1.pripomína, že prístup k všadeprítomnej, cenovo dostupnej a udržateľnej energii je základným ľudským právom a predpokladom dosiahnutia cieľov udržateľného rozvoja a zároveň cieľa na nikoho nezabudnúť; v tejto súvislosti uznáva úlohu verejného a súkromného financovania; zdôrazňuje, že uhlíkovo neutrálna budúcnosť a rozvoj obnoviteľných zdrojov energie musia ísť ruka v ruke s diverzifikáciou hospodárstva, zelenou industrializáciou, dekarbonizáciou, so znižovaním chudoby a s prístupom k rozvoju založeným na ľudských právach;

2.zdôrazňuje, že zabezpečenie stabilných dodávok energií nie je len záležitosťou ekonomiky a logistiky, ale aj otázkou geopolitiky; pripomína, že útočná vojna Ruska proti Ukrajine má vážny dosah na svetové trhy s energiou, zvlášť v rozvojových krajinách, a že na zabezpečenie stabilných dodávok energie a dostupných cien treba naďalej prijímať koordinované opatrenia;

3.vyzýva EÚ, aby uľahčovala prístup k energii z obnoviteľných zdrojov v rozvojových krajinách poskytovaním politickej, regulačnej a administratívnej podpory vrátane budovania kapacít a transferu technológií; podporuje partnerstvá, ktoré prestávajú používať fosílne zdroje a zameriavajú sa na využívanie čistej energie; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby ekologické investície prispievali k sociálno-ekonomickému rozvoju a k väčšiemu zapojeniu rozvojových krajín do nového geopolitického prostredia s nulovou bilanciou emisií;

4.upozorňuje na potrebu vypracovať riešenia, ktoré pomôžu zabezpečiť využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v rozvojových krajinách (vrátane morskej a riečnej energie) a pritom chrániť biodiverzitu; zdôrazňuje veľký potenciál budovania zariadení na mori určených na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov v rozvojových krajinách; podčiarkuje potrebu holistického riadenia námorných oblastí so zapojením všetkých zainteresovaných strán a pri rešpektovaní súhlasného stanoviska miestnych komunít;

5.dôrazne nabáda rozvojové krajiny, aby sa zaviazali k energetickej spravodlivosti formou regulačných rámcov, ktoré by mali zabezpečovať odobrenie na miestnej úrovni, zapojenie komunít, ochranu pozemkových práv a dodržiavanie medzinárodne uznávaných noriem v oblasti ľudských práv s cieľom zaručiť všetkým ľuďom prístup k cenovo dostupným energiám; podčiarkuje potrebu prepojenia energetických partnerstiev s prijímaním regulačných rámcov a poskytovaním technickej pomoci pri ich uvádzaní do platnosti;

6.poukazuje na to, že energetická bezpečnosť si vyžaduje rodovo špecifický prístup; zdôrazňuje, že energetická chudoba neúmerne postihuje prevažne ženy a dievčatá; zdôrazňuje ich každodenné starosti so zberom palivového dreva a drevného uhlia ďaleko od ich domovov; vyzýva na zapojenie žien ako aktívnych zložiek do procesu energetickej transformácie, a to aj v chránených morských oblastiach;

7.vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoju technickú podporu pri uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v energetickej transformácii, a to aj uprednostňovaním rodovo citlivých energetických projektov, do ktorých sú zapojené energetické organizácie a podniky pod vedením žien, a zároveň zaručila lokálnu zodpovednosť, kde by sa osobitná pozornosť venovala najmenej rozvinutým krajinám a krajinám so strednými príjmami, ktoré trpia výraznými nerovnosťami v krajine, pokiaľ ide o prístup k energiám a k tzv. čistému vareniu; zdôrazňuje význam zhromažďovania údajov o prístupe k energiám rozdelených podľa pohlaví s cieľom usmerniť vonkajšiu činnosť EÚ v oblasti energetiky; poukazuje na to, že energetickou chudobou trpia aj menšiny a marginalizované skupiny obyvateľstva;

8.vyjadruje znepokojenie nad zdravotnými a environmentálnymi dôsledkami emisií z palivového dreva v domácnostiach, ako sú ochorenia dýchacích ciest, kardiovaskulárne ochorenia a rakovina, degradácia lesov, emisie skleníkových plynov a strata biodiverzity; upozorňuje na riziko spojené s narastajúcim využívaním „nečistých“ palív na varenie vyplývajúcim z potreby uspokojovania čoraz väčšieho počtu obyvateľstva, najmä v subsaharskej Afrike;

9.zdôrazňuje, že ľudia žijúci v extrémnej chudobe nemajú prístup k palivovému drevu, a preto kúria a varia použitím iných materiálov, ktoré nájdu doma alebo vo svojom okolí, ako sú pneumatiky či iné látky škodlivé pre zdravie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že znečistené ovzdušie v domácnostiach musia znášať najmä ženy a dievčatá;

10.poukazuje na to, že tempo, akým je dnes v mnohých rozvojových krajinách rozširovaný prístup k čistým palivám na varenie, nie je dostatočne rýchle na to, aby sa splnili príslušné záväzky v rámci cieľa udržateľného rozvoja č. 7 do roku 2030; uznáva všetky rôzne výzvy spojené s prechodom na čisté varenie a používanie sporákov, ktoré sú v súlade s normami WHO; žiada, aby sa zvýšila informovanosť o zdravotných rizikách spojených so znečistením ovzdušia v domácnostiach tradičnými postupmi varenia, ako aj o výhodách alternatívnych riešení; naliehavo vyzýva EÚ, aby finančne podporovala, presadzovala a povzbudzovala prijímanie vnútroštátnych opatrení v partnerských krajinách;

11.taktiež vyzýva EÚ, aby začlenila prístup k čistému vareniu ako prioritu do svojich energetických partnerstiev s rozvojovými krajinami a viacročných orientačných programov určených týmto krajinám, ako aj do plánovania spolupráce na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni; zdôrazňuje význam konzultácií so zástupcami občianskej spoločnosti priamo na mieste, najmä s organizáciami vedenými ženami, v snahe dosiahnuť rodovú rovnosť a podporiť spravodlivejšiu deľbu práce v domácnosti a rodinných povinností medzi mužmi a ženami v súlade s koncepciou spoločnosti poskytujúcej starostlivosť; poukazuje na príležitosti, ktoré ponúkajú iniciatívy Global Gateway, ako sú nástroj moderného varenia pre Afriku a nástroj na zlepšenie podnikateľského prostredia v prospech čistého varenia;

12.okrem toho vyzýva EÚ, aby venovala osobitnú pozornosť infraštruktúre a inžinierskym sieťam vrátane výstavby kanalizačných systémov a prístupu k nim, ako aj prístupu domácností alebo komunít k studniam či systémom čistenia vody;

13.vyjadruje poľutovanie nad devastačným vplyvom chýbajúceho prístupu k elektrine na základné potreby obyvateľstva; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v rámci spolupráce a partnerstiev s rozvojovými krajinami určili elektrifikáciu za prioritu; zdôrazňuje najmä potrebu investovať do výrobných kapacít, zvlášť v subsaharskej Afrike, s cieľom splniť cieľ zaručenia univerzálneho prístupu k energiám;

14.upozorňuje na možnosti prístupu k alternatívnym zdrojom energie, ako sú nevyužité zdroje geotermálnej energie; poukazuje na to, že podpora spojená s cenovo dostupnými nákladmi na energiu má zásadný význam pre rozšírenie prístupu k elektrickej energii, najmä v Afrike, kde si 30 % obyvateľstva nemôže dovoliť ani len základný balík služieb odberu elektriny;

15.vyjadruje znepokojenie nad rastúcimi energetickými potrebami utečencov a vnútorne vysídlených osôb žijúcich v táboroch; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v izolovaných oblastiach a humanitárnych podmienkach bráni energetická neistota plnému fungovaniu miestnych zdravotných stredísk a škôl;

16.zdôrazňuje potrebu zvýšiť pri revízii viacročného finančného rámca rozpočtový riadok týkajúci sa humanitárnej pomoci tak, aby bolo možné uspokojiť humanitárne potreby, a to aj navýšením finančnej pomoci na zabezpečenie dodávok energií do táborov vrátane pomoci na projekty zelených sietí, minisietí a energie z obnoviteľných zdrojov, tak aby mohli humanitárne organizácie v teréne poskytovať základnú humanitárnu pomoc, najmä zdravotnú a urgentnú starostlivosť;

17.naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili súdržnosť politík v záujme udržateľného rozvoja v rámci vonkajšej energetickej agendy EÚ, ktoré by mali zodpovedať miestnym podmienkam a potrebám;

18.opakuje svoj záväzok týkajúci sa energetickej spravodlivosti; vyzýva EÚ, aby podporovala rozvojové krajiny pri vykonávaní režimov energie z obnoviteľných zdrojov založených na právach, ktoré efektívne prispievajú k ich udržateľnému rozvoju; domnieva sa, že zásada slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu dotknutých komunít je predpokladom úspešnej zelenej a spravodlivej energetickej transformácie; zdôrazňuje význam presadzovania energetickej efektívnosti a miestnych zručností a podpory technologických inovácií, transferu technológií a technickej spolupráce pri takýchto projektoch energetickej transformácie;

19.zdôrazňuje potrebu, aby, ak o to požiadajú, EÚ podporovala rozvojové krajiny pri vytváraní alebo posilňovaní regulačných rámcov, ktoré zaručia distribúciu energie a univerzálne služby na celom ich území, ako aj pri zvyšovaní potenciálu dobrej správy vecí verejných a transparentnosti všetkých projektov energetickej transformácie; vyzýva EÚ, aby zvýšila technickú pomoc pri reforme elektrických systémov; okrem toho vyzýva Komisiu, aby vypracovala správu o pokroku dosiahnutom pri zlepšovaní prístupu k energiám, ako aj o regulácii odvetvia energetiky formou osobitných projektov a investícií EÚ v partnerských rozvojových krajinách;

20.zdôrazňuje riziká možných konfliktov pri využívaní pôdy a vody, najmä núteného presídľovania a vyvlastňovania na účely stavby veľkých zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov; naliehavo vyzýva EÚ, aby cez svoje partnerstvá podporovala vlády rozvojových krajín v tom, aby:a)pred vypracovaním projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov vykonali nezávislé a nestranné mapovanie tradičného využívania pôdy a vody, a to aj na účely tzv. časového pasenia, kultúrneho dedičstva domorodého obyvateľstva či systémov s vysokou hodnotou v oblasti biodiverzity, v záujme podpory udržateľného územného plánovania a posudzovania environmentálnych a sociálnych vplyvov;b)žiadali o slobodný, predchádzajúci a informovaný súhlas miestnych komunít a zároveň zaručili ich právo povedať „nie“ a ich právo na spravodlivosť, nápravu a odškodnenie alebo odmenu;c)vymedzili environmentálne a sociálne kritériá, ako aj zodpovedné obchodné postupy v súlade s medzinárodnými regulačnými rámcami a zabezpečili ich dodržiavanie využitím mechanizmov dozoru a podávania sťažností;d)zaručili ochranu klimatických aktivistov;e)uľahčovali výmenu poznatkov a najlepších postupov medzi rozvojovými krajinami a regiónmi, ktoré úspešne zvládli konflikty pri využívaní pôdy, ku ktorým došlo v súvislosti s projektmi v oblasti energetiky;

21.konštatuje, že v prípade niektorých rozsiahlych projektov v oblasti zelenej energie (ako je veterná a slnečná energia), napríklad tých, ktoré sú realizované v suchých oblastiach, sú nevyhnutné adekvátne konzultácie s používateľmi pôdy v držbe podľa obyčajového práva (ako sú pastieri); pripomína, že tradičné komunitné práva majú skôr slabé právne postavenie a často nie sú implementované, čo zvyšuje možné riziko zaberania pôdy; v tejto súvislosti vyzýva EÚ a jej partnerské krajiny, aby uznali a chránili práva pôvodného obyvateľstva na vlastníctvo a kontrolu svojej pôdy a prírodných zdrojov, ako sa stanovuje v Deklarácii OSN o právach pôvodného obyvateľstva a v Dohovore Medzinárodnej organizácie práce č. 169, a aby dodržiavali zásadu slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu;

22.odporúča, aby členské štáty EÚ, ktoré tak ešte neurobili, ratifikovali Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 169 o domorodom a kmeňovom obyvateľstve;

23.je si vedomý vplyvu, ktorý môžu mať postupy konverzie energie s veľkou spotrebou vody, ako sú vodné elektrárne a výroba vodíka, na poľnohospodárske komunity; upozorňuje na nepriaznivý vplyv budovania vodných priehrad na rieky a biodiverzitu, najmä v ústiach riek, tak ako sa okrem iného uvádza v správe Svetovej komisie pre priehrady zo 16. novembra 2000; zdôrazňuje však potenciál tvorby osmotickej energie, najmä v ústiach a deltách riek, ako jedného z riešení výroby energie z obnoviteľných zdrojov;

24.pripomína, že veľké projekty vodnej energie v rozvojových krajinách často čelia mnohým výzvam vrátane odrádzajúcich počiatočných nákladov, výrazného prekračovania odhadovaných nákladov a nedodržiavania termínov, ťažkostí s prilákaním finančných investícií, sociálnej a environmentálnej stopy, malej odolnosti voči zmene klímy a niektorých slabých výsledkov, napríklad pokiaľ ide o sľúbené dodávky energie; zdôrazňuje význam podpory udržateľných projektov v oblasti vodnej energie vykonaním komplexných posúdení environmentálneho a sociálneho vplyvu a zaistením zmysluplného zapojenia komunít; zastáva názor, že ak je to možné, mali by sa uprednostniť iné projekty malého rozsahu či rozličné typy projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov;

25.zdôrazňuje, že podľa odporúčaní v správe Svetovej komisie pre priehrady zo 16. novembra 2000 by sa každé plánovanie priehrad malo hodnotiť na základe piatich kritérií: spravodlivosť, efektívnosť, participačné rozhodovanie, udržateľnosť a zodpovednosť; v širšom zmysle upozorňuje, že rozhodovací proces týkajúci sa priehrad by mal v plnej miere zohľadňovať definíciu ľudských práv, tak ako je zakotvená vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv z roku 1948 a v neskôr prijatých súvisiacich dohodách, s cieľom vyriešiť zložité otázky vodných zdrojov, priehrad a rozvoja; zdôrazňuje, že EÚ by mala v rámci svojich partnerstiev spolupracovať s rozvojovými krajinami v záujme zabezpečenia toho, že komunity zasiahnuté projektmi priehrad budú primerane kompenzované a dostanú adekvátne príležitosti na obnovu svojej životaschopnosti;

26.vyjadruje znepokojenie nad nízkou odolnosťou zariadení pri extrémnych poveternostných javoch, ako boli nedávne povodne v Líbyi, ktoré zničili celé štvrte a poškodili kritickú infraštruktúru; trvá na hlavných úlohách v rámci cieľa udržateľného rozvoja č. 9, ktorým je vybudovanie odolnej infraštruktúry, podpora udržateľnej industrializácie a uľahčovanie inovácií;

27.so znepokojením konštatuje, že v Afrike sa realizuje čoraz viac projektov v oblasti fosílnych palív, čo môže zabrániť tomu, aby v ten správny čas prešla na energiu z obnoviteľných zdrojov; ďalej konštatuje, že hoci v Afrike žije 18 % svetovej populácie, tvorí iba 6 % celosvetovej spotreby energie; pripomína, že veľká časť súčasnej produkcie ropy, plynu a uhlia v Afrike je určená na vývoz, zatiaľ čo kontinent aj naďalej trpí energetickou chudobou; trvá na tom, že treba uprednostňovať investície do udržateľnej infraštruktúry obnoviteľnej energie v Afrike, najmä vo vidieckych a marginalizovaných komunitách, zriadením decentralizovaných energetických systémov a mikrosietí;

28.vyzýva EÚ, aby v súlade s odporúčaniami Medzinárodnej agentúry pre energiu podporovala rozvoj takých energetických systémov, ktoré nesúvisia s rozširovaním existujúcich alebo nových projektov v oblasti fosílnych palív, ani z nich nevychádzajú; zdôrazňuje význam partnerstiev, ktoré prinášajú výhody z energie z obnoviteľných zdrojov tak pre vyvážajúce krajiny, ako aj pre ich obyvateľstvo;

29.odsudzuje dvojaké normy, podľa ktorých sa súkromné a verejné finančné inštitúcie v rozvinutých krajinách čoraz viac zaväzujú dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 a zároveň financujú rozvoj a rozširovanie fosílnych palív; zdôrazňuje, že výzvy adresované krajinám s nízkymi a strednými príjmami, aby znížili svoju závislosť od uhlia nebudú účinné, pokiaľ sa rozvinuté krajiny budú aj naďalej jednoznačne spoliehať na iné fosílne palivá;

30.pripomína, že alternatívy založené na obnoviteľných zdrojoch energie môžu čoraz viac poskytovať lacnejší, dostupnejší, inkluzívnejší a spoľahlivejší zdroj energie; zdôrazňuje význam energie z obnoviteľných zdrojov pri zlepšovaní adaptácie a efektívnosti agropotravinárskych systémov; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vo svojich dohodách o partnerstve s krajinami mimo EÚ stanovili využívanie obnoviteľných zdrojov energie v agropotravinárskych systémoch ako prioritu;

31.odporúča zrealizovať spoločné plánovanie energetickej transformácie v rámci partnerstva medzi EÚ a Africkou úniou zapojením Spoločného parlamentného zhromaždenia Afriky, Karibiku a Tichomoria – EÚ a zástupcov afrických občianskych spoločností pri plnom rešpektovaní zvrchovanosti afrických národov; odporúča vypracovať usmernenia týkajúce sa spravodlivej deľby investícií, príjmov, technológií a zručností;

32.vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby do svojich energetických partnerstiev s krajinami mimo EÚ zahrnuli aj kurzy vzdelávania a odbornej prípravy pre miestne obyvateľstvo v snahe podporiť energetickú transformáciu v praxi a ponúknuť miestnym komunitám pracovné príležitosti; zároveň vyzýva EÚ, aby zintenzívnila vedeckú spoluprácu s rozvojovými krajinami na dostupnosti výskumu a technológií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov; domnieva sa, že matrica výroby energie z obnoviteľných zdrojov by sa mala zmeniť tak, aby sa upúšťalo od konceptu čistého vyťažovania;

33.pripomína, že Glasgowské vyhlásenie o medzinárodnej verejnej podpore prechodu na čistú energiu z roku 2021 zaväzuje signatárov skončiť s prideľovaním novej priamej verejnej podpory pre odvetvie energetiky z fosílnych palív; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby išli príkladom a prestali financovať projekty v oblasti fosílnych palív;

34.zdôrazňuje kľúčovú úlohu zeleného vodíka ako nástroja na dekarbonizáciu energetického systému, dosiahnutie nulovej bilancie emisií na celom svete do roku 2050 a na splnenie cieľov Parížskej dohody, no opätovne pripomína význam posudzovania životného cyklu, ktoré zohľadňuje používané spôsoby výroby a dopravy;

35.varuje pred možným rizikom nového „prekliatia zeleným vodíkom“, ktorým by sa vytvorila závislosť rozvojových krajín od vývozu a postupne vytlačili investície do rozvoja miestnych energetických trhov; konštatuje, že odvetvie zeleného vodíka môže za istých okolností, ako sú dobrá správa vecí verejných, vykonávanie a monitorovanie riadneho právneho rámca, prevencia korupcie, fungovanie právneho štátu a transparentnosť finančných tokov, zohrávať kľúčovú úlohu pri raste rozvojových krajín bohatých na zdroje;

36.zdôrazňuje potrebu riešiť globálnu infraštruktúru súvisiacu s výrobou, skladovaním, prepravou, distribúciou a spotrebou zeleného vodíka, ako aj s nákladmi na dopravu na dlhé vzdialenosti a jeho vplyvom na klímu, s obmedzenými investíciami a finančnými kapacitami a s rizikami spojenými so slabými inštitúciami a korupciou v niektorých rozvojových krajinách;

37.vyzýva EÚ, aby najmä cez iniciatívu Global Gateway podporovala obojstranne výhodné partnerstvá, z ktorých môžu ťažiť tak dovážajúce, ako aj vyvážajúce krajiny a ich obyvateľstvo; na tento účel vyzýva EÚ, aby podporovala rozvoj hodnotového reťazca so zeleným vodíkom, ak bude ponúkať rovnaké sociálne a hospodárske výhody pre vyvážajúce krajiny, najmä pokiaľ ide o odbornú prípravu a rekvalifikáciu miestneho obyvateľstva, tvorbu pracovných miest, dekarbonizáciu priemyselných činností náročných na znižovanie emisií a prístup k čistejšej mobilite a energii;

38.vyzýva EÚ, aby podporovala hospodársku diverzifikáciu a domáci prístup k elektrickej energii a vode pri plnom rešpektovaní ekosystémov a s úmyslom znížiť nadmernú závislosť od vývozu fosílnych palív; zdôrazňuje, že posilnená spolupráca medzi podnikmi a MSP v EÚ a partnerských krajinách, ktorá kombinuje odbornosť rôznych podobne zmýšľajúcich partnerov, môže viesť k zdravému podnikaniu v odvetví zeleného vodíka;

39.uznáva, že rozširovanie využívania zeleného vodíka môže mať negatívny sociálny a environmentálny vplyv aj na globálny Juh, najmä preto, že závisí od ťažby a využívania surovín a vzácnych zemín, čo si vyžaduje značný objem sladkej vody a spôsobuje znečisťovanie vôd; zdôrazňuje význam vytvorenia globálneho systému riadenia zdrojov, ktorý bude uprednostňovať udržateľnosť, efektívnosť a obehovosť, s cieľom znížiť celosvetový dopyt po primárnych surovinách, a zároveň zohľadňovať výzvy súvisiace s jeho zavedením;

40.zdôrazňuje potrebu systematického prístupu k posudzovaniu miestnych príležitostí a vplyvu výroby zeleného vodíka pre Európu v rozvojových krajinách; zdôrazňuje, že EÚ by mala zabezpečiť udržateľnosť vyťažených, spracovaných a recyklovaných kritických surovín, ktoré majú zásadný význam pre vodík a iné emisne neutrálne technológie;

41.so znepokojením berie na vedomie rozporuplné využívanie vody spojené s ťažbou, ako aj s budovaním rozsiahlych zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ako sú zariadenia na zelený vodík; opätovne potvrdzuje, že prístup k vode je základným ľudským právom; zdôrazňuje, že treba posilniť vodohospodársku infraštruktúru v oblastiach, v ktorých sú ťažobné podniky a závody na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov známe tým, že investujú do zariadení na úpravu vody a systémov recyklácie vody;

42.zdôrazňuje potrebu regulácie vody ako zdroja na výrobu zeleného vodíka udržateľným spôsobom, najmä v suchých regiónoch, napríklad aj implementáciou nariadení, ktorými sa stanovia udržateľné techniky získavania vody, jej efektívne využívanie a minimalizuje vypúšťanie odpadových vôd tak, aby nebol ohrozený prístup miestneho obyvateľstva k vode a nedošlo k zvyšovaniu nákladov na vodu;

43.berie na vedomie rastúci počet odsoľovacích zariadení v záujme riešenia nedostatku vody; uznáva, že odsoľovacie zariadenia môžu byť prínosom pre miestne komunity a domáce hospodárstvo, ale poukazuje na to, že odsoľovanie morskej vody môže mať vážne následky pre životné prostredie, najmä morskú biodiverzitu; vyzýva na podporu udržateľného prístupu k odsoľovaniu vody a takých riešení, ktoré nemajú žiadny vplyv na pobrežné oblasti, ako napríklad desalinácia v hlbokomorských oblastiach; zdôrazňuje, že znižovanie spotreby vody a recyklácia alebo opätovné využívanie upravenej odpadovej vody je často menej nákladné ako odsoľovanie;

44.upozorňuje na možné riziká odberov a znečisťovania vody spojené s priamymi zahraničnými investíciami do veľkých projektov nadobúdania pôdy na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pre podniky zaviedli povinné normy náležitej starostlivosti a podávania správ;

45.trvá na tom, že stratégie týkajúce sa zeleného vodíka musia spĺňať prísne sociálne normy a normy udržateľnosti; vyzýva EÚ, aby vo svojich dohodách o partnerstve stanovila vhodné monitorovacie rámce, ktoré umožnia posúdiť ich širší vplyv na plnenie cieľov udržateľného rozvoja, konkrétne identifikáciou environmentálnych a sociálnych ukazovateľov či ukazovateľov týkajúcich sa riadenia, ako aj stanovením merateľných cieľov; žiada, aby sa realizovali povinné štúdie vplyvu na životné prostredie, vrátane odsoľovania, a aby problémové oblasti z hľadiska biodiverzity boli vylúčené z lokalít vhodných pre zariadenia na zelený vodík; domnieva sa, že výroba zeleného vodíka by mala demonštrovať závislosť od materiálov získaných v súlade s environmentálnymi normami a normami v oblasti ľudských práv, ktoré sa vzťahujú na ťažobné činnosti (napríklad z krajín, ktoré sú signatármi Iniciatívy pre transparentnosť v ťažobnom priemysle);

46.naliehavo vyzýva Komisiu, aby vytvorila inkluzívny rámec riadenia dohôd o partnerstve, ktorý bude zahŕňať organizácie občianskej spoločnosti, s cieľom zabezpečiť dodržiavanie zásady „nespôsobovať škodu“ miestnym komunitám a dodržiavanie globálnych noriem v oblasti ľudských práv;

47.zdôrazňuje, že finančná podpora na energiu z obnoviteľných zdrojov zo strany EÚ by mala byť v súlade so zásadami rovnosti, udržateľnosti a klimatickej spravodlivosti a mohla by, okrem iného, zahŕňať dlhovú pomoc, odpustenie časti či celého dlhu, reštrukturalizáciu dlhu a fond strát a škôd;

48.zdôrazňuje, že na investície do obnoviteľného vodíka vyrábaného v krajinách mimo EÚ by sa mali vzťahovať medzinárodne uznávané zásady náležitej starostlivosti, napríklad, ale nie len, hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, usmernenia OECD pre nadnárodné podniky a usmernenie OECD o náležitej starostlivosti pre zodpovedné obchodné správanie;

49.vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zvýšili objem oficiálnej rozvojovej pomoci odvetviu energetiky, najmä v okruhu 6 budúceho viacročného finančného rámca a predovšetkým energetickému odvetviu v Afrike, pričom uprednostnia granty pred úvermi, a aby zároveň preorientovali finančné prostriedky do krajín s nižšou mierou prístupu k elektrickej energii s cieľom podporiť ich prechod na čistú a obnoviteľnú energiu v súlade s Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj;

50.podporuje vznik verejno-súkromných partnerstiev, ako aj programov na uľahčenie transferu vedomostí a zelených technológií; zdôrazňuje, že odvetvia elektriny majú v mnohých afrických krajinách špecifické črty (ako sú prudký nárast dopytu, malé siete, nestabilné vnútroštátne inžinierske siete a obmedzená platobná schopnosť zákazníkov), ktoré treba zohľadniť;

51.zdôrazňuje, že prístup rozvojových krajín k finančnej podpore spravodlivej energetickej transformácie musí byť jednoduchší a rýchlejší; upozorňuje na to, že EÚ môže ponúknuť inovatívne riešenia na urýchlenie zelenej transformácie a zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie vo svete; na tento účel vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zvážili výmenu dlhu za klimatické záväzky, aby tak dlžnícke rozvojové krajiny mohli použiť peniaze z dlhu na financovanie projektov v oblasti adaptácie na zmenu klímy a zmierňovania jej následkov;

52.v širšom zmysle žiada, aby sa v rámci iniciatívy na pozastavenie dlhovej služby G20 sprevádzkoval mechanizmus výmeny dlhodobého dlhu za klimatické záväzky a aby sa prerozdelili zvláštne práva čerpania MMF;

53.vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zvýšili finančné prostriedky určené na pomoc rozvojovým krajinám s adaptáciou na zmenu klímy, aby sa ich energetické systémy stali odolnejšími voči klimatickým rizikám; zdôrazňuje význam zelenej energie v projektoch agrolesníctva a adaptácie na zmenu klímy, ako napríklad projekt Veľký zelený múr;

54.naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvýšila počet programov v rámci iniciatívy Global Gateway, ktoré uprednostňujú základný prístup k elektrine a k čistému vareniu, najmä v krajinách, ktoré to najviac potrebujú; zdôrazňuje význam súkromného sektora pri zvyšovaní objemu finančných prostriedkov na poskytnutie základného prístupu k energiám a k čistému vareniu, ako aj pri zaručovaní verejného prístupu a posilňovaní vnútroštátnych verejných dodávateľov energií; na tento účel vyzýva Komisiu, aby využila Európsky fond pre udržateľný rozvoj plus ako nástroj na podporu investícií zo súkromného sektora v rozvojových krajinách s cieľom posilniť energetickú infraštruktúru a poskytnúť lepší prístup k energiám a čistému vareniu v domácnostiach;

55.naliehavo vyzýva EÚ, aby podporovala rozvojové krajiny pri postupnom rušení dotácií na fosílne palivá a aby sa zamerala na účinné, moderné a cenovo dostupné technológie varenia; naliehavo vyzýva na mobilizáciu investícií a vytvorenie priaznivého prostredia na podporu rastu silného sektoru čistého varenia;

56.vyzýva EÚ a európske rozvojové finančné inštitúcie, aby:a)priamo investovali do distribúcie, najmä elektrifikácie vidieka, a uprednostnili decentralizované, malé a mimosieťové systémy obnoviteľnej energie, pokiaľ sú takéto riešenia vhodnejšie ako rozšírenie siete, s cieľom umožniť vidieckemu obyvateľstvu prístup k elektrine;b)koordinovali investície medzi rôznymi inštitúciami s cieľom maximalizovať ich vplyv a zabrániť zdvojovaniu úsilia;c)zabezpečili, aby sa vykonávali nezávislé a vyvážené posúdenia vplyvu na ľudské práva a aby sa riadne vykonávali a monitorovali všetky požadované administratívne, sociálne a environmentálne záruky a prostriedky nápravy vrátane usmernení v oblasti ľudských práv a držby pôdy;d)zabezpečili, aby boli miestne komunity zapojené do celej fázy plánovania a realizácie projektu a o všetkom boli riadne informované;e)vykonávali a prísne uplatňovali prístup založený na právach, zaviedli účinné mechanizmy podávania sťažností a nápravy v súlade s medzinárodnými normami týkajúcimi sa zodpovedných obchodných postupov, a aby pri projektoch vyžadovali vypracovanie štúdií vplyvu, najmä pokiaľ ide o zmenu klímy, nerovnosti a vysídľovanie miestneho obyvateľstva, a to aj v prípade projektov v rámci iniciatívy Global Gateway;f)zabezpečili, aby všetky projekty priehrad so schváleným financovaním boli v súlade s usmerneniami Svetovej komisie pre priehrady;g)podporovali miestne a regionálne projekty prepojenia elektrických sietí;h)zabezpečovali technickú podporu a iniciatívy na budovanie kapacít tak, aby mohli rozvojové krajiny efektívne realizovať projekty v oblasti čistej energie;

57.nabáda Komisiu, aby poskytla rozčlenené údaje o výške investícií do prístupu k energiám, aby bolo možné sledovať, koľko prostriedkov je vyčlenených na cieľ udržateľného rozvoja č. 7, ako aj údaje o kľúčovom ukazovateli výkonnosti „Inštalovaná kapacita výroby energie z obnoviteľných zdrojov (MW) s podporou Únie“ identifikovaného v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa;

58.víta závery konferencie COP28 z roku 2023, v ktorých sa po prvýkrát v histórii požaduje prechod od fosílnych palív a jasný záväzok dosiahnuť cieľ 1,5 stupňa, prijať opatrenia na dosiahnutie strojnásobenia kapacity energie z obnoviteľných zdrojov v celosvetovom meradle a zdvojnásobenia zlepšenia energetickej efektívnosti do roku 2030 a celosvetovo podporovať prístup k financovaniu opatrení v oblasti zmeny klímy a k projektom energetickej infraštruktúry zameraný na ľudí;

59.vyzýva EÚ, aby zohrávala kľúčovú úlohu v rokovaniach o opatreniach na zmiernenie zmeny klímy v rozvojových krajinách s cieľom bojovať proti škodlivým účinkom používania znečisťujúcich palív a naopak podporiť rozvoj udržateľnej a čistej energie;

60.poveruje svoju predsedníčku, aby toto uznesenie postúpila Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a Európskej investičnej banke.