1.zdôrazňuje, že celková úroveň uplatňovania ľudských práv na celom svete je podmienená okrem iného správaním podnikov, vzhľadom na súčasný rozsah globalizácie a internacionalizáciu obchodných činností a hodnotových reťazcov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa podniky mohli spoľahnúť na dobrú verejnú správu a komplexný a dobre fungujúci právny systém a rámec, aby dokázali plniť svoje záväzky v oblasti ľudských práv;

2.dôrazne podporuje úplné vykonávanie medzinárodných noriem o zodpovednom obchodnom správaní v rámci EÚ aj mimo nej s cieľom doplniť a posilniť vykonávanie hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; zdôrazňuje význam hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a usmernení OECD a ich širokú podporu; pripomína, že hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv predstavujú jediný globálny rámec, v ktorom sa podrobne opisuje zodpovednosť podnikov za prevenciu a riešenie rizika nepriaznivých vplyvov na ľudské práva v súvislosti s podnikateľskou činnosťou; zdôrazňuje, že akékoľvek úsilie o potenciálny právne záväzný nástroj by malo zabezpečiť úplný súlad s týmito normami;

3.zdôrazňuje, že keďže sociálna zodpovednosť podnikov je výlučne na dobrovoľnom základe, a preto nie je stanovená v nástroji, ktorý by bol vymáhateľný, hrozí, že nastane narušenie trhu a nekalá hospodárska súťaž pre podniky, ktoré sa rozhodnú dodržiavať medzinárodné normy alebo ktoré podliehajú celoštátnym alebo regionálnym povinnostiam; uznáva, že hoci sa dosiahol určitý pokrok, naďalej dochádza k porušovaniu ľudských práv; víta preto úsilie o vytvorenie rovnakých podmienok a presadzovanie globálne podporovaného záväzku zodpovedného správania podnikov; ďalej víta súčasný posun z hľadiska normatívneho vývoja od právne nezáväzných iniciatív k záväzným normám;

4.zdôrazňuje, že je dôležité odstrániť právne a regulačné medzery, ktoré využívajú niektoré podniky vrátane investorov na úkor ľudských práv a životného prostredia;

5.so znepokojením konštatuje, že v súdnych systémoch mnohých krajín pretrvávajú mnohé procesné, hmotnoprávne a praktické prekážky, pokiaľ ide o prístup obetí k spravodlivosti, vrátane ťažkostí pri určovaní príslušného súdu, prekážok súvisiacich s jurisdikčnými normami, krátkych zákonných premlčacích lehôt, nadmernej dôkaznej záťaže, obmedzenej alebo nejasnej zodpovednosti v dôsledku zložitých podnikových štruktúr, prístupu k právnemu zastupovaniu a informáciám, neúnosných nákladov na zastupovanie v zahraničí, ako aj iných nerovností medzi žalobcami a žalovanými; so znepokojením poukazuje na prípady obetí, ktoré sa stretli so zastrašovaním alebo násilím zo strany príslušných podnikov pri domáhaní sa spravodlivosti; zdôrazňuje, že zraniteľné alebo marginalizované osoby alebo skupiny, ktoré môžu vyžadovať dodatočnú pozornosť v kontexte činností zapojenia zainteresovaných strán, čelia zvýšeným prekážkam pri spravodlivom využívaní kompenzačných platieb alebo iných foriem navrátenia;

6.zdôrazňuje význam začlenenia extrateritoriálnej regulácie založenej na materských spoločnostiach a prístupu k spravodlivosti pre obete nadnárodného porušovania ľudských práv zo strany podnikov v domovskom štáte nadnárodných spoločností; zdôrazňuje najmä potrebu vymedziť jasné povinnosti nadnárodných spoločností v súvislosti s odstránením detskej práce a nútenej práce z ich dodávateľských reťazcov a operácií;

7.opakuje svoju silnú podporu práci, ktorá sa vykonáva v OSN prostredníctvom OEIGWG s cieľom vytvoriť tento nástroj; oceňuje prácu po sebe nasledujúcich predsedníctiev z Ekvádoru pri riadení tohto komplexného úsilia a víta podpornú úlohu skupiny priateľov predsedníctva;

8.vyzýva predsedu OEIGWG a členské štáty OSN, aby zabezpečili transparentné vedenie rokovaní so všetkými zainteresovanými stranami vrátane občianskej spoločnosti, odborových zväzov a zástupcov zamestnancov a súkromného sektora, a to so zmysluplným zapojením týchto strán s náležitým zreteľom na zraniteľné zainteresované strany; okrem toho trvá na tom, že je dôležité zabezpečiť aktívnu angažovanosť všetkých regiónov s cieľom vytvoriť účinný nástroj, ktorý bude odrážať globálnu rozmanitosť právnej, sociálnej a hospodárskej situácie ovplyvňujúcej ľudské práva a ktorý bude vychádzať z najlepších postupov uplatňovaných na vnútroštátnej a regionálnej úrovni; nabáda regionálne organizácie pre ľudské práva a hospodárske organizácie, ako aj orgány, aby pomohli uľahčiť túto všeobecnú angažovanosť;

9.pripomína, že EÚ má záväzok vyplývajúci zo zmluvy podporovať ľudské práva na celom svete a multilaterálne riešenia v rámci OSN týkajúce sa spoločných problémov, čo sa ešte musí odraziť v jej účasti v OEIGWG mandátom na vyjednávanie;

10.uznáva OEIGWG ako jediné globálne a multilaterálne fórum, na ktorom sa diskutuje o povinných pravidlách v oblasti podnikania a ľudských práv, a preto považuje za rozhodujúce, aby sa EÚ na tomto procese aktívne zúčastňovala, spolu s kritickým množstvom členov OSN, aby sa dosiahol výsledok založený na konsenze, ktorý sa môže oprieť o širokú podporu na celom svete;

11.zdôrazňuje, že najnovší normatívny vývoj na úrovni EÚ v oblasti podnikania a ľudských práv je dôležitým prvým krokom k riešeniu prístupu k spravodlivosti a práv obetí, ktoré sú jadrom právne záväzného nástroja ako základnej zmluvy o ľudských právach; v tejto súvislosti zdôrazňuje komplementárnu povahu, ciele a rozsah oboch normatívnych línií, ktoré budú fungovať na rôznych úrovniach, ako aj potrebu súladu medzi nimi;

12.domnieva sa, že EÚ by sa mala aktívne zapájať do prebiehajúcich rokovaní, najmä s cieľom ďalej rozvíjať návrh právne záväzného nástroja, pričom by sa mala zamerať na obete zneužívania súvisiaceho s podnikaním v celom hodnotovom reťazci, odstraňovanie prekážok brániacich prístupu k spravodlivosti a účinnej náprave, zabezpečiť rovnaké podmienky a právnu istotu pre podniky, najmä MSP, a posilňovať spoluprácu na základe medzinárodných perspektív a najlepších postupov; domnieva sa, že táto angažovanosť by v konečnom dôsledku prispela k zabezpečeniu lepšieho vykonávania a presadzovania ľudských práv na medzinárodnej úrovni a zároveň by prispela k rovnakým podmienkam na medzinárodnej úrovni a poskytla by globálny nástroj, ktorý by bol široko podporovaný a ratifikovaný štátmi vo všetkých regiónoch, okrem iného aj v Európskej únii, a ktorý je naďalej relevantný vzhľadom na vyvíjajúce sa hrozby pre ľudské práva súvisiace s podnikaním;

13.víta záväzok Rady, že EÚ posilní svoju angažovanosť a bude sa aktívne zúčastňovať na činnosti OEIGWG; domnieva sa však, že jediným zmysluplným a hmatateľným spôsobom, ako zrealizovať tento deklarovaný záväzok, je prijatie mandátu EÚ na rokovania; naliehavo preto vyzýva Radu, aby čo najskôr prijala ambiciózny mandát na rokovania, aby sa tak EÚ mohla aktívne zúčastňovať na rokovaniach s cieľom formovať budúci právne záväzný nástroj; zdôrazňuje, že pozícia EÚ sa musí zamerať na silné ustanovenia, pokiaľ ide o mechanizmy presadzovania a monitorovania, ako aj v súvislosti s prístupom k spravodlivosti pre osoby postihnuté porušovaním;

14.vyzýva členské štáty, aby sa medzitým zúčastňovali na procese jednotlivo a zároveň koordinovali svoje pozície pred rokovaniami s cieľom obhajovať silnú, spoločnú a jasnú pozíciu EÚ, ktorá konštruktívnym spôsobom predstaví legislatívne iniciatívy zamerané na reguláciu podnikateľských činností v súvislosti s ľudskými právami a povinnosťami týkajúcimi sa klímy a zároveň ocení doterajší pokrok; očakáva, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) a Komisia, najmä delegácia EÚ pri OSN v Ženeve, budú v tomto procese zohrávať aktívnu a konštruktívnu úlohu;

15.vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby aktívne spolupracovali so všetkými partnerskými štátmi a zahrnuli túto tému vo svojich dialógoch s krajinami mimo EÚ a regionálnymi organizáciami, najmä v rámci štruktúrovaných dialógov EÚ o ľudských právach; vyzýva EÚ, aby oslovila najmä kľúčových partnerov, ktorí v súčasnosti vytvárajú vlastné rámce pre podnikanie a ľudské práva na vnútroštátnej úrovni, ako napríklad Brazília a Japonsko, a na regionálnej úrovni, ako napríklad Africká komisia pre ľudské práva a práva národov a Medziamerická komisia pre ľudské práva;

16.víta aktualizovaný návrh právne záväzného nástroja uverejnený v júli 2023 a domnieva sa, že ponúka pevný a sľubný základ pre napredovanie v rokovaniach, pričom uznáva aj potrebu zlepšenia a zladenia s hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, usmerneniami OSN a inými aktuálnymi medzinárodnými normami;

17.domnieva sa, že EÚ by sa mala usilovať o právne záväzný nástroj, ktorý bude zlučiteľný s prebiehajúcim normatívnym vývojom na úrovni EÚ a dopĺňať ho, a tým prispeje k vytvoreniu súdržnejšieho globálneho právneho rámca v oblasti podnikania a ľudských práv;

18.podporuje široký rozsah pôsobnosti právne záväzného nástroja, ktorý by zabezpečil, že zodpovednosť sa bude uplatňovať v rámci globálnych hodnotových reťazcov; domnieva sa, že ak by sa štátom, ktoré sú zmluvnými stranami, umožnila v rámci ich vnútroštátnych právnych predpisov flexibilita rozlišovať, ako si podniky, najmä MSP, plnia povinnosti v oblasti prevencie vyplývajúce z právne záväzného nástroja, a to v závislosti od ich veľkosti, odvetvia, vlastníctva, prevádzkového kontextu a závažnosti vplyvov na ľudské práva, poskytlo by to významný priestor na prispôsobenie sa na vnútroštátnej úrovni a bolo by to v súlade so všeobecným rozsahom pôsobnosti hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; zdôrazňuje, že v mnohých regiónoch sveta sú mikropodniky, malé a stredné podniky (ďalej len „MMSP“) často hnacou silou miestnych hospodárstiev; zdôrazňuje, že MMSP predstavujú 90 % podnikov, 60 až 70 % zamestnanosti a 50 % hrubého domáceho produktu na celom svete; opakuje, že je dôležité zabezpečiť, aby povinnosti a požiadavky v nástroji boli primerané a úmerné veľkosti, zdrojom a vplyvu podnikov, a vyzýva EÚ, aby pri rokovaniach o nástroji poskytla záruky a výnimky pre MMSP;

19.domnieva sa, že obchodné činnosti by sa mali chápať v súlade s hlavnými zásadami OSN;

20.trvá na tom, že právne záväzný nástroj by sa mal vzťahovať na široký rozsah medzinárodných nástrojov, okrem iného vrátane Všeobecnej deklarácie ľudských práv, všetkých základných medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, a to v súlade s univerzálnosťou a nedeliteľnosťou ľudských práv;

21.vyjadruje poľutovanie nad tým, že v najnovšom návrhu boli z rozsahu pôsobnosti právne záväzného nástroja odstránené viaceré odkazy na životné prostredie a zmenu klímy, a to aj pokiaľ ide o zodpovednosť; domnieva sa, že EÚ a členské štáty by sa mali usilovať o zahrnutie vplyvu podnikateľských činností na životné prostredie a klímu do rozsahu pôsobnosti právne záväzného nástroja v súlade s legislatívou, politikami a ambíciou EÚ v tejto oblasti, a zohľadniť rastúce uvedomovanie si vplyvu podnikateľských činností na zmenu klímy a zhoršovanie životného prostredia, čo následne vplýva na ľudské práva;

22.zdôrazňuje, že právne záväzný nástroj by mal poskytnúť ambiciózny, komplexný, pohotový a povinný rámec na predchádzanie porušovaniu ľudských práv zo strany korporácií, najmä stanovením povinnosti zmluvných štátov prijať vhodné a účinné legislatívne, regulačné a iné opatrenia na predchádzanie zneužívaniu zo strany podnikov a na zabezpečenie uplatňovania náležitej starostlivosti v oblasti životného prostredia a ľudských práv zo strany všetkých podnikov; v tejto súvislosti konštatuje, že umožniť štátom, ktoré sú zmluvnými stranami, flexibilitu prispôsobiť svoje preventívne rámce vlastným právnym systémom pri súčasnom zachovaní nadradenosti ľudských práv, by bolo kľúčovým faktorom pri zabezpečovaní širokého dodržiavania právne záväzného nástroja;

23.vyzýva EÚ a členské štáty, aby v súlade s ustanoveniami hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv zabezpečili, že právne záväzným nástrojom sa podnikateľské subjekty stanú povinnými vykonávať posilnenú náležitú starostlivosť pri pôsobení v oblastiach, kde je zvýšené riziko hrubého porušovania ľudských práv, ako sú oblasti alebo územia zasiahnuté konfliktom alebo okupované či anektované územia, kde sa zvyšuje riziko hrubého porušovania ľudských práv, a to aj doplnením odkazov na medzinárodné humanitárne právo, medzinárodné trestné právo a medzinárodné obyčajové právo do rozsahu pôsobnosti právne záväzného nástroja; domnieva sa, že právne záväzný nástroj sa mal zaoberať aj aspektmi súvisiacimi s podnikateľskými aktivitami v oblastiach postihnutých katastrofami alebo v komunitách ohrozených zmenou klímy, ktoré sú v súvislosti s klimatickou krízou čoraz aktuálnejšie;

24.domnieva sa, že povinnosť spoločností zaujať prístup založený na riziku a vykonávať pravidelné posúdenia vplyvu na ľudské práva pred svojimi činnosťami a počas nich a zohľadňovať potreby osôb so zvýšeným rizikom predstavuje mimoriadne dôležité prvky rámca prevencie právne záväzného nástroja, a to aj začlenením rodového hľadiska, ale aj zohľadnením otázok týkajúcich sa skupín ohrozených zraniteľnosťou alebo marginalizáciou, ako sú pôvodné a tradičné komunity, menšiny a obhajcovia ľudských práv a životného prostredia;

25.požaduje, aby právne záväzný nástroj poskytol dotknutým zainteresovaným stranám ústrednú úlohu, najmä prostredníctvom povinnosti podporovať aktívnu a zmysluplnú účasť príslušných zainteresovaných strán vrátane odborových zväzov, mimovládnych organizácií, pôvodného obyvateľstva a komunitných organizácií, ako aj súkromného sektora na vykonávaní právnych predpisov, politík a iných opatrení s osobitným dôrazom na prístup k spravodlivosti a nápravným opatreniam;

26.požaduje, aby sa v právne záväznom nástroji stanovilo vymedzenie aktívnej a zmysluplnej účasti príslušných zainteresovaných strán a to aj cez interaktívne zapojenie, ktoré by sa uskutočňovalo v dobrej viere, priebežne, s náležitým sledovaním, zahŕňalo by identifikáciu a odstránenie potenciálnych prekážok zapojenia a zabezpečilo by bezpečnú účasť zainteresovaných strán bez obáv z represálií;

27.zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ a členské štáty zabezpečili, aby súčasťou právne záväzného nástroja bola povinnosť chrániť práva a bezpečnosť obhajcov ľudských práv, obhajcov životného prostredia, novinárov, pracovníkov a pôvodného obyvateľstva a iných marginalizovaných skupín a aby sa tieto skupiny zohľadňovali v celom nástroji; trvá najmä na tom, že je v ňom dôležité zakotviť zásadu slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu pôvodného obyvateľstva;

28.vyzýva EÚ a členské štáty, aby podporovali zahrnutie boja proti korupcii v súlade s Dohovorom OSN proti korupcii do právne záväzného nástroja, uznávajúc, že korupcia uľahčuje, udržiava a inštitucionalizuje porušovanie ľudských práv;

29.vyjadruje znepokojenie nad rizikami tzv. forum-shoppingu a jeho vplyvom na rovnaké podmienky, a to aj v kontexte EÚ; naliehavo žiada, aby nástroje na úrovni EÚ zmiernili tieto riziká vrátane monitorovacieho mechanizmu; zdôrazňuje preto, že je potrebné zabezpečiť, aby krajiny zaviedli spoľahlivé a účinné, ale aj praktické a primerané mechanizmy presadzovania a monitorovania dodržiavania predpisov; trvá aj na požiadavke, aby zmluvné štáty pravidelne a podrobne podávali správy; berie na vedomie potenciálnu úlohu procesov prijatých na vypracovanie národných akčných plánov v oblasti podnikania a ľudských práv; konštatuje, že mandát EÚ by mal zabezpečiť, aby boli požiadavky navrhnuté tak, aby sa dali zosúladiť so súčasnými právnymi predpismi EÚ v tejto oblasti;

30.očakáva, že EÚ a členské štáty budú podporovať spoľahlivé ustanovenia o prístupe k spravodlivosti vrátane prístupu k štátnym súdnym prostriedkom nápravy v rámci právne záväzného nástroja v súlade so svojím záväzkom chrániť obete, bojovať proti beztrestnosti a dodržiavať hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv;

31.zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa v ustanoveniach právne záväzného nástroja o právach obetí a držiteľov práv vymedzili prostriedky na zabezpečenie práva na spravodlivý, primeraný, rýchly, nediskriminačný, vhodný a rodovo citlivý prístup k spravodlivosti, individuálne alebo kolektívne odškodnenie a účinné prostriedky nápravy v súvislosti s porušovaním ľudských práv, ktoré spôsobujú alebo ku ktorému prispeli spoločnosti; konštatuje, že by to malo zahŕňať právo na kolektívne uplatňovanie nárokov na nápravu, prístup k právnej pomoci, právo byť vypočutý vo všetkých fázach konania, prístup k informáciám, ktoré majú podniky k dispozícii, ako je stanovený v dotknutých jurisdikciách, a ochranu pred represáliami a opätovnou viktimizáciou; domnieva sa, že v návrhu by sa mali stanoviť mechanizmy na zmiernenie dôkaznej záťaže obetí, aby sa uľahčilo právo obetí na prístup k prostriedkom nápravy; takisto sa domnieva, že zmluvné štáty by mali v naliehavých prípadoch umožniť prijatie predbežných alebo ochranných opatrení;

32.trvá na tom, že právne záväzný nástroj by mal zahŕňať povinnosť zmluvných štátov vytvoriť komplexný a primeraný systém právnej zodpovednosti, ktorý bude reagovať na potreby obetí, pokiaľ ide o prostriedky nápravy, a ktorý bude primeraný závažnosti zneužívania a súčasne zabráni uľahčovaniu zneužívania nárokov; ďalej trvá na tom, aby sa právne záväzným nástrojom stanovili podmienky, za ktorých bude možné riadne stanoviť zodpovednosť podnikov za škody, za ktoré sú zodpovedné;

33.trvá na tom, že právne záväzný nastroj by sa mal zaoberať praktickými a procesnými prekážkami, ktorým čelia obete podnikového zneužívania pri hľadaní spravodlivosti, okrem iného riešením problémov, ktorým čelia súdy pri uplatňovaní právomoci v rôznych situáciách, a zabezpečením toho, aby premlčacie lehoty boli primerané a neboli neprimerane obmedzujúce; trvá na tom, že v tejto súvislosti je dôležité venovať náležitú pozornosť zraniteľným alebo marginalizovaným osobám alebo skupinám;

34.víta návrh na zriadenie medzinárodného fondu pre obete v rámci právne záväzného nástroja, ktorý by poskytoval právnu a finančnú pomoc obetiam, ktoré žiadajú o prístup k prostriedkom nápravy;

35.trvá na tom, že právne záväzný nástroj by mal konferencii zmluvných strán udeliť dostatočné právomoci na vytvorenie mechanizmov na monitorovanie vykonávania právne záväzného nástroja a vydávanie odporúčaní pre ďalšie možné kroky; domnieva sa, že výbor zriadený na základe právne záväzného nástroja by mal byť oprávnený prijímať a posudzovať oznámenia a sťažnosti od jednotlivcov, komunít alebo ich zástupcov týkajúce sa porušovania ľudských práv zo strany podnikov, na ktoré sa vzťahuje právne záväzný nástroj, ktoré je v rozpore s ustanoveniami právne záväzného nástroja, a týkajúce sa porušovania ktoréhokoľvek z práv stanovených v právne záväznom nástroji štátom, ktorý je zmluvnou stranou;

36.vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoju finančnú a technickú podporu vnútroštátnym orgánom v krajinách mimo EÚ v oblasti podnikania a ľudských práv, najmä prostredníctvom i) prijatia a vykonávania národných akčných plánov v rámci hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv ii) vypracovania nesúdnych mechanizmov, ako sú kancelárie ombudsmanov alebo národné kontaktné miesta, iii) legislatívnych iniciatív zameraných na ochranu oznamovateľov a regulácie podnikateľských činností v súvislosti s ľudskými právami a záväzkami v oblasti životného prostredia a iv) podporou a poskytovaním dostupnej a účinnej nápravy pre obete; vyzýva Komisiu, aby v týchto oblastiach zvýšila podporu organizáciám občianskej spoločnosti;

37.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, predsedovi Rady OSN pre ľudské práva predsedovi otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny.