1.konštatuje, že pojmy „metaverzum“ a „virtuálny svet“ v súčasnosti nemajú ustálené definície;

2.v tejto súvislosti víta návrh uvedený v oznámení Komisie týkajúci sa vymedzenia pojmu zameraného na hlavné charakteristiky virtuálnych svetov, a to: „virtuálne svety sú pretrvávajúce, imerzívne prostredia založené na technológiách vrátane 3D a rozšírenej reality (XR), ktoré umožňujú miešať fyzické a digitálne svety v reálnom čase na rôzne účely, ako sú navrhovanie, simulácia, spolupráca, učenie sa, socializácia, vykonávanie transakcií alebo zábava“; poukazuje na to, že mnohé technológie označované ako virtuálne svety existujú už roky; zdôrazňuje, že budúca európska stratégia by sa mala opierať o výskum, vedecké dôkazy a spoločenský význam;

3.zdôrazňuje kľúčový význam podpory normalizácie a interoperability pre úplný rozvoj ekosystému vzájomne prepojených virtuálnych svetov;

4.zdôrazňuje, že virtuálne svety dostupné v EÚ by mali rešpektovať etické hodnoty, zásady a základné práva zakotvené v Charte základných práv Európskej únie Ú. v. EÚ C 303, 14.12.2007, s. 1. a existujúcich právnych predpisoch EÚ, najmä v oblasti ochrany údajov, noriem bezpečnosti a ochrany údajov, spoločného využívania údajov, moderovania obsahu, boja proti obťažovaniu a nenávistným prejavom, kybernetickej bezpečnosti, práv pracovníkov, ochrany spotrebiteľov a detí, požiadaviek na prístupnosť, dodržiavania práv duševného vlastníctva, ochrany know-how a obchodného tajomstva, predchádzania zneužívaniu a podvodom na internete a na súťažeschopných a spravodlivých trhoch;

5.pripomína, že virtuálne svety by sa mali rozvíjať a zavádzať v súlade so všeobecnou zásadou, že to, čo je nezákonné offline, by malo byť nezákonné aj online, pričom sa zabezpečí plné rešpektovanie práv ľudí ako používateľov, spotrebiteľov, pracovníkov, investorov, nositeľov práv a tvorcov so silným dôrazom na deti;

6.poukazuje na to, že na rôzne aspekty virtuálnych svetov sa už uplatňujú najmä tieto právne predpisy: akt o digitálnych službách, akt o digitálnych trhoch, akt o správe údajov, akt o údajoch, navrhovaný akt o umelej inteligencii, všeobecné nariadenie o ochrane údajov Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1). (GDPR), nariadenie o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, smernica o nekalých obchodných praktikách, nariadenie o trhoch s kryptoaktívami, európska digitálna identita, smernica o autorskom práve na digitálnom jednotnom trhu, nariadenie o ochrannej známke EÚ, smernica o ochrane obchodného tajomstva, európsky akt o prístupnosti a smernica o prístupnosti webových sídel;

7.zdôrazňuje význam pravidelného monitorovania dodržiavania predpisov a zabezpečenia účinného presadzovania platných právnych nástrojov; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s rôznymi zainteresovanými stranami vrátane zástupcov občianskej spoločnosti a organizácií na ochranu spotrebiteľa, ako aj akademickej obce vypracovala usmernenia a najlepšie postupy, ktorými sa objasnia právne povinnosti a zodpovednosť všetkých zainteresovaných strán zapojených do virtuálnych svetov, ako sú prevádzkovatelia platforiem, poskytovatelia služieb, vývojári a používatelia, podľa platných právnych predpisov EÚ;

8.zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby Komisia vykonávala pravidelné kontroly vhodnosti platných právnych nástrojov, najmä pokiaľ ide o možné preskúmanie smernice o nekalých obchodných praktikách, smernice o právach spotrebiteľov Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64). a smernice o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29)., a že akékoľvek budúce právne predpisy o virtuálnych svetoch by mali zabrániť prekrývaniu alebo nezrovnalostiam a v prípade potreby treba vyplniť právne medzery;

9.konštatuje, že niektoré regulačné otázky sú zjavné už teraz v oblasti súkromného medzinárodného a občianskeho práva a práva duševného vlastníctva, ako sa uvádza v nasledujúcich častiach;

10.zdôrazňuje, že nedávny výskum ukázal, že údaje zo snímačov VR sú rovnako jedinečným identifikátorom ako odtlačky prstov a možno ich použiť na dôkladné spoznanie osobnosti používateľov a vyvodenie rôznych atribútov, ako sú vek, pohlavie, príjem, etnická príslušnosť, zdravotné postihnutie, duševné rozpoloženie a emócie; domnieva sa, že to vyvoláva značné etické a právne obavy, najmä v súvislosti s cielenou behaviorálnou reklamou, ktoré by sa mali riešiť; zdôrazňuje, že súčasťou riešenia týchto etických obáv týkajúcich sa zhromažďovania veľkého množstva osobných údajov vrátane citlivých používateľských údajov, ako sú biometrické údaje a údaje o správaní, emocionálne reakcie a haptické informácie, je potreba zaručiť, aby používatelia boli informovaní o zbere údajov a aby sa súhlas so zberom takýchto údajov nezískaval len v čase vstupu do virtuálneho sveta, ale pri každom prípade použitia v súlade so zásadami stanovenými vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov, ako je ochrana súkromia už v štádiu návrhu a obmedzenie účelu;

11.zdôrazňuje, že vždy, keď sa identifikácia používateľa nevyžaduje podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva, konkrétne na účely zodpovednosti, a je to technicky možné a primerané, virtuálne svety by mali umožniť anonymné využívanie služieb ako spôsob zabezpečiť ochranu súkromia a účinne zabrániť neoprávnenému zverejneniu údajov, krádeži totožnosti a iným formám zneužívania osobných údajov získaných online;

12.v tejto súvislosti konštatuje, že opatrenia, ktoré Komisia predložila vo svojom oznámení a ktorých cieľom je zvýšiť informovanosť, zlepšiť digitálne zručnosti a gramotnosť a zlepšiť prístup používateľov ku kľúčovým technológiám, najmä uľahčením prístupu k vysokorýchlostnej internetovej infraštruktúre a primeranému vybaveniu, majú zásadný význam pre zabránenie digitálnej priepasti a mali by sa vykonávať čo najrýchlejšie s cieľom podporiť inkluzívnu a konkurencieschopnú digitálnu spoločnosť a zabezpečiť, aby sa v tomto rýchlom technologickom vývoji na nikoho nezabudlo;

13.zdôrazňuje, že niektoré tradičné zásady teritoriality týkajúce sa rozhodného práva a jurisdikcie by sa mohli ukázať ako nedostatočné pre virtuálne svety, ktorých neteritorialitu umožňuje využívanie decentralizovaných technológií, ako je blockchain, a môžu viesť k problémom, pokiaľ ide o zabezpečenie uplatniteľnosti práva EÚ a ochrany práv spotrebiteľov a podnikov;

14.konkrétnejšie konštatuje, že keďže ktokoľvek na svete má prístup k virtuálnym svetom, nemusí platiť „kritérium mozaiky“ stanovené Súdnym dvorom Európskej únie, podľa ktorého sa poškodená strana môže domáhať náhrady škody na súdoch krajín, v ktorých vznikla aspoň časť škody; pripomína však, že Súdny dvor stanovil dodatočné kritérium, podľa ktorého si poškodené strany môžu uplatniť nárok na náhradu škody na súdoch krajiny, v ktorej majú centrum záujmov, a potvrdzuje, že by sa mohla zvážiť kodifikácia tohto kritéria v nariadení Brusel I;

15.konštatuje, že vymedzenie pojmu „spotrebiteľ“ v nariadení Brusel I je v súčasnosti založené na priamom zmluvnom vzťahu, ktorý chýba napríklad medzi vydavateľom nezameniteľného tokenu a kupujúcim pri uvedení nezameniteľného tokenu na sekundárny trh; konštatuje, že v dôsledku toho by v prípade sporu s vydavateľom nemal konečný kupujúci priznanú súdnu príslušnosť, ktorá sa spotrebiteľom poskytuje podľa nariadenia Brusel I;

16.vyzýva Komisiu, aby zohľadnila tieto a iné potenciálne problematické situácie a posúdila vhodnosť existujúcich ustanovení medzinárodného práva súkromného uplatniteľného v EÚ a v prípade potreby navrhla primerané zmeny s cieľom zaručiť, aby občania a podniky nemuseli systematicky viesť súdne konania na zahraničných súdoch alebo podľa zahraničného práva na domáhanie sa svojich práv, a tak zabezpečiť, že ich práva podľa regulačného rámca EÚ budú v plnej miere zaručené, pričom treba mať na pamäti riziko taktizovania pri výbere súdu, najmä zo strany spoločností z krajín mimo EÚ;

17.konštatuje, že sa v nasledujúcom desaťročí očakáva nárast počtu a hospodárskeho významu obchodných transakcií v rámci virtuálnych svetov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby poskytovatelia virtuálneho tovaru a služieb mohli byť identifikovaní a braní na zodpovednosť za akúkoľvek škodu spôsobenú ich produktmi;

18.poukazuje na obavy, ktoré vyvolávajú reklamné techniky používané pri predaji tzv. virtuálnych nehnuteľností, napríklad budovy alebo pozemku vo virtuálnom svete reprezentovaných nezameniteľným tokenom, keďže by mohli používateľov zavádzať, aby si mysleli, že nadobúdajú vlastnícke práva, pričom v skutočnosti nadobúdajú len licenciu na používanie virtuálneho „pozemku“; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby uplatniteľné podmienky boli transparentné, jasné, spravodlivé a ľahko zrozumiteľné, a to najmä preto, že sa ukázalo, že používatelia často nečítajú obchodné podmienky z dôvodu ich hutného obsahu a technickej povahy;

19.pripomína, že na virtuálne svety by sa mali v plnej miere uplatňovať pravidlá zodpovednosti, a zdôrazňuje, že je dôležité zaviesť účinné opatrenia na predchádzanie akejkoľvek forme škodlivého správania a jej riešenie a na presadzovanie práva v súlade so základnými právami vo virtuálnych svetoch vrátane vytvorenia v príslušných prípadoch mechanizmov podávania správ a riešenia sporov bez toho, aby bolo dotknuté právo žiadať o súdnu nápravu;

20.vyjadruje znepokojenie nad tým, že používanie avatarov a decentralizovaných systémov založených napríklad na technológii blockchainu, by mohlo spôsobiť, že bude mimoriadne náročné vyvodiť zodpovednosť voči páchateľom; domnieva sa, že zavedenie účinných systémov správy identifikačných dát je kľúčové, aby bolo možné ich riadne a včas identifikovať a bojovať proti falošným identitám, a to aj s prihliadnutím na osobitosti spojené so správou decentralizovaných autonómnych organizácií a s kolektívnou zodpovednosťou; v tejto súvislosti víta zámer Komisie preskúmať pridanú hodnotu možného právneho rámca pre decentralizované autonómne organizácie;

21.pripomína, že avatari nemajú právnu subjektivitu, a preto otázky týkajúce sa ich právnej spôsobilosti, práv, povinností a záväzkov treba riešiť vo vzťahu k fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré ich používajú; domnieva sa, že keďže sa virtuálne svety vyvíjajú a stávajú zložitejšími, malo by sa zvážiť, či je vhodné udeliť avatarom osobitný právny štatút; domnieva sa, že avatar alebo osoba skrývajúca sa za avatarom by mali byť identifikovateľné a mala by sa uplatňovať zásada „poznať svojho zákazníka“;

22.zdôrazňuje, že súbor právnych predpisov EÚ o ochrane práv duševného a priemyselného vlastníctva vrátane autorských práv, ochranných známok, patentov, dizajnov a obchodných tajomstiev sa v plnej miere vzťahuje na virtuálne svety; zdôrazňuje však, že rozvoj virtuálnych svetov prináša nové výzvy, pokiaľ ide o presadzovanie práv duševného vlastníctva, identifikáciu porušovateľov práv a otázky týkajúce sa kolíznych noriem týkajúcich sa rozhodného práva a jurisdikcie;

23.pripomína, že prevádzkovatelia platforiem, poskytovatelia služieb a používatelia virtuálnych svetov sú povinní rešpektovať výhradné práva nositeľov práv a ich právo na spravodlivú odmenu; zdôrazňuje, že používanie obsahu chráneného právami duševného vlastníctva, a to aj v digitálnej forme v elektronickom médiu, ako je nezameniteľný token, si vyžaduje povolenie udelením licencie alebo postúpením práv, pokiaľ sa naň nevzťahuje výnimka alebo obmedzenie ochrany práv duševného vlastníctva (napríklad súkromná kópia, vzdelávanie, výskum, citácia, recenzia, paródia alebo pastiš); v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že je dôležité, aby poskytovatelia zaručili transparentnosť, pokiaľ ide o rozsah licencií vrátane teritoriálnych licencií, aby sa zabezpečilo, že používatelia budú môcť stanoviť, na aké druhy použitia obsahu chráneného právami duševného vlastníctva vo virtuálnych svetoch sa vzťahujú licencie, ktoré vlastnia, a aby tvorcovia a nositelia práv mohli dostávať presné a riadne informácie o skutočnom používaní chránených diel;

24.víta aktualizáciu, ktorú prinieslo dvanáste vydanie Niceského triedenia, ktoré umožňuje registráciu ochranných známok v triedach vzťahujúcich sa na ich používanie vo virtuálnych svetoch; vyzýva na dôkladné sledovanie konkrétneho uplatňovania tejto klasifikácie; vyjadruje však znepokojenie nad používaním nezameniteľných tokenov, ktoré odkazujú na ochranné známky bez povolenia ich vlastníkov, a žiada, aby sa zaviedli účinné opatrenia na riešenie týchto a iných prípadov porušenia práv; v tejto súvislosti víta návrh Komisie vytvoriť súbor nástrojov na boj proti falšovaniu;

25.uznáva uplatniteľnosť pravidiel zodpovednosti stanovených v akte o digitálnych službách a osobitného režimu stanoveného v článku 17 smernice o autorských právach na nahrávanie obsahu vytvoreného používateľmi; domnieva sa však, že je potrebné lepšie objasniť, ako by sa existujúce pravidlá mali uplatňovať na online služby zdieľania obsahu, ktoré sprístupňujú obsah vo virtuálnych svetoch, a ako by sa mali presadzovať;

26.zdôrazňuje, že nezameniteľné tokeny ako také neudeľujú práva duševného vlastníctva na digitálne aktívum, a naznačuje potrebu väčšej jasnosti a transparentnosti, aby sa zabránilo podvodom a častému zamieňaniu si práva na token s právom na súvisiaci chránený obsah;

27.konštatuje, že nezameniteľné tokeny a iné ponuky založené na blockchaine uľahčujú, aby prostredníctvom online transakcií prebiehal nepretržitý ďalší predaj aktív založených na dielach chránených autorským právom, a domnieva sa, že je potrebné zabezpečiť autorom primeranú a proporcionálnu odmenu za každý ďalší predaj takýchto aktív;

28.pripomína, že podľa súčasných pravidiel nemusia byť výstupy autonómne vygenerované systémami umelej inteligencie oprávnené na ochranu autorských práv, keďže zásada originality je spojená s fyzickou osobou a pojem „duševnej tvorby“ predpokladá osobnosť autora; ďalej pripomína rozdiel medzi ľudskými výtvormi s pomocou umelej inteligencie a výstupmi autonómne vygenerovanými umelou inteligenciou; pripomína, že hoci súčasný rámec duševného vlastníctva sa naďalej uplatňuje na výtvory s pomocou umelej inteligencie, výstupy autonómne vygenerované umelou inteligenciou prinášajú nové regulačné výzvy v oblasti ochrany práv duševného vlastníctva, ako sú otázky vlastníctva, autorstva a vynálezcovstva, ako aj primeraného odmeňovania, a otázky súvisiace s potenciálnou koncentráciou trhu; víta záväzok Komisie stanovený v akčnom pláne v oblasti duševného vlastníctva, že sa zapojí do diskusií zainteresovaných strán o tom, ako riešiť výzvy spojené s vynálezmi a dielami vytvorenými s pomocou umelej inteligencie; vyzýva Komisiu, aby zvážila rozšírenie rozsahu tohto dialógu s cieľom vo veľkej miere pokryť otázky súvisiace s umelou inteligenciou vrátane generatívnej umelej inteligencie;

29.zdôrazňuje, že virtuálne svety môžu vytvárať príležitosti na poskytovanie verejných služieb všeobecného záujmu v prospech občanov; zdôrazňuje však, že treba zabezpečiť začlenenie a dostupnosť pre všetkých používateľov v EÚ, a to tak z hľadiska nákladov na hardvér, ako aj z hľadiska jeho používania a z hľadiska pochopenia softvéru; konštatuje, že prístupnosť je obzvlášť dôležitá, pokiaľ ide o zabezpečenie toho, aby zraniteľné skupiny obyvateľstva, ako sú staršie osoby, osoby so zdravotným postihnutím, deti a ľudia žijúci vo vidieckych a vzdialených oblastiach, získali základné digitálne zručnosti, ktoré im umožnia účasť vo virtuálnych svetoch, pričom by sa mali zohľadňovať aspekty, ako je geografická poloha, pohlavie, úroveň dosiahnutého vzdelania a sociálno-ekonomické zázemie;

30.v tejto súvislosti dodáva, že digitálna gramotnosť je mimoriadne dôležitá na zaistenie bezpečného a sociálne prospešného využívania virtuálnych svetov a ich informovaného a zodpovedného využívania, na zabránenie závislosti používateľov, predsudkom a diskriminačným praktikám, na boj proti dezinformáciám, manipulácii a zneužívaniu vo virtuálnom prostredí a na podporu demokratickej kontroly;

31.zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť účinné vzdelávacie opatrenia na zabezpečenie rozsiahlej gramotnosti občanov vo vzťahu k virtuálnemu svetu a na zvyšovanie úrovne zručností odborníkov v rôznych oblastiach, konkrétne učiteľov, a na podnecovanie a podporu rozvoja európskych talentov a technológií a zároveň prilákať viac ľudí vrátane väčšieho počtu žien do vedy, technológie, inžinierstva a matematiky;

32.odporúča, aby sa v súlade s odporúčaniami panelovej diskusie občanov ďalej rozvíjal súbor nástrojov virtuálnych svetov určený pre širokú verejnosť, ako sa uvádza v oznámení Komisie, s cieľom pomôcť občanom lepšie pochopiť, ako riadiť virtuálne identity, virtuálne diela, virtuálne aktíva a údaje, a prispieť ku komplexnej stratégii EÚ pre virtuálne svety, ktorá je udržateľná a zameraná na človeka;

33.víta, ako uviedla Komisia, pozitívny príspevok komunity otvorených zdrojov EÚ k rozvoju kľúčových prvkov virtuálnych svetov, napríklad v súvislosti s používaním technológie distribuovanej databázy transakcií a iných technológií potrebných na overovanie pravosti, správu a zabezpečenie virtuálnych objektov a identít;

34.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.