1.víta správu o ochrane finančných záujmov za rok 2022 a analýzy, ktoré sú v nej uvedené;

2.súhlasí s názorom Komisie, že predchádzanie podvodom a ich odhaľovanie a monitorovanie mechanizmov vrátenia zneužitých finančných prostriedkov sa musí opierať o ďalšiu digitalizáciu a využívanie najmodernejších technológií založených na strojovom učení s cieľom zvýšiť prístupnosť, interoperabilitu, využívanie a správu údajov týkajúcich sa potenciálnych podvodov; poukazuje na to, že na zabezpečenie spolupráce a koordinácie medzi všetkými zložkami štruktúry na boj proti podvodom a príslušnými subjektmi je potrebné zaviesť účinné riadenie boja proti podvodom, účinné procesy zamerané na výsledky a primerane vybavené štruktúry; domnieva sa, že na tento účel je potrebné, aby sa úradníkom zodpovedným za jednotlivé zložky štruktúry boja proti podvodom poskytli potrebné digitálne a procedurálne znalosti;

3.pripomína, že na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany finančných záujmov EÚ je nevyhnutná pevná spolupráca medzi orgánmi, ktoré vedú administratívne vyšetrovania, a orgánmi, ktoré vedú trestné vyšetrovania na úrovni EÚ aj členských štátov;

4.oceňuje úsilie Komisie predvídať zverejnenie výročnej správy o ochrane finančných záujmov, čo umožňuje prijatie uznesenia Európskeho parlamentu v roku n + 1 a zvyšuje aktuálnosť pripomienok a odporúčaní, ktoré sú v nej obsiahnuté;

5.oceňuje celkovú lepšiu súdržnosť právnych predpisov v oblasti boja proti podvodom v celej EÚ v nadväznosti na opatrenia prijaté členskými štátmi s cieľom správne transponovať pravidlá EÚ do vnútroštátnych systémov; vyjadruje obavy, že situácia v niektorých ohľadoch stále nie je optimálna, najmä pokiaľ ide o odhaľovanie a oznamovanie podozrení na podvody a nezrovnalosti a nadväzujúce opatrenia, v ktorých sú rozdiely medzi členskými štátmi stále veľmi výrazné;

6.zdôrazňuje, že predchádzanie a komunikácia sú kľúčové na boj proti podvodom a korupcii a že Komisia by mala podporovať členské štáty pri vykonávaní účinných opatrení v týchto oblastiach;

7.súhlasí s názorom Komisie, že analýza rizika podvodu by sa mala posilniť, aby bolo možné posúdiť, či je oznamovanie nízkych úrovní podvodov dôsledkom skutočne nízkeho výskytu pochybení alebo dôsledkom slabého odhaľovania;

8.vyjadruje poľutovanie nad tým, že v mnohých členských štátoch vnútroštátne orgány nie vždy postupujú v súlade s odporúčaniami Komisie a úradu OLAF, nepodávajú vyčerpávajúce správy alebo včas neprijímajú uznané osvedčené postupy; poukazuje na to, že v mnohých členských štátoch je percento nezrovnalostí, ktoré sú aj po mnohých rokoch od ich pôvodného oznámenia stále klasifikované ako podozrenie z podvodu, mimoriadne vysoké, a to aj pri prípadoch označených ako uzavreté; domnieva sa, že takéto situácie naznačujú nedostatok primeraných nadväzujúcich opatrení, nedostatočné alebo neprimerane vyškolené zdroje, komunikačné medzery alebo neúčinné kanály podávania správ, slabú spoluprácu a koordináciu, alebo dokonca neodôvodnené odkladanie preklasifikovania nezrovnalostí ako podvodných s cieľom upraviť štatistické vykazovanie;

9.zdôrazňuje, že v takýchto prípadoch by Komisia mala podporovať členské štáty pri debyrokratizácii procesu odhaľovania podvodov, následných opatrení a podávania správ;

10.navrhuje, aby EÚ aj vnútroštátne orgány posilnili spoluprácu a presadzovali väčšie využívanie digitálnych nástrojov na boj proti podvodom;

11.konštatuje, že počet prípadov podvodov a nezrovnalostí oznámených príslušnými orgánmi EÚ a vnútroštátnymi orgánmi – celkovo 12 455 – sa v roku 2022 v porovnaní s rokom 2021 mierne zvýšil; konštatuje, že dotknuté finančné prostriedky súvisiace s týmito prípadmi v roku 2022 klesli na 1,77 miliardy EUR (z 2,05 miliardy EUR v roku 2021); domnieva sa, že tieto čísla sú stále mimoriadne vysoké a predstavujú značnú stratu pre rozpočet EÚ;

12.uvedomuje si, že medziročné porovnanie oznamovania nezrovnalostí neposkytuje vždy spoľahlivú analýzu trendov a modelov z dôvodu viacročného cyklu vykonávania mnohých programov; domnieva sa, že porovnanie s päťročným priemerom je vhodnejšie na identifikáciu situácií v reálnom čase; v tejto súvislosti oceňuje, že v správe o ochrane finančných záujmov za rok 2022 sa často odkazuje na výsledky za obdobie 2018 – 2021;

13.domnieva sa, že zapojenie občianskej spoločnosti do boja proti podvodom má zásadný význam pre predchádzanie a odhaľovanie a že to zahŕňa podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorá môže byť efektívna, pokiaľ má ľahký a primeraný prístup k informáciám o projektoch, príjemcoch a platbách; zdôrazňuje najmä dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú médiá a investigatívni novinári v boji proti korupcii; opätovne zdôrazňuje, že zvýšené a jednotné úrovne ochrany novinárov a oznamovateľov v celej Únii pomáhajú bojovať proti šíreniu subkultúry beztrestnosti, mlčania a sprisahaní; konštatuje, že pokiaľ ide o pluralitu a slobodu médií, z najnovších výsledkov Monitorovania plurality médií (MPM 2022) vyplýva, že ukazovateľ týkajúci sa ochrany novinárov zaznamenal mierne zhoršenie a že koncentrácia spravodajských médií si na celom kontinente zachováva veľmi vysokú úroveň rizika; zastáva názor, že ochrana médií pred politickým tlakom a vplyvom, ako aj zaručenie práva na prístup k informáciám, ktoré majú verejné orgány, sú nevyhnutné na ochranu nezávislosti médií a ich úlohy strážcu demokracie a správne riadenie zdrojov;

14.víta spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 3. mája 2023 o boji proti korupcii (JOIN(2023)0012), v ktorom sa uznáva závažnosť korupcie, keďže narúša efektívnosť verejných výdavkov, účinnosť jednotného trhu a udržateľnosť hospodárskeho rastu; pripomína, že boj proti korupcii je jedným z najdôležitejších záväzkov Únie, takisto ako transparentnosť a integrita; zdôrazňuje, že fenomén nepotizmu v súvislosti so štátnymi subjektmi a obstarávaním finančných prostriedkov EÚ tiež predstavuje veľké riziko pre správne riadenie a finančné záujmy EÚ; víta preto nový návrh smernice o boji proti korupcii Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 3. mája 2023 o boji proti korupcii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV a Dohovor o boji proti korupcii úradníkov Európskych spoločenstiev alebo úradníkov členských štátov Európskej únie a ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (COM(2023)0234).;

15.je znepokojený tým, že je ťažké presne odhadnúť, do akej miery organizovaná trestná činnosť nelegálne využíva financie EÚ; zastáva názor, že je potrebný spoločný prístup členských štátov k posúdeniu vplyvu organizovanej trestnej činnosti na finančné prostriedky EÚ a k hodnoteniu účinnosti opatrení prijatých na riešenie tohto problému; vyzýva Komisiu, aby urýchlene začala všetky potrebné kroky na dosiahnutie tejto harmonizácie;

16.zdôrazňuje význam hodnotenia vplyvu, v ktorom sa hodnotí hospodársky a sociálny vplyv podvodov na finančné záujmy EÚ a jej občanov; vyzýva na analýzu porovnania zdrojov vyčlenených na predchádzanie podvodom s potenciálnymi stratami, ktorým sa zabránilo;

17.zastáva názor, že nedostatočne účinná transpozícia vnútroštátnych právnych predpisov v mnohých členských štátoch a nedostatočná harmonizácia vnútroštátnych právnych predpisov poskytujú organizovanej trestnej činnosti príležitosti na mnohé protiprávne cezhraničné konanie v oblastiach, ktoré majú vplyv na finančné záujmy Únie; opakuje preto svoje predchádzajúce výzvy na revíziu rámcového rozhodnutia Rady 2008/841/SVV Ú. v. EÚ L 300, 11.11.2008, s. 42. o boji proti organizovanej trestnej činnosti a na zavedenie nového spoločného vymedzenia organizovanej trestnej činnosti, ktoré by zohľadňovalo najmä využívanie korupcie, násilia, hrozieb alebo zastrašovania na získanie kontroly nad hospodárskymi činnosťami alebo verejným obstarávaním;

18.poznamenáva, že cieľom stratégie EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnosti na roky 2021 – 2025 Oznámenie Komisie zo 14. apríla 2021 o stratégii EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnosti na roky 2021 – 2025 (COM(2021)0170). je stanoviť nástroje a opatrenia na narušenie obchodných modelov a štruktúr zločineckých skupín v cezhraničnom prostredí, a to online aj offline; vyzýva členské štáty, aby prispeli k úsiliu Komisie a vytvorili siete regionálnej spolupráce na výmenu informácií o prípadoch a stratégiách boja proti podvodom páchaným organizovaným zločinom; v tejto súvislosti pripomína význam navrhovanej novej smernice o vymáhaní majetku a konfiškácii Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 25. mája 2022 o vymáhaní majetku a konfiškácii (COM(2022)0245)., ktorej účinné vykonávanie by orgánom poskytlo lepšie nástroje na zbavenie organizovaných zločineckých skupín finančných prostriedkov na vykonávanie ďalšej trestnej činnosti; ďalej pripomína, že v boji proti cezhraničnej organizovanej trestnej činnosti má kľúčový význam výmena najlepších postupov a rozvoj spoločných a koordinovaných stratégií;

19.poukazuje na to, že v súvislosti s prípadmi korupcie EPPO na konci roka 2022 oznámila 87 vyšetrovaných trestných činov (v porovnaní so 40 prípadmi vyšetrenými za prvých sedem mesiacov operačnej činnosti v roku 2021); poznamenáva, že v systéme riadenia nezrovnalostí (IMS) bolo v rokoch 2018 – 2022 oznámených 30 prípadov z desiatich členských štátov, z toho päť sa týkalo poľnohospodárstva, 22 súdržnosti a tri predvstupovej pomoci, pričom celkový finančný vplyv sa odhadoval približne na 50 miliónov EUR;

20.opätovne zdôrazňuje, že korupcia, najmä korupcia na vysokej úrovni, a to aj v inštitúciách EÚ, je obzvlášť závažným trestným činom, ktorý môže prekročiť hranice, ovplyvniť finančné záujmy Únie a hospodárstvo EÚ ako celku a podkopať dôveru občanov v demokratické inštitúcie v EÚ a v členských štátoch; opakuje, že v inštitúciách EÚ sa musí uplatňovať politika nulovej tolerancie voči korupcii; podporuje začlenenie boja proti korupcii do tvorby politík EÚ;

21.berie na vedomie, že úrad OLAF v súčasnosti nemá za žiadnych okolností prístup do kancelárií, počítačov a e-mailových účtov poslancov, a to ani pri vyšetrovaní prípadov spojených s poslancami na základe opodstatneného podozrenia; zdôrazňuje potrebu primeraného postupu na udelenie prístupu úradu OLAF v prípadoch opodstatneného podozrenia voči jednotlivým poslancom; vyzýva Predsedníctvo, aby takýto postup zaviedlo;

22.poukazuje na to, že EPPO vedie vyšetrovanie v súvislosti s nákupom vakcín proti ochoreniu COVID-19 Komisiou;

23.zdôrazňuje, že každá inštitúcia EÚ, členský štát a verejný alebo súkromný príjemca finančných prostriedkov Únie sú povinní sprístupniť všetky príslušné dokumenty, a to aj informácie o predbežných rokovaniach Komisie, na základe oficiálnej žiadosti Európskeho dvora audítorov v rámci prebiehajúceho auditu; pripomína odporúčanie Európskeho parlamentu uvedené v jeho uznesení o absolutóriu za rok 2020 (oddiel III – Komisia) Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. mája 2022 s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutí o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2020, oddiel III – Komisia a výkonné agentúry, Prijaté texty, P9_TA(2022)0144. týkajúce sa prístupu k textovým správam vymieňaným s farmaceutickou spoločnosťou v súvislosti s nákupom vakcíny proti ochoreniu COVID-19;

24.zdôrazňuje, že politika nulovej tolerancie voči korupcii musí byť v kontexte volieb do Európskeho parlamentu začlenená do hlavného prúdu a musí sa o nej riadne komunikovať, aby sa zvýšila volebná účasť a dôvera občanov vo verejné inštitúcie;

25.víta, že Komisia do svojej výročnej správy o právnom štáte zaradila osobitnú časť o boji proti korupcii s cieľom poskytnúť hĺbkovú porovnávaciu analýzu prístupov, postupov a nástrojov, ktoré členské štáty používajú v boji proti korupcii, a pomôcť posúdiť, ktoré oblasti sú najviac ohrozené; žiada Komisiu, aby do všetkých častí správy o právnom štáte vždy zahrnula odporúčania a následné pripomienky pre členské štáty; opakuje, že je dôležité v plnej miere riešiť odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa korupcie; vyzýva členské štáty, aby pri tvorbe svojich protikorupčných politík zohľadnili zistenia správy o právnom štáte; vyzýva Komisiu, aby zakročila a podporovala členské štáty pri riešení štrukturálnych výziev týkajúcich sa ich kapacít v oblasti boja proti korupcii;

26.poukazuje na to, že z prieskumov Eurobarometra o korupcii v roku 2022 vyplýva, že korupcia je pre občanov EÚ a podniky v EÚ naďalej vážnym problémom, pričom veľká časť európskych občanov sa domnieva, že v ich krajine je korupcia rozšírená (68 %) a že miera korupcie sa zvýšila (41 %); oceňuje, že takmer všetky členské štáty majú v súčasnosti zavedené protikorupčné stratégie, ktoré sa pravidelne hodnotia a revidujú, a pripomína, že na odstránenie korupčných praktík je potrebný nielen pevný právny rámec, ale aj účinné vykonávanie, a že predchádzanie takýmto praktikám si vyžaduje aj transparentné a zodpovedné riadenie a rámce integrity; v tejto súvislosti víta protikorupčné návrhy predložené Komisiou, ktoré nadväzujú na výzvy Európskeho parlamentu na zintenzívnenie boja proti korupcii; konštatuje, že Komisia má v úmysle začleniť predchádzanie korupcii do koncepcie politík a programov EÚ a aktívne podporovať úsilie členských štátov o zavedenie silných protikorupčných politík a právnych predpisov; oceňuje vôľu riešiť cezhraničný rozmer korupcie prostredníctvom kriminalizácie trestných činov korupcie a harmonizácie trestov v celej EÚ v koordinácii s návrhom vysokého predstaviteľa na vytvorenie osobitného režimu sankcií v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky s cieľom riešiť závažné korupčné činy na celom svete;

27.zdôrazňuje, že korupcia a pranie špinavých peňazí sú neoddeliteľne prepojené a že pranie špinavých peňazí je jedným z najdôležitejších prostriedkov nezákonnej činnosti organizovanej trestnej činnosti, prostredníctvom ktorého páchatelia trestnej činnosti prevádzajú svoje príjmy z trestnej činnosti do legálneho hospodárstva, a je si vedomý, že podvody proti rozpočtu EÚ môžu byť takisto predstupňom prania špinavých peňazí; zdôrazňuje, že nadnárodný rozmer týchto trestných činov sťažuje predchádzanie týmto činom, ich odhaľovanie a potláčanie v dôsledku rôznorodých právnych systémov; víta pokrok v súvislosti so zriadením nového Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí, ktorý sa dosiahol po predložení návrhu Komisie v júli 2021, politickej dohode dosiahnutej v Rade 29. júna 2022 a jej pozícii k jednotnému súboru pravidiel, na ktorej sa dohodlo 7. decembra 2022, a mandáte na vstup do trialógov udelenom na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu 17. apríla 2023; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tento úrad nebude plne funkčný do roku 2026;

28.poznamenáva, že prostredníctvom systému IMS bolo v období 2018 – 2022 oznámených 375 prípadov súvisiacich s konfliktom záujmov, ktorý sa zisťuje aj v prostredí podobnom tomu, v ktorom dochádza ku korupčným praktikám; zdôrazňuje, že veľká väčšina oznámených prípadov konfliktu záujmov súvisí s vykonávaním politiky súdržnosti (86 % v porovnaní s 9 % v prípade poľnohospodárstva a 5 % v prípade predvstupovej pomoci), pričom v tomto období išlo celkovo takmer o 117 miliónov EUR; zdôrazňuje, že oznámené konflikty záujmov sa týkajú najmä vzťahov medzi príjemcami finančných prostriedkov a ich dodávateľmi a subdodávateľmi, zatiaľ čo len 7 % prípadov sa týka konfliktov záujmov vo fáze udeľovania a/alebo hodnotenia projektov, teda členov komisií pre vyhodnotenie;

29.domnieva sa, že by to mohlo byť ukazovateľom pozitívneho vplyvu a odstrašujúceho účinku zmien rozpočtových pravidiel, ktoré sa začali uplatňovať na všetky vnútroštátne orgány nakladajúce s finančnými prostriedkami EÚ, spolu so skutočnosťou, že jedna tretina prípadov bola odhalená prostredníctvom zdrojov mimo systému riadenia a kontroly vrátane oznamovateľov a investigatívnych novinárov, čo naznačuje základnú úroveň transparentnosti a prístupnosti a príspevkov občianskej spoločnosti;

30.so znepokojením konštatuje, že celkový výskyt prípadov konfliktu záujmov je vyšší, ako sa uvádza v systéme IMS, ako to vyplýva z dodatočných informácií, ktoré dostali Generálne riaditeľstvá Komisie pre regionálnu a mestskú politiku a pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie o prípadoch konfliktu záujmov a súvisiacich vymáhaniach vo verejnom obstarávaní v rámci Európskeho sociálneho fondu, Kohézneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja, oznámených priamo z členských štátov prostredníctvom systému riadenia fondov EÚ (známeho ako SFC, ktorý v rokoch 2014 – 2020 predstavil 31 prípadov týkajúcich sa 16 programov v 11 členských štátoch s vplyvom 3,4 milióna EUR);

31.opakuje svoju výzvu, aby sa výročná správa o ochrane finančných záujmov stala komplexnejšou, aby poskytovala komplexný prehľad o synergiách medzi všetkými príslušnými subjektmi, identifikovala najlepšie postupy a riešila nedostatky; v tejto súvislosti víta zahrnutie zistení z výročných správ Európskej prokuratúry a úradu OLAF do správy o ochrane finančných záujmov za rok 2022; vyzýva na ďalšie zlepšenie tohto holistického prístupu s cieľom poskytnúť jasnejší, úplnejší a konkrétnejší obraz o celkovom stave ochrany finančných záujmov Únie, ktorý by zahŕňal všetky opatrenia na boj proti podvodom na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ;

32.vyzýva, aby sa ustanovenia o konflikte záujmov uplatňovali tak, aby sa zabezpečila právna istota, aby boli založené na jasnom a primeranom posúdení rizík a aby umožňovali ich praktické uplatňovanie príslušnými orgánmi; vyzýva, aby usmernenia Komisie boli pre žiadateľov a rozhodovacie orgány objasňujúce, aby nevytvárali zbytočné administratívne zaťaženie a spĺňali zásadu proporcionality;

33.konštatuje, že v roku 2022 bol celkový počet podvodných a nepodvodných nezrovnalostí týkajúcich sa tradičných vlastných zdrojov (TVZ) (4 661) o 7,6 % vyšší v porovnaní s päťročným priemerom (2018 – 2022); so znepokojením konštatuje, že celkové sumy, ktorých sa tieto nezrovnalosti týkajú, podľa odhadov a zistení členských štátov, takisto výrazne vzrástli (o 47 %, pričom dosiahli 783 miliónov EUR); v súvislosti s tou istou otázkou zdôrazňuje, že celková miera úspešnosti vymáhania v roku 2022 v prípade podvodných aj nepodvodných prípadov predstavovala len 48 % (v porovnaní s 54 % v roku 2021) a že v prípade podvodných prípadov to bolo len 25 %, čo bolo v jednotlivých členských štátoch rozdelené veľmi rôznorodo; žiada Komisiu, aby vyvinula väčšie úsilie na urýchlené vymáhanie zneužitých finančných prostriedkov;

34.poukazuje na to, že v roku 2022 len v prípade 19 nových správ o odpísaní, ktoré Komisii predložilo šesť členských štátov, Komisia usúdila, že bolo uspokojivo preukázané, že strata TVZ nastala z dôvodov, ktoré nemožno pripísať dotknutým členským štátom, a že tieto štáty nie sú finančne zodpovedné za stratu, zatiaľ čo v 82 prípadoch v celkovej výške takmer 39 miliónov EUR Komisia usúdila, že členské štáty uspokojivo nepreukázali, že strata TVZ nastala z dôvodov, ktoré im nemožno pripísať, a že sú naďalej finančne zodpovedné za stratu (Komisia posúdila 135 prípadov v celkovej výške 76,8 milióna EUR v roku 2022); vyzýva Komisiu, aby zachovala tento účinný mechanizmus revízie prípadov odpísania s cieľom podporiť účinnosť opatrení vnútroštátnych správnych orgánov na vymáhanie pohľadávok;

35.konštatuje, že aj v roku 2022 boli najúspešnejšími nástrojmi na odhaľovanie podvodných a nepodvodných nezrovnalostí kontroly vykonávané útvarmi pre boj proti podvodom a kontroly po prepustení, v čoraz väčšej miere v kombinácii s daňovými kontrolami a kontrolami po prepustení; zdôrazňuje, že v roku 2022 boli hlavnými modi operandi v podvodných prípadoch pašovanie, nesprávna hodnota, nesprávna klasifikácia a nesprávne označenie tovaru, pričom sa zvýšil najmä počet oznámených prípadov pašovania cigariet;

36.víta úlohu úradu OLAF pri odhaľovaní a vyšetrovaní podvodov týkajúcich sa TVZ EÚ; berie na vedomie mierny pokles počtu otvorených vyšetrovaní v oblasti vlastných zdrojov v roku 2022 a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že úrad OLAF bude mať k dispozícii primerané zdroje na plný a účinný výkon svojho mandátu;

37.konštatuje, že v peňažnom vyjadrení zostala Čína hlavnou krajinou pôvodu tovaru, ktorého sa týkali nezrovnalosti, pričom na druhom a treťom mieste boli Spojené štáty a Vietnam, a že textil a obuv boli najviac dotknutým tovarom, pokiaľ ide o počet a hodnotu odhalených a oznámených prípadov;

38.opätovne vyzýva na zmiernenie výpadku príjmov z DPH riešením nedostatku zdrojov, obmedzenej digitálnej efektívnosti daňových správ a legislatívnych medzier, ktoré obmedzujú účinnosť opatrení na boj proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam; pripomína, že posilnenie administratívnej spolupráce je najúčinnejším spôsobom boja proti cezhraničným podvodom v oblasti DPH;

39.zdôrazňuje, že EPPO má právomoc vyšetrovať závažné trestné činy proti spoločnému systému DPH, ktoré súvisia s územím dvoch alebo viacerých členských štátov a zahŕňajú celkovú škodu najmenej 10 miliónov EUR; vyjadruje znepokojenie nad údajmi uvedenými vo výročnej správe EPPO za rok 2022, v ktorej sa uvádza, že 16,5 % jej aktívnych vyšetrovaní (185) súviselo s podvodmi v oblasti DPH, ktoré však predstavujú 47 % odhadovanej škody (6,7 miliardy EUR);

40.víta druhú správu Komisie o vykonávaní smernice o ochrane finančných záujmov, ktorá bola uverejnená 16. septembra 2022 (COM(2022)0466), ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia upustila od zásahu do revízie limitu 10 miliónov EUR, ktorý má veľký vplyv na činnosť EPPO v prípadoch podvodov v oblasti DPH; zdôrazňuje, že opakujúce sa a stále otvorené otázky týkajúce sa rôznych výkladov metód používaných na výpočet limitu (či by sa mali škody vzniknuté vo viacerých členských štátoch sčítať, či by sa do výpočtu mali zahrnúť len krajiny, ktoré sa zúčastňujú na EPPO) spôsobujú, že situácia je nejasná; je presvedčený, že súčasný limit obmedzuje odrádzajúci účinok, umožňuje páchateľom vyhľadať najslabšiu jurisdikciu, aby sa vyhli EPPO, a má nepriaznivý vplyv na vyšetrovanie, keďže vnútroštátne orgány často nemajú úplný obraz o rozsahu trestnej činnosti v počiatočnej fáze vyšetrovania; vyzýva Komisiu, aby v nasledujúcej správe o transpozícii smernice o ochrane finančných záujmov prehodnotila svoju pozíciu a zrušila tento limit alebo ho podstatne znížila, pričom by medzitým poskytla primerané usmernenie k metóde výpočtu;

41.zdôrazňuje, že účinná spolupráca medzi úradom OLAF a EPPO je predpokladom správneho riadenia a ochrany finančných záujmov rozpočtu EÚ na strane výdavkov aj príjmov; v tejto súvislosti sa domnieva, že takáto posilnená spolupráca môže viesť na strane príjmov k zvýšeniu výberu príjmov do rozpočtu EÚ, čím sa zníži príspevok členských štátov založený na HND, a na strane výdavkov zabezpečiť, aby sa peniaze daňovníkov vynakladali primerane;

42.zdôrazňuje, že je dôležité, aby si úrad OLAF a EPPO zachovali operačnú nezávislosť;

43.víta vyhlásenie predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej, že EÚ musí zabezpečiť, aby sa peniaze vynakladali v súlade s ich zamýšľaným účelom a so zásadami právneho štátu, a zaistiť ochranu finančných prostriedkov;

44.konštatuje, že počet oznámených podvodných a nepodvodných nezrovnalostí, ktoré majú vplyv na vykonávacie opatrenia v oblasti rozvoja vidieka, sa v období 2018 – 2022 zvýšil, a to najmä v dôsledku zvýšenej miery odhalenia v súvislosti s opatreniami v rámci programového obdobia 2014 – 2022; poukazuje však na to, že počet odhalených a oznámených podvodných prípadov je stále nižší, než sa očakávalo, čo si vyžaduje zvýšené monitorovanie situácie;

45.poznamenáva, že aj keď sa v roku 2022 v porovnaní s rokom 2021 zvýšil počet oznámených podvodných nezrovnalostí v rámci podpory poľnohospodárstva, miera odhalenia v prípade rozvoja vidieka bola výrazne vyššia ako v prípade podpory poľnohospodárstva; konštatuje, že v rámci podpory poľnohospodárstva zaznamenali členské štáty najvyššiu mieru podvodov v prípade trhových opatrení; úrad OLAF vyšetroval aj niekoľko zložitých prípadov súvisiacich s propagáciou poľnohospodárskych výrobkov;

46.vyjadruje poľutovanie nad tým, že v období 2018 – 2022 v oblasti rozvoja vidieka aj priamych platieb bol prínos analýzy rizík, oznamovateľov, informátorov a investigatívnych novinárov k odhaľovaniu podvodných prípadov veľmi obmedzený; je takisto znepokojený dĺžkou administratívnych postupov začatých s cieľom riešiť oznámené podvodné prípady, ktoré si v priemere v rokoch 2014 – 2022 vyžiadali takmer štyri roky od začiatku nezrovnalosti, aby sa dospelo k podozreniu z podvodnej činnosti, a ďalšie takmer tri roky na uzavretie prípadu po jeho oznámení Komisii; poukazuje na to, že v prípade súdržnosti trvalo približne rok a pol, kým sa dospelo k podozreniu, že došlo k podvodnej nezrovnalosti, a viac ako dva roky, kým sa podvodný prípad uzavrel po jeho oznámení Komisii; žiada Komisiu, aby častejšie poskytovala odporúčania a nadväzovala na orgány členských štátov s cieľom skrátiť dĺžku administratívnych postupov;

47.vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom transparentnosti pri vynakladaní verejných prostriedkov Komisiou počas pandémie ochorenia COVID-19; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia zatiaľ nezverejnila správu o výdavkoch súvisiacich s pandémiou ochorenia COVID-19 Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. mája 2022 s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutí o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2020, oddiel III – Komisia a výkonné agentúry, Prijaté texty, P9_TA(2022)0144.;

48.konštatuje, že najväčší počet nezrovnalostí oznámených v roku 2022, a to podvodných aj nepodvodných, sa týkal Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR, 59 % podvodných a 67 % nepodvodných) a v menšej miere Európskeho sociálneho fondu (ESF, 27 % podvodných a 20 % nepodvodných); poukazuje na to, že najviac ohrozené sú oblasti dopravy a ochrany životného prostredia, pretože pochybeniami v týchto oblastiach sú dotknuté veľké peňažné sumy, a oblasť výskumu, technologického rozvoja a inovácie, kde sa podvodné nezrovnalosti opakujú najčastejšie;

49.je znepokojený tým, že v roku 2022 dosiahol počet oznámených nezrovnalostí ovplyvňujúcich Nástroj predvstupovej pomoci (IPA) vrchol, a je si vedomý, že tieto prípady sa týkajú Nástroja predvstupovej pomoci I na roky 2007 – 2013 (IPA I) a Nástroja predvstupovej pomoci II na roky 2014 – 2020 (IPA II); vyzýva Komisiu, aby vychádzala zo získaných poznatkov v súvislosti s týmito nástrojmi s cieľom zabezpečiť budúce opatrenia a iniciatívy s rovnakými alebo podobnými cieľmi proti podvodom, napríklad v prípade Ukrajiny, ktorá by mala získať veľmi významné zdroje z nástroja IPA a programu Horizont Európa, a kde je správne rozmiestnenie zdrojov aj vo veľmi ťažkých podmienkach mimoriadne dôležité na účinnosť a efektívnosť prístupového procesu;

50.zdôrazňuje, že v oblasti politiky súdržnosti bol počet a finančné sumy nepodvodných nezrovnalostí, ktoré boli oznámené počas prvých deviatich rokov programového obdobia 2007 – 2013, oveľa vyšší ako počet a finančné sumy oznámené počas programového obdobia 2014 – 2020 a že tento trend sa týka všetkých fondov a väčšiny členských štátov;

51.konštatuje, že v prípade politiky súdržnosti sa najčastejší typ podvodného porušenia oznámený v systéme IMS týka podporných dokladov (nesprávne, chýbajúce, falošné alebo sfalšované), zatiaľ čo v prípade nepodvodných nezrovnalostí sa najčastejšie oznamuje porušenie pravidiel verejného obstarávania;

52.so znepokojením berie na vedomie zistenia výročnej správy Európskeho dvora audítorov za rok 2022 o plnení rozpočtu EÚ za rozpočtový rok 2022, z ktorých vyplýva, že napriek zlepšeniam sa orgány auditu naďalej nedostatočne zaoberajú rizikom podvodov a že orgány členských štátov neoznamujú prípady podozrenia z podvodu v systéme IMS, ako sa vyžaduje; vyzýva Komisiu, aby sa týmito otázkami urýchlene zaoberala;

53.konštatuje, že v roku 2022 bolo pre nezrovnalosti v priamom riadení zaregistrovaných 770 položiek na vymáhanie (v porovnaní s 879 v roku 2021), z toho 37 sa týkalo podvodných prípadov (v porovnaní s 54 prípadmi oznámenými ako podvodné v roku 2021) v celkovej výške 61,28 milióna EUR (z toho 5,67 milióna EUR pre podvody v porovnaní so 7,04 milióna EUR v roku 2021);

54.konštatuje, že celkovo boli v prípade priameho riadenia odhalené podvodné nezrovnalosti v období 2018 – 2022 stabilné; víta, že v prípade priameho riadenia v období 2018 – 2022 je úrad OLAF uvedený ako zdroj odhalenia 88 % položiek vymáhania súvisiacich s nezrovnalosťami oznámenými ako podvodné, čo zodpovedá 92 % celkových vymáhaných súm; konštatuje, že približne 97 % nezrovnalostí, ktoré neboli oznámené ako podvod, bolo odhalených prostredníctvom kontrol Komisie;

55.je znepokojený, že v rokoch 2018 až 2022 bola priemerná miera vymáhania stále nízka, pričom priemerná miera úspešnosti vymáhania bola 56 % (čo vyplýva z 34 % v prípade „nezrovnalostí oznámených ako podvodných“ a 59 % v prípade „nezrovnalostí, ktoré neboli oznámené ako podvodné“); žiada Komisiu, aby vyvinula väčšie úsilie na urýchlené vymáhanie zneužitých finančných prostriedkov;

56.opätovne vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh o vzájomnej administratívnej pomoci v oblastiach čerpania finančných prostriedkov EÚ, ktoré túto prax doteraz neupravujú, s cieľom zabezpečiť prierezový prístup k ochrane finančných záujmov Únie;

57.pripomína, že vzhľadom na osobitnú koncepciu Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti by členské štáty spolu s Komisiou mali zabezpečiť účinnú ochranu finančných záujmov Únie v súlade so svojimi príslušnými povinnosťami; zdôrazňuje, že kontrolné systémy členských štátov musia zabezpečiť, aby investičné projekty financované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti boli v súlade s pravidlami EÚ a vnútroštátnymi pravidlami; pripomína, že Komisia a členské štáty musia predchádzať akýmkoľvek nedostatkom, pokiaľ ide o zodpovednosť na úrovni EÚ, a v prípade potreby zaviesť dodatočné záruky na riešenie tohto problému v súlade s príslušnými odporúčaniami Európskeho dvora audítorov;

58.uvedomuje si, že vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti dosahuje vrchol a že v nariadení, ktorým sa riadi jeho zavádzanie, sa vyžaduje, aby členské štáty zaviedli účinné a efektívne kontrolné systémy s cieľom chrániť finančné záujmy Únie a zabezpečiť dodržiavanie pravidiel EÚ a vnútroštátnych pravidiel;

59.konštatuje, že Komisia posúdila tieto kontrolné systémy pred schválením plánov a následne v roku 2022 vykonala 16 systémových auditov zameraných na ochranu finančných záujmov EÚ Európsky dvor audítorov, Audit EÚ za rok 2022 v skratke, s. 57., ktoré sa týkali koordinačných a vykonávacích orgánov, ako sú ministerstvá a agentúry; oceňuje, že Komisia plánuje vykonať audit vo všetkých členských štátoch aspoň raz do konca roka 2023, a víta výber cieľov auditu na základe posúdenia rizika;

60.vyjadruje znepokojenie nad tým, že Európsky dvor audítorov zistil nedostatky v systémoch podávania správ a kontroly členských štátov, z ktorých niektoré neboli plne funkčné v čase predkladania plánov obnovy, čo predstavuje riziko pre správnosť výdavkov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a pre ochranu finančných záujmov EÚ Európsky dvor audítorov, Výročná správa za rok 2022, body 11.47 – 11.55. a viedlo k prijatiu tzv. míľnikov pre kontroly;

61.pripomína, že audit Komisie potvrdil aj rozdiely v systémoch vnútornej kontroly v jednotlivých vykonávacích a koordinačných orgánoch, pričom identifikoval osvedčené postupy v niektorých zavedených postupoch na overovanie a predchádzanie podvodom, korupcii, konfliktom záujmov a dvojitému financovaniu; vyzýva členské štáty, aby sa podelili o svoje najlepšie postupy s cieľom uľahčiť koordinovanejšie spracovanie finančných prostriedkov a zabezpečiť ich proti podvodom;

62.uvedomuje si prirodzené vlastnosti modelu výdavkov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ťažkosti pri posudzovaní miery chybovosti porovnateľnej (s inými oblasťami výdavkov EÚ) a obmedzenia vyplývajúce z metodiky Komisie pre pozastavenie platieb V Španielsku, na Slovensku, v Estónsku, Dánsku, Grécku, Česku, Taliansku, Litve, na Malte, v Slovinsku, Bulharsku, na Cypre, vo Fínsku, v Írsku, Lotyšsku a Poľsku.; pripomína však, že pri predkladaní žiadostí o platby v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti členskými štátmi možno pozorovať oneskorenia, a vyzýva Komisiu, aby zostala ostražitá, najmä ku koncu životného cyklu Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty chránili finančné záujmy EÚ a aby sa peniaze daňovníkov EÚ vynakladali primerane; poukazuje na to, že najmä boju proti podvodom, korupcii, konfliktom záujmov (vymedzeným ako „závažné nezrovnalosti“) a dvojitému financovaniu by sa mali venovať primerané zdroje a pozornosť;

63.pripomína zistenia Európskeho dvora audítorov vo výročnej správe za rok 2022, konkrétne, že kontrolné míľniky v národných plánoch obnovy a odolnosti sa líšia svojimi požiadavkami a granularitou; pýta sa, prečo sa od niektorých členských štátov vyžadovalo, aby svoj kontrolný systém iba navrhli, zatiaľ čo od iných sa vyžadovalo, aby mali funkčný systém;

64.vyzýva Komisiu, aby urýchlene zrevidovala svoje postupy následného auditu s cieľom zabezpečiť primerané overenie toho, či kontrolované ciele, ktoré boli predtým vyhodnotené ako splnené, neboli po príslušných platbách zrušené;

65.ďalej vyzýva Komisiu, aby priebežne monitorovala plnenie míľnikov a cieľov súvisiacich s ochranou finančných záujmov EÚ a aby v prípade nedodržania alebo zrušenia predtým splnených míľnikov uplatnila všetky potrebné opatrenia vrátane primeraného zníženia podpory v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a vymáhania akejkoľvek sumy splatnej do rozpočtu Únie, alebo požiadala o predčasné splatenie pôžičky v prípadoch podvodu, korupcie a konfliktu záujmov poškodzujúcich finančné záujmy Únie alebo závažného porušenia povinnosti vyplývajúcej z dohôd o financovaní, ktoré členský štát nenapravil;

66.opakuje, že účinné predchádzanie protiprávnym činnostiam, ktoré ohrozujú vykonávanie nástroja NextGenerationEU, najmä riziká infiltrácie organizovaných zločineckých skupín, ich odhaľovanie a vyšetrovanie závisí od účinného zhromažďovania a zdieľania údajov vrátane rýchleho vybavovania žiadostí o prístup od vyšetrovacích útvarov v rámci členského štátu, ako aj z iných krajín alebo na úrovni EÚ zo strany úradu OLAF a EPPO a v prípade potreby Eurojustu a Europolu, ktorým sa má prístup poskytnúť;

67.vyjadruje poľutovanie nad výkladom pojmu „konečný príjemca“ v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti zo strany Komisie; pripomína, že podľa upraveného nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti by členské štáty mali zverejniť zoznam 100 najväčších konečných príjemcov, ktorí získali najvyššiu sumu finančných prostriedkov na vykonávanie opatrení v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nepožaduje od členských štátov, aby poskytli informácie o konečnom príjemcovi alebo príjemcovi finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, a rozhodla sa požadovať od členských štátov, aby poskytli informácie len o „druhostupňových príjemcoch“; zastáva názor, že takýto výklad nie je v súlade s dohodou medzi spoluzákonodarcami;

68.víta spoločnú analýzu Europolu a úradu OLAF, v ktorej sa posudzujú riziká podvodov a nezrovnalostí v súvislosti s nástrojom NextGenerationEU; víta odporúčania Europolu a úradu OLAF a vyzýva Komisiu, špecializované agentúry a orgány EÚ, ako aj členské štáty, aby aktívne spolupracovali a komunikovali s cieľom zabezpečiť ochranu finančných záujmov EÚ pri vykonávaní nástroja NextGenerationEU;

69.víta strategickú iniciatívu ombudsmanky, ktorá sa začala vo februári 2022 a ktorej cieľom je preskúmať transparentnosť národných plánov obnovy a odolnosti, stratégie informovania verejnosti a komunikácie o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a spôsob dohľadu nad finančnými prostriedkami; zdôrazňuje význam tejto iniciatívy vzhľadom na to, že výročná správa Európskeho dvora audítorov za rok 2022 obsahovala vyššiu odhadovanú úroveň chýb za tento rok; víta úsilie ombudsmanky o zlepšenie noriem transparentnosti v súvislosti s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti;

70.pripomína fórum NextGenerationEU týkajúce sa presadzovania práva (Law Enforcement Forum – NGEU-LEF), spoločnú iniciatívu Europolu a Talianska, ktorá spája Europol, Európsku prokuratúru, OLAF, Eurojust, Agentúru Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva a vnútroštátne orgány poskytnutím fóra na výmenu spravodajských informácií a koordináciu operácií na boj proti prenikaniu organizovanej trestnej činnosti do legálneho hospodárstva a na ochranu balíka stimulov NextGenerationEU s osobitným zameraním na korupciu, daňové úniky, spreneveru a pranie špinavých peňazí; víta, že iniciatíva NGEU-LEF získala Cenu európskej ombudsmanky za dobrú správu 2023 v kategórii „najobľúbenejšia u verejnosti“;

71.je znepokojený tým, že stále existuje mnoho problémov, najmä z dôvodu nedostatočného dohľadu zo strany koordinačných orgánov, neúplných stratégií boja proti podvodom, chýbajúcich prvkov v hodnoteniach rizika podvodov, potreby zlepšenia kontrol ex ante zameraných na predchádzanie konfliktom záujmov, nízkej účasti na vzdelávacích aktivitách zameraných na zvyšovanie povedomia o podvodoch a nedostatkov pri nahlasovaní nezrovnalostí úradu OLAF na účely prípadného vyšetrovania; žiada Komisiu, aby informovala Európsky parlament o zistených problémoch, odporúčaniach adresovaných členským štátom a následných opatreniach na vyriešenie týchto problémov;

72.zdôrazňuje, že zvýšená transparentnosť zohráva dôležitú úlohu pri odhaľovaní podvodných schém a odrádzaní od podvodného konania; vyzýva na zavedenie nových iniciatív v oblasti transparentnosti a politík na podporu zodpovednosti;

73.víta preskúmanie Európskeho dvora audítorov 04/2023 s názvom Digitalizácia riadenia finančných prostriedkov EÚ, v ktorom sa zdôrazňuje, že digitalizácia má potenciál zefektívniť audit finančných prostriedkov EÚ; poukazuje na pripomienky Európskeho dvora audítorov, že existuje mnoho rozdielov v stupni digitalizácie výdavkov EÚ, ktoré sú najviac centralizované tam, kde má Komisia priame riadenie, a viac rozdrobené v prípade iných spôsobov riadenia, napríklad v rámci zdieľaného riadenia;

74.uvedomuje si, že úsilie Komisie a ostatných vykonávacích orgánov o digitalizáciu rozpočtu EÚ musí prekonať mnohé prekážky, aby sa zvýšila kompatibilita medzi informačnými systémami, ktoré používajú mnohé zainteresované subjekty; v tejto súvislosti oceňuje konzistentnosť oznámenia Komisie z 30. júna 2022 s názvom Digitálna stratégia Európskej komisie – Digitálna komisia novej generácie (C(2022)4388); poukazuje na to, že digitalizácia je už mnoho rokov strategickou prioritou Komisie; domnieva sa, že zefektívnenie riadenia fondov EÚ si vyžaduje ďalšie zjednodušenie IT prostredia, a opakuje, že interoperabilita by sa mala začleniť do politík EÚ, aby sa zvýšila kompatibilita medzi IT systémami, ktoré používajú mnohé zúčastnené subjekty;

75.zdôrazňuje potrebu zvýšiť úroveň interoperability systémov údajov a harmonizáciu podávania správ, monitorovania a auditu v EÚ; v tejto súvislosti opakuje svoju výzvu Komisii, aby harmonizovala vymedzenia s cieľom získať porovnateľné údaje v celej EÚ;

76.zastáva názor, že digitalizácia podporila predchádzanie podvodom a ich odhaľovanie, zjednodušila administratívne postupy a že musí byť ústredným prvkom každej stratégie pre boj proti podvodom vrátane národných stratégií pre boj proti podvodom (NAFS); vyzýva Komisiu, aby zopakovala svoje odporúčania členským štátom, ktoré ešte neprijali národné stratégie pre boj proti podvodom, aby tak urobili a aby tieto stratégie aktualizovali, a to s využitím možností, ktoré ponúkajú nové technológie, a aby prijala nadväzujúce opatrenia;

77.opätovne vyjadruje pevnú podporu povinnému používaniu jednotného integrovaného informačného systému na hĺbkovú analýzu údajov a hodnotenie rizík, Arachne, ktorý sa stanovuje v prepracovanom znení nariadenia o rozpočtových pravidlách a ktorý by mal zabezpečiť lepšiu ochranu finančných záujmov Únie, spolu s nástrojmi IT vyvinutými členskými štátmi na vnútroštátnej úrovni, ktoré by mal zároveň dopĺňať;

78.konštatuje, že spomedzi dostupných možností bol Arachne zďaleka najrozšírenejším informačným systémom (v 21 členských štátoch) na podporu európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; so znepokojením konštatuje, že mnohé členské štáty používali vlastné špecializované informačné nástroje na boj proti podvodom, často v spojení s nástrojmi EÚ, hoci oba druhy nástrojov boli len zriedka interoperabilné, a preto bránili odhaleniu a oznamovaniu podvodov Komisii;

79.zdôrazňuje, že EDES má ako čierna listina EÚ obrovský potenciál označovať osoby a spoločnosti, ktoré zneužívajú finančné prostriedky EÚ; žiada, aby sa EDES rozšíril na všetky typy spôsobov riadenia, a najmä na zdieľané riadenie; zdôrazňuje, že rozdielne prístupy členských štátov k opatreniam na vylúčenie prispievajú k nerovnomernej ochrane finančných záujmov EÚ; zdôrazňuje, že treba zaviesť povinné používanie systému EDES ako spoločného systému vylúčenia pre fondy spravované členskými štátmi; domnieva sa, že toto posilnenie by posilnilo schopnosť EÚ a členských štátov chrániť finančné záujmy Únie a v konečnom dôsledku aj peniaze daňovníkov; vyzýva členské štáty, aby v záujme ochrany finančných záujmov rozpočtu EÚ bezodkladne prijali toto rozšírenie;

80.poukazuje na to, že konsolidácia, centralizácia a zverejňovanie informácií o príjemcoch finančných prostriedkov EÚ poskytnutých členskými štátmi a inými vykonávacími subjektmi v jednej databáze by zvýšili finančnú transparentnosť tým, že by zahŕňali rôzne formy spôsobov riadenia a umožnili krížovú kontrolu a vyčerpávajúce analýzy; vyzýva Komisiu, aby povzbudila príslušné zainteresované strany vrátane vnútroštátnych orgánov k spolupráci na tomto cieli; upozorňuje Komisiu na potrebu chrániť osobné údaje a citlivé informácie o príjemcoch;

81.domnieva sa, že digitalizácia a najmodernejšie IT nástroje na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ by zlepšili riadenie, kontrolu a audit fondov EÚ a mohli by prispieť k predchádzaniu nezrovnalostiam a k výraznému zníženiu byrokracie, pretože digitalizácia umožňuje jednoduchší a rýchlejší prístup k dôležitým súborom údajov a ich krížovú kontrolu na diaľku, čím sa predchádza potrebe kontrol a auditov na mieste;

82.víta a podporuje posúdenie Európskeho dvora audítorov v jeho výročnej správe za rok 2022, v ktorom vyzýva na urýchlenie zavedenia IT systému na hĺbkovú analýzu údajov a hodnotenie rizík Arachne z roku 2028 na rok 2025; pripomína pozíciu Európskeho parlamentu, v ktorej sa vyzýva na zavedenie systému od roku 2026;

83.konštatuje, že digitalizácia boja proti podvodom je takisto jedným zo zameraní revízie akčného plánu, ktorý sa začal v roku 2022 a bol prijatý v júli 2023, ktorý sprevádza stratégiu Komisie pre boj proti podvodom (CAFS) z roku 2019 a je prispôsobený rýchlo sa meniacim hospodárskym a sociálnym scenárom a novým výzvam; uvedomuje si, že Komisia úspešne vykonala 60 z celkového počtu 63 opatrení z predchádzajúceho plánu a že niektoré z nich majú trvalú povahu a prebiehajú; vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu predložila základné normy a kritériá, ktoré sa schválili v revidovanom akčnom pláne;

84.vyzýva na uznanie významu začlenenia vizuálnych pomôcok, ako sú tabuľky a grafy, aby boli štatistické informácie prístupnejšie a zrozumiteľnejšie;

85.vyzýva na vykonávanie pokročilej analýzy údajov, umelej inteligencie a strojového učenia pri identifikácii nezrovnalostí;

86.víta opatrenia, ktoré Komisia začala v roku 2022 s cieľom zvýšiť úroveň ochrany finančných záujmov EÚ, vyzýva však na ďalšiu ostražitosť a doplňujúce opatrenia v tejto oblasti;

87.pripomína svoje predchádzajúce uznesenia, v ktorých zdôraznil, že boj proti podvodom proti rozpočtu EÚ môže byť účinný len vtedy, ak sa k nemu pristupuje komplexne, pričom sa zahrnú všetky fázy cyklu boja proti podvodom a využíva množstvo zainteresovaných strán, procesov a opatrení; upozorňuje, že štyri fázy tohto cyklu (predchádzanie; odhalenie; vyšetrovanie a trestné stíhanie; vymáhanie a sankcie) si vyžadujú analýzy rizík, postupy podávania správ a spoluprácu, ktoré sa majú realizovať prostredníctvom harmonizovaných zásahov na legislatívnej, administratívnej, organizačnej a prevádzkovej úrovni; pripomína pripomienku Európskeho dvora audítorov v jeho osobitnej správe o finančnom prostredí EÚ Osobitná správa 05/2023 s názvom Finančné prostredie EÚ – Nesúrodá konštrukcia vyžadujúca si ďalšie zjednodušenie a systém vyvodzovania zodpovednosti., v ktorej poukazuje na to, že zložitosť sústavy fondov a nástrojov, ktoré dopĺňajú rozpočet EÚ, prináša rastúce riziko vážnych nedostatkov v systéme auditu a kontroly a nedostatočnej zodpovednosti; je presvedčený, že táto zložitosť si vyžaduje rovnako komplexný a cielený prístup k ochrane príslušných finančných záujmov, aby bolo možné riešiť nezrovnalosti a podvody, ku ktorým by mohlo dôjsť využitím celkovej neprehľadnosti finančného prostredia; pripomína, že súčasná roztrieštenosť dostupných údajov si vyžaduje štandardizované opatrenia na zhromažďovanie, porovnávanie a sumarizáciu informácií a údajov, najmä o konečných príjemcoch a príjemcoch finančných prostriedkov Únie, na účely auditu a kontroly vrátane vyšetrovaní;

88.poukazuje na to, že Program EÚ pre boj proti podvodom (UAFP) bol vytvorený na obdobie siedmich rokov, od roku 2021 do roku 2027, a rok 2022 je jeho druhým rokom vykonávania v režime priameho riadenia s úradom OLAF ako vedúcim útvarom pre vykonávanie programu;

89.konštatuje, že v rozhodnutí o financovaní na rok 2022 sa pridelilo 15,4 milióna EUR na zložku Hercule, 9 miliónov EUR na zložku informačný systém pre boj proti podvodom (AFIS) a približne 1 milión EUR na zložku IMS, čo viedlo k udeleniu grantov príslušným vykonávacím orgánom a k financovaniu špecializovanej odbornej prípravy, databáz, podpory výskumu, monitorovania a analýz;

90.poukazuje na to, že IMS v súčasnosti využíva 35 krajín vrátane členských štátov a ďalších prijímajúcich krajín s približne 700 spravodajskými organizáciami, ktoré pokrývajú viac ako 3 000 používateľov IMS a viacero oblastí vrátane Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a ďalších oblastí, ako sú azyl, susedstvo a predvstupová pomoc, okrem tradičných oblastí poľnohospodárstva, súdržnosti a rybárstva;

91.oceňuje komplementárnu úlohu programov Fiscalis, Colníctvo a Nástroja na vybavenie na colné kontroly a domnieva sa, že synergické účinky využitia tejto finančnej podpory prinášajú konkrétne zlepšenia v oblastiach zdaňovania, výmeny informácií súvisiacich s rizikami a modernizácie na najmodernejšie vybavenie na colné kontroly;

92.vyjadruje poľutovanie nad tým, že účasť členských štátov na činnosti Európskej prokuratúry nie je povinná; pripomína, že v roku 2022 sa už na EPPO zúčastnilo len 22 členských štátov, pričom tých istých päť krajín ako v roku 2021 sa zdržalo hlasovania; trvá na tom, že členské štáty, ktoré sa doposiaľ nezúčastnili, tak musia urobiť bezodkladne; vyzýva Komisiu, aby pozitívnymi opatreniami stimulovala účasť na činnosti Európskej prokuratúry;

93.víta výročnú správu EPPO za rok 2022, v ktorej sú uvedené výsledky prvého celého kalendárneho roka operačných činností; konštatuje, že EPPO spracovala 3 318 oznámení o trestných činoch (v porovnaní s 2 832 oznámeniami prijatými počas siedmich mesiacov operačnej činnosti v roku 2021) a v roku 2022 začala 865 vyšetrovaní (v období jún až december 2021 sa ich začalo 576); zdôrazňuje zmrazenie 359,1 milióna EUR (v porovnaní so 157,3 milióna EUR v roku 2021) v dôsledku vyšetrovaní EPPO, čo predstavuje viac ako sedemnásobok rozpočtu EPPO, a že do konca roka 2022 EPPO odhadovala škody vo výške 14,1 miliardy EUR vyplývajúce z pochybení, v súvislosti s ktorými viedla celkovo 1 117 aktívnych vyšetrovaní;

94.vyzýva Komisiu, aby sa zapojila do konštruktívneho dialógu s EPPO s cieľom posilniť kapacitu prokuratúry pri riešení neustále sa zvyšujúcich výziev v oblasti boja proti podvodom, a v prípade potreby aj riešení nedostatkov zistených v nariadení o EPPO Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (ďalej len „EPPO“) (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).; zároveň zdôrazňuje, že treba zabezpečiť dodržiavanie základnej zásady a pravidiel stanovených v nariadení o EPPO, a to, že prokuratúra musí byť nezávislá a musí sa jej poskytnúť autonómny rozpočet, aby mohla konať v záujme Únie ako celku a v súlade s nariadením o podmienenosti;

95.vyzýva Komisiu, aby zabezpečila zachovanie efektívnosti a účinnosti práce úradu OLAF v oblasti odhaľovania korupcie a podvodov, v súvislosti s čím sa zníženie ročného rozpočtu úradu OLAF určeného pre zamestnancov na plný úväzok musí považovať za v súlade so skutočnými obchodnými potrebami úradu OLAF, ako sa uvádza v jeho výročnej správe;

96.víta zvýšené úsilie v oblasti odhaľovania podvodov a jeho výsledky, ktoré vyplývajú z výziev EPPO a Európskeho parlamentu a ktoré sa prejavujú v počte vyšetrovaní podvodov v EÚ začatých v 22 zúčastnených členských štátoch, čo je viac ako historický priemer pred zriadením EPPO; v tejto súvislosti chváli operáciu Admiral, ktorá odhalila kolotočový podvod s DPH spáchaný organizovanou skupinou zločincov pôsobiacou vo viacerých členských štátoch a zodpovednou za podvody v odhadovanej výške 2,2 miliardy EUR;

97.chváli spoluprácu medzi úradom OLAF a EPPO, ktorá je zdôraznená vo výročných správach úradu OLAF aj EPPO; chápe, že medzi obidvoma úradmi dochádza k pravidelnej výmene informácií, pričom najmä EPPO odpovedala na 133 žiadostí o pozitívnu/negatívnu lustráciu, ktoré zaslal úrad OLAF, aby sa zabránilo paralelným vyšetrovaniam tých istých skutočností; vyzýva úrad OLAF a EPPO, aby koordinovali podávanie správ o opatreniach, ktoré sa začali v rámci ich konkrétnej spolupráce, s osobitným zreteľom na počet doplnkových vyšetrovaní, o ktoré požiadal úrad OLAF (bývalý článok 12 písm. f) nariadenia o EPPO), a počet prípadov na podporu vyšetrovaní EPPO, o ktoré požiadala EPPO (bývalý článok 12 písm. e) nariadenia o EPPO);

98.uvedomuje si, že v septembri 2022 sa uskutočnilo prvé výročné preskúmanie spolupráce medzi EPPO a Komisiou na vysokej úrovni, ktoré sa okrem iného zaoberalo otázkami vzájomného podávania správ, prístupu k databázam a inštitucionálneho postavenia EPPO;

99.je znepokojený nedostatkom informácií o administratívnom vymáhaní súm splatných do rozpočtu Únie, ktoré vykonala Komisia na základe podnetu EPPO, ako sa stanovuje v článku 103 ods. 2 nariadenia o EPPO, v ktorom sa odkazuje na povinnosť EPPO bezodkladne informovať Komisiu bez toho, aby bola dotknutá dôvernosť, a ako sa stanovuje v článku 6 ods. 4 písm. c) dohody medzi EPPO a Komisiou podpísanej 18. júna 2021, v ktorom sa odkazuje na ochranné a nápravné opatrenia; žiada Komisiu a EPPO, aby informovali Európsky parlament o vykonávaní tohto dôležitého nástroja;

100.konštatuje, že EPPO a Europol účinne spolupracovali v rôznych operačných záležitostiach pod záštitou riadiaceho výboru EPPO – Europol; berie na vedomie, že Europol poskytol podporu (výmena informácií, analytická podpora, odborné znalosti) v 28 prípadoch na žiadosť EPPO a že EPPO sa stala súčasťou sieťovej aplikácie na zabezpečenú výmenu informácií (SIENA), ktorá zabezpečuje bezpečný komunikačný kanál v rámci operačnej spolupráce;

101.konštatuje, že v roku 2022 prebiehala spolupráca medzi príslušnými subjektmi uspokojivým spôsobom, pričom styčné tímy EPPO a Eurojustu sa v roku 2022 stretli dvakrát, v Eurojuste sa riešilo 15 prebiehajúcich prípadov EPPO a vyšetrovacie oddelenie Európskej investičnej banky (EIB IG/IN) postúpilo 63 prípadov úradu OLAF, EPPO a ďalším agentúram v rámci multilaterálnych rozvojových bánk a národných rozvojových agentúr poverených súvisiacimi činnosťami; poznamenáva, že v septembri 2022 sa približne 100 prokurátorov a zamestnancov EPPO zúčastnilo na online informačnom stretnutí o činnostiach EIB a EIF s cieľom zvýšiť efektívnosť spolupráce medzi EPPO a IG/IN, ktorá bola zavedená v rámci pracovnej dohody na rok 2021;

102.zdôrazňuje pridanú hodnotu, ktorú orgány EÚ prinášajú v oblasti ochrany finančných záujmov Únie a boja proti podvodom, najmä pokiaľ ide o cezhraničnú trestnú činnosť, ako to dokazujú operačné výsledky EPPO a OLAF aj v roku 2022; opakuje svoju výzvu, aby sa týmto príslušným subjektom EÚ zapojeným do boja proti podvodom poskytli primerané zdroje, a v tejto súvislosti pripomína Komisii a Rade, že každé euro vynaložené na vyšetrovanie a opatrenia na boj proti podvodom sa vráti do rozpočtu EÚ;

103.konštatuje, že v roku 2022 viedlo konanie o vylúčení, ktoré EIB začala po vyšetrovaní IG/IN, k vylúčeniu štyroch hospodárskych subjektov z účasti na akýchkoľvek projektoch alebo činnostiach financovaných EIB; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zjednotiť kritériá vylúčenia, ktoré používajú EIB a EIF, pokiaľ ide o kritériá používané v systéme EDES, vzhľadom na to, že finančné a administratívne rámcové dohody s EIB a EIF sa vzťahujú len na päť zo siedmich situácií vylúčenia systému EDES;

104.opakuje, že neúčinná alebo predčasná spolupráca alebo nespolupráca členských štátov s EPPO a úradom OLAF je dôvodom na prijatie opatrení podľa nariadenia o podmienenosti; vyzýva EPPO a úrad OLAF, aby preto informovali o každom prípade, keď členské štáty nesplnili svoje povinnosti informovať, pomáhať, prijať primerané kroky a preventívne opatrenia a zabezpečiť primerané a včasné opatrenia nadväzujúce na správy a odporúčania;

105.chápe, že celková úroveň vykonávania odporúčaní Komisie vydaných v správe o ochrane finančných záujmov za rok 2021 v členských štátoch sa považuje za uspokojivú, pokiaľ ide o integráciu špecializovaných informačných nástrojov na boj proti podvodom do ich boja proti podvodom, posilnenie analýzy rizík a vo všeobecnosti rozvoj informačných systémov na strane príjmov aj výdavkov;

106.poukazuje na výrazné rozdiely medzi členskými štátmi, ktoré možno stále pozorovať pri odhaľovaní, oznamovaní a následných opatreniach v prípade podozrenia z podvodu; vyzýva preto členské štáty, aby zaujali aktívny prístup k ochrane finančných záujmov Únie, aby posilnili výmenu informácií medzi svojimi vnútroštátnymi orgánmi a orgánmi a agentúrami EÚ, a to aj s cieľom včas identifikovať a riešiť vznikajúce riziká a trendy v oblasti podvodov;

107.schvaľuje zámer Komisie začať monitorovať stav koordinačných služieb pre boj proti podvodom (AFCOS) zriadených v členských štátoch; pripomína, že by sa malo lepšie objasniť vymedzenie štruktúry, úlohy, zodpovednosti a mandátu AFCOS, aby sa zaručila homogénna a harmonizovaná situácia v celej Únii, čím sa uľahčí ich spolupráca a výmena informácií; opätovne žiada Komisiu, aby aktualizovala usmernenia AFCOS pôvodne formulované v roku 2015, ktoré už nie sú vhodné na účinnú pomoc vnútroštátnym orgánom pri vytváraní dobre štruktúrovanej koordinačnej služby; okrem toho žiada Komisiu, aby orgánu udeľujúcemu absolutórium podávala správy o prebiehajúcej práci v tejto oblasti a o výsledkoch monitorovania;

108.pripomína, že čo najviac členských štátov musí prijať alebo aktualizovať národné stratégie pre boj proti podvodom, a opakuje, že potreba takýchto revízií vyplýva z nového prostredia boja proti podvodom, keďže EPPO je už plne operatívna, a z možnosti identifikovať nové významné riziká v čoraz zložitejšom prostredí podvodov;

109.opätovne oceňuje, že Komisia povzbudzuje členské štáty, aby prijali národné stratégie pre boj proti podvodom, čo doteraz viedlo k zvýšeniu počtu prijatých národných stratégií pre boj proti podvodom, konkrétne do konca roka 2022 ich prijalo 15 členských štátov, z toho deväť bolo prierezových, ktoré preto plne pokrývajú finančné záujmy EÚ;

110.so znepokojením konštatuje, že do konca roka 2022 tri členské štáty (Fínsko, Írsko a Poľsko) stále uvádzali, že neprijali žiadnu stratégiu na ochranu finančných záujmov EÚ; konštatuje, že päť členských štátov (Belgicko, Španielsko, Luxembursko, Holandsko a Rumunsko) uviedlo, že na takejto stratégii pracuje; vyzýva členské štáty, aby prijali národné stratégie pre boj proti podvodom a ukázali tak, že ochranu finančných prostriedkov EÚ berú vážne;

111.domnieva sa, že pre členské štáty by bolo prospešné pravidelné hodnotenie ich rámcov pre boj proti podvodom, prípadne s usmerneniami EÚ, zamerané na stanovenie ich účinnosti, identifikáciu najlepších postupov a preskúmanie ich stratégií pre boj proti podvodom s cieľom riešiť všetky vznikajúce riziká; vyzýva Komisiu, aby povzbudila členské štáty k nezávislým alebo partnerským preskúmaniam rámcov pre boj proti podvodom s cieľom posilniť konzistentnosť a vysoké normy;

112.trvá na tom, že nariadenie o podmienenosti je trvalým nástrojom, ktorý presahuje hranice daného viacročného finančného rámca a má sa uplatňovať horizontálne ako požiadavka na presadzovanie zásad správneho finančného riadenia vo všeobecnosti, a najmä na účinné a efektívne riadenie zdrojov EÚ, a že je nevyhnutnou podmienkou prístupu ku všetkým finančným prostriedkom EÚ;

113.berie na vedomie rozhodnutie Rady zo 16. decembra 2022 o pozastavení vyplácania finančných prostriedkov EÚ vo výške 6,3 miliardy EUR Maďarsku; očakáva, že Komisia a Rada zrušia prijaté opatrenia len vtedy, ak sa získajú dôkazy o tom, že nápravné opatrenia prijaté maďarskou vládou sa v praxi ukázali ako účinné, a najmä, že sa nezistilo žiadne oslabovanie už prijatých opatrení; vyjadruje poľutovanie nad tým, že maďarská vláda doteraz neprejavila dostatočnú ochotu plniť požiadavky mechanizmu podmienenosti; opakuje však svoj názor, že samotných 17 opatrení, o ktorých rokovala Komisia a maďarská vláda, nepostačuje na riešenie existujúceho systémového rizika pre finančné záujmy EÚ, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nepožiadala o dostatočné podstatné zmeny a záruky na obnovenie nezávislosti súdnictva a zníženie miery korupcie; vyjadruje veľké znepokojenie nad správami v médiách, ktoré tvrdia, že Komisia plánuje zrušiť pozastavenie opatrení v Maďarsku výmenou za schválenie pomoci pre Ukrajinu zo strany vlády; domnieva sa, že Komisia by nikdy nemala podľahnúť vydieraniu, najmä ak ohrozuje ochranu finančných záujmov EÚ;

114.vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou transparentnosťou Komisie, pokiaľ ide o príslušný vývoj; vyzýva preto Komisiu, aby urýchlene a pravidelne informovala Európsky parlament a Radu o prebiehajúcich rokovaniach, a pripomína Komisii najmä jej právne povinnosti stanovené v článku 25 ods. 2 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a v článku 8 nariadenia o podmienenosti;

115.je znepokojený zisteniami tretej správy o právnom štáte Oznámenie Komisie z 13. júla 2022 s názvom Správa o právnom štáte za rok 2022 (COM(2022)0500). o kritickej situácii v Poľsku, najmä pokiaľ ide o vážne nedostatky v súdnictve Pokiaľ ide o nezávislosť Národnej rady pre súdnictvo, pretrvávajú obavy týkajúce sa fungovania prokuratúry, keďže funkciu ministra spravodlivosti a generálneho prokurátora zastávala tá istá osoba. Poľské súdy takisto poukázali na obavy, že prax delegovania prokurátorov možno považovať za formu degradácie a diskriminácie a že disciplinárne konanie by sa mohlo využiť na obmedzenie nezávislosti sudcov, keďže disciplinárna komora Najvyššieho súdu stále vydávala rozhodnutia. a v mediálnom sektore; pripomína, že nedodržiavanie rozsudkov SDEÚ zo strany Poľska viedlo od roku 2021 k zaplateniu pokút vo výške 360 miliónov EUR, a dôrazne vyzýva Komisiu, aby uvoľnila finančné prostriedky z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, iba keď budú celkom splnené všetky míľniky týkajúce sa právneho štátu;

116.vyzýva Komisiu, aby aktualizovala systém podávania správ o podvodoch týkajúci sa finančných prostriedkov vynaložených v krajinách mimo EÚ; konštatuje, že nový systém by mal zohľadňovať osobitné problémy, ktorým EÚ čelí pri vynakladaní peňazí mimo územia EÚ;

117.domnieva sa, že návrh na vytvorenie horizontálneho sankčného rámca spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky dopĺňa existujúce nástroje a opatrenia vnútornej a vonkajšej politiky proti korupcii, ktoré už boli schválené v procese rozširovania alebo v rámci Východného partnerstva; zastáva názor, že intenzívnejšia účasť na medzinárodných fórach, ako sú Dohovor OSN proti korupcii (UNCAC) a Skupina štátov proti korupcii (GRECO), pomôže podporiť dobrú správu vecí verejných a právny štát ako jednu z hlavných priorít procesu rozširovania;

118.opakovane pripomína, že hoci EÚ je v súčasnosti v skupine GRECO v pozícii pozorovateľa, dôrazne sa odporúča, aby sa stala jej plnohodnotným členom, čím by sa i) podieľala na monitorovaní uplatňovania všeobecne uznávaných medzinárodných právnych predpisov a noriem, ii) horizontálne komunikovala s ostatnými členmi skupiny GRECO o politikách a nástrojoch na boj proti podvodom, iii) vymieňala si skúsenosti na medzinárodnej úrovni s cieľom pomôcť rozpoznať potenciálne nedostatky vnútorných mechanizmov EÚ na identifikáciu korupcie, a iv) optimálne bojovala proti podvodom včasnou aktiváciou opatrení na predchádzanie a odhaľovanie; žiada Radu, aby poskytla jasnú pozíciu k pristúpeniu EÚ k skupine GRECO, v ktorej by objasnila, či existuje konkrétny nesúhlas, a ak taký nesúhlas existuje, zo strany ktorého členského štátu;

119.poznamenáva, že v rokoch 2021 až 2022 došlo k mimoriadnemu nárastu počtu nepodvodných nezrovnalostí, ako aj príslušných finančných súm; konštatuje, že zvýšený počet prípadov bol spôsobený nezrovnalosťami týkajúcimi sa nástroja IPA II na roky 2014 – 2020 v súvislosti s predvstupovou pomocou na rozvoj vidieka (IPARD) v Severnom Macedónsku a Turecku a že vo väčšine týchto nezrovnalostí boli príslušné finančné sumy nižšie ako 10 000 EUR, zatiaľ čo zvýšenie finančných súm bolo spôsobené nezrovnalosťami týkajúcimi sa nástroja IPARD v Albánsku; zdôrazňuje, že približne 10 % nezrovnalostí bolo oznámených ako podvodných a že tento podiel, ktorý sa v čase mení, sa výrazne zvýšil v roku 2020 (17 %) a v roku 2021 dosiahol 20 %; vyzýva Komisiu, aby zachovala primeranú úroveň monitorovania týchto iniciatív financovania a aby informovala Európsky parlament o možných systémových problémoch odhalených pri využívaní zdrojov;

120.domnieva sa, že finančné prostriedky v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (NDICI – Globálna Európa) určené na pomoc v krajinách mimo EÚ a prostriedky pridelené na reakciu Európy na vojnu na Ukrajine sa primerane nemonitorujú a nekontrolujú; vyzýva Komisiu, aby zaviedla vhodné opatrenia vrátane vykonávania dôkladnejších kontrol, ktoré zabezpečia, že finančné prostriedky EÚ určené pre susedné krajiny budú slúžiť tým, ktorí ich najviac potrebujú;

121.zdôrazňuje, že v kontexte ruskej útočnej vojny proti Ukrajine sa predpokladá, že rozpočet EÚ významne prispeje k návrhom dlhodobých štrukturálnych riešení finančných potrieb Ukrajiny; zdôrazňuje v tejto súvislosti potrebu chrániť právny štát a finančné záujmy Únie a predchádzať podvodom, korupcii, konfliktom záujmov a nezrovnalostiam, odhaľovať a naprávať ich pri využívaní finančných prostriedkov Únie na Ukrajine, ktoré by malo byť založené na zásadách transparentnosti a zodpovednosti; domnieva sa, že všetky súvisiace finančné nástroje by mali obsahovať prísne ustanovenia a záruky na dosiahnutie týchto cieľov;

122.zdôrazňuje, že spolupráca s medzinárodnými partnermi má zásadný význam na ochranu finančných prostriedkov EÚ vynaložených mimo Európy a príjmovej stránky rozpočtu EÚ; víta preto pracovné dohody, ktoré EPPO uzavrela v roku 2022 s Generálnou prokuratúrou Ukrajiny, Generálnou prokuratúrou Albánskej republiky, Generálnou prokuratúrou Moldavskej republiky, Najvyššou štátnou prokuratúrou Čiernej Hory, prokuratúrou Gruzínska a Štátnou prokuratúrou Severomacedónskej republiky, a memorandum o porozumení a pracovnú dohodu o spolupráci podpísané s Ministerstvom spravodlivosti a Ministerstvom vnútornej bezpečnosti Spojených štátov amerických;

123.odporúča pozastaviť rozpočtovú podporu v krajinách mimo EÚ vrátane kandidátskych krajín, v ktorých orgány zjavne neprijímajú riadne opatrenia proti rozšírenej korupcii, a zároveň zabezpečiť, aby sa pomoc dostala k civilnému obyvateľstvu inými spôsobmi; žiada, aby sa v predvstupových rokovaniach pripisovala väčšia priorita boju proti korupcii a aby sa dôraz kládol na budovanie kapacít, napríklad prostredníctvom špecializovaných protikorupčných orgánov; vyzýva Komisiu, aby vyslala jasné signály kandidátskym krajinám, že odmietavý postoj k normám právneho štátu ohrozí alebo oddiali pristúpenie k EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa osobitnej správy Európskeho dvora audítorov 01/2022 Osobitná správa 01/2022 s názvom Podpora EÚ pre právny štát na západnom Balkáne: napriek úsiliu zásadné problémy pretrvávajú. mala finančná podpora vo výške 700 miliónov EUR zameraná na zlepšenie právneho štátu na západnom Balkáne, ktorú EÚ poskytla v rokoch 2014 až 2020, len malý vplyv na zásadné reformy;

124.vyzýva na medzinárodnú spoluprácu s medzinárodnými organizáciami a susednými krajinami pri predchádzaní cezhraničným podvodom; pripomína, že v tejto súvislosti je dôležitá výmena najlepších postupov;

125.opätovne potvrdzuje svoje pevné presvedčenie, že ochrana finančných záujmov EÚ sa môže účinne a efektívne presadzovať a posilňovať len posilnením štruktúry EÚ na boj proti podvodom, podporovaním interoperability a prispôsobenia sa jednotnému rámcu stratégie boja proti podvodom pre členské štáty v rámci EÚ, ktoré sa rozhodnú pre viac vstupov z hľadiska kvantitatívnej a kvalitatívnej analýzy údajov s cieľom prekonať súvisiace obmedzenia vnútroštátnych systémov, ktoré nepostačujú na to, aby sa čelilo čoraz častejším nadnárodným útokom proti finančným záujmom Únie;

126.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.