1.zdôrazňuje, že čínska stratégia vojensko-civilnej fúzie je štátom vedený a riadený program, ktorého cieľom je využiť všetky nástroje štátnej a obchodnej moci na posilnenie a podporu Komunistickej strany Číny a jej ozbrojeného krídla, Ľudovej oslobodzovacej armády, najmä získaním svetových špičkových technológií a ich zneužitím na posilnenie totalitného režimu a dosiahnutie vojenskej dominancie;

2.zastáva názor, že stranícky riadený politický systém a hospodárstvo Číny často vyžadujú, aby súkromné spoločnosti zosúladili svoje obchodné záujmy s Komunistickou stranou Číny, a to aj pokiaľ ide o jej vojenské a represívne aktivity a aktivity v oblasti vplyvu a politického zasahovania; konštatuje, že stranícke bunky Komunistickej strany Číny v súkromných spoločnostiach sa bežne používajú ako nástroje priamej straníckej kontroly; zdôrazňuje, že čínske spoločnosti svojou medzinárodnou činnosťou preto podporujú ciele Komunistickej strany Číny rozširovať vplyv v tretích krajinách, oslabovať geopolitických protivníkov a zvyšovať vplyv ČĽR;

3.domnieva sa, že vojensko-civilná fúzia sa musí chápať v širšom geopolitickom, hospodárskom a strategickom kontexte, pričom treba zohľadniť jej prepojenie s inými iniciatívami, ako sú iniciatíva Jedno pásmo, jedna cesta; digitálna hodvábna cesta (vrátane iniciatív Made in China 2025 a China Standards 2035); globálna bezpečnostná iniciatíva a stratégia dvojakého obehu, ako aj so stále väčšou asertívnosťou a agresívnymi prejavmi sily v zahraničí; domnieva sa, že konečným cieľom vojensko-civilnej fúzie je presadzovať dlhodobý strategický cieľ štátostrany stať sa vedúcou svetovou mocnosťou, pokiaľ ide o politický vplyv, hospodárske kapacity, technologickú dominanciu a vojenskú moc, a oslabovať medzinárodný poriadok založený na pravidlách;

4.pripomína, že dosiahnutie prvenstva vo vede a technike bolo v posledných rokoch jednou z hlavných priorít Komunistickej strany Číny a že jej stratégia vojensko-civilnej fúzie nabáda na výmenu výsledkov výskumu a vývoja medzi trhovo orientovaným a čínskym obranným priemyslom; upozorňuje na opakované varovania spravodajských agentúr pred rizikami hospodárskej závislosti, špionáže a sabotáže spôsobenými hospodárskou prítomnosťou subjektov z určitých krajín mimo EÚ, najmä Číny, v kritickej infraštruktúre a strategických odvetviach v celej EÚ; v tejto súvislosti je znepokojený politickým tlakom vyvíjaným pri schvaľovaní konkrétnych čínskych investícií do kritickej infraštruktúry, ako v prípade rozhodnutia nemeckej vlády odsúhlasiť získanie podielu spoločnosti COSCO v prístave Hamburg v rozpore s odporúčaním príslušných inštitúcií;

5.varuje pred rizikom akéhokoľvek zapojenia čínskych spoločností, najmä tých s priamym alebo nepriamym prepojením na čínsky politicko-vojenský alebo spravodajský systém, do strategických aktív EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje svoje znepokojenie nad tým, že technológie a technické odborné znalosti používané na civilné účely, najmä v hospodárskej oblasti, sa naďalej poskytujú čínskej armáde, čím sa zvyšuje schopnosť Ľudovej oslobodzovacej armády vyvíjať vojenské technológie novej generácie, ktoré by sa mohli použiť na účely nátlaku voči partnerom v Ázii a na celom svete; naliehavo žiada členské štáty EÚ, aby zvýšili regulačný dohľad a zaviedli osobitné previerky osôb a právnických osôb s priamymi väzbami na čínsku vládu;

6.vyjadruje znepokojenie nad tým, že 98 % dopytu EÚ po prvkoch vzácnych zemín zabezpečuje ČĽR; zdôrazňuje, že Čína zabezpečuje 70 % celosvetovej výroby batérií (traja z piatich najväčších výrobcov batérií majú sídlo na jej území), 60 % globálnej výroby hliníka a 75 % výroby kremíka, ako aj 94 % celosvetovej výroby gália a približne 60 % výroby germánia, je lídrom v rafinácii lítia (60 %) a spracovania medi (70 %) a zabezpečuje 84 % svetovej výroby niklu a 85 % svetovej výroby kobaltu; zdôrazňuje, že čínske ťažobné spoločnosti pôsobia v Srbsku (meď a zlato), Konžskej demokratickej republike (kobalt), Indonézii (nikel) a Čile a Austrálii (lítium) a že jej kvázi monopol na výrobu a spracovanie týchto kritických komodít vytvára závažnú závislosť, a preto je nielen naliehavou geopolitickou výzvou pre EÚ, ale aj obrovským rizikom pre európsku obranu a ďalšie kľúčové priemyselné odvetvia, ako aj pre jej otvorenú strategickú autonómiu a stratégiu v oblasti hospodárskej bezpečnosti;

7.víta v tejto súvislosti návrh Komisie na akt o kritických surovinách a požaduje urýchlené vykonanie jeho cieľov, aby sa posilnila odolnosť dodávateľského reťazca EÚ; pripomína, že kritické suroviny sú nevyhnutné pre sektor bezpečnosti a obrany, ako aj pre úspech digitálnej a zelenej transformácie EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v koordinácii so zainteresovanými stranami z priemyslu realizovali rozhodnutie o postupnom znížení závislosti od Číny diverzifikáciou zdrojov kritických surovín a prvkov vzácnych zemín a nadviazaním strategických partnerstiev so spoľahlivými tretími krajinami s cieľom zaistiť bezpečné a spoľahlivé dodávky kritických surovín; naliehavo vyzýva EÚ, aby pomáhala členským štátom pri vypracúvaní projektov, ktorých cieľom bude väčšia nezávislosť od čínskej výroby;

8.dôrazne sa zasadzuje za diverzifikáciu dodávateľov a partnerov, pokiaľ ide o iniciatívy v oblasti kritickej infraštruktúry, s cieľom znížiť zraniteľnosť voči vonkajším vplyvom a zabezpečiť, aby sa minimalizovala závislosť od jedného zdroja;

9.vyjadruje znepokojenie nad tým, že na podporu diplomatickej a vojenskej komunikácie EÚ a členských štátov sa používajú podmorské káble v súkromnom vlastníctve, ktoré zabezpečujú čínske spoločnosti, ako napríklad HMN Technologies, čo je subjekt z oblasti kybernetického spravodajstva pridružený k Ľudovej oslobodzovacej armáde Číny; vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že systémy podmorských dátových káblov prepájajúce územia členských štátov EÚ s indicko-tichomorským regiónom vrátane vojenských základní členských štátov a NATO v tomto regióne prevádzkuje čínska spoločnosť HMN Technologies, čím vznikajú bezpečnostné riziká pre podmorský dohľad, zber údajov a zhromažďovanie spravodajských informácií; v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie aj nad predajom holandského podniku, ktorý zabezpečuje internetovú infraštruktúru Estónska, čínskej spoločnosti prepojenej s Ľudovou oslobodzovacou armádou; zdôrazňuje potrebu spoločného úsilia členských štátov s cieľom zabrániť podobným prípadom;

10.pripomína, že treba dôkladne preskúmať infraštruktúru a služby v oblasti informačnej bezpečnosti inštitúcií EÚ, najmä pokiaľ ide o utajovanú komunikáciu medzi inštitúciami a misiami a operáciami v zahraničí; pripomína, že by sa mal posúdiť celý dodávateľský reťazec, aby sa vylúčili akékoľvek priame či nepriame väzby spoločností na ČĽR; požaduje zaviesť osobitné ustanovenia do postupov verejného obstarávania inštitúcií EÚ, aby sa minimalizovalo riziko zasahovania, okrem iného pri nadobúdaní, vykonávaní údržby alebo preverovaní treťou stranou;

11.varuje, že veľké investície do námorných prístavov, železníc a letísk sú pre Peking príležitosťou na sledovanie a kontrolu činností v kľúčových logistických uzloch s veľkým strategickým významom;

12.zdôrazňuje, že v roku 2022 bola Čína druhým najväčším partnerom EÚ v oblasti obchodu s tovarom; vyjadruje znepokojenie nad čoraz nevyváženejším obchodným a investičným vzťahom medzi EÚ a Čínou, o čom svedčí aj rekordný obchodný deficit EÚ vo výške 396 miliárd EUR v roku 2022 a jej závislosť od čínskeho dovozu a investícií v niektorých kritických odvetviach; podčiarkuje nevyváženú medzinárodnú obchodnú politiku Číny v kontexte jej stratégie dvojakého obehu; žiada Komisiu, aby upozornila Čínu na obavy EÚ v súvislosti s jej postupmi riadeného obchodu;

13.tvrdí, že kľúčovou oblasťou kritickej infraštruktúry EÚ je aj sieť výskumných ústavov a zariadení v oblasti výskumu a vývoja, ktoré spolu s kľúčovými oblasťami, ako je napríklad vesmírna obrana, zohrávajú významnú úlohu, pokiaľ ide o schopnosť EÚ plniť záväzky v oblasti zelenej a digitálnej transformácie; pripomína zraniteľné miesta v oblasti bezpečnosti spojené s nútenými transfermi technológií, krádežou duševného vlastníctva a únikmi poznatkov v EÚ aj v zahraničí; vyzýva na zvýšenú ostražitosť pri zohľadňovaní takýchto hrozieb pre schopnosť EÚ inovovať a podporovať rast;

14.konštatuje, že čínske spoločnosti sú už lídrami v kľúčových technológiách využívaných v odvetviach, ako sú bezdrôtová infraštruktúra 5G, drony, batérie, hypersonické technológie, slnečná a veterná energia a kryptomena; vyjadruje znepokojenie nad používaním týchto technológií a závislosťami, ktoré vytvárajú; v tejto súvislosti konštatuje, že na Cypre pozostáva celá sieť 5G RAN z čínskych zariadení a v prípade Nemecka tvoria čínske zariadenia 59 %; zdôrazňuje, že je to v rozpore s usmerneniami súboru nástrojov EÚ pre bezpečnosť 5G zameraného na zmiernenie bezpečnostných rizík v sieťach, a vyzýva Radu a Komisiu, aby vylúčili používanie zariadení a softvéru výrobcov z ČĽR na poskytovanie služieb základnej siete; pripomína, že spoločnosť Huawei bola do júna 2023 zapojená do 11 projektov programu Horizont Európa, v rámci čoho prijala finančné prostriedky v celkovej výške 3,89 milióna EUR; vyzýva preto EÚ a európske inštitúcie, aby systematicky preverovali čínske spoločnosti, ktoré majú priamy alebo nepriamy prospech z európskych programov strategického významu pre EÚ a v prípade potreby ukončili ich účasť v týchto programoch; okrem toho vyzýva Komisiu, aby navrhla dodatočné bezpečnostné normy pre čínskych dodávateľov siete 5G a siete 6G ďalšej generácie;

15.domnieva sa, že aplikácia TikTok, ktorú vlastní čínsky konglomerát ByteDance, porušuje európsky rámec ochrany osobných údajov, čo z nej robí potenciálne riziko a zdroj dezinformácií podporovaných Čínou; víta rozhodnutie inštitúcií EÚ a viacerých členských štátov EÚ pozastaviť využívanie aplikácie TikTok na služobných zariadeniach, ako aj na osobných zariadeniach zaregistrovaných v službách mobilných zariadení inštitúcií;

16.varuje, že v dôsledku zhoršenia bezpečnostného prostredia v Európe, v jej susedstve a na celom svete sa treba naliehavo zamyslieť nad tým, ako posilniť otvorenú strategickú autonómiu EÚ a znížiť jej závislosť od krajín, ako je Čína, a systémových súperov, ktorí sú pre EÚ bezpečnostnou hrozbou; zdôrazňuje potrebu zabrániť transferom citlivých vznikajúcich technológií a kľúčových položiek s dvojakým použitím, najmä tých, ktoré sú kritické pre bezpečnosť a obranu EÚ, do problematických destinácií, ktoré vykonávajú stratégie vojensko-civilnej fúzie alebo sú do nich zapojené; považuje zriadenie celoeurópskeho elektronického colného systému a systému vývozných licencií za rozhodujúci krok smerom k účinným spoločným európskym vývozným kontrolám a naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby tieto systémy sprevádzkovali do konca roka 2024; ďalej vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby posilnili spoluprácu s transatlantickými a ďalšími podobne zmýšľajúcimi partnermi pri ochrane kritickej infraštruktúry a aby bránili demokraciu a chránili naše spoločné hodnoty, bezpečnosť a prosperitu;

17.je naďalej znepokojený tým, že európska kritická infraštruktúra – od telekomunikačných sietí až po prístavné zariadenia – je čoraz zraniteľnejšia voči vonkajším vplyvom; v tejto súvislosti oceňuje nedávne legislatívne kroky na zvýšenie odolnosti kritických subjektov v EÚ; konštatuje však so znepokojením, že takéto iniciatívy sú vo veľkej miere obmedzené na postupy preverovania priamych zahraničných investícií a Komunistickej strane Číny ponechávajú iné spôsoby, ako získať prístup ku kritickým aktívam a ovplyvňovať ich, napríklad angažovaním elít, transfermi technológií a duševného vlastníctva a tiež závislosťami v oblasti dodávateľského reťazca a obchodného trhu; konštatuje, že na identifikáciu aktív kritickej infraštruktúry a ich citlivých miest je nevyhnutné vytvoriť rámec dôkladného hodnotenia a mapovania rizík; považuje za nevyhnutné mapovať, sledovať a posudzovať prístup Číny a iných tretích krajín ku kritickej infraštruktúre v EÚ a v prípade potreby spoločne prijímať zmierňujúce opatrenia; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby s podporou členských štátov vypracovala podrobný súpis kritických aktív a systematicky posudzovala ich zraniteľnosť voči vonkajším vplyvom; preto vyzýva na rozšírenie legislatívnych iniciatív na riešenie takýchto rizík;

18.vyzýva Komisiu, aby pred koncom tohto volebného obdobia poskytla Európskemu parlamentu podrobnú analýzu obchodných rizík spojených s technológiami, ako sú polovodiče, kvantová výpočtová technika, blockchain, vesmír, umelá inteligencia a biotechnológie, a informovala ho o prípadných opatreniach EÚ potrebných v týchto oblastiach;

19.pripomína, že nariadenie o preverovaní priamych zahraničných investícií Nariadenie (EÚ) 2019/452 z 19. marca 2019, ktorým sa ustanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Únie (Ú. v. EÚ L 79 I, 21.3.2019, s. 1). sa zaoberá rizikami pre bezpečnosť a verejný poriadok vyplývajúcimi z investícií z krajín mimo EÚ; berie na vedomie kľúčovú pridanú hodnotu mechanizmu preverovania ako vhodného nástroja, ktorý EÚ a členským štátom poskytuje lepší strategický prehľad a situačné povedomie o trendoch, cieľoch, prostriedkoch a metódach používaných zahraničnými aktérmi na zvýšenie svojho hospodárskeho a politického vplyvu; žiada, aby sa súčasné nástroje, ktoré upravujú priame zahraničné investície a zahraničné subvencie, rozšírili tak, aby zahŕňali všeobecné postupy preverovania pre všetky zainteresované strany zapojené do projektov kritickej infraštruktúry EÚ a pokrývali všetky spôsoby zapojenia do činností v oblasti kritickej infraštruktúry vrátane spoločných podnikov, partnerstiev a transferov technológií; zdôrazňuje tiež, že mimoriadne dôležité sú bežné hodnotenia projektov kritickej infraštruktúry, do ktorých sú zapojené zainteresované strany z krajín mimo EÚ, a domnieva sa, že tento proces by mal zahŕňať kontrolu vlastníckych štruktúr, závislostí v rámci dodávateľských reťazcov a transferu technológií spojených s týmito projektmi; domnieva sa tiež, že treba stanoviť normy náležitej starostlivosti s cieľom identifikovať možnosti Číny ovplyvňovať investorov v kritickej infraštruktúre EÚ, a zdôrazňuje, že tento prístup by sa mal uplatňovať rovnako na kandidátske aj potenciálne kandidátske krajiny; zdôrazňuje, že napriek tomu, že členské štáty sú v konečnom dôsledku zodpovedné za ochranu infraštruktúry, nevykonávajú dôsledne platné usmernenia týkajúce sa priamych zahraničných investícií; v tejto súvislosti je veľmi znepokojený tým, že nie všetky členské štáty majú zavedené alebo používajú mechanizmy preverovania zahraničných investícií do kritickej infraštruktúry; naliehavo vyzýva členské štáty, aby dôsledne vykonávali súčasné právne predpisy týkajúce sa priamych zahraničných investícií a odolnosti kritických subjektov;

20.v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa primerane nepreverujú riziká, pokiaľ ide o zasahovanie do verejného obstarávania týkajúceho sa bezpečnostných zariadení, ako napríklad v prípade zmluvy letiska v Štrasburgu na inštaláciu letiskových bezpečnostných skenerov a brán dodávaných európskou dcérskou spoločnosťou čínskej spoločnosti Nuctech, ktorú čiastočne vlastní čínska vláda a ktorá je viazaná politikou tzv. jednotného frontu; varuje, že všetky takéto technológie by mohli mať v sebe zabudované bezpečnostné medzery alebo by mohli byť napadnuteľné počas vykonávania údržby; na druhej strane víta rozhodnutie rumunskej vlády ukončiť rokovania so spoločnosťou China General Nuclear Power Corporation (CGNPC) o výstavbe jadrových reaktorov 3 a 4 v Cernavode;

21.zdôrazňuje však, že treba nájsť strategickú rovnováhu medzi otvorenosťou a investičnou príťažlivosťou jednotného trhu EÚ na jednej strane a ochranou kritickej infraštruktúry a autonómie EÚ na strane druhej, a to vzhľadom na zraniteľné miesta EÚ v oblasti bezpečnosti, najmä pokiaľ ide o hospodársky nátlak alebo ohrozenie integrity kritickej infraštruktúry EÚ;

22.vyzýva Komisiu, aby zvážila, ako dosiahnuť väčšiu účinnosť svojich stanovísk k preverovaniu priamych zahraničných investícií, aby sa zabránilo narušeniam vnútorného trhu a tzv. pretekom ku dnu medzi členskými štátmi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili harmonizáciu, a to aj vytváraním vhodných odborných znalostí, a aby v plnej miere vykonávali nariadenie o preverovaní priamych zahraničných investícií; domnieva sa, že existuje priestor a potreba posilniť nariadenie v rámci jeho nadchádzajúceho preskúmania na konci roka; nabáda Komisiu, aby predložila ambiciózny legislatívny návrh revidovaného nariadenia s cieľom odstrániť všetky nedostatky, ktoré sa vyskytli pri jeho vykonávaní, a aby urýchlene posúdila možnosť vypracovať legislatívny návrh mechanizmu preverovania odchádzajúcich investícií; odporúča, aby akýkoľvek navrhovaný mechanizmus preverovania odchádzajúcich investícií vychádzal z posúdenia vplyvu zahŕňajúceho primerané konzultácie s podnikmi, aby sa minimalizovali všetky prípadné negatívne dôsledky pre európsku konkurencieschopnosť;

23.víta nový prístup znižovania rizika v navrhovanej stratégii EÚ v oblasti hospodárskej bezpečnosti z 20. júna 2023, ktorého cieľom je maximalizovať prínosy hospodárskej otvorenosti EÚ a chrániť, podporovať a posilňovať otvorenú strategickú autonómiu EÚ a zároveň minimalizovať riziká vyplývajúce z hospodárskych závislostí a ich možného účelového zneužívania, vrátane investícií a výskumnej spolupráce v oblasti kľúčových podporných technológií s vojenským využitím, ktoré sa môžu využívať napríklad v oblastiach kvantovej výskumnej techniky, vyspelých polovodičov a umelej inteligencie; požaduje urýchlené prijatie návrhov vysokého predstaviteľa a Komisie a vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonali rozšírený regulačný rámec EÚ s cieľom vylúčiť subjekty, ktoré by mohli prispieť k vojensko-civilnej fúzii, a aby vypracovaním komplexného prístupu k spoločnej identifikácii, hodnoteniu a riadeniu rizík pre európsku hospodársku bezpečnosť našli alternatívy k projektom v EÚ financovaným Čínou;

24.ďalej víta návrh vysokého predstaviteľa a Komisie, podľa ktorého možno úniku citlivých vznikajúcich technológií zabrániť vytvorením zoznamu technológií dvojakého použitia na základe úzko vymedzených a do budúcnosti zameraných kritérií, ako sú potenciálna podporná a transformačná povaha technológií, riziko vojensko-civilnej fúzie a riziko zneužitia technológií na porušovanie ľudských práv; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v prípade týchto technológií dvojakého použitia čo najskôr identifikovali a vykonali príslušné ochranné opatrenia;

25.vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby v koordinácii s členskými štátmi navrhla mechanizmus rýchlej reakcie na odhalenie dvojakého využívania alebo zneužívania infraštruktúr v EÚ, ktoré sú vo vlastníctve Číny, na ktorých sa Čína podieľa alebo pre ktoré získala koncesiu, pričom tento mechanizmus by sa mohol použiť na odňatie práv súvisiacich s koncesiou a/alebo pozastavenie kapacity domény v prípade vlastníctva a účasti; vyzýva Komisiu, aby Európsky parlament každoročne informovala o:a)odhalení prípadného dvojakého využívania strategickej infraštruktúry, ktorá Číne poskytuje logistickú a spravodajskú podporu;b)plnom dodržiavaní právnych predpisov EÚ v oblasti obchodu, najmä v oblasti náležitej starostlivosti a boja proti nátlaku a nútenej práci v súvislosti s tovarom vstupujúcim na trhy EÚ;

26.víta prijatie európskeho aktu o čipoch, ktorý zvýši schopnosť EÚ vyrábať polovodiče a okrem iného vytvorí strategickú mapu nedostatkov v spôsobilostiach v hodnotovom reťazci polovodičov v EÚ, čím sa zníži závislosť EÚ od tretích krajín, ako je Čína; požaduje ďalšie návrhy na zabezpečenie výroby a dodávateľských reťazcov kritickej infraštruktúry a materiálov v EÚ; okrem toho vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali ďalšie iniciatívy, ktoré umožnia užšiu koordináciu a spoluprácu s podobne zmýšľajúcimi partnermi a spojencami, a aby monitorovali a ďalej rozvíjali – ak je to možné a v súlade s cieľom EÚ znížiť ďalšie závislosti – globálne výrobné kapacity a dodávateľské reťazce kritickej infraštruktúry a materiálov, ktoré sú kľúčové pre bezpečnosť a obranu EÚ; osobitne upozorňuje na Taiwan, ktorý zohráva významnú úlohu v globálnych dodávateľských reťazcoch a v medzinárodnom poriadku založenom na pravidlách; opätovne pripomína svoju dlhodobú podporu bilaterálnej investičnej dohode medzi EÚ a Taiwanom a všetkým dohodám vzájomne prospešným pre dvojstranný obchod a investície;

27.vyzýva Komisiu, aby navrhla nový legislatívny rámec na zmiernenie bezpečnostných rizík prichádzajúcich od dodávateľov podmorských káblových systémov, a to aj prísnejším monitorovaním a častým prehodnocovaním vlastníckych štruktúr týchto dodávateľov, ich predchádzajúcich investícií do systémov podmorských káblov a blízkosti systémov podmorských káblov k európskym a spojeneckým vojenským základniam; zdôrazňuje, že dodávateľom káblových systémov, napríklad čínskym spoločnostiam, treba zabrániť v tom, aby údaje zdieľali so spravodajskými službami na iné účely ako na ochranu infraštruktúry pred narušeniami zvonku alebo škodlivými útokmi; v tejto súvislosti požaduje iniciatívy zamerané na ďalší rozvoj spoločností v oblasti podmorských káblových systémov, ktoré vlastnia európske alebo v Európe usadené subjekty;

28.podčiarkuje, že odozva EÚ musí vychádzať zo širšieho chápania príslušnej strategickej situácie so zameraním na horizontálne posudzovanie hrozieb a štúdie zraniteľnosti kritickej infraštruktúry vypracované na nadnárodnej úrovni; zastáva názor, že decentralizovaný alebo nedbanlivý prístup bez jasného prehľadu o projektoch so strategickým významom pre obranu a bezpečnosť Európy a ich kontroly môže výrazne poškodiť geopolitické záujmy EÚ Tematická sekcia pre vonkajšie vzťahy Generálneho riaditeľstva pre vonkajšie politiky Únie, „Bezpečnostné dôsledky čínskeho vlastníctva kritickej infraštruktúry v Európskej únii“, jún 2023.; pripomína ohrozenie vyplývajúce zo zahraničného zasahovania, najmä v informačnom priestore, a interakciu projektov priamych zahraničných investícií a operácií manipulácie s informáciami vykonávanými nepriateľskými zahraničnými aktérmi;

29.vyjadruje znepokojenie nad prenikaním ČĽR na trh EÚ a do jej širšieho susedstva; vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby zabezpečili uplatnenie opatrení prijatých na posilnenie odolnosti EÚ voči čínskemu vplyvu, vrátane znižovania rizika, diverzifikácie a obmedzovania kritických závislostí, aj na najbližších partnerov EÚ, najmä pristupujúce krajiny a krajiny, na ktoré sa vzťahuje susedská politika EÚ;

30.pripomína, že námorné sily Číny majú prostriedky a právne nástroje na to, aby zabezpečili, že civilné lode a infraštruktúru Číny bude možné využívať na vojenské a bezpečnostné účely; domnieva sa, že Čína dokáže svoju civilnú obchodnú infraštruktúru využívať na podporu prítomnosti Ľudovej oslobodzovacej armády v tretích krajinách; varuje, že takáto vojensko-civilná fúzia poskytuje Ľudovej oslobodzovacej armáde prístup k zahraničným prístavom, a tým jej umožňuje logisticky podporovať lode v takých vzdialených oblastiach, ako je Indický oceán, Stredozemné more a Atlantický oceán; zdôrazňuje, že riziko špionáže je najvyššie vtedy, keď sa čínske civilné obchodné aktíva nachádzajú v logistických centrách v blízkosti námorných základní alebo prevádzkovateľov prístavov EÚ a NATO, ktorí podpísali dohody o poskytovaní logistickej podpory európskym spoločnostiam; vyzýva členské štáty, aby sa naliehavo zamerali na potrebu znížiť riziká špionáže a sabotáže v kritickej infraštruktúre, najmä tej, ktorá plní vojenskú funkciu, ako sú prístavy využívané NATO; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že EÚ a NATO musia spoločne vypracovať dlhodobý plán reakcie na čínsku stratégiu vojensko-civilnej fúzie v Európe, a vyzýva na plné vykonanie záverečnej hodnotiacej správy osobitnej skupiny EÚ – NATO Európska komisia, osobitná skupina EÚ – NATO pre odolnosť kritickej infraštruktúry: záverečná hodnotiaca správa, jún 2023.;

31.konštatuje, že prístavy sú vstupnými bránami do sveta a ako také majú kľúčovú úlohu v hospodárstve EÚ; konštatuje so znepokojením, že čínske alebo Čínou kontrolované subjekty strategicky zvýšili svoje podiely v európskych prístavoch a prístavnej infraštruktúre; vyzýva Komisiu, aby predložila strategický politický rámec EÚ na zníženie a obmedzenie vplyvu a operačnej kontroly Číny a ďalších režimov; pripomína tiež, že ČĽR dáva najavo svoju silu v zahraničí využívaním siete obchodných prístavov a zariadení s dvojakým použitím, ktoré poskytujú čínskemu námorníctvu logistickú a spravodajskú podporu; konštatuje, že v roku 2022 čínske spoločnosti vlastnili alebo prevádzkovali terminály v 96 prístavoch v 53 krajinách; ďalej konštatuje, že najmenej v deviatich prístavoch, z ktorých dva sú v Európe, sa realizovali významné opravy alebo údržba vojnových plavidiel a vybavenia námorníctva Ľudovej oslobodzovacej armády; poukazuje na to, že tieto námorné návštevy poukazujú na oblasti vplyvu, prioritné operačné zóny, ciele zhromažďovania spravodajských informácií a priority spolupráce;

32. zdôrazňuje potrebu geopolitického prístupu ku globálnej spolupráci v oblasti kritickej infraštruktúry, aby mohla EÚ úspešne čeliť novým bezpečnostným výzvam; konštatuje, že jednu tretinu celej africkej infraštruktúry vybudovanej od roku 2010 – vrátane približne 50 % afrických sietí 3G a 70 % sietí 4G – financovali a postavili čínske štátne podniky; zdôrazňuje, že Čína za posledných 20 rokov zvýšila svoje obchodné, investičné a úverové prísľuby vo vzťahu k africkým vládam a ich štátnym podnikom o 160 miliárd USD, najmä v oblasti dopravy, výroby energie, banského priemyslu a telekomunikácií, pričom jej zmluvné záväzky sú obmedzené a nejasné; poukazuje najmä na to, že jedna čínska telekomunikačná spoločnosť vybudovala až 70 % africkej infraštruktúry informačných technológií, ako aj na úlohu, ktorú zohrávajú čínske spoločnosti pri financovaní, budovaní, rozširovaní a obnove najmenej 14 citlivých vnútro-vládnych afrických telekomunikačných sietí; vyjadruje znepokojenie nad tým, že čínsky model je jednoznačne atraktívny pre mnohé krajiny, ktoré nemôžu alebo nie sú ochotné plniť požiadavky EÚ na prístup k rovnocenným úrovniam financovania, čím sa rozširuje čínsky vplyv na úkor partnerstiev EÚ a vzniká riziko neudržateľného dlhu týchto krajín, čo poškodzuje ich dlhodobý rozvoj na ujmu ich miestneho obyvateľstva; vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie s cieľom vykonať investičný balík Global Gateway vo výške 150 miliárd EUR, dohodnutý na 6. samite EÚ – AÚ vo februári 2022, a to aj prilákaním súkromných investícií; naliehavo žiada Radu a Komisiu, aby v urýchlene realizovali projekty v rámci tejto iniciatívy, najmä tie vlajkové;

33.zdôrazňuje so znepokojením, že stratégia Číny, podľa ktorej sa má pozdĺž afrického pobrežia vybudovať tzv. základňa pre spoluprácu v oblasti modrého hospodárstva, a to aj výstavbou rybárskych lodí a zariadení na opravu plavidiel, by sa mohla využiť aj na vojenské účely; zdôrazňuje, že tieto dohody s africkými krajinami a licencie sú vo všeobecnosti nedostatočne podrobné a transparentné; poukazuje na potenciálne geopolitické dôsledky pre EÚ, a to najmä v tretích krajinách, v ktorých sa EÚ angažuje;

34.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade a Komisii.