôveru vo vládu, podnecuje nerovnosť, pripravuje občanov o verejné služby a spomaľuje hospodársky rast; vyzýva vlády Strednej Ázie, aby nielen využívali rozšírenú protikorupčnú rétoriky, ale aby aj prijali konkrétne opatrenia a konečne sa zaviazali bojovať proti korupcii a kleptokracii a prijať národné stratégie zamerané na integrovaný prístup k prevencii a potláčaniu korupcie ako aj zvýšiť transparentnosť a prístup k informáciám a obmedziť súkromný vplyv;

24.zdôrazňuje, že EÚ by mala využiť svoj pozitívny obraz v Strednej Ázii a viac sa angažovať v kultúrnej a verejnej diplomacii; zasadzuje sa za posilnenie vzťahov a zvýšenie príležitostí na spoluprácu medzi európskymi a stredoázijskými inštitúciami, ako aj za podporu medziľudských kontaktov a mobility, poskytovanie príležitostí v oblasti vzdelávania a vedy, ako napríklad výmeny na akademickej úrovni prostredníctvom programov Erasmus+ a Horizont 2020 a zvyšovanie udržateľného cestovného ruchu;

25.berie na vedomie ochotu štátov Strednej Ázie začať dialóg s EÚ o liberalizácii vízového režimu a vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila konzultácie o vypracovaní cielených a komplexných reformných plánov pre štáty Strednej Ázie s cieľom pripraviť pôdu pre dohody o zjednodušení vízového režimu a readmisii;

26.konštatuje, že Kazachstan je prvým štátom Strednej Ázie, ktorý ratifikoval posilnenú dohodu o partnerstve a spolupráci, ktorá poskytuje pevný základ pre rozšírenie spolupráce v kľúčových oblastiach spoločného záujmu, ako sú prepojenosť, energetická efektívnosť, ekologické hospodárstvo a digitalizácia; víta podpísanie Memoranda o porozumení medzi Kazašskou republikou a EÚ o strategickom partnerstve v oblasti udržateľných surovín, batérií a hodnotových reťazcov vodíka z obnoviteľných zdrojov; vyzýva kazašské orgány, aby pokračovali vo vykonávaní politických a hospodárskych reforiem, ktoré by mali posilniť demokraciu, právny štát a dobrú správu; zdôrazňuje, že vykonávanie vízie „spravodlivého Kazachstanu“ musí zaručiť dodržiavanie ľudských práv a slobôd prejavu, združovania a zhromažďovania a zlepšenie volebného rámca v súlade s odporúčaniami Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva; vyzýva kazašské orgány, aby ukončili vyšetrovanie udalostí z januára 2022, zverejnili svoje zistenia a zabezpečili spravodlivosť pre obete mučenia; berie na vedomie potenciálne prínosy intenzívnejších medziľudských výmen s Kazachstanom prostredníctvom dohody o zjednodušení vízového režimu, o ktorej sa začalo konzultovať v máji 2023;

27.zdôrazňuje, že nadchádzajúce podpisovanie dohody o partnerstve a spolupráci a prebiehajúce vykonávanie systému VSP+ kladú ďalší dôraz na potrebu zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd v Kirgizsku v súlade s jeho medzinárodnými záväzkami; so znepokojením berie na vedomie zhoršenie demokratických noriem a ľudských práv v posledných rokoch, pričom Kirgizsko sa považovalo za najdemokratickejšiu krajinu v regióne s dynamickou občianskou spoločnosťou a slobodnými médiami; vyjadruje znepokojenie nad prenasledovaním politickej opozície, okrem iného zástupcov strany Sociálni demokrati, a negatívnym vplyvom legislatívnych iniciatív zameraných na činnosti nezávislých médií a občianskej spoločnosti, najmä zákona o „falošných informáciách“ a návrhov zákonov o „zahraničných zástupcoch“, „masových médiách“ a „ochrane detí pred škodlivými informáciami“, a nad rastúcim počtom súdnych konaní proti obhajcom ľudských práv, pracovníkom médií a novinárom, ako aj médiám; vyzýva EÚ, aby aj naďalej podporovala občiansku spoločnosť a nezávislé médiá;

28.konštatuje, že začatie rokovaní o dohode o partnerstve a spolupráci s Tadžikistanom je príležitosťou na rozšírenie rozsahu bilaterálnej spolupráce a výmen; zdôrazňuje, že je potrebné pokračovať v úzkej spolupráci v bezpečnostných otázkach, keďže Afganistan je naďalej zdrojom nestability a bezpečnostných obáv v dôsledku tvrdej vlády Talibanu a prebiehajúcej humanitárnej krízy v krajine; opakuje, že legitímny boj proti terorizmu a násilnému extrémizmu by sa nemal používať ako zámienka na potlačenie opozičnej činnosti, oslabovanie slobody prejavu alebo obmedzenie nezávislosti súdnictva; víta záujem Tadžikistanu o pripojenie sa k systému VSP+, ktorý môže podporiť udržateľný hospodársky rast a posilniť obchod, a vyžaduje účinné vykonávanie medzinárodných noriem v oblasti ľudských a pracovných práv; vyzýva Tadžikistan, aby zlepšil ochranu ľudských práv a základných slobôd, najmä slobody prejavu, a aby zastavil zastrašovanie a prenasledovanie pracovníkov médií, obhajcov ľudských práv, nezávislých právnikov a občianskej spoločnosti, ako aj represie voči pamírskej menšine v Hornom Badachšáne;

29.konštatuje, že Turkménsko zostáva jedinou stredoázijskou krajinou bez DPS s EÚ, čo obmedzuje priestor na bilaterálne vzťahy; zdôrazňuje, že Turkménsko musí preukázať zlepšenie svojej zúfalej situácie v oblasti demokracie a ľudských práv, aby mohol Európsky parlament prehodnotiť svoju pozíciu a ratifikoval DPS; naliehavo vyzýva vládu Turkménska, aby dekriminalizovala konsenzuálne sexuálne vzťahy medzi mužmi; konštatuje, že by malo byť v záujme Turkménska otvoriť sa, aby nebol krajinou, ktorá je v regióne na okraji a má len obmedzené možnosti spolupráce; uznáva potenciál vzájomne prospešnej spolupráce v oblastiach, ako sú energetika, prepojenosť a obchod a víta záujem Turkménska dodávať plyn do Európy prostredníctvom výstavby transkaspického plynovodu;

30.berie na vedomie ohlásené reformy v Uzbekistane zamerané na dosiahnutie skutočnej zmeny v krajine, pokiaľ ide o sociálno-ekonomický rozvoj, efektívnu správu, nezávislejší súdny systém a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd; zdôrazňuje, že ústavná reforma je príležitosťou na posilnenie právneho štátu a poskytnutie pevného právneho základu na reformy; opakuje však svoje hlboké znepokojenie nad zlými výsledkami Uzbekistanu v oblasti demokracie, slobody médií, ľudských práv a právneho štátu vrátane brutálneho zásahu proti protestu v Karakalpakstane a obmedzovania slobody združovania pre mimovládne organizácie a politické strany, a nad prenasledovaním novinárov, nezávislých blogerov, tvorcov obsahu a obhajcov ľudských práv; pripomína orgánom, že je dôležité dodržiavať slobodu prejavu, a to tak online, ako aj offline, slobodu zhromažďovania, slobodu združovania a nezávislosť médií; víta niektoré pozoruhodné zlepšenia v oblasti práv žien v Uzbekistane; naliehavo vyzýva vládu Uzbekistanu, aby dekriminalizovala konsenzuálne sexuálne vzťahy medzi mužmi; víta ukončenie rokovaní o dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Uzbekistanom a opakuje svoju výzvu na urýchlené dokončenie právnych a technických postupov potrebných na podpísanie dohody o partnerstve a spolupráci; víta vedúcu úlohu Uzbekistanu pri podpore regionálnej spolupráce v rôznych oblastiach vrátane prepojenosti a využívania vodných zdrojov;

31.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a prezidentom, vládam a parlamentom Kazachstanu, Kirgizska, Tadžikistanu, Turkménska a Uzbekistanu.