1.víta zásadnú úlohu, ktorú zohrávajú mimovládne organizácie pri zastupovaní občianskej spoločnosti a pri presadzovaní a obrane práv a hodnôt zakotvených v zmluvách a základných práv stanovených v Charte základných práv EÚ (ďalej len „charta EÚ“); zdôrazňuje, že len tie mimovládne organizácie, ktoré rešpektujú tieto práva a hodnoty, by mali mať nárok na získanie finančných prostriedkov EÚ; naliehavo vyzýva všetky zainteresované strany, aby pri financovaní EÚ čoraz viac zohľadňovali zásady a hodnoty EÚ, a uznáva rozmanitosť mimovládnych organizácií, pokiaľ ide o ich veľkosť, zdroje a zamestnancov;

2.zdôrazňuje najmä úlohu prijímateľov vrátane mimovládnych organizácií pri plnení rozpočtu EÚ a povinnosť vykonávať túto úlohu pri plnom dodržiavaní rozpočtových pravidiel a zásad EÚ týkajúcich sa ochrany finančných záujmov EÚ; pripomína, že mimovládne organizácie pôsobiace na území EÚ musia dodržiavať vnútroštátne právo uplatniteľné v členskom štáte, ktorého sa ich činnosť týka, ako aj právo Únie a medzinárodné právo; opätovne zdôrazňuje, že transparentnosť a zodpovednosť EÚ sú nevyhnutné na posilnenie priaznivého a spravodlivého európskeho systému založeného na demokracii, základných slobodách, začleňovaní a rozmanitosti;

3.zdôrazňuje, že mimovládne organizácie sa spoliehajú na verejnú finančnú podporu a súkromné dary, a to spôsobom, ktorý sa vzájomne nevylučuje; pripomína, že schopnosť vyhľadávať, zabezpečovať a využívať iné zdroje ako finančné prostriedky EÚ alebo verejné finančné prostriedky na vnútroštátnej či miestnej úrovni je nevyhnutná na existenciu a fungovanie mimovládnych organizácií;

4.zdôrazňuje, že organizácie občianskej spoločnosti si zaslúžia maximálnu úctu a vďaku za každodennú prácu, ktorú vykonávajú; uznáva prácu, ktorú denne vykonávajú organizácie občianskej spoločnosti v celej Európe a vo svete, a potvrdzuje, že tieto mimovládne organizácie si zaslúžia najvyššie ocenenie a podporu; zdôrazňuje význam uspokojovania finančných a iných potrieb týchto organizácií;

5.oceňuje kľúčovú úlohu mimovládnych organizácií v krajinách EÚ a mimo nej pri obhajobe právneho štátu a demokratických hodnôt, v boji proti korupcii a pri podpore dodržiavania ľudských práv a demokracie; opätovne zdôrazňuje, že v krajinách s autoritárskym alebo nedemokratickým režimom predstavujú mimovládne organizácie často poslednú obrannú líniu demokracie, ktorú sa autoritárske režimy na celom svete snažia umlčať, a to aj prostredníctvom prijatých právnych predpisov a diskriminačných povinností, a preto potrebujú podporu a ochranu; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti zvážila ochranné doložky a mechanizmy; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť primerané a transparentné financovanie EÚ pre mimovládne organizácie a subjekty pôsobiace v týchto oblastiach;

6.oceňuje činnosť mimovládnych organizácií v konfliktných oblastiach, kde zabezpečujú, aby sa humanitárna pomoc rýchlo a účinne dostala k civilnému obyvateľstvu a tým, ktorí ju potrebujú; uznáva význam mimovládnych organizácií pri zabezpečovaní toho, aby EÚ ako najväčší darca rozvojovej pomoci na svete naďalej prispievala k podpore stability, odstraňovaniu chudoby a pokroku v celosvetovom rozvoji;

7.poukazuje na to, že v praxi by sa v legislatívnych procesoch mohli zanedbať hlasy miestnych, regionálnych a celoštátnych mimovládnych organizácií; domnieva sa, že malé mimovládne organizácie mávajú často ťažkosti s prístupom k finančným prostriedkom EÚ v dôsledku ťažkopádnych administratívnych postupov; vyzýva Komisiu, aby ďalej zjednodušovala a zefektívňovala postupy s cieľom umožniť menším mimovládnym organizáciám, a to aj na miestnej úrovni, požiadať o finančné prostriedky EÚ a využívať ich; zdôrazňuje, že priority a potreby menších mimovládnych organizácií sa často ignorujú alebo sa im venuje menšia pozornosť napriek tomu, že často najlepšie poznajú situáciu a vykonávajú obrovský objem práce; zdôrazňuje, že práci menších organizácií by sa mala venovať najvyššia pozornosť a že by sa im mali sprístupniť finančné prostriedky EÚ, pretože predstavujú dôležitý prvok, ktorý posilňuje rozmanitosť a rôznorodosť v Európe i mimo nej; uznáva, že mimovládne organizácie v Európe zohrávajú kľúčovú podpornú úlohu pri dopĺňaní verejných služieb;

8.naďalej vyjadruje hlboké znepokojenie nad hrozbami a neodôvodnenými útokmi na mimovládne organizácie v niektorých členských štátoch, a to aj navrhovaním a prijímaním právnych predpisov, ktorými sa mimovládnym organizáciám ukladajú diskriminačné povinnosti, ktoré obmedzujú alebo zakazujú ich činnosť, a prostredníctvom online a offline zastrašovania a obťažovania ich zamestnancov, negatívnych verejných vyhlásení a očierňujúcich kampaní, verbálnych hrozieb a právnych a fyzických útokov; zdôrazňuje, že niektoré mimovládne organizácie takisto čelia nadmerným administratívnym kontrolám alebo auditom, politicky motivovanému zníženiu financovania a príliš prísnym právnym požiadavkám týkajúcim sa ich zakladania a registrácie; trvá na tom, že mimovládne organizácie sa musia chrániť a mali by sa im poskytovať primerané finančné prostriedky a podpora;

9.je presvedčený, že transparentnosť a zodpovednosť sú nevyhnutné aj pre mimovládne organizácie a iné ziskové či neziskové subjekty, aby mohli prezentovať svoju cennú prácu, získať uznanie a budovať svoju dôveryhodnosť; domnieva sa, že osobitné ustanovenia by sa mali vzťahovať na mimovládne organizácie, ktoré konajú v plnom súlade s hodnotami a rozpočtovými pravidlami EÚ a v plnom súlade s chartou EÚ, pričom pôsobia v prostredí, ktoré je vystavené demokratickým výzvam; domnieva sa, že európski občania musia mať istotu, že EÚ presne vie, ako sa využívajú všetky finančné prostriedky EÚ; vyjadruje preto znepokojenie nad nedostatkom informácií, údajov a kontroly v súvislosti s tým, komu alebo na aký účel sa udeľujú finančné prostriedky EÚ, a to i napriek existujúcim požiadavkám na transparentnosť; pripomína, že požiadavky na transparentnosť a zodpovednosť by mali byť vždy v súlade s medzinárodným právom a právom v oblasti ľudských práv, najmä pokiaľ ide o uplatňovanie občianskych slobôd, pričom by mali byť nevyhnutne potrebné a primerané konkrétnym sledovaným cieľom;

10.pripomína, že transparentnosť a zodpovednosť by sa nemali využívať na obmedzovanie priestoru pre nezávislú občiansku spoločnosť alebo na umlčanie kritických hlasov;

11.zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité zabezpečiť, aby povinnosti EÚ týkajúce sa transparentnosti a zodpovednosti neohrozovali konečných prijímateľov finančných prostriedkov EÚ; domnieva sa, že v riadne odôvodnených prípadoch, najmä v prípade mimovládnych organizácií pôsobiacich v krajinách s autoritárskym režimom alebo v krajinách s uznanými nedostatkami v oblasti právneho štátu, ktoré majú negatívny vplyv na mimovládne organizácie, a v krajinách s obmedzeným občianskym priestorom, v ktorých by verejné šírenie informácií o identite alebo činnosti týchto mimovládnych organizácií mohlo viesť k protiopatreniam ohrozujúcim existenciu týchto mimovládnych organizácií a bezpečnosť a ochranu ich zamestnancov, by sa požiadavky na verejnú transparentnosť mali uplatňovať výnimočne a primeraným spôsobom;

12.zastáva názor, že určitým údajným prípadom korupcie, ktoré vyvolali nespokojnosť verejnosti, ako napríklad Katargate, bolo možné predísť dôsledným presadzovaním existujúcich požiadaviek na transparentnosť a plnením povinnosti zainteresovaných subjektov vrátane mimovládnych organizácií zverejňovať zdroje svojho financovania a svoje vnútorné štruktúry; konštatuje, že v niektorých prípadoch dotknuté subjekty mali prospech z finančných prostriedkov EÚ;

13.odsudzuje nárast využívania finančných prostriedkov EÚ v rozpore so zásadami a hodnotami EÚ, najmä ak ich využívanie a prevody iným organizáciám nie sú úplne vysledovateľné; varuje pred nebezpečenstvom, že finančné prostriedky EÚ sa v konečnom dôsledku použijú v korupčných kruhoch a budú predmetom podvodov a nekalých praktík, zahraničného zasahovania alebo entrizmu; zdôrazňuje význam „transparentnosti konečného prijímateľa“ na získanie finančných prostriedkov EÚ;

14.opätovne zdôrazňuje zásadný význam dôvery verejnosti a podpory mimovládnych organizácií; uznáva, že pojmy používané na označenie týchto organizácií podliehajú rôznym právnym a verejným výkladom, ktoré sa v jednotlivých členských štátoch líšia;

15.zdôrazňuje, že pojem „mimovládna organizácia“ je širokým zastrešujúcim pojmom, ktorý zahŕňa množstvo rôznych druhov subjektov: od veľkých medzinárodných organizácií až po malé regionálne alebo miestne organizácie, od organizácií riadených prevažne zamestnancami až po organizácie zložené prevažne z dobrovoľníkov; zdôrazňuje, že predmet činnosti mimovládnych organizácií a spôsob realizácie sa takisto môžu značne líšiť; chápe, že vzhľadom na túto rozmanitosť je spoločné vymedzenie mimovládnych organizácií v rámci EÚ zložité; zdôrazňuje však prínos zavedenia harmonizovaného prístupu v celej EÚ, a to aj prostredníctvom harmonizovaného vymedzenia pojmu, ktorého pridaná hodnota spočíva vo väčšej transparentnosti, zodpovednosti, predvídateľnosti a dôvere verejnosti; nabáda preto spoluzákonodarcov, aby dospeli k dohode o takomto harmonizovanom prístupe k mimovládnym organizáciám a príslušným subjektom na úrovni EÚ, čo by výrazne pomohlo európskym postupom rozpočtovej kontroly, najmä v prípade cezhraničných združení; opätovne zdôrazňuje, že je nanajvýš dôležité zabezpečiť transparentnosť a zodpovednosť všetkých subjektov, ktorým sa poskytujú finančné prostriedky EÚ; uznáva prínos zavedenia harmonizovaného prístupu k tomu, čím sú tieto subjekty vo vzťahu k EÚ a jej orgánom v rôznych kontextoch;

16.berie na vedomie návrh Komisie zahrnúť do návrhu na prepracovanie nariadenia o rozpočtových pravidlách v roku 2022 spoločné vymedzenie pojmu „mimovládna organizácia“; pripomína, že Európsky parlament vo svojom mandáte požadoval ďalšie objasnenie tohto pojmu, najmä pokiaľ ide o stupeň formálnej existencie, transparentnosti a zodpovednosti jej členov alebo zakladateľov; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s úradníkmi členských štátov a zástupcami mimovládnych organizácií uskutočnila hĺbkovú konzultáciu o vymedzení pojmu „mimovládna organizácia“, pričom sa zohľadní metodika, ktorá bola použitá pri vymedzovaní pojmu „malý a stredný podnik“ (MSP);

17.domnieva sa, že na to, aby sa organizácia mohla považovať za mimovládnu organizáciu, nemusí byť v plnej výške financovaná štátom a Komisiou;

18.konštatuje, že Komisia používa pojmy „mimovládne organizácie“ a „neziskové organizácie“ bez toho, aby boli v rámci systému finančnej transparentnosti jasne rozlíšené; vyjadruje poľutovanie nad tým, že to vedie k neistote pri prideľovaní a monitorovaní finančných prostriedkov EÚ a môže mať za následok nesprávne vnímanie objemu finančných prostriedkov pre mimovládne organizácie a subjekty; konštatuje, že v často kladených otázkach týkajúcich sa systému finančnej transparentnosti sa uvádza vymedzenie pojmu „mimovládne organizácie“, ktorých neziskový štatút je základným prvkom a podlieha validácii; vyjadruje poľutovanie nad tým, že k tomuto nejasnému rozlišovaniu dochádza v dôsledku toho, že doposiaľ neexistoval harmonizovaný prístup EÚ k mimovládnym organizáciám a v rámci systému finančnej transparentnosti sa používala len vlastná klasifikácia subjektov vychádzajúca z pravidiel, ktoré sa môžu v jednotlivých členských štátoch líšiť; ďalej vyzýva, aby sa v rámci systému finančnej transparentnosti zabezpečila riadna kategorizácia jednotlivých typov mimovládnych organizácií alebo neziskových organizácií s cieľom zabrániť situáciám, v ktorých sa medzi určitými typmi organizácií rozlišuje len minimálne alebo vôbec, v dôsledku čoho sa univerzity, výskumné ústavy, dobrovoľnícke organizácie a iné mimovládne organizácie považujú v databáze systému finančnej transparentnosti za identické;

19.domnieva sa, že podvodom, konfliktu záujmov, dvojitému financovaniu, korupcii a praniu špinavých peňazí či sprenevere sa musí predchádzať a bojovať proti nim vo všetkých situáciách a v prípade všetkých prijímateľov bez ohľadu na ich povahu a právne postavenie; vyjadruje znepokojenie nad nedostatočnými údajmi, ktoré sú o takýchto prípadoch k dispozícii orgánu udeľujúcemu absolutórium; pripomína, že všetci žiadatelia finančných prostriedkov EÚ a ich prijímatelia vrátane mimovládnych organizácií podliehajú rozpočtovým pravidlám EÚ;

20.zdôrazňuje, že systém včasného odhaľovania rizika a vylúčenia (ďalej len „EDES“) je dôležitým nástrojom na ochranu finančných záujmov Únie, ktorý zabezpečuje ochranu na viacerých úrovniach prostredníctvom včasného odhaľovania osôb alebo subjektov, ktoré predstavujú riziká ohrozujúce finančné záujmy Únie; víta návrh Komisie na prepracovanie nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorý zahŕňa rozšírenie systému EDES na zdieľané riadenie a pridáva nové dôvody vylúčenia Článok 139 ods. 1 písm. i) a článok 139 ods. 1 písm. c) bod vi) návrhu Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo 16. mája 2022 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (prepracované znenie) (COM(2022)0223).; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere sprevádzkovala systém EDES, vďaka čomu bude možné účinne vylúčiť prijímateľov vrátane mimovládnych organizácií na základe nariadenia o rozpočtových pravidlách z ďalšieho prístupu k finančným prostriedkom EÚ;

21.vyjadruje znepokojenie nad tým, že požiadavky na transparentnosť môžu byť nedostatočné, najmä ak sa finančné prostriedky presúvajú v rámci reťazca a využívajú sa na spolufinancovanie spoločných projektov s inými darcami; považuje za problematické, že sa v systéme finančnej transparentnosti uvádzajú len informácie o finančných prostriedkoch, ktoré Komisia udelila priamo v rámci priameho riadenia, ale neposkytuje žiadne podrobnosti o finančných prostriedkoch získaných nepriamo od prijímateľov a partnerov, ktorí majú právny vzťah s Komisiou;

22.zdôrazňuje, že nie všetky členské štáty poskytujú rovnakú úroveň informácií o finančných prostriedkoch a že existujúca databáza EÚ nie je dostatočne konzistentná a ucelená; vyzýva Komisiu, aby posilnila transparentnosť a zodpovednosť v prípadoch zdieľaného a nepriameho riadenia, a to overovaním prerozdeľovania finančných prostriedkov a ich použitia až po konečných prijímateľov v súlade s návrhom na prepracovanie nariadenia o rozpočtových pravidlách;

23.vyzýva Komisiu, aby primerane posilnila kontrolné mechanizmy ex ante vrátane primeraných náhodných kontrol; zastáva názor, že v ex post kontrolách týkajúcich sa využívania finančných prostriedkov EÚ existujú vážne nedostatky, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi vypracovala hĺbkovú analýzu s jasnými návrhmi na posilnenie ich kvality, množstva a pravidelnosti, a to za podpory etablovanej a centralizovanej pracovnej skupiny pre kontrolu rozpočtu v rámci Komisie pre všetkých zástupcov záujmových skupín, ktorá bude mať jasný mandát, vyšetrovacie kapacity a zdroje;

24.uznáva význam transparentnosti vo všetkých aspektoch činností financovaných z prostriedkov EÚ, aby sa zabezpečilo zodpovedné využívanie finančných prostriedkov; uznáva obavy týkajúce sa možného zahraničného zasahovania do tvorby politiky EÚ a skutočnosť, že existujúci systém nedokáže v plnom rozsahu zabrániť subjektom, aby vytvorili fond a/alebo kooptovali prijímateľov vrátane mimovládnych organizácií s cieľom presadzovať falošné naratívy, a to aj prostredníctvom dezinformácií, ako sa údajne stalo v prípade Katargate; domnieva sa, že existujúce obavy by nemali viesť k stigmatizácii všetkých mimovládnych organizácií, pretože väčšina mimovládnych organizácií rešpektuje a podporuje demokratické zásady a hodnoty EÚ; zdôrazňuje, že rozpočet EÚ sa nesmie využívať na lobovanie proti demokratickým zásadám a hodnotám EÚ;

25.vyzýva Komisiu, aby od prijímateľov vrátane mimovládnych organizácií, ktorí dostávajú finančné prostriedky EÚ, vyžadovala zverejňovanie podrobností o všetkých finančných prostriedkoch získaných z iných zdrojov v súvislosti s projektmi spolufinancovanými EÚ počas obdobia piatich rokov, a aby zároveň zachovala zásadu dôvernosti, najmä v riadne odôvodnených prípadoch prijímateľov vrátane mimovládnych organizácií, ktorí čelia vážnym hrozbám protiopatrení; zdôrazňuje, že financovanie mimovládnych organizácií z krajín mimo EÚ môže byť legitímnym zdrojom financovania, ale zdôrazňuje, že bez jasných pravidiel transparentnosti v súvislosti so zásadou dôvernosti otvárajú takéto možnosti financovania dvere zneužívaniu a neprimeranému vplyvu z tretích štátov; vyzýva inštitúcie EÚ, aby zlepšili uplatňovanie svojich noriem transparentnosti vrátane povinného podávania správ o lobistických aktivitách;

26.nabáda členské štáty, aby zaviedli vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa lobingu a registra transparentnosti, v ktorých by sa malo vyžadovať aj zverejňovanie darcov vrátane medzinárodných darcov a zdrojov financovania, pričom by sa mali uplatňovať rovnaké požiadavky na transparentnosť pre všetkých zástupcov záujmových skupín bez ohľadu na ich povahu a právne postavenie;

27.pripomína, že členské štáty sú zodpovedné za registráciu, kontrolu a oznamovanie prípadov odhalenia podvodu, zneužívania finančných prostriedkov alebo odsúdenia za pranie špinavých peňazí alebo prebiehajúcich vyšetrovaní; domnieva sa, že vnútroštátne správne orgány, ktoré sú bližšie danej oblasti, predstavujú prvú účinnú úroveň kontroly a monitorovania organizácií, ktoré konajú v rozpore s pravidlami a hodnotami EÚ, s cieľom posilniť úsilie o prevenciu, odhaľovanie a riešenie podvodov a zneužívania finančných prostriedkov;

28.vyzýva vnútroštátne orgány, aby posilnili svoje systémy transparentnosti a zodpovednosti s cieľom identifikovať všetky organizácie alebo subjekty, ktoré konajú v rozpore s pravidlami a hodnotami EÚ, a aby prijali právne a administratívne opatrenia, ktoré uľahčia vykonávanie opatrení na úrovni EÚ a Komisii umožnia, aby dotknuté subjekty jednoduchšie a rýchlejšie zaraďovala do svojich systémov; vyzýva Komisiu, aby do systému EDES zapísala všetkých zástupcov záujmových skupín, ktorí porušujú pravidlá a hodnoty EÚ, a aby ich v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na rozpočet EÚ, vylúčila z financovania EÚ;

29.zastáva názor, že členským štátom by sa nemala ponechať žiadna miera voľnej úvahy, pokiaľ ide podriadenie mimovládnych organizácií obmedzujúcim požiadavkám a povinnostiam so zničujúcim účinkom; pripomína, že Komisia začala postup v prípade nesplnenia povinnosti proti Maďarsku, keď v roku 2017 zaviedlo zákon o zahraničnom zasahovaní, a že Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku z 18. júna 2020 Rozsudok Súdneho dvora z 18. júna 2020, Európska komisia/Maďarsko, vec C-78/18, ECLI:EU:C:2020:476. (Európska komisia/Maďarsko) uviedol, že právo na slobodu združovania, a teda aj právo EÚ, je porušené, ak sa organizáciám občianskej spoločnosti systematicky ukladajú povinnosti, ktoré výrazne sťažujú ich činnosť a fungovanie;

30.vyjadruje poľutovanie nad tým, že údaje sa v systéme finančnej transparentnosti zverejňujú s oneskorením 6 až 18 mesiacov, čo má vplyv na transparentnosť; vyzýva Komisiu, aby zverejňovala informácie o grantoch EÚ udelených mimovládnym organizáciám a subjektom najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa udelenia grantu vrátane finančných prostriedkov získaných z iných zdrojov a aby zároveň zohľadňovala zásadu dôvernosti v riadne odôvodnených prípadoch prijímateľov vrátane mimovládnych organizácií, ktorí čelia vážnym hrozbám; vyzýva Komisiu, aby zaviedla a začlenila nástroje na overovanie údajov spôsobom, aby bol proces overovania údajov v systéme finančnej transparentnosti automatický, nepretržitý a rýchlejší a spotrebúval menej zdrojov;

31.vyjadruje poľutovanie nad tým, že informačné systémy Komisie nie sú používateľsky ústretové a používajú rôzne metódy na identifikáciu prijímateľov projektov a grantov, čo vedie k rozdielnym údajom a sťažuje zosúladenie informácií z rôznych verejne prístupných portálov a databáz Komisie; odporúča Komisii, aby zaviedla harmonizované pravidlá a štandardizovala štruktúru a funkcie databáz špecifických pre jednotlivé programy s prihliadnutím na rôzne prostredia a oblasti činnosti, v ktorých mimovládne organizácie pôsobia, a bez toho, aby sa pre ne vytvárala dodatočná zbytočná záťaž;

32.vyzýva Komisiu, aby používala spoločný jedinečný subjekt, ako je napríklad jedinečný identifikačný kód účastníka, a identifikačné kľúče projektov vo všetkých portáloch a databázach vrátane webových sídel prijímateľov a zároveň zachovala zásadu dôvernosti, najmä v riadne odôvodnených prípadoch prijímateľov vrátane mimovládnych organizácií, ktorí čelia vážnym hrozbám protiopatrení, s cieľom uľahčiť zosúladenie verejne dostupných informácií poskytovaných rôznymi systémami a webovými sídlami; vyzýva Komisiu, aby všetkým prijímateľom vrátane mimovládnych organizácií poskytla kód, vďaka ktorému možno extrahovať údaje o financovaní za päť rokov priamo zo systému finančnej transparentnosti a ktorý obsahuje odkazy na príslušné záznamy o projektoch v programových databázach Komisie;

33.pozoruje výraznú nejednotnosť v obsahu a rozsahu informácií zobrazovaných na webových sídlach projektov vrátane informácií o rozdelení získaných finančných prostriedkov medzi partnerov a prepojení s príslušnými databázami Komisie; vyzýva na aktívnejší prístup k verejnej transparentnosti a na intenzívnejšiu spoluprácu s rozpočtovými orgánmi EÚ, ktorá bude presahovať súčasné minimálne požiadavky na grantové financovanie EÚ; vyzýva Komisiu, aby posilnila systém, v rámci ktorého sa všetci žiadatelia vrátane mimovládnych organizácií pri podávaní žiadostí o finančné prostriedky EÚ zaviažu dodržiavať chartu EÚ; žiada, aby sa na webových sídlach projektov financovaných EÚ jasnejšie a systematickejšie uvádzali informácie o finančných prostriedkoch získaných z EÚ a z iných zdrojov;

34.žiada, aby koneční vlastníci spoločností boli uvedení v centrálnych registroch krajín EÚ prístupných osobám s „oprávneným záujmom“, ako sú investigatívni novinári, dotknutí občania a mimovládne organizácie;

35.konštatuje, že aj keď sa začlenením systému eGrants ako spoločného nástroja na riadenie grantov a systému registrácie žiadateľov vo všetkých útvaroch Komisie zlepšila kvalita a úplnosť údajov zo systému finančnej transparentnosti, je potrebné vyvinúť väčšie úsilie na zlepšenie spoľahlivosti týchto údajov; vyjadruje znepokojenie nad tým, že naďalej pretrvávajú nedostatky, pokiaľ ide o konzistentnosť existujúcich portálov a systémov transparentnosti Komisie; ďalej vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoju prácu na zjednodušovaní databáz s cieľom vytvoriť používateľsky ústretový systém finančnej transparentnosti, ktorý bude prepojený s registrom transparentnosti a kompatibilný s databázami špecifických programov; zdôrazňuje, že by mal zahŕňať konečné platby, čo by umožnilo identifikáciu prijímateľov vrátane mimovládnych organizácií podľa kategórií, a to aj prostredníctvom vymedzenia pojmu „mimovládna organizácia“ a príslušných subjektov v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách; žiada Komisiu, aby do konca roka 2024 pripravila návrh ďalších administratívnych opatrení;

36.konštatuje, že v určitých situáciách sa domovská kancelária neziskovej organizácie nachádza v jednej krajine a aktivity prijímateľa sa uskutočňujú v inej krajine; žiada, aby neziskové organizácie prijali vhodné opatrenia na zohľadnenie finančných prostriedkov a služieb poskytovaných na iných miestach ako v ich domovskej jurisdikcii;

37.víta návrh Komisie zriadiť na základe článku 36 nariadenia o rozpočtových pravidlách centralizovaný interoperabilný informačný systém na vyhľadávanie údajov a hodnotenie rizík s cieľom zlepšiť účinnosť vnútornej kontroly plnenia rozpočtu; zdôrazňuje, že tento systém musí zahŕňať nielen údaje o prijímateľoch, ale aj údaje o skutočných vlastníkoch v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).; žiada, aby tento systém zahŕňal ukazovatele rizika založené na údajoch zo systému EDES v rámci všetkých spôsobov riadenia;

38.vyjadruje poľutovanie nad tým, že koexistencia povinností podávať správy a účtovných postupov na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ môže viesť k neprimeranej administratívnej záťaži pre prijímateľov vrátane mimovládnych organizácií; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súlad medzi povinnosťami podávať správy na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni s cieľom zaručiť jednoduchšie monitorovanie plnenia povinností;

39.zdôrazňuje význam transparentnosti a identifikácie konečného prijímateľa finančných prostriedkov EÚ; vyzýva Komisiu, aby vypracovala harmonizovaný systém monitorovania zameraný na zníženie byrokracie, zlepšenie účinnosti a identifikáciu konečných prijímateľov; odporúča, aby Komisia v rámci informačných platforiem a platforiem transparentnosti na úrovni EÚ sledovala finančné prostriedky EÚ až po konečných prijímateľov, a to systematickým, štandardizovaným a harmonizovaným spôsobom; okrem toho vyzýva na posilnený dialóg medzi Komisiou a prijímateľmi finančných prostriedkov EÚ vrátane mimovládnych organizácií o otázke zníženia nadmernej záťaže;

40.vyjadruje znepokojenie nad tým, že sa v plnej miere nedodržiavajú ustanovenia o zviditeľňovaní programov EÚ; vyzýva Komisiu, aby svojim útvarom nariadila ukončenie dohôd alebo zníženie platieb prijímateľom, ktorí nedodržiavajú svoje zmluvné povinnosti týkajúce sa viditeľnosti;

41.vyzýva Komisiu, aby všetkým svojim programovým úradníkom a agentúram EÚ poskytla odbornú prípravu týkajúcu sa nariadenia o rozpočtových pravidlách a rozpočtu EÚ; vyzýva Komisiu, aby všetkým prijímateľom finančných prostriedkov EÚ vrátane mimovládnych organizácií poskytla odbornú prípravu týkajúcu sa podávania správ a rozpočtových pravidiel, a žiada, aby bol orgán udeľujúci absolutórium o tejto odbornej príprave vrátane jej obsahu, účastníkov a súvisiacich nákladov náležite informovaný; vyzýva Komisiu, aby zjednodušila postupy podávania žiadostí o granty a výberové postupy, zabezpečila jednotnosť prístupu a transparentnosť procesu, znížila administratívnu záťaž a pravidelne prispôsobovala tieto pravidlá meniacim sa okolnostiam a získaným skúsenostiam;

42.berie na vedomie zistenie Európskeho dvora audítorov z roku 2018, že poskytovanie čiastkových grantov neumožňuje Komisii riadne monitorovať využívanie finančných prostriedkov EÚ; žiada, aby sumy poskytnuté mimovládnym organizáciám ako tretím stranám vo forme kaskádových grantov boli jasne identifikovateľné v systéme finančnej transparentnosti a vo výročných finančných výkazoch a správach Komisie o zodpovednosti;

43.vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby zabezpečili oveľa prísnejšie vykonávanie, presadzovanie a dohľad nad dodržiavaním súčasných ustanovení o registri transparentnosti EÚ; žiada, aby sa sekretariátu registra transparentnosti pridelilo viac zdrojov, aby mohol počas celého procesu registrácie poskytovať podporu všetkým žiadateľom a registrujúcim sa subjektom, najmä malým subjektom a mimovládnym organizáciám, a dôkladnejšie overovať informácie, ktoré poskytujú; žiada, aby bol na všetky sekretariáty výborov a do príslušných administratívnych jednotiek dosadený úradník pre transparentnosť; pripomína, že podľa usmernení registra transparentnosti by sa zmeny v poskytovaných údajoch mali oznamovať hneď, ako k nim dôjde, a v každom prípade do troch mesiacov; trvá na tom, že všetky zmeny v predstavenstvách alebo vo vedení zaregistrovaných subjektov by mali byť zaznamenané aj v registri transparentnosti; žiada, aby databáza transparentnosti bola prístupná len pre konkrétne oprávnené osoby a na žiadosť podanú rozpočtovému orgánu, aby sa zabránilo šíreniu informácií, ktoré by mohli ohroziť život jednotlivca, jeho osobnú bezpečnosť alebo existenciu mimovládnej organizácie;

44.vyjadruje poľutovanie nad koexistenciou rôznych požiadaviek na zverejňovanie informácií pre rôzne typy organizácií v registri transparentnosti; vyzýva Komisiu, aby uložila rovnaké požiadavky na zverejňovanie informácií pre všetky typy organizácií zapísaných v registri transparentnosti; konštatuje, že sa od nich musí predovšetkým vyžadovať, aby zverejňovali svoje príjmy a výšku finančných prostriedkov vynaložených na lobovanie Pozri: štúdia o transparentnosti a zodpovednosti, odporúčanie 24.3.;

45.pripomína odporúčania uznesenia Európskeho parlamentu o udelení absolutória za plnenie rozpočtu za rok 2021 Prijaté texty, P9_TA(2023)0138, odsek 74., v ktorých sa vyzýva na revíziu registra transparentnosti EÚ a jeho usmernení s cieľom zabezpečiť, aby sa od registrovaných organizácií vyžadovalo zverejňovanie podrobností o všetkých zdrojoch financovania vrátane podielov v iných spoločnostiach a aby sa umožnilo vysledovanie finančných prostriedkov EÚ od priameho prijímateľa až po konečného prijímateľa, keď sa finančné prostriedky prenášajú v rámci reťazca vrátane prípadov, keď sa finančné prostriedky od jedného prijímateľa vrátane mimovládnej organizácie prevádzajú na iného, pričom sa v prípade mimovládnych organizácií, ktoré čelia vážnym hrozbám, zohľadňuje zásada dôvernosti;

46.vyzýva všetky mimovládne organizácie a subjekty, ktoré sa zaviazali k úplnej transparentnosti a zodpovednosti, charte EÚ a presadzovaniu demokratických hodnôt a hodnôt EÚ, aby pri podávaní žiadostí o finančné prostriedky EÚ požadovali zápis do registra transparentnosti;

47.vyzýva na prísne presadzovanie pravidiel prístupu do Európskeho parlamentu a pozvaní do parlamentných výborov, ktoré sú podmienené zapísaním každej organizácie do registra transparentnosti novým úradníkom pre transparentnosť dosadeným na sekretariát každého výboru;

48.vyzýva všetkých príjemcov finančných prostriedkov EÚ vrátane mimovládnych organizácií, aby zverejňovali online všetky stretnutia s poslancami Európskeho parlamentu, asistentmi poslancov Európskeho parlamentu alebo zástupcami iných inštitúcií, orgánov alebo agentúr EÚ vždy, keď sa takéto stretnutia týkajú prebiehajúcich legislatívnych spisov EÚ alebo finančných prostriedkov EÚ, ktoré takíto príjemcovia finančných prostriedkov dostávajú alebo o ktoré žiadajú, v súlade s podobnými povinnosťami pre poslancov Európskeho parlamentu; vyzýva príslušné inštitúcie a orgány EÚ, aby poskytli nástroje potrebné na zverejňovanie takýchto stretnutí, a aby zároveň povolili odôvodnené výnimky;

49.považuje prijatie nariadenia o mimovládnych organizáciách za diskriminačné opatrenie zamerané na mimovládne organizácie, ale nie na všetkých ostatných prijímateľov finančných prostriedkov EÚ; zastáva názor, že otázky ako jav otáčavých dverí, transparentnosť pri financovaní a daroch, boj proti praniu špinavých peňazí, obmedzovanie zahraničného zasahovania, nezávislosť od politického a hospodárskeho vplyvu a oznamovanie protispoločenskej činnosti sú dôležité pre všetky subjekty, ktoré dostávajú finančné prostriedky EÚ, a nemali by sa využívať na obmedzenie priestoru činnosti mimovládnych organizácií;

50.opakuje svoju výzvu uvedenú v uznesení o udelení absolutória za plnenie rozpočtu za rok 2021 Prijaté texty, P9_TA(2023)0137., aby sa zabezpečilo, že všetci prijímatelia finančných prostriedkov EÚ vrátane mimovládnych organizácií, ktorí zneužili alebo spreneverili finančné prostriedky EÚ alebo sa zapojili do činností, ktoré sú v rozpore s hodnotami EÚ zakotvenými v článku 2 Zmluvy o Európskej únii a charty EÚ, vrátane podnecovania k terorizmu, nenávistných prejavov, podporovania alebo oslavy násilia, politického a náboženského extrémizmu, ako aj šírenia dezinformácií pod zámienkou zámerne falšovaných vedeckých údajov, sú uvedení v systéme včasného odhaľovania rizika a vylúčenia a je im zablokovaný prístup do inštitúcií EÚ a k programom financovania EÚ v rámci priameho a zdieľaného riadenia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali vypracovanie a zverejnenie aktualizovaného zoznamu vylúčených prijímateľov, ako to odporučil Európsky parlament a ako to vyplýva z dohody o nariadení o rozpočtových pravidlách; očakáva, že Komisia začiatkom roka 2025 predloží správu o vykonaní tohto odporúčania;

51.vyzýva Komisiu a Dvor audítorov, aby Európskemu parlamentu ako orgánu udeľujúcemu absolutórium systematicky predkladali zistenia a závery auditu týkajúce sa kontrol na mieste založených na riziku u prijímateľov vrátane mimovládnych organizácií; podporuje intenzívnejšiu spoluprácu s Európskym úradom pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) a Európskym dvorom audítorov; vyzýva Komisiu, aby zlepšila najmä podmienky prístupu pre úrad OLAF tak, aby mohol získavať informácie o finančných pochybeniach jednotlivých prijímateľov, vyšetrovať ich a ukladať primerané sankcie (napr. pozastavenie platieb prostredníctvom systému EDES) v prípade podvodov, korupcie a iných nezrovnalostí súvisiacich s finančnými prostriedkami EÚ, v súlade s platnými predpismi;

52.pripomína, že mimovládne organizácie podliehajú v súvislosti s celou stranou výdavkov rovnakej úrovni kontrol a vyšetrovania ako akíkoľvek iní prijímatelia finančných prostriedkov EÚ, a to v rámci príslušných mandátov úradu OLAF aj Európskej prokuratúry;

53.poveruje svoju predsedníčku, aby toto uznesenie postúpila Rade, Komisii a Európskemu dvoru audítorov.