A.keďže zachovávanie mieru, predchádzanie konfliktom a posilňovanie medzinárodnej bezpečnosti patria ku kľúčovým cieľom vonkajšej činnosti EÚ, ako sa uvádza v článku 21 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii;

B.keďže meniaci sa geopolitický kontext vyplývajúci z konfrontácie rozvíjajúcich sa mocností s dlho dominujúcimi subjektmi, útoky na multilaterálny systém, demokraciu a poriadok založený na pravidlách, obnovenie násilia v predchádzajúcich dlhotrvajúcich konfliktoch, vznikajúce technológie, kybernetické hrozby, škodlivé zasahovanie tretích strán, kríza v oblasti klímy a biodiverzity, bezprecedentná globálna úroveň ekonomickej nerovnosti, zrušenie práv, najmä práv žien, pretrvávajúce a systematické vylúčenie a diskriminácia celých sociálnych skupín, globálny úpadok ľudských práv a demokracie, otázky potravinovej bezpečnosti a migrácia patria medzi faktory prispievajúce ku konfliktom a nestabilite na celom svete, najmä vzhľadom na nezákonnú útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine a rastúce napätie na Blízkom východe;

C.keďže OSN vymedzuje „preventívnu diplomaciu“ ako „diplomatické opatrenia prijaté s cieľom zabrániť prerastaniu sporov do konfliktov a obmedziť šírenie konfliktov, keď k nim dôjde“;

D.keďže preventívna diplomacia v EÚ zahŕňa politickú a finančnú podporu multilaterálneho systému, obchodu, rozvoja, humanitárnej pomoci a ľudských práv, pričom sa zameriava na hľadanie možností riešenia príčin konfliktov a vytváranie priestoru na dialóg, často v spolupráci s medzinárodnými a regionálnymi organizáciami, ako aj so zainteresovanými stranami;

E.keďže zmrazené konflikty podnecujú a normalizujú nacionalistické naratívy a nálady a podporujú vzostup krajnej pravice;

F.keďže rozvíjajúce sa mocnosti konfrontujú tradičných hráčov a spolu s novými technológiami a ďalšou globalizáciou vedú k zvýšenej medzinárodnej hospodárskej súťaži, ktorá spolu so zmenou klímy, potravinovou bezpečnosťou a migráciou spôsobuje rastúce napätie a vedie ku konfliktom na celom svete, ktoré sú výzvou aj pre EÚ;

G.keďže multilaterálny poriadok založený na pravidlách je v súčasnosti ohrozený a spochybňovaný v nestabilnej geopolitickej situácii, čo si vyžaduje, aby EÚ reagovala na medzinárodné konfliktné situácie v súlade so svojimi deklarovanými hodnotami ľudských práv, rovnosti, slobody, demokracie, právneho štátu a ľudskej dôstojnosti, aby sa podpora multilateralizmu ďalej neoslabovala; keďže sa začínajú obnovovať niektoré bývalé spojenectvá založené na spoločnom záujme narušiť tento systém, ako napríklad Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika (BRICS); keďže jednostranné kroky Ruska mali výrazný vplyv na vytváranie aliancií a nastoľovanie jeho sfér vplyvu;

H.keďže v záujme demokracie, ľudských práv a právneho štátu a v záujme ich rozvoja je naliehavo potrebné podporovať a brániť multilateralizmus a medzinárodný poriadok založený na pravidlách;

I.keďže autokratické subjekty spochybňujú aj univerzálnosť ľudských práv a oslabujú demokratické normy na celom svete; keďže svet zdravých demokracií, chápaný ako svet silných demokratických systémov, je bezpečnejší, pretože má významné brzdy a protiváhy, ktoré zabraňujú nepredvídateľnosti autokracií;

J.keďže hlavné konflikty vytvárajú štátne a neštátne subjekty, ktoré používajú hybridné stratégie, kybernetické útoky, dezinformačné kampane a priame zasahovanie do volieb a politických procesov, hospodársky nátlak a inštrumentalizáciu tokov neregulárnej migrácie;

K.keďže EÚ musí posilniť svoje preventívne nástroje a uznať, že zohráva kľúčovú úlohu pri zachovávaní mieru, stability a bezpečnosti v rámci EÚ aj mimo jej hraníc;

L.keďže EÚ je najväčším poskytovateľom medzinárodnej pomoci na svete, ktorý pomáha prekonávať chudobu a napredovať v celosvetovom rozvoji; keďže nedosiahla rovnaký vplyv aj vo sfére verejnej diplomacie, a preto by mala zlepšiť svoje ambície a viditeľnosť v oblasti preventívnej diplomacie vo svete, a to predovšetkým informovaním o svojich výsledkoch a úspechoch v doterajších diplomatických aktivitách, ako aj o výsledkoch svojej finančnej podpory; keďže EÚ vykonáva dôkladné hodnotenie nástrojov na financovanie medzinárodnej spolupráce;

M.keďže prístup EÚ k preventívnej diplomacii je zameraný na zachovanie mieru, predchádzanie konfliktom a posilnenie medzinárodnej bezpečnosti, pričom zahŕňa viacrozmerné, viacúrovňové a mnohostranné opatrenia, a zároveň sa zaoberá rôznymi aspektmi a štádiami konfliktov a uľahčuje priestor na dialóg;

N.keďže spoliehanie sa len na politické, diplomatické alebo vojenské stratégie sa často ukazuje ako nedostatočné na predchádzanie konfliktom, a preto je potrebný komplexný, ambiciózny, inkluzívny, rodovo responzívny prístup k predchádzaniu konfliktom a budovaniu mieru, ktorý zahŕňa humanitárnu pomoc, rozvojovú spoluprácu, obchodnú a zahraničnú a bezpečnostnú politiku, obnovu a udržiavanie vnútorného právneho poriadku, vytváranie alebo obnovu administratívnych štruktúr, dialóg medzi etnikami a náboženstvami a iné prístupy k urovnávaniu konfliktov vrátane boja proti beztrestnosti; keďže činnosť EÚ v oblasti preventívnej diplomacie sa musí riadiť predovšetkým neochvejným záväzkom k spolupráci v oblasti demokracie a rozvoja a opatreniami na budovanie dôvery medzi jednotlivými stranami;

O.keďže medzinárodné rozvojové úsilie EÚ a podpora demokracie sú kľúčovými nástrojmi zahraničnej politiky EÚ; keďže volebné pozorovateľské misie zohrávajú dôležitú úlohu pri posilňovaní spolupráce EÚ s partnerskými krajinami, a to aj pri podpore ich úsilia o plnenie medzinárodných záväzkov v oblasti ľudských práv;

P.keďže v súlade s novým Európskym konsenzom o rozvoji EÚ a jej členské štáty uznávajú prepojenie medzi udržateľným rozvojom, humanitárnou činnosťou, mierom a bezpečnosťou pri plnení cieľov programu OSN s názvom Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj a cieľov udržateľného rozvoja, najmä cieľa udržateľného rozvoja č. 16 týkajúceho sa podpory mierových a inkluzívnych spoločností;

Q.keďže Rada vymenovala deväť osobitných zástupcov EÚ pre rôzne nestabilné a konfliktom zasiahnuté regióny, pričom niektorí z nich pôsobia ako mediátori a sprostredkovatelia mieru s cieľom zabrániť eskalácii sporov a obmedziť šírenie konfliktov, keď k nim dôjde, ale ich iniciatívy a vplyv ich činnosti nie sú vždy dostatočne viditeľné alebo účinné; keďže je dôležité, aby osobitní zástupcovia EÚ mali široký a flexibilný mandát, ktorý by sa dokázal prispôsobiť vyvíjajúcim sa geopolitickým okolnostiam s cieľom podporovať politiky a záujmy EÚ v konkrétnych regiónoch a krajinách a zohrávať aktívnu úlohu v úsilí o preventívnu diplomaciu;

R.keďže EÚ nemá potrebnú dôveru, prostriedky, zdroje ani nástroje, aby plne rozvinula svoj potenciál z hľadiska mediácie v oblastiach strategického významu, a jedna alebo viaceré bojujúce strany ju nemusia považovať za nezaujatú; keďže by to mohlo viesť k nárastu protieurópskych naratívov v bezprostrednom susedstve EÚ a v tretích krajinách;

S.keďže nezákonná, nevyprovokovaná a neodôvodnená útočná vojna Ruska proti Ukrajine – a proti Gruzínsku v auguste 2008 – a jej dôsledky vo svete poukazujú na potrebu dôraznejšieho a ambicióznejšieho, dôveryhodnejšieho, strategickejšieho, hmatateľnejšieho a jednotnejšieho pôsobenia EÚ na svetovej scéne a podčiarkuje nevyhnutnosť, aby si EÚ samostatne stanovila vlastné strategické ciele a vyvinula a využila kapacity potrebné na ich dosiahnutie s cieľom vyhnúť sa opakovaniu predchádzajúcich chýb a poučiť sa z nich pre budúce výzvy; keďže EÚ by mala vyčleniť všetky potrebné finančné zdroje na riešenie rýchlo rastúcich geopolitických výziev a viac investovať do preventívnej diplomacie a iných opatrení na predchádzanie konfliktom s cieľom zabrániť šíreniu konfliktov, pretože poškodzujú sociálny a hospodársky rozvoj postihnutých oblastí;

T.keďže bezpečnosť v krajinách východného susedstva a západného Balkánu a v regióne Sahelu, západnej Afrike a Africkom rohu do veľkej miery ohrozuje invázia Ruska na Ukrajinu a jej hybridné nepriateľské opatrenia a možnosť, že sa táto agresia rozšíri do susedných krajín; keďže destabilizácia nášho bezprostredného susedstva ohrozuje stabilitu, mier a bezpečnosť vonkajších hraníc EÚ, a teda EÚ a jej členských štátov; keďže EÚ musí zvýšiť účinnosť svojej bezpečnostnej a obrannej politiky, najmä v krajinách Východného partnerstva;

U.keďže ruská útočná vojna proti Ukrajine je varovným signálom pre EÚ, pretože predstavuje bezprostrednú hrozbu pre európsky a globálny bezpečnostný poriadok a bezpečnosť EÚ a jej členských štátov, ako aj jej kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín; keďže totálna invázia Ruska na Ukrajinu a jej dôsledky vo svete boli impulzom na dosiahnutie zmeny geopolitického vymedzenia zahraničnej politiky EÚ vrátane prehodnotenia jej mechanizmov reakcie, okrem iného aj súboru nástrojov preventívnej diplomacie, a vyvolali výzvy verejnosti, aby EÚ konala konzistentným spôsobom v reakcii na medzinárodné konflikty;

V.keďže EÚ by mala aktívne vykonávať preventívnu diplomaciu v regiónoch so zmrazeným konfliktom s cieľom zabrániť eskalácii a podporiť stabilizáciu;

W.keďže EÚ sa vždy snažila uľahčovať priame rozhovory a znižovať riziko eskalácie v rôznych regiónoch sveta, pričom ponúkala podporu mierovým procesom, iniciatívam na budovanie mieru a regionálnym systémom včasného varovania v zložitom geopolitickom kontexte;

X.keďže nedostatočná vôľa na strane členských štátov, aby upustili od svojich individuálnych, politických alebo hospodárskych záujmov vo vonkajších vzťahoch s cieľom spoločne budovať spoločné kapacity a plne rozvíjať strategickú autonómiu, je jednou z hlavných prekážok vedúceho postavenia EÚ v oblasti preventívnej diplomacie;

Y.keďže EÚ by mala naďalej napredovať smerom k plnému rozvoju vlastných autonómnych a trvalých nástrojov v rámci svojej vonkajšej činnosti, spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP);

Z.keďže civilné krízové riadenie je základnou súčasťou SZBP;

AA.keďže je potrebné prehodnotiť a posilniť koordináciu medzi Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), Európskym parlamentom a členskými štátmi s cieľom vybudovať spoločné kapacity a modernizovať súčasné prístupy, a tak dosiahnuť hmatateľné výsledky a začať zmysluplné iniciatívy v oblasti preventívnej diplomacie, budovania mieru a nastolenia mieru; keďže EÚ musí vystupovať jednotne a jej činnosť na mieste by mala byť zosúladená s činnosťou jej členských štátov, pokiaľ ide o včasné varovanie, predchádzanie konfliktom a krízové riadenie; keďže predchádzanie konfliktom je spoločným cieľom všetkých členských štátov;

AB.keďže dôveryhodnosť EÚ je prvoradou podmienkou správneho vykonávania jej preventívnych diplomatických opatrení, pretože posilňuje dôveru voči EÚ medzi rôznymi subjektmi zapojenými do konfliktu; keďže v tejto súvislosti je potrebné zabezpečiť najvyššiu úroveň koordinácie a súdržnosti vonkajšej činnosti EÚ, najmä tým, že sa zabezpečí vedúca úloha vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedu Komisie (VP/PK) ako prostredníka medzi SZBP a vonkajšími vzťahmi EÚ; keďže Komisia musí posilniť svoju koordináciu s ESVČ, a to aj v rámci iniciatív a opatrení EÚ v oblasti preventívnej diplomacie, zaručením úplného dodržiavania článku 3 ods. 2 a článku 9 rozhodnutia o ESVČ Rozhodnutie Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30.;

AC.keďže celosvetové financovanie predchádzania konfliktom a budovania mieru je na rekordnom 15-ročnom minime Výbor OECD pre rozvojovú pomoc, Peace and Official Development Assistance (Mier a oficiálna rozvojová pomoc), október 2023.;

AD.keďže v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI – Globálna Európa) existuje tematický program zameraný na mier, stabilitu a predchádzanie konfliktom; keďže Komisia uverejnila viacročný orientačný program, v ktorom sa na túto tematickú oblasť na obdobie 2021 – 2027 vyčleňuje 870 970 044 EUR, z ktorých sa na predchádzanie konfliktom pridelí len 13 – 18 %;

AE.keďže civilné a vojenské operácie EÚ majú mandát na predchádzanie konfliktom, udržiavanie mieru a krízové riadenie; keďže by sa mala rozšíriť kapacita ich preventívnych nástrojov a mala by sa zabezpečiť ďalšia odborná príprava personálu;

AF.keďže EÚ, žiaľ, pri rôznych príležitostiach preukázala nedostatočnú jasnosť vo svojom vonkajšom zastúpení, čo jasne ovplyvňuje jej súdržnosť, a tým aj jej dôveryhodnosť na celom svete; keďže je potrebné jasne vymedziť právomoci VP/PK, predsedu Komisie a predsedu Európskej rady v oblasti vonkajšej činnosti a zastúpenia EÚ, pretože súčasný regulačný rámec je nejasný, pokiaľ ide o právomoci jednotlivých predstaviteľov inštitúcií;

AG.keďže výskum ukazuje, že ženy a muži prežívajú násilné ozbrojené konflikty, zapájajú sa do nich a sú nimi ovplyvnení odlišne a odlišne chápu mier Humanitarian Law & Policy, Gendered impacts of armed conflict and implications for the application of IHL (Rodové vplyvy ozbrojeného konfliktu a dôsledky na uplatňovanie MHP), 30. júna 2022.;

AH.keďže vykonávanie programu zameraného na ženy, mier a bezpečnosť predstavuje základný nástroj na potvrdenie toho, že sa ženám všetkých vekových kategórií zabezpečí významná a spravodlivá úloha pri rozhodovaní vo všetkých fázach predchádzania konfliktom, nastoľovania mieru, budovania mieru a obnovy po skončení konfliktu; keďže v Strategickom kompase EÚ tvoria ženy, mier a bezpečnosť neoddeliteľnú súčasť tohto dokumentu;

AI.keďže symbolické pamiatky a pamiatky kultúrneho dedičstva v oblastiach postihnutých vojnou prispievajú k budovaniu mieru a zmiereniu medzi komunitami;

AJ.keďže podpora kultúry a jasne cielené zdroje pre medzinárodné kultúrne vzťahy by výrazne posilnili schopnosť EÚ plne rozvíjať a podporovať svoje medzikultúrne vzťahy s partnermi ako cennú súčasť súboru nástrojov preventívnej diplomacie;

AK.keďže kultúrna diplomacia EÚ a ochrana kultúrneho a historického dedičstva sú dôležité na spolužitie, mier, demokraciu a udržateľný rozvoj tým, že prostredníctvom svojich delegácií a subjektov na mieste podporujú solidaritu, toleranciu a zmierenie;

AL.keďže návrat USA do Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) je dôležitý pre globálnu spoluprácu v oblasti nadnárodných výziev vrátane úsilia o preventívnu diplomaciu;

AM.keďže rastúca os Rusko – Čína – Irán využíva medzinárodné organizácie, najmä orgány OSN, na narúšanie medzinárodného práva a podriaďuje ich svojim záujmom, čo je čoraz viac v rozpore s Chartou OSN a globálnym poriadkom založeným na pravidlách;

AN.keďže diplomacia v oblasti klímy vymedzuje zmenu klímy ako prvok politiky vonkajšej činnosti a zdôrazňuje potrebu integrovať ciele v oblasti klímy a riešiť riziká súvisiace s klímou na najvyššej diplomatickej úrovni a vo všetkých oblastiach politiky;

AO.keďže spolupráca s členskými štátmi, inštitúciami, transatlantickými a medzinárodnými partnermi, kandidátskymi krajinami EÚ a inými krajinami prostredníctvom výmeny nástrojov, informácií a postupov môže zohrávať kľúčovú úlohu pri modernizácii a zlepšovaní preventívnych diplomatických nástrojov EÚ;

AP.keďže nedávny nárast napätia medzi Venezuelou a Guyanou v súvislosti s regiónom Essequibo je pre medzinárodné spoločenstvo vrátane EÚ príležitosťou na prijatie naliehavých preventívnych diplomatických opatrení predtým, ako dôjde k ďalšiemu vystupňovaniu tejto záležitosti;